M o k r a d e
Čo sú mokrade? Mokrade sú územia, v ktorých základným faktorom ovplyvňujúcim prostredie a v ňom žijúce rastliny a živočíchy, je voda. Vyskytujú sa tam, kde je vodná hladina na povrchu alebo blízko povrchu pôdy, alebo kde povrch územia pokrýva plytká voda. Vyznačujú sa nesmiernou rozmanitosťou v závislosti od svojho vývoja, geografickej lokalizácie, vodného režimu a chemizmu, prevládajúceho rastlinstva a pôdnych alebo sedimentačných pomerov. Značná rozdielnosť môže byť aj v rámci jednej mokraďovej oblasti a v tesnej blízkosti môžeme nájsť viacero rozličných typov mokradí, ktoré tvoria nielen rôzne ekosystémy, ale aj celkom odlišný typ krajiny. Klasifikácia mokradí je preto obtiažna. A to čiastočne pre veľkú rozmanitosť typov mokradí a ich veľmi dynamický charakter a čiastočne pre ťažkosti pri definovaní ich hraníc pri akejkoľvek mierke.
Typy mokradí Všeobecne sa mokrade delia do piatich hlavných mokraďových systémov: - morské (pobrežné mokrade vrátane pobrežných lagún, skalnatých pobreží a koralových útesov) - estuáriové (zahŕňajúce ústia, delty, prílivové močiare a mangrovové močiare) - jazerné (mokrade v blízkosti jazier, stojatých vôd) - riečne (mokrade pozdĺž riek a potokov) - močiarne (močiare, mokriny, rašeliniská). Okrem toho existujú človekom vytvorené mokrade ako sú rybníky, hydinárske farmy, zavlažovaná poľnohospodárska pôda (napr. ryžoviská), vodné nádrže, štrkoviská, čistiarne odpadových vôd a kanály.
Prečo chránime mokrade? Mokrade patria medzi najproduktívnejšie biotopy sveta. Sú kolískou biologickej diverzity, na ich vode a primárnej produktivite je závislé nespočetné množstvo druhov rastlín a živočíchov. Sústreďujú sa v nich veľké počty vtákov, cicavcov, plazov, obojživelníkov, rýb a bezstavovcov. Z okolo 20 000 druhov rýb sveta vyše 40% žije v sladkých vodách. Mokrade sú tiež dôležitou zásobárňou rastlinného genetického materiálu a poskytujú celý rad ďalších úžitkov. Sú nevyhnutné pre udržiavanie zdravého života, blahobytu a často i existencie ľudí, ktorí v nich žijú.
Funkcie mokradí Interakcie fyzikálnych, biologických a chemických zložiek mokradí ako je pôda, voda, rastliny a živočíchy, podmieňujú, že mokrade plnia určité funkcie, napríklad: zadržiavanie vody ochrana proti búrkovým prívalom a zmiernenie záplav stabilizácia brehov a ochrana proti erózii dopĺňanie zdrojov podzemných vôd čistenie vôd zadržiavanie živín zachytávanie sedimentov zachytávanie polutantov stabilizácia miestnych klimatických pomerov, zvlášť zrážok a teploty.
Hodnota a význam mokradí Mokrade majú obrovský ekonomický význam, napríklad z hľadiska: vodných zdrojov - zabezpečenie množstva a kvality vody rybárstva poľnohospodárstva - prostredníctvom udržiavania vodnej hladiny pastvy produkcie dreva zdrojov energie, ako je rašelina a rastlinná hmota rekreácie a možností pre turistiku. Okrem toho majú osobitné atribúty ako časť kultúrneho dedičstva, môžu mať náboženský význam, predstavujú zdroj estetickej i umeleckej inšpirácie a tvoria podstatu významných miestnych tradícií.
Čo to znamená Tieto funkcie, hodnoty a vlastnosti možno zabezpečiť len ak umožníme ďalšie fungovanie ekologických procesov mokradí. Napriek pokroku v posledných desaťročiach patria mokrade naďalej k najohrozenejším ekosystémom v dôsledku pokračujúceho odvodňovania, kultivácie pôdy, znečisťovania a nadmernej exploatácie ich zdrojov.
Čo je Ramsarská konvencia o mokradiach? Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva - bežne označovaný ako Ramsarská konvencia podľa miesta prijatia v Ramsare v Iráne 2. februára 1971 - je prvý z novodobých globálnych medzinárodných dohovorov na ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov. V súčasnosti sa používa skrátený názov "Dohovor o mokradiach (Ramsar, Irán, 1971)". V priebehu rokov Konferencia zmluvných strán rozpracovala a urobila výklad základných princípov a obsahu textu dohovoru a reaguje na meniace sa priority a trendy v nazeraní na životné prostredie a na vnímanie tejto problematiky. Ramsarská konvencia je medzivládny dohovor, ktorý vytvára rámec pre medzinárodnú spoluprácu pri ochrane a múdrom využívaní mokraďových biotopov. Konvencia vošla do platnosti v r. 1975 a v súčasnosti (august 1999) je jej zmluvnými stranami 116 krajín na celom svete. Tieto do Zoznamu mokradí medzinárodného významu prihlásili vyše 1 000 mokradí, ktoré pokrývajú viac ako 71,3 milióna hektárov.
OCHRANA MOKRADÍ Civilizačné trendy posledného storočia vo svete no najmä v Európe viedli k premene a často k likvidácii existujúcich mokradí. Dôvodom týchto aktivít bola transformácia mokradí na produkčnú, alebo inak "rozumne" využitú pôdu alebo likvidácia mokradí ako liahnišť človeku "škodlivých organizmov". Situacia sa stala kritickou, čoho dôsledkom bola nutnosť pristúpiť k medzinárodnej spolupráci pri ochrane a rozumnom využívaní mokradí. Rámec týmto snahám poskytol Dohovor o mokradiach podpísaný zmluvnými stranami v roku 1971 v Iranskom meste Ramsar (preto aj Ramsarský dohovor). Členské krajiny sa zaviazali chrániť mokrade na svojom území vypracovať a realizovať opatrenia vo vzťahu k existujúcim mokradiam. Osobitným záväzkom je prihlásenie vybratých mokradí na zápis do svetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu. Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru v rámci bývalej ČSFR v roku 1990, čim na seba zobrala príslušné záväzky. Podmienky plnenia záväzukov vyplývajúcich z dohovoru riadi a koordinuje Ramsarský výbor SR.Vypracovanie návrhov na ochranu mokradí a ich následná realizácia je nemyslitelná bez poznania ich polohy, umiestnenia, prírodných hodnôt, t.z. odbornej inventarizácie.
Inventarizácia mokradí Na túto úlohu sa podujal Slovenský zväz ochrany prírody a krajiny, ktorý ju realizoval v rámci desaťročia ochrany mokradí. Inventarizáciu koordinovalo Centrom mapovania mokradí v Prievidzi.Výsledky práce desiatok mapovateľov za uplynulých 10 rokov boli zhrnuté do publikácie MOKRADE SLOVENSKA. V databáze Centra mapovania mokradí je v súčasnosti evidovaných: - 22 medzinárodne významných lokalít (z toho 12 ako zapísané ramsarské lokality), - 72 národne významných mokradí, - 467 regionálne významných mokradí a 1050 lokálne významných mokradí.
Flóra mokradí Lekno biele Leknica žltá Pálka úzkolistá
Škripinec jazerný Trsť obyčajná
Bublinatka Červenavec plávajúci
Rašeliniská Rašeliník Rosička okruhlolistá Vres
Fauna mokradí Korytnačka močiarna Ryšavka tmavopása Užovka obojková
Obojživeln ivelníky
Vtáci mokradí
MEDZINÁRODNE VÝZNAMNÉ MOKRADE Sem sú zaradené mokrade spĺňajúce kritériá Ramsarskej konvencie pre zapísanie do Zoznamu mokradí medzinárodného významu, mokrade s výskytom rastlín a živočíchov indikujúcich medzinárodný význam lokality (druhy chránené alebo ohrozené z hľadiska globálneho alebo európskeho), prípadne mokrade obsahujúce typy ohrozených prírodných biotopov Európy. Na Slovensku je do zoznamu zapísaných 12 lokalít.
NPR Šúr komplex lesných, lúčnych a močiarnych mokradí s rybníkom a štrkoviskom v terénnej zníženine na rozhraní Podunajskej roviny a Malých Karpát, na výmere 831, 39 ha (ochranné pásmo 305,23 ha).
NPR Parížske močiare - rozsiahle močiare s trsťou, pálkou a ostricami na potoku Paríž v juhovýchodnej časti Podunajskej roviny, významný biotop hniezdiaceho a migrujúceho vodného vtáctva a ďalších živočíchov, na výmere 140,59 ha.
NPR Číčovské mŕtve rameno Číčovské mŕtve rameno ľavostranné mŕtve rameno Dunaja, oddelené hrádzou od hlavného toku, s lúčnym porastom, krovinami, porastami trsti, pálky, ostríc a vodnej vegetácie, významné stanovište vzácnej flóry a fauny, na výmere 79,87 ha (ochranné pásmo 55,25 ha).
NPR Senné - rybníky Produkčné a mimoprodukčné rybníky vybudované v bývalom inundačnom území riečky Okna na Východoslovenskej rovine. Je to jedna z najvýznamnejších hniezdnych a migračných lokalít vodného vtáctva na Slovensku. Mokré lúky a pasienky v okolí rybníkov tvoria tiež významné stanovištia vzácnej flóry a fauny, s výmerou 213,31 ha (ochranné pásmo 211,28 ha).
Niva Moravy (CHKO Záhorie) - komplex tečúcich vôd, mŕtvych ramien rieky, stojatých vôd, sezónnych mlák, mokrých lúk a močiarov. Nachádza sa v povodí slovenského úseku rieky Moravy medzi obcou Brodské a sútokom s Dunajom. Na ploche 4971 ha sa tu zachovali vzácne spoločenstvá rastlín a živočíchov.
Dunajské luhy Zvyšky lužných lesov, ramien a podmáčaných území v alúviu Dunaja (v dĺžke 76 km a s nežnými rozlohou 14 335 ha) s 9 maloplošnými chránenými územiami.
Latorica Medzihrádzový priestor v 22 km dlhom úseku rieky Latorica v CHKO Latorica v južnej časti Východoslovenskej roviny. Územie je charakteristické lužnými lesmi, mŕtvymi ramenami a nivnými lúkami na výmere 4 358 ha.
Mokrade Turca Mozaika mokraďových ekosystémov rôzneho typu v Turčianskej kotline. Rieka Turiec vytvára meandrujúce, takmer prírodné koryto s málo narušeným vodným režimom, so zachovalou vegetáciou a spolu s viacerými prítokmi podmieňuje existenciu cenných priľahlých mokradí. Lokalita je významná z hľadiska diverzity bentických organizmov, rýb, mokraďových spoločenstiev, biogeografického, hydrologického aj krajinárskeho. Pozostáva z viacerých chránených a na ochranu navrhovaných mokraďových území
Alúvium Rudavy Časť neregulovaného toku rieky Rudava (ľavostranný prítok Moravy), ktorý preteká cez viate piesky Záhorskej nížiny na západnom Slovensku, a časť toku Rudávky. Zachovalý komplex meandrujúcich tokov a priľahlých mokradí sprevádzaný svojráznou vegetáciou so vzácnymi spoločenstvami; reprezentatívna ukážka ekosystému malých nížinných tokov s lužnými lesmi, mokrými lúkami, močiarmi a rašelinnými spoločenstvami, ktoré sa striedajú so suchomilnými spoločenstvami viatych pieskov.
Poiplie Zvyšok rozsiahlejšieho mokraďového ekosystému povodia Ipľa na juhu stredného Slovenska v cezhraničnom úseku nadväzujúcom na rozľahlejšie mokrade v Maďarsku. Územie s veľkou koncentráciou prírodných hodnôt z hľadiska hydrologického, botanického, geomorfologického a zoologického. Hranice lokality sú totožné s hranicou navrhovanej CHKO Poiplie, ktorá obsahuje niektoré vyhlásené alebo navrhované chránené územia.
Mokrade Oravskej kotliny Lokalita zahŕňa fragmenty pôvodných rozsiahlych rašelinísk a močiarov Oravskej kotliny. Predstavuje pestrú mozaiku zachovalých, hydrologicky a biologicky veľmi významných a jedinečných mokradí v cezhraničnej polohe pri hraniciach s Poľskom, od súvislého komplexu pôvodných lesných rašelinísk cez nelesné rašeliniská a krovité močiare čiastočne prepojené ekosystémom podhorského toku, až po vodohospodársky dôležité a zoologicky zaujímavé jazero (Oravská priehrada). Územie je významné z hľadiska biodiverzity ako stanovište zriedkavých, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Prevažná časť územia leží v CHKO Horná Orava s niekoľkými menšími rezerváciami
Rieka Orava a jej prítoky Časť riečneho systému podhorského charakteru v povodí Oravy na severnom Slovensku, ktorý patrí z hľadiska diverzity pôvodnej bioty, ako aj z hľadiska prirodzeného charakteru abiotických zložiek k najzachovalejším a najvýznamnejším ekosystémom svojho druhu v strednej Európe. Na rieke Orava (od Tvrdošína po ústie do Váhu) a jej prítokoch (dolné úseky Oravice, Studeného potoka, Chlebnického potoka, Pribišského potoka, Pucovského potoka a Zázrivky) sa udržala vysoká koncentrácia cenných prírodných fenoménov. Rieka Orava je vyhlásená za chránený areál.
Alúvium Tisy Lokalita sa nachádza v najjuhovýchodnejšom cípe Slovenska a Východoslovenskej nížiny a zahŕňa 6 km úsek rieky Tisa na území SR a jej alúvium v prihraničnej polohe s Ukrajinou a Maďarskom. Časti alúvia sú permanentne a periodicky zaplavované. Na území sa vyskytujú fragmenty lužných lesov a krovín, mŕtve rameno vytvorené meandrovaním rieky v minulosti a trávne porasty. Lokalita je súčasťou navrhovaného multilaterálneho ramsarského územia v povodí hornej Tisy (Rumunsko, Ukrajina, Maďarsko, Slovensko).
Štátna ochrana prírody a krajiny SR Regionálna ochrana prírody a krajiny Prešov Hlavná 93 080 01 Prešov Tel.: 051/ 77 327 13 matuvkova@sopsr.sk