PRÍLOHA č.2 Starostlivosť o seniorov spracoval: Prof. Ladislav Hegyi, MD.,PhD., DSc. 1. Demografický trend... 2 2. Zdravotný stav staršieho obyvateľstva... 2 3. Sociálne problémy... 4 4. Geriatrická starostlivosť... 5 5. Reforma... 7 1
Starostlivosť o seniorov spracoval: Prof. Ladislav Hegyi, MD.,PhD., DSc. 1. Demografický trend Z hľadiska vekovej štruktúry bude celé prognózované obdobie 2002-2025 charakterizované procesom starnutia obyvateľstva, t.j. poklesom podielu detskej zložky a rastu podielu obyvateľstva nad 65 rokov. V najpravdepodobnejšom strednom variante sa predpokladá, že podiel detí 0-14 ročných poklesne z 18% v roku 2002 na 12,6% do roku 2025. Podiel osôb starších ako 65 ročných podľa predpokladov stredného variantu by vzrástol z 11,6% na 20%. Nádej na dožitie pri narodení dosiahla v roku 2003 u mužov 69,8 rokov a u žien 77,6 rokov. Ďalšie životné očakávanie u 60 ročných mužov v období rokov 2002-2005 je 16 rokov, u 60 ročných žien v rovnakom období je 21 rokov. S rastúcim vekom klesá v populácii počet mužov, takže vo veku 90 rokov pripadajú na 1 muža 3 ženy. Tab. 1: Štruktúra obyvateľov SR v rokoch 2002-2025 podľa prognózy (v %) stredný variant Veková 2002 2005 2010 2015 2020 2025 skupina 0-14 17,98 16,30 14,30 13,47 13,10 12,56 15-44 46,37 46,32 45,67 44,39 41,36 37,58 45-64 24,05 25,40 27,21 27,46 28,04 29,81 65 a starší 11,60 11,99 12,83 14,68 17,50 20,05 obyv. v tis. 5 379 5 377 5 360 5 329 5 278 5 199 Zdroj: ŠÚ SR, 2005 2. Zdravotný stav staršieho obyvateľstva Hrubá miera úmrtnosti sa v posledných rokoch stabilizovala pod úrovňou 10 zomretých osôb na 1 000 obyvateľov. Nie je to však výsledkom zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva, ale dôsledok vekovej štruktúry. Zomrelo 52 230 osôb, o 698 viac ako v roku 2002. Hrubá miera úmrtnosti sa zvýšila na 9,7 promile. Najviac úmrtí u oboch pohlaví bolo na choroby obehovej sústavy (u mužov 47,5%, u žien 61,4% z celkového počtu príslušného pohlavia). Na druhom mieste v poradí boli nádorové ochorenia (u mužov 24,6%, u žien 19,6%). 2
Tab. 2: Štruktúra zomretých v % z celej populácie Pred produktívny vek Produkt tívny vek Poproduk tívny vek Priemerný vek v rokoch Muži 1,56 28,13 70,31 66,12 Ženy 1,35 8,50 90,15 74,38 Zdroj: ÚZIŠ, 1999 70% ľudí vo veku nad 70 rokov trpí ochorením srdca a ciev, 50% z rovnakej vekovej skupiny chronickými zápalovými procesmi, 20% ľudí vo veku nad 65 rokov trpí psychickou poruchou a 30% ľudí vo veku nad 60 rokov poruchami tráviaceho traktu. V skupine ľudí vo veku nad 80 rokov 35% žien a 23% mužov nevychádza z bytu, 52% má oslabený zrak, z toho 12% ťažko, 45% horšie počuje a 42% má sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti. Najčastejšie sa vyskytujúce choroby v priemernej mužskej seniorskej populácii sú hypertenzia, ischemická choroba srdca, cukrovka, poruchy tukového metabolizmu a bolesti zhybov a chrbtice, v priemernej ženskej seniorskej populácii ischemická choroba srdca, chudokrvnosť, osteoporóza a bolesti zhybov a chrbtice. Typickým prejavom chorobnosti vo vyššom veku je multimorbidita, t.j. súčasný výskyt viacerých ochorení. Jej dôsledky v súčasnom zdravotníckom systéme sú najmä: častejšie návštevy lekára, viac konziliárnych vyšetrení opakované platby, častejšie hospitalizácie platby za pobyt, väčšia spotreba liekov paušálna platba v lekárni, spoluúčasť pri úhrade liekov a zdravotníckych pomôcok, spoluúčasť pri úhrade zdravotníckych pomôcok, napr. okuliare, veľká finančná záťaž pri uchovaní dentálneho zdravia zubné náhrady, bariéry pri indikácii hospitalizácie nízke limity lôžkových oddelení, domáca liečba zhoršuje prognózu pri výskyte komplikácií v dôsledku omeškania diagnózy a terapie. V súlade s vekom a zdravotným stavom sa vyvíja Index sociálnych potrieb, ktorý má v SR vo vekovej skupine 55-69 rokov hodnotu 0,4, vo veku 70-79 rokov hodnotu 3,8 a vo veku nad 80 rokov hodnotu až 13,8, rastie teda zreteľne s vekom a zhoršením zdravotného stavu. 3
3. Sociálne problémy Priemerný starobný dôchodok v roku 2005 sa pohyboval v rozmedzí 7000 Sk až 7500 Sk. Úroveň príjmov starších ľudí v SR predstavovala asi 45 % priemernej nominálnej mzdy. Asi 70 % dôchodcov uvádza že ich uspokojovanie životných potrieb je na hranici životného minima. Chudobu pociťuje 15-60 % starších ľudí. Uspokojivejší stav je v bývaní starých ľudí, kde asi 80 % býva v bytoch 1. kategórie. Tab.3: Pocit chudoby u seniorov v % 1999 2004 Osamelí muži 14,9 26,5 Osamelé ženy 17,0 20,4 Dvojice 9,7 18,3 Zdroj: (Bednárik, 2004) Tab. 4: Relácia priemerného vyplácaného starobného dôchodku k priemernej mzde v hospodárstve SR v % 1989 1993 1994 1995 1996 1997 1998 2005 49,2 47,1 48,4 46,1 45,7 44,7 44,9 44,2 Zdroj: ŠÚ SR, MPSVR SR (Národný program ochrany starších ľudí, 1999, 2005) Tabuľka č. 5: Pracovná aktivita pracujúcich dôchodcov 1984 1987 1990 1992 1994 1996 1998 Dôch. V tisícoch 172 188 172 56 50 42 71 Podiel prac. dôch. na celkovom 33,3 32,7 27,7 13,1 12,6 10,4 9,2 počte dôch. v % Zdroj: Sociálna poisťovňa (Národný program ochrany starších ľudí, 1999) Čisté mesačné príjmy a výdavky domácností u nepracujúcich dôchodcov na 1 člena v Sk boli v roku 2001 podľa ŠÚ SR (2003): príjmy 5908.- Sk, výdavky 6110.- Sk. Od tej doby výrazne vzrástli vstupy na energie a vodu, teda fixné platby na udržanie domácnosti. Od začiatku Zajacovej zdravotníckej reformy výrazne stúpla spoluúčasť občanov na zdravotnej starostlivosti zo 7 miliárd Sk v roku 2002 na 18,5 miliárd v roku 2005, pričom hlavné bremeno nákladov nesú práve seniori ako najväčší konzumenti zdravotnej starostlivosti. 4
Trend súčasnej zdravotnej starostlivosti o seniorov v SR je charakterizovaný zvyšovaním finančnej spoluúčasti, znižovaním dostupnosti služieb a znižovaním rozsahu poskytovanej starostlivosti. Sociálna starostlivosť je charakterizovaná najmä pomalým rastom príjmov (dôchodkov), rýchlym rastom životných nákladov a znižovaním rozsahu starostlivosti. Výsledkom je veková diskriminácia seniorov v rámci celej populácie. 4. Geriatrická starostlivosť V súčasnej dobe je poskytovaná v nasledovných zariadeniach: Tab.6: Vybrané geriatrické zariadenia v rokoch 2000-2005 Typ zariadenia 2000 2003 2005 Geriatrická ambulancia 30 50 Geriatrické oddelenie 20 21 19 882 lôžok 799 lôžok LDCH/ODCH 29 53 46 1416 lôžok 1944 lôžok Nemocničné oddelenia a lôžka spolu 49 2298 lôžok 74 2743 lôžok 65 Zdroj: Úziš 2001,2003, Zdravotné poisťovne 2005 Hlavné problémy starostlivosti v odbore a návrh riešenia problémov: Všeobecne: Doterajšie analýzy a praktické poznatky poukazujú na to, že základným systémovým problémom je dvojkoľajnosť v starostlivosti o seniorov, kedy časť starostlivosti zabezpečuje rezort zdravotníctva a časť rezort práce a sociálnych vecí. V tejto polohe sa opakovane riešia problémy či zdravotníci majú platiť za poskytnuté zdravotné služby sestrám v sociálnych zariadeniach, alebo naopak či zo sociálneho fondu má byť uhrádzaná opatrovateľská starostlivosť hospitalizovaným pacientom v zdravotníckych zariadeniach. Problematika sa dá racionálne riešiť tým, že časť kompetencií a aj finančných prostriedkov sa presunie z MP RaSV na MZ SR. Zodpovednosť za starostlivosť o seniorov bude touto zmenou koncentrovaná a komplexná. Je to systémová zmena ktorá nebude jednoduchá, kde bude treba zvládnuť celý rad problémov v koordinácii štátnych orgánov, orgánov VÚC, miestnej samosprávy, za aktívnej 5
účasti tretieho sektora, občianskych združení a aj cirkevných organizácií, ktorí všetci sú na danej problematike zainteresovaní. Zo súčasných vecných problémov uveďme tie najakútnejšie: 1. Problém: Zlá dostupnosť akútnej nemocničnej geriatrickej starostlivosti, nedostačujúci počet nemocničných zariadení. Riešenie: Zvýšenie dostupnosti akútnej geriatrickej starostlivosti, tak aby všetci geriatrickí pacienti s akútnym ochorením mohli byť hospitalizovaní na geriatrickom oddelení. Cieľový počet lôžok geriatrických oddelení je 1200 (2 na 10 000 obyvateľov) Pozn. v r.2003 bolo na Slovensku 799 postelí (t.j. 1,49 postele na 10 000 obyvateľov). 2. Problém: Zlá dostupnosť chronickej nemocničnej geriatrickej starostlivosti, nedostačujúci počet nemocničných zariadení. Situáciu zhoršuje redukcia počtu týchto postelí Riešenie: dosiahnuť cieľ 2400 postelí (4 na 10 000 obyvateľov). Pozn. v r.2003 bolo na Slovensku 2074 postelí (3,86 na 10 000 obyvateľov). Nepredpokladáme výraznejšie zvyšovanie, lebo časť pacientov by mala byť na ošetrovateľskoopatrovateľských oddeleniach (sociálne lôžka). 3. Problém: Zlá dostupnosť ambulantnej geriatrickej starostlivosti Riešenie: Zlepšenie dostupnosti ambulantnej geriatrickej starostlivosti (1 ambulancia na 10 000 ľudí vo veku 65 a viac rokov, resp. 1 ambulancia na 40 000 obyvateľov). 4. Problém: Zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnej starostlivosti Riešenie: Zaistenie adekvátnej geriatrickej starostlivosti pre obyvateľov domovov dôchodcov 5. Problém: Nízka úroveň zdravotnej starostlivosti o starých ľudí najmä v zariadeniach sociálnej starostlivosti Riešenie: Systémové doriešenie poskytovania zdravotnej starostlivosti obyvateľom zariadení sociálnej starostlivosti. Jasné formulovanie kompetencií okresných a krajských odborníkov pre geriatriu (napr. možnosť kontrolovať úroveň starostlivosti v zariadeniach sociálnej starostlivosti), (Certifikát pre praktických lekárov pracujúcich v domoch dôchodcov). 6
6. Problém: Nedostatočná kvalifikácia vedúcich pracovníkov v odbore Riešenie: Vyžadovať, aby všetci doterajší primári geriatrických oddelení a LDCh ( ODCh) ako i Doliečovacích oddelení získali do konca roka 2007 atestáciu z geriatrie. Certifikát pre vedúce sestry ošetrovateľsko - opatrovateľských oddelení. Špecializačná skúška z geriatrie musí byť podmienkou konkurzného konania na miesto primára geriatrického nemocničného zariadenia. 7. Problém: Absencia ošetrovateľsko-opatrovateľských lôžok (sociálnych) Riešenie: Vytvorenie potrebných zariadení (cca 1 lôžko na 10 000 obyvateľov). 8. Problém: Nedostatočné materiálne vybavenie oddelení Riešenie: Vypracovanie chýbajúcich štandardov a ich uplatňovanie 5. Reforma Na základe doterajších poznatkov sa dá konštatovať, že ku skutočnej reforme zdravotníctva zatiaľ nedošlo, došlo len k zmene legislatívy a k zmene vlastníckych vzťahov, verejné peniaze plynú do súkromných rúk, zvýšila sa finančná záťaž obyvateľstva na výdavky na zdravie, znížila sa dostupnosť zdravotníckych služieb, vzrástli náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nezvýšili sa ich príjmy. Možno tiež konštatovať, že zdravotný stav starších ľudí sa naďalej zhoršuje najmä pod vplyvom nepriaznivého sociálneho vývoja, zhoršuje sa kvalita a dostupnosť zdravotníckych služieb pre starších občanov, všetky nedostatky prebiehajúcej zdravotnej reformy sú zvlášť citlivé pre seniorov. Starší ľudia ako spoločenská skupina sú naďalej odsúvaní na perifériu záujmu spoločnosti, čo v zdravotníctve platí zvlášť významne. Ďalšie zhoršenie situácie môže priniesť zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorého súčasný návrh predpokladá zníženie záťaže štátu pri poskytovaní sociálnej pomoci na úkor občanov. Podľa návrhu zákona klientom dlhodobej starostlivosti je osoba každého veku, ak: - je obmedzená vo vykonávaní aktivít každodenného života a v sociálnej participácii v dôsledku fyzickej, zmyslovej alebo duševnej funkčnej poruchy, ktorá je trvalá alebo sa očakáva, že bude trvať najmenej 6 mesiacov, 7
- vyžaduje podporu inou osobou alebo poskytnutím pomôcky alebo vybavenia pri každodenných aktivitách a sociálnej participácii. Pokrytie nákladov tejto starostlivosti je viaczdrojové - z prostriedkov klienta, mesta alebo obce. Štát financuje starostlivosť o najťažšie postihnutých a na pomoc odkázaných občanov, ktorých je asi 27 000, zvyšných asi 270 000 občanov, ktorí doteraz poberali dávky alebo pomoci pre čiastočnú bezvládnosť a iné obmedzenia majú poberať pomoc od samosprávnych krajov, obcí a miest alebo si ju majú uhradiť sami. Kladom návrhu zákona je prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti, jeho nedostatkom je neschopnosť klientov ale aj miest a obcí niesť náklady na poskytovanie dlhodobej starostlivosti. Ďalším vážnym nedostatkom je plánovaná reprofilizácia mnohých Oddelení pre dlhodobo chorých. V súčasnej dobe existujúci nedostatok zdrojov na úhradu dlhodobej starostlivosti sa dá riešiť podobne ako inde v Európskej únii prijatím Zákona o ošetrovateľskom poistení. Napriek nárastu finančného zaťaženia obyvateľstva sa nezlepšuje úroveň zdravotnej starostlivosti. Vidíme stagnáciu až pokles rozsahu a kvality geriatrických služieb, ktorý sa prejavuje v nízkom počte zmluvných hospitalizácií zo strany poisťovní, v nepriaznivých zmluvných podmienkach pre geriatrické ambulancie a pre agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti a v celkovom nedostatku finančných prostriedkov pre nízke ocenenie výkonov v nemocničnej ale i ambulantnej starostlivosti. V neposlednej miere k tomu prispieva rastúce finančné zaťaženie seniorov na výdavkoch na zdravie. Neschopnosť priplatiť si na drahší ale indikovaný liek bude viesť k poklesu miery spolupráce pri liečbe, k predlžovaniu liečby, k zníženiu jej úspešnosti a tým tiež k udržovaniu chorobnosti a nárastu úmrtnosti, ale tiež k zhoršovaniu kvality života. Podľa predložených vládnych dokumentov prichádza do úvahy možnosť likvidácie zostávajúcich geriatrických lôžkových zariadení alebo pokus o presun nemocničnej geriatrickej starostlivosti do sociálneho rezortu. Takáto prognóza je v príkrom rozpore s deklaratívnym postojom vlády SR, ktorá sa svojim Národným programom ochrany starších ľudí prihlásila v roku 1999 k zásadám Organizácie Spojených Národov. Diskriminácia seniorov je v rozpore aj s Európskou sociálnou chartou, ktorá zakazuje diskrimináciu podľa veku. Znižovanie reálneho príjmu domácností dôchodcov spolu s neúmerným zvyšovaním ich výdavkov na zdravie ohrozuje spoločnosť zvyšovaním chorobnosti a úmrtnosti tejto skupiny populácie. Zdravotnícki pracovníci sa pomaly dostávajú do situácie, keď nebudú 8
vedieť riešiť poruchy zdravia svojich starších pacientov, pretože im to systém nedovolí. Pacientom zas ich chudoba nedovolí sa racionálne liečiť. Odporúčanie vlády liečiť starých ľudí symptomaticky namiesto kauzálne (Koncepcia MZSR 2004) je v príkrom rozpore so zásadami modernej medicíny ale i etiky. Ak v súčasnosti vidíme stagnáciu slovenskej geriatrie, môže blízka budúcnosť v nepriaznivom prípade priniesť aj jej čiastočnú likvidáciu. Z diskriminačného prostredia sa vynára otázka, či zúženie rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti starším ľuďom neznamená vlastne sociálnu eutanáziu, presnejšie pasívnu eutanáziu v zmysle platnej definície. Súhrnne sa dá uzatvoriť, že súčasný stav starostlivosti o starých ľudí na Slovensku je neuspokojivý a jeho vývojové trendy sú protismerné platným trendom v Európskej únii. 9