Priemyselná revolúcia bola veľká historická premena. Má tri charakteristické znaky: 1. manufaktúry sa menia na priemyselné podniky 2. ručná výroba sa mení na prevažne strojovú 3. malý rozsah výroby sa mení na charakter veľkovýroby (sériová výroba)
Priemyselná revolúcia sa začala v poslednej tretine 18. storočia v Anglicku, kde bol dostatok uhlia a rúd, vlny a bavlny (dovážala sa z Egypta) a vznikli začiatky kapitalistického podnikania v baníctve a hutníctve (tu sa ako prvý v odvetví objavil finančný kapitál.
Priemyselná revolúcia v Anglicku mala tri charakteristické etapy: 1. zdokonalenie a rozšírenie pracovných strojov v textilníctve (J. Kay rýchlobežný člnok, 1733, James Hargreaves - ručne poháňaný spriadací stroj Janny, 1764) 2. parný stroj (James Watt, 1769) sa stal univerzálnym energetickým zdrojom priemyselnej výroby - vznikla veľkovýroba 3. vznik strojárstva - rozhodujúcim faktorom bola po zdokonaľovaní sústruhu presnosť
Priemyselná revolúcia zmenila do 40. rokov 19.storočia Anglicko na priemyselnú veľmoc, V tomto období sa na Európskom kontinente priemyselná revolúcia iba začínala, Ďalšou krajinou priemyselnej revolúcie bolo Holandsko, neskoršie Francúzsko,
Obdobie priemyselnej revolúcie vo Francúzsku spadá do doby Napoleonovho cisárstva (1805-1814). V Nemecku sa priemyselná revolúcia rozvinula po roku 1848 a rýchlo postupovala,
V Severnej Amerike viedol rozvoj kapitalistickej výroby k oslobodzovacej vojne (1775-1783) a vytvoreniu USA, Prvé textilné stroje tu boli z Anglicka, no čoskoro sa objavujú aj stroje vynájdene v USA, Občianska vojna (1861-1865) vývoj zabrzdila ale už v 70 rokoch 19. storočia sa stali USA priemyselnou veľmocou, Koncom 19. storočia dohnali Anglicko a na začiatku 1. svetovej vojny (1914) mali už takú výrobnú kapacitu, akú Anglicko, Francúzsko a Nemecko spolu.
Priemyselnú revolúciu môžeme členiť na tri fázy: 1. koniec 17. storočia začiatok 18. storočia (v roku 1873) ukončenie veľkej hospodárskej krízy, 2. technicko-vedecká revolúcia od roku 1811 do 1945 3. vedecko-technická revolúcia od roku 1945 dodnes
Charakterizovali ich: 1. fázu - parné stroje (pracovné stroje) 2. fázu - elektrotechnika, spaľovacie motory 3. fázu - mikroelektronika, jadrová energia
Technicko-vedecká revolúcia (TVR) - vynálezy vznikli na empirickej báze (na základe poznatkov). V tej dobe viedla technika pred vedou, Vedecko-technická revolúcia (VTR) - v období od roku 1945 vedný základ už predbieha techniku, na základe ktorého skonštruujú projekty
K hlavným zmenám patrili v tomto období nahradzovanie málo účinných parných strojov novými, účinnejšími zdrojmi energie ako spaľovacími motormi a neskoršie sa na tento učel využivala elektrická energia, Rozšírenie elektrickej energie spôsobil prevrat vo výrobe. Objavil sa účinný a z hľadiska prostredia čistejší, málo škodlivý zdroj energie, Elektromotor poháňal pracovné stroje, elektrické zdroje svetla osvetľovali výrobne haly, Nebol zanedbateľný ani jeho spoločenský význam v kultúre, šírení vzdelania, správ a informácií, Rozšírenie a využitie elektrickej energie patrí k najväčším vymoženostiam vedecko-technickej revolúcie.
Od druhej polovice 20.storočia, od roku 1945 nastáva nová etapa vedecko-technického pokroku vedecko-technická revolúcia (Berral) alebo 3. priemyselná revolúcia. V tejto etape určujúcim činiteľom rozvoja sa stáva veda.
Charakteristické znaky: ovládnutie jadrovej energie rozvoj kozmonautiky veľký rozvoj mikroelektroniky a kybernetiky a chémie, komplexná automatizácia a robotizácia, rozvoj výroby SAPO začiatok veku informatiky, vytvárajú sa nové podmienky života ľudstvu
Najdoležitejšim činiteľom vedecko-technickej revolúcie je kybernetizácia,
Ďalšie výrazné znaky vedecko-technickej revolúcie: podstatny skok v použivani prirodnych materialov, 17. storočie - 19 prvkov 18. storočie - 28 prvkov 19. storočie - 50 prvkov (v začiatku 20 na konci 60) v blízkej budúcnosti takmer všetky prvky rozšírené použitie kovov a ich zliatin, pokroky chémie biologické procesy sa začleňujú do technických systémov (biotechnológie) a vytvárajú sa technické zariadenia na baze živých organizmov a kybernetiky rýchle rozširovanie medzinárodnych ekonomických a vedecko-technickych spoluprác (vznik medzinárodnych a regionálnych organizácii) Rast úžitkovej hodnoty výrobkov (miniaturizácia, tvar, výkon, spoľahlivosť, životnosť, likvidovateľnosť, znovupoužiteľnosť, nizka cena, dostupnosť Veda a technika rozvinula hmotný blahobyt, výrobu potravín na druhej strane sa rozvinula výroba zbraní hromadného ničenia, nepremyslená industrializacia. Nastalo vážne narušenie životného prostredia, ktoré urychľuje klimaticke zmeny a hrozi ekologicka katastrofa.