MetODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM Dejepis v školskom vzdelávacom programe isced 3A Juraj Kredátus Bratislava 2013
Obsah Úvod 5 1 Právne normy v regionálnom školstve (stredné školy) a dejepis 7 2 Základné princípy tvorby interných školských materiálov na vyučovanie dejepisu v stredných školách 10 2.1 Učebné osnovy 10 2.2 Tematické výchovno-vzdelávacie plány 32 3 Námety na maturitné zadania z dejepisu 45 4 Osobnosti ukrajinského školstva (učebný text) 59 Literatúra 65 Záver 67
Úvod Dejepis je na stredných všeobecnovzdelávacích aj odborných školách na Slovensku vyučovací predmet, ktorý patrí spolu s vyučovacím jazykom, cudzími jazykmi, občianskou náukou a telesnou a športovou výchovou k tým predmetom, ktoré sa vyučujú na všetkých školách bez ohľadu na ich zameranie (mimo škôl so stredným odborným vzdelaním ISCED 3C). Dejepis sa podieľa na občianskom a intelektuálnom rozvoji žiakov. Jeho dôležitosť ako vyučovacieho predmetu spočíva najmä v tom, že pomáha formovať budúcu generáciu, pomáha mladým ľuďom orientovať sa v riešení dôležitých otázok spoločenského a súkromného života. Metodická príručka Dejepis v školskom vzdelávacom programe ISCED 3A je vytvorená k programu kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov ako súčasti celoživotného vzdelávania s cieľom nadobúdať vedomosti, zručnosti a spôsobilosti na udržiavanie, obnovovanie, zdokonaľovanie, rozširovanie a dopĺňanie profesijných kompetencií pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, ktoré sú potrebné na výkon pedagogickej, ako aj odbornej činnosti. Program kontinuálneho vzdelávania smeruje k schopnosti učiteľa vytvárať interné školské materiály a využívať inovačné metódy vyučovania v súlade s platnou legislatívou s cieľom vytvoriť z dejepisu atraktívny a podnetný vyučovací predmet s interakciou na reálny život. Metodická príručka sa skladá zo štyroch základných kapitol, ktorých postupnosť je v súlade so štruktúrou vzdelávacieho programu kontinuálneho vzdelávania. Metodická príručka je učebným textom, ktorý priamo i nepriamo dotvára štruktúru učebných zdrojov k ďalším programom kontinuálneho vzdelávania z oblasti všeobecnovzdelávacích predmetov Občianska 5
náuka v školskom vzdelávacom programe ISCED 2 (2013), Občianska náuka v školskom vzdelávacom programe ISCED 3A (2011) a Dejepis v školskom vzdelávacom programe ISCED 2 (2012). Preto sú niektoré časti príručky formulované tak, aby nedošlo k opakovaniu informácií, ktoré môžu čitatelia nájsť v predchádzajúcich učebných zdrojoch, hoci programy kontinuálneho vzdelávania majú podobnú štruktúru. Prvá kapitola je venovaná prezentácii platných právnych noriem v regionálnom školstve, ktoré formujú vyučovací proces na stredných školách s dôrazom na dejepis. Jadrom druhej kapitoly sú základné princípy tvorby interných školských materiálov na vyučovanie dejepisu v stredných školách (námety na učebné osnovy a tematický výchovno-vzdelávací plán pre strednú odbornú školu). Tretia kapitola obsahuje námety na maturitné zadania z dejepisu a posledná kapitola je venovaná (v súlade s programom kontinuálneho vzdelávania) problematike regionálnych dejín. Veríme, že metodická príručka pomôže účastníkom kontinuálneho vzdelávania úspešne realizovať všetky zadané úlohy a splniť podmienky na udelenie príslušného počtu kreditov. Zároveň umožní aj ďalším učiteľom dejepisu a iných spoločenskovedných predmetov využiť získané informácie na skvalitnenie vyučovacieho procesu s cieľom zatraktívniť spoločenskovedné predmety na stredných všeobecnovzdelávacích a odborných školách. 6
1 Právne normy v regionálnom školstve (stredné školy) a dejepis Dejepis je jedným z vyučovacích predmetov, ktorý sa vyučuje na stredných školách (gymnáziách a stredných odborných školách ISCED 3A). Jeho vyučovanie v školách (interakcia učitel žiak), ako aj vzdelávanie učiteľov dejepisu (kontinuálne vzdelávanie) je regulované viacerými právnymi normami, ktoré presne definujú postavenie dejepisu v štruktúre vyučovacích predmetov. Postavenie dejepisu v regionálnom školstve určujú tieto dokumenty: zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákonov č. 37/2009 Z. z.; č. 37/2011 Z. z.; č. 390/2011 Z. z., č. 324/2012 Z. z.), zákon č. 568/2009 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 315/2012 Z. z.), zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákonov č. 390/2011 Z. z.; č. 325/2011 Z. z.), nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 422/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 445/2009 Z. z. o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (v znení vyhlášok č. 170/2010 Z. z.; č. 366/2010 Z. z.), vyhláška MŠ SR č. 318/ 2008 o ukončovaní štúdia na stredných školách (v znení vyhlášky č. 209/2011 Z. z.), 7
metodický pokyn č. 21/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl, cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti maturantov z dejepisu (Štátny pedagogický ústav, 2010). Dejepis je vyučovací predmet nielen na gymnáziu, ale aj v ďalších 24 štátnych vzdelávacích programoch na stredných odborných školách (situácia v apríli 2013). 1 Jedným z 10 obsahových štandardov vo vzdelávacej oblasti Človek, hodnoty a spoločnosť je aj dejepis. Vzdelávací okruh dejepis tvorí učivo zo slovenských a všeobecných dejín. Je vybrané tak, aby žiaci mohli lepšie porozumieť súčasnosti, preto sa hlavný dôraz kladie na najnovšie dejiny až po súčasnosť. Obdobie praveku nie je zaradené vôbec, starovek a stredovek je zameraný na život ľudí a na ich odkaz dnešku. Zo všeobecných dejín je zaradené do dejepisu to, čo znamenalo významnú zmenu s veľkým dosahom (svetovým alebo európskym), ďalej to, čo výrazne ovplyvnilo naše dejiny, a tiež to, čo patrilo k základnému kultúrnemu vybaveniu človeka dnešnej doby. Zastúpenie politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych dejín v jednotlivých historických epochách je rozdielne, pretože ho určujú zámery, ktoré boli pre obsahový okruh dejepis stanovené príslušným štátnym vzdelávacím programom. Žiak má poznať, akým historickým vývinom vznikala dnešná podoba spoločnosti, aby sa lepšie orientoval v súčasnosti. Výučba má posilniť žiakovo vedomie národnej príslušnosti, prispieť k jeho mravnému vybaveniu a k príprave na občiansky život v demokratickej spoločnosti. Dejepis má žiaka viesť k oceňovaniu kultúrnych historických pamiatok, k starostlivosti o ne a takisto k starostlivosti o životné prostredie. Žiak nemá mať len vedomosti, ale má získať a prehĺbiť si schopnosti, napr. schopnosť čerpať informácie z rôznych zdrojov, zhromažďovať ich, porovnávať, triediť, interpretovať, spracovávať do referátov, výkladov, pripravovať diskusiu. 2 1 Prezentujeme Štátny vzdelávací program 63 Ekonomika a organizácia, obchod a služby I a 64 Ekonomika a organizácia, obchod a služby II. [online]. Bratislava : Štátny inštitút odborného vzdelávania, 2010. Dostupné na internete: http://www. siov.sk/statne-vzdelavacie-programy-isced-3a/10611s. 2 Pozri Štátny vzdelávací program 63 Ekonomika a organizácia, obchod a služby I a 64 Ekonomika a organizácia, obchod a služby II. [online]. Bratislava : Štátny inštitút odborného vzdelávania 2010. Dostupné na internete: http://www.siov. sk/statne-vzdelavacie-programy-isced-3a/10611s, s. 115-116. 8
Dôležitú úlohu pri formovaní pozitívneho vzťahu žiaka k vyučovaciemu predmetu dejepis má objektívna klasifikácia priamo na vyučovaní, resp. pri maturitnej skúške z dejepisu. Klasifikácia a hodnotenie maturitnej skúšky musia byť objektívne a musia prebehnúť v súlade s kritériami na hodnotenie žiakov stredných škôl podľa metodického pokynu č. 21/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl 3. Objektívnym hodnotením maturitnej skúšky predchádzame prípadným podnetom žiaka, zákonného zástupcu žiaka, ako aj ním poverenej osoby alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, na Štátnu školskú inšpekciu, ktorá môže nariadiť (v prípade opodstatnenej námietky voči hodnoteniu/nedostatkom pri klasifikácii) komisionálne preskúšanie za prítomnosti školského inšpektora ( 86 ods. 3 5 zákona č. 245/2008 Z. z.). Pri hodnotení žiaka z dejepisu (a všetkých maturitných predmetov) je preto dôležité pri výslednej známke internej časti maturitnej skúšky prihliadať na stupne prospechu žiaka z tohto predmetu počas jeho štúdia ( 86, ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.) v prípade, ak sa hodnotenie výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej skúšky. Všeobecne záväzným predpisom o ukončovaní štúdia na stredných školách je vyhláška MŠ SR č. 318/2008 o ukončovaní štúdia na stredných školách, ktorá ustanovuje spôsob ukončovania štúdia, ako aj podrobnosti o vykonaní maturitnej skúšky. Maturitnú skúšku teda môže vykonať študent aj z predmetu dejepis. 4 3 Pozri čl. 3., 4., 5. a najmä Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť, čl. 8. Klasifikácia predmetov dejepis, geografia, občianska náuka a náuka o spoločnosti. In Metodický pokyn č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl. Bratislava, 2011. [online]. Dostupné na internete: http://www. minedu.sk/rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011. 4 K problematike maturitnej skúšky z dejepisu pozri napr. KREDÁTUS, J.: Občianska náuka v školskom vzdelávacom programe ISCED 3A [online]. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum, 2011. Dostupné na internete: http://www.mpcedu.sk/library/files/on_kredatus_web_1.pdf., resp. vyhlášku o ukončovaní štúdia na strednej škole č. 318/2008 Z. z. [online]. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 2008. Dostupné na internete: http://www.minedu.sk/data/att/669.pdf. 9
2 Základné princípy tvorby interných školských materiálov na vyučovanie dejepisu v stredných školách 2.1 Učebné osnovy Učebné osnovy sú didaktickým programom vzdelávania predmetu dejepis. Vychádzajú zo štátneho vzdelávacieho programu, príslušných príloh štátneho vzdelávacieho programu pre predmet dejepis, príslušného školského vzdelávacieho programu a v prípade maturitnej skúšky z cieľových požiadaviek na vedomosti a zručnosti maturantov z dejepisu. V neposlednom rade vychádzajú aj z celkového profilu absolventa príslušného študijného odboru a regionálnych a odborových špecifík školy. Učebné osnovy (všeobecne) obsahujú: charakteristiku predmetu, rozvíjajúce ciele, predmetové spôsobilosti, vychádzajúc z kľúčových spôsobilostí, témy, požiadavky na výstup, metódy a formy práce, učebné zdroje. Námet na učebné osnovy predmetu dejepis v strednej odbornej škole Učebné osnovy pre vyučovací predmet dejepis stredná odborná škola ISCED 3A Školský vzdelávací program:... Študijný odbor:... Učebné osnovy predmetu pre 1. ročník študijného odboru platné od :...... Vyučovací predmet dejepis sa vyučuje v 1. a 2. ročníku školského vzdelávacieho programu..., študijný odbor... 1. ročník 2 hodiny týždenne 66 hodín/školský rok 2. ročník 2 hodiny týždenne 66 hodín/školský rok 10
1. Charakteristika predmetu Cieľom dejepisu je zoznámiť žiakov s vývojom ľudskej spoločnosti od praveku až po súčasnosť, a tak im vytvoriť predpoklady na hlbšie porozumenie súčasnosti. Vzdelávací okruh tvorí učivo zo slovenských a všeobecných dejín. Hlavný dôraz vyučovania dejepisu sa kladie na obdobie novovekých a najnovších dejín. Obdobie praveku nie je zastúpené a obdobie staroveku a stredoveku je venované základným udalostiam všeobecných a svetových dejín, ktoré patria ku kultúrnemu vybaveniu súčasného človeka. Cieľom vyučovania dejepisu je vytvoriť u žiaka poznanie, akým historickým vývinom vznikla dnešná spoločnosť, aby mohol lepšie chápať súčasnosť. Výučba dejepisu posilní žiakovo vedomie národnej príslušnosti, prispeje k jeho mravnému vybaveniu a k príprave na život v občianskej spoločnosti. Dejepis má žiaka viesť k oceňovaniu kultúrnych historických pamiatok, k starostlivosti o ne a k ochrane prírody a životného prostredia. Žiak nemá mať len vedomosti z dejepisu, ale musí získať schopnosť čerpať informácie z rôznych zdrojov, zhromažďovať ich, porovnávať, triediť, interpretovať, spracovávať do referátov, výkladov a byť schopný pripraviť a viesť diskusiu. Dejepis zoznamuje študentov s významom a odkazom výrazných postáv histórie. Obsah vyučovania dejepisu je zostavený chronologicky a synchrónne z národných a svetových dejín. V učebných osnovách je zaradené základné učivo, ktoré si má v predpísanom počte hodín určených učebným plánom ako štandard pre celé štúdium osvojiť každý žiak, aj keď na rôznej úrovni. Predmet je koncipovaný tak, aby napomáhal výchovu v duchu demokracie, humanizmu, vlastenectva a európanstva. Vyučujúci môže dejiny dopĺňať o problematiku regionálnych dejín. Uplatňované metódy výučby sa zameriavajú na výchovu k schopnosti viesť dialóg, výchovu k tolerancii pri diskusii a musia podnecovať komunikáciu a spoluprácu s učiteľom tak, aby študenti vedeli prezentovať svoje názory na jednotlivé historické obdobia a aplikovať ich na súčasnosť v súlade s myšlienkou Historia est magistra vitae. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Spoločenské ciele Vytváranie a prehlbovanie národného a európskeho povedomia študentov, hrdosti na históriu a národ, ktorého sú príslušníkmi, vytváranie občiansky 11
a historicky správnej orientácie v oblasti života komunity, národa a európskej spoločnosti, sprostredkovanie historicky vzniknutej kultúry spoločnosti. Základom je uchovanie a rozvíjanie národnej, jazykovej a kultúrnej identity, vzťah ku kultúrnemu dedičstvu. Zároveň je cieľom výchova kriticky a nezávisle mysliacich občanov. Inštitucionálne ciele Absolvent vyučovacieho predmetu dejepis je schopný v reálnej praxi aplikovať teoretické vedomosti z dejepisu v rámci prípravy na štúdium na vysokých školách, správneho pochopenia slovenských a svetových reálií v kontexte minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Cieľom výučby je prepojenie viacerých aspektov dejín demokratickej spoločnosti na podporu demokracie a občianskej spoločnosti, vytváranie pozitívneho vzťahu k environmentálnym otázkam a správne pochopenie globálnych procesov. Neoddeliteľnou súčasťou cieľov vyučovania dejepisu je výchova k ľudským právam, zdravému životnému prostrediu, k spolupráci a solidarite v rámci európskeho spoločenstva v zmysle hesla rozdielni a jednotní. Absolvent vyučovacieho predmetu dejepis v odbore obchodná akadémia využije získané vedomosti v praxi, resp. aj pri štúdiu na vysokých školách ekonomického, právneho a humanitného zamerania. Chápe princípy fungovania demokratickej spločnosti a postupy, ako sa občan môže aktívne zapojiť do politického rozhodovania; má predpoklady na aktívne občianske správanie a konanie; vie porozumieť poroblémom súčasného sveta na základe poznania historických koreňov, má na to potrebné vedomosti a schopnosti zo všeobecných a slovenských dejín; chápe postavenie človeka vo svete a vie uplatňovať humanitné zásady vzťahov medzi ľuďmi. Špecifické ciele Žiak: pozná základné dejinné súvislosti, ktoré viedli k vytvoreniu a kultúrnemu a spoločenskému rozmachu egyptskej a mezopotámskej civilizácie, vie sa orientovať na časovej priamke a správne zaradiť jednotlivé historické obdobia, identifikuje jednotlivé charakteristické prvky kultúr a architektúry daného historického obdobia, opíše jednotlivé historické medzníky, spoločenskú situáciu, kultúru a spoločnosť dôležitých medzníkov vo svetovej, slovenskej a európskej histórii, 12
opíše spoločnosť, jej charakteristické črty v staroveku, stredoveku, novoveku, 19. a 20. storočí, analyzuje situáciu a politické, hospodárske, kulktúrne, sociálne pomery, ktoré boli predpokladom významných medzníkov zámorské objavy, anglická revolúcia, americká revolúcia, Veľká francúzska revolúcia, druhá polovica 19. storočia, predvečer 1. svetovej vojny, obdobie 30. rokov, 2. svetová vojna, obdobie do 70. rokov 20. storočia, obdobie 70. 80. rokov dvadsiateho storočia, vymenuje, identifikuje a opíše činnosť a život významných osobností slovenského, československého, ale aj svetového a európskeho života, vie si vytvoriť správny a objektívny pohľad a zaujať aktívny postoj k problematiku rasovej neznášanlivosti, holokaustu, apartheidu, rasovej segregácie, xenofóbie, definuje základné udalosti európskej integrácie a vie ich charakterizovať v európskom a slovenskom kontexte, vie objasniť základné udalosti československých a slovenských dejín 20. storočia, porovná vývoj spoločnosti v demokratických a totalitných štátoch v kontexte dejín 20. storočia, vie vysvetliť príčiny globalizácie, neokolonializmu a ekologických problémov ľudstva, vysvetlí základné princípy existencie medzinárodných a celosvetových organizácií v kontexte dejín 19. a 20. storočia, orientuje sa v základných civilizačných odkazoch starovekého Grécka, Ríma, stredoveku, novoveku, objasní a anylyzuje rozvoj slovanskej a slovenskej vzdelanosti, kultúry, civilizácie v kontexte vývoja slovenského národa od staroveku po súčasnosť. 3. Základné predmetové kompetencie, výchovné a vzdelávacie stratégie Žiaci si kladú otázky A. Použijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií: a) s historickým časom: zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy v chronologickej postupnosti, 13
zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy do synchrónnych celkov, rozpoznať nerovnomernosť historického vývoja na základe prijatých kritérií, identifikovať rôzne časové štruktúry historického vývoja, používať periodické termíny medzníky ako jeden z prostriedkov orientácie v minulosti; b) s historickým priestorom: rozlišovať medzi miestnymi, regionálnymi, národnými, globálnymi historickými javmi a procesmi, vystihnúť základné vývinové charakteristiky miestnych, regionálnych, národných, globálnych historických javov a procesov a prepojenosť medzi nimi, chápať vzájomnú prepojenosť a podmienenosť hospodárstva, politiky, sociálnej organizácie a kultúry, chápať vzťahy medzi individuálnym a sociálnym životom, chápať úlohu osobností v dejinách; c) s historickými faktmi, udalosťami, javmi a procesmi: vyčleniť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, charakterizovať historické udalosti, javy, procesy na základe určujúcich znakov, určiť príčiny a vymedziť dôsledky historických udalostí, javov a procesov, vymedziť a opísať charakteristické znaky jednotlivých historických období, civilizácií, kultúr, objasniť vývinové a typologické zvláštnosti historických období, civilizácií v jednotlivých krajinách, oblastiach a regiónoch, charakterizovať vzhľadom na historickú podmienenosť ekonomické, sociálne, politické a kultúrne faktory ovplyvňujúce historický vývoj, určiť vzhľadom na historickú situáciu význam a úlohu jednotlivých oblastí života spoločnosti a človeka, predovšetkým mytológiu, náboženstvo, vedy, umenie, každodenný život; B. Aplikujú ich v nových situáciách, v skúmateľských postojoch a pracovných postupoch pri analýze školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňov stôp v minulosti: 14
pri vymedzovaní predmetu skúmania, pri analyzovaní štruktúry problému, pri rozlišovaní kľúčových problémov, otázok, pri vyjadrovaní toho, čo už vieme a čo ešte musíme odhaliť, pri myslení v alternatívach, pri vytvorení plánu skúmania, pri komunikácii v skúmateľskom tíme o výsledkoch skúmania, pri vytváraní záznamu zo skúmania; C. Pri vyhľadávaní relevantných informácií: z rôznych zdrojov textov verbálnych, obrazových, grafických i z textov kombinovaných z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových stránok, z odbornej, populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie; D. Pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty: - pri vyberaní informácií, - pri organizovaní informácií, - pri porovnávaní informácií, - pri rozlišovaní informácií, - pri zaraďovaní informácií, - pri kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií; E. Pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu: pri zoradení výsledkov, pri rozpoznaní podstatného od nepodstatného, pri určovaní podstatného, kľúčového, pri integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca, pri vyhodnocovaní správnosti postupu, pri tvorbe súboru vlastných prác (portfólio). Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje, konkretizuje v učebných požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu v podobe systematizovaného výkonového štandardu. Všeobecné vzdelávanie vo vyučovacom predmete dejepis sa realizuje v týchto kompetenciách: rozvoj ľudskej individuality, sprostredkovanie historicky vzniknutej kultúry spoločnosti, 15
výchova k ochrane životného prostredia, posilňovanie súdržnosti spoločnosti, podpora demokracie a občianskej spoločnosti, výchova k partnerstvu a solidarite v európskej spoločnosti, zvyšovanie konkurencieschopnosti, ekonomiky a prosperity spoločnosti, zvyšovanie zamestnanosti. Po absolvovaní vyučovacieho predmetu dejepis má študent tieto kompetencie: rozvoj ľudskej individuality kultivácia a sebarealizácia, teda kognitívny a psychomotorický rozvoj v súlade s historickým poznaním v duchu hesla Historia est magistra vitae ; sprostredkovanie historicky vzniknutej kultúry spoločnosti poznanie základov umenia, kultúry, vzdelanosti, vedy a techniky a spoločenského života slovenského a európskeho kultúrneho priestoru a zachovávanie národnej, jazykovej a kultúrnej identity; výchova k ochrane životného prostredia aplikácia získaných vedomostí z dejín vedy, techniky a problematiky rozvoja svetovej civilizácie, nájdenie negatív vo vývoji ľudstva v kontexte svetovej globalizácie a aktívne aplikovanie získaných vedomostí a zručností v reálnej ochrane životného prostredia a zdravého životného štýlu; posilňovanie súdržnosti spoločnosti poznanie základných princípov existencie človeka, schopnosť správne analyzovať problematiku ľudských práv v kontexte problematiky holokaustu, apartheidu, rasovej segregácie, xenofóbie, schopnosť analyzovať a definovať porušovanie občianskych a politických práv v totalitných spoločnostiach, vyvorenie si otvoreného vzťahu bez predsudkov k iným ľuďom a kultúram; podpora demokracie a občianskej společnosti získanie vedomostí a vytváranie postojov k uvedomeniu si vlastnej dôstojnosti a rešpektovanie práv a slobôd iných, aplikácia vedomostí o spoločnosti 20. storočia v odstraňovaní negatív a vytváranie aktívneho občianskeho postoja k aktuálnym otázkam sveta a slovenskej spoločnosti; výchova k partnerstvu, spolupráci a solidarite v európskej spoločnosti v kontexte dejinného vývoja Európy a Slovenska v druhej polovici 20. storočia definovať hlavné princípy európskej integrácie a poznať dejinné, 16
spoločenské, ekonomické aspekty fungovania Európskej únie a procesu vytvárania európskej jednoty; zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky a prosperity spoločnosti získaním vedomostí z dejín Slovenska a sveta, z kultúrnych, spoločenských, hospodárskych a politických procesov vytvoriť jednu z báz všeobecného prehľadu, ktorý je neodeliteľnou súčasťou života ľudí bez ohľadu na profesijnú orientáciu. Všeobecnovzdelávací predmet dejepis je pre ekonómov možnosťou získať informácie o predošlých ekonomických a spoločenských systémoch a využiť ich pri prezentácii odborných ekonomických tém. Využitím vedomostí a postojov získaných vo vyučovacom procese zvyšovať svoje uplatnenie na trhu práce, ako aj možnosti ďalšieho vzdelávania na vysokých školách; zvyšovanie zamestnanosti získaním správnych a objektívnych postojov na základe vedomostí z dejepisu sa zvyšuje flexibilita uplatnenia absolventa v praxi i na iných pozíciách, ako sú len pozície ekonomického charakteru. Uplatnenie využitia informačno-komunikčných technológií pri tvorbe zadaní a referátov z dejepisu umožňuje rozšíriť vedomosti a zručnosti z informatiky. Zároveň sa vytvára schopnosť vlastného spracovania informácií (projekty), schopnosť samostatnej aj tímovej práce, schopnosť čítania s porozumením a kritického myslenia. Vytvárajú sa lepšie podmienky na štúdium na vysokých školách humanitného a právnického charakteru, ako aj lepšie pochopenie súvislostí počas štúdia na školách technického a ekonomického zamerania. Vo vyučovaní dejepisu sa aplikujú napr. tieto formy a metódy práce (podľa pokynov vyučujúceho): vyučovacia hodina s rôznymi formami metód a stratégií skupinové vyučovanie, globálna výchova, projektové vyučovanie, exkurzia, beseda, výsledky individuálnej práce žiakov (referáty a projekty), preverovanie vedomostí a praktických zručností žiaka formou testu, písomnej práce, individuálneho a frontálneho ústneho skúšania. 17
Učebné zdroje V rámci vyučovania dejepisu na strednej odbornej škole je možné využívať aj tieto učebné zdroje: FREMAL, K. Dejepis pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy, 1. diel. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1996, 1999, 2003. FREMAL, K. Dejepis pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy, 2. diel. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1996, 1999, 2003. MARTULIAK, P. Dejepis pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy, 3. diel. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1997, 2005. VARINSKÝ, V. Dejepis pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy, 4. diel. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2000, 2006. KMEŤ, M. VASIĽOVÁ, D. Dejepis 1 pracovný zošit pre stredné školy. Bratislava : Orbis Pictus Instropolitana, 2011. KMEŤ, M. VASIĽOVÁ, D. Dejepis 2 pracovný zošit pre stredné školy. Bratislava : Orbis Pictus Instropolitana, 2012. Lexikón svetových dejín. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. Lexikón slovenských dejín. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. BARTL, J. Dejepis pre 1. ročník gymnázií. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. BARTL, J. a kol. Dejepis. Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. BARTLOVÁ, A. a kol. Dejepis. Národné dejiny pre 3. ročník gymnázií. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. KAMENICKÝ, M. a kol. Dejepis. Svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. KODAJOVÁ, D. a kol. Dejepis. Svetové dejiny pre 3. ročník gymnázií. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. Atlas svetových dejín 1. diel. Pravek stredovek. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 1996. Atlas svetových dejín 2. diel. Stredovek novovek. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 1996. Oxfordský atlas moderních světových dějin. Praha : Odeon, 1991. Školní atlas československých dějin. Praha : Kartografické nakladatelství, 1969. 18
Dejepisný atlas 5. Bratislava, Banská Bystrica : Slovenská kartografia. Učebné pomôcky, 1981. Dejepisný atlas 6. Bratislava, Banská Bystrica : Slovenská kartografia. Učebné pomôcky, 1982. Dejepisný atlas 7. Bratislava, Banská Bystrica : Slovenská kartografia. Učebné pomôcky, 1983. Dejepisný atlas 8. Bratislava, Banská Bystrica : Slovenská kartografia. Učebné pomôcky, 1984. Nástenná mapa Slovenskej republiky (1939, 1992, 1996, 2003). Nástenná mapa Československej republiky (1920, 1945, 1960, 1968). Audiovizuálne televízor, videoprehrávač, DVD prehrávač, filmy, videozáznam (sledovanie televízie a filmov). Kombinované multimediálne kombinácia vyššie uvedených možností. Pomôcky individuálnej prípravy študentov zošity z predmetu dejepis. Informačné technológie osobné počítače, tlačiarne, notebooky, dataprojektor s projekčným plátnom, internet, počítačová sieť, interaktívna tabula, notebook s kamerou a prístupom na internet. Zariadenia na reprodukciu textov a obrazov kopírovací stroj, skener. Auditívne CD disky, USB kľúče, DVD disky, magnetofón (MG kazety), CD prehrávač (CD disky), DVD prehrávač (DVD disky). Medzipredmetové vzťahy (SOŠ nemusia uvádzať prierezové témy) Vo vyučovaní dejepisu dochádza k interakcii vyučovacích predmetov všeobecnovzdelávacieho, ako aj odborného charakteru v týchto oblastiach: občianska náuka základy psychológie, základy politológie, typy štátov, demokracia, totalita, federácia, unitárny štát, republika, monarchia, politické a ekonomické systémy, centrálne riadené hospodárstvo, trhová ekonomika, ľudské práva, historický vývoj ľudských práv, udalosti európskej integrácie v európskom a slovenskom kontexte, politický život, politické strany, geografia pre ekonómov (hospodárska geografia) kolonizačná politika veľmocí, udalosti európskej integrácie v európskom a slovenskom kontexte, veda a technika vo svete, kultúra po roku 1945, kolonizácia sveta, rozvoj kapitalizmu, hospodárske a sociálne zmeny industrializácia a kolektivizácia, globalizácia a dekolonizácia, neokolonializmus, 19
administratíva (korešpondencia) referáty a projektové úlohy z dejepisu, spracovanie textu, slovenský jazyk a literatúra kultúrny, vzdelávací, spoločenský kontext, grécka a rímska civilizácia a jej odkaz pre súčasnú európsku civilizáciu, Veľká Morava, Konštantín a Metod, prvé slovanské štáty, Slovensko v ranom Uhorsku, východné a západné kresťanstvo, románska kultúra, gotická kultúra, humanizmus a renesancia, reformácia a rekatolizácia, náboženské vojny v Európe, barok, poštúrovská generácia, Matica Slovenská, politický a národný život Slovákov, slovenská kultúra, umenie, jazyk v kontexte strednej Európy, politický život, hospodárstvo, veda, kultúra, každodenný život, vnútropolitické problémy ČSR po r. 1918, jej politický systém a medzinárodné postavenie, politický, hospodársky a kultúrny vývoj, Slovensko (1939 1945), začleňovanie Slovenska do medzinárodných štruktúr, kultúra, umenie, informatika a aplikovaná informatika samostatná práca s PC, práca s textovým a obrazovým prameňom na internete, využívanie CD, DVD, výber a spracovávanie informácií, poskytovanie informácií, tvorba referátov a projektov v textových editoroch, ekológia (biológia) udalosti s problematikou porušenia ľudských, hospodárskych práv, občianskych práv, Organizácia Spojených národov a medzinárodné právo, kríza moderného sveta, veda a technika vo svete, ekonomika (podniková ekonomika) hospodárske a sociálne systémy, klasický liberálny kapitalizmus, socialistický a kapitalistický ekonomický systém, zmiešané ekonomické systémy, európska ekonomická integrácia, RVHP, EÚ, EZVO, ekonomický vývoj Slovenska do r. 1989 a po r. 1989, právo Clevelandská, Pittsburgská dohoda, Washingtonská deklarácia, Ústava ČSR 1920, právny systém vojnovej SR Ústava SR 1939, politický systém 1945 1948, Ústava ČSR 1948 a systém ČSR, Ústava ČSSR 1960 a systém v ČSSR, zákon o československej federácii 1968, Slovensko v rokoch 1989 1992, Deklarácia o zvrchovanosti a Ústava SR 1992, ústavný vývoj po roku 1992, koncepcie štátu Platón, Aristoteles, Aurelius Augustinus, renesančné koncepcie štátu, novoveká filozofia, Karl Marx, K. R. Popper. 20
Obsah a členenie vyučovacieho predmetu dejepis Dejepis sa vyučuje v 1. a 2. ročníku školského vzdelávacieho programu... v rozsahu 2 hod. týždenne v 1. a 2. ročníku. 1. ročník 2 hodiny týždenne 66 hodín/školský rok 2. ročník 2 hodiny týždenne 66 hodín/školský rok 1. ročník Tematický celok Orientačný počet hodín (66) Základné špecifiká historickej vedy 3 Všeobecné dejiny staroveku 5 Národné dejiny Slovania, Veľká Morava, vznik Uhorska 8 Stredovek v Európe a Slovensko v Uhorsku 16 Novovek v Európe a Slovensko v období národného obrodenia 9 Svet, Európa a Slovensko v druhej polovici 19. a začiatku 20. storočia 25 2. ročník Tematický celok Orientačný počet hodín (66) Európa a svet v období r. 1918 1939 12 Slovensko v medzivojnovom období 8 Svet v období druhej svetovej vojny 12 Slovensko a vojna 8 Svet v období studenej vojny 12 Slovensko po roku 1945 10 Postbipolárny svet a Slovensko 4 21
1. ročník Základné špecifiká historickej vedy Obsahový štandard Téma Historický prameň a literatúra, predmet a úlohy historickej vedy, prostriedky, formy a metódy práce, pomocné vedy historické numizmatika, heraldika, sfragistika..., rôzne koncepcie výkladu histórie, svetoví a slovenskí historici. Pojmy Pomocné vedy historické, prameň, metódy historickej práce. Výkonový štandard (žiak): vie sa orientovať na časovej priamke a správne zaradiť jednotlivé historické obdobia, opíše jednotlivé historické medzníky, vie charakterizovať disciplíny pomocných vied historických. Všeobecné dejiny staroveku Obsahový štandard Téma Egypt, Mezopotámia, Grécko a Rím kultúrny, vzdelávací, spoločenský, hospodársky a politický kontext, grécka a rímska civilizácia a jej odkaz pre súčasnú európsku civilizáciu. Pojmy Faraón, mumifikácia, agora, demokracia, republika, cisárstvo, hieroglyf, klinové písmo, principát, dominát, latinka, bazilika, Milánsky edikt, polyteizmus, monoteizmus. Výkonový štandard (žiak): pozná základné dejinné súvislosti, ktoré viedli k vytvoreniu a kultúrnemu a spoločenskému rozmachu egyptskej a mezopotámskej civilizácie, identifikuje jednotlivé charakteristické prvky kultúr a architektúry daného historického obdobia. Národné dejiny Slovania a Veľká Morava, vznik Uhorska Obsahový štandard Téma Prvé kniežatstvá na Slovensku, Veľká Morava, Konštantín a Metod, prvé slovanské štáty, Slovensko v ranom Uhorsku, vých. a záp. kresťanstvo, Byzancia, Rím, vývoj kresťanstva od raných čias po súčasnosť cirkvi na Slovensku. 22
Pojmy Hlaholika, cyrilika, patriarcha, knieža, feudalizmus, feudum, lénny vzťah, Nitrianske kniežatstvo, cirkev inštitúcia, byzantská vzdelanosť, Byzancia, Veľká Morava. Výkonový štandard (žiak): vie objasniť a analyzuje rozvoj slovanskej vzdelanosti, kultúry, civilizácie v kontexte vývoja slovenského národa od staroveku po súčasnosť, vie vysvetliť okolnosti sporu medzi Mojmírom a Pribinom, Rastislavom a Franskou ríšou, vie opísať pôsobenie Rastislava a misie Konštantína a Metoda na Veľkej Morave. Stredovek v Európe a Slovensko v Uhorsku Obsahový štandard Téma Sťahovanie národov, Franská ríša, vytváranie nových ekonomických základov (lénny systém, sociálna štruktúra, románska kultúra, gotická kultúra, humanizmus a renesancia, križiacke výpravy, duchovný a politický vplyv kresťanstva, Slovensko za Arpádovcov, Anjouovci a Luxemburgovci, Matej Korvín, Jagellovci, Osmanská ríša a Uhorsko, stredoveké mestá. Pojmy Gotika, románska architektúra, humanizmus a renesancia, lénny vzťah, sťahovanie národov, kolonizácia Uhorska, križiacke výpravy, pravoslávna cirkev, katolícka cirkev, islam. Výkonový štandard (žiak): opíše proces formovania uhorského štátu, uvedie dôsledky tatárskeho vpádu do Uhorska, analyzuje mestské privilégiá stredovekých miest a identifikuje ich sociálnu štruktúru, vie charakterizovať vládu jedného panovníka z rodu Arpádovcov, Anjuovcov, charakterizovať príčiny a dôsledky križiackych vojen v Levante. Novovek v Európe a Slovensko v období národného obrodenia Obsahový štandard Téma Kolonizačná politika veľmocí, reformácia a rekatolizácia, náboženské vojny v Európe, Európa v 17. a 18. storočí, barok, anglická revolúcia, americká revolúcia, Veľká francúzska revolúcia, Európa koncom 18. a v prvej polovici 19. st., Habsburgovci, reformácia a protireformácia na Slovensku, stavovské 23
povstania, Mária Terézia a Jozef II., Slovenské národné obrodenie prvá etapa (Bernolák), druhá etapa (Kolár, Hollý), tretia etapa (štúrovci), kultúra, umenie, slovenský jazyk a literatúra, hospodársky a politický vývoj do polovice 19. storočia, napoleonské výboje. Pojmy Kolonizácia, reformácia, rekatolizácia, stavovské povstania, Veľká francúzska revolúcia, anglická revolúcia, americká revolúcia, tereziánske reformy, národné obrodenie, bernolákovčina, štúrovská slovenčina, zrušenie poddanstva, napoleonské vojny. Výkonový štandard (žiak): opíše a charakterizuje príčiny a dôsledky reformácie, príčiny a dôsledky rekatolizácie, priebeh stavovských povstaní v Uhorsku, zhodnotí význam anglickej revolúcie, americkej revolúcie a Veľkej francúzskej revolúcie pre Európu a slovenský národ, uvedie najvýznamnejšie osobnosti národného obrodenia prvej, druhej a tretej etapy, žiak opíše priebeh revolúcie 1848 1849 v Uhorsku, porovná výsledky revolúcií 1848 1849 pre slovenský národ a výsledky revolúcie vo Francúzsku. Svet, Európa a Slovensko v druhej polovici 19. a začiatku 20. storočia Obsahový štandard Téma Rozvoj vedy a techniky, kultúra 19. storočia, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, USA, Rusko, Veľká Británia európsky politický život, politické strany, kolonizácia sveta, rozvoj kapitalizmu, kríza koncom 19. a začiatkom 20. st., Balkán na geopolitickej mape, príčiny, priebeh a výsledky 1. svetovej vojny, poštúrovská generácia, Matica Slovenská, politický a národný život Slovákov, hospodársky vývoj Slovenska, vysťahovalectvo, slovenská kultúra, umenie, jazyk v kontexte stred. Európy, 1. svetová vojna príčiny, priebeh, súvislosti. Pojmy Rakúsko-uhorské vyrovnanie, Matica Slovenská, Memorandum slovenského národa, Trojspolok, Trojdohoda (Dohoda), kolonizácia, imperializmus, černovská tragédia, prvá svetová vojna. Výkonový štandard (žiak): vysvetlí postavenie slovenského národa v druhej polovici 19. a začiatku 20. storočia v Rakúsko-Uhorskej monarchii, vymenuje a vysvetlí fungovanie 4 základných spoločných rakúsko-uhorských inštitúcií, charakterizuje a vymenuje 5 požiadaviek Memoranda slovenského 24
národa (1861), opíše vznik, existenciu a význam Matice Slovenskej (1863 1875) pre národný a politický vývoj slovenského národa v druhej polovici 19. st., charakterizuje geopolitickú situáciu na prelome 19. a 20. storočia (kolonizácia imperializmus, Balkánsky polostrov), vysvetlí politiku Trojspolku a Trojdohody (1 charakteristika politiky každého členského štátu), opíše príčiny a dôsledky černovskej tragédie (1907), opíše priebeh 1. svetovej vojny a dôsledky pre územie Slovenska. 2. ročník Európa a svet v období rokov 1918 1939 Obsahový štandard Téma Parížska mierová konferencia a versaillský systém, ruská revolúcia Sovietske Rusko Sovietsky zväz, politické systémy v Európe, taliansky fašizmus, nemecký nacizmus, USA v 20. a 30. rokoch, krajiny stred. a vých. Európy v 20. a 30. rokoch, Francúzsko a Veľká Británia Európa, oslabovanie versaillského systému, princíp kolektívnej bezpečnosti, občianska vojna v Španielsku, Spoločnosť národov, Ázia a Afrika v medzivojnovom období, umenie a kultúra, veda a technika, životný štýl, hospodárstvo v medzivojnovom období, politika appeasementu, expanzívna politika nacistického Nemecka, príčiny a predpoklady 2. svetovej vojny. Pojmy Parížska mierová konferencia, versaillský systém, ruská revolúcia, Spoločnosť národov, politika appeasementu, nacizmus, fašizmus. Výkonový štandard (žiak): charakterizuje geopolitickú situáciu po roku 1920 versaillský systém v Európe; charakterizuje geopolitickú situáciu v Európe v r. 1938 1939, charakterizuje dôsledky Mníchovskej konferencie (1938), Viedenskej arbitráže (1938), opíše vývoj v Nemecku (po r. 1933), Taliansku (1922), Sovietskom zväze (po r. 1917), zaujme stanovisko k totalite v politickom živote na základe informácií o rokoch 1918 1939, pozná princípy Spoločnosti národov, vie opísať dôsledky 1. svetovej vojny pre Európu. 25
Slovensko v medzivojnovom období Obsahový štandard Téma Československý domáci a zahraničný odboj, vznik ČSR, medzinárodné postavenie Slovenska v ČSR, Slovensko v roku 1918 1919, politický systém ČSR, postavenie Slovenska politický život, hospodárstvo, veda, kultúra, každodenný život, vnútropolitické problémy ČSR: štátoprávne, ekonomické a národnostné, zápas o autonómiu Slovenska, problém autonómie Podkarpatskej Rusi, medzinárodné postavenie ČSR, Malá dohoda, zmluvy s Francúzskom, ZSSR, ohrozenie ČSR nacistickým Nemeckom, Mníchovská dohoda, autonómia Slovenska, Viedenská arbitráž, vyhlásenie slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava, Andrej Hlinka, Štefan Osuský, Juraj Slávik, Edvard Beneš, T. G. Masaryk. Pojmy Československý zahraničný odboj, Malá dohoda, autonomistické hnutie, Mníchovská dohoda, Viedenská arbitráž, Protektorát Čechy a Morava, čechoslovakizmus, československý národ, federácia, autonómia. Výkonový štandard (žiak): charakterizuje základné ciele slovenského autonomistického hnutia v r. 1918 1939, vymenuje 5 najdôležitejších politických udalostí zo života osobností československého politického života: T. G. Masaryk, M. R. Štefánik, E. Beneš, M. Hodža, A. Hlinka, vie opísať územnosprávne členenie Československa platné od 1. 1. 1928, opíše najdôležitejšie vnútropolitické udalosti v ČSR (1918 1939), analyzuje postavenie ČSR v európskej politike so zreteľom na Nemecko, opíše (na mape) územné zmeny v ČSR po Mníchove a Viedenskej arbitráži, vysvetlí príčiny rozpadu československého štátu a vzniku slovenského štátu. Svet v období druhej svetovej vojny Obsahový štandard Téma Predvečer druhej svetovej vojny, poľská otázka a hľadanie spojencov, stroskotanie západnej politiky, pakt Molotov Ribbentrop, územná expanzia ZSSR, začiatok vojny, okupácia Európy nacistickým Nemeckom do leta 1941, Európa medzi kolaboráciou a odbojom, prepadnutie Sovietskeho zväzu, prelomové udalosti vo vojne (Stalingrad, El Alamein, Midway, operácia Overlord, 26
operácia Bagration), diplomatické rokovania spojencov od Atlantickej charty po Postupim, oslobodzovanie ZSSR a Európy, vylodenie Spojencov na Sicílii, odboj v Európe (Poľsko, Juhoslávia, Francúzsko), otvorenie druhého frontu v Normandii, Nemecko v roku 1944, kapitulácia Nemecka a Japonska, J. V. Stalin, F. D. Roosevelt, W. S. Churchill, Ch. de Gaulle, G. K. Žukov. Pojmy Pakt Molotov Ribbentrop, operácia Barbarossa, operácia Overlord, Stalingrad, Veľká trojka, Westerplatte, Pearl Harbor, koncentračný tábor, holokaust, židovská otázka, kapitulácia. Výkonový štandard (žiak): ovláda a charakterizuje základné geopolitické plány Nemecka (pred r. 1939), vymenuje a charakterizuje prelomové udalosti 2. svetovej vojny napadnutie Poľska (1939), napadnutie ZSSR (1941), bitka pri Stalingrade (1942 1943), vylodenie v Normandii (1944), analyzuje príčiny porážky Nemecka, opíše priebeh vzniku Organizácie Spojených národov, zaujme stanovisko k problematike holokaustu, rasovej diskriminácie, xenofóbie. Slovensko a vojna Obsahový štandard Téma Slovenská republika na mape Európy, jej politický systém a medzinárodné postavenie, politický, hospodársky a kultúrny vývoj, riešenie židovskej otázky, opozícia a odboj, Slovenské národné povstanie (SNP), oslobodzovanie Slovenska, obnovenie Československej republiky. Pojmy Arizácia, vojnová Slovenská republika, Hlinkova slovenská ľudová strana, deportácie, SNP, štátna rada, Salzburg 1940, radikalizácia spoločenského života, Ústredňa štátnej bezpečnosti, Vianočná dohoda, protifašistický odboj. Výkonový štandard (žiak): vysvetlí postavenie Slovenska v Európe v rokoch 1939 1945, opíše vnútornú politiku na Slovensku v r. 1939 1943, opíše a analyzuje príčiny, priebeh a dôsledky Slovenského národného povstania (1944 1945), opíše osud slovenských židov v Slovenskej republike a zaujme stanovisko k problematike holokaustu a arizácie, pozná prehľadne vývoj dejín Slovenska v rokoch 1918 1945: definuje päť základných charakteristík zahraničnej a vnútornej politiky v rokoch 1918 1938 ČSR a päť základných 27
charakteristík zahraničnej a vnútornej politiky SR v rokoch 1939 1945 vzájomná komparácia. Svet v období druhej studenej vojny Obsahový štandard Téma Povojnový geopolitický obraz Európy a sveta, rozpad víťaznej koalície, vytváranie politických a vojenských blokov, ZSSR a USA ako superveľmoci a ich rozdielne politické systémy, studená vojna, rozdelenie a integrácia Európy, dekolonizácia, neokolonializmus, Čína, svet v období krízy socializmu, rozpad sovietskeho systému, veda a technika vo svete, kultúra po roku 1945. Pojmy Bipolárny svet, superveľmoci, berlínska kríza (1961), karibská kríza (1962), socializmus, dekolonizácia, neokolonializmus, GULAG, integrácia Európy, jadrové zbrane. Výkonový štandard (žiak): opíše geopolitické zmeny v Európe po roku 1945, vymenuje krajiny Varšavskej zmluvy (1955), vymenuje krajiny NATO (v roku 1949), charakterizuje základné rozdiely (ekonomický systém a hospodárstvo, politický systém, problematika ľudských práv) medzi krajinami socialistickými a krajinami s trhovou ekonomikou, charakterizuje pojmy a opíše súvisiace udalosti: kolektivizácia, industrializácia, plánované hospodárstvo, východný blok, studená vojna, Berlínsky múr, perestrojka a glasnosť, karibská kríza, jadrové odstrašovanie. Slovensko po roku 1945 Obsahový štandard Téma Košický vládny program a režim ľudovej demokracie, postavenie Slovenska v ČSR, odvlečenie občanov Slovenska do GULAG-ov, riešenie maďarskej a nemeckej otázky, jesenná kríza na Slovensku a nastolenie komunistickej diktatúry, protikomunistický odboj prenasledovanie cirkví, hospodárske a sociálne zmeny industrializácia a kolektivizácia, pokusy o reformu komunistického systému po XX. zjazde KSSZ, Ústava ČSSR z r. 1960 a postavenie Slovenska v ČSSR, charakteristika socialistického spoločenského systému, pokus o reformu socializmu v roku 1968 a federalizácia ČSSR, obdobie 28
tzv. normalizácie, kultúrny vývoj po r. 1945, slovenská emigrácia v zahraničí (1945, 1968, 1989), slovenská kultúra, veda, umenie, šport, pád komunistickej diktatúry. Pojmy Ľudová demokracia, komunistická diktatúra, februárové udalosti 1948, normalizácia, pražská jar, socializmus s ľudskou tvárou, federalizácia, Slovenská národná rada, november 1989, nežná revolúcia, Charta 77, ŠTB, pracovné tábory. Výkonový štandard (žiak): opíše udalosti súvisiace s obdobím r. 1968 1969, pozná 5 miest na území ČSR, kde boli väznení politickí väzni, vie vymenovať československých prezidentov po roku 1945, analyzuje politický systém socialistickej krajiny (ČSR) a demokratickej krajiny (SRN), opíše udalosti: februára 1948, pražskej jari 1968, novembra 1989, vie vysvetliť systém usporiadania československej federácie, porovná postavenie Slovenska v zmysle Ústavy z r. 1960 a zákona o československej federácii (1968), pozná najvýznamnejších predstaviteľov disentu v ČSSR. Postbipolárny svet a Slovensko Obsahový štandard Téma Globálny svet po r. 1990, terorizmus a kríza moderného sveta, formovanie demokratickej spoločnosti, proces vzniku Slovenskej republiky, začleňovanie Slovenska do medzinárodných štruktúr, kultúra, umenie, šport na Slovensku po r. 1989. Pojmy Terorizmus, slobodné voľby, globalizácia, euroatlantické štruktúry, NATO, Európska únia, rozpad československého štátu, apartheid, Organizácia Spojených národov, trhové hospodárstvo. Výkonový štandard (žiak): vysvetlí pojmy autonómia, federácia, konfederácia, trhové hospodárstvo, slobodné voľby, tajné, všeobecné, priame hlasovacie právo, privatizácia, menová reforma, terorizmus; opíše vstup SR do OSN, vstup do OECD, vstup do NATO, vstup do EÚ, proces začleňovania Slovenska do globálnych štruktúr; charakterizuje vývoj slovenskej spoločnosti po r. 1990 v bodoch: ekonomika, politický život, európska integrácia; analyzuje zmeny v Európe po r. 1990. 29
Kritériá hodnotenia Činnosti s prevahou duševnej alebo administratívnej práce. Stupnica hodnotenia prejavov individuálnej práce ústneho charakteru: v súlade s platnou legislatívou (metodický pokyn č. 21/2011 z 1. mája 2011, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike), v súlade s cieľmi vyučovacieho predmetu podľa štátneho vzdelávacieho programu, v súlade so schválenými kritériami hodnotenia pre vyučovací predmet dejepis v škole. Stupnica hodnotenia prejavov individuálnej práce písomného charakteru test, písomná práca: 100 % 85 % výborný 84 % 70 % chválitebný 69 % 55 % dobrý 54 % 40 % dostatočný 39 % 0 % nedostatočný Stupnica hodnotenia prejavov skupinovej a individuálnej práce písomného charakteru tvorba referátov a projektových úloh. Postup hodnotenia a závažnosť jednotlivých prvkov práce: odborná správnosť, obsahová správnosť, formálna správnosť. Hodnotenie Žiak: poznal základné dejinné súvislosti, ktoré viedli k vytvoreniu a kultúrnemu a spoločenskému rozmachu egyptskej a mezopotámskej civilizácie, orientoval sa na časovej priamke a správne zaradil jednotlivé historické obdobia, identifikoval jednotlivé charakteristické prvky kultúr a architektúry daného historického obdobia, 30
opísal jednotlivé historické medzníky, spoločenskú situáciu a kultúru a dôležité medzníky vo svetovej, slovenskej a európskej histórii, opísal spoločnosť, jej charakteristické črty v staroveku, stredoveku, novoveku a 19. a 20. storočí, analyzoval situáciu a politické, hospodárske, kulktúrne, sociálne pomery, ktoré boli predpokladom významných medzníkov zámorské objavy, anglická revolúcia, americká revolúcia, Veľká francúzska revolúcia, druhá polovica 19. storočia, predvečer 1. svetovej vojny, obdobie 30. rokov, 2. svetová vojna, obdobie do 70. rokov 20. storočia, obdobie 70. 80. rokov 20. storočia, vymenoval, identifikoval a opísal činnosť a život významných osobností slovenského, československého, ale aj svetového a európskeho života, vytvoril si správny a objektívny pohľad a aktívny postoj k problematike rasovej neznášanlivosti, holokaustu, apartheidu, rasovej segregácie, xenofóbie, definoval základné udalosti európskej integrácie a charakterizoval ich v európskom a slovenskom kontexte, objasnil základné udalosti československých a slovenských dejín 20. st., porovnal vývoj spoločnosti v demokratických a totalitných štátoch v kontexte dejín 20. storočia, vysvetlil príčiny globalizácie, neokolonializmu a ekologických problémov ľudstva, vysvetlil základné princípy existencie medzinárodných a celosvetových organizácií v kontexte dejín 19. a 20. storočia, orientoval sa v základných civilizačných odkazoch starovekého Grécka, Ríma, stredoveku, novoveku. Odporúčaná študijná literatúra FREMAL, K. Dejepis pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy, 1. diel. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1996. FREMAL, K. Dejepis pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy, 2. diel. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1996. MARTULIAK, P. Dejepis pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy, 3. diel. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1997. 31