PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK

Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava Vladimír Linkeš, Vladimír Pestún, Michal Džatko PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK Príruèka pre bonitáciu po¾nohospodárskych pôd Tretie upravené vydanie Bratislava, 1996

Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO-EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK Príruèka pre bonitáciu po¾nohospodárskych pôd Tretie upravené vydanie Zostavili: Ing. Vladimír Linkeš, CSc. Ing. Vladimír Pestún RNDr. Michal Džatko, CSc. s použitím prvého a druhého vydania príruèky pre používanie máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek autorov: Džatko, M. a kol. 1976, Džatko, M., Linkeš, V., Pestún, V. In: Kleèka, M. et al., 1985 Spolupracovali: Ing. A. Došeková, RNDr. B. Ilavská, Ing. V. Stašík Posudzovatelia: Ing. Z. Bedrna, DrSc. Ing. Š. Buday (Publikácia nebola podrobená jazykovej korektúre) VÚPÚ Bratislava, 1996 ISBN 80-85361-19-1

OBSAH PREDSLOV... 5 1. ÚVOD... 7 2. STRUÈNÝ PREH¼AD VÝVOJA BONITÁCIE PO¼NOHOSPODÁRSKYCH PÔD NA ÚZEMÍ SLOVENSKA... 9 3. PRINCÍPY SÚÈASNEJ BONITÁCIE PO¼NOHOSPODÁRSKYCH PÔD... 11 3.1 Fyzický súbor máp bonitovaných pôdno - ekologických jednotiek (BPEJ) v mierke 1:5000... 12 3.2 Súbor máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) v digitálnom tvare.... 14 3.3 Bonitaèná banka dát... 15 3.4 Princípy súèasnej bonitácie po¾nohospodárskych pôd... 20 4. ZÁSADY AKTUALIZÁCIE BONITAÈNÉHO INFORMAÈNÉHO SYSTÉMU. 22 4.1 Aktualizácia bonitaèného informaèného systému pri tvorbe súèasných máp BPEJ a bonitaènej banky dát.... 22 4.2 Perspektívna aktualizácia máp BPEJ a bonitaènej banky dát... 24 5. SÚSTAVA PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK (PEJ)... 25 6. POZNÁMKA K NESÚLADU MEDZI VÝSKYTOM NIEKTORÝCH BPEJ NA MAPÁCH A V SÚSTAVE PEJ - VYSVETLENIE A RIEŠENIE... 42 7. LITERATÚRA... 43 PRÍLOHA... 45 Prevodný èíselník bonitovaných pôdno - ekologických jednotiek s pôvodnými kódmi (5-miestnymi) bonitovaných pôdno - ekologických jednotiek

Ekonomická úrodnos pôdy je úzko spojená s efektívnou úrodnos ou, ktorá je vyjadrená èistým dôchodkom z dosiahnutej úrody, teda po odpoèítaní všetkých vynaložených nákladov. Porovnávanie ekonomickej úrodnosti pôd patrí medzi základné kritériá pre ich bonitáciu. Ing. FRANTIŠEK HROŠŠO, 1961 Úrodnos pôdy a jej zvyšovanie

PREDSLOV Každý štát má snahu o ochranu po¾nohospodárskeho pôdneho fondu, rovnako ako aj o jeho racionálne využívanie a objektívne riešenie zdaòovania pôd, dotácií viazaných na pôdy a s tým spojené oceòovanie pôd. Ve¾mi ve¾ké rozdiely v prirodzenej úrodnosti pôd, aké sú na území Slovenska, musia by vždy predmetom vyrovnávania ve¾kých rozdielov v podmienkach po¾nohospodárskej výroby, najmä ekonomickými prostriedkami. Je to okrem výrobných záujmov aj v záujme zachovania osídlenia menej úrodných oblastí a ekologickej stability po¾nohospodárskej krajiny, vytvorenej dlhodobým vývojom. K tomu sú samozrejme potrebné primerané a sústavne aktualizované informácie o pôdnych, resp. o pôdno-ekologických podmienkach, o stave kontaminácie pôd, ale aj o neprodukèných funkciách pôd v po¾nohospodárskej krajine. Takéto informácie máme u nás k dispozícii už nieko¾ko desa roèí a neustále sa rozširujú a detailizujú. Svojou vedeckou úrovòou sú porovnate¾né s obdobnými podkladmi v najvyspelejších krajinách sveta. Uvedené informácie však postupom èasu vo väèšej i menšej miere strácajú na svojej aktuálnosti. Tento proces nezapríèiòujú len zmeny v pôdnych vlastnostiach, podmienené ich vývojom, ale pre bonitáciu sú dôležité i zmeny v kartografických podkladoch, na ktorých sa informácie o pôdach zobrazujú. Zmenám podlieha aj klasifikácia pôd, ktorá je základom bonitaèného informaèného systému, aj systému oceòovania pôd. Bonitácia pôd je nepretržitý proces, pretože sa nemenia len vlastnosti pôd, ale aj kritériá ich hodnotenia, ktoré vyžadujú doplni v informaènom systéme o pôdach požadované údaje, alebo tieto detailizova. Obsahom užívate¾skej príruèky máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek sú úpravy druhej etapy vývoja súèasnej bonitácie po¾nohospodárskych pôd, súvisiace s novým vydaním týchto máp v r. 1992 a ich pozdejšou aktualizáciou, ako aj najnovšie úpravy a doplnky v bonitaènom informaènom systéme, ktoré sa v najbližšom období uplatnia v bonitácii pôd a v rôznych oblastiach jej využívania. Okruh užívate¾ov uvedených máp a bonitaèného informaèného systému sa stále viac rozširuje. Aj preto vychádza príruèka pre ich používanie. Veríme, že prospeje nielen bonitácii pôd, ale i pre iné úèely týkajúce sa optimálneho využívania a ochrany po¾nohospodárskych pôd. Bratislava, Banská Bystrica, október 1995 Autori

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 6

7 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 1. ÚVOD Posledná aktualizácia bonitaèného informaèného systému, ktorá prebehla v r. 1987-1992, a pokraèovala v r. 1993-1995, a prebieha aj v súèasnosti, bola vyvolaná predovšetkým potrebou prevodu máp bonitovaných pôdno - ekologických jednotiek, pôvodne vypracovaných na podklade tzv. štátnej mapy odvodenej z r. 1955-1975 na najnovšie vydania týchto máp, ktoré sa vo väèšine prípadov výrazne odlišujú od pôvodných, najmä výškopisom a hranicami jednotlivých druhov pozemkov. Druhým dôležitým dôvodom aktualizácie bolo prehodnotenie klasifikácie pôd pôvodných máp pod¾a najnovšej pedologickej klasifikácie, ale aj potreba úpravy èíselného kódu, ktorým sú oznaèované jednotlivé bonitované pôdno-ekologické jednotky, hlavne z dôvodov jednoznaènosti, a tým aj lepšieho využitia programového vybavenia informaèného systému o pôde. Je samozrejmé, že predmetom tejto aktualizácie bolo aj zaznamenanie všetkých zmien vo vlastnostiach pôdneho pokryvu, ku ktorým došlo vplyvom vývoja jeho využívania, ale aj vplyvom meliorácií, rozsiahlych vodohospodárskych úprav a vývojom erózie. Rovnako sa venovala pozornos aj odstráneniu subjektívnych chýb, ktoré sa vyskytovali v pôvodnom pedologickom prieskume. Výsledkom aktualizácie je komplexne prepracované mapové dielo, t.j. všetky mapy bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, na podklade nových vydaní štátnej mapy odvodenej v mierke 1:5OOO, pokia¾ boli tieto k dispozícii a prepracovaná báza dát (v bonitaènej banke dát) obsahujúca údaje o všetkých bonitovaných pôdno-ekologických jednotkách, za katastrálne územia a jednotlivé užívate¾ské subjekty. Aktualizované bonitaèné mapy a báza dát sú jedným z dôležitých podkladov pre reštrukturalizáciu nášho po¾nohospodárstva, podkladom a významnou pomôckou pre práve prebiehajúcu celoštátnu pozemkovú reformu, podkladom pre riadenie štátnej pôdnej a po¾nohospodárskej politiky, ale i ochrany životného prostredia, pre plánovanie územného rozvoja (urbanizácia) a lokalizáciu rozsiahlych stavieb (dia¾nice, vodné diela, továrne a pod.). Treba tiež zdôrazni, že mapy bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek sú v súèasnej dobe aj jedinými pôdoznaleckými mapami vo ve¾kej mierke, ktoré sú sústavne

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 8 udržiavané pomocou novších pôdnych prieskumov a sú prístupné širokému okruhu užívate¾ov. Tretie upravené vydanie užívate¾skej príruèky obsahuje struèné metodické zásady bonitácie po¾nohospodárskych pôd, vysvetlenie štruktúry a obsahu èíselného kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, ktorým sú vyjadrené vlastnosti týchto jednotiek a v osobitnej prílohe je prevodný èíselník ich nových 7-miestnych kódov na predchádzajúce 5-miestne kódy, pretože posledne menované sú súèas ou viacerých doteraz platných legislatívnych predpisov. Užívate¾ská príruèka je zostavená tak, aby sa stala trvalejšou pomôckou nielen pri využívaní bonitácie po¾nohospodárskych pôd, ale aj pre využívanie pôdoznaleckého obsahu máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. Podstatnejšie zmeny v klasifikaènom systéme týchto jednotiek sa v najbližšej budúcnosti nepredpokladajú.

9 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 2. STRUÈNÝ PREH¼AD VÝVOJA BONITÁCIE PO¼NOHOS- PODÁRSKYCH PÔD NA ÚZEMÍ SLOVENSKA Bonitácia v zmysle oceòovania úrodnosti (bonity) pôd, prevažne v ekonomickom význame, má na našom území tradíciu od polovice 19. storoèia, ale prvé bonitaèné klasifikácie spojené s evidenciou pozemkov pochádzajú už zo 17. storoèia. Stabilný kataster vzniká v r. 1817, v ktorom sa všetky pozemky zaradili do podobných úèelových kategórií - druhov pozemkov, aké poznáme dnes a ohodnotili sa pod¾a èistého výnosu. Jeho súèas ou bolo aj postupné geodetické znázornenie pozemkov v podobe parciel. Pedologické vlastnosti v tejto etape vývoja bonitácie pôd ešte neboli použité. Stabilný kataster z r. 1817 sa stal základom pre prvý kataster a bonitáciu pôd na našom území, ktoré boli vytvárané od r.1927. Princípom tohoto hodnotenia pôd - bonitácie bol katastrálny vý ažok, èo bol priemerný èistý výnos z pozemku pri vtedajšom spôsobe hospodárenia a klasifikoval sa do ôsmych bonitných tried platných v rámci tzv. oceòovacieho obvodu. V bonitných triedach sa tu po prvý raz v histórii klasifikujú pôdy aj na základe rozhodujúcich pôdoznaleckých vlastností. Bonitnú triedu urèovala okrem ekonomických parametrov (èistý výnos) aj zrnitos, obrábate¾nos pôdy, kamenitos, prevzdušnenie, vododržnos, tzv. železitos (oglejenie), humóznos, obsah uhlièitanov, hrúbka ornice, stav podornièia, geologický substrát a sklon pozemku. Je to vôbec prvé uplatnenie pôdoznalectva pre urèenie bonity pôdy. Bonitácia vytvorená v tomto období pretrváva v archívnej podobe až dodnes, ale pre praktické úèely už dávno nie je použite¾ná. Po r. 1945 postupne strácala svoju platnos. Zmeny v bonitných triedach (napr. po odvodnení, rozoraní lúk) sa neevidovali a celá bonitácia sa stala nepoužite¾nou, najmä po zcelení pozemkov. V období, od r. 1948 až do roku 1977, síce vzniklo nieko¾ko systémov hodnotenia úrodnosti pôd a tzv. stanovištných podmienok v podobe kategorizácie po¾nohospodárskeho pôdneho fondu do výrobných oblastí, podoblastí a klasifikácie celých katastrálnych území obcí do tzv. stanovištných jednotiek, ale ani jeden z nich nepredstavoval bonitáciu pôd v pravom slova zmysle. Uvedené systémy hodnotenia pôd sa využívali len pre centrálne riadenie

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 10 po¾nohospodárskej výroby a pozdejšie aj pre rozde¾ovanie dotácií do po¾nohospodárstva a pre diferenciáciu pozemkovej dane. Príprava pre vytvorenie moderného a podrobného systému bonitácie pre úèely zdaòovania, rozde¾ovania dotácií a objektívneho hodnotenia podmienok po¾nohospodárskych podnikov, sa uskutoènila až v rokoch 1968-1973. Východiskovým podkladom pre novú bonitáciu sa stal Komplexný pôdoznalecký prieskum po¾nohospodárskych pôd (KPP), ktorý sa vykonával v období rokov 1960-1970. Tento detailný prieskum v mapovej mierke 1:10 000 sa vykonal na území celej SR. Podrobným pedologickým prieskumom sa zistili a na mapách zobrazili najdôležitejšie pôdne vlastnosti. Boli to pôdne typy, subtypy a pôdne druhy, s údajmi o obsahu jednotlivých zrnitostných frakcií, uhlièitanov, o pôdnej reakcii, obsahu humusu, o stave sorpèného komplexu a obsahu prijate¾ného fosforu a draslíka, obsahu štrku a kameòa (skeletovitos ), kategórie pôdotvorných substrátov a do urèitej miery presnosti aj údaje o poškodení pôd eróziou. Podobný detailný pôdoznalecký prieskum po¾nohospodárskych pôd má dodnes len málo štátov na svete. Od r. 1973 zaèalo na podkladoch pôdoznaleckého prieskumu mapovanie pôdno - ekologických jednotiek na celom území po¾nohospodársky využívaných pôd v SR. Zároveò s tým prebiehal výskum produkèno - nákladových parametrov pôd v podobe viacroèného sledovania úrod a vstupov na ve¾mi poèetnej sieti pôdne a ekologicky homogénnych honov reprezentujúcich všetky významné pôdno - ekologické jednotky. Výsledkom týchto prác je vytvorenie bonitaèného informaèného systému a cien po¾nohospodárskych pôd.

11 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 3. PRINCÍPY SÚÈASNEJ BONITÁCIE PO¼NOHOSPODÁR- SKYCH PÔD Koncepcia bonitácie po¾nohospodárskych pôd v podstate nadväzuje na tradièné princípy bonitácie u nás. Každá parcela je charakterizovaná parametrami pôdno - ekologických vlastností vyjadrenými tzv. bonitovanými pôdno - ekologickými jednotkami (BPEJ). Týmto jednotkám odpovedajú aj normatívne údaje o produkcii po¾nohospodárskych plodín, ktoré sa môžu v daných prírodných podmienkach a pri obvyklej agrotechnike pestova, ako aj normatívne údaje o nákladoch, èo slúži pre výpoèet ceny pôdy. Vlastná bonita - hodnota pôdy sa v súèasnej bonitácii vyjadruje celoštátne platnou cenou pôdy a nie bonitnou triedou. Údaje o produkcii a nákladoch sa po urèitých obdobiach aktualizujú rovnako ako aj cena pôdy. Pretože bonitácia je vytvorená na základe pomerne podrobného pôdoznaleckého prieskumu a kategórií sklonu svahov, bonita - cena parcely sa vypoèítava ako vážený priemer z plôch jednotlivých BPEJ, ktoré sa nachádzajú na urèitej parcele. Podobne sa vypoèítava aj cena pôdy za celé územie užívate¾a, alebo za katastrálne územie. Bonitácia po¾nohospodárskych pôd používa klasifikaèný systém bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, ktoré sú predmetom bonitácie - ocenenia. Tento klasifikaèný systém je nezávislý od kategórií bonitácie pôd, ktoré sú na jeho základe vytvorené, ako je cena pôdy, alebo rôzne úèelové kategórie. Preto, pri akejko¾vek zmene hodnotenia pôd, napr. pri zmene ceny pôdy, alebo vytvorení úèelových tried, ktoré môžu v budúcnosti vzniknú, nie je potrebné meni mapové dielo a ani s ním súvisiace bázy dát, ale len prevodné èíselníky v podobe zoznamu BPEJ a ich príslušnosti do novej kategórie hodnotenia pôd. To je jeden z hlavných rozdielov v porovnaní s bonitáciou pôd, ktorá sa používala pred r. 1945. Vlastná bonitácia - oceòovanie pôd sa realizuje prostredníctvom bonitaèného informaèného systému, ktorý pozostáva z týchto èastí: Fyzický súbor máp BPEJ v mierke 1:5 000. Súbor máp BPEJ vo forme bázy dát využite¾nej programovým vybavením niektorého z geografických informaèných systémov (GIS) Bonitaèná banka dát Sústava pôdno - ekologických jednotiek.

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 12 3.1 Fyzický súbor máp bonitovaných pôdno - ekologických jednotiek (BPEJ) v mierke 1:5000 Autor súboru máp, správca a zodpovedný za jeho údržbu a aktualizáciu: Výskumný ústav pôdnej úrodnosti Kartografickým podkladom máp BPEJ je tzv. Štátna mapa odvodená v mierke 1:5 000 v súradnicovom systéme JTSK, s rôznym rokom vydania. Na týchto mapách (väèšinou zmenšených do mierky 1 : 10 000) bol vykonaný aj pôvodný Komplexný pôdnoznalecký prieskum (KPP), ktorý tvorí podklad súèasného pôdoznaleckého obsahu máp BPEJ. Vydavate¾: Slovenský úrad geodézie a kartografie postupne novelizuje kartografický podklad, t.j. jeho výškopis (vrstevnice) aj polohopis (hranice druhov pozemkov), a tomu sa musia permanentne prispôsobova aj mapy BPEJ, pretože tieto zmeny v mnohých prípadoch súvisia s hranicami areálov jednotlivých BPEJ. Predmetom mapovania BPEJ bola celá po¾nohospodárska pôda, ktorá je evidovaná v kultúrach: orná pôda, lúky, pasienky, chme¾nice, vinice a sady. Urèitou výnimkou sú územia intravilánov obcí, ktoré neboli preskúmané, pretože v týchto územiach sa pôdoznalecký prieskum (KPP) nevykonával, ale vyššie uvedené kultúry po¾nohospodárskych pôd sa tu èasto vyskytujú. Tento súbor máp má preto mapované BPEJ aj v intravilánoch. Treba však zdôrazni, že BPEJ tu boli urèené len odborným odhadom a slúžia iba pre ocenenie vyššie uvedených kultúr po¾nohospodárskych pôd. BPEJ v intravilánoch sa nepoužívajú pre urèenie ceny pôdy v druhu pozemkov záhrady. Ïalej zdôrazòujeme, že hranice intravilánov, podobne ako hranice lesov a inej nepo¾nohospodárskej pôdy na mapách BPEJ, nemajú právoplatnos v geodetickom a právnom význame. Vo väèšine prípadov sa totiž prebrali z bývalých súhrnných projektov pozemkových úprav a sú v podstate len hranicami vyjadrujúcimi pokia¾ sa vykonával pôdoznalecký prieskum. Hranice užívate¾ských subjektov nie sú na týchto mapách zobrazené, pretože sa ve¾mi èasto menia.

13 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK Presnos mapovania BPEJ. Každá BPEJ predstavuje skutoènú èas pôdneho krytu, ktorá má rovnaké klimatické a pôdne vlastnosti a rovnaký sklon svahov. Odborným obsahom máp, na ktorých sú tieto jednotky zobrazené, sú ohranièené areály jednotlivých BPEJ s vyznaèením ich kódu. Vytvárali sa prevzatím tých hraníc pôdnych jednotiek z máp Komplexného pôdoznaleckého prieskumu, ktoré sú použité pre definíciu BPEJ. Boli to hranice pôdnych subtypov, alebo ich úèelových zoskupení, hranice substrátových variant, pôdnych druhov, kategórií skeletovitosti a håbky pôdy. Takéto jednotky sa ïalej rozèlenili pod¾a kategórií sklonu svahov, ktorých hranice sa vytvorili pod¾a vrstevnicovej siete a svahového merítka. Každá jednotka bola potom zaradená do agroklimatického regiónu. Presnos máp BPEJ je teda podmienená: presnos ou pôvodného pôdoznaleckého prieskumu, presnos ou vrstevnicovej siete kartografického podkladu, presnos ou hraníc nepo¾nohospodárskych pôd (lesy, vodné a zastavané plochy). Jednotlivými areálmi BPEJ sú plošne zobrazené všetky významné rozdiely pôdno - ekologických vlastností pôdneho krytu, ktoré sú v kontrastných prípadoch väèšie ako 0,5 ha a v nekonstrastných, t.j. vlastnos ami podobných prípadoch, všetky areály väèšie, ako 3 ha. Menšie plochy pôd ako 3 ha, resp. 0,5 ha s odlišnými vlastnos ami, nie sú na mapách zakreslené. Za výraznú kontrastnos je považovaná odlišnos v svahovitosti najmenej o 5 o, odlišnos v skeletovitosti, zrnitosti a v håbke pôdy najmenej o dve kategórie, ako aj dlhodobé zamokrenie, strže a pod. Uvedené parametre presnosti boli urèené pôvodnou celoštátnou metodikou prieskumu ( Džatko a kol.1976) a ani v rámci poslednej aktualizácie v r. 1988-1992 neboli zmenené, pretože súèasná bonitácia bola pôvodne navrhovaná viac pre ve¾kovýrobné podmienky po¾nohospodárskeho využívania pôd. Až na základe výrazných zmien vo vlastnícko-užívate¾ských vz ahoch k pôde, ktoré sa po r. 1990 zaèali intenzívne legislatívne rieši, sa na základe internej úpravy parametrov presnosti máp BPEJ stanovila najmenšia plocha výrazne odlišných vlastností pôd na 0,25 ha. Minimálna plocha je urèená aj mierkou mapy, v tomto prípade 1 : 5 000, na ktorej sa menšie plochy

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 14 ako 0,25 ha už technicky ažko dajú zobrazi. Zakres¾ovanie areálov BPEJ s plochou pod 0,5 do 0,25 ha prebieha postupne, v procese trvalej aktualizácie (detailizácie) týchto máp, najèastejšie pri riešení žiadostí vlastníkov alebo užívate¾ov pôd o takúto detailizáciu. Upozornenie: Platnými mapami BPEJ sú len originály vždy z posledného stavu ich aktualizácie nachádzajúce sa v ich autorskej organizácii, ktorým je: Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava a jeho Výskumné stanice B. Bystrica a Prešov, ako aj ich potvrdené kópie, nachádzajúce sa na Pozemkových úradoch okresov SR a od roku 1996 postupne aj v katastri nehnute¾ností (tu sa nachádzajú v digitálnom tvare). 3.2 Súbor máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) v digitálnom tvare. Autor bázy dát, správca a zodpovedný za jeho údržbu a aktualizáciu: Výskumný ústav pôdnej úrodnosti. Obsahová charakteristika bázy dát máp BPEJ. Báza dát obsahuje údaje súradníc X,Y polygonov opisujúcich hranice jednotlivých areálov BPEJ a ostatných plošných jednotiek: lesy, vodné plochy, ostatné plochy (neplodné pôdy), intravilány a ostatné zastavané plochy. Ïalej súradnice rohov mapových listov a identifikaèné údaje: èíselné kódy BPEJ a abecedné symboly ostatných plôch vyskytujúcich sa na mapách BPEJ. Báza dát vznikla digitalizáciou odborného obsahu z originálov máp BPEJ vypracovaných na podklade Štátnej mapy odvodenej M = 1 : 5 000. Báza dát neobsahuje údaje kartografického podkladu, t.j. ani údaje polohopisu ani výškopisu. Programovo-technická charakteristika bázy dát máp BPEJ. Vzh¾adom na ažšiu dostupnos štruktúry a technického riešenia pôvodnej bázy dát je táto transformovaná do univerzálneho vektorového formátu DXF a do formátu prostredia programového systému GIS: ARC/INFO. Dá sa teda využíva všetkými typmi GIS, ktoré pracujú s formátom DXF. Zároveò boli v báze dát opravené

15 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK niektoré nepresnosti v dátach, ktoré vznikli pri digitalizácii máp a realizovali sa všetky doteraz vykonané úpravy hraníc a obsahu BPEJ tak, aby mapy BPEJ v digitálnom tvare zodpovedali z h¾adiska obsahu autorským originálom máp BPEJ na podklade Štátnej mapy odvodenej 1 : 5 000. Èasti bázy dát potrebné pre projektovanie a riadenie ochrany po¾nohospodárskych pôd je možné exportova do temer všetkých GIS používaných na území SR. Upozornenie: Mapy BPEJ ako grafický výstup GIS z ich digitalizovanej bázy dát, sú platné len ak sú v súlade s ich originálmi Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti, alebo potvrdenými kópiami nachádzajúcimi sa na Pozemkových úradoch. Toto upozornenie vyplýva zo skutoènosti, že mapy BPEJ sa v posledných rokoch rozmnožovali rôznymi spôsobmi, z rôznych podkladov a rôznymi subjektami, za ktoré autorská organizácia nenesie zodpovednos. 3.3 Bonitaèná banka dát Autori zodpovední za údržbu a aktualizáciu: Výskumný ústav ekonomiky po¾nohospodárstva a potravinárstva, Výskumný ústav pôdnej úrodnosti Správca: Výskumný ústav ekonomiky po¾nohospodárstva a potravinárstva Okrem máp BPEJ, najdôležitejšou èas ou bonitaèného informaèného systému je údajová základòa - báza dát a programové a technické prostriedky na jej využívanie. Báza dát obsahuje údaje o všetkých bonitovaných pôdno - ekologických jednotkách v základnom èlenení pod¾a užívate¾ov (po¾nohospodárskych podnikov s právnou subjektivitou) i pod¾a katastrálnych území obcí a vyšších jednotiek administratívneho èlenenia štátu. Bonitaèná banka dát zahròujúca celé územie SR sa spravuje na Výskumnom ústave ekonomiky po¾nohospodárstva a potravinárstva v Bratislave a v spolupráci s Výskumným ústavom pôdnej úrodnosti, sa realizuje trvalá aktualizácia tejto banky dát.

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 16 Údaje týkajúce sa bonitácie sú usporiadané pod¾a tematických okruhov do viacerých súborov. Poèet súborov ako aj ich rozsah nie je uzavretý. Báza dát je otvorený systém, ktorý sa sústavne dopåòa, rozširuje a aktualizuje. V súèasnosti zahàòa nasledovné súbory údajov: register organizácií register katastrálnych území agroekologický blok blok ekonomických informácií blok informácií o špeciálnych kultúrach (ovocné sady, vinice, chme¾nice), o pôdach ovplyvnených antropogénnou èinnos ou (závlahy, odvodnenie, imisie) a o pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov a chránených krajinných oblastiach (tento nie je aktualizovaný). Register organizácií. V bonitaènej databáze sa používa register organizácií rezortu po¾nohospodárstva AGIS (agroinformaèný systém). Je to zoznam organizácií, ktoré buï patria do sféry riadenia a správy MP SR, alebo ak do nej nepatria, vlastnia alebo užívajú po¾nohospodársku pôdu (napr. školské majetky). Register organizácií tvoria názvy organizácií a kód, ktorý sa skladá z 9 èísiel s týmto významom: prvé dvojèíslie je kódom bývalého kraja, druhé dvojèíslie kódom okresu, tretie dvojèíslie kódom sektora (po¾nohospodárske družstvo, štátny majetok, atï) a posledné tri èísla kódu identifikujú podnik. Význam registra organizácií je v tom, že plní integraènú funkciu v informaèných systémoch rezortu pôdohospodárstva a že je základným prvkom pri využívaní ústrednej banky údajov (UBÚ) tohto rezortu. Podnikové údaje možno spracúva pod¾a ¾ubovolných zoskupení (okres, kraj, republika, sektor). Register organizácií sa sústavne aktualizuje. Register katastrálnych území (KÚ). Po¾nohospodárska pôda, ako aj jednotlivé kultúry jej využívania,je v bonitaènej banke dát evidovaná aj pod¾a katastrálnych území. Je to z toho dôvodu, že výmera pôdy v katastrálnom území je relatívne stála (mení sa prakticky len pri záberoch pôdy), výmera pôdy v po¾nohospodárskych podnikoch sa mení výraznejšie (výmenou medzi jednotlivými podnikmi, odèleòovaním pôdy pre súkromných farmárov a v poslednej dobe

17 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK hlavne reorganizáciou po¾nohospodárskych družstiev, keï sa ve¾ké zlúèené družstvá rozpadajú). Okrem toho je katastrálne územie jednou zo základných identifikaèných územných jednotiek registra evidencie nehnute¾ností. Register katastrálnych území tvoria názvy a identifikátory týchto území (identifikaèné kódy). Podkladom pre jeho vytvorenie je platný èíselník obcí SR (Štatistický úrad Slovenskej republiky). Pozostáva z 9 èísiel s týmto významom : prvé dvojèíslie - kód kraja, druhé dvojèísliekód okresu, ïalšie 3 èísla predstavujú kód obce a posledné dvojèíslie kód KÚ. Register umožòuje triedenie údajov pod¾a administratívnosprávneho èlenenia na kraje, okresy, obce a KÚ. Agroekologický blok. Je najdôležitejším súborom informácií v bonitaènej databáze. Sústreïuje výsledky terénneho bonitaèného prieskumu, pri ktorom bola všetka po¾nohospodárska pôda zaèlenená do konkrétnych bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek a každá z týchto jednotiek bola podrobnejšie charakterizovaná. Základnou evidenènou jednotkou bolo katastrálne územie, prièom sa ku každej BPEJ uvádzala príslušnos aj do po¾nohospodárskeho podniku. Každá bonitovaná jednotka tvorí údajovú vetu, v ktorej sú okrem identifikaèných údajov (kód KÚ a po¾nohospodárskeho podniku) tiež údaje klasifikaèné (klíma, pôda, pôdotvorný substrát, zrnitos, svahovitos, håbka pôdy, obsah skeletu a expozícia svahu k svetovej strane), údaje o nadmorskej výške a údaje o celkovej výmere BPEJ a o výmere jednotlivých kultúr ich využívania (orná pôda, sady, vinice, chme¾nice, trvalé trávne porasty). Tento blok umožòuje pripravova preh¾ady a charakteristiky pôdneho fondu pod¾a všetkých uvedených vlastností (zrnitos, svahovitos, plocha viníc, chme¾níc atï. a ich kombinácií). Blok ekonomických informácií. Obsahuje údaje o ekonomickej charakteristike BPEJ. Skladá sa zo štyroch pomocných súborov: súbor produkèných parametrov, súbor typových štruktúr, súbor nákladových parametrov a súbor ceny pôdy. Súbor produkèných parametrov: predstavuje údaje o normatívnej produkcii v t.ha -1 pre pšenicu, raž, jaèmeò, ovos, kukuricu na zrno, cukrovú repu, zemiaky, kukuricu na siláž, viacroèné krmoviny a trvalé trávne porasty. Produkèné parametre sú výsledkom ekonomického bonitaèného prieskumu a spolupráce s pracovníkmi špe-

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 18 cializovaných výskumných pracovísk rastlinnej výroby. Produkèné parametre boli stanovené pre všetky BPEJ, na ktorých možno vyššie uvedené plodiny rentabilne pestova. Aby sa umožnilo porovnanie produkènej schopnosti pôd - bez oh¾adu na jednotlivé plodiny a ich geneticky podmiemený rozdiel v produkcii biomasy, bola naturálna produkcia prepoèítaná na energetické jednotky (GJ.ha -1 ). Najnovšie produkèné parametre boli stanovené s prihliadnutím k novým podmienkam, ktoré prináša zníženie intenzity po¾nohospodárskej výroby. Súbor typových štruktúr: tvorí základ pre ocenenie produkcie rastlinnej výroby. Vytvorené boli na základe výsledkov získaných pri hodnotení vz ahov medzi plodinami a agroekologickými podmienkami pre ich pestovanie. Typové štruktúry slúžia len na stanovenie modelovej štruktúry osevných plôch plodín pre potreby ocenenia produkcie rastlinnej výroby. Typové štruktúry nie sú teda návodom na štruktúru osevov, ale slúžia iba ako pomôcka na stanovenie vhodnej základne, umožòujúcej porovna ocenenia produkcie jednotlivých BPEJ. V SR boli stanovené 4 skupiny typových štruktúr s výrobným zameraním: kukurièno - repným obilnino - zemiakovým obilnino - krmovinovým krmovinovým. Každá BPEJ z ich sústavy má pod¾a jej pôdno-ekologických podmienok normatívne urèené percentuálne zastúpenie plodín, ktoré je možné v danej výrobnej oblasti pestova (typovú štruktúru osevu). Pre priestorové urèenie typových štruktúr vypracoval Výskumný ústav ekonomiky po¾nohospodárstva a potravinárstva osobitnú mapu výrobných oblastí a podoblastí SR. Súbor nákladových parametrov: obsahuje sústavu priamych pracovných a materiálových nákladov na výrobu vyššie spomínaných plodín. Súbor sa používa na výpoèet parametrizovaných vlastných nákladov na jednotku plochy a jednotku produkcie. Výnimkou je polohová renta, ktorá sa v bonitácii pôd uplatní až po roku 1995. V tomto súbore došlo v posledných 2-3 rokoch k najväèším zmenám, a to z toho dôvodu, že ceny vstupov sa ve¾mi rýchlo menia. Aj napriek tomu sa vykonáva ich sústavná aktualizácia.

19 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK Súbor ceny pôdy: zahròuje údaje o cene pôd, ktoré sú usporiadané tak, aby poskytovali aktuálne údaje pod¾a katastrálnych území aj užívate¾ov resp. vlastníkov pôd. Súbor obsahuje: priemerné ceny po¾nohospodárskej pôdy, ornej pôdy a pôd trvalých trávnych porastov jednotlivých katastrálnych území priemerné ceny po¾nohospodárskej pôdy, ornej pôdy a pôd trvalých trávnych porastov a celkovú hodnotu pôdneho fondu po jednotlivých právnych subjektoch hospodáriacich na pôde, vcelku kategorizáciu po¾nohospodárskych subjektov SR pod¾a ceny ich po¾nohospodárskej pôdy pre úèely používania ekonomických nástrojov rezortu pôdohospodárstva. Blok informácií o špeciálnych kultúrach a o pôdach ovplyvnených antropogénnou èinnos ou. Špeciálne kultúry (sady, vinice, chme¾nice) majú v porovnaní s bežnými po¾nými plodinami isté zvláštnosti. Špecifické sú predovšetkým ich požiadavky na stanovištné podmienky. Môžu zabera najlepšie pôdnoklimatické polohy, ale uplatnia sa aj v extrémnych podmienkach (na pôdach svahovitých, kamenitých), kde nemožno pestova bežné po¾né plodiny. Pri správnom výbere stanoviš a a správnej agrotechnike sú schopné vytvára podstatne vyšší dôchodok, ako bežné po¾né plodiny. Uplatnenie špeciálnych kultúr v bonitácii pôd sa predpokladá po roku 1996. Všetky tieto súbory majú rovnakú identifikaènú èas údajovej vety, ako ostatné súbory (kód podniku AGIS, kód KÚ, BPEJ a výmera v ha), ale zostávajúca èas vety je špecifická pre každú plodinu.súbory informácií o jednotlivých špeciálnych plodinách boli založené v spolupráci s príslušnými špecializovanými výskumnými ústavmi. Tieto údaje sú aktualizované v roku 1995 len za kultúru - vinice a v súèasnosti sú málo využívané podobne ako súbory o PHO a súbory o pôdach ovplyvnených priemyselnými exhalátmi. Aktualizácia a využitie údajov o pásmach hygienickej ochrany (PHO), o chránených územiach a ovplyvnení imisiami v bonitácii pôd sa postupne predpokladá po roku 1996. Poèet súborov nie je uzavretý. Pod¾a potreby sa príležitostne vytvárajú nové. V súèasnosti sa buduje súbor chránené krajinné oblasti a národné parky. V súvislosti s pozemkovými úpravami sa predpokladá prepojenie jednotlivých údajov (pomocou BPEJ) až na

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 20 novovzniknuté parcely a ich vlastníkov, èo umožní napr. presné ocenenie pôdy pre potreby zdanenia a iné úèely. Údaje o špeciálnych kultúrach a o pôdach ovplyvnených antropogénnymi aktivitami, obmedzeniami a kontamináciou, majú výrazný vplyv na bonitu - cenu pôdy, pretože vytvárajú výrazne vyšší, alebo nižší dôchodok v porovnaní s ostatnými pôdami s podobnými vlastnos ami. 3.4 Princípy súèasnej bonitácie po¾nohospodárskych pôd Bonita pôdy sa v súèasnej dobe vyjadruje legislatívne urèenou cenou pôdy. Princípom bonitácie pôdy je teda stanovenie tejto ceny, ktorá sa používa pre rôzne, legislatívne urèené úèely. Sú to: urèenie výšky dane z po¾nohospodárskej pôdy, stanovenie úradnej výšky za prenájom po¾nohospodárskej pôdy, úradné ocenenie pôdy pre riešenie vlastníckych vz ahov k pôdam, urèenie výšky odvodu za odòatie pôdy pre nepo¾nohospodárske úèely, tzv. prohibitívnymi sadzbami, ktoré sú násobkom ceny pôdy a sú podstatou ochrany pôdneho fondu, ocenenie pôdy pre úèely dotácií na po¾nohospodársku pôdu, ocenenie pôdy pri pozemkových úpravách a komasáciách pozemkov. Stanovenie ceny pôdy vychádza v podstate z ocenenia produkèných a nákladových parametrov, ktoré sa získali z ekonomického sledovania homogénnych honov zaradených do typického súboru BPEJ. Produkèno nákladové parametre sú periodicky aktualizované a upravované pod¾a výrobno ekonomických podmienok po¾nohospodárstva. Ostatné ekonomické parametre (normatívny zisk, výška dane, úroková miera a tzv. bázická resp. najnižšia dohodnutá cena po¾nohospodárskej pôdy) cenu pôdy len modifikujú. Poznámka: Jednotlivé vlastnosti pôdy urèujúce ich produkèné parametre ako je napríklad obsah humusu, pôdna reakcia, obsah živín, hrúbka humusového horizontu, fyzikálne vlastnosti atï. nie sú priamo predmetom ich oceòovania. Ich úèinok pri stanovení ceny pôdy sa berie do úvahy v rámci pôdneho subtypu (tzv. hlavná pôdna jed-

21 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK notka), zrnitosti a štrkovitosti. Do úvahy je potrebné vzia aj variabilitu týchto vlastnosti pôd. Ak sa aj tak vyskytnú výhrady voèi stanovenej cene konkrétneho areálu (lokality) BPEJ v revízii sa urèuje správnos klasifikácie jej hlavnej pôdnej jednotky, k èomu vo väèšine prípadov postaèujú morfologické vlastnosti pôdneho profilu.

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 22 4. ZÁSADY AKTUALIZÁCIE BONITAÈNÉHO INFORMAÈ- NÉHO SYSTÉMU Základnou podmienkou použite¾nosti celého bonitaèného informaèného systému,je udržanie údajov v bonitaènej banke dát a máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, v aktuálnom stave. V opaènom prípade by sa tento informaèný systém stával postupne menej a menej použite¾ným. Objekt tohoto systému - pôdny fond sa totiž neustále mení. Okrem zmien jednotlivých pôdnych vlastností, ktoré sú podmienené rôznymi aktivitami ¾udskej èinnosti (imisie, meliorácie atï.), ale aj prírodnými èinite¾mi (zosuvy, erózia), ïalej sú to zmeny vyplývajúce z úprav hraníc jednotlivých druhov pozemkov (výstavba a zábery pôd, delimitácia medzi lesnou a po¾nohospodárskou pôdou), a z vývoja jedného z vedeckých základov bonitácie, ktorým je klasifikácia pôd. Okrem toho sa mení kartografický podklad máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) - štátne mapy odvodené (ŠMO) a vyvíja sa aj samotná bonitácia pôd, èo si vyžaduje dopåòanie máp BPEJ a bonitaènej banky dát o nové parametre pôd. Predmetom údržby bonitaèného informaèného systému je teda neustála aktualizácia údajov v bonitaènej banke dát a máp BPEJ, rovnako ako zdokona¾ovanie a detailizácia tohoto systému. 4.1 Aktualizácia bonitaèného informaèného systému pri tvorbe súèasných máp BPEJ a bonitaènej banky dát. Aktualizácia súèasného bonitaèného informaèného systému zahròuje tieto èinnosti: Aktualizácia máp BPEJ podmienená novelizáciou kartografického podkladu. Kartografický podklad tzv. štátne mapy odvodené (ŠMO) v mierke 1 : 5000, mali vo vydaniach používaných pre pôvodný pôdoznalecký prieskum (1960-1970) i pre pôvodné mapovanie BPEJ (1973-1977), na prevažnej väèšine územia SR, nepresný výškopis (vrstevnice) a starý polohopis. V posledných rokoch Slovenský úrad geodézie a kartografie vydáva tieto mapy už s novelizovaným výškopisom a polohopisom, ktorému sa samozrejme musí prispôsobi ve¾ká èas hraníc BPEJ, pretože ich hranice sa zhodujú s hranicami jednotlivých

23 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK zložiek reliéfu vyjadrených vrstevnicami (napr. plochy urèitej kategórie sklonu svahov, depresie, hranice nív pozdåž vodných tokov atï.). Praktická realizácia spoèíva v úprave tých hraníc BPEJ, ktoré zodpovedajú priebehu vrstevníc, v zmeraní plochy upravených BPEJ a oprave príslušných údajov v bonitaènej banke dát. Aktualizácia máp BPEJ a bonitaènej banky dát podmienená novelizáciou klasifikaèného systému pôd a revíziou pôdoznaleckých máp. Pôdoznalecké mapy pochádzajúce z Komplexného pôdoznaleckého prieskumu po¾nohospodárskych pôd z r. 1960-1970, ktoré sú podkladom máp BPEJ, majú niektoré nedostatky podmienené najmä nižšou úrovòou vtedajšieho klasifikaèného systému aj mapovania pôd. Úprava klasifikácie niektorých pôdnych jednotiek a ich znázornenie na mapách BPEJ sa týka týchto kategórií pôd: Spresòovanie klasifikácie eróznych foriem tých pôdnych subtypov na ktorých sa dá prejav erózie morfologicky jednoducho zisti z ich znázornenie na mapách BPEJ (Toto spresòovanie sa preto uskutoèòuje len v oblasti pahorkatín a èermozemí, hnedozemí a regozemí). V pôvodnom pôdoznaleckom prieskume boli totiž v mapách vyjadrené len extrémne erodované pôdy (spravidla len tie u ktorých na povrch vystupoval pôdotvorný substrát), ale nie silne a stredne erodované pôdy. Aj v novelizovaných mapách BPEJ nie sú ešte detailne zakreslené všetky erózne formy pôd. Dôkladné mapovanie erózie si totiž vyžaduje tak spresnenie parametrov eróznych foriem pôd v klasifikaènom systéme, ako aj podrobný prieskum, preto sa postupne stále dopåòa. Ïalšou kategóriou pôd, ktorých sa týka aktualizácia je spresnenie klasifikácie semihydromorfných aj hydromorfných subtypov pod¾a súèasného svetového trendu ich klasifikácie Pod¾a parametrov novej klasifikácie pôd (Hraško et al., 1992) sa to týka najmä luvizemí (illimerizované pôdy), hnedozemí pseudoglejových (hnedozeme oglejené) a kambizemí pseudoglejových (hnedé pôdy oglejené), ktoré sa na mnohých miestach v rámci aktualizácie zaraïujú do pôdneho typu pseudogleje (oglejené pôdy). Podobne sa miestami prehodnocuje aj klasifikácia semihydromorfných subtypov fluvizemí (nivné pôdy) najmä ich ažké predstavitele, ktoré sú klasifikované do glejov (glejové pôdy). Úpravy sa týkajú aj klasifikácie obsahu štrku a kameòa, tzv. skeletovitosti. Obsah skeletu v pôdnom profile do håbky 0,6 m sa môže meni spolupôsobením erózie a prehlbovania orby, ïalej pri

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 24 rozorávaní pôd pod trávnymi porastami, pri rekultiváciách, povrchových úpravách pôd a pod., preto je predmetom permanentnej aktualizácie, najmä pri detailizácii máp BPEJ. 4.2 Perspektívna aktualizácia máp BPEJ a bonitaènej banky dát Súèasná aktualizácia máp BPEJ a s òou súvisiaca aktualizácia bonitaènej banky dát, bude pokraèova aj v budúcnosti. Je totiž podmienená nasledovnými objektívnymi skutoènos ami: Aktualizácia máp BPEJ vyvolaná pokraèovaním vydávania nových podkladových štátnych máp odvodených, najmä na tých mapových listoch, kde došlo k ve¾kým zmenám výškopisu (sie vrstevníc) alebo polohopisu (zobrazenie nových zastavaných plôch, dia¾níc, vodných diel a pod.), pretože týmto sa musia prispôsobi aj hranice, význam (charakteristika) a plocha BPEJ. Táto aktualizácia je plošne najrozsiahlejšia. Aktualizácia máp v miestach výrazných zmien v pôdnom kryte, ktoré sú vyvolané ¾udskou èinnos ou, alebo prírodnými èinite¾mi. Sú to zmeny zapríèinené inundáciou riek pri ve¾kých povodniach (odnos alebo akumulácia èasti pôdneho profilu, nanesenie štrku a pod.), prejavy extrémnej erózie pôd, devastácie pôd pri terénnych úpravách a pod., výrazné zmeny vlastností pôd následkom rekultivácií, pokles alebo výrazné poškodenie povrchu pôd s následným zamokrením pri plošne významnejších zosunoch alebo podkopaní najmä v oblasti uho¾ných baní. Tieto zmeny sú plošne nie ve¾ké, ale dos poèetné a významné. Aktualizácia máp na základe požiadavky spresnenia - detailizácie systému bonitácie pôd, aby tento dosiahol maximálne možnú mieru objektivity hodnotenia hospodárskej kvality pôdy, ktorá vyplýva z koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva v SR. Požiadavka doplnenia máp BPEJ o nové parametre pôd, ktoré systém bonitácie doteraz nebral do úvahy. V súèasnej dobe je to požiadavka mapovania rigolovaných a terasovaných pôd viníc a v najbližšej dobe sa oèakáva doplnenie máp o parametre kontaminácie pôd pretrvávajúcimi rizikovými látkami. V každom prípade aktualizácia máp BPEJ môže vyjadrova rozdielne pôdno-ekologické vlastnosti pôd len po minimálnu plochu areálu BPEJ, ktorá je v tejto etape bonitácie 0,25 ha.

25 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 5. SÚSTAVA PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK (PEJ) Sústava, alebo klasifikaèný systém PEJ je vypracovaná v podobe úplného zoznamu týchto jednotiek zoradených pod¾a vzostupného poradia ich èíselného kódu. Súèasný stav sústavy (viï prílohu) je výsledkom troch etáp jej vývoja: 1 Sústava v podobe zoznamu 5-miestnych kódov BPEJ publikovaná Džatkom a kol., 1976. 2 Sústava v podobe zoznamu 5-miestnych kódov BPEJ autorov Džatko,M., Linkeš,V., Pestún,V. v publikácii: Kleèka a kol., 1985. Sústava PEJ má dve taxonomické úrovne: 1. Hlavná pôdno-klimatická jednotka: Je to hlavná pôdna jednotka vyskytujúca sa v urèitom klimatickom regióne. Hlavná pôdna jednotka predstavuje úèelové zoskupenie ekologicky a produkène ve¾mi podobných genetických pôdnych subtypov (v niektorých prípadoch aj variet a foriem), na špecifických skupinách pôdotvorných substrátov. Hlavné pôdne jednotky sú definované aj pod¾a pôdnych druhov, hlavných kategórií håbky pôdy a sklonu svahov. (Zoznam a charakteristika hlavných pôdnych jednotiek je v tabu¾ke 2). Hlavné pôdno-klimatické jednotky sú rozhodujúce pri bonitácii - oceòovaní pôd, pretože ich pôdno-ekologické vlastnosti najvýraznejšie ovplyvòujú produkènú schopnos a výšku nákladov. 2. Bonitovaná pôdno-ekologická jednotka (BPEJ): Sú to pôdne a ekologicky relatívne najhomogénnejšie jednotky bonitaèného informaèného systému. V podstate predstavujú hlavné pôdno-klimatické jednotky, ktoré sú podrobnejšie rozdelené pod¾a kategórií ich sklonu svahov, expozície svahov k svetovým stranám, skeletovitosti, håbky pôdy a zrnitosti povrchového horizontu (Charakteristika a èíselníky týchto vlastností sú v tab. 1-8). Každá BPEJ je urèená a jej pôdno-klimatické vlastnosti sú vyjadrené kombináciou kódov jednotlivých vlastností na stabilných pozíciách 7 miestneho kódu:

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 26 Štruktúra kódu bonitovanej pôdno - ekologickej jednotky: xx xx x x x 7- miestny úplný kód BPEJ kód klimatického regiónu 00-10 kód hlavnej pôdnej jednotky 00-99 kód svahovitosti a expozície 0-9 kód skeletovitosti a håbky pôdy 0-9 kód zrnitosti pôdy 1-5 kód hlavnej pôdno-klimatickej jednotky Tabu¾ka 1 Èíselníky vlastností kódu BPEJ: Èíselník a charakteristika klimatických regiónov (Džatko a kol., l989) Kód Charakteristika TS td 5 o C regiónu >10 o C dni 00 ve¾mi teplý, ve¾mi suchý > 3000 242 nížinný (3230-3000) 01 teplý, ve¾mi suchý, nížinný 3000-2800 237 02 dostatoène teplý, suchý, 2800-2500 231 pahorkatinový 03 teplý, ve¾mi suchý, nížinný, 3160-2800 232 kontinentálny 04 teplý, ve¾mi suchý, kotlinový, 3030-2800 229 kontinentálny 05 pomerne teplý, suchý, 2800-2500 222 kotlinový, kontinentálny 06 omerne teplý, mierne suchý, 2800-2500 224 vrchovinový, kontinentálny 07 mierne teplý, mierne vlhký 2500-2200 215 08 mierne chladný, mierne vlhký 2200-2000 208 09 chladný, vlhký 2000-1800 202 10 ve¾mi chladný, vlhký < 1800 182

27 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK Pokraèovanie charakteristiky klimatických regiónov Kód Charakteristika T jan. T veget regiónu k VI - VIII v mm o C o C 00 200-1 -2 16-17 01 200-150 -1-3 15-17 02 150-100 -1-3 15-16 03 200-150 -3-4 15-17 04 200-100 -2-4 15-16 05 150-100 -3-5 14-15 06 100-50 -3-5 14-15 07 100-0 -2-5 13-15 08 100-0 -3-6 12-14 09 60-50 -4-6 12-13 10 < 50-5 -6 10-11 Vysvetlivky: TS 10 o C suma priemerných denných teplôt 10 o C td 5 o C dåžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5 o C v dòoch k VI - VIII klimatický ukazovate¾ zavlaženia pod¾a Budyka vypoèítaný pre SR Tomlainom l980 (rozdiel potenciálneho výparu a zrážok v mm) T jan priemerná teplota vzduchu v januári priemerná teplota vzduchu za veget. obdobie (IV - IX) T veget. Poznámka: Pre bonitaèný informaèný systém sa používala mapa uvedených klimatických regiónov v M = 1:500 000 spracovaná pre tieto úèely riešite¾ským kolektívom (Džatko M. a kol., 1989), kde sú použité dlhoroèné priemery teplôt zoh¾adnujúce všeobecné konštatované teplejšie zimné a suchšie letné a jesenné obdobie posledných 30 rokov. V mapách BPEJ v M = 1:5000 sú hranice klimatických regiónov zakreslené v ich detailnejšom priebehu na základe výškopisu

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 28 (vrstevníc), prièom sa využila priama závislos medzi priebehom zmien sumy teplôt TS 10 o C a nadmorskou výškou. Tabu¾ka 2 Èíselník a struèná charakteristika hlavných pôdnych jednotiek (HPJ) (Vysvetlenie názvoslovia pôd je uvedené na konci èíselníka) Kód HPJ Charakteristika 01 FMm c - fluvizeme typické karbonátové, ¾ahké v celom profile, vysýchavé 02 FMm c - fluvizeme typické karbonátové, stredne ažké 03 FMm c - fluvizeme typické karbonátové, ažké 04 FMm c - fluvizeme typické karbonátové, ve¾mi ažké 05 FMm - fluvizeme typické, ¾ahké v celom profile, vysýchavé 06 FMm - fluvizeme typické, stredne ažké 07 FMm - fluvizeme typické, ažké 08 FMG - fluvizeme glejové, stredne ažké, (povrchovo oglejené) 09 FMG - fluvizeme glejové, ažké až ve¾mi ažké (povrchovo oglejené) 10 - pôdy výrazne poškodené imisiami (toxikované variety rôznych pôdnych typov) 11 FMG - fluvizeme glejové, stredne ažké (lokálne ¾ahké) 12 FMG - fluvizeme glejové, ažké 13 FMG až FMp - fluvizeme glejové až fluvizeme pelické, ve¾mi ažké 14 FM - fluvizeme (typ), stredne ažké až ¾ahké, plytké 15 FM - fluvizeme (typ) stredne ažké s ¾ahkým podornièím, v teplých klimat. regiónoch vysýchavé 16 ÈMè - èernozeme èiernicové, ¾ahké, vysýchavé 17 ÈMè c - èernozeme èiernicové, prevažne karbonátové, stredne ažké 18 ÈMè c - èernozeme èiernicové, prevažne karbonátové, ažké,

29 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK Kód HPJ Charakteristika 19 ÈAm c - èiernice typické, prevažne karbonátové stredne ažké až ¾ahké, s priaznivým vodným režimom 20 ÈAm c - èiernice typické, prevažne karbonátové, ažké 21 ÈAm - èiernice typické, ¾ahké, vysýchavé 22 ÈAm - èiernice typické, stredne ažké, 23 ÈAm - èiernice typické, ažké, 24 ÈAm až ÈAp - èiernice typické až èiernice pelické,ve¾mi ažké, 25 ÈAG - èiernice glejové prevažne karbonátové, ¾ahké, 26 ÈAG - èiernice glejové, stredne ažké, karbonátové aj nekarbonátové 27 ÈAG - èiernice glejové, ažké, karbonátové aj nekarbonátové 28 ÈAG až ÈAp - èiernice glejové až èiernice pelické, ve¾mi ažké, karbonátové aj nekarbonátové 29 ÈAm, ÈAG - èiernice typické a èiernice glejové, stredne ažké až ažké, na sprašových a svahových hlinách 30 KT - kultizeme rigolované alebo intenzívne kultivované (bez terasovania), stredne ažké, ¾ahké až ažké 31 ÈA, SC - èiernice v komplexoch so slancami (zasolené pôdy tvoria len 20-30 % plochy v podobe malých roztrúsených areálov). (stredne ažké) ažké až ve¾mi ažké, 32 ÈM, - èernozeme (typ) plytké na aluviálnych sedimentoch, stredne ažké, väèšinou karbonátové 33 ÈA - èiernice (typ) plytké na aluviálnych sedimentoch, plytké, stredne ažké, ažké (ve¾mi ažké) 34 ÈMm c - èernozeme typické, karbonátové na aluviálnych sedimentoch, stredne ažké až ažké, s ¾ahkým podornièím, vysýchavé 35 ÈMm c - èernozeme typické, karbonátové na karbonátových aluviálnych sedimentoch, ¾ahké, vysýchavé

PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK 30 Kód HPJ Charakteristika 36 ÈMm c - èernozeme typické, karbonátové na karbonátových aluviálnych sedimentoch, stredne ažké 37 ÈMm c - èernozeme typické, karbonátové na sprašiach, stredne ažké 38 RM, ÈMe -regozeme a èernozeme erodované v komplexoch na sprašiach. ÈM erodovaný humusový horizont = ornica s charakterom èernozemného horizontu. Regozeme sú pôdy, ktoré vznikli orbou spraše, z ktorej boli pôvodné ÈM úplne zmyté. V tomto komplexe plošne prevládajú regozeme! Stredne ažké 39 ÈMm, ÈMh - èernozeme typické a èernozeme hnedozemné na sprašiach, stredne ažké 40 ÈMm, ÈMh - èernozeme typické a èernozeme hnedozemné na piesoènatých substrátoch, ¾ahké, vysýchavé 41 ÈMg, SAm - èernozeme pseudoglejové, na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ažké až ažké, smonice na slieòoch 42 ÈMè, SC - èernozeme èiernicové v komplexe so slancami, (zasolené pôdy tvoria len 20-30% plochy v podobe malých roztrúsených areálov), stredne ažké až ažké 43 ÈMe, RM -èernozeme erodované a regozeme na sprašiach v komplexe s regozemami. Prevládajú ÈM erodované, stredne ažké 44 HMm - hnedozeme typické, na sprašiach, stredne ažké 45 HMm, HMl - hnedozeme typické až hnedozeme luvizemné na sprašových hlinách, stredne ažké, ¾ahké 46 HM - hnedozeme (typ) na sprašových hlinách, ažké 47 RM, HMe - regozeme a hnedozeme erodované na sprašiach. Ornica je u HMe vytvorená zo zbytku B horizontu, u regozemí je ornica vytvorená zo spraše po úplnom zmytí profilu HM. V komplexe prevládajú regozeme. Stredne ažké

31 PRÍRUÈKA PRE POUŽÍVANIE MÁP BONITOVANÝCH PÔDNO - EKOLOGICKÝCH JEDNOTIEK Kód HPJ Charakteristika 48 HMl - hnedozeme luvizemné na sprašových hlinách a polygénnych hlinách èasto s prímesou skeletu, stredne ažké 49 HMl - hnedozeme luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, ažké 50 HMg - hnedozeme pseudoglejové (miestami pseudogleje s hrubším humusovým horizontom) na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ažké 51 HMg - hnedozeme pseudoglejové (miestami pseudogleje s hrubším humusovým horizontom) na sprašových a polygénnych hlinách, ažké 52 HMe, RM - hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych sedimentoch.v komplexe prevládajú hnedozeme erodované, stredne ažké 53 HMe, RM - hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych sedimentoch. V komplexe prevládajú hnedozeme erodované, ažké 54 HMe, RM - hnedozeme erodované a regozeme na rôznych substrátoch na výrazných svahoch: 12-25 O. HM erodované prevládajú, stredne ažké až ažké 55 HMe, RM - hnedozeme erodované a regozeme, na rôznych substrátoch, stredne ažké až ¾ahké, na výrazných svahoch: 12-25 O 56 LMg až PGl - luvizeme pseudoglejové až pseudogleje luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ažké 57 PGm - pseudogleje typické na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ažké až ažké (ve¾mi ažké) 58 LMg, PG - luvizeme pseudoglejové a pseudogleje, erodované na výrazných svahoch: 12-25 O Stredne ažké, ažké 59 RMa - regozeme arenické (piesoènaté) na viatych pieskoch a rozplavených viatych pieskoch, ¾ahké