Súd: Okresný súd Poprad Spisová značka: 17Cpr/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712215430 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8712215430.5 Rozhodnutie Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobkyne E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.Š. XXXX/XX, G. - E., zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanej C.. X. Č., X. S., J.Í. XXX/XX, G., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Čurilla, Hlavná 11Prešov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto r o z h o d o l : Žalobu o určenie neplatnosti výpovede zo dňa 23.05.2012 danej žalovanou žalobkyni z a m i e t a. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 595,77 eur k rukám právneho zástupcu žalovanej JUDr. Petra Čurillu, advokáta, Hlavná 11, Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu 30.10.2012 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 23.05.2012 daná žalovanou žalobkyni je neplatná a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že dňa 01.11.1994 bola medzi účastníkmi konania uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej žalobkyňa u žalovanej odo dňa 01.11.1994 vykonávala prácu na pracovnej pozícii zdravotná sestra. Dňa 23.05.2012 žalobkyňa obdržala od žalovanej výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien podľa 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu zníženia stavu zamestnancov na niektorých pracovných pozíciach a zvýšenia efektívnosti práce, keď žalovaná uviedla, že nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať na inej pracovnej pozícii, ani na kratší pracovný čas. K výpovedi žalobkyňa obdržala rozhodnutie o organizačnej zmene zamestnávateľa z 23.03.2012, na základe ktorého žalovaná zrušila pracovné miesto zdravotné sestra a vytvorila pracovné miesto zubný asistent. Žalobkyňa je názoru, že neboli splnené zákonné predpoklady ukončenia pracovného pomeru, keď nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda, že by žalovaná pracovnú pozíciu skutočne zrušila a žalobkyňa sa stala pre výkon práce nepotrebnou. Žalovaná nesplnila zákonné povinnosti a to ponukovú povinnosť podľa 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Pracovná pozícia zubného asistenta žalobkyni ponúknutá nebola. Údajná organizačná zmena a následná výpoveď žalobkyni bola zo strany žalovanej účelová. Výpoveď žalobkyňa obdržala po tom, čo žalobkyňa odmietla akceptovať zmenu pracovnej zmluvy z 01.04.2012 upravujúcu základný mesačný plat na sumu 700,-- eur, v rozpore so zákonom 62/2012 Z.z, kde oprávnený mzdový nárok žalobkyne predstavoval sumu 901,40 eur. Postup žalovanej pri ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou bol účelový a v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval, žiadal, aby súd určil, že výpoveď z 23.05.2012 daná žalovanou žalobkyni je neplatná. Tvrdil, že žalovaná nedala výpoveď žalobkyni skutočne z organizačných dôvodov, ale výlučne účelovo, aby nebola povinná platiť žalobkyni zvýšenú mzdu v zmysle vtedy účinných právnych predpisov. Žalovaná vo vzťahu k žalobkyni nezachovala ponukovú povinnosť podľa 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Predmetným spôsobom sa žalobkyni žalovaná preukázateľne pokúsila obísť platný mzdový predpis s odôvodnením že na miesto zubného asistenta sa právne predpisy týkajúce sa zdravotných sestier nevzťahujú. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že postup žalovanej voči žalobkyni predstavuje obchádzanie zákona 62/2012 Z.z., ide o konanie v rozpore so zákonom. Obsah a jednotlivá postupnosť právnych úkonov žalovanej voči žalobkyni nesledovali iný účel než dosiahnuť to, aby sa na osobu žalovanej nevzťahovali ustanovenia vtedy platného zákona. Žalobkyňa nemohla súhlasiť s tým, aby prijala miesto zubného asistenta, keď by sa prakticky zmenila výška jej príjmu. Takýmto spôsobom v rozhodnom období, t. j. po prijatí zákona 62/2012 Z.z. mnohí zubní lekári hľadali spôsobom ako zamedziť ekonomickým účinkom na prevádzku svojich ambulancii. V danom prípade by súd nemal pristúpiť k formálnemu výkonu práva. Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala. Uviedla, že u žalovanej pracovala na základe pracovnej zmluvy z 01.11.1994, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú v pozícii zdravotná sestra. Dňa 23.05.2012 jej bola zo strany žalovanej doručená výpoveď s poukazom na zníženie stavu zamestnancov. Zo strany žalovanej nebolo ponúknuté žiadne iné pracovné miesto. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaná v súlade s platnou právnou úpravou pristúpila k organizačnej zmene, pričom žalobkyňa bola riadne informovaná o pripravovanej organizačnej zmene. Organizačná zmena so žalobkyňou bola prerokovaná, bolo jej ponúknuté iné pracovné miesto zubného asistenta, ktoré žalobkyňa odmietla. Vo vzťahu k aplikácii 39 Občianskeho zákonníka uviedol, že ide o špekulatívne tvrdenie, keď samotná konštrukcia predmetného výpovedného dôvodu mala za cieľ zvýšenie efektívnosti práce žalovanej ako podnikateľa v trhovej ekonomike, k čomu žalovaná pristúpila. Uvedené nemožno sankciovať neplatnosťou úkonu žalovanej. Keď žalobkyňa poukazuje na rozpor s dobrými mravmi, je potrebné uviesť, že žalovaná doslova prehovárala žalobkyňu, aby u nej ostala pracovať na pozícii zubného asistenta. Žalovaná na pojednávaní so žalobou nesúhlasila, žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa u nej pracovala na základe pracovnej zmluvy z 01.11.1994 ako jediný zamestnanec na pozícii zdravotná sestra. V roku 2012 bola oboznámená s tým, že na základe legislatívnych zmien bolo zistené, že zubné ambulancie nepotrebujú taký rozsah pracovnej náplne ako zabezpečujú zdravotné sestry, že postačujú zubní asistenti pri úspore nákladov. S touto skutočnosťou oboznámila žalobkyňu ústnou formou s tým, že jej ponúkla miesto zubného asistenta. V polovici apríla 2012 jej žalobkyňa oznámila, že nie je zubný asistent, ale zdravotná sestra s 30-ročnou praxou. Uvedená skutočnosť, t. j. potreba zmeny zamestnancov zubnej ambulancie, vyplýva z odporúčania Komory zubných lekárov. V apríli 2012 ju žalobkyňa oslovila, že by chcela pracovať na kratší pracovný úväzok. Uvedenú skutočnosť konzultovala, pričom jej to nebolo doporučené. Opätovne žalobkyňu oslovila s tým, aby pracovala v pozícii zubného asistenta, čo žalobkyňa odmietla. Keďže uvedené odmietla, žalovaná pristúpila k výpovedi. Od 01.09.2012 v ambulancii pracuje jeden zamestnanec v pozícii zubný asistent. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne, právneho zástupcu žalovanej, žalovanej, svedkov C.. K. G., C.. Q. E., listinnými dôkazmi: pracovnou zmluvou žalobkyne z 02.11.1994, náplňou práce zdravotnej sestry, výpoveďou z 23.05.2012, rozhodnutím o organizačnej zmene, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav: Žalobkyňa bola zamestnaná u žalovanej na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.11.1994 na dobu neurčitú v pracovnej pozícii zdravotná sestra v zubnej ambulancii. Pracovná náplň žalobkyne bola definovaná v náplni práce zdravotnej sestry z 02.11.1994. Dňa 23.03.2012 žalovaná vydala rozhodnutie o organizačnej zmene z dôvodu zefektívnenia práce zubnej ambulancie tak, že zrušila pracovné miesto zdravotná sestra a vytvorila pracovné miesto zubný asistent a to s poukazom na výnos Ministerstva zdravotníctva SR z 10.09.2008 v spojení s výnosom zo 07.12.2011, ktorý alternatívne uviedol pri
požiadavke minimálneho personálneho vybavenia zubnej ambulancie zdravotnú sestru alebo zubného asistenta. Dňa 23.05.2012 žalovaná dala žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru s poukazom na ustanovenie 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá bola doručená žalobkyni za prítomnosti svedkov C.. Q. E. a C.. K. G.. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovedi z pracovného pomeru, najskôr dôvodiac, že zo strany žalovanej nebola splnená ponuková povinnosť podľa 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a ďalej, že predmetné skončenie pracovného pomeru bola zo strany žalovanej účelové v rozpore s dobrými mravmi a týmto sa snažila žalovaná hľadať spôsob ako zamedziť ekonomickým účinkom zákona 62/2012 Z.z. Jedným zo spôsobov bolo vytvorenie miesta zubného asistenta. Žalovaná v priebehu pojednávania uvádzala, že predmetnými organizačnými zmenami reagovala na právnu úpravu s cieľom zvýšiť efektivitu ambulancie zubného lekára ako podnikateľského subjektu. Svedkyňa C.. K. G. na pojednávaní uviedla, že prevádzkuje zubnú ambulanciu na jednej chodbe v nemocnici ako žalovaná. Mala vedomosť o tom, že žalovaná v ambulancii chystala zmenu, v rámci ktorej navrhla žalobkyni pracovnú pozíciu zdravotný asistent, ktorú odmietla žalobkyňa prijať. Bola prítomná ako zo strany žalovanej žalobkyni bolo ponúknuté miesto zubného asistenta pri doručovaní výpovede. Žalobkyňa sa k ponuke na inú pracovnú pozíciu nevyjadrila. Svedkyňa uviedla, že v zubnej ambulancii nie je potrebné zamestnávať zdravotnú sestru. Napriek tomu v jej ambulancii pracuje zdravotná sestra od vzniku ambulancie. Nemá záujem ju meniť, pretože je s ňou spokojná. Svedok C.. Q. E. na pojednávaní uviedol, že so žalovanou spolupracoval v rámci Komory zubných lekárov. Mal vedomosť o tom, že žalobkyňa nepracuje u žalovanej z dôvodu, že odmietla prijať ponuku pracovnej pozície zubného asistenta. Dňa 23.05.2012 bol prítomný v ambulancii žalovanej. Žalobkyni bolo predložené rozhodnutie o organizačnej zmene, oboznámenie s tým, že sa ruší miesto zdravotnej sestry, ktoré bude nahradené pozíciou zubného asistenta. Žalovaná pred skončením pracovného pomeru žalobkyni ponúkala miesto zubného asistenta a to v deň 23.05.2012. Svedok uviedol, že od roku 2012 vo svojej ambulancie taktiež zamestnáva zubného asistenta. Podľa 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Podľa 61 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Podľa 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Podľa 63 ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Podľa 63 ods. 2 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu
zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Podľa 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. V konaní nebolo sporené, že žalovaná so žalobkyňou skončila pracovný pomer výpoveďou z 23.05.2012. Súd konštatuje, že výpoveď z 23.05.2012 bola daná zamestnávateľom písomne a v súlade s 61 ods. 2 Zákonníka práce bol v nej skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Žalobkyňa potvrdila na pojednávaní doručenie výpovede. Výpovedným dôvodom v zmysle 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bolo, že žalobkyňa sa stala nadbytočná vzhľadom na písomnú organizačnú zmenu žalovanej z 23.03.2012, ktorou bolo u žalovanej zrušené pracovné miesto zdravotná sestra a vytvorené pracovné miesto zubný asistent. Po vykonanom dokazovaní výsluchom svedkov C.. K. G., C.. Q. E. bolo v konaní preukázané, že žalovaná splnila tzv. ponukovú povinnosť podľa 63 ods. 2 Zákonníka práce, keď žalobkyni pred daním výpovede ponúkla novovytvorené pracovné miesto zubný asistent, ktorá práca by bola vhodná pre žalobkyňu, a ktorú žalobkyňa odmietla. Súd je názoru, že žalovaná pri skončení pracovného pomeru so žalobkyňou postupovala v súlade so zákonom a skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou je v súlade so Zákonníkom práce. Pokiaľ žalobkyňa v konaní uvádzala, že žalovaná postupovala pri skončení pracovného pomeru so žalobkyňou účelovo, v rozpore s dobrými mravmi v snahe zamedziť ekonomický dopad zákona 62/2012 Z.z. na prevádzku zubnej ambulancie treba uviesť, že samotná žalovaná potvrdila, že k organizačnej zmene pristúpila v dôsledku zákona 62/2012 Z.z. a následného odporúčania Komory zubných lekárov, keď v ambulancii považovala za efektívne pre chod ambulancie s prihliadnutím na financovanie chodu ambulancie pracovné miesto zubného asistenta. Uvedený postup žalovanej nemožno hodnotiť ako účelový, keďže je výsosným právom zamestnávateľa využiť organizačné zmeny za účelom zefektívnenia práce, ušetrenia mzdových prostriedkov. Konanie žalovanej súd preto nepovažuje za v rozpore s 39 Občianskeho zákonníka. Súd nevykonal dokazovanie listinami v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobkyne - odporúčaním Slovenskej komory zubných lekárov, pracovnou zmluvou zubnej asistentky žalovanej, pracovnou náplňou zubného asistenta, zdravotnej sestry, výnosom Ministerstva zdravotníctva, keď pre právne posúdenie veci neboli potrebné. Vykonanie týchto dôkazov by bolo nehospodárne. Skutočnosti zistené z dôkazov nemajú vplyv na právne posúdenie veci. O trovách konania súd rozhodol podľa 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešnej žalovanej súd priznal náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 72,10 (prevzatie a príprava, účasť na pojednávaniach 19.04.2013, 13.09.2013) vrátane DPH, za 1 úkon právnej služby á 48,10 eur (ďalšia porada s klientom), 4 krát režijný paušál á 7,81 eur, náhradu za stratu času za dni 19.04.2013, 13.09.2013 za 12 polhodín á 15,61 eur (vrátane DPH), cestovné výdavky za cestu Prešov - Poprad a späť osobným motorovým vozidlom Honda Accord EČ: G. XXX S. vychádzajúc zo základnej náhrady 0,183 eur/1 km, vzdialenosti 88 km Prešov - Poprad, spotreby pohonných hmôt 8,96 l/100 km, cestovné za 1 cestu 19.04.2013 vo výške 56,32 eur - pri cene pohonných hmôt 1,52 eur/1 l, za cestu 13.09.2013 vo výške 56,49 eur - pri cene pohonných hmôt 1,54 eur/1 l, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 595,77 eur v zmysle 11 ods. 1, 14 ods. 2 písm. a), 15, 16 ods. 3, 18 ods.
3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.