POČET A ŠTRUKTÚRA OBYVATEĹSTVA MESTA POPRAD Ku koncu roku podľa demografických štatistických údajov žilo na katastrálnom území mesta Poprad 55 42 obyvateľov. Počet obyvateľov mesta má teda neustále klesajúcu tendenciu, keď v porovnaní s počtom obyvateľov k 31.12. (55 158) klesol o 116 obyvateľov. Počet obyvateľov mesta Poprad je v roku nižší ako bol pred desiatimi rokmi, keď v roku malo mesto 55 33 obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov sledovaného roka 52, % tvoria ženy. 57 565 56 555 55 55 42 55 33 VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV MESTA POPRAD 56 241 55 982 55 68 55 398 55 44 55 458 55158 55 436 5542 POČET OBYVATEĽOV POPRADU PODĽA POHLAVIA 26418 26516 26688 26 799 26917 27 63 28624 28642 28716 28 881 2965 29 178 545 26 677 28 781 54 26 668 26 692 28 73 28 744 26 728 28 692 muži ženy Údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku boli použité na výpočet nového počtu obyvateľov k 1.1. a následne na to podľa dátumu demografických udalostí (narodenie, úmrtie a sťahovanie) boli vybilancované nové predbežné počty obyvateľov k 31.12. čo vysvetľuje prudký nárast obyvateľstva v uvedenom roku. Počet obyvateľov okresu Poprad k 31.12. bol po prvý krát od roku nižší oproti predchádzajúcemu stavu a dosiahol 14 526 obyvateľov. Pokles obyvateľstva sme zaznamenali aj v roku keď počet obyvateľov okresu Poprad klesol oproti predchádzajúcemu roku o 17 obyvateľov a predstavoval hodnotu 14 356 obyvateľov resp. v roku, keď sledovaný ukazovateľ predstavoval hodnotu 14 32 obyvateľov (pokles oproti predchádzajúcemu roku o 36 obyvateľov). V roku sa počet obyvateľov okresu mierne zvýšil a koncom roku dosiahol 14 326 obyvateľov. Mierny nárast oproti predchádzajúcemu roku bol zaznamenaný aj v roku kedy bolo v okrese 14 333 obyvateľov. Či došlo k obratu v tendencii poklesu obyvateľstva okresu alebo len o dočasný stav nárastu alebo stagnáciu počtu obyvateľov, sa ukáže v najbližších rokoch. Podiel mesta Poprad na celkovom počte obyvateľov okresu bol k 31.12. 53,11%, v roku to bolo 52,78% a v roku podiel mesta predstavoval 52,76 % a tiež vykazuje klesajúcu tendenciu. 15 14 13 12 11 1 Vývoj počtu obyvateľov v okrese Poprad 1-1 Z pohľadu sídelnej štruktúry je v rámci okresu Poprad 29 obcí, z toho 3 mestá Poprad, Svit a Vysoké Tatry. Do spádovej oblasti Popradu je možné zaradiť najbližšie sídla, ktoré sú s ním funkčne bezprostredne spojené Spišská Teplica, Hozelec, Gánovce, Švábovce, Veľký Slavkov, ale aj mesto Svit. Takto definovaná spádová oblasť mala celkový počet obyvateľov k 31.12. spolu 69 13 obyvateľov. Počet obyvateľstva tejto spádovej oblasti klesol na konci roku na 68 84. Z hľadiska vekovej štruktúry pretrváva celkovo nepriaznivý stav starnutia obyvateľstva. V roku poklesol počet obyvateľov v predproduktívnom veku na 9334. Obdobne poklesol počet obyvateľov aj v produktívnom veku 37
824. Počet obyvateľov v poproduktívnom veku stúpol na 8246. V roku klesol počet obyvateľov v predproduktívnom veku na 8826. Klesol aj počet obyvateľov v produktívnom veku na 37 734. Počet obyvateľov v poproduktívnom veku narástol na 8598. Z hľadiska časového vývoja vekovej štruktúry je možné aj v meste Poprad badať všeobecný trend nárastu podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku z 1,9% v roku 1995 vzrástol na 13,27% v roku resp. 11,32 v roku. Rast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku pokračoval aj v rokoch a, kedy dosiahol 14,34 % resp. 15,59 %. Rástol tiež podiel obyvateľstva v produktívnom veku z 62,9% (rok 1995) na 67,92% (rok ) resp. 71,14 (rok ). Od roku dochádza k miernemu poklesu podielu obyvateľstva v produktívnom veku na 7,43% v roku, resp. 68,41 v roku. Netreba však zabúdať, že uvedené údaje sú skreslené skutočnosťou zmeny vekovej hranice odchodu do dôchodku. Najväčší pokles z hľadiska vývoja zaznamenala skupina predproduktívneho obyvateľstva, jej podiel na celkovom počte obyvateľov mesta sa znížil z 26,2% (1995) na 17,54% () resp. 15,23 % (). V roku došlo k miernemu nárastu podielu obyvateľstva predproduktívneho veku na 16,%. 8 7 VÝVOJ VEKOVEJ ŠTRUKTÚRY OBYVATEĽSTVA MESTA POPRAD (v %) 15,59 Štruktúra obyvateľtva podľa veku 16, 6 5 4 3 2 1 68,41 1995-14 15-59M/54Ž 6+M/55+Ž predproduktív ne produktív ne poproduktív ne Hustota obyvateľstva na km 2 dosahuje v Poprade 873 obyvateľov/ km 2 koncom roka. Mesto má stabilizovanú nacionálnu štruktúru, pri ostatnom sčítaní ľudu v roku sa 94,14% obyvateľstva prihlásilo k slovenskej národnosti, rómske obyvateľstvo tvorilo 2,9%, k českej národnosti sa hlásilo 1% obyvateľov mesta, podiel ostatných národnosti nepresiahol 1%. Tabuľka 1 Národnostná štruktúra (%) Národnosť 1991 Slovenská 95,27 94,14 Rómska 2,27 2,9 Česká 1,41 1, Z náboženského hľadiska sa 65,9% hlásilo k rímsko-katolíckemu vyznaniu, k evanjelickej cirkvi a. v. sa prihlásilo 7,18% obyvateľov, grékokatolíkov bolo 3,73%, pravoslávnych,8%, k ostatným cirkvám sa hlásilo, resp. údaj neuviedlo 5,58% obyvateľov mesta, bez náboženského vyznania bolo 16,82% populácie. Tabuľka 2 Náboženské vyznanie (%) nábož. vyznanie 1991 rímsko-katolícke 54,63 65,9 evanjelické a.v. 5,81 7,18 gréckokatolícke 2,33 3,73 pravoslávne,42,8 1-2
PRÍRASTKY A ÚBYTKY OBYVATEĽSTVA, MIGRÁCIA Dynamika prirodzeného prírastku obyvateľstva mesta Poprad od roku 199 rapídne poklesla. Z hodnoty 631 pri 958 narodených a 327 zomrelých v roku 199 až po 126 (494 živo-narodených a 368 zomrelých) v roku. V roku bolo zaznamenané zlepšenie tohto ukazovateľa, kedy sa narodilo 555 detí a zomrelo 337 obyvateľov. Prirodzený prírastok bol v roku 215 obyvateľov, rok a obdobne ani rok nedosiahli tejto úrovne a prirodzený prírastok predstavoval hodnotu 127 resp. 18 obyvateľov (v roku počet narodených 546 a počet zomrelých 366). VÝVOJ PRIRODZENÉHO PRÍRASTKU OBYVATEĽSTVA Saldo migračných pohybov mesta Poprad dosahuje od roku (od ktorého sú tieto údaje k dispozícii), záporné hodnoty. 1 2 PRÍRASTOK / ÚBYTOK SŤAHOVANÍM 1 8 6 4 2 199 1992 1994 Živonarodení Prirodzený prírastok Zomrelí 8 6 4 2-2 -4-15 -148-6 -8-1 -1 2-268 -212-438 -428-29 -177-491 Prisťahovaní Vysťahovaní + / - -373-296 Trend úbytku obyvateľstva pokračoval aj v rokoch a (pokles obyvateľov o 373 a 296). Pozitívnym faktom je skutočnosť, že tento ukazovateľ má od roku klesajúcu tendenciu. Tento negatívny trend úbytku obyvateľstva vysťahovaním bol vykrývaný prirodzeným prírastkom obyvateľstva až do roku, kedy celkový počet obyvateľstva mesta Poprad poklesol o 38 obyvateľov. V roku sa celkový prírastok obyvateľstva mesta Poprad dostal opäť do kladných čísel a počet obyvateľov vzrástol celkovo o 31 obyvateľov. Táto pozitívna situácia však bola zmenená v roku kedy celkový prírastok dosiahol zápornú hodnotu 259 obyvateľov. Od spomínaného roku až po rok sa uvedený ukazovateľ pohyboval v záporných hodnotách a v roku celkový prírastok / úbytok predstavoval zápornú hodnotu 116. 3 2 1-1 -2-3 -4 266 CELKOVÝ PRÍRASTOK / ÚBYTOK 117 16-38 6 31-259 -32-276 -246-116 35 3 25 2 15 1 5 199 1991 SOBÁŠE A ROZVODY 1992 1993 1994 1995 rozvody sobáše 1-3 Počet sobášov v meste Poprad vyjadrený strednou ročnou hodnotou sobášov (medián) za obdobie od roku 199 až po rok je 294. Počet sobášov v roku predstavoval hodnotu 294 a jeho vývoj je striedavého charakteru. Krivka rozvodov je rovnako pomerne vyrovnaná, jej stredná hodnota dosahuje 133 rozvodov. Oproti roku (126 rozvodov) bol v roku zaznamenaný mierny nárast, keď bolo zaznamenaných 152 rozvodov.
POROVNANIE S OSTATNÝMI MESTAMI OKRESU POPRAD V rámci okresu Poprad sa nachádzajú 3 mestá, Poprad, Svit a Vysoké Tatry. Pri porovnaní vybraných demografických ukazovateľov je možné konštatovať, že mesto Poprad má v porovnaní s ostatnými mestami okresu i samotným okresom Poprad najvyšší podiel produktívneho obyvateľstva, pričom maximálnu hodnotu dosiahol v roku 68,41% obyvateľov. Za rok sú použité údaje zo sčítania ľudu. Tabuľka 3 Vývoj podielu produktívneho obyvateľstva Mesto Poprad 63,82 64,69 65,37 66,15 66,88 66,3 67,82 68,19 68,27 68,41 Mesto Svit 6,12 6,18 6,39 6,55 6,53 59,4 6,5 6,44 6,24 6,53 Mesto Vysoké Tatry 62,59 63,5 63,3 63,33 63,34 62,8 62,97 63,2 63,64 62,99 Okres Poprad 61,72 62,34 62,8 63,39 63,94 63,5 64,63 64,94 65,8 65,18 Napriek pretrvávajúcemu migračnému odlivu populácie zaznamenával okres Poprad až do roku celkový prírastok obyvateľstva. Rok je prvým rokom od začiatku sledovania, v ktorom tento ukazovateľ nadobudol zápornú hodnotu. Mesto Poprad zaznamenalo v tomto smere v porovnaní s ostatnými mestami okresu najlepšiu bilanciu až do roku, od kedy sa počet obyvateľov zvyšuje v meste Svit a naopak mesto Poprad zaznamenáva pokles v tomto ukazovateli, keď jeho hodnota spadla z,55 v roku na zápornú 5,41 v roku. Od roku po rok sme zaznamenali vylepšovanie tohto ukazovateľa pričom v roku jeho hodnota bola -2,1. 1, 5,, -5, -1, -15, -2, -25, -3, -35, POROVNANIE CELKOVÉHO PRÍRASTKU / ÚBYTKU (na 1 obyv.) -4, Mesto Poprad Mesto Sv it Mesto Vy soké Tatry Okres Poprad VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA Vzhľadom na nedostupnosť dát, potrebných na spracovanie vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva mesta uvádzame údaje za okres Poprad. Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva okresu bez detí a žiakov do 15 rokov bola v roku nasledovná: Tabuľka 3 Vzdelanostná štruktúra okresu Poprad () Vzdelanie Počet obyvateľov % Základné 25 524 24,7 SOV 2 553 19,9 USO 17 274 16,8 USV 2 875 2,8 1-4
VŠ 5 86 5,6 Ostatné 879,9 Trend vo vývoji vzdelanostnej štruktúry v rámci okresu Poprad možno charakterizovať významným znížením počtu i podielu osôb so základným vzdelaním a zvýšením osôb vyučených s úplným stredným odborným a vysokoškolským vzdelaním. NEZAMESTNANOSŤ Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Poprad dosiahla 8.55 % k 31.12. pri disponibilnom počte uchádzačov o zamestnanie 4432. Oproti roku došlo k zníženiu uvedeného ukazovateľa keď evidovaná miera nezamestnanosti bola 11,88% k 31.12. pri disponibilnom počte nezamestnaných 6123. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku k 31.12. za disponibilný počet EN predstavovala 9,4 %, okres Poprad sa umiestnil v rámci Slovenska z počtu 79 okresov na 4. mieste. Miera evidovanej nezamestnanosti klesla medzi rokmi a o 7,28% a disponibilný počet evidovaných nezamestnaných klesol o 377. Zdroj: Regionálna analýza trhu práce a sociálnych vecí v okresoch Poprad a Levoča Priemerný absolútny počet nezamestnaných v roku bol 8734. Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v roku 15,74 %. V roku poklesla priemerná miera evidovanej nezamestnanosti na 14,82%. Tento pokles je dôsledkom najmä cyklického sezónneho efektu a vplyvu novely zákona o zamestnanosti týkajúcej sa povinného 14-dňového cyklu kontaktovania sa evidovaného nezamestnaného s úradom práce za účelom preukázania hľadania si zamestnania. Pokles počtu nezamestnaných a aj priemernej miery evidovanej nezamestnanosti pokračoval aj v roku. Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti bola v roku 12,36% a v roku 9,97%. Priemerný absolútny počet nezamestnaných v roku bol 6354 osôb a medziročne poklesol o 16,7% (o 1272 osôb). 1-5
Zdroj: Štatistický bulletin 4/ Podľa vekovej štruktúry evidovaných nezamestnaných najpočetnejšiu skupinu k 31.12. tvorili uchádzači o zamestnanie vo veku 4 49 rokov, čo je zmena oproti predchádzajúcim rokom, keď najpočetnejšiu skupinu tvorili mladí ľudia vo veku 2 29 rokov, ktorí tvorili v priemere 26,8 % podiel na celkovom počte evidovaných nezamestnaných. Ich počet dosiahol k 31.12. hodnotu 2232 EN. K 31.12. dosiahol podiel vekovej skupiny 2 29 ročných 25,8% a a ich počet dosiahol 1883, čo je o 349 menej ako na konci roku. Táto skupina (2-29 rokov) zaznamenala v roku najväčší medziročný pokles z hľadiska podielu na absolútnom počte. Z pohľadu vzdelanostnej štruktúry EN došlo v roku k medziročnému zníženiu stavov vo všetkých typov vzdelania okrem uchádzačov o zamestnanie s úplným stredným vzdelaním. Najpočetnejšiu skupinu uchádzačov o zamestnanie tvorili uchádzači bez vzdelania resp. so základným vzdelaním, ktorí predstavovali k 31.12. viac ako 52%.podiel na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie. Za posledných 6 rokov podiel uchádzačov o zamestnanie uvedenej skupiny stúpol až o 13,68%. Najvýraznejším pretrvávajúcim problémom z pohľadu štruktúry nezamestnaných je vysoký podiel dlhodobo evidovaných nezamestnaných (DEN) na celkovom počte EN. V roku došlo k poklesu priemerného počtu DEN na 4392 a medziročne bol zaznamenaný poklesol o 331 osôb. V roku došlo k poklesu priemerného počtu DEN na 4291 a medziročne to predstavuje pokles o 11 osôb. Podobne v roku došlo k poklesu priemerného počtu uchádzačov o zamestnanie s dĺžkou evidencie viac ako 12 mesiacov na hodnotu 3682 s medziročným poklesom 69 uchádzačov o zamestnanie. Podiel DEN na celkovej nezamestnanosti dosiahol k 31.12. hodnotu 53,99% a k 31.12. hodnotu 55,58% a k uvedenému dátumu v roku to bolo 58 %. Najväčšie zastúpenie v skupine dlhodobých uchádzačov o zamestnanie majú uchádzači so základným vzdelaním. Priemerný počet uchádzačov o zamestnanie - absolventov dosiahol v roku hodnotu 477 osôb, z toho jednoročných 278. V roku sa na trhu práce umiestnilo 574 absolventov, najviac sa umiestnilo v mesiaci september (79). Z umiestnených uchádzačov o zamestnanie bolo 3,5% s vysokoškolským vzdelaním a 2,73% s ukončenou strednou odbornou školou. V roku bol priemerný počet absolventov 461. zatiaľ čo v roku to bolo 269 absolventov. Z ročných sledovaných údajov možno konštatovať, že na trhu práce sa najlepšie umiestňujú absolventi s ukončeným úplným stredným vzdelaním absolventi so stupňom vzdelania - stredná odborná škola a absolventi s vysokoškolským vzdelaním. Z ďalších rizikových skupín EN bolo k 31.12. v evidencii nezamestnaných 4 128 žien, ktoré tvoria 49,59 %, priemerný počet EN žien v roku dosiahol hodnotu 4 242. K 31.12. klesol počet EN žien na 3626, čo je o 52 menej ako ku konca roka. V roku došlo v okrese Poprad k zmene 1-6
štruktúry uchádzačov o zamestnanie, keď podiel žien dosiahol 51% čo predstavuje 2892 uchádzačov o zamestnanie. Z hľadiska vzdelanostnej úrovne sa najlepšie umiestňovali ženy s dosiahnutým stupňom vzdelania úplné stredné s mat. EN občanov so ZPS bolo k 31.12. 491, priemerný ročný počet predstavuje hodnotu 475 EN so ZPS. Ku koncu roka klesol ich počet o 5 na 441 EN a ku koncu roka tento ukazovateľ predstavoval hodnotu 349 uchádzačov o zamestnanie. Najvyšší počet EN so ZPS je s ukončeným stupňom vzdelania 2, t.j. vyučenie a s ukončeným základným vzdelaním. Počas roka bolo z evidencie EN vyradených 869 osôb, najväčší odtok bol v mesiaci apríl 838 EN (z dôvodu začatia sezónnych prác). Na trhu práce sa umiestnilo 4816 osôb (t.j. 59,7% z celkového počtu vyradených osôb), čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roku pokles o 2 96 osôb. Cez ÚPSVaR Poprad bolo umiestnených na trhu práce 557 EN. V roku bolo vyradených 7733 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles o 336 osôb. Z uvedeného počtu EN smerovalo 4778 osôb na trh práce. V roku bolo do evidencie zaradených 671 EN, čo predstavuje medziročný pokles o 462 EN. V roku bolo z evidencie vyradených 7459 uchádzačov o zamestnanie čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles o 274 osôb, z ktorých na trh práce smerovalo 59,8% (446 osôb). Do evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo v roku zaradených 584 osôb čo predstavuje medziročný pokles o 96 uchádzačov o zamestnanie. Záver Vývoj v oblasti nezamestnanosti sledovaný evidovanou mierou nezamestnanosti je priaznivý, ale zvyšujúci sa podiel nekvalifikovanej pracovnej sily by mal byť predmetom záujmu zainteresovaných. Ďalšou problémovou skupinou sa javí skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorí majú príjem z neformálnej ekonomiky, ktorá sa javí ako závažná bariéra legálnej zamestnanosti. Absolventi škôl, ako významná skupina uchádzačov o zamestnanie by mala byť predmetom širšieho záujmu. Na základe zistení pracovníkov UPSVaR pri kontaktoch so zamestnávateľmi a školami možno konštatovať, že chýba koordinácia zo strany štátu, ale aj miestnej a regionálnej samosprávy v oblasti vzdelávania na stredných aj vysokých školách. Sieť stredného školstva možno hodnotiť ako dobré rozvinutú, ale chýba prepojenosť školstva, služieb zamestnanosti a podnikateľskej sféry a teda štruktúra absolventov stredných škôl nezodpovedá dopytu po pracovnej sile. Politika zamestnanosti sa zameriava predovšetkým na dosiahnutie stagnácie miery nezamestnanosti a vytvorenie predpokladov na jej postupné znižovanie v nasledujúcich rokoch a to prostredníctvom realizácie nasledujúcich opatrení : - podporovať vznik pracovných miest, ponuky rekvalifikačných kurzov, zvýšiť účinnosť aktívnej politiky trhu práce, - prehlbovať súlad medzi prípravou pracovnej sily a potrebami trhu práce, - zvyšovať motiváciu k práci, - zvyšovať a podporovať geografickú a profesijnú mobilitu obyvateľov, - zvyšovať adaptabilitu pracovných síl a pružnosť trhu práce, - usilovať sa o odstránenie všetkých foriem diskriminácie na trhu práce, - podporovať rozvoj malého a stredného podnikania, - vytvoriť programové a organizačné predpoklady na efektívne čerpanie prostriedkov štrukturálnych fondov. ZÁVER Prirodzený prírastok obyvateľstva mesta Poprad neustále klesá, aj keď tento pokles sa v posledných rokoch postupne spomaľuje resp. v roku sme zaznamenali určitý nárast. Od roku 199 do roku klesol prirodzený prírastok približne trojnásobne. Tento pokles bude pravdepodobne pokračovať 1-7
aj v nasledujúcich rokoch, kedy sa predpokladá stabilizácia počtu narodených a mierny nárast počtu zomrelých, čo spôsobí stagnáciu resp. pokles prirodzeného prírastku. Mesto Poprad zaznamenáva migračný úbytok obyvateľstva. Tento trend trvá už vyše desať rokov. Časť z týchto obyvateľov sa pravdepodobne presťahovala do blízkych obcí, napr. mesta Svit, Veľkej Lomnice, Spišskej Teplice, Hôrky či Gánoviec, ktoré zaznamenávajú migračný prírastok obyvateľstva. V dôsledku vyššieho migračného úbytku mesto Poprad má od roku celkový úbytok obyvateľstva, čo spôsobuje postupný pokles počtu obyvateľov. Riešením je podpora mladých rodín, t.j. vytvorenie vhodných podmienok na založenie rodiny (finančne dostupné bývanie, zaujímavé pracovné príležitosti, finančná podpora pri narodení dieťaťa a pod.). V súčasnosti narastá počet obyvateľov v produktívnom a poproduktívnom veku a naopak počet obyvateľov v predproduktívnom veku klesá. Podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku klesol za desať rokov o vyše 7 % a naopak podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku narástol o 3 %. Tento trend predstavuje riziko do budúcnosti spôsobené vyšším počtom obyvateľov v poproduktívnom veku, čo bude vytvárať tlak na výšku vyplácaných dôchodkov a tiež aj na dostatočné množstvo zariadení ako sú domovy dôchodcov, či špecializované zdravotnícke zariadenia. 1-8