- chromozómy hrubnú a stávajú sa viditeľnými = špiralizujú sa a kondenzujú

Transkript

1 DELENIE BUNIEK Mitóza a amitóza sú spôsoby bunkového delenia. Delenie bunky v oboch prípadoch je sprevádzané najprv rozdelením jadra - karyokinézou, až neskôr sa rozdelí cytoplazma - cytokinéza. MITÓZA Somatické (telové) bunky organizmov sa delia mitózou označovanou ako nepriame delenie. Mitóza zabezpečuje rovnomerné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek. Výsledkom delenia sú 4 bunky s rovnakým počtom chromozómov ako mali materské bunky. Význam mitózy je nepredstaviteľný. Tento proces zabezpečuje konštantný počet chromozómov vo všetkých somatických bunkách mnohobunkového organizmu. Vznikajú ňou všetky nové telové bunky, ktoré nahrádzajú staré a poškodené. Umožňuje rast tkanív, pletív, orgánov i celému organizmu. Mitóza prebieha v niekoľkých dobre mikroskopicky odlíšiteľných fázach. Jednotlivé fázy plynule prechádzajú jedna do druhej, preto v mnohých prípadoch nemožno medzi nimi určiť ostrú hranicu. Fázy mitózy: 1. Profáza - chromozómy hrubnú a stávajú sa viditeľnými = špiralizujú sa a kondenzujú - zaniká jadierko a rozpadá sa jadrová membrána - formuje sa mitotický aparát - centrioly putujú k opačným pólom bunky a medzi nimi vzniká deliace vretienko

2 2. Metafáza - vrcholí špiralizácia chromozómov (chromozómy sú v tejto fáze najlepšie pozorovateľné) - chromozómy sú usporiadané v centrálnej rovine ekvatoriálnej (rovníkovej) rovine - pozoruje sa pozdĺžne rozdelenie chromozómov, ktoré sú spojené ešte v mieste centroméry 3. Anafáza - dochádza k rozdeleniu centromér a ku skracovaniu mikrotubúl deliaceho vretienka - nastáva rozchod sesterských chromatíd k pólom bunky 4. Telofáza - nastáva dešpiralizácia chromozómov - tvorba jadrovej membrány a obnova jadierka - zaniká deliace vretienko Po delení jadra nasleduje delenie bunky cytokinéza. Uskutočňuje sa dvojakým spôsobom: zaškrtením bunky v strede (u živočíšnych buniek) alebo tvorbou platničky (u rastlinných buniek). Tá rastie zo stredu bunky k okrajom bunkovej steny.

3 Fázy mitózy Mikroskopický pohľad na rôzne fázy mitózy AMITÓZA Pri tomto druhu delenia označovanom ako priame delenie, je rozdelenie jadra a rozdelenie bunky veľmi jednoduché. Nakoľko neexistuje mechanizmus, ktorý by daný proces reguloval, môže dôjsť k nerovnomernému rozdeleniu genetického materiálu.

4 Fázy amitózy: a) delenie jadra - jadro sa postupne zaškrcuje b) delenie cytoplazmy - bunka sa piškótovito pretiahne c) delenie bunkovej steny umožňuje rozdelenie na dcérske bunky Amitózou sa delia bunky pletív s vysokým stupňom špecializácie a diferenciácie, bunky s vysokými nárokmi na reparáciu a patogénne bunky, ako aj bunky baktérií a siníc.

5 ROZMNOŽOVANIE jeden zo základných prejavov živých organizmov. Je základom udržania života na Zemi. Princíp rozmnožovania je v podstate rovnaký u jednobunkových aj mnohobunkových organizmov. Je to dej, pri ktorom vzniká nová generácia jedincov s vlastnosťami rovnakými alebo podobnými s rodičovskou generáciou. Organizmy sa môžu rozmnožovať - nepohlavne - pohlavne NEPOHLAVNÉ ROZMNOŽOVANIE nový jedinec vzniká z jednej pôvodnej bunky, tkaniva alebo orgánu. Takto vzniknutý jedinec je priamym pokračovaním materského jedinca, genetická informácia sa nemení. POHLAVNÉ ROZMNOŽOVANIE nový jedinec vzniká splynutím dvoch haploidných pohlavných buniek - gamét. Nový jedinec je kombináciou oboch rodičov. Dochádza k zmene genetickej informácie. Tento spôsob rozmnožovania je zložitejší, zabezpečuje rôznorodosť jedincov druhu a ich prispôsobivosť meniacim sa podmienkam. Rozmnožovanie je zároveň dej, pri ktorom vznikajú nové bunky. Organizmus neustále rastie,vyvíja sa. Je potrebné obnovovať a dopĺňať bunky. Obnova vrchných vrstiev pokožky, rast vlasov a nechtov, regenerácia poranených miest, tvorba nových krviniek všetko sú deje, ktoré si vyžadujú neustálu tvorbu nových a nových buniek. Každá nová bunka môže vzniknúť rozdelením už existujúcej bunky. Pri týchto dejoch dochádza k deleniu buniek materských a vznikajú dcérske bunky. REPLIKÁCIA Vždy pred samotným delením bunky sa musí skopírovať genetický materiál jadra. Proces zdvojenia DNA sa nazýva replikácia DNA. Pri delení buniek, sú vytvorené kópie DNA presunuté do každej novovzniknutej bunky.

6 Pôvodná molekula DNA je dvojvlákno. Vlákna DNA sa pri replikácii od seba oddeľujú. K odhaleným vláknam sa postupne začnú priraďovať voľné nukleotidy z cytoplazmy. Pripájanie prebieha podľa pravidla komplementarity. Teda Adenín sa spája s Tymínom a Cytozín sa spája s Guanínom. Pôvodné vlákna DNA slúžia ako predloha - vzor- pre vytvorenie nových vláken. Obe novovzniknuté molekuly DNA sú opäť dvojvláknové. Vždy obsahujú jedno staré vlákno a jedno nové vlákno. Keďže bolo zachované pravidlo komplementarity, nové molekuly sú zhodné s pôvodnou molekulou a zároveň aj medzi sebou navzájom. Replikácia tak zabezpečuje presné zdvojenie dedičného materiálu. Zdvojením DNA sa zároveň zdvojujú aj chromozómy. Z pôvodných jednochromatídových chromozómov vznikajú dvojchromatídové chromozómy, spojené v centromére. Pri delení sa pozdĺžne rozdeľujú. Opäť vznikajú jednochromatídové chromozómy. Každá dcérska bunka má vďaka replikácií rovnaké

7 chromozómy ako materská. DELENIE BUNIEK Poznáme 2 základné spôsoby delenia buniek: nepriame delenie - mitóza redukčné delenie - meióza MITÓZA Počet chromozómov v jadre sa nemení. Delením jednej materskej bunky, vzniknú dve dcérske bunky. Dcérske bunky sú identické s materskou bunkou. MEIÓZA pri delení dochádza k redukcii počtu chromozómov. Vznikajú špeciálne bunky - pohlavné bunky. Z pôvodnej - materskej bunky vznikajú štyri dcérske bunky s polovičným počtom chromozómov. V jadre pohlavných buneik je jedna chromozómová sada. Pohlavné bunky sú základom pre vznik nového jedinca, ktorý v sebe nesie gény od oboch rodičov. Polovičný počet chromozómov pohlavných buniek zabezpečuje zachovanie veľkosti chromozómovej sady u jednotlivých organizmov.

8 Nový jedinec vzniká splynutím samčej pohlavnej bunky - spermie a samičej pohlavnej bunky - vajíčka. Vzniká zygota a z nej postupne mitotickým delením zárodok nové ho jedinca. Nový jedinec má v jadrách svojich buniek dve chromozómové sady.chromozómy vytvárajú páry. Polovica genetickej informácie pochádza od otca, druhá polovica od matky. Tak máme kódovaný jeden znak vždy dva krát.

9