ÚPSVaR Levoča. Objekt 13 administratívna budova, Námestie Majstra Pavla 59

ÚPSVaR Levoča Objekt 13 administratívna budova, Námestie Majstra Pavla 59 1

OBSAH 1. SKUTOČNOSTI ZISTENÉ OBHLIADKOU 5 2. POPIS OBJEKTU 5 2.1. Architektúra 5 2.2. Vykurovanie, ohrev TV 6 2.3. Osvetlenie 6 2.4. Vetranie 6 2.5. Popis obvodových konštrukcií objektu 6 3. HODNOTENIE VÝCHODISKOVÉHO STAVU 9 3.1. Budova 9 3.1.1. Zhodnotenie obalových konštrukcií 9 3.2. Ročná energetická bilancia 11 3.2.1. Ročná energetická bilancia východiskového stavu vykurovanie, príprava TV, elektrina 11 3.3. Významné spotrebiče energie 12 3.3.1. Spotrebiče tepla a ZPN 12 3.3.2. Spotrebiče elektrickej energie 13 4. NÁVRHY OPATRENÍ NA ZNÍŽENIE SPOTREBY ENERGIE 14 4.1. Bez nákladové a nízko nákladové opatrenia 14 4.1.1. Energetický manažment objektu 14 4.2. Vysoko nákladové opatrenia 15 4.2.1. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obvodovej steny 15 4.2.2. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností strechy 16 4.2.3. Rekonštrukcia kotolne, TČ 16 4.3. Zhrnutie opatrení 17 4.4. Varianty energeticky úsporného projektu 18 4.4.1. Variant 1 18 4.4.2. Variant 2 19 4.4.3. Variant 3 19 4.4.4. Porovnanie jednotlivých variant 20 5. EKONOMICKÉ HODNOTENIE 21 6. ENVIRONMENTÁLNE VYHODNOTENIE VARIANT 24 7. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU 26 2

7.1. Metodika a kritériá hodnotenia 26 7.1.1. Vyhodnotenie výsledného efektu 29 7.2. Celková výška dosiahnuteľných úspor energie pre dop. variant 29 7.3. Záverečné odporúčanie 30 8. REKAPITULAČNÝ LIST 31 8.1. Zhrnutie energetických a environmentálnych prínosov. 31 9. PRÍLOHY 33 9.1. Príloha 1 Ekonomické hodnotenie doporučeného variantu 33 9.2. Príloha 2 Tepelno-technické parametre objektu 34 9.3. Príloha 3 Potreba tepla na vykurovanie 34 Zoznam obrázkov Obrázok 1: Podiel jednotlivých konštrukcií a vetrania na tepelnej strate budovy --------------------------------------- 8 Obrázok 2: Porovnanie nákladov na energie --------------------------------------------------------------------------------------- 12 Obrázok 3: Porovnanie jednotlivých opatrení z pohľadu úspor energie --------------------------------------------------- 18 Obrázok 4: Porovnanie jednotlivých variant z pohľadu úspor ---------------------------------------------------------------- 20 Obrázok 5: Porovnanie ukazovateľa ziskovosti ----------------------------------------------------------------------------------- 22 Obrázok 6: Porovnanie čistej súčasnej hodnoty ---------------------------------------------------------------------------------- 22 Obrázok 7: Porovnanie pomeru investičných nákladov k úsporám --------------------------------------------------------- 23 Obrázok 8: Porovnanie súčtu poradí ------------------------------------------------------------------------------------------------- 29 Zoznam tabuliek Tabuľka 1: Obalové konštrukcie -------------------------------------------------------------------------------------------------------- 9 Tabuľka 2: Požiadavky STN 73 0540 -------------------------------------------------------------------------------------------------- 10 Tabuľka 3: Požadovaná maximálna potreba tepla na vykurovanie --------------------------------------------------------- 10 Tabuľka 4: Normalizovaná potreba tepla na vykurovanie --------------------------------------------------------------------- 10 Tabuľka 5: Odporúčaná potreba tepla na vykurovanie ------------------------------------------------------------------------ 10 Tabuľka 6: Celková energetická bilancia súčasného stavu --------------------------------------------------------------------- 11 Tabuľka 7: Prínosy navrhovaného opatrenia Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obvodovej steny ------ 16 Tabuľka 8: Prínosy navrhovaného opatrenia Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností strechy ------------------- 16 Tabuľka 9: Prínosy navrhovaného opatrenia obnova kotolne, TČ -------------------------------------------------------- 17 Tabuľka 10: Zhrnutie navrhnutých opatrení --------------------------------------------------------------------------------------- 17 3

Tabuľka 11: Náklady na realizáciu a úspora variant 1------------------------------------------------------------------------- 18 Tabuľka 12: Náklady na realizáciu a úspora variant 2------------------------------------------------------------------------- 19 Tabuľka 13: Náklady na realizáciu a úspora variant 3------------------------------------------------------------------------- 19 Tabuľka 14: Vstupné údaje -------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 22 Tabuľka 15: Ekonomické hodnotenie variantov ---------------------------------------------------------------------------------- 22 Tabuľka 16: Emisné koeficienty -------------------------------------------------------------------------------------------------------- 24 Tabuľka 17: Zníženie záťaže životného prostredia ------------------------------------------------------------------------------- 24 Tabuľka 18: Zvolené kritéria rozhodovania z kvantitatívnymi a kvalitatívnymi ukazovateľmi --------------------- 26 Tabuľka 19: Kritéria ohodnotené bodmi -------------------------------------------------------------------------------------------- 27 Tabuľka 20: Priradenie bodov podľa stanoveného postupu ------------------------------------------------------------------ 27 Tabuľka 21: Určenie váh párovým porovnaním kritérií ------------------------------------------------------------------------- 27 Tabuľka 22: Kritéria ohodnotené bodmi a vynásobené váhou --------------------------------------------------------------- 28 Tabuľka 23: Riziká ohodnotené kvalitatívne --------------------------------------------------------------------------------------- 28 Tabuľka 24: Riziká ohodnotené bodmi ---------------------------------------------------------------------------------------------- 28 Tabuľka 25: Riziká ohodnotené bodmi a vynásobené váhou ----------------------------------------------------------------- 28 Tabuľka 26: Vyhodnotenie výsledného efektu ------------------------------------------------------------------------------------ 29 Tabuľka 27: Celková výška dosiahnuteľných úspor energie pre doporučený variant ---------------------------------- 30 Tabuľka 28: Koeficienty pre prepočet úspor na primárnu energiu ---------------------------------------------------------- 31 Tabuľka 29: Energetické a environmentálne prínosy ---------------------------------------------------------------------------- 32 4

1. SKUTOČNOSTI ZISTENÉ OBHLIADKOU 2. POPIS OBJEKTU 2.1. Architektúra Objekt využívaný ako administratívna budova úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Objekt je postavený ako murovaný plnou pálenou tehlou, omietnutý štukovými omietkami, nezateplené. Objekt je štvorpodlažný, s jedným nevykurovaným podlažím pod úrovňou terénu. Objekt je zastrešený sedlovou strechou, nezateplenou. Výplne stavebných otvorov sú plastové s izolačným dvojsklom s koeficientom prestupu tepla skla U=1,1 W/m 2.K, Dvere sú plastové presklené s izolačným dvojsklom, 5

2.2. Vykurovanie, ohrev TV Vykurovanie v objekte je zabezpečené teplovodnými vykurovacími telesami, panelovými. Teplovodné vykurovanie je napojené na teplovodnú kotolňu. V kotolni sú inštalované štyri kotly Viadrus s výkonom 120 kw. Celkový inštalovaný výkon 480 kw. Vykurovacie telesá sú opatrené uzatváracími armatúrami s termostatickými hlavicami. Ventily sú ovládateľné. Vykurovacia sústava je rozdelená na 4 vykurovacie okruhy. Inštalovaná regulácia vykurovania je ekvitermická a časová, funkčná, dožívajúca. Ohrev TV je realizovaný v stojatom zásobníku o objeme 0,46 m 3. Požadovaná teplota TV na výtokoch je zabezpečená cirkulačným okruhom. Regulácia TV je dvojpolohová. 2.3. Osvetlenie Osvetlenie je v objekte riešené žiarivkami a žiarovkami. 2.4. Vetranie Vetranie je v objekte zabezpečené infiltráciou a prirodzene stavebnými otvormi. 2.5. Popis obvodových konštrukcií objektu Podlaha na teréne Podlaha na teréne má plochu 1 489,8 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie je 1,235 Wm -2 K -1. Tepelný odpor je 0,64 m 2 K/W. Najnižšia prípustná hodnota tepelného odporu pre tento typ konštrukcie podľa STN 73 0540-2 je 0,3 m 2 K/W, doporučená hodnota činí 0,7 m 2 K/W. Podlaha vyhovuje súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 22,1 kw, t.j. 9,5% z celkovej tepelnej straty. Strecha sedlová Strecha má plochu 1 489,8 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla tejto konštrukcie je na úrovni 1,435 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľu prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa STN 73 0540-2 je 0,30 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 0,20 Wm -2 K -1. Strecha nevyhovuje súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 76,5 kw, t.j. 32,9% z celkovej straty. 6

Stena do nevykurovaného priestoru Stena má plochu 202,6 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla tejto konštrukcie je na úrovni 0,703 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľu prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa STN 73 0540-2 je 1,80 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 1,05 Wm -2 K -1. Stena vyhovuje súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 1,7 kw, t.j. 0,7% z celkovej straty. Okná Okná majú plochu 377,9 m 2, okná sú plastové s U skla = 1,1 Wm -2 K -1. Priemerný súčiniteľ prechodu tepla je 1,51 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľu prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 2,00 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 1,70 Wm-2K-1. Okná vyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 20,4 kw, t.j. 8,8% z celkovej straty. Dvere Dvere majú plochu 10,8 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je na úrovni 1,850 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľu prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 2,00 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 1,70 Wm -2 K -1. Konštrukcie vyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom týmito konštrukciami činí 0,7 kw, t.j. 0,3% z celkovej straty. Obvodové steny Obvodové steny (nad úrovňou terénu) majú plochu 1 272,4 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je na úrovni 0,703 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľu prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 0,46 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 0,32 Wm -2 K -1. Obvodové steny nevyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 32,0 kw, t.j. 13,8% z celkovej straty. Tepelné mosty Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 8,7 kw, t.j. 3,8% z celkovej straty. Tepelná strata vetraním a infiltráciou Tepelná strata vetraním a infiltráciou činí 69,1 kw, t.j. 29,7% z celkovej straty. 7

Obrázok 1: Podiel jednotlivých konštrukcií a vetrania na tepelnej strate budovy Merná tepelná strata vetraním HV=0,264.n.Vb 30,1% Obvodová stena 13,9% Strecha: 33,3% Nezateplený objekt (tepelné mosty) 3,8% Okná a presklené dvere (Z) 3,4% Okná a presklené dvere (J) Okná a presklené dvere 2,0% (V) 2,7% Okná a presklené dvere (S) 0,9% Presklené dvere 0,3% Podlaha 9,6% Najvyšší podiel na tepelnej strate má infiltrácia a vetranie, strecha. 8

3. HODNOTENIE VÝCHODISKOVÉHO STAVU 3.1. Budova 3.1.1. Zhodnotenie obalových konštrukcií Pre zhodnotenie obalových konštrukcií bola použitá dostupná výkresová a technická dokumentácia, fotodokumentácia a vlastná obhliadka objektu. V nasledujúcich statiach sú podrobne popísané tepelne technické vlastnosti jednotlivých stavebných konštrukcií. Tabuľka 1: Obalové konštrukcie Z uvedenej tabuľky vyplýva, že niektoré obalové konštrukcie nedosahujú parametre tepelného odporu požadovaná normou. 9

Tabuľka 2: Požiadavky STN 73 0540 Tabuľka 3: Požadovaná maximálna potreba tepla na vykurovanie Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že merná spotreba energie na vykurovanie objektu vyhovuje súčasným požiadavkám. Tabuľka 4: Normalizovaná potreba tepla na vykurovanie Tabuľka 5: Odporúčaná potreba tepla na vykurovanie 10

3.2. Ročná energetická bilancia 3.2.1. Ročná energetická bilancia východiskového stavu vykurovanie, príprava TV, elektrina Pre zostavenie energetickej bilancie areálu ako je uvedená v nasledujúcich tabuľkách podľa druhu energie, sme vychádzali z interných podkladov ústredia Práce, sociálnych vecí a rodiny. Tabuľka 6: Celková energetická bilancia súčasného stavu Z predchádzajúcich tabuliek je zrejmé, že potreba tepla je väčšia ako potreba elektriny. V nákladoch je to obdobné, aj keď jednotková cena elektriny je podstatne vyššia ako cena tepla. Vo výpočtoch nákladov aj ďalších ekonomických údajov boli použité ceny z roku 2014. 11

Obrázok 2: Porovnanie nákladov na energie Potreba energie [MWh] Náklady na energie [ ] elektrina; 99 elektrina; 20 318 ZPN; 548 ZPN 28 675 Vykurovanie. Vykurovanie je rozdelené na štyri vetvy. Inštalovaná regulácia vykurovania je ekvitermická a časová funkčná, poruchová. Čerpadlá sú Grundfoss. Z Ohrev TV. Ohrev TV v kotolni je realizovaný v stojatom 460 litrovom zásobníku. Ohrev vody je regulovaný dvojpolohovo. Teplota na výtokoch je zabezpečená cirkulačným okruhom. Osvetlenie. Priemerná hodnota osvetlenosti v priestoroch objektu je 209,0 LUX. Z uvedenej tabuľky vyplýva, že namerané hodnoty osvetlenosti nevyhovujú STN. 3.3. Významné spotrebiče energie 3.3.1. Spotrebiče tepla a ZPN Najväčším spotrebičom tepla je samotný objekt. 12

3.3.2. Spotrebiče elektrickej energie Elektrická energia je spotrebovávaná na prevádzku účelového a technického zariadenia objektu na napájanie technológie, počítačovej a komunikačnej techniky, osvetlenia, kuchynských spotrebičov a ďalších elektrických prístrojov. Analýza spotreby elektrickej energie je uvedená v predchádzajúcich častiach. Spotrebiče sú väčšinou v dobrom technickom stave a ich prevádzka je na primeranej úrovni energetickej náročnosti. 13

4. NÁVRHY OPATRENÍ NA ZNÍŽENIE SPOTREBY ENERGIE Po zhodnotení súčasného stavu energetického hospodárstva a hospodárenia s nakupovanými energetickými médiami sme navrhli niekoľko opatrení, ktoré po ich realizácii v celkovom meradle znížia celkovú energetickú náročnosť objektu. V nasledujúcich kapitolách sú uvedené návrhy jednotlivých opatrení vedúcich k energetickým a ekonomickým úsporám. Z jednotlivých návrhov opatrení sú zostavené varianty energeticky úsporného projektu. Na základe párového porovnávania kritérií je vybratý najvhodnejší variant opatrení na základe priorít majiteľa objektu. Vybratý variant je podrobne vyhodnotený z hľadiska energetických, ekonomických a environmentálnych prínosov. 4.1. Bez nákladové a nízko nákladové opatrenia Nízkonákladové opatrenia do 35 000,- na celú investíciu. 4.1.1. Energetický manažment objektu Tepelná strata budov závisí nielen na tepelne technických vlastnostiach budov, ktoré sú v tomto prípade nedostatočné, ale tiež na správaní sa užívateľov v objektoch. Napr. nadmerné vetranie alebo prekurovanie môže výrazne zvýšiť spotrebu tepla, nehospodárna prevádzka elektrických spotrebičov, zbytočné svietenie apod. Organizačným opatreniam spočívajúcim v zmene chovania užívateľov možno dosiahnuť 3 až 5 % úspory energie v budove. Patrí sem obmedzenie svietenia na dobu pobytu osôb v miestnosti, hospodárna prevádzka elektrických spotrebičov, obmedzenie doby vetrania, zamedzenie únikov tepla zatváraním dverí medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom, alebo medzi ochladzovaným a ostatným priestorom apod. Úlohou energetického manažmentu je tiež súhrn činností, ktoré vedú v konečnom dôsledku k úsporám energie. Medzi ne patrí: opatrenia organizačného charakteru - osveta a apelácia na užívateľa budovy k hospodárnemu správaniu sledovanie predpokladaného vývoja cien energie pre vlastné rozhodovanie pri zásadných rekonštrukciách a prechodoch z jedného paliva na druhé doplnenie chýbajúcich meracích prístrojov energie evidencia a vyhodnocovanie nameraných údajov (štatistické vyhodnocovanie, odhady spotreby energie) optimálne prevádzkovanie energetického zdroja zavádzanie energeticky úsporných opatrení (stanovenie priorít) a vyhodnocovanie ich dopadov na energetické hospodárstvo zjednávanie optimálnych odberových diagramov elektrickej energie obmedzenie prevádzky elektrických spotrebičov (hlavne elektrických ohrievačov, ventilátorov) zatváranie dverí vykurovaných alebo ochladzovaných miestností zamedzenie nadmernému vetraniu oknami a dvermi realizovať útlm vykurovania v objektoch s denným režimom v nočných hodinách a hlavne v dobe neprítomnosti personálu 14

neprekurovať priestory - udržovať teplotu v daných priestoroch na primeranej úrovni (zvýšenie teploty v priestoroch o 1 C znamená zvýšenie nákladov na vykurovanie o cca 5 %) ekonomické hospodárenie s TV kontrola doby svietenia, čistenie krytov svietidiel správna manipulácia s termostatickými ventilmi na vykurovacích telesách vypínanie klimatizačnej jednotky v čase neprítomnosti osôb nastavenie vnútornej teploty klimatizácie max. o 4 C nižšie ako je exteriérová teplota Fakturačné meranie spotreby energie by malo byť odpisované v pravidelných intervaloch /zo skúsenosti do poručujeme minimálne každých desať dní/.. Mali by byť zavedené prevádzkové denníky, do ktorých sa pravidelne zaznamenáva stav meradla. Pre zavedenie energetického manažmentu a monitoringu je nutné vytvoriť podmienky, hlavne doplniť miesta merania spotreby energie (podružné elektromery, apod.). Ročný priebeh spotreby tepelnej energie na vykurovanie v prepočte na priemerné klimatické podmienky by mal byť porovnávaný s predchádzajúcimi obdobiami a hľadané príčiny prípadného rastu spotreby tepla predovšetkým v prechodnom období. Pre posudzovanie primeranosti spotreby tepla na vykurovanie je vhodné vyhodnocovať spotrebu tepla na jednotku vykurovanej plochy. Vyhodnocovanie týchto ukazovateľov je potrebné vykonávať pravidelne (mesačne) a porovnávať s hodnotami za predchádzajúce obdobie. Zavedenie energetického manažmentu je významným nástrojom ku dosiahnutiu úspor energie. Jedná sa o uzavretý cyklický proces neustáleho zlepšovania energetického hospodárstva v budovách, ktorý sa skladá z nasledujúcich činností: meranie spotreby energie - stanovenie potenciálu úspor energie - realizácia opatrení - vyhodnotenie a porovnanie veľkosti úspor predpokladaných a skutočne dosiahnutých. Konkrétne vyčíslenie úspor energie vyplývajúce zo zavedenia energetického manažmentu je obtiažne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Vplyv týchto opatrení je vhodné považovať za podporný a doplnkový k ďalším konkrétnym opatreniam. 4.2. Vysoko nákladové opatrenia Vysoko-nákladové opatrenia sú zamerané na tepelno-technické vlastností objektu, osvetlenie a využitie obnoviteľných zdrojov energie. Výška investície je viac ako 35 000,-. 4.2.1. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obvodovej steny Z rozboru jestvujúceho stavu vyplýva, že obvodová stena objektu nevyhovuje súčasným požiadavkám na tepelnú ochranu budov. Navrhujeme zatepliť obvodové múry v objekte tepelnoizolačným materiálom minimálne hr=30 mm s koeficientom tepelnej vodivosti minimálne 0,034 m.k/w. 15

Tabuľka 7: Prínosy navrhovaného opatrenia Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obvodovej steny 4.2.2. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností strechy Z rozboru jestvujúceho stavu vyplýva, že strecha objektu nevyhovuje súčasným požiadavkám na tepelnú ochranu budov. Navrhujeme zatepliť strechu objektu tepelnoizolačným materiálom minimálne hr=100 mm s koeficientom tepelnej vodivosti minimálne 0,034 m.k/w. Tabuľka 8: Prínosy navrhovaného opatrenia Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností strechy 4.2.3. Rekonštrukcia kotolne, TČ Zníženie prevádzkových nákladov je možné dosiahnuť aj inštaláciou tepelného plynov ého čerpadla vzduch-vzduch. Navrhujeme doplniť do kotolne TČ s výkonom 19,0 kw. 16

Tabuľka 9: Prínosy navrhovaného opatrenia obnova kotolne, TČ 4.3. Zhrnutie opatrení V nasledujúcej tabuľke sú prehľadným spôsobom zhrnuté opatrenia na zníženie nákladov na energie v objekte. V nasledujúcej tabuľke nie sú zohľadnené prínosy zo zavedenia monitoringu targetingu (úspora je značne závislá na ľudskom faktore). Tabuľka 10: Zhrnutie navrhnutých opatrení 17

Obrázok 3: Porovnanie jednotlivých opatrení z pohľadu úspor energie 9. Rekonštrukcia kotolne, plynové TČ 71% 2. Zateplenie strechy 24% 1. Zateplenie obvodových stien 5% Z uvedeného grafu je zrejmé, že najvýhodnejším opatrením z pohľadu energetických úspor, je rekonštrukcia kotolne, TČ. 4.4. Varianty energeticky úsporného projektu Z jednotlivých opatrení boli zastavené 3 racionalizačné varianty. Každý z variantov obsahuje výpočet energetických úspor so zohľadnením synergického efektu kombinácie opatrení. Z dôvodu prehľadného porovnania je energetická bilancia nového stavu porovnaná s hodnotou spotreby energie, potrebnej na zabezpečenie tepelnej pohody v objekte, prepočítanej na normalizovaný počet dennostupňov. Výber poradia jednotlivých variant bol spracovaný na základe párového porovnávanie kritérií. (samostatné kapitoly). 4.4.1. Variant 1 Kombinácia opatrení navrhnutá do variantu 1 je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 11: Náklady na realizáciu a úspora variant 1 18

4.4.2. Variant 2 Kombinácia opatrení navrhnutá do variantu 2 je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 12: Náklady na realizáciu a úspora variant 2 4.4.3. Variant 3 Kombinácia opatrení navrhnutá do variantu 3 je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 13: Náklady na realizáciu a úspora variant 3 19

4.4.4. Porovnanie jednotlivých variant Obrázok 4: Porovnanie jednotlivých variant z pohľadu úspor 600 500 400 300 200 100 0 Variant 1 Variant 2 Variant 3 Najvyššie úspory sa dosiahnu realizovaním variantu 2. 20

5. EKONOMICKÉ HODNOTENIE Pre každý uvedený variant boli vypočítané základné ukazovatele efektívnosti. Sú to: Jednoduchá doba návratnosti investície doba splácania (T S) T S = IN / CF kde IN = investičné náklady CF = ročné Cash - Flow projektu reálna doba návratnosti (výpočtom z diskontovaného Cash Flow projektu) T sd - t CF t. (1+r) - N = 0 t=1 kde CF t ročné prínosy projektu (zmena peňažných tokov pre realizáciu projektu) r diskont (1 + r) -t odúročiteľ čistá súčasná hodnota (NPV) T ž - t NPV = CF t. (1+r) - N t=1 kde: CF t - Cash - Flow projektu v roku t r - diskont t - hodnotené obdobie (1 až n rokov) vnútorné výnosové percento (IRR) T ž doba životnosti (hodnotenie) projektu Tž CFt IN 0 platí: IRR = r t (1 r) t 1 Pre ekonomické vyhodnotenie bolo hodnotené obdobie uvažované v súlade s technickou životnosťou investície, 20 rokov. Pre výpočet bola použitá diskontná sadzba 6 % a zložený nárast cien 2 %. Pri výpočte jednoduchej doby návratnosti variant boli použité celkové investičné náklady na jednotlivé opatrenia a úspora nákladov na energie, palivo a prevádzkové náklady. Nasledujúce tabuľky zhrňujú prehľadným spôsobom technické a ekonomické ukazovatele pre vyššie špecifikované varianty skupín energeticky úsporných opatrení. Ďalšie tabuľkové a grafické ekonomické vyhodnotenia navrhovaných variantov sú uvedené v samostatnej prílohe. 21

Tabuľka 14: Vstupné údaje Tabuľka 15: Ekonomické hodnotenie variantov Obrázok 5: Porovnanie ukazovateľa ziskovosti Variant 3 34% Variant 1 41% Variant 2 25% Z uvedeného obrázku vyplýva, že najziskovejší je variant 1. Obrázok 6: Porovnanie čistej súčasnej hodnoty 250,0 200,0 150,0 100,0 50,0 0,0 Variant 1 Variant 2 Variant 3 22

Najvyššiu hodnotu výnosu počas životnosti variantu má variant č.1. Obrázok 7: Porovnanie pomeru investičných nákladov k úsporám Variant 3 32% Variant 1 25% Variant 2 43% V tomto prípade je najvýhodnejší variant č.1. Pomer investičných nákladov k úsporám je najnižší. 23

6. ENVIRONMENTÁLNE VYHODNOTENIE VARIANT Ekologické účinky realizácie projektu sú vyhodnotené porovnaním emisií oxidu uhličitého a ďalších znečisťujúcich látok vo východiskovom stave a po realizácií projektu. Pre výpočet emisií boli použité emisné faktory dané vyhláškou MVRR SR č. 625/2006. Tabuľka 16: Emisné koeficienty Tabuľka 17: Zníženie záťaže životného prostredia 24

Na základe Kjótskeho protokolu, s účinnosťou od 16. februára 2005, boli stanovené predpoklady pre vytvorenie trhu na obchodovanie s emisiami. Veľké množstvo bariér bráni realizácii (implementácii) množstva energeticky efektívnych opatrení, ktoré sa môžu stať realizovateľnými, ak sa vzala do úvahy peňažná hodnota ušetrených emisií realizovaných napr. v rámci Protocol's Joint Implementation mechanism. Avšak z dôvodu existencie transakčných nákladov môžu byť do schémy zaradené len samostatné projekty s určitou veľkosťou. Ďalšia možnosť je poskytnutá prostredníctvom združovania projektov, programový JI (združovanie viacerých projektov do jedného programu resp. aktivít) alebo začlenenie do Green investment scheme. Nakoľko obchodovanie s emisiami je predmetom mnohých národných a nadnárodných regulácií, je potrebné tento potenciál odkonzultovať s expertom v oblasti obchodovania s emisiami. 25

7. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU Výber optimálneho variantu je vykonaný pomocou párového porovnávania vybratých kritérií, ocenených váhou. Každé kritérium je ohodnotené v stupnici od 0 100 bodov. Pri kritériách kvalitatívnych je ohodnotenie spracované podľa nasledujúcich statí. Zvolené ekonomické kritéria sú po odrátaní výšky grantu. 7.1. Metodika a kritériá hodnotenia Výberová matica Výber najvhodnejšej alternatívy znamená ocenenie výhodnosti možných spôsobov jednania z hľadiska cieľov, o ktoré riešiteľ usiluje. V našom prípade postupujeme takto: Stanovenie kritérií rozhodovania a zostavenie rozhodovacej matice V tomto kroku zvolíme kritéria na základe ktorých rozhodneme o vhodnosti tej ktorej alternatívy. Tabuľka 18: Zvolené kritéria rozhodovania z kvantitatívnymi a kvalitatívnymi ukazovateľmi Tieto kritéria môžu byť kvantitatívne, alebo kvalitatívne. Jednotlivé kritéria oceníme buď číselne, alebo slovne. Aby sme mohli jednotlivé kritéria porovnať musíme ich previesť na spoločnú základňu. V našom prípade sme jednotlivé kritéria ocenili stupnicou od 1 do 100. Je možné zvoliť ľubovoľný počet kritérií. Zvolené kritéria však musia byť relevantné k danej problematike. Pre kvantitatívne kritéria je hodnota prevedená na 100-bodovú stupnicu a následne ohodnotená podľa pravidla: 100 bodov má najvýhodnejšia hodnota. Pre ostatné hodnoty sa počet bodov vypočíta lineárnou interpoláciou. Po výpočte sa body priradia nasledovne: Ak je počet vypočítaných bodov <=20 priradí sa hodnota 20 Ak je počet vypočítaných bodov <=40 a > 20 priradí sa hodnota 40 Ak je počet vypočítaných bodov <=60 a > 40 priradí sa hodnota 60 Ak je počet vypočítaných bodov <=80 a > 60 priradí sa hodnota 80 Ak je počet vypočítaných bodov >80 priradí sa hodnota 100 Pre kvalitatívne kritéria sme zvolili nasledovné pravidlá: kritérium ohodnotené ako veľmi nízke - priradený počet bodov = 100 kritérium ohodnotené ako nízke - priradený počet bodov = 80 kritérium ohodnotené ako stredné - priradený počet bodov = 60 kritérium ohodnotené ako vysoké - priradený počet bodov = 40 kritérium ohodnotené ako veľmi vysoké - priradený počet bodov = 20 26

Tabuľka 19: Kritéria ohodnotené bodmi Tabuľka 20: Priradenie bodov podľa stanoveného postupu Vzhľadom na to, že nie všetky kritéria sú rovnako dôležité, priradili sme jednotlivým kritériám príslušné váhy, ktoré zohľadňujú ich dôležitosť. Váhy sme určili pomocou párového zrovnávania jednotlivých kritérií. Tabuľka 21: Určenie váh párovým porovnaním kritérií Vynásobením bodovej hodnoty váhami a následným sčítaním bodov pre jednotlivé varianty určíme poradie výhodnosti jednotlivých variant. Variantu s najvyšším počtom bodov považujeme za najlepšiu z hľadiska úžitkovosti. 27

Tabuľka 22: Kritéria ohodnotené bodmi a vynásobené váhou Pri realizácií ľubovoľného projektu sa vyskytujú riziká, ktoré je potrebné tiež zohľadniť. Pri stanovení rizík a ich ohodnotenia postupujeme obdobne, ako pri stanovení matice užitočnosti. Bodovú hodnotu rizika predstavuje pravdepodobnosť, že k uvedenému riziku dôjde. Tabuľka 23: Riziká ohodnotené kvalitatívne Tabuľka 24: Riziká ohodnotené bodmi Tabuľka 25: Riziká ohodnotené bodmi a vynásobené váhou 28

7.1.1. Vyhodnotenie výsledného efektu Vyhodnotenie výsledného efektu je porovnanie váženej užitočnosti a stupňa váženého rizika. Tabuľka 26: Vyhodnotenie výsledného efektu Obrázok 8: Porovnanie súčtu poradí 14 12 10 8 6 4 2 0 Variant 1 Variant 2 Variant 3 Z uvedenej tabuľky a grafu vyplýva, že na základe zvolených kritérií a priority jednotlivých kritérií (váha), je najvýhodnejší variant č.3. Variant č.3 do poručujeme realizovať. 7.2. Celková výška dosiahnuteľných úspor energie pre dop. variant Energetický posudok preukázal, že v objekte sú ešte možnosti úspor predovšetkým v spotrebe tepla, hlavne vo využívaní odpadného tepla a v zlepšení tepelnoizolačných vlastností obvodových konštrukcií. Všetky výpočty, závery a odporučenia tohto energetického posudku vychádzajú z posúdenia spotreby energie, potrebnej na zabezpečenie tepelnej pohody v objektoch. Výška investičných nákladov a ekonomické hodnotenie jednotlivých variantov vychádza z obvyklých cien strojov, zariadení a stavebných materiálov a z cien energie a jednotlivých médií v dobe spracovania tohto energetického posudku. V ekonomickom hodnotení bola uvažovaná výška diskontnej sadzby 6 %. Zložený nárast cien energie bol uvažovaný vo výške 2 %. 29

Tabuľka 27: Celková výška dosiahnuteľných úspor energie pre doporučený variant 7.3. Záverečné odporúčanie Záverom môžeme konštatovať, že doporučený variant 2 energeticky úsporných opatrení je ekonomicky výhodnejší ako doterajší stav a na základe zvolených kritérií a priorít najvýhodnejší spomedzi navrhovaných variantov. Rozhodnutie však ostáva na vedení spoločnosti pre ktoré z navrhovaných variantov alebo len čiastkových opatrení sa rozhodne. 30

8. REKAPITULAČNÝ LIST 8.1. Zhrnutie energetických a environmentálnych prínosov. Tabuľka 28: Koeficienty pre prepočet úspor na primárnu energiu 31

Tabuľka 29: Energetické a environmentálne prínosy Vypočítané prínosy sú za nasledovných podmienok: (V) Východiskové hodnoty sú pre normovanú potrebu tepla na vykurovanie (H) Hodnoty po realizácií navrhnutého súboru opatrení sú pre normovanú potrebu tepla na vykurovanie. Prínosy tvoria rozdiel (V) (H). 32

9. PRÍLOHY 9.1. Príloha 1 Ekonomické hodnotenie doporučeného variantu 33

9.2. Príloha 2 Tepelno-technické parametre objektu 9.3. Príloha 3 Potreba tepla na vykurovanie 34