Vplyv sociálnych faktorov na graviditu. Medzi sociálne faktory ovplyv ujúce graviditu sa zara uje: - výchova /nízke zdravotné uvedomenie, nízka úrove dosiahnutého vzdelania, multiparita, nízky vek tehotnej eny/ - vonkaj ie vplyvy /faj enie, abúzus alkoholu a drog / - vý iva /nadmerná, extrémy vo vý ive, nedostato ná / - zamestnanie /rizikové pracovisko, nevhodné pracovné zaradenie, fyzické alebo psychické vplyvy- stres / - správanie sa / pohlavný styk, promiskuita, fyzická aktivita / RIZIKOVÉ SOCIÁLNE FAKTORY Socioekonomické podmienky Parametre na posúdenie týchto podmienok sú: vek, man elský stav, dosiahnuté vzdelanie a príjem. 1. Zlé ekonomické podmienky majú nepriaznivý vplyv na priebeh gravidity, o sa prejavuje v nízkej pôrodnej hmotnosti novorodenca. 2. Nízky vek matky je spojený s vysokým rizikom nízkej pôrodnej hmotnosti ako následok hor ej socioekonomickej situácie. 3. Man elský stav mô e slú ako marker chceného die a, a teda lep iu podporu rodiny u vydatej eny. 4. Viaceré túdie uvádzajú a dvojnásobnú frekvenciu pred asných pôrodov, hypotrofie u ien so základným vzdelaním v porovnaní so skupinou ien s vy ím vzdelaním. Vek 1. U ien do 17 rokov sa vyskytujú astej ie: - abnormality krvného tlaku v zmysle hypertenzie aj hypotenzie, - výskyt polohy koncom panvovým, - poruchy otváracej pôrodnej doby, - vy ia frekvencia pred asných pôrodov. 2. U gravidných ien, ktoré majú 35 rokov a viac stúpa s vekom : - riziko postihnutia plodu Downovým syndrómom, - vy ia frekvencia pred asných pôrodov u prvorodi iek, - frekvencia pôrodníckych komplikácií a vy í výskyt opera ných pôrodov.
Parita U viacrodi iek /4 pôrody a viac/sa vo zvý enej miere vyskytujú: - anomálie v nidácii, - riziko pred asného pôrodu, - chronická nutri ná a neskôr respira ná insuficiencia placenty, - poruchy v III. dobe pôrodnej. Stres Fyziologicky je stres spojený s úzkos ou a depresiou. Predpokladá sa, e úzkos mô e spôsobi zvý ený metabolický výdaj a vies k ni iemu nárastu hmotnosti v gravidite alebo úzkos ou vyvolané zmeny mô u vyprovokova pred asný pôrod. Zamestnanie Zákonník práce prísne vymedzuje, resp. zakazuje ur ité zamestnania alebo výkony pre archavé eny. Medzi takéto zamestnania patrí práca v prostredí s výskytom toxických látok, iarenia, nadmerného prachu a hluku, striedania tepla a chladu, prítomnos vibrácií. Tehotná nesmie pracova v noci a nesmie zdvíha bremená ie ako 5 kg. Zvý ená fyzická námaha v pracovnom procese a práca vo vysokom tempe / napr. dlhé hodiny chodenia a státia / mô u ovplyvni vnútrobru ný tlak, maternicový prietok krvi, hormonálnu rovnováhu a nutri ný stav, ím sa zvy uje riziko pred asného pôrodu. Obezita Naj astej ou prí inou obezity v gravidite je pozitívna energetická bilancia, t.j. zvý ený prívod energie a zní ený výdaj. Obezita v gravidite mô e vies k rôznym komplikáciám v zmysle za enia kardiovaskulárneho systému, porúch za ívacieho systému, vzniku gesta ného diabetu a iných mo ných komplikácií v priebehu gestácie. Pri pôrode je zvý ený výskyt ukon enia tehotnosti opera ným pôrodom. Percento cisárskych rezov u výrazne obéznych ien je 4 x vy ie! Nedostato ná vý iva v archavosti Poruchy vý ivy v gravidite sú zaprí inené : - nedostato ným prívodom potravín do organizmu,
- nevhodným zlo ením stravy, - nedostato ným trávením v GIT. Rizikové skupiny sú eny: vedome obmedzujúce príjem kalórií, radikálne vegetariánky, eny s emo nou poruchou, faj iarky a pod. Nárast hmotnosti matky v archavosti menej ako 9 kg zodpovedá o 360 g ni iemu nárastu hmotnosti celého plodu! Pohlavný styk v archavosti Názory na pohlavný styk v gravidite sa lí ia. Pohlavný styk je nevhodný u eny s odtekajúcou plodovou vodou, krvácaním z rodidiel, hroziacim potratom alebo pred asným pôrodom. Masturbácia alebo drá denie bradaviek pri termínovej gravidite mô u pôrod indukova. V sú asnosti prevláda názor, e pohlavného styku je vhodné sa vyvarova v prvých mesiacoch gravidity, najmä v období, ke mala nasta men truácia, aby vä ie prekrvenie spojené s podrá dením a mechanickými vplyvmi nevyvolali kontrakcie maternice, alebo a spontánny potrat. Sexuálny styk sa neodporú a pri rizikových graviditách s anamnézou samovo ných potratov alebo pred asných pôrodov. Pacientky by sa mali zdr pohlavného styku pri vývojových anomáliách maternice, príznakoch hroziaceho potratu, drá divej maternici s pohotovos ou ku kontrakciám, skracovaní kr ku maternice, alebo jeho pootvorení, pri akomko vek krvácaní, placenta praevia a pri výtoku vzdorujúcemu lie be. Pohlavný styk sa neodporú a v posledných dvoch mesiacoch archavosti pre mo né riziko pred asného odtoku plodovej vody, krvácania, zanesenia infekcie do rodidiel eny a tým vyvolania pred asného pôrodu. Fyzická aktivita Vplav cvi enia na organizmus tehotnej eny závisí od druhu, spôsobu a intenzity cvi enia a od skuto nosti, nako ko bola ena pred archavos ou fyzicky aktívna. Primerané cvi enie v gravidite nemá negatívny vplyv na jeho výsledok. Riziká príli astého alebo príli intenzívneho portovania spo ívajú v zní ení uterinného prietoku, prechodnej bradykardii plodu, hypertermii a zní enej dostupnosti cukrov. Výsledkom neprimeranej portovej aktivity tak mô e by pred asný pôrod a hypotrofia plodu. Nevhodné sú porty, pri ktorých hrozí priamy úder na brucho /napr. loptové hry/ a pády /napr. bicyklovanie, jazdectvo, d udo/, porty, pri ktorých dochádza k poklesu telesnej hmotnosti /napr. jogging, aerobik /. Jednozna ne nevhodný port v gravidite je portové potápanie. Odporú a sa plávanie, turistika, pravidelné denné prechádzky.
Faj enie Nikotín zni uje prietok krvi maternicou, zvy uje 3-5 násobne výskyt pred asného pôrodu a je hlavnou prí inou nízkej pôrodnej hmotnosti. Toxické látky vznikajúce pri faj ení obmedzujú prenos kyslíka materskou krvou smerom ku plodu. Deti faj iarok majú 1,9 x astej ie ni iu hmotnos a aj sa rodia pred asne. Hmotnos detí je v priemere o 200-300 g ni ia ako detí matiek, ktoré v gravidite nefaj ili. Perinatálna úmrtnos je 1,2 x vy ia. Deti faj iarok nápadne asto zomierajú na syndróm náhlej smrti! astej ie majú asthmu a respira né infekcie. Vrodené chyby sa pripisujú toxickým ú inkom nikotínu. Vyskytujú sa astej ie reduk né anomálie kon atín, vrodené chyby uropoetického traktu a ráz tepy pery a podnebia. Faj iarky menej asto doj ia, ím sa prehlbuje rastový deficit detí. Trvalé následky pasívneho faj enia plodu sú : - retardácia somatického rastu, - asté respira né infekcie, - alergické ochorenia najmä atopický ekzém a astma, - ni ia úrove inteligencie a poruchy správania. Abúzus alkoholu Abúzus alkoholických nápojov a drog mô e vies k vá nym poruchám plodu v zmysle embryopatie, fetopatie alebo dystrofie plodu pod a dávky, pravidelnosti príjmu a obdobia archavosti., v ktorej je plod vystavený ú inku toxickej látky. Zaznamenal sa vy í výskyt preeklampsií a pred asných pôrodov. Alkohol ovplyv uje rast plodu v priebehu celej gravidity a vo v asnej tehotnosti má teratogénny ú inok. Vysoká spotreba alkoholu viac ako 25 cl alkoholu denne vedie k fetálnemu alkoholovému syndrómu / FAS/ so záva nými následkami pre postnatálny vývoj die a. Uvádza sa, e z porodených plodov alkoholi iek je 35-40 % postihnutých FAS a u al ích sú prítomné men ie zmeny alebo vrodené chyby. Pravidelná konzumácia men ieho mno stva alkoholu je spojená s retardáciou plodu a ni ou pôrodnou hmotnos ou. Vhodné je doporu v etkým tehotným enám, aby nepili alkoholické nápoje po as celej gravidity! Abúzus kofeínu Kofeín je jednou z naj astej ie pou ívaných drog. Najmenej 50 % udí pije kávu, 29 % aj, 58 % nealkoholické nápoje obsahujúce kofeín. Je sporné, i má kofeín významne nepriaznivý vplyv na graviditu a plod. Vz ah k nízkej pôrodnej hmotnosti, pred asnému pôrodu a pred asnému odtoku plodovej vody nebol prekázaný. Vyskytnú sa mô u fetálne arytmie pri excesívnom príjme
kofeínu, ktoré mô u pretrváva aj po pôrode, preto e novorodenec nie je schopný kofeín metabolizova. Teratogénny vplyv nebol dokázaný.