Východiská Dlhodobý zámer rozvoja starostlivosti o mládež v Žilinskom samosprávnom kraji tvoria tri strategické smery: zmeniť systém výchovného porade

Žilinský samosprávny kraj Odbor školstva Ul. Jána Kalinčiaka 14, 011 09 Žilina Koncepcia rozvoja starostlivosti o mládež v Žilinskom samosprávnom kraji Predkladateľ: Mgr. Ľubomír Jaňák vedúci odboru školstva ŽSK Spracovatelia: Mgr. Viera Bábelová, PaedDr. Peter Majer Žilina marec 2005

Východiská Dlhodobý zámer rozvoja starostlivosti o mládež v Žilinskom samosprávnom kraji tvoria tri strategické smery: zmeniť systém výchovného poradenstva a prevencie v školách a školských zariadeniach, - zefektívniť prácu výchovného poradcu v stredných školách a prispôsobiť ju štandardom moderného školského systému, - rozšíriť právomoci koordinátora prevencie drogových závislostí a sociálno-patologických javov v školách a školských zariadeniach, - zabezpečiť spoluprácu verejnej správy, štátnej správy a subjektov, ktoré vo svojej činnosti vyvíjajú aktivity k prevencii protispoločenskej činnosti mládeže, previazať formálne a neformálne vzdelávanie detí a mládeže, - podporovať voľnočasové aktivity a záujmovú činnosť študentov stredných škôl a školských zariadení, - podporovať mobilitu mládeže a rozvoj medzinárodných kontaktov mladých ľudí v zariadeniach formálneho a neformálneho vzdelávania, - podporovať činnosť občianskych združení detí a mládeže v regióne, upevniť pozíciu školských zariadení neformálneho vzdelávania v systéme výchovy a vzdelávania, - uplatňovať tvorivo-humanistický model výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach neformálneho vzdelávania, - reformovať činnosť Krajského centra voľného času v Žiline. 1

Obsah Predhovor 4 Úvod 5 SWOT analýza 7 1. Mládež v Žilinskom samosprávnom kraji 9 1.1. Demografický vývoj mládeže 10 1.2. Psychologické, sociologické, výchovné a zdravotné aspekty vývinu mládeže 14 1.3. Výchova a vzdelávanie mládeže 17 1.3.1. Teória tvorivo-humanistickej výchovy a vzdelávania 23 1.3.2. Financovanie vzdelávania 24 1.4. Sociálno-patologické javy mládeže 26 1.5. Životný štýl mládeže 32 1.6. Občianska participácia mládeže 35 1.7. Mobilita mládeže 38 2. Stratégia rozvoja starostlivosti o mládež v Žilinskom samosprávnom kraji 41 2.1. Školský systém výchovného poradenstva a prevencie 42 2.1.1. Výchovný poradca v školskom systéme výchovného poradenstva 43 2.1.2. Koordinátor prevencie drogových závislostí a sociálno-patologických javov v školách a školských zariadeniach 45 2.1.3. Vzťah štátnej a verejnej správy k prevencii protispoločenskej činnosti mládeže 47 2.2. Formálne a neformálne vzdelávanie detí a mládeže 49 2.2.1. Funkcia školy v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania 49 2.2.1.1. Voľnočasové aktivity a záujmová činnosť študentov škôl a školských zariadení 50 2.2.1.1.1. Stredoškolská odborná činnosť ako forma systematickej práce s talentovanou mládežou na stredných školách 52 2.2.1.1.2. Predmetové olympiády a postupové súťaže stredoškolskej mládeže 53 2.2.1.2. Grantové programy Európskej únie v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania 54 2.2.1.2.1. Program Socrates 55 2.2.1.2.2. Program Leonardo da Vinci 56 2.2.1.2.3. Program Mládež 56 2.2.2. Funkcia detských a mládežníckych občianskych združení v oblasti neformálneho vzdelávania 57 2.2.2.1. Rada mládeže Žilinského kraja 59 2.2.3. Finančná podpora Ministerstva školstva SR v oblasti práce s deťmi a mládežou 60 2.3. Školské zariadenia neformálneho vzdelávania 62 2.3.1. Domovy mládeže 62 2.3.1.1. Tvorivo-humanistický model výchovy a vzdelávania v domovoch mládeže 65 2.3.2. Školské kluby detí a školské strediská záujmovej činnosti 67 2.3.3. Krajské centrum voľného času 68 3. Priority a opatrenia rozvoja starostlivosti o mládež v Žilinskom samosprávnom kraji 71 3.1. Návrhy a opatrenia na skvalitnenie starostlivosti o mládež v Žilinskom samosprávnom kraji 72 3.2. Podpora Úradu Žilinského samosprávneho kraja v oblasti skvalitnenia starostlivosti o mládež 76 2

3.2.1. Grantový program Predsedu Žilinského samosprávneho kraja na podporu práce s deťmi a mládežou vo voľnom čase 76 3.2.2. Grantový program odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja na podporu rozvíjania tvorivo-humanistickej výchovy a vzdelávania v praxi 76 3.3. Zariadenia formálneho a neformálneho vzdelávania a prevencie sociálno-patologických javov v regiónoch Žilinského samosprávneho kraja 77 3.3.1. Región Kysuce 77 3.3.2. Región Liptov 78 3.3.3. Región Orava 79 3.3.4. Región Považie 80 3.3.5. Región Turiec 81 Záver 83 3

Predhovor Odbor školstva Žilinského samosprávneho kraja - v snahe zefektívniť výchovnovzdelávací proces v školách a školských zariadeniach a uplatniť princípy tvorivo-humanistického modelu výchovy a vzdelávania v praxi - vypracoval materiál, ktorý svojim obsahom nadväzuje na Koncepciu rozvoja stredného školstva v Žilinskom samosprávnom kraji. Koncepcia rozvoja starostlivosti o mládež v Žilinskom samosprávnom kraji vznikla v intenciách novej všeobecne platnej legislatívy v rezorte školstva. Zákon NR SR č. 596/2003 Z.z. priniesol do oblasti štátnej správy v školstve a do školskej samosprávy viacero podstatných zmien: a) posilňuje kompetencie územných samosprávnych orgánov v oblasti výkonu štátnej správy v školstve, b) zriaďuje osem krajských školských úradov pre zabezpečenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva, c) posilňuje kompetencie orgánov školskej samosprávy, d) určuje presun kompetencií v oblasti školstva zo zrušených okresných a krajských úradov. Zákon NR SR č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení: a) oddeľuje financovanie preneseného výkonu štátnej správy v školstve od správy školstva v rámci výkonu samosprávnych funkcií, b) zavádza transparentný, normatívny a motivačný systém viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva, c) zavádza systém vzdelávacích poukazov na záujmové vzdelávanie pre žiakov základnej alebo strednej školy. Za hlavné priority v rozvoji starostlivosti o mládež považujem: - praktické uplatnenie princípov koncepcie tvorivo-humanistickej výchovy a vzdelávania v zariadeniach formálneho a neformálneho vzdelávania, - vytvorenie podmienok pre efektívnu prácu erudovaných a kvalifikačne spôsobilých odborníkov v oblasti výchovného poradenstva a prevencie protispoločenských javov mládeže v školách a školských zariadeniach, - previazanie systému spolupráce verejnej správy a štátnej správy v oblasti realizácie súťaží a voľno-časových aktivít mládeže, prevencie sociálno-patologických javov a participácie mladých ľudí, - previazanie formálneho a neformálneho vzdelávania v oblasti aktivít a opatrení grantových programov Európskej únie (Socrates, Leonardo da Vinci a Mládež), - vytvorenie podmienok pre činnosť občianskych združení detí a mládeže v Žilinskom samosprávnom kraji. Obsah Koncepcie rozvoja starostlivosti o mládež v Žilinskom samosprávnom kraji zdôrazňuje výrazne humanistický aspekt v oblasti práce s mládežou v zariadeniach formálneho a neformálneho vzdelávania, uplatňuje princípy tvorivo-humanistickej výchovy a vzdelávania v praxi, podporuje nové trendy proeurópskeho smerovania školstva v našom regióne a ponúka možnosti zmysluplného trávenia voľného času mládeže bez dramatického navyšovania finančných prostriedkov. Koncepcia rozvoja starostlivosti o mládež v Žilinskom samosprávnom kraji nepredstavuje homogénny celok nezohľadňuje oblasť sociálnej pomoci, zdravotníckej starostlivosti a kultúrnej starostlivosti, nakoľko bola vypracovaná pre rezort školstva. Problematiku uvedených oblastí riešia parciálne koncepcie Úradu Žilinského samosprávneho kraja. Som presvedčený, že vzájomnou spoluprácou dokážeme eliminovať problémy súčasnej mládeže, usmerníme jej aktivity počas i mimo vyučovacieho procesu, zefektívnime činnosť zariadení formálneho a neformálneho vzdelávania a prispejeme tak k naplneniu obsahu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky projektu Milénium. 4 Mgr. Ľubomír Jaňák, vedúci odboru školstva

Úvod Predkladaná koncepcia venuje pozornosť obyvateľom Žilinského samosprávneho kraja vo vekovej kategórii 10 26 rokov, t.j. školskej populácii osemročných gymnázií, gymnázií, stredných odborných škôl, stredných odborných učilíšť a učilíšť, združených stredných škôl a školských zariadení (denného štúdia, nadstavbového štúdia, pomaturitného štúdia, štúdia popri zamestnaní a vyššieho odborného štúdia). * V odbornej literatúre sa mládež charakterizuje ako sociálna skupina vekovo vymedzená, charakterizovaná určitými spoločnými znakmi, ktoré vytvárajú jej všeobecné biologickopsychologické, sociálno-ekonomické a ideovo-politické osobitosti. Z hľadiska uvedených spoločných znakov má kategória mládež mnoho spoločného s deťmi potrebuje ochranu, starostlivosť a podporu dospelej populácie. Táto charakteristika je potrebná najmä preto, aby bolo možné posúdiť mladého človeka ako osobnosť a člena spoločnosti. Cieľom koncepcie je definovať potreby a optimálne podmienky pre kvalitnú výchovnovzdelávaciu prácu s mládežou a podporovať rozvoj osobnostných vlastností a talentu mládeže v zariadeniach formálneho a neformálneho vzdelávania. Východiskom pri spracovaní jednotlivých častí koncepcie sú: programové dokumenty vlády Slovenskej republiky: a) Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 20 rokov projekt Milénium, 2000, b) Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007, 2001, c) Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike, 2001, d) Národný program boja proti drogám, 2004. všeobecne platná legislatíva v rezorte školstva: a) Zákon FZ č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, b) Zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach, c) Zákon NR SR č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti, d) Zákon NR SR č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov, e) Zákon NR SR č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, f) Zákon NR SR č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, g) Zákon NR SR č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, h) Zákon NR SR č. 515/2003 Z.z. o krajských a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, i) Nariadenie vlády SR č. 238/2004 Z.z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, j) Vyhláška MŠV SR č. 196/1994 Z.z. o domovoch mládeže, k) Vyhláška MŠV SR č. 291/1994 Z.z. o centrách voľného času, l) Vyhláška MŠV SR č. 351/1994 Z.z. o školských strediskách záujmovej činnosti, m) Vyhláška MŠV SR č. 28/1995 Z.z. o školských kluboch detí, n) Vyhláška MŠ SR č. 42/1996 Z.z. o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov, o) Vyhláška MŠ SR č. 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a poradenských zariadeniach, * Poznámka: Dosah Vyšších územných celkov SR na aktivity zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest (základné školy, základné umelecké školy a iné školské zariadenia) je v súčasnej dobe nereálny; z uvedeného dôvodu nie je zložka obyvateľstva povinnej školskej dochádzky - t.j. žiaci 1. a 2. stupňa školského systému - zahrnutá do úvodnej charakteristiky (mimo žiakov osemročných gymnázií). 5

p) Smernica MŠ SR č. 537/2000-7 Z.z. o organizovaní, riadení a finančnom zabezpečení súťaží žiakov základných škôl, základných umeleckých škôl a stredných škôl v Slovenskej republike, q) Smernica MŠ SR č. 13/2004-I z 25. mája 2004 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva školstva SR, r) Pedagogicko-organizačné pokyny pre školy, školské zariadenia, orgány štátnej správy v školstve a orgány územnej samosprávy na školský rok 2004/2005. Bratislava: MŠ SR, 2004. odborná literatúra pedagogického, didaktického a metodického charakteru: a) Baďuríková, Z. a kol.: Školská pedagogika. Bratislava: UK, 2001. b) Beňo, M. a kol.: Učiteľ v procese transformácie spoločnosti. Bratislava: ÚIPŠ, 2001. c) Brhelová, V.: Tvorivo-humanistický model výchovy v domove mládeže. Bratislava: MC, 1999. d) Brhelová, V.: Podnikateľská činnosť v školách a školských zariadeniach. Bratislava: MC, 2004. e) Gajdošová, E. Herényiová, G.: Škola rozvíjania emocionálnej inteligencie žiakov. Bratislava: Príroda, 2002. f) Púchovská, V. Bugajová, E.: Metodická príručka Stredoškolskej odbornej činnosti. Bratislava: ŠIOV, 2002. g) Šípoš, J. a kol.: Tri kroky detí a mládeže k vede a technike. Bratislava: MŠ SR, 2002. h) Štefanovič, J. Greisinger, J.: Psychológia. Bratislava: Osveta, 1987. i) Turek, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava: MC, 1997. odborné publikácie, prehľady a štúdie: a) Deti a mládež v číslach za rok 2003 (ročenka o deťoch a mládeži). Bratislava: ÚIPŠ, 2004. b) Dohovor o právach dieťaťa. New York, 1989. c) Koncepcia rozvoja stredného školstva Žilinského samosprávneho kraja. Žilina: ÚŽSK, 2002. d) Mladí v Žilinskom kraji (prieskum Rady mládeže Žilinského kraja, Krajského úradu v Žiline a Žilinského samosprávneho kraja). Žilina: RMŽK, 2003. e) Nový impulz pre európsku mládež Biela kniha Európskej komisie. Bratislava: Iuventa, 2002. f) Potreby, podmienky a perspektívy detí a mládeže na Slovensku. Bratislava: NDS, 2003. g) Právo v školskej praxi 1 poradca vedenia školy pri aplikácii právnych noriem. Bratislava: Raabe, 2004. h) Program regionálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja. Žilina: ÚŽSK, 2003. i) Správa o mládeži. Bratislava: Iuventa, 2003. j) Sprievodca grantovým programom Socrates. Bratislava: NK Socrates, 2003. k) Sprievodca grantovým programom Leonardo da Vinci. Bratislava: NA LDV, 2003. l) Sprievodca grantovým programom Mládež. Bratislava: Iuventa - NAFYM, 2004. m) Záškoláctvo a problémové správanie žiakov základných a stredných škôl. Bratislava: ÚIPŠ oddelenie ISOM, 2004. n) Zborník zo seminára Projekty v praxi škôl Žilinského regiónu. Žilina: OŠMaTK KÚ v Žiline, 2002. časopisecká tvorba: a) Mládež a spoločnosť časopis pre štátnu politiku a výskum mládeže. Bratislava: ÚIPŠ, 2003 2004. b) Pedagogická revue časopis pre pedagogickú teóriu a prax. Bratislava: ŠPÚ, 2003 2004. c) Pedagogické spektrum časopis pre pedagogickú teóriu, školskú prax, politiku výchovy a vzdelávania. Bratislava: ŠPÚ, 2003 2004. d) Prevencia časopis prevencie sociálno-patologických javov. Bratislava: ÚIPŠ, 2003 2004. e) Zoom-m zaostrené na mladých. Bratislava: RMS a Iuventa, 2003 2004. prieskumy odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja: a) Zistenie reálneho stavu mobility mládeže a starostlivosti o mládež v školách a školských zariadeniach v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, 2003. b) Zistenie reálneho stavu prevencie sociálno-patologických javov mládeže v školách a školských zariadeniach v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, 2004. c) Zistenie reálneho stavu činnosti domovov mládeže v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, 2004. 6

SWOT analýza Silné stránky Slabé stránky legislatíva v rezorte školstva absencia Zákona o mládeži odborná literatúra pedagogického, didaktického neuplatňovanie tvorivo-humanistického modelu a metodického charakteru v oblasti uplatňovania výchovy a vzdelávania v praxi princípov koncepcie tvorivo-humanistickej výchovy a vzdelávania v zariadeniach formálneho a neformálneho vzdelávania záujem pedagogických pracovníkov škôl a školských tarifné odmeňovanie pedagogických pracovníkov a zariadení o ďalšie vzdelávanie a progresívne trendy nezohľadňovanie aktivít realizovaných mimo v školskej pedagogike vyučovacieho procesu zriadená funkcia výchovného poradcu v školskom pozícia a neefektívna činnosť výchovného poradcu systéme výchovného poradenstva v školskom vzdelávacom systéme legislatívna podpora k zriadeniu funkcie školského nezriadená funkcia školského psychológa psychológa a koordinátora prevencie drogových a koordinátora prevencie drogových závislostí závislostí v školskom systéme výchovného a iných protispoločenských javov mládeže v školách poradenstva a prevencie a školských zariadeniach činnosť špeciálnych výchovných zariadení, nekoordinovaná osvetová činnosť v školách poradenských zariadení a iných odborných inštitúcií a školských zariadeniach v oblasti prevencie v oblasti prevencie sociálno-patologických javov sociálno-patologických javov záujem študentov škôl a školských zariadení nefunkčný informačný systém vo vzťahoch verejnej o súťaže, Stredoškolskú odbornú činnosť správy a štátnej správy pri realizácii súťaží, a predmetové olympiády záujmových aktivít mládeže a prevencie protispoločenských javov aktívna činnosť Krajského centra voľného času v neefektívna činnosť Krajského centra voľného času oblasti neformálneho vzdelávania a zabezpečenia v oblasti realizácie pravidelnej záujmovej činnosti súťaží a záujmových aktivít mládeže mládeže aktívna činnosť Rady mládeže Žilinského kraja v oblasti neformálneho vzdelávania a zabezpečenia voľno-časových aktivít mládeže kvalita priestorov škôl pre zriadenie a činnosť školských klubov detí a školských stredísk záujmovej činnosti a kvalifikačné predpoklady a odborná spôsobilosť potenciálnych pedagogických pracovníkov a vychovávateľov školských klubov detí a školských stredísk záujmovej činnosti záujem študentov a pedagogických pracovníkov škôl a školských zariadení o medzinárodné výmeny a spoluprácu so školami, resp. školskými zariadeniami z krajín Európskej únie kvalita priestorov školských výchovno-vzdelávacích zariadení pre rozvoj neformálneho vzdelávania a uplatňovania princípov tvorivo-humanistického modelu výchovy a vzdelávania legislatívna podpora k viaczdrojovému financovaniu formálneho a neformálneho vzdelávania neefektívna spolupráca samosprávneho kraja s občianskymi združeniami detí a mládeže nezáujem riadiacich pracovníkov škôl o zriadenie školských klubov detí a školských stredísk záujmovej činnosti a rozvoj neformálneho vzdelávania neinformovanosť pedagogických pracovníkov škôl a školských zariadení o možnostiach grantových programov Európskej únie v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania neefektívna výchovno-vzdelávacia práca v školských zariadeniach a nerešpektovanie filozofie tvorivohumanistickej výchovy a vzdelávania nedostatočné informácie riadiacich pracovníkov škôl a školských zariadení a zástupcov občianskych združení detí a mládeže o možnostiach využitia grantových programov v oblasti prevencie a práce s mládežou 7

Príležitosti Ohrozenia a riziká možnosť ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov (metodicko-pedagogické centrá, vysoké školy) priaznivé podmienky pre rozvoj talentu a nadania nepriaznivý demografický vývoj študentov stredných škôl a školských zariadení možnosť využívania alternatívnych metód, foriem a prostriedkov vo výchovno-vzdelávacom procese a pri práci s mládežou nepedagogických zamestnancov priaznivé podmienky pre mobilitu mládeže a pedagogických pracovníkov škôl a školských zariadení spolupráca s občianskymi združeniami detí a mládeže spolupráca s vládnymi a mimovládnymi organizáciami v oblasti prevencie sociálnopatologických javov mládeže funkčný informačný systém stredných škôl pre perspektívnych študentov 1. ročníka vzdelávacie poukazy ako bonusový systém financovania škôl a školských zariadení zmena školy a školského zariadenia na centrum vzdelávania, rozvoja športu a kultúry príprava zákona o sústave základných a stredných škôl nedostatok finančných prostriedkov na prevádzku škôl a školských výchovno-vzdelávacích zariadení, ich vybavenosť a odmeňovanie pedagogických a nezáujem orgánov štátnej správy a občianskych združení detí a mládeže o akceptovanie priorít a strategických cieľov koncepcie 8

1. Mládež v Žilinskom samosprávnom kraji 1 Mládež v Žilinskom samosprávnom kraji 9

1. Mládež v Žilinskom samosprávnom kraji 1.1. Demografický vývoj mládeže Počet obyvateľov v Žilinskom kraji k 31.12. 2002 predstavoval 693 041 obyvateľov (12,8 % z celkového počtu populácie Slovenskej republiky). Najväčší počet obyvateľov bol sústredený v regióne Považie (okresy Bytča a Žilina) a najmenší počet obyvateľov vykazoval región Turiec (okresy Martin a Turčianske Teplice). V štruktúre obyvateľstva podľa pohlavia dominovala ženská zložka populácie (50,9 %) nad mužskou zložkou (49,1 %). Priemerná hustota zaľudnenia obyvateľstva predstavovala 102 obyvateľov/km 2. K najmenej zaľudneným regiónom patrili Liptov (74,5 obyvateľov/km 2 ) a Orava (78,3 obyvateľov/km 2 ). Najväčšiu hustotu zaľudnenia vykázal región Kysuce (157,5 obyvateľov/km 2 ). Demografický vývoj obyvateľstva v Žilinskom kraji v rokoch 1997 2002 bol charakterizovaný postupným spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva (tabuľka 1, graf 1). Dôsledkom populačných procesov znižovaním pôrodnosti a stagnáciou úmrtnosti sa znižujú prirodzené prírastky obyvateľstva. V priebehu deväťdesiatych rokov sa počet obyvateľov vo veku 10 26 rokov znížil o 14,4 %. V roku 1999 klesol počet detí vo veku 10 15 rokov o 13,7 %. Skupina obyvateľstva vo veku 16 26 rokov sa znížila o 6 %. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 žilo v Žilinskom kraji 20,4 % osôb v predproduktívnom veku, 62,2 % v produktívnom veku a 17,4 % v poproduktívnom veku. K 1.1. 2002 žilo na území Žilinského kraja 13 % populácie Slovenska vo veku 10 26 rokov (graf 2). Priaznivé demografické podmienky sú vytvorené v mestských sídlach Žilinského samosprávneho kraja, kde je charakteristické pomerene vysoké zastúpenie obyvateľov predproduktívneho a produktívneho veku. Obyvateľstvo Žilinského kraja do 26 rokov predstavuje 38 % populácie regiónu (tabuľka 2, graf 3, graf 4). Najväčšie zastúpenie mládeže je v regióne Orava (23 %) a najmenej početné zastúpenie má mládež v regióne Turiec (17 %) (graf 5). Tabuľka 1: Vývoj počtu obyvateľov Žilinského samosprávneho kraja v rokoch 1997 2002 Región Okres Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 Kysuce Čadca 125 718 126 029 126 285 126 556 126 640 126 738 Kysucké Nové Mesto Liptov Liptovský Mikuláš 134 475 134 545 134 562 134 422 133 156 132 968 Ružomberok Orava Dolný Kubín 127 667 128 607 129 531 130 307 130 809 131 355 Námestovo Tvrdošín Považie Bytča Žilina 186 800 187 160 187 410 187 694 187 177 187 329 Turiec Martin 114 844 114 860 114 794 114 874 114 652 114 651 Turčianske Teplice Spolu 689 504 691 201 692 582 693 853 692 434 693 041 Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenskej republiky. Bratislava: ÚIPŠ, 2003. 10

Graf 1: Prognóza vývoja počtu obyvateľov Žilinského samosprávneho kraja do roku 2017 počet obyvateľov 10500 10000 9500 9000 8500 8000 7500 7000 6500 6000 2002/03 2003/04 2004/05 2005/06 2006/07 2007/08 2008/09 2009/10 2010/11 2011/12 2012/13 2013/14 2014/15 2015/16 2016/17 Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja. Graf 2: Počet mladých ľudí vo veku 0 26 rokov v krajoch Slovenskej republiky k 1.1. 2002 Košický kraj 15% Prešovský kraj 17% Banskobystrický kraj 12% Žilinský kraj 13% Bratislavský kraj 10% Trnavský kraj 10% Nitrianský kraj 12% Trenčianský kraj 11% Bratislavský kraj Trnavský kraj Nitrianský kraj Trenčianský kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Zdroj: Správa o mládeži. Bratislava: Iuventa, 2003. 11

Tabuľka 2: Štruktúra obyvateľov Žilinského samosprávneho kraja podľa veku k 31.12.2003 Región Okres Vekové zloženie obyvateľstva 0 26 rokov spolu (0-26 r.) nad 26 rokov spolu (nad 26 r.) Kysuce Čadca 37,91 % 35,55 % 62,09 % 64,45 % Kysucké Nové Mesto 33,18 % 66,82 % Liptov Liptovský Mikuláš 43,23 % 38,68 % 56,77 % 61,32 % Ružomberok 34,12 % 65,88 % Orava Dolný Kubín 37,32 % 43,47 % 62,68 % 56,53 % Námestovo 49,40 % 50,60 % Tvrdošín 43,68 % 56,32 % Považie Bytča 45,71 % 40,79 % 54,29 % 59,21 % Žilina 35,86 % 64,14 % Turiec Martin 33,18 % 32,72 % 66,82 % 67,28 % Turčianske Teplice 32,25 % 67,75 % Spolu 38,24 % 61,76 % Zdroj: Mladí v Žilinskom kraji. Žilina: RMŽK, 2003. Graf 3: Štruktúra obyvateľov Žilinského samosprávneho kraja podľa veku k 31.12.2003 38% 62% deti a mládež do 26 rokov obyvateľstvo nad 26 rokov Zdroj: Mladí v Žilinskom kraji. Žilina: RMŽK, 2003. 12

Graf 4: Veková štruktúra obyvateľov v regiónoch Žilinského samosprávneho kraja k 31.12.2003 percentuálny podiel obyvateľstva 70 60 50 40 30 20 10 0 Kysuce Liptov Orava Považie Turiec obyvatelia nad 26 rokov deti a mládež do 26 rokov deti a mládež do 26 rokov obyvatelia nad 26 rokov Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja. Graf 5: Zastúpenie detí a mládeže do 26 rokov v regiónoch Žilinského samosprávneho kraja k 31.12.2003 17% 19% 21% 20% 23% Kysuce Liptov Orava Považie Turiec Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja. 13

1.2. Psychologické, sociologické, výchovné a zdravotné aspekty vývinu mládeže Podmienkou existencie človeka je činnosť, resp. správanie, ktoré mu zabezpečuje adekvátne prispôsobenie sa prírodnému a spoločenskému prostrediu a umožňuje mu účinne meniť a prispôsobovať prostredie v ktorom žije. Duševný vývin je proces psychických zmien, ktoré sa uskutočňujú v čase a v dôsledku ktorých sa psychika (prežívanie a správanie) ustavične mení a dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň. Podstatou duševného vývinu je socializácia, individualizácia, kvalitatívne zmeny (zmeny vlastností), kvantitatívne zmeny (vývinové zmeny), diferenciácia a integrácia organizmu. Duševný vývin človeka podmieňuje vzájomné pôsobenie biologických činiteľov, činiteľov prostredia, činiteľov vlastnej aktivity jednotlivca a činiteľov výchovy (obr. 1). Obr. 1: Činitele duševného vývinu človeka Starší školský vek (medzi 10 12 rokov) sa vyznačuje začiatkom procesu sebauvedomovania, zvýšeným úsilím o samostatnosť a vyhľadávaním priateľov. Deti majú silné puto a prináležitosť k rovnakému pohlaviu, objavuje sa antagonizmus a nepriateľstvo voči druhému pohlaviu a vzrastajúca kritickosť. Pubescenti často nie sú ochotní poslúchať a plniť príkazy dospelých autorít. Prejavuje sa to neposlušnosťou, vzdorovitosťou a bezohľadnosťou. Deti si v tomto veku budujú vlastnú sebadisciplínu a sebadôveru, väčšinou sa cítia kompetentné, postupne začínajú byť prístupnejšie v akceptovaní konštruktívnej kritiky a prijímajú zodpovednosť za svoje správanie a jeho následky. Správanie pubescentov v čase dospievania (13 16 rokov) charakterizuje podráždenosť, impulzivita, nedostatok sebaovládania, ktoré sú podmienené vývinovými zvláštnosťami a dozrievaním mladého jedinca po biologickej i psychickej stránke. Dieťa experimentuje s hodnotami, záujmami, utvára si vlastnú identitu, cíti sa silné a má sebakontrolu. Nárast sociálnobiologické činitele činitele výchovy činitele duševného vývinu človeka činitele prostredia činitele vlastnej aktivity Zdroj: Štefanovič, J. Greisinger, J.: Psychológia. Bratislava: Osveta, 1987. Duševný vývin mladého človeka má svoje osobitosti, ktoré sa vyjadrujú zákonmi vývinu. Medzi najdôležitejšie patria ustavičnosť vývinu, nerovnomernosť vývinového tempa, štadiálnosť vývinu a harmonickosť vývinu. Podľa charakteristických čŕt jednotlivých období rozlišujeme vo vývine mládeže štyri základné štádiá (klasifikácia Ústavu informácií a prognóz školstva, Bratislava): a) starší školský vek (10 12 rokov), b) obdobie dospievania (13 16 rokov), c) obdobie adolescencie (17 21 rokov), d) obdobie rannej dospelosti (22 26 rokov). 14

patologických javov násilia, agresivity, šikanovania, zvýšenej kriminality, toxikománie a ďalších javov intenzívnejšie preniká do životného modelu a hodnotového systému detí (aj prostredníctvom násilia propagovaného v médiách). U dospievajúcej mládeže sa prejavuje narastajúce napätie, vyplývajúce z rozporov v rôznych oblastiach života. Ich správanie je ovplyvnené najmä postavením medzi rovesníkmi. Pubescenti sa veľmi zaujímajú o svoj pohlavný a telesný vývin a začínajú experimentovať. Za suverénnym správaním sa skrýva úzkosť, ktorá sa vzťahuje na akceptáciu dospelými, rovesníkmi, na postavenie v skupine, osobný vzhľad, schôdzky a telesný vývoj. K dotváraniu osobnosti mladého človeka dochádza v čase adolescencie (17 21 rokov) a ranej dospelosti (22 26 rokov). V tomto veku sa mladí ľudia začínajú zaoberať dvoma kľúčovými témami: študijná a profesijná orientácia, partnerstvo a plánované rodičovstvo. Významnou charakteristikou mladého človeka je miera jeho spokojnosti v pracovnom zaradení, profesionalizácia v povolaní, resp. pracovná špecializácia a jej zdokonaľovanie. Negatívnym javom je nezamestnanosť mladých ľudí vo veku 18 rokov, t.j. po ukončení strednej školy, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje ich ďalší život. Pocit životného sklamania, nevytváranie si pracovných návykov a nadbytok voľného času majú u niektorých mladých ľudí za následok grupovanie sa do skupín so sklonom k negatívnemu správaniu, užívaniu drog, alkoholizmu, kriminalite a prostitúcii. Pre mladú dospelosť zrelosť mladého človeka je príznačná širšia diferenciácia sociálnych vzťahov (rodinné, príbuzenské, partnerské) a členstvo v občianskych a záujmových združeniach. V posledných desaťročiach sa nápadne znižuje priemerná veková hranica dosiahnutia biologickej dospelosti, s čím súvisí vznik viacerých pedagogických a sociologických problémov. Mládež biologicky dospieva veľmi skoro, no jej psychická zrelosť sa oneskoruje. Takisto sa predlžuje obdobie sociálnej nezrelosti v súvislosti so vzrastajúcimi požiadavkami spoločnosti na úroveň vzdelania. Sociálne prostredie mladého človeka sa neustále mení. Z činiteľov prostredia na vývin jednotlivca má osobitný význam rodina, škola a vzory. Rodina ako spoločenská jednotka je v centre pozornosti štátnej politiky a zároveň predstavuje významný demografický faktor charakterizujúci celú spoločnosť. Je dominantným výchovným prostredím dieťaťa. Rodinná výchova je odrazom rodinných vzťahov, ktoré sa utvárajú na báze celospoločenskej situácie a spoločenského vývoja. Ekonomický vývoj sa pritom premieta do životnej úrovne rodiny, ktorá je v prípade výrazného ekonomického poklesu frustrovaná a stresovaná. Škola hrá ústrednú úlohu v procese učenia a vývinu osobnosti každého človeka. Ponúka adekvátne prostredie pre stimulovanie mentálneho vývinu a učenia dieťaťa a mladého človeka. Spolu s rodinou nesie spoločnú zodpovednosť pri zvyšovaní a stimulovaní kognitívnych a sociálno-emocionálnych schopností. Mimoškolské možnosti rozvoja špecifických schopností a nadania detí a mládeže sú v súčasnej dobe poznačené najmä ekonomickými možnosťami rodiny i školy. Z psychologického a sociálno-psychologického hľadiska pôsobia uvedené trendy: a) prevažujú a zdôrazňujú sa pasívne (receptívne) spôsoby využívania voľného času, b) vo výchove prevláda obmedzujúci prístup alebo nadmerne organizujúci prístup, c) pri výstavbe bytov, domov a sídlisk sa nevytvárajú vhodné podmienky na aktívnu mnohostrannú činnosť detí a mládeže. Vzory sú významným zdrojom pre vytváranie hodnôt a noriem správania, ku ktorým sa dieťa a mladý človek snaží svojim správaním priblížiť. So vzorom je dieťa zviazané intenzívnou citovou väzbou a volí si ho v závislosti od svojej hodnotovej orientácie. Zdravie detí a mládeže je určené schopnosťou zvládať nároky prostredia, požiadavky a úlohy, ktoré vyplývajú z ich potrieb a spoločenského zaradenia. Zdravie detí a mládeže pramení z genetického vybavenia a vrodených daností, kvality a atribútov (fyzikálno-chemických, biologických a sociálno-ekonomických), prostredia, spôsobu života, rozsahu a kvality zdravotnej 15

starostlivosti. Negatívny vplyv na zdravie môžu mať: a) stupňujúci sa tlak komercie a rodičov na spôsoby stravovania, b) nízka úroveň vedomostí o výžive, c) konzumácia návykových látok - nikotínu, alkoholu a drog, d) psychické poruchy v organizme - mentálna anorexia, obezita, pokusy o samovraždu, nechcené tehotenstvo. Na vývoj zdravotného stavu detí a mládeže vplývajú protichodné činitele. K pozitívnym patria aktívny pohyb a telesné zaťažovanie do optimálneho stupňa, výživa založená na striedmosti a vyváženosti zložiek s prevahou polysacharidov, rastlinných bielkovín, ovocia a zeleniny, psychosociálna atmosféra bezpečia a duševná pohoda. Súčasťou činnosti školskej zdravotnej starostlivosti je komplexná zdravotná výchova zameraná na správnu životosprávu, osobnú hygienu, výchovu k rodičovstvu, boj proti alkoholizmu, fajčeniu a iným toxikomániám. Psychologické, sociologické a pedagogické znalosti majú pre pracovníka s mládežou osobitný význam: prispievajú k rozšíreniu jeho všeobecného i odborného vzdelania a umožňujú pochopiť prežívanie a správanie mládeže. 16

1.3. Výchova a vzdelávanie mládeže Výchova a vzdelávanie v Slovenskej republike sa chápe ako faktor rozvoja osobnosti, sociálnej adaptability, pracovnej mobility občanov a faktor rozvoja demokracie a občianskej spoločnosti (pri rešpektovaní etník a menšinových skupín). Vzdelávanie je základom rozvoja vedy, techniky, kultúry a umenia, čím podstatnou mierou prispieva k urýchľovaniu hospodárskej a sociálnej transformácie slovenskej spoločnosti. Vzdelávací systém v Slovenskej republike poskytuje rôzne stupne vzdelania, ktoré tvorí základné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie. Poskytujú ich základné školy, stredné školy (gymnázium, stredná odborná škola, stredné odborné učilište a učilište, združená stredná škola) a vysoké školy (obr. 2, graf 6, graf 7). Obr. 2: Školský systém Slovenskej republiky Zdroj: Baďuríková, Z. a kol.: Školská pedagogika, Bratislava: UK, 2001. Graf 6: Počet základných, stredných a vysokých škôl v Žilinskom samosprávnom kraji (bez rozdielu zriaďovateľa) k 1.9.2004 Počet škôl (bez školských zariadení) 80 70 60 50 40 30 20 10 0 74 68 57 55 47 30 15 22 19 14 0 2 0 1 1 Kysuce Liptov Orava Považie Turiec Regióny základné školstvo stredné školstvo vysoké školstvo Zdroj: Štatistické materiály Krajského školského úradu v Žiline. 17

Graf 7: Prehľad typov stredných škôl v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 1.9.2004 Turiec Kysuce 7 6 5 4 3 2 1 0 Liptov Považie gymnáziá stredné odborné učilištia Orava stredné odborné školy združené stredné školy Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja. Gymnáziá poskytujú úplné stredné vzdelanie zakončené maturitnou skúškou. Pripravujú absolventov na štúdium na vysokých školách. Štúdium trvá štyri, päť, šesť alebo osem rokov. V pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja je osemnásť gymnázií (tabuľka 3). Tabuľka 3: Prehľad gymnázií v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 1.9.2004 Región P.č. Adresa školy Kysuce 1. Gymnázium, Komenského ulica 1357, 024 30 Kysucké Nové Mesto 2. Gymnázium, Ul. Ľ. Štúra 35, 023 54 Turzovka Liptov 3. Gymnázium, Hradná 23, 033 01 Liptovský Hrádok 4. Gymnázium, Ul. M.M. Hodžu 13, 031 36 Liptovský Mikuláš 5. Gymnázium, Ul. Š. Moyzesa 21, 034 01 Ružomberok Orava 6. Gymnázium, Hviezdoslavovo námestie č. 18, 026 24 Dolný Kubín 7. Gymnázium, Mieru 307/23, 029 01 Námestovo 8. Gymnázium, Školská 837, 027 44 Tvrdošín Považie 9. Gymnázium, Štefánikova ulica 219/4, 014 44 Bytča 10. Gymnázium, Javorová ulica 5, 015 21 Rajec 11. Gymnázium, Hlinská 29, 011 80 Žilina 12. Gymnázium, Rosinská cesta 4, 010 08 Žilina 13. Gymnázium, Varšavská cesta 1, 010 08 Žilina 14. Gymnázium, Veľká Okružná 28, 010 01 Žilina Turiec 15. Gymnázium, Ul. J. Lettricha 2, 036 01 Martin 16. Gymnázium, Malá hora 3, 036 01 Martin 17. Gymnázium, Horné Rakovce 29, 039 01 Turčianske Teplice 18. Gymnázium, Čachovský rad 36, 038 61 Vrútky Zdroj: Register stredných škôl a školských zariadení v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 1.9. 2004. 18

Stredné odborné školy poskytujú úplné stredné odborné vzdelanie zakončené maturitnou skúškou. Pripravujú absolventov na výkon odborných činností v praxi a na štúdium na vysokých školách. Štúdium trvá spravidla štyri roky (s výnimkou štúdia na konzervatóriu). V pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja je dvadsaťdeväť stredných odborných škôl (tabuľka 4). Tabuľka 4: Prehľad stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 1.9.2004 Región P.č. Adresa školy Kysuce 1. Obchodná akadémia, Ul. 17. novembra 2701, 022 01 Čadca 2. Dievčenská odborná škola, SNP 168, 023 02 Krásno nad Kysucou 3. Obchodná akadémia, Nábrežná 1325, 024 14 Kysucké Nové Mesto 4. Stredná priemyselná škola, Nábrežná 1325, 024 14 Kysucké Nové Mesto Liptov 5. Stredná lesnícka škola, Hradná 534, 033 14 Liptovský Hrádok 6. Dievčenská odborná škola, Nábrežie K. Petroviča 1571, 031 47 Liptovský Mikuláš 7. Obchodná akadémia, Nábrežie K. Petroviča 1571, 031 47 Liptovský Mikuláš 8. Stredná zdravotnícka škola, Štúrova 1989, 031 01 Liptovský Mikuláš 9. Obchodná akadémia, Scota Viatora 4, 034 01 Ružomberok 10. Stredná priemyselná škola, Scota Viatora 8, 034 01 Ružomberok 11. Škola úžitkového výtvarníctva, Scota Viatora 6, 034 01 Ružomberok Orava 12. Obchodná akadémia, Radlinského 1725/55, 026 01 Dolný Kubín 13. Stredná zdravotnícka škola, M. Hattalu 2149, 026 01 Dolný Kubín 14. Hotelová akadémia, Slanická osada, 029 01 Námestovo 15. Obchodná akadémia, Slanická osada, 029 01 Námestovo 16. Obchodná akadémia, Medvedzie I. 133/1, 027 45 Tvrdošín 17. Stredná priemyselná škola, Medvedzie I. 133/1, 027 45 Tvrdošín Považie 18. Dievčenská odborná škola, Hlinská 31, P.O.Box B-30, 011 20 Žilina 19. Hotelová akadémia, Hlinská 31, P.O.Box B-30, 011 20 Žilina 20. Konzervatórium, J.M. Hurbana 12, 010 01 Žilina 21. Obchodná akadémia, Veľká Okružná 32, 011 57 Žilina 22. Stredná poľnohospodárska škola, Predmestská 82, 010 62 Žilina 23. Stredná priemyselná škola stavebná, Veľká Okružná 25, 010 01 Žilina 24. Stredná zdravotnícka škola, Hlboká cesta 23, 010 01 Žilina Turiec 25. Obchodná akadémia, Bernolákova 2, 036 37 Martin 26. Stredná priemyselná škola, Novomestského 5/24, 036 36 Martin 27. Stredná škola podnikania, Ul. Červenej armády 25, 036 01 Martin 28. Obchodná akadémia, SNP 509/116, 039 14 Turčianske Teplice 29. Pedagogická a sociálna akadémia, SNP 509/116, 039 14 Turčianske Teplice Zdroj: Register stredných škôl a školských zariadení v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 1.9. 2004. Stredné odborné učilištia poskytujú stredné odborné vzdelanie a pripravujú žiakov na výkon robotníckych povolaní a odborných činností. Štúdium trvá spravidla tri roky a je zakončené záverečnou skúškou. Stredné odborné učilištia poskytujú aj úplné stredné odborné vzdelanie (v štvorročných odboroch) zakončené maturitnou skúškou. Učilištia poskytujú odbornú prípravu na výkon povolaní žiakom, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku na základnej škole v nižšom než deviatom ročníku alebo deviaty ročník neskončili úspešne. V pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja je osemnásť stredných odborných učilíšť a učilíšť (tabuľka 5). 19

Tabuľka 5: Prehľad stredných odborných učilíšť a učilíšť v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 1.9.2004 Región P.č. Adresa školy Kysuce 1. Stredné odborné učilište strojárske, Okružná 693, 022 01 Čadca 2. Stredné odborné učilište textilné a odevné, A. Hlinku 1336, 022 01 Čadca 3. Stredné odborné učilište, Športová 1326, 024 41 Kysucké Nové Mesto Liptov 4. Stredné odborné učilište drevárske, Pod lipami 77, 033 01 Liptovský Hrádok 5. Stredné odborné učilište, Vrbická 632, 031 38 Liptovský Mikuláš 6. Stredné odborné učilište, Bystrická cesta 2, 034 01 Ružomberok Orava 7. Stredné odborné učilište, Hrádok 226, 027 53 Istebné 8. Stredné odborné učilište strojárske, Komenského 496/37, 029 01 Námestovo 9. Stredné odborné učilište, Hattalova 471, 027 43 Nižná 10. Stredné odborné učilište lesnícke, Medvedzie 135, 027 44 Tvrdošín Považie 11. Stredné odborné učilište energetické, Komenského 50, 010 01 Žilina 12. Stredné odborné učilište chemické, Rosinská cesta 2, 010 08 Žilina 13. Stredné odborné učilište obchodné, Sasinkova 45, 011 43 Žilina 14. Stredné odborné učilište spoločného stravovania, Hlinská 31, P.O.Box B-30, 011 20 Žilina 15. Stredné odborné učilište stavebné, Rosinská cesta 4, 010 08 Žilina 16. Stredné odborné učilište stavebné, Tulipánova 2, 011 62 Žilina Turiec 17. Stredné odborné učilište strojárske, Červenej armády 25, 036 01 Martin 18. Stredné odborné učilište drevárske, Komenského 1049/23, 038 53 Turany Zdroj: Register stredných škôl a školských zariadení v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 1.9. 2004. S cieľom zefektívniť a skvalitniť výchovno-vzdelávací proces v odbornom vzdelávaní a racionalizovať sieť stredných škôl od roku 2001 (po novelizácii školského zákona) začali vznikať združené stredné školy. Tieto školy, ktoré vznikli zlúčením stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl s rovnako alebo obdobným obsahom vzdelávania, zabezpečujú prípravu v učebných odboroch stredného odborného učilišťa, resp. študijných odboroch stredného odborného učilišťa a strednej odbornej školy. V pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja je pätnásť združených stredných škôl (tabuľka 6). Tabuľka 6: Prehľad združených stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 1.9.2004 Región P.č. Adresa školy Kysuce 1. Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu, Ul. 17. novembra 2579, 022 01 Čadca 2. Združená stredná škola drevárska, SNP 168, 023 02 Krásno nad Kysucou Liptov 3. Združená stredná škola elektrotechnická, Celiny 536, 033 15 Liptovský Hrádok 4. Združená hotelová a obchodná škola, Československej brigády 1804, 031 01 Liptovský Mikuláš 5. Združená stredná škola poľnohospodárska, Demänovská cesta 669, 031 80 Liptovský Mikuláš 6. Združená stredná škola stavebná, Školská 8, 031 01 Liptovský Mikuláš 7. Združená stredná škola obchodu a služieb, Žilinská cesta 24, 034 01 Ružomberok Orava 8. Združená stredná škola služieb a obchodu, Pelhřimovská 10, 026 80 Dolný Kubín 9. Združená stredná škola, Jelšavská 404, 026 01 Dolný Kubín - Kňažia 10. Združená stredná škola odevná, Hattalova 968/33, 029 01 Námestovo Považie 11. Združená stredná škola, Osvety 29, 010 04 Žilina 12. Združená stredná škola odievania a služieb, Hlavná 2, 010 09 Žilina - Bytčica Turiec 13. Združená stredná škola obchodu a služieb, Stavbárska 11, 036 80 Martin 14. Združená stredná škola dopravná, Zelená 2, 036 08 Martin - Priekopa 15. Združená stredná škola poľnohospodárska a rybárska, Na Drienok 454, 038 21 Mošovce Prameň: Register stredných škôl a školských zariadení v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 1.9. 2004. 20

Súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy sú školské zariadenia, ktorých pôsobnosť je orientovaná najmä na oblasť výchovy a záujmového vzdelávania. Školské zariadenia sú: a) výchovno-vzdelávacie (školské kluby detí, školské strediská záujmovej činnosti, centrá voľného času, domovy mládeže (tabuľka 7) a školy v prírode), b) špeciálne výchovné (zariadenia výchovnej prevencie a zariadenia náhradnej výchovy), c) poradenské (pedagogicko-psychologické poradne a zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva), d) záujmovo-vzdelávacie (jazyková škola, štátna jazyková škola a stenografická škola), e) školské účelové (zariadenia školského stravovania, strediská praktického vyučovania a zariadenia služieb škole). V pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (k 1.9.2004) je päť školských výchovnovzdelávacích zariadení (bez domovov mládeže s právnou subjektivitou a bez právnej subjektivity) Centrum voľného času, Na stanicu 23, 010 01 Žilina - Bytčica, Škola v prírode, č.p. 83, 027 46 Huty, Škola v prírode, č.p.792, 013 06 Kolárovice Gachy, Škola v prírode, Lehotská č.p. 626, 029 57 Oravská Lesná, Škola v prírode, 013 06 Terchová Repáňovia a jedno záujmovovzdelávacie zariadenie: Štátna jazyková škola, Veľká okružná 24, 010 01 Žilina. Tabuľka 7: Prehľad domovov mládeže s právnou subjektivitou a bez právnej subjektivity v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 1.9.2004 Región P.č. Adresa výchovno-vzdelávacieho zariadenia Kysuce 1. Domov mládeže pri Strednom odbornom učilišti, Športová 1326, 024 11 Kysucké Nové Mesto 2. Domov mládeže pri Strednej priemyselnej škole, Nábrežná 1325, 024 14 Kysucké Nové Mesto Liptov 3. Domov mládeže pri Strednej lesníckej škole, Hradná 534, 033 14 Liptovský Hrádok 4. Domov mládeže pri Združenej strednej škole elektrotechnickej, Celiny 536, 033 15 Liptovský Hrádok 5. Domov mládeže, Nábrežie K.Petroviča 1777, 031 01 Liptovský Mikuláš 6. Domov mládeže, Námestie A. Hlinku 62, 034 18 Ružomberok 7. Domov mládeže pri Strednom odbornom učilišti, Bystrická cesta 2, 034 01 Ružomberok 8. Domov mládeže pri Združenej strednej škole obchodu a služieb, Žilinská cesta 24, 034 01 Ružomberok Orava 9. Domov mládeže pri Obchodnej akadémii, Radlinského 1725/25, 026 01 Dolný Kubín 10. Domov mládeže pri Strednej zdravotníckej škole, M. Hattalu 2149, 026 01 Dolný Kubín 11. Domov mládeže pri Združenej strednej škole obchodu a služieb, Pelhřimovská 10, 026 80 Dolný Kubín 12. Domov mládeže pri Združenej strednej škole, Jelšavská 404, 026 01 Dolný Kubín - Kňažia 13. Domov mládeže pri Strednom odbornom učilišti, Hrádok 226, 027 53 Istebné 14. Domov mládeže pri Strednom odbornom učilišti, Hattalova 471, 027 43 Nižná 15. Domov mládeže pri Strednej priemyselnej škole, Medvedzie I. 133/1, 027 45 Tvrdošín Považie 16. Domov mládeže, Hlinská 1, 011 07 Žilina 17. Domov mládeže pri Strednej zdravotníckej škole, Hlboká cesta 23, 010 01 Žilina 18. Domov mládeže pri Strednom odbornom učilišti chemickom, Rosinská cesta 2, 010 08 Žilina 19. Domov mládeže pri Strednom odbornom učilišti stavebnom, Rosinská cesta 4, 010 08 Žilina 20. Domov mládeže pri Strednom odbornom učilišti stavebnom, Tulipánova 2, 011 62 Žilina Bôrik Turiec 21. Domov mládeže pri Strednej priemyselnej škole, Novomestského 5/24, 036 36 Martin 22. Domov mládeže pri Združenej strednej škole dopravnej, Zelená 2, 036 08 Martin - Priekopa 23. Domov mládeže pri Združenej strednej škole poľnohospodárskej, Na Drienok 454, 038 21 Mošovce 24. Domov mládeže pri Strednom odbornom učilišti drevárskom, Komenského 1049/23, 038 53 Turany 25. Domov mládeže pri Pedagogickej a sociálnej akadémii, SNP 509/ 116, 039 14 Turčianske Teplice Zdroj: Register stredných škôl a školských zariadení v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 1.9. 2004. 21

V školskom roku 2004/2005 navštevuje stredné školy v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 39 940 študentov - gymnáziá 9 094 študentov, stredné odborné školy 11 124 študentov, stredné odborné učilištia a učilištia 9 209 študentov a združené stredné školy 10 513 študentov (graf 8). Graf 8: Prehľad počtu študentov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 15.9.2004 26% 23% 23% 28% gymnázium stredná odborná škola stredné odborné učilište a učilište združená stredná škola Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja. Vzdelávanie je vtedy efektívne, ak sa absolventi škôl (tabuľka 8) uplatnia na trhu práce. Nezamestnaní mladí ľudia sú evidovaní na obvodných úradoch, resp. ústrediach práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa trvalého bydliska. Majú možnosť zúčastniť sa rôznych rekvalifikačných kurzov, a tak sa stať atraktívnejšími na trhu práce. K dočasnému zníženiu nezamestnanosti slúžia aj projekty verejnoprospešných prác, prípadne absolventská prax. Pre zvýšenie úspešnosti prechodu absolventov škôl na trh práce, je im nápomocné čoraz viac sa rozvíjajúce profesijné poradenstvo. Poradenstvo pre voľbu povolania na Slovensku už tradične poskytuje systém výchovného poradenstva na školách a v pedagogicko-psychologických poradniach. Širšie koncipované poradenské služby zamerané na poradenstvo pre voľbu povolania, pre výber zamestnania a pre výber zamestnanca zabezpečuje ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Napriek existujúcemu inštitucionálnemu zázemiu a štruktúre poskytovaných služieb, význam poradenstva o povolaniach a zamestnaniach je nedocenený. Problematika uplatnenia absolventov na trhu práce a poradenstvo pre voľbu povolania nie sú zahrnuté v školských vzdelávacích programoch, nie je dostatok potrebných metodických materiálov a učebných pomôcok, neuskutočňuje sa systematické vzdelávanie učiteľov a výchovných poradcov. Vývoj počtu pracujúcich mladých ľudí (vo veku 15 24 rokov) v priebehu rokov 1994 2002 zaznamenáva neustály pokles. Pokles bol spôsobený zmenami v počte pracujúcich 15 19 ročných a 20 24 ročných (graf 9). Vývoj pracujúcich 15 24 ročných je spätý s vývojom počtu študentov stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť, ktorých počet od roku 1995 klesá a zvyšuje sa počet študentov gymnázií a vysokých škôl. 22

Tabuľka 8: Počet absolventov stredných škôl v školskom roku 2004/2005 v Žilinskom kraji (bez rozdielu zriaďovateľa) Typ strednej školy Región Kysuce Liptov Orava Považie Turiec Spolu gymnáziá 205 400 504 887 496 2492 stredné odborné školy 307 630 561 1343 557 3398 stredné odborné učilištia 224 302 645 1595 233 2999 združené stredné školy 528 855 583 389 530 2885 spolu 1264 2187 2293 4214 1816 11774 Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja. Graf 9: Počet evidovaných nezamestnaných mladých ľudí (vo veku 15 24 rokov) podľa regiónov Žilinského samosprávneho kraja k 1.1.2004 1937 1729 2089 2232 1931 Kysuce Liptov Orava Považie Turiec Zdroj: Deti a mládež v číslach za rok 2003 (ročenka o deťoch a mládeži). Bratislava: ÚIPŠ oddelenie ISOM, 2004. 1.3.1. Teória tvorivo-humanistickej výchovy a vzdelávania Reforma školstva a vzdelávania v Slovenskej republike prebieha v dvoch rovinách. Prvú úroveň predstavujú opatrenia, ktoré sa realizujú na základe Národného programu výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 20 rokov (projekt Milénium ). Druhú úroveň napĺňajú snahy pedagógov a riadiacich pracovníkov škôl a školských zariadení, ktorí sa snažia inovovať svoju prácu a zavádzať do nej progresívne prvky: a) realizácia alternatívnych škôl, b) implementácia regionálnych prvkov do edukácie, c) inovácie v oblasti riadenia. Filozoficko-teoretický základ premeny našej školy na inštitúciu nielen vzdelávaciu - ale aj výchovnú - je definovaný v Národnom programe výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 20 rokov, ktorý schválila vláda SR dňa 19. 12. 2001. Základnou myšlienkou celého projektu je presun ťažiska vzdelávania na výchovu. Ako východisko slúži teória tvorivohumanistickej výchovy a vzdelávania, ktorá typizuje mimopoznávacie charakteristiky žiaka do uvedených oblastí: a) rozvoj myslenia a riešenia problémov, b) výchova k emocionálnej zrelosti, c) rozvoj vnútornej progresívnej motivácie, d) výchova k prosociálnemu správaniu, e) výchova k autoregulácii a osvojovaniu si pozitívnych životných hodnôt, f) výchova k tvorivosti. 23