Kvet (Flos) 24. 03. 2009 17:31 Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská Kvet je reprodukčným orgánom rastlín, ktorého úlohou je tvorba pohlavných buniek slúžiacich na rozmnožovanie a zachovanie druhu. Reprodukčné orgány semenných rastlín sú listového pôvodu. Nahosemenné rastliny (borovicorasty) ich majú uložené v šišticiach, krytosemenné rastliny (magnóliorasty) v kvetoch. Kvety borovicorastov Často sa označujú ako nepravé kvety. Sú farebné odlíšené. Žlté kvetné šištice sú samčie a červené kvetné šištice samičie.vyrastajú na jar na koncoch konárov ihličnatých stromov. Toto umiestnenie je dôležité pre charakteristickú vetroopelivosť borovicorastov. Samčia šištica: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici tyčinky (výtrusné listy mikrosporofyly). V každej tyčinke sú 2 voľné alebo zrastené peľové komôrky (výtrusnice mikrosporangiá). V nich vznikajú jednobunkové peľové zrná (mikrospóry). Samičia šištica: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané podporné listene (bractea). V ich pazuchách sa nachádzajú semenné šupiny (plodolisty - makrosporofyly), ktoré nesú 2 nahé vajíčka (výtrusnice makrosporangiá). Keďže vajíčka nie sú uzavreté v piestiku ako u magnoliorastov a aj vzniknuté semená nie sú chránené oplodím, označujú sa ako nahé vajíčka (borovicorasty nahosemenné rastliny). V nich vzniká materská bunka zárodočného mieška (makrospóra). Samičia kvetná šištica Samčia kvetná šištica Kvety magnóliorastov Kvet magnóliorastov je súbor vysokošpecializovaných premenených listov, ktoré vyrastajú v kruhu alebo v závitnici. Stavba úplného kvetu: 1. kvetné lôžko vrcholová časť skrátenej stonky. Najčastejšie je ploché, vyskytuje sa aj kužeľovité (vyduté) a pohárikovité (preliačené do vnútra). Na ňom sú usporiadané kvetné časti v kruhu alebo závitnici (vývojovo pôvodnejšie kvety napr. magnólia). Súčasťou sú aj nektáriá. 2. kvetné obaly lákajú opeľovače, nepodieľajú sa priamo na rozmnožovaní. Kvetné obaly môžu byť: a) tvarovo a farebne nerozlíšené vytvárajú okvetie (P - perigon) z okvetných lístkov, napr. tulipán, veternica b) tvarovo a farebne rozlíšené na:
kalich (K calyx) - najčastejšie zelený, tvorený z voľných alebo zrastených kališných lístkov. Kalich, ktorý neopadne a zostane aj na plode, je trváci kalich. Ak odpadne pred rozkvitnutím kvetu, ide o prchavý kalich (napr. čeľaď makovité). koruna (C corolla) - býva pestro sfarbená a tvorená z voľných alebo zrastených korunných lupienkov. Zrastaním sa vytvárajú rôzne tvary koruniek: napr. tanierovitá (divozel), zvončekovitá (zvonček), rúrkovitá (čeľaď astrovité), krčiažkovitá (čučoriedka), pyskovitá (hluchavka), škľabivá (pyštek), jazykovitá (slnečnica). Špecifickú stavbu koruny majú kvety čeľade bôbovité (napr. hrach). Koruna sa rozlišuje na 2 krídla, striešku a člnok. Tento tvar koruny sa označuje ako motýľovitá koruna. Koruna chýba u vetroopelivých kvetov (breza, topoľ). Niektoré tvary korún 3. reprodukčné orgány zabezpečujú pohlavné rozmnožovanie. Patria k nim: piestik (pistillum) - samičí pohlavný orgán V priebehu fylogenetického vývoja vznikol zrastaním jedného alebo viacerých plodolistov, preto sa označuje G gyneceum (súbor plodolistov). Môže byť jedno -, dvoj -, troj - i viacpuzdrový. Podľa uloženia sa piestik rozlišuje: - vrchný (napr. repka) - tyčinky a kvetné obaly vyrastajú pod semenníkom - polospodný - kvetné obaly a tyčinky sú umiestnené asi v polovici jeho dĺžky - spodný (napr. jabloň) - tyčinky a kvetné obaly vyrastajú nad semenníkom 1. vrchný piestik, 2. polospodný piestik, 3. spodný piestik Stavba piestika: - blizna zachytávajú sa na nej peľové zrnká - čnelka stredná rúrkovitá časť - semenník - tu je uložené vajíčko (ovulum - je chránené stenami piestika, preto magnoliorasty krytosemenné rastliny). Vzniklo zrastom väčšieho počtu výtrusníc, preto je diploidné. Vyvíja sa z delivého pletiva plodolistu placenty. K placente semenníka je pripojené vajíčkovou šnúrou. Prostredná výtrusnica tvorí vajíčkové jadro (nucellus). Ostatné výtrusnice majú len ochrannú funkciu, tvoria vajíčkové obaly (integumenty). Obaľujú celé vajíčko, až na vrchnú časť, kde je peľový vchod (mikropyle). Touto časťou po opelení prerastá do vajíčka klíčiace peľové vrecúško. tyčinka (stamen) - samčí pohlavný orgán Súbor tyčiniek v kvete sa označuje A andreceum. Tyčinky môžu byť voľné alebo zrastené do zväzkov. Typy tyčiniek: - štvormocné 4 tyčinky majú dlhšiu nitku ako ostatné (napr. čeľaď kapustovité, vzorec: A 4+2) - dvojmocné - 2 tyčinky majú dlhšiu tyčinku (napr. čeľaď hluchavkovité, vzorec: A 2+2)
Stavba tyčinky: - nitka - peľnica - tvorená z 2 peľových vreciek (vačkov), v každom sú 2 peľové komôrky vyplnené peľotvorným pletivom. To prechádza redukčným delením, čím vznikajú peľové zrná. Počas dozrievania peľu peľnica stráca vodu, schne až praskne, čím sa uvolní peľ. Stavba úplného kvetu V stavbe neúplného kvetu niektoré časti chýbajú, napr. kvetné obaly u vetroopelivých druhov rastlín (breza, topoľ), alebo reprodukčné orgány u jednopohlavných kvetov. Rozlíšenie kvetov podľa prítomnosti pohlavných orgánov: a) obojpohlavné (napr. tulipán) prítomné tyčinky aj piestiky b) jednopohlavné - kvety tyčinkové (samčie) - kvety piestikové (samičie) Rozlíšenie kvetov podľa súmernosti: a) pravidelné (cyklické) kvet má viacero rovín súmernosti, ktoré ho rozdeľujú na 2 zhodné polovice (napr. kvet jahody). Tieto kvety sú vývojovo pôvodnejšie. b) súmerné kvet má jednu rovinu súmernosti (napr. kvet fialky, fazule). Stavba kvetu sa vyjadruje: a) kvetným vzorcom predstavuje symbolické vyjadrenie stavby kvetu pomocou medzinárodných symbolov - súmerný kvet * alebo - piestikový kvet - tyčinkový kvet P okvetie K kalich C koruna A tyčinky G piestiky - veľký počet kvetných častí [ ] zrastajúce časti tulipán : * P 3+3 A3+3 G(3) čítaj: pravidelný kvet, ktorého okvetie je tvorené z 3 okvetných lístkov usporiadaných v 2 sústredných kružniciach, podobne sú usporiadané aj tyčinky, vrchný piestik zrástol z 3 plodolistov
prvosienka: * K(5) [C(5)A(5)] G(5) čítaj: pravidelný kvet, ktorého kalich je zrastený z 5 kališných lístkov, 5 zrastených korunných lupienkov zrastá spolu s 5 tyčinkami, vrchný piestik zrástol z 5 plodolistov b) kvetným diagramom predstavuje grafické vyjadrenie počtu a postavenie kvetných orgánov pri pohľade na kvet zhora. Vyjadrenie stavby kvetu Rastlina môže niesť na stonke 1 kvet (napr. mak) alebo súbor kvetov, čím sa vytvára súkvetie. Delenie súkvetí podľa rozkonárovania: 1. jednoduché a) strapcovité (racemózne) dcérske stonky neprevyšujú materskú stonku, kvety rozkvitajú zdola nahor, pri plošných súkvetiach z okrajov do stredu. - strapec (napr. ríbezľa, čremcha) - klas (napr. skorocel) - jahňada (napr. breza, lieska, vŕba) - chocholík (napr. hruška) - okolík (napr. prvosienka) - šúľok (napr. kukurica, puškvorec) - hlávka (napr. ďatelina) - úbor (napr. púpava, margaréta) - šiška (napr. borovica) b) vrcholíkovité (cymózne) materská stonka je skrátená a dcérske stonky ju prevyšujú, kvety rozkvitajú zhora nadol, pri plošných súkvetiach zo stredu ku okrajom. - kosáčik (napr. mečík) - skrutec (napr. nezábudka) - vejárik (napr. kosatec) - vidlica (napr. silenka) - mnohoramenný vrcholík (napr. baza)
2. zložené vznikli kombináciou rovnakých alebo rôznych súkvetí - zložený klas (napr. pšenica) - zložený okolík (napr. mrkva) Príklady niektorých súkvetí