HODNOTENIE JÚLOVÝCH POVODŇOVÝCH SITUÁCIÍ V POVODÍ HRONA A IPĽA P. Borsanyi, J. Podolinská, Š. Soták, H. Šipikalová, SHMÚ, Banská Bystrica Krátko po júnovej povodňovej situácii v čase od 7. 7. 1999 do 14. 7. 1999 sa vyskytlo v povodiach Hrona a Ipľa niekoľko búrok s veľmi intenzívnymi zrážkami. Lejaky a prívalové dažde zapríčinili prívalové povodne, ktoré spôsobili značné škody. Veľmi dôležité je preto zhodnotenie príčinných zrážok a kulminačných ov na zasiahnutých tokoch. Povodie Hrona Hodnotenie zrážok z meteorologických a zrážkomerných staníc Výdatné zrážky búrkového charakteru sa v dňoch 7. - 12. 7. 1999 vyskytli v povodí Hrona každodenne. V stredných a horných častiach povodia za uvedené dni zrážkové úhrny presahovali normálové mesačné hodnoty zrážok. Tieto nadnormálne zrážky nadväzovali na nadnormálne júnové zrážky, ktoré najmä v oblasti Dobrej Nivy boli najvyššie v tomto storočí. Dňa 13. 7. 1999 sa vyskytli v povodí Hrona intenzívne zrážky búrkového charakteru najmä v jeho stredných častiach. Jadrá silných konvektívnych búrok s úhrnmi zrážok 80-100 mm boli koncentrované do horných podhorských oblastí Neresnice, dolných častí Rudlovského potoka, horných častí Sielnického potoka, stredných častí Badínskeho potoka a podhorskej oblasti Ponickej Huty v lokalite vrchu Bukovina. Prietrž mračien v týchto oblastiach trvala prevažne 2-3 hodiny, pričom najväčšia intenzita zrážok sa vyskytla v priebehu 60 minút, kedy napadlo až 50-60 mm zrážok. Dážď takéhoto charakteru sa v týchto oblastiach vyskytuje s pravdepodobnosťou asi raz za 100 rokov. Tieto búrky mali izolovaný priestorový rozsah. V Badíne napadlo 89 mm zrážok, ale na Sliači už len 15 mm zrážok. Málo výdatné zrážky sa vyskytli najmä na Horehroní, v oblasti Očovej, Žiarskej kotliny a južných častiach povodia, kde dosahovali úhrny iba do 10 mm. Dňa 14. 7. 1999 silné konvektívne búrky zasiahli najmä stredné a horné oblasti povodia Hrona. Jadrá búrok s výdatnými úhrnmi zrážok 50-60 mm sa vyskytli najmä v oblasti Močiar, Očová, Strelníky a v stredných častiach Tajovského potoka. Prietrž mračien s úhrnom 90-100 mm sa vyskytla v oblasti obce Beňuš. Počas týchto búrok najintenzívnejšie zrážky trvali prevažne 30 minút, kedy napadlo zväčša 35 mm zrážok. Zrážky takéhoto charakteru sa vyskytujú v spomínaných oblastiach s pravdepodobnosťou výskytu asi raz za 50 rokov. Údaje o zrážkových úhrnoch sú v tab. 1. mes. % VII. 1999 Suma Suma Stanica úhrn norm. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 7.-12. 13.- 14. Badín 220,8 298 42,5 14,4 22,4 2,5 2,8 88,9 11,5 84,6 100,4 Banská Bystrica 212,7 263 54,2 9,0 30,0 3,4 0,0 59,7 23,3 96,6 83,0 Beňu 255,3 261 25,8 10,9 12,5 42,0 4,1 1,1 5,7 92,1 96,4 97,8 Brehy 238,1 309 56,7 9,8 44,6 1,0 36,2 8,4 39,6 148,3 48,0 Brezno 178,7 205 17,4 10,5 33,5 6,5 3,2 13,4 55,5 71,1 68,9 Chopok 227,0 163 33,7 0,7 9,3 27,8 8,4 5,4 31,8 14,6 85,3 46,4 Dolný Harmanec 213,4 51,0 19,9 42,5 6,5 1,5 14,2 45,5 121,4 59,7 Dobrá Niva 222,1 247 48,5 19,1 12,8 1,5 2,4 72,5 8,5 84,3 81,0 Hrabičov 243,2 75,1 14,4 23,8 12,6 19,5 125,9 19,5
Kordíky 225,1 71,5 12,6 31,3 1,1 36,7 25,3 116,5 62,0 Mýto p. Ďumbierom 250,6 269 31,4 10,2 35,1 3,2 2,6 22,7 55,4 82,5 78,1 Očová 210,9 42,6 12,9 22,5 2,7 7,3 53,6 80,7 60,9 Polomka 200,2 202 18,6 3,8 9,2 49,0 6,3 3,6 1,6 50,0 90,5 51,6 Pukanec 208,3 257 70,4 0,0 11,8 31 0,8 0,8 53,8 54,6 Slovenská źupča 172,3 196 50,0 11,0 33,0 0,5 42,0 6,5 94,5 48,5 Sliač 178,8 224 53,0 17,9 25,3 5,0 0,0 14,8 27,0 101,2 41,8 eliezovce 141,6 35,5 2,2 12,3 32 3,8 13,2 85,8 13,2 Zvolen 184,5 225 62,9 23,5 11,0 4,2 0,0 17,1 13,7 101,6 30,8 tab. 1 Hodnotenie hydrologickej situácie Vplyvom zrážok od 7. do 10. 7. 1999 stúpli hladiny tokov hlavne v strednej časti povodia. Kľak v Žarnovici dosiahol mesačnú kulmináciu 8. 7. 1999 a bola 25 m3.s-1, čo predstavuje 1-ročný. Významnejšia povodňová situácia v tomto povodí vznikla však až 13. 7. 1999 v strednej časti povodia a jej príčinou boli búrky výrazne lokálneho charakteru a mimoriadnou výdatnosťou zrážok. Samozrejme, práve v týchto lokalitách náhle stúpli hladiny miestnych tokov (Rudlovského potoka, Badínskeho potoka, Sielnickeho potoka, Neresnice, Zolnej...). Na mnohých miestach toky vybrežili a voda mala veľmi ničivé účinky. Aj samotný stred mesta Banská Bystrica mal na krátky čas ochromený život a dopravu, hoci na Hrone podružná kulminácia dosiahla len 10-denný a hladina 1. stupeň povodňovej aktivity. Vybrežené toky spôsobili značné škody na majetkoch a v Ponickej Hute si vzali za obeť aj ľudský život. Vo vodomerných staniciach na Zolnej a Neresnici boli zaznamenané 2 až 20-ročné y. Podľa rozloženia zrážok v povodí môžeme konštatovať, že v lokalitách búrok sa vyskytli y s oveľa vyššou N-ročnosťou. Búrková činnosť bola aj na druhý deň a výdatné zrážky s ňou spojené zasiahli hlavne hornú časť Hrona a jeho prítoky. Dažde s menšou intenzitou sa vyskytli aj v strednej a dolnej časti povodia. Z prítokov boli zaznamenané výrazné vzostupy vo vodomených staniciach na Štiavničke, Hutnej, Tajovskom potoku, opätovne na Zolnej, Jasenici, Podlužianke. Vodnosť prítokov sa odzrkadľovala aj na vodnosti hlavného toku a na tých úsekoch, ktoré boli zasiahnuté prívalovými dažďami stúpali y aj na hlavnom toku. Keďže plošne najrozsiahlejšia oblasť s výdatnými zrážkami bola 14. 7. 1999 a nasýtenosť povodia bola už značná, najvýraznejší vzostup na Hrone začal práve v tento deň. Väčšinou vo vodomerných staniciach kulminačné y dosahovali hodnotu 2-ročného u, iba v Brezne bol dosiahnutý 10-ročný. Podrobnejšiu informáciu o kulminačných och vo vybraných vodomerných staniciach uvádzame v tab. 2. Priebehy vodných stavov vo vybraných vodomerných staniciach sú na obr. 1 a 2. Tab. 2 Kulminačné stavy a y 9. - 16. 7. 1999 vo vybraných vodomerných staniciach v povo-dí Hrona (predbežné údaje)
Stanica Tok Kulminačný stav [cm] Kulminačný [m 3 s -1 ] N-ročný Stupeň povod. aktivity Dátum Hodina Polomka Hron 133 40,2 1 2 14.7. 18.30 Brezno Hron 200 149,0 10 3 14.7. 18.30 Ban. Bystrica Hron 311 223,0 2. 3 15.7. 01.00 iar n. Hronom Hron 340 438,0 2 2 15.7. 04.00 Brehy Hron 357 446,0 2 2 15.7. 15.00 Kamenín Hron 396 402,0 2 1 16.7. 11.00 Mýto p. Ďumb. tiavnička 99 14,6 10 14.7. 18.00 źubietová Hutná 190 52,5 50 14.7. 12.00 Ban. Bystrica Tajovský p. 142 26,2 10 14.7. 15.00 Zolná Zolná 132 36,4 2 14.7. 15.00 Zvolen Zolná 257 93,4 20 3 14.7. 18.30 Zvolen Neresnica 207 60,8 10 3 14.7. 03.30 Zvolen Slatina 248 178,0 2-14.7. 20.30 Hr. Breznica Jasenica 146 23,8 2 14.7. 14.30 arnovica Kžak 78 25,0 1 8.7. 01.00 Hron. Kžačany Podluianka 181 9,4 1 14.7. 22.00 Pečenice Jabloňovka 139 18,0 2 13.7. 23.00 Povodňová situácia v povodí Ipľa Hodnotenie zrážok z meteorologických a zrážkomerných staníc Výdatné zrážky búrkového charakteru sa vyskytovali v povodí Ipľa v období 7. - 12. 7. 1999. Najvýdatnejšie boli v povodí Štiavnice, Krupinice a Litavy, kde miestami v dňoch 7. a 10. 7. 1999 napadlo 50-60 mm. V horných častiach týchto povodí napadlo za uvedených 6 dní 120-140 mm zrážok, čo pred-stavovalo 180-200% mesačného júlového zrážkového normálu. Mesačné júnové úhrny zrážok v týchto oblastiach predstavovali 240-310% normálu. Dňa 13. 7. 1999 sa vyskytli výdatné zrážky vo večerných hodinách. V oblasti horného toku Krupinice jadro silnej konvektívnej búrky sa nachádzalo v severozápadnom podhorí Krupiny. Napadlo tu 80-100 mm zrážok, pričom v centrálnej oblasti tohto jadra mohlo napadnúť až 120 mm zrážok. Táto prietrž mračien trvala 2-3 hodiny. Intenzita dažďa bola mimoriadne vysoká, v priebehu 60 minút napadlo v oblasti zasiahnutej jadrom búrky 50 mm, lokálne až 70 mm zrážok. Dážď takéhoto charakteru má pre túto oblasť pravdepodobnosť výskytu
asi raz za 200 rokov. Periférium tejto búrky so zrážkovými úhrnmi nad 20 mm sa nachádzalo v horných častiach potoka Štiavnice a Tisovníka. V ostatných horných častiach povodia Ipľa denné úhrny zrážok dosahovali od 10 do 20 mm. Výdatnejší dážď búrkového charakteru tu trval zväčša 10-15 minút a len miestami napadlo za túto dobu okolo 10 mm zrážok. V stredných a dolných častiach povodia Ipľa sa zrážky nevyskytli alebo boli málo výdatné, s denným úhrnom do 10 mm. Dňa 14. 7. 1999 sa zrážky búrkového charakteru v povodí Ipľa vyskytli len lokálne, v dolných a stred-ných oblastiach potoka Štiavnice, kde najmä v lokalite Dudince a Hontianske Nemce napadlo 30-40 mm. Najväčšia intenzita dažďa sa sústredila do krátkodobého 10-minútového intervalu, kedy napadlo zväčša 15 mm zrážok. Bol to krátkotrvajúci silný lejak až prívalový dážď, vyskytujúci sa pre túto oblasť s pravdepodobnosťou asi raz za 10 rokov. Zrážky s denným úhrnom do 10 mm sa vyskytli v ostatných oblastiach povodia, okrem niektorých okrajových južných lokalít, kde napadlo 10-20 mm, a to najmä v území Slovenské Ďarmoty - Veľký Krtíš - Bušince. Údaje o zrážkových úhrnoch sú v tab. 3. Mes. % VII. 1999 Suma Suma Stanica úhrn norm. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 7.-12. 13.-14. Banská tiavnica 166,0 221 53,3 16,1 23,1 2,3 23,0 8,6 94,8 31,6 Banský Studenec 230,5 61,5 0,7 14,1 25,1 56,4 26,2 101,4 82,6 Bzovík 172,4 257 39,9 18,1 31,8 0,1 8,3 3,3 16,5 98,2 19,8 Dolné Plachtince 134,2 216 30,1 0,4 19,4 31,6 0,7 0,2 0,0 11,8 82,4 11,8 Dudince 161,6 241 44,5 8,5 26,3 0,5 0,0 32,2 79,8 32,2 Holia 114,3 163 17,2 22,3 18,0 16,1 2,0 73,6 2,0 Ipežský Sokolec 141,1 43,5 1,9 10 28,2 1,1 0,5 14,2 84,7 14,7 Krupina 214,9 326 47,3 13,9 25,0 53,4 27,3 86,2 80,7 Lučenec, Božkovce 126,0 180 26,5 0,2 17,9 21,7 7,1 2,4 0,7 73,4 3,1 Sazdice 142,9 45,4 13,3 38,2 1,5 1,9 5,9 98,4 7,8 Senohrad 196,9 246 64,2 18,0 27,8 0,6 1,1 16,4 9,4 111,7 25,8 Slovenské Ďarmoty 186,4 296 46,0 20,2 43,0 2,5 9,1 19,0 118,1 19,0 tab. 3 Hodnotenie hydrologickej situácie Prietoky od začiatku júla boli veľmi rozkolísané, čo zapríčinila séria prívalových dažďov, ktoré sa v tomto období vyskytli. Vysoké úhrny predchádzajúcich zrážok do 9. 7. 1999 spôsobili veľkú nasýtenosť povodia, hlavne v jeho strednej časti. Z toho dôvodu, zrážky, ktoré sa vyskytli 10. 7. 1999 zapríčinili výrazné stúpnutie ov. Pred nástupom tejto ovej vlny sa vo väčšine vodomerných staníc na hlavnom toku a jeho významnejších prítokoch y pohybovali medzi 30 až 90 - denným om. Táto vlna kulminovala 11. 7. 1999 v Holiši, Slovenských Ďarmotách a Vyškovciach a nedosahovala hodnotu 1-ročného u. Na prvých dvoch uvedených staniciach bola aj najvýznamnejšou v hodnotenom období. Obdobne tomu bolo aj na prítokoch. Najvýznamnejšie vlny z tejto série sa vyskytli na Štiavnici, Litave a Búri, na ostatných boli podružné. Intenzívne dažde 13. 7. 1999 zapríčinili veľmi dramatický priebeh povodne na Krupinici a jej pravostranných prítokoch (Vajsov potok, Kltipoch, Bebrava). V Krupine na Krupinici bol dosiahnutý 1000-ročný a podľa záznamu automatickej stanice ová vlna mala výšku vyše 450 cm (obr. 4). Rozvodnený živel
spôsobil veľké materiálne škody a vyžiadal si aj ľudskú obeť. Spomínané toky spôsobili ďalšie výrazné stúpnutie hladín na hlavnom toku 14. 7. 1999 vo Vyškovciach. Podrobnejšiu informáciu o kulminačných och vo vybraných vodomerných staniciach uvádzame v tab. 4. Priebehy vodných stavov vo vybraných vodomerných staniciach sú na obr. 3 a 4. Stanica Tok Kulminačný stav [cm] Kulminačný [m 3.s -1 ] N-ročný/ M-denný Stupeň povodň. aktivity Dátum Hodina Holia Ipež 255 17,3 10-denný - 11.7. 12.00 Sloven. Ďarmoty Ipež 331 52,2 10-denný - 11.7. 12.00 Vykovce n. Ipžom Ipež 512 188,0 1-ročný 3 15.7. 15.00 elovce Krtí 110 13,8 10-denný - 14.7. 06.00 Krupina Krupinica 550 170,0 >1000-roč. 3 13.7. 22.00 Pláovce Krupinica 527 140,0 100-ročný 3 14.7. 09.00 Pláovce Litava 185 44,8 5-ročný 1 11.7. 04.00 Dudince tiavnica 384 75,7 10-ročný 3 11.7. 06.30 Sazdice Búr 142 5,8 1/2-ročný 11.7. 05.00 tab. 4 Záver V posledných rokoch sú povodňové situácie vo väčšine prípadov spôsobené prívalovými dažďami, ktorých frekvencia sa zvyšuje. Prívalová povodeň je primárne spôsobená extrémnym meteorologickým javom, známym pod názvom prívalový dážď alebo prietrž mračien. V priebehu 30 až 60 minút môže z konvektívneho oblaku vypadnúť obrovské množstvo zrážok na veľmi malej ploche. Intenzita týchto zrážok niekedy presahuje aj hodnoty 90 mm.h-1, čo predstavuje 90 litrov vody na každý m2 za hodinu. Sekundárne podmieňujú vznik prívalovej povodne lokálne fyzicko-geografické a hydrologické podmienky (tvar a sklon povodia, charakter povrchu, tvar koryta toku, nasýtenie povodia atď.), ktoré môžu počiatočný impulz, t. j. veľké množstvo atmosférických zrážok zosilniť alebo zoslabiť. K podmienkam vzniku prívalovej povodne je nutné uviesť aj vplyv ľudskej činnosti, ktorá môže eliminovať jej ničivé účinky alebo ich aj znásobiť. Veľmi dôležité z tohto hľadiska zabrániť vytváraniu rôz-nych skládok odpadu v blízkosti tokov a vykonávať pravidelnú údržbu tokov, ich prečisťovanie, čím sa udržuje dobrá prietočnosť koryta. Vplyvom ľudskej činnosti a nepriaznivých fyzicko-geografických faktorov sa môže vyskytnúť prívalová povodeň aj pri podstatne menšej intenzite zrážok, ako je 90 mm.h-1. Pre dostatočnú ochranu územia pred prívalovými dažďami je veľmi dôležité tiež správne vyhodnotenie maximálnych kulminačných ov, ktoré zohráva veľkú úlohu pri stanovovaní návrhových veličín. Nezaobíde sa to bez konkrétnych meraní ov počas povodňových situácií a bez kvalitnej monitorovacej siete.
Literatúra Kolektív autorov: Opakovanie maximálnych ov na slovenských tokoch. Interná publikácia SHMÚ, Bratislava 1989. Šamaj, F., Valovič, Š.: Dlhodobé priemery úhrnu zrážok na Slovensku za obdobie 1901-1970. Zborník prác SHMÚ zv. 14, Alfa, Bratislava 1978. Šamaj, F., Valovič, Š.: Intenzity krátkodobých dažďov na Slovensku. SPN, Bratislava 1973.