Vývoj Západných Karpát a úvod do geologickej stavby Slovenska

Transkript

1 Vývoj Západných Karpát a úvod do geologickej stavby Slovenska cvičenia z geológie (ZRR/ZDS) Mgr. Šárka Horáčková

2 zdroje aktuálneho členenia Západných Karpát geologická mapa Slovenskej republiky (Biely et al., 1996) vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska 1 : (Biely et al., 1996) geologická mapa Západných Karpát a priľahlých oblastí (Lexa et al., 2000) mapový server Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v sekcii mapový portál

3 Začlenenie Slovenska v rámci Európy Západné Karpaty Alpsko-himalájska sústava Ipidy Neoeurópa začiatok vývoja Karpát medzi spodnou kriedou a miocénom Karpaty sa členia priečne na: Západné K, Východné K a Južné K pozdĺžne na: Vonkajšie K a Vnútorné K západná hranica ZK prielom Dunaja východná hranica ZK dolina rieky Uh

4

5 Predalpínska etapa geologického vývoja ZK striedavé usadzovanie ílovcov a pieskovcov z nich vznikli: ruly, migmatity, svory, fylity podmorské sopky tufy, tufity, amfibolity z nich vznikli: amfibolity gelnická skupina flyšová sedimentácia a kyslý vulkanizmus, Nižná Slaná KE rakovecká skupina sedimentácia pieskovcov a piesčitých bridlíc, leží diskordantne na gelnickej skupine, vyššie ílovité bridlice, devónsky vek, Dobšiná Košice harmónska skupina tmavé ílovito-piesočnaté bridlice, šošovky vápencov na konci devónu zvrásnené varískym horotvorným cyklom a vzniká Slovenský masív mladšie prvohory pevnina, iba na okraji more vrchný karbón morská transgresia počas mladovarískeho vrásnenia sa územie vyzdvihlo, členitý reliéf, púštna klíma

6 Triasový vývojový cyklus vertikálne pohyby spôsobili pokles pod hladinu mora z pásem vznikli pri vrásnení samostatné tektonické jednotky spodný trias: regresia oceánu, aridná klíma v jazerách a zónach s plytkým morom sa usádzali: kremité pieskovce, kremence, verfénske bridlice v hlbokom mori: pieskovce a bridlice stredný trias: uhličitanová sedimentácia, vápence a dolomity vrchný trias: tektonické pohyby, vyzdvihnutie niektorých častí nad hladinu mora, tmavé bridlice s vložkami pieskovcov, plytkovodné dolomity, organogenné vápence

7 Jurský a spodno-kriedový vývojový cyklus vplyvom triasového cyklu je reliéf výrazne rozčlenený v plytkom mori usadzovanie pieskovcov, piesočnatých vápencov, bridlíc, organogénnych vápencov v hlbokom mori usadzovanie: sliene, slieňovce, rohovcové, radiolaritové, slienité a hľuznaté vápence spodná krieda pokračovanie sedimentácie z jury stredná krieda karbonatická sedimentácia nahradená flyšovou

8 Kriedový vývojový cyklu (koniec strednej a vrchná krieda) začali sa hlavné horotvorné procesy 1.zvrásnenie druhohorných a starších útvarov na vrásové štruktúry 2.vznik príkrovov po hlavnom kriedovom vrásnení bola na väčšine územia ZK súš more v oblasti bradlového pásma, Brezovských Karpatoch a na Horehroní v bradlovom pásme sa usádzali bridlice, pieskovce, zlepence a sliene, pričom tieto sedimenty boli zvrásnené v priebehu Laramskej fázy

9 Paleogénny vývojový cyklus pokračovanie sedimentácie flyša z kriedového cyklu flyšové sedimenty boli sávskou fázou vrásnené do príkrovov po vyvrásnení flyšu vznikla Čelná karpatská priehlbina bradlové pásmo bolo opäť zvrásnené Laramskou, Štajerskou a Sávskou fázou boli sformované základné jednotky vonkajších Karpát v priestore Slovenského rudohoria sa vyzdvihol chrbát, ktorý rozdelil Vnútorné Karpaty na S a J v mori sa usadzovali sedimenty vnútrokarpatského paleogénu

10 Neogénny vývojový cyklus od neogénu etapa vývoja molasových potektonických panví v spodnom miocéne dnešné pohoria neexistovali vo vrchnom miocéne a pliocéne sa vyvíjali molasové panvy na nových štruktúrnych smeroch tektonické pohyby spôsobili rozlámanie ZK na bloky na južnom obvode vystupovali po zlomoch magmatické horniny, vulkanická činnosť prebiehala v etapách, hlavné fázy v miocéne, pliocéne až pleistocéne Od bádenu sa dvíhali pohoria (amplitúda zdvihu je m)

11 Kvartérny vývojový cyklus vznikla riečna sieť výrazné ochladenie klímy a striedanie ľadových a medziľadových dôb u nás iba horské ľadovce vznik glaciálnych, glacifluviálnych, fluviálnych sedimentov formovanie spraší a viatych pieskov vznik rašelín a travertínov

12 Základné tektonické jednotky a tektonický vývoj Západných Karpát tekto jednotka = 3D horninové teleso s definovanými hranicami, vlastným (jedinečným) vnútorným litostratigrafickým, metamorfným a štruktúrnym obsahom a definovanou tektonickou evolúciou dnešná geologická stavba Západných Karpát je výsledkom predovšetkým alpínskej orogenetickej etapy pred alpínskou orogenetickou etapou - hercýnska (varijská )tektonická etapa len v reliktoch

13 Základné tektonické jednotky Západných Karpát (zjednodušené a upravené na základe Lexa et al., 2000) Možné nájsť na mapovom portáli geologického Ústavu DŠ (

14 vonkajšie Západné Karpaty čelná priehlbina a flyšové pásmo (krosnianska a magurská jednotka) (sedimenty kenozoika) bradlové pásmo (oravikum) so sedimentmi mezozoika čelná priehlbina ako celok leží mimo územia Slovenska sedimenty čelnej priehlbiny sú tektonicky prekryté príkrovmi flyšového pásma preukázaný presun jednotiek flyšového pásma na sedimenty čelnej priehlbiny je 25 km

15 flyšové pásmo mohutný akrečný klin s príkrovovou stavbou súvrstvia kriedy a hlavne paleogénu typické striedanie sa ílovitých bridlíc a pieskovcov, ktoré sedimentovali v hlbokomorskom prostredí kde boli transportované gravitačnými tokmi a turbiditnými prúdmi jednotky: krosnianska a magurská Pohoria: Biele Karpaty, Javorníky, Kysucké Beskydy a Oravské Beskydy, Turzovská vrchovina, Kysucká vrchovina a Oravská vrchovina, Oravská Magura, Čergov, Busov, Ľubovnianska vrchovina, Ondavská vrchovina a Laborecká vrchovina a Bukovské vrchy

16 bradlové pásmo (oravikum) tvorí úzky pruh (najširší pri Púchove 15 km) dlhý viac ako 600 km názov bradlové pásmo je odvodený od morfotektonickej črty = strmé skalné útvary bradlá vystupujúce nad okolitý reliéf tvorené jurskými a spodnokriedovými vápencami - erozívne vystupujú spod mäkších slienitých až ílovitých sedimentov vrchnej kriedy a paleogénu prvé výskyty sú pri Podbranči odkiaľ pokračuje Považím a oblúkovite na Oravu pri Zázrivej je jeho priebeh priečnymi zlomami horizontálne posunutý na juh oravská alebo zázrivská sigmoida z Oravy pokračuje na územie Poľska a v oblasti Pienin sa znovu objavuje na SR smeruje na juhovýchod do oblasti Humenného a ponára sa pod neovulkanity Vihorlatu (pokračuje smerom na Ukrajinu)

17 pásmo jadrových pohorí Vnútorné (interné) Západné Karpaty : pásmo jadrových pohorí, veporské a gemerské pásmo od veporského pásma oddelené čertovickou líniou v centrálnej časti pohorí (jadre) vystupujú horniny kryštalinika (granitoidy a kryštalické bridlice) obklopené obalom: mladopaleozoickými a predovšetkým mezozoickými sedimentárnymi sekvenciami a nezriedka priamo kenozoickými sedimentmi (napr. Malé Karpaty) na geologickej stavbe jadrových pohorí sa podieľajú aj tektonické jednotky váhikum (v Považskom Inovci), fatrikum a hronikum do pásma jadrových pohorí patria: Malé Karpaty, Považský Inovec, Žiar, Strážovské vrchy, Malá Fatra a Veľká Fatra, Tatry, časť Nízkych Tatier (Ďumbierske Tatry) a časť Tribeča (zoborská časť)

18 veporské pásmo zložené z kryštalinického podkladu a obalových sekvencií mladopaleozoického až mezozoického veku Okrem veporika sa na geologickej stavbe podstatnejšie podieľajú tektonické jednotky hronika a silicika od gemerského pásma oddelené margeciansko-lubeníckou líniou horniny gemerského pásma sú presunuté na horniny veporského pásma značné územie stredného Slovenska Geomorfologicky buduje : Veporské vrchy, Stolické vrchy a Revúcku vrchovinu, východnú časť Nízkych Tatier (Kráľovohoľské Tatry), severovýchodnú časť Tribeča (rázdielská časť), Kozie chrbty, Branisko a Čiernu Horu vystupuje spod neovulkanických hornín v podobe tzv. ostrovov sklenoteplický ostrov medzi Sklenými Teplicami a Vyhňami pliešovecký ostrov vystupujúci priamo v Pliešovciach lieskovecký ostrov východne od Zvolena

19 gemerské pásmo je najvnútornejším a štruktúrne najvyšším pásmom alpínskej príkrovovej stavby ZK Geomorfologicky zahŕňa: Volovské vrchy a Slovenský kras Do gemerského pásma radíme tektonické jednotky gemerika, príkrovu Bôrky, meliatika, turnaika a silicika budované hlavne nízko metamorfovanými horninami prevažne staropaleozoického veku miera premeny hornín vo fácii zelených bridlíc (fácia zelených bridlíc najnižší stupeň metamorfózy) postihla horniny gemerika aj v alpínskom období Skladba: staropaleozoické podložie a jeho zväčša mladopaleozoické obalové sekvencie Paleozoikum: pomerne pestrý vulkanosedimentárny komplex - zachované fosílie 2 základné skupiny gelnickú a rakoveckú Gelnická skupina - sedimentárnych hornín s efuzívnymi kyslými vulkanitmi Rakovecká skupina tvorená bázickými vulkanitmi a ich produktmi Celé gemerikum podstielajú granitoidné horniny, - kontaktne metamorfujú okolité horniny a - vystupujú aj na povrch (napr. betliarsky granit, hnilecký granit, ).

20

21 sedimenty paleogénu paleogénne sedimenty = viac litostratigrafických skupín, ktoré sú zároveň viazané len na konkrétne oblasti výskytu: podtatranská skupina myjavsko - hričovská skupina malokarpatská skupina tzv. budínsky paleogén sedimenty paleogénu ležia zvyčajne transgresívne a diskordantne na svojom podloží v spodnom paleogéne (paleocén) bola väčšina územia interných Západných Karpát pravdepodobne súšou sedimenty paleocénu sa vyskytujú len v blízkosti vnútorného okraja bradlového pásma (myjavsko - hričovská skupina) Podtatranská skupina: Skorušinské vrchy, Spišská Magura, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina a najmä terciérne kotliny Žilinská, Turčianska, Hornonitrianska, Podtatranská, Hornádska a Horehronské podolie

22 sedimenty neogénu sedimenty neogénu vypĺňajú panvy a kotliny štruktúrne rozsiahle a často polyfázovo vznikajúce sedimentárne akumulácie neogénu viedenskú panvu, dunajskú panvu, juhoslovenskú panvu a východoslovenskú panvu ku kotlinám sú radené aj severné výbežky dunajskej panvy Blatnianska, rišňovecká a komjatická priehlbina -- Ipeľská, rimavská a lučenecká kotlina = Juhoslovenská panva ostatné neogénne kotliny sú: trenčianska kotlina, ilavská kotlina, oravská kotlina, bánovská kotlina, hornonitrianska kotlina, turčianska kotlina, žiarska kotlina, zvolensko-slatinská kotlina, rožňavská kotlina zlomy hlavne poklesového charakteru umožnili vytvorenie depresií v nich vyplnenie sedimentmi hrúbka sedimentov dosahuje niekoľko km íly, piesky a štrky, často aj neogénne vulkanity a ich horniny a vulkanoklastické formácie alebo uhoľné sloje sedimentácia prebiehala v morskom, brakickom, ale aj v riečnom (deltové sedimenty) a jazernom prostredí Vznik neogénnych panví a kotlín súvisí s tektonickými procesmi - počas neogénu sa odohrávali v externých Západných Karpatoch

23 neogénne a kvartérne vulkanity neogénne a kvartérne vulkanity sa zvyčajne označujú spoločným pomenovaním ako "neovulkanity vyskytujú sa v dvoch oblastiach: stredoslovenskej a východoslovenske v stredoslovenskej oblasti : Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Pohronský Inovec, Poľana, Javorie, Ostrôžky a Krupinskú planina posledné produkty vulkanizmu v stredoslovenskej oblasti sú pliocénneho až kvartérneho veku (Cerová vrchovina) východoslovenská oblasť : Slanské vrchy a Vihorlatské vrchy okrem spomenutých výskytov sú neogénne vulkanity prítomné aj v bradlovom pásme na území Poľska a vo vonkajších Západných Karpatoch (pri Uherskom Brode)

24 sedimenty kvartéru najkratší úsek geologickej histórie Západných Karpát objavuje sa človek výrazné podnebné výkyvy ako sú striedanie chladnejších (glaciálov) a teplejších období (interglaciálov) kvartér rozdeľujeme na pleistocén a holocén pleistocén zahŕňa obdobia kvartérnych zaľadnení holocén znamená novú éru oteplenia pred až rokmi kvartérne sedimenty môžeme rozčleniť podľa prostredia vzniku na ľadovcové (glacigénne), suchozemské (terestrické, subaerické) a vodné (akvatické, fluviálne) stratigrafické členenie kontinentálnych usadenín pleistocénu v oblasti Západných Karpát vychádza zo systému členenia ľadových a medziľadových dôb pre Alpy - päť hlavných periód zaľadnenia: donau, günz, mindel, riss a würm oddelených periódami oteplenia (ovplyvnili predovšetkým tvorbu riečnych terás a spraší) v Západných Karpatoch je kvartér vyvinutý v troch hlavných oblastiach: Vysokohorská oblasť: glaciálne, glacifluviálne a fluviálne sedimenty Stredohorská oblasť: vulkancké výlevy, fluviálne sedimenty riečne terasy Nížinná oblasť: fluviálne, rašelinné sedimenty, viate piesky, spraš

25 Geomorfologické členenie Slovenska (zdroj: Hók et al, 2016)

26 Regionálne geologické členenie Slovenska (zdroj: Hók et al, 2016)

27 ZDROJE: Bizubová, M.: Geológia a geomorfológia: Vybrané kapitoly pre externé štúdium Geografia vo verejnej správe. [Edícia Extern]. Bratislava: Geo-grafika, s. Bizubová, M.: Základy geológie pre geografov. Bratislava: Univ. Komen., Prírod. fak., s. Geologická mapa Slovenska M 1: [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [Citované ]. Dostupné z: Hók, J., Kahan, Š. a Aubrecht, R.: Geológia Slovenska. Bratislava: Univ. Komenského, s. Hók, J.: Základy regionálnej geológie Západných Karpát s. Rukopis. Prehľadné geologické mapy [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [Citované ]. Dostupné z: