INTENZITA CESTNEJ DOPRAVY

Podobné dokumenty
Analýza dopravnej situácie v SR

PREHĽAD STAVU CIEST I., II. a III. triedy

Príloha 11 Vybrané informácie o správcoch komunikácií resp. o správcoch železničnej dráhy a trolejového vedenia, aktuálny stav k januáru 2008

Odbor cestnej databanky CESTNÉ OBJEKTY. - Tabuľkové prehľady - Grafické znázornenie podľa stavebného stavu

Bilancia pohybu obyvateľstva v Slovenskej republike podľa obcí. I. časť

Vyhodnotenie dopravno-bezpečnostnej situácie za rok 2012

DOPRAVNÝ PRIESKUM KRIŽOVATIEK -VYHODNOTENIE. Zadanie č.11

Produkcia odpadov v SR a v Žilinskom kraji a jeho zloženie

KRITICKÉ NEHODOVÉ LOKALITY NA CESTÁCH I. TRIEDY v roku 2011

Činnosť kardiologických ambulancií v SR 2016

ANALÝZA KAPACITY CESTNÝCH DOPRAVCOV V PRÍMESTSKEJ AUTOBUSOVEJ DOPRAVE V KOŠICKOM KRAJI

Prezídium Policajného zboru. Vyhodnotenie dopravno-bezpečnostnej situácie za rok 2017

DĹŽKY SPOPLATNENÝCH ÚSEKOV CK NA ÚZEMÍ SR SO STAVOM SIETE CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ KU DŇU:

Činnosť dermatovenerologických ambulancií v SR 2015

VYBRANÉ ÚDAJE O OBJEKTOCH NA SIETI CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ SR

Příloha č. 1- Hustota zalidnění ČR 1. Přílohy: 44

Informácia o bytovej výstavbe v Slovenskej republike za rok 2011

Základné údaje o dopravných nehodách na území Slovenskej republiky v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006

ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

Testovanie Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ 2014/2015

Predajnosť jazdených áut bola na úrovni 52,3 %

Spotreba tepla a náklady na ústredné kúrenie (ÚK) a ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV) v kwh a finančnom vyjadrení za posledných päť rokov ( )

Mesto Turčianske Teplice. a jeho význam v rozvoji územia

Činnosť dermatovenerologických ambulancií v SR 2016

KRITICKÉ NEHODOVÉ LOKALITY NA CESTÁCH I. TRIEDY v roku 2011

DĹŽKY SPOPLATNENÝCH ÚSEKOV CK NA ÚZEMÍ SR SO STAVOM SIETE CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ KU DŇU:

Register katétrových ablácií. Slovenská republika 2014

Úmrtnost v České a Slovenské republice a jejich krajích v letech

Fenotypová a genetická analýza produkčných a reprodukčných ukazovateľov čistokrvných cigájskych oviec vo vybraných chovoch Prešovského kraja.

PŘÍLOHY. Příloha č. 1: Systematizace regionálních plnomocníků HSTD k 1. prosinci Středočeský kraj

Pohlavné choroby v SR 2016

DEŇ ZODPOVEDNOSTI. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Trnavská cesta Bratislava. Vyhodnotenie zdravotno výchovnej kampane

unikátnych čitateľov, čo predstavuje 12,4 % populácie SR vo veku rokov! Oslovíte: mužov a žien.

Testovanie 9 v školskom roku 2008/09. Tlačová konferencia 28. apríl

PREHĽAD ÚDAJOV O SIETI CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ SR

FÓRUM O DOPRAVE. Ing. Peter Janus Prešov

Tab. 1 Vývoj počtu obyvateľov SR sčítanie 2011, 2001, 1991, 1980, 1970 Bývajúce obyvateľstvo (podľa TP)

LED obrazovky sú umiestnené na tých najfrekventovanejších miestach, ktoré podľa meraní vidí milión párov očí.

Pohlavné choroby v SR 2014

Zpracování tohoto DUM bylo financováno z projektu OPVK, výzva 1.5.

EUROTRAFIC STATIONS IN SLOVAKIA. Stations : 266* * - December 2019 MAY 2019

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VYBRANÉ ÚDAJE O OBJEKTOCH NA SIETI CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ SR

Demografia - analytická časť - PHSR mesta Šaľa Demografia

Vyhodnotenie dopravno-bezpečnostnej situácie za rok 2015

VYBRANÉ ÚDAJE O OBJEKTOCH NA SIETI CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ SR

ŽELEZNIČNÁ STANICA ŽILINA

Digitálna sieť obrazoviek indoor & outdoor. Prezentácia spoločnosti Medias promotion s.r.o.

Ivana Poláková: Ročný výkaz o neperiodických publikáciách za rok 2008 zpohľadu edičnej činnosti knižníc

Pracovisko: Žiar nad Hronom. KRITICKÉ NEHODOVÉ LOKALITY podľa ukazovateľa HHSNN

(v mld. EUR) Export Import Saldo. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR

Vývoj cien energií vo vybraných krajinách V4

Testovanie Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ 2016/2017

Zákon nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2012.

Realizácia projektu vzdelávania študentov SZŠ v oblasti vakcinológie

Š T A T I S T I C K Á R O Č E N K A

INFORMAČNÝ SERVIS V STAVEBNÍCTVE - ROK 2013

Pohľad na vývoj ekonomiky SR a jej regiónov do roku 2013

Pohlavné choroby v SR 2015

ISTAV - INFORMAČNÝ SERVIS V STAVEBNÍCTVE

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Ročník Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od:

Š T A T I S T I C K Á R O Č E N K A

Počet spoločností v úpadku na Slovensku bol vlani najnižší od začiatku krízy

1. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA 1.1 GEOGRAFICKÝ POPIS

ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY BANSKÁ ŠTIAVNICA ODDELENIE INFORMATIKY A ŠTATISTIKY A. T. Sytnianskeho 1180, Banská Štiavnica

Vývoj ukazovateľov materských a základných škôl

Kapacitné posúdenie križovatiek na Nábrežnej ulici v meste Prievidza

Predmetom súťaže je študentský projekt rodinného alebo bytového domu s využitím systému Ytong, ktorý je tvorený v rámci školských osnov.

EDÍCIA ZDRAVOTNÍCKA ŠTATISTIKA. Činnosť diabetologických ambulancií v SR 2012

Čiastka 9/2009 Vestník vlády SR Strana 3

Činnosť Investora pri príprave a realizácii tunelových stavieb na Slovensku

Zoznam zariadení, ktorým bola udelená autorizácia na spracovanie starých vozidiel, rozdelený podľa krajov.

CVTI SR 1. Termín, resp. ďalší termín, podania prihlášky do : ŠKOLA, FAKULTA. Forma štúdia Spolu. Forma štúdia. Forma štúdia

Výsledky súťaže 7. ročníka celoslovenskej kampane Vyzvi srdce k pohybu v r. 2017

Základné organizácie Odborového zväzu justície v Slovenskej republike

EDÍCIA ZDRAVOTNÍCKA ŠTATISTIKA. Ambulantná starostlivosť o deti a dorast v SR 2005

č. 3. Juraj Ballek, Ing., 43 r., štátny zamestnanec, Banská Bystrica, Slovenská národná jednota

CVTI SR 1. Termín, resp. ďalší termín, podania prihlášky do : ŠKOLA, FAKULTA. Forma štúdia Spolu. Forma štúdia. Forma štúdia

Činnosť ambulancií pneumológie a ftizeológie v SR 2015

Zahraničný obchod Slovenskej republiky v roku 2004.

Výsledky testovania žiakov 5. ročníka vybraných ZŠ v školskom roku 2014/2015 Testovanie v papierovej forme

Základné údaje o lokalite

Počet odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov BSK TTSK TSK ŽSK BBSK NSK PSK KSK

Vyhodnotenie dopravno-preventívnej akcie. Rýchlostný maratón. km/h. 24 hodín NON-STOP. 16. a 17. apríla 2015

CVTI SR 1. Termín, resp. ďalší termín, podania prihlášky do : ŠKOLA, FAKULTA. Forma štúdia Spolu. Forma štúdia. Forma štúdia.

CVTI SR 1. Termín, resp. ďalší termín, podania prihlášky do : ŠKOLA, FAKULTA. Forma štúdia Spolu. Forma štúdia. Forma štúdia

Pravidla soutěže VELKÁ TESCO SOUTĚŽ pro Českou a Slovenskou republiku

Doprava. " Podiel dopravy na tvorbe HDP

Katarína Jankovičová. Bratislava, , Konferencia Clean Air for Cities

CVTI SR 1. Termín, resp. ďalší termín, podania prihlášky do : ŠKOLA, FAKULTA. Forma štúdia. Forma štúdia Spolu. Forma štúdia

Telesný vývoj detí a mládeže v SR Výsledky VII. celoštátneho prieskumu v roku 2011

REKONŠTRUKCIA DIAĽNICE D1 BRATISLAVA-TRNAVA

Statistiky produktu ISTAV Slovensko za rok 2015

Ž I L I N S K Ý S A M O S P R Á V N Y K R A J

Samosprávy zverejňujú zmluvy lepšie: najlepšie v bratislavskom Starom Meste, najhoršie v Nitre

PREHĽAD ÚDAJOV O SIETI CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ SR

Vodiči motorových vozidiel

Nerovnomerný vývoj v počte vyhlásených konkurzov pokračuje

ŠTATISTIKA CESTOVNÉHO RUCHU V KRAJINÁCH VYŠEHRADSKEJ ŠTVORKY

PRÍLOHA Č. 1 ZOZNAM DRŽITEĽOV LICENCIÍ NA ROZHLASOVÉ VYSIELANIE. a) Multiregionálne vysielanie : V ROKU 2006

Transkript:

INTENZITA CESTNEJ DOPRAVY Základným kritériom rozvoja cestnej siete je rast prepravných požiadaviek vo sfére cestnej dopravy, vyplývajúci z celospoločenských požiadaviek prepravy osôb a nákladov, vyjadrený rastom dopravných výkonov, resp. profilových intenzít. Intenzita cestnej dopravy v rozsahu celého územia Slovenskej republiky je sledovaná pravidelne celoštátnym sčítaním cestnej dopravy už od roku 1958. Cyklus vykonávania celoštátnych prieskumov je päťročný, od roku 1980 v rokoch končiacich na 0, 5. Posledným celoštátnym sčítaním cestnej dopravy bol prieskum vykonaný v roku 2000 na diaľniciach, cestách I. a II. triedy a vybraných cestách III.triedy. Základné ukazovatele cestnej dopravy vplývajúce v rozhodujúcej miere na rozvoj cestnej siete možno analyzovať nasledovne: a/ Vývoj počtu motorových vozidiel v SR Rok Počet obyvateľov v tis. Počet mot. voz. v tis. Počet os. voz. v tis. 1980 4988 790 552 1985 5160 945 706 1990 5297 1389 898 1995 5368 1470 1033 2000 5403 1551 1274 Uvedené absolútne počty vozidiel v priemete cez projekciu obyvateľstva SR, predstavujú nasledovný vývoj stupňa motorizácie, resp. automobilizácie: Rok Stupeň motorizácie počet obyv./1 mot.voz. Stupeň automobilizácie počet obyv./1 osob. voz. 1980 6,31 9,09 1985 5,46 7,31 1990 3,81 5,90 1995 3,65 5,20 2000 3,48 4,24 b/ Vývoj intenzity cestnej dopravy SR v skutočných vozidlách v priemerný deň na sčítaných cestách a diaľniciach. 1980 5 066 3 428 1 622 1 051 1 983 1985 5 895 3 928 1 733 1 070 2 169 1990 7 606 4 485 1 827 1 185 2 440 1995 10 147 5 070 1 964 1 028 2 631 2000 12 501 6 227 2 393 1 255 3 345 Poznámka: "Celkom" predstavuje priemernú intenzitu cestnej dopravy na sčítanej cestnej sieti v skutočných vozidlách za 24 h / RPDI /.

Rast intenzity cestnej dopravy v SR / skutočný nárast dopravy / 1980 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1985 1,16 1,15 1,07 1,02 1,09 1990 1,52 1,31 1,13 1,13 1,23 1995 2,00 1,48 1,21 0,98 1,33 2000 2,47 1,82 1,48 1,19 1,69 c/ Vývoj dopravných výkonov v SR v tis.vozokm. za priemerný deň roka Vývoj dopravných výkonov na diaľniciach a cestách I., II. a III. triedy v rokoch celoštátnych sčítaní od roku 1980, je uvedený v nasledujúcom prehľade v 1000 vozokm /24 h 1980 584 9 567 6 640 3 277 20 068 1985 966 11 795 7 228 3 964 23 653 1990 1 447 13 775 7 642 4 467 27 331 1995 2 178 15 667 7 509 4 355 29 709 2000 3 688 20 051 9 156 5 010 37 905 d/ Vývoj prebehu vozidiel v SR v skladbe dopravného prúdu T, O, M, km /rok Rok Ťažké Osobné Motocykle 1980 30 700 9 600 1 030 1985 26 300 7 700 950 1990 21 104 7 074 371 1995 14 319 7 990 418 2000 14 724 8 488 1 741 e/ Vývoj skladby dopravného prúdu v SR v % Vývoj skladby dopravného prúdu z celkových dopravných výkonov možno zhrnúť v nasledujúcom prehľade : Rok Ťažké Osobné Motocykle 1980 40,1 58,2 1,7 1985 38,5 60,3 1,2 1990 35,2 63,7 1,1 1995 22,9 76,2 0,9 2000 21,2 78,2 0,6 2

zo skladby dopravného prúdu možno vývoj skladby hodnotiť tak, že zastúpenie ťažkých vozidiel v dopravnom prúde v porovnaní s rokom 1990 pokleslo z hodnoty 35 % na 21,2 % v roku 2000. Dosiahnutý stav je zapríčinený hlavne prudkým rozvojom počtu osobných automobilov. Možno konštatovať, že vývoj skladby dosahuje parametre susediacich európskych štátov / A, D, CZ /. Z vykonanej analýzy uvedených základných charakteristík cestnej dopravy možno konštatovať, že z hľadiska: vývoja počtu motorových vozidiel dosiahol v roku 2000 stupeň automobilizácie 1 : 4, 24 motorizácie 1 : 3, 09 Z vývoja počtu motorových vozidiel možno vidieť, že za uplynulé desaťročia najväčší progres zaznamenal rast počtu osobných automobilov, od roku 1980 do r.1990 až 1,59 krát, od roku 1990 do roku 2000 vzrástol 1,45 krát. vývoja dopravných výkonov a priemerných intenzít v porovnaní roku 2000 s rokom 1990 k najväčšiemu vzrastu intenzity dopravy dochádza na sieti diaľnic celkom 1,64 krát. Na cestách I. tr. vzrástla doprava od roku 1990 celkom 1,38 krát, na cestách II. tr. bol zaznamenaný nárast v rozsahu 1,30 krát, na cestách III. tr. mierny nárast 1,05 krát. Priemerné intenzity na cestách I.,II., a III. triedy podľa samosprávnych krajov možno analyzovať nasledovne : Priemerná intenzita dopravy v samosprávnych krajoch SR v skut. voz./ 24 h VÚC I. triedy II. triedy III. triedy diaľnice RPDI Bratislavský 14634 5052 1629 16229 7713 Trnavský 6667 3048 1479 11647 3754 Trenčiansky 6635 3146 1168 12039 3808 Nitriansky 5229 2274 1268 0 2699 Žilinský 6794 2482 1268 9965 3780 Banskobystrický 5849 1611 1372 0 2769 Prešovský 4778 1625 951 8030 2482 Košický 6176 2157 1216 0 2828 Legenda: RPDI - ročný priemer denných intenzít Z analýzy vyplýva, že k najväčšej koncentrácii záťažových prúdov v cestnej doprave dochádza na sieti s najväčšou ponukou prepravných podmienok z hľadiska kvality územného prepojenia a technických parametrov cestných komunikácií. Sú to diaľnice, cesty medzinárodnej cestnej siete a vnútroštátne cesty spájajúce regionálne, krajské a okresné centrá územia SR. Z grafickej časti výsledkov celoštátneho sčítania je zrejmé, že k najväčšej koncentrácii intenzity cestnej dopravy dochádza v hlavných urbanizačných osiach SR, pozdĺž cestných ťahov: 3

v smere západ - východ - od Bratislavy, v smere na Žilinu po Michalovce cez Ružomberok, Poprad, Prešov v trase diaľnice D1, ciest I/61 a I/18, - od Bratislavy, v smere na Nitru, Žiar nad Hronom, Zvolen, Lučenec, Rožňavu, Košice a Michalovce, pozdĺž ťahov D1, R1, R2, v smere sever juh k výraznejšej koncentrácii záťažových prúdov dochádza v prepravných smeroch - z Poľska / PR /, v smere na Čadcu, Žilinu, Martin, Zvolen cez Šahy do MR, pozdĺž ciest I/11, I/18, I/65, I/50 a I/66 ( D3, D1, R1, R2, R3 ), - z Poľska / PR /, v smere na Ružomberok, B. Bystricu, Zvolen cez Šahy do MR, pozdĺž ciest I/59, I/66 ( R3, R1 ), - z Poľska / PR /, cez Vyšný Komárnik, Prešov, Košice a hraničný priechod Milhosť, pozdĺž ciest I/73, I/18, I/68 ( R4 ). Z hľadiska dopravných vzťahov špecifickými sú prepravné smery: - od Bratislavy v smere na ČR, pozdĺž diaľnice D2, - z ČR cez Trenčín, Prievidzu na Zvolen, pozdĺž cesty I/50 ( R2 ), ktoré svojou polohou v území patria k najintenzívnejším z pohľadu dopravného pripojenia ČR na cestnú sieť Slovenska. Koncentrácie uvedených záťažových prúdov v priemete na diaľnice a cestné ťahy vytvárajú v území výrazný radiálno - okružný systém prepojenia hlavných urbanizačných centier SR (pozri príloha č.9 Intenzita dopravy r. 2000 na cestách I. triedy ). V nasledujúcej tabuľke je uvedených päťdesiat najviac zaťažených úsekov na cestách I. triedy pre dopravu v intraviláne a extraviláne SR. Výsledky sčítania dopravy 2000 celoročný priemer za 24 hodín POR.ČÍS. Č.ÚSEKU Č.CESTY REGIÓN INTR/EXTR T O M S 1 90873 000066 S I 5492 34622 82 40196 2 02053 000050 V I 2369 36406 63 38838 3 90872 000066 S I 4514 31201 92 35807 4 00626 000050 V E 3486 30960 65 34511 5 00621 000050 V I 3486 30960 65 34511 6 02541 000050 V I 3532 23614 38 27184 7 90093 000018 S I 5655 21339 41 27035 8 00371 000018 V I 4221 22706 84 27011 9 90301 000011 S I 5250 20864 51 26165 10 00033 000067 V I 2633 23120 82 25835 11 80035 000061 Z I 4958 20230 138 25326 12 80342 000064 Z I 4415 20606 76 25097 13 90101 000018 S I 5585 18699 42 24326 14 90452 000050 S I 3729 19657 46 23432 15 90091 000018 S I 4809 18442 47 23298 16 80503 000064 Z I 3123 19857 46 23026 17 00616 000050 V E 2733 19774 24 22531 4

18 00620 000050 V E 2733 19774 24 22531 19 80192 000051 Z I 4926 17208 146 22280 20 90871 000066 S I 3569 18163 45 21777 21 90094 000018 S I 4231 16657 48 20936 22 80504 000051 Z I 5018 15728 64 20810 23 90092 000018 S I 4358 16382 42 20782 24 90875 000066 S I 2775 17890 38 20703 25 00221 000068 V I 3890 16638 46 20574 26 00161 000018 V I 3582 16279 57 19918 27 80033 000061 Z I 1834 17919 56 19809 28 90204 000018 S I 2612 16763 63 19438 29 00233 000050 V I 2151 16994 31 19176 30 02054 000068 V I 2237 16855 62 19154 31 00372 000018 V I 4352 14340 40 18732 32 91361 000064 S I 3245 15181 33 18459 33 80819 000051 Z E 4062 14329 12 18403 34 00173 000068 V I 5530 12780 46 18356 35 01204 000074 V I 1144 17133 71 18348 36 80792 000051Z Z I 2779 15250 58 18087 37 92160 000050 S E 4112 13907 30 18049 38 90174 000018 S I 3444 14233 86 17763 39 80793 000051Z Z I 2083 15413 51 17547 40 80032 000061 Z I 3277 13940 201 17418 41 80791 000051 Z I 3809 13327 72 17208 42 90120 000018 S E 4221 12898 74 17193 43 90111 000018 S I 4080 12942 56 17078 44 90868 000066 S E 3205 13797 17 17019 45 80815 000051 Z I 4350 12555 13 16918 46 90391 000065 S I 3584 13226 40 16850 47 81460 000063 Z E 3608 13200 40 16848 48 90095 000018 S I 4471 12296 25 16792 49 90100 000018 S E 4377 12312 37 16726 50 90172 000018 S I 3424 13195 61 16680 Legenda: Č. ÚSEKU číslo sčítacieho úseku podľa celoštátneho sčítania dopravy r. 2000 Č. CESTY číslo cesty podľa celoštátneho sčítania dopravy r. 2000 REGIÓN: Z západoslovenský REGIÓN: S stredoslovenský REGIÓN: V východoslovenský INTR/EXTR intravilán/extravilán T nákladné automobily a prívesy O osobné a dodávkové automobily M motocykle S súčet všetkých automobilov a prívesov RPDI 5