DEJINY FILOZOFIE 5 Poklasická filozofia 19. storočia

Podobné dokumenty
-15. normostran, ité literatury a citovaných Dva termíny

TÉZY K ŠTÁTNEJ SKÚŠKE

Štátne záverečné skúšky

Filozofické a právne teórie I. ZS Akademický rok 2016/2017

Príprava na maturitu z OBN a NAS filozofia. Charakteristika základných filozofických pojmov

PC, dataprojektor, odborné publikace, dokumentární filmy, ukázky z hraných filmů

Univerzita Palackého v Olomouci Pedagogická fakulta Katedra společenských věd

ZÁKLADY SPOLEČENSKÝCH VĚD

Vedecký prístup ku koncipovaniu ekonomickej teórie. VET Cvičenie 1.2

Obsah. Předmluva: Zrod jazyka moderní vědy očima aristotelika (Petr Dvořák)... 13

Dějiny sociologie I. Periodizace, protosociologie a klasická sociologie (Comte, Spencer) VY_32_INOVACE_ZSV3r0103 Mgr.

Povinné predmety (P) Kód Názov predmetu Druh Kr Hod. x:y Prerekvizita

(1) Študijný program: Politológia Stupeň vysokoškolského štúdia: bakalársky Semester: prvý

EMPIRIZMUS, RACIONALIZMUS A POZITIVIZMUS + TEÓRIE PRAVDY

Témata ke státní závěrečné zkoušce pro studijní obor Občanská výchova pro ZŠ FILOSOFIE

MENSA GYMNÁZIUM, o.p.s. TEMATICKÉ PLÁNY TEMATICKÝ PLÁN (ŠR 2017/18)

TÉZY K BAKALÁRSKEJ ŠTÁTNEJ SKÚŠKE ODBOR FILOZOFIA

Min. 86 Kreditov Skratka Názov Akt. Kredit Rozsah Ukonč. Roč. Sem. Podmieňujúce Vyučujúci. 4 2PS H 1 Z Szapuová. 4 2S H 1 Z Sabela

Člověk a společnost. 16. Vznik a význam filozofie. Vznik a vývoj význam filozofie. Vytvořil: PhDr. Andrea Kousalová.

PC, dataprojektor, odborné publikace, dokumentární filmy, ukázky z hraných filmů

Paneurópska vysoká škola Fakulta psychológie

Metodické poznámky k výučbe oblasti Komunikácia prostredníctvom IKT Internet = web + ?

Témata ke státní závěrečné zkoušce pro studijní obor Základy společenských věd pro SŠ

Témata ke státní závěrečné zkoušce pro studijní obor Základy společenských věd pro SŠ

FRIEDRICH WILHELM NIETZSCHE nemecký filozof, básnik a filológ

Odporúčaný študijný plán

ARTHUR SCHOPENHAUER ( )

Učebné osnovy. Predmet: Psychológia - voliteľný predmet. 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník 5. ročník Spolu počet h týždenne.

obsah Ako uvádzať do štúdia filozofie

NĚMECKÁ KLASICKÁ FILOZOFIE

Bakalárske projekty pre študentov v Bratislave ak. rok 2011/2012

Základy etiky 1. Základné morálne princípy, normy a hodnoty a výchova k nim. Vysvetlite štruktúru morálky a jej základné prvky.

Aktuálne otázky súčasnej filozofie. Vyučujúci: Doc. PhDr. Eva Kačmáriková, CSc. Doc. PhDr. Nataša Polanová, CSc.

Arthur Schopenhauer. Dr. Daniel Toth, 1

Historická geografia. doc. RNDr. Daniel Gurňák, PhD. B1-548 Konzultačné hodiny: utorok, streda 12:00-13:00

Maturitní témata ze základů společenských věd pro ústní profilovou zkoušku 2012/2013 pro všechny třídy 4. ročníku

CZ.1.07/1.5.00/ Zkvalitnění výuky prostřednictvím ICT. Německá klasická (idealistická) filozofie VY_32_INOVACE_10_14

Člověk na cestě k moudrosti. Filozofie 20. století

MO-ME-N-T MOderní MEtody s Novými Technologiemi CZ.1.07/1.5.00/

Test základů společenských věd bakalářský obor Zdravotně sociální pracovník v prezenční formě

Štruktúra študijných programov

Základy etiky 1. Vysvetlite základné pojmy etiky a štruktúru morálky morálne vedomie, morálne vzťahy a mravnú činnosť (morálne významné konanie).

Správa z výsledkov štúdie PISA 2006 v rakúskych waldorfských školách

Nadväznosť predmetu PODNIKOVÝ MANAŽMENT na ostatné predmety

VZDELÁVACÍ OBSAH PREDMETU, POŽIADAVKY NA VÝSTUP, METÓDY A FORMY PRÁCE, HODNOTENIE

Otázka: Německá klasická filozofie. Předmět: Základy společenských věd. Přidal(a): anonymní

Odporúčaný študijný plán

Obsah. Co je metafyzika? Dějiny pojmu "metafyzika" 17 Antika... 17

Ročníkové práce pre študijný program Sociálna pedagogika pre akademický rok 2015/2016

Vizualizácia, jej význam a funkcia v e-learningu. Príklad: vizualizácia násobenia

STRATEGICKÝ MANAŽMENT

Dle Heideggera nestačí zkoumat jednolivá jsoucna, ale je třeba se ptát, co umožňuje existenci jsoucen tzn. zkoumat... bytí

ETOLÓGIA HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT

Vybrané kapitoly z dějin filosofie (antika, středověk, novověk, 20. stol)

EDUCanet gymnázium a střední odborná škola, základní škola Praha, s.r.o. Jírovcovo náměstí 1782, Praha 4

Co jsou uměnovědná studia? Úvod do uměnovědných studií

Vybrané kapitoly z metód sociálnej práce I.

OCHRANA INOVÁCIÍ PROSTREDNÍCTVOM OBCHODNÝCH TAJOMSTIEV A PATENTOV: DETERMINANTY PRE FIRMY EURÓPSKEJ ÚNIE ZHRNUTIE

Moravské gymnázium Brno s.r.o. Kateřina Proroková

filosofie je soustava kritického myšlení o problémech (bytí, života, člověka)

Pokyny pre písanie práce ŠVOČ. Odporúčané nastavenia. Štruktúra práce

Profil absolventa študijného programu psychológia 1. stupeň (bakalársky)

Fakulta humanitních studií

FILOSOFIE ČLOVĚKA a VĚDY

Vzdelávací štandard pre učebné odbory, ktorých absolvovaním žiak získa nižšie stredné odborné vzdelanie OBČIANSKA NÁUKA

GYMNÁZIUM JOSEFA JUNGMANNA LITOMĚŘICE, Svojsíkova 1, příspěvková organizace ČÍSLO PROJEKTU: CZ.1.07/1.5.00/

Mgr. Michaela Stejskalová. Konzultace po dohodě em:

Maturitní okruhy z občanského a společenskovědního základu

DODATOK č. 1 ELEKTROTECHNIKA K mechanik elektrotechnik

Teoreticko-metodologický seminář. Zdeňka Jastrzembská

Prax pre študentov odboru Anglický jazyk a kultúra

Obsah. Ročníkový symbol. Kompetencie. žiaka

Zdeněk Váňa: rozbor skice Rudolfa Steinera

OTÁZKY KE STÁTNÍM ZÁVĚREČNÝM ZKOUŠKÁM

Katedra regionálnych vied a manažmentu

Tematický výchovno - vzdelávací plán

Kontrola väzieb výkazu Súvaha a Výkaz ziskov a strát Príručka používateľa

Finančný trh. Podstata a funkcie finančného trhu. Členenie finančných trhov. Subjekty finančného trhu. Nástroje finančného trhu

ŠTUDIJNÝ PROGRAM SOCIÁLNA PRÁCA

Učebné osnovy. Predmet: Občianska náuka voliteľný predmet Úroveň: Počet hodín: Spoločenskovedný seminár ( 2 h ) Občianska náuka ( 4 h )

Rámcové učebné osnovy SEMINÁR Z GEOGRAFIE

Úvod do. FILO SOFIE. rno ANZENBACHER. I i. ~ p. portál

Rámcový učebný plán pre 4. a 8.,9. ročník v školskom roku 2017/2018

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA A PSYCHOLÓGIA PRÁCE

Žiadosť o povolenie obhajoby dizertačnej práce

Názov projektu: Čítaj viac a dvere k poznaniu sa samy otvoria. Kód projektu: METODICKÝ LIST

UČEBNÉ OSNOVY školský vzdelávací program. PREDMET : ekológia. Charakteristika učebného predmetu

Učebné osnovy. 1 hodina týždenne, spolu 33 hodín ročne Ročník. Slovenský jazyk

ČITATEĽSKÁ, INFORMAČNÁ A MEDIÁLNA GRAMOTNOSŤ V PROJEKTOCH VEREJNEJ KNIŽNICE

Maturitní otázky ze ZSV Školní rok 2017/2018

Správa o činnosti organizácie SAV. Príloha D. Údaje o pedagogickej činnosti organizácie. Semestrálne prednášky:

Dějiny filozofie 2 METODICKÝ LIST Č. 1

Študijný plán. Názov študijného program : Aplikovaná matematika, 3. stupeň Garant študijného programu : prof. RNDr. Josef Diblík, DrSc.

ROZPAD HEGELOVY ŠKOLY, MLADOHEGELOVCI

Konferencia Dieťa v ohrození XXII

Názov projektu: Čítaj viac a dvere k poznaniu sa samy otvoria. Kód projektu: METODICKÝ LIST

PLÁN KOMBINOVANÉHO STUDIA

HODNOTENIE SAJTOV. A. Vysvetlenie pojmov rozdelenie žiakov do skupín, dištančná a prezenčná

1. prednáška MARKETING MANAŽMENT

Transkript:

DEJINY FILOZOFIE 5 Poklasická filozofia 19. storočia KATEDRA FILOZOFIE A DEJÍN FILOZOFIE doc. PhDr. Ladislav Kiczko, PhD. Kód predmetu: A-boFI-006 Počet hodín týždenne: 2 Počet kreditov: 4 Členenie kurzu: 1. Úvod do problematiky (základná charakteristika poklasickej filozofie, hlavné smery a problémy, otázka periodizácie, scientizmus a antropologizmus) 2. Vznik a premeny pozitivizmu 2.1. Klasický pozitivizmus 2.1.1. Pozitívna filozofia Augusta Comta 2.1.2. Anglický pozitivizmus John Stuart Mill Herbert Spencer 2.2. Druhá fáza pozitivizmu - empiriokriticizmus Richard Avenarius, Ernst Mach 3. Iracionalistická antropológia 3.1. Pesimistický voluntarizmus Arthura Schopenhauera 3.2. Filozofia vôle k moci Friedricha Nietzscheho 3.3. Filozofia existencie Sørena Kierkegaarda 4. Rozpad Hegelovej školy a vznik marxizmu 4.1. Starohegelovci a mladohegelovci. Filozofia človeka Ludwiga Feuerbacha 4.2. Filozofia praxe a dejín Karla Marxa 5. Nemecké novokantovstvo 5.1. Marburská škola Hermann Cohen, Paul Natorp, Ernst Cassirer 5.2. Bádenská škola Wilhelm Windelband, Heinrich Rickert, Emil Lask 6. Filozofia života 6.1. Historizujúci variant filozofie života Wilhelm Dilthey 6.2. Intuicionistický variant filozofie života Henri Bergson

Literatúra: I) Základné učebnice a monografie: 1. Mihina, F.- Leško, V.: Metamorfózy poklasickej filozofie. Prešov 1994, Bratislava 1999. 2. Mihina, F. : Klasická pozitívna filozofia. Prešov 1995. 3. Major, L.- Sobotka, M.: Dějiny filozofie III., Praha FFUK (skriptá, viacero vydaní). 4. Popelová, J.: Rozpad klasické filosofie. Praha 1968. II) Základné texty: 1. A. Comte: Kurz pozitívnej filozofie, 1. prednáška a 2. prednáška. In: Antológia z diel, filozofov, zv. 7. (Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo), Bratislava 1967, s. 39-61 (Prvá prednáška). 2. H. Spencer: Systém syntetickej filozofie Základné princípy. I. časť Nepoznateľné In: Antológia z diel filozofov, zv. 7., s. 147-157. 3. H. Spencer: Systém syntetickej filozofie Základné princípy. II. časť Poznateľné. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7., s. 159-178. 4. E. Mach: Analýza pocitov. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7., s. 199-213. 5. A. Schopenhauer: Svet ako vôľa a predstava. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7, s. 289-302 (Prvé nazeranie sveta ako predstavy). 6. A. Schopenhauer: Svet ako vôľa a predstava. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7, s. 302-324 a 334-354 (Prvé nazeranie sveta ako vôle a Druhé nazeranie sveta ako vôle). 7. F. Nietzsche: Genealógia morálky. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7., s. 361-370 (1. kapitola). 8. K. Marx: Ekonomicko-filozofické rukopisy. In: Antológia z diel filozofov, zv. 10. (Marxisticko-leninská filozofia), Bratislava 1977, s. 57-78. 9. W. Windelband: Prelúdiá. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7., s. 501-523. 10. W. Dilthey: Úvod do duchovných vied. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7., s. 565-588. 11. W. Dilthey: Život a dejinné vedomie (Typy svetonázorov a ich sformovanie v metafyzických systémoch: I. kap.- Život a svetonázor, s. 333-343). Bratislava 1980. 12. H. Bergson: Tvorivý vývoj ( kap. III. - O význame života). In: Antológia z diel filozofov, zv. 8., (Pragmatizmus, realizmus, fenomenológia a existencializmus), Bratislava 1969, s. 153-166. III) Odporúčaná literatúra: 1. Störig, H.: Malé dějiny filozofie. Praha 1991 (príslušné kapitoly) 2. Scruton, R.: Krátke dejiny novovekej filozofie. Bratislava 1991 (príslušné kapitoly) 3. Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Bratislava 1973 (príslušné kapitoly) 4. Netopilík, J.: Co víte o filozofii 19. století. 1. díl. Praha 1988. 5. Kenny, A.: Stručné dějiny západní filosofie. Volvox Globator, Praha 2000 (príslušné kapitoly) 6. Weischedel, W.: Zadní schodiště filosofie. Olomouc 1995 (príslušné kapitoly) 7. Tatarkiewicz, W.: Historia filozofii. Warszawa 1968, zv. 3 (príslušné kapitoly) 8. Solomon, R.C.: Vzostup a pád subjektu alebo od Rousseaua po Derridu. Enigma Nitra 1996. 9. Solovjov, V.: Krize západní filosofie (Proti pozitivistům). Olomouc 2001.

Auguste Comte - založenie klasického pozitivizmu a) "Objav" tzv. zákona troch štádií metódy a druhy filozofie zodpovedajúce jednotlivým štádiám; úsilie o pozitívne východisko filozofie a vedy (čo značí adjektívum "pozitívny"); charakteristické črty, predmet a hlavné úlohy pozitívnej filozofie. b) Comtova klasifikácia vied čím sa líši od predchádzajúcich klasifikácií?; akým základným princípom sa riadi?; založenie sociológie ako pozitívnej vedy, jej delenie na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku; tri štádiá v dejinách ľudstva a ich charakteristika; pozitívne náboženstvo humanity. Anglický pozitivizmus: John Stuart Mill a) Empirický, psychologický a logický základ jeho pozitivizmu; psychológia ako veda o skutočných i možných stavoch vedomia; logika ako odvetvie psychológie; Millov senzualistický agnosticizmus, fenomenalizmus, induktivizmus a asocianizmus; indukcia ako základný poznávací postup: ťažkosti so zdôvodnením jej všeobecnej platnosti (prijatie obsahového "princípu všeobecnej rovnorodosti prírody" - Russellove námietky); b) Millovo chápanie príčinnosti (kauzality); Millove kánony experimentálneho skúmania (čo sa pomocou nich zisťuje?); Millova verzia utilitarizmu (porovnať ho s Benthamovým utilitarizmom); etika a sociálna filozofia. Spencerov variant anglického pozitivizmu Úvahy o nepoznateľnom a poznateľnom; aký typ poznania predstavuje filozofia v porovnaní s vedou? úloha filozofie; univerzálny zákon evolúcie, mechanistické chápanie evolúcie (konkretizovať, v čom spočíva), evolúcia a disolúcia; Spencerova sociológia a etika. Druhá fáza pozitivizmu: empiriokriticizmus Radikalizácia programu klasického pozitivizmu (v akom zmysle?); Richard Avenarius - úsilie o prekonanie pozostatkov metafyziky (ktorých?); učenie o principiálnej koordinácii; kritika skúsenosti a "introjekcie" (dôvody tejto kritiky); princíp najmenšieho vynaloženia síl; Ernst Mach - teória neutrálneho monizmu alebo empiriomonizmu ("neutrálne elementy" ako základ sveta a poznania); chápanie vedeckého zákona, povaha pojmov a zákonov vedy; princíp ekonómie myslenia.

Sören Kierkegaard Iracionalistické, antihegelovské, nešpekulatívne východisko jeho filozofie; kritika objektívneho myslenia a abstraktných pojmov; obrat k subjektivite a vnútrajškovosti (prežívanie drámy osobnej existencie), pojem úzkosti a okamžiku; chápanie človeka; tri štádiá (štýly) ľudského života, možnosť teleologickej suspenzácie etického; viera ako paradox a vášeň; kritika neautentického kresťanstva; charakteristika doby revolučnej a doby súčasnej (kritika verejnosti). Arthur Schopenhauer a) Inšpiračné zdroje jeho voluntaristickej, pesimistickej metafyziky. Prečo musí byť východisko metafyziky empirické a idealistické? Uvažovanie o svete ako o predstave: subjekt ako nositeľ sveta, totožnosť predstavy a objektu, štyri podoby vety o dôvode (hranice jej použiteľnosti). b) Uvažovanie o svete ako vôli: Schopenhauerov postup vedúci k záveru, že vecou osebe, skrytou podstatou sveta je vôľa (čo o nej možno povedať?); zviditeľňovanie vôle na rôznych stupňoch jej objektivácie (úloha individuačného princípu). Pesimistický pohľad na údel človeka, chod dejín a beh prírody. Možnosti, ako sa dočasne zbaviť utrpenia, resp. ako ho zmierniť (geniálny spôsob nazerania v umení, etika súcitu). Askéza ako cesta k úplnej negácii vôle a tým aj utrpenia (v stave nirvány). Friedrich Nietzsche a) Tri etapy v Nietzscheho tvorbe (ich stručná charakteristika). Nietzscheho "filozofovanie kladivom" ako rozbíjanie modiel a predsudkov európskej metafyziky. Nietzscheho pohľad na problém pravdy a lži; perspektivizmus. Genealógia ako metóda odhaľovania pôvodu našich hodnotení. Vznešený (aristokratický) a nevznešený (otrocký, plebejský) spôsob hodnotenia a typ morálky. Nietzscheho kritika kresťanstva (ako určitého typu náboženstva a morálneho výkladu sveta). Stanovisko imoralizmu. b) Nietzscheho kľúčový koncept vôľa k moci (vysvetliť ho a porovnať so Schopenhauerovou vôľou k životu). Herakleitovské chápanie bytia. Diagnostika úpadku európskeho ducha a prehlbujúceho sa nihilizmu (nihilizmus ako nevyhnutný medzistav). Výzva na prehodnotenie doterajších hodnôt; ohlasovanie konca človeka a príchodu nadčloveka; postoj radostného pritakávania životu (význam utrpenia a bolesti pre zocelenie a zušľachtenie ducha); myšlienka večného návratu. Karl Marx Kritické nadväzovanie na Hegela a Feuerbacha; praktické, revolučné úlohy filozofie; teória odcudzenia (štvoraké odcudzenie v podmienkach kapitalistickej výroby; možnosti jeho zrušenia); chápanie človeka; historický materializmus ako aplikácia dialektického materializmu na dejiny a spoločnosť, dejiny ako prírodnohistorický proces, spoločenskoekonomické formácie a ich striedanie v dejinách, dialektika výrobných síl a výrobných vzťahov, základne a nadstavby, triedna spoločnosť a vízia beztriednej spoločnosti.

NOVOKANTOVSTVO Marburská (transcendentálno-logická) škola: Hermann Cohen, Paul Natorp, Ernst Cassirer Návrat ku Kantovi (Kritika čistého rozumu, v akom zmysle?). Skúmanie predpokladov a podmienok vedeckého poznania; odmietnutie empirizmu v mene čistého racionalizmu, kritika psychologizmu, dualizmu veci osebe a javu, materializmu, substancializmu; porovnanie s empiriokriticizmom; systém filozofie: logika, etika, estetika; koncepcia etického socializmu ; E. Cassirer: človek ako animal symbolicum, filozofia symbolických foriem. NOVOKANTOVSTVO Bádenská (transcendentálno-axiologická) škola: Wilhem Windelband, Heinrich Rickert, Emil Lask Inšpirácia Kantovou Kritikou praktického rozumu. Orientácia na problematiku hodnôt a metodologických základov duchovných vied (vied o dejinách a o kultúre); rozlíšenie faktu a hodnoty; empirické a normatívne vedomie; problém platnosti; transcendentalistické chápanie hodnôt; metodologická odlišnosť prírodných (nomotetických) a duchovných (idiografických) vied; porovnať s Diltheyovým pohľadom na tento problém. Historizujúci variant filozofie života ( Lebensphilosophie ) Wilhelm Dilthey Empirické východisko jeho filozofie: život; prvotnosť života vo vzťahu k rozumu a poznaniu; rozum ako historický fenomén; centrálny pojem života: "zážitok"; rozlíšenie vysvetľovania a chápania; obsahová odlišnosť "duchovných" a prírodných vied (porovnať s bádenskou školou); metódy duchovných vied: antropológia, deskriptívna psychológia a predovšetkým hermeneutika (ako metóda chápania súvislostí tak individuálneho života, ako aj dejín); teória svetonázorov - štruktúra a typy svetonázorov. Intuicionistický variant filozofie života Henri Bergson Kritika mechanizmu a finalizmu; jasné odlíšenie času od priestoru: čas ako plynutie, nedeliteľné plynulé dianie; trvanie (durée) ako základ nášho bytia a podstata vecí; analógia medzi vývojom života a vývojom vedomia (prúd vedomia, prúd života); duchovná a tvorivá povaha vývoja; prirovnanie života k rozmachu (élan vital), vzťah hmoty a vedomia (ich základné charakteristiky); inštinkt, intelekt a intuícia; zatvorená a otvorená morálka, statické a dynamické náboženstvo.