Svetový deň Vody (22.3.) Voda je všade okolo nás, aj keď ju niekedy priamo nevidíme. V prírode sa vyskytuje v rôznych skupenstvách, napr. vo forme snehu, ľadu, vody v riekach, či pary v oblakoch. Právom sa označuje za tekutinu života. Vodu obsahujú všetky živé organizmy na Zemi. Pre niektoré organizmy je voda aj životným prostredím. Poznáme rôzne typy vodných ekosystémov (napr. vody v jazerách, tečúce vody s vysokým obsahom kyslíka), v ktorých žijú najrozmanitejšie formy rastlín a živočíchov. Preto sa žiaci deviateho ročníka (Ondrej Bitter, Lukáš Hrubiško a Adam Krištof) rozhodli osláviť svetový deň Vody ochranou živočíchov, ktorých domovom je práve voda. Pre žiakov šiesteho ročníka si pripravili prezentáciu, v ktorej deťom porozprávali o živote rýb, vodných cicavcov, plazov, či vodných vtákov... Je dôležité pripomenúť si význam vody pre prírodu. Chráňme život v nej! Vedeli ste, že... kapor rybničný je naša najväčšia kaprovitá ryba. Dorastá do 115cm a 40kg. Potravu si hľadá hmatovými fúzmi, ktoré má okolo úst. Živí sa korýtkami, rakmi, slimákmi a vodnými rastlinami. Poznáme viacero foriem kapra- šupináč, lysec, riadkač, sazan (divoký, riečny) a Koi (Japonský kapor). V Amerike je kapor považovaný za invazívny druh a loví sa tam lukmi.
šťuka severná je dravá ryba. Dorastá do 130cm a 20kg. Telo má dokonale prispôsobené na lov- ostré zahnuté zuby smerom dnu, telo v tvare šípu, maskovanie. Živí sa menšími druhmi rýb. Na korisť číha z úkrytu, počká, kým rybky priplávajú bližšie a bleskovo zaútočí. Šťuka je kanibal od narodenia. vydra riečna je dravec z čeľade lasicovité. Dorastá do 130cm a 7-15kg. Je dokonale prispôsobená životu pri vode a plávaniu- plávacie blany medzi prstami, chvost ako kormidlo, hustá nepremokavá srsť. Bola takmer vyhubená kvôli jej kožušine. Na Slovensku momentálne žije približne 150 vydier. Dožíva sa 15-20 rokov. Vrhá 2-3 mláďatá. Aktívna je najmä za súmraku a v noci. bobor vodný je najväčší hlodavec v Európe. Na Slovensku je chránený. Meria približne 1m a váži 15-30kg. Má veľké hlodavé zuby, ktoré mu celý život dorastajú. Slúžia mu na obhrýzanie stromov, ktoré sú pre neho potravou i materiálom na úkryty- hrádze. Dokáže spíliť strom s priemerom až 50cm. Ročne skonzumuje až štyri tony dreva.
kormorán veľký je vták- veslonožec, z čeľade kormoránovité a čiastočne sťahovavý- iba časť odlieta do teplých krajín. Dorastá do 1m a 4kg. Živí sa rybami. Momentálne je premnožený, spôsobuje veľké škody rybárom. Je veľký pažravec, občas sa udusí vlastnou potravou. Prispôsobenie na lov- zahnutý zobák, silné pazúry, štíhle hydrodynamické telo, pomocou ktorého sa ponorí až do hĺbky 30m. Denne skonzumuje až polovicu svojej vlastnej váhy. volavka popolavá je veľký brodivý vták, hojne rozšírený. Má dlhé nohy, pomocou ktorých sa brodí vo vode. Na Slovensko prilieta v marci. Dorastá do výšky 1m, pri čom jej rozpätie krídiel je 175cm a váži 1-2kg. Živí sa rybkami, žabami a hmyzom. korýtko riečne je sladkovodný lastúrnik, bezstavovec. Pohybuje sa pomocou svalnatej nohy. V dnešnej dobe ohrozené, kvôli veľkému znečisteniu vodných tokov. V dutine korýtka prekonávajú časť vývinu ikry rybky lopatky dúhovej. nezmar hnedý je bezstavovec, hermafrodit- obojpohlavný živočích. Dorastá do 2cm. Má veľkú schopnosť regenerácie, valcovité telo s ústnou dutinou slúžiacou na príjem a zároveň vyvrhovanie potravy, telo z dvoch vrstiev buniek. Živí sa zooplanktónom, ktorý usmrcuje
ramenami s pŕhlivými bunkami. Má nožný disk, pomocou ktorého sa prichytáva o dno. Na jeseň sa rozmnožuje nepohlavne, ostatné časti roka pohlavne. užovka obojková je nejedovatý had. Žije takmer v celej Európe. Dorastá do dĺžky 120cm. Veľa času trávi pri vode. Dobre pláva. Živí sa rybami, obojživelníkmi. V zime hibernuje (zimný spánok). Na jar sa zvlieka, rozmnožuje a kladie vajcia. Jedna samica máva 8-40 vajec, avšak užovky z okolia väčšinou kladú vajcia na jedno miesto, potom ich môžeme nájsť až 1500 na jednom mieste. Vajcia užovky majú 3cm a kožovitý povrch. Po narodení majú mladé užovky 15-20cm. Sú samostatné od narodenia. Jej obranou býva najčastejšie útek. Dosahuje neobvyklú rýchlosť u hadov 6,7km/h. Ak útek nepomáha, začne predstierať smrť a vydávať pach z kloaky. Málokedy zaútočí na človeka. Jej sfarbenie býva olivové, sivé, alebo šedé a za hlavou má dva biele alebo žlté polmesiačiky, ktoré sa nazývaj golier. korytnačka močiarna je dravý plaz. Živí sa rybkami a hmyzom. Žije v močariskách, jazerách a bažinách. Sfarbenie býva tmavohnedé až čierne so žltými bodkami. Cez deň sa vyhrieva na slnku. U nás je chránená. Veľké problémy pre ňu predstavuje korytnačka písmenková, ktorú ľudia vypustili do prírody. Tento nepôvodný druh vyháňa korytnačku močiarnu. Na Slovensku existuje iba jedna oblasť, kde sa táto korytnačka prirodzene rozmnožuje.
mlok hrebenatý je robustný obojživelník. Dorastá do dĺžky 15-18cm. Dĺžka jeho chvosta sa takmer rovná dĺžke jeho trupu. Má hnedé, čierne telo s bielymi bodkami. Počas doby rozmnožovania žije vo vode. Ak sa v danej vode premnožia, dospelé jedince odchádzajú. Živí sa hmyzom a červami. Samička kladie 200-300 vajec. Patrí medzi ohrozené druhy. skokan zelený je štvornohý obojživelník. Dorastá do dĺžky 10cm. Má širokú hlavu, plávacie blany, silné zadné nohy. Na zadných nohách má päť prstov a na predných iba štyri prsty. Jeho koža je vlhká. Vedci dokázali, že skokan vidí farebne. Vývin skokana- vajíčko, žubrienka (larva), dospelá žaba. Žubrienky dýchajú žiabrami, dospelé jedince pľúcami.