ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Okresný súd Prešov Spisová značka: 28C/50/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113210744 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113210744.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa E. J., nar. X.X.XXXX, bytom Y. Š., H. R. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti odporcovi CASSOVIA REALITAS Košice, s.r.o., IČO: 36 762 385, so sídlom v Košiciach - Sever, Národná trieda 206/75, právne zastúpený JUDr. Máriou Tomčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Tolstého 2, v konaní o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu takto r o z h o d o l : návrh z a m i e t a, o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 12.4.2013 domáhal svojou žalobou o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi účastníkmi konania je v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a priamym prevodom na tretiu osobu neplatná. Zároveň navrhoval, aby súd určil, že zmluvné podmienky v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 10.8.2007 uzavretej medzi navrhovateľom a Všeobecnou úverovou bankou v časti zmluvných podmienok: 6.1. v prípade, že Zabezpečovaná pohľadávka nebude včas a riadne splnená, Záložný veriteľ písomne upovedomí Záložcu a dlžníka o začatí a spôsobe výkonu Záložného práva a z výťažku uspokojí Zabezpečovanú pohľadávku, a to aj v prípade, že Zabezpečovaná pohľadávka je už premlčaná, 6.3. Záložný veriteľ je oprávnený zvoliť sám vhodný spôsob predaja Nehnuteľnosti, najmä: 6.3.1. na verejnej dražbe právne záväzným postupom podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, 6.3.3. priamo kupujúcemu, 6.3.4. iným vhodným spôsobom, ktorý zvolí Záložný veriteľ, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Odporca s návrhom nesúhlasil. Súd svojim rozsudkom zo dňa 19.3.2014 žalobu zamietol. Poukázal pritom na to, že navrhovateľ s VÚB bankou uzavrel zmluvu dodržujúc všetky právne predpisy, strany sa dohodli na podmienkach výkonu záložného práva. Voči rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, krajský súd svojim uznesením zo dňa 26.6.2014 rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo to, že súd prvého stupňa neaplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch, čo krajský súd označil za nesprávne. Aj keď úver bol poskytnutý na rekonštrukciu nehnuteľnosti, a aj keď sa na neho zákon č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevzťahoval, nakoľko to vylučovalo ustanovenie 1 ods. 2 písm. a) tohto právneho predpisu, uvedené nezbavovalo súd prvého stupňa povinnosti zaoberať sa skúmaním neprijateľných podmienok. Keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa podľa krajského súdu má byť posúdiť vzniknutý právny vzťah ako spotrebiteľský a následne podrobiť skúmaniu dohodnuté podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska ich prijateľnosti a neprijateľnosti. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Navrhovateľ uzavrel so Všeobecnou úverovou zmluvou úverovú zmluvu hypopôžičku dňa XX.X.XXXX, č. zmluvy N. XXXXX-XX. Predmetom tejto zmluvy bol A úver vo výške 100.000,-- Sk so splatnosťou 72 mesiacov, ročnou úrokovou sadzbou 9,7 % a B úver vo výške 4.700,-- Sk označený ako účel - úhrada výdavkov vynaložených spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., pričom celková výška úveru bola 104.700,-- Sk (3.475,40 Eur). Na zabezpečenie úveru bola v ten istý deň uzatvorená zmluva o záložnom práve č. B. XXXXX-XX a predmetom záložného práva sa stala nehnuteľnosť navrhovateľa, byt č. XX na prízemí bytového domu č. súp. XXX, vchod XX, X. N.. H. R. Y. Y. Š., ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú na parcele č. XXXX/X, F.. Ú.. Y. Š., zapísané na LV č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku, parcela registra C s parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2 v podiele 22/270 k celku. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že Všeobecná úverová banka zmluvou zo dňa 17.12.2012 postúpila svoju pohľadávku postupníkovi CASSOVIA REALITAS Košice, s.r.o. - odporcovi. Odporca mu listom dňa 20.2.2013 oznámil začiatok výkonu záložného práva na predmetné nehnuteľnosti. V liste uviedol, že oznamuje výkon záložného práva v prospech záložného veriteľa predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe z titulu neuhradenia splatnej pohľadávky. Navrhovateľ namietal výkon záložného práva bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Má za to, že výkon záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Poukazoval pritom, že rozdiel medzi nesplateným úverom a trhovou hodnotou bytu je vysoký, hodnota bytu je niekoľkonásobne vyššia ako nesplatený úver. Navrhovateľ žiadal vo veci vydať aj predbežné opatrenie, aby odporca bol povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na predmetnú nehnuteľnosť, súd návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel dňa 22.4.2013. Uznesenie sa stalo právoplatným 16.5.2013. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal, že jeho pohľadávka je postúpená od Všeobecnej úverovej banky, ktorá ako hypotekárna banka je povinná poskytovať hypotekárne úvery v súlade so záväznými právnymi predpismi a tak to aj urobila, platnými v čase poskytnutia úveru. Zmluva o zriadení hypotekárneho záložného práva nie je dodávateľskou zmluvou. Jej zmluvnými stranami nie sú dodávateľ a spotrebiteľ, preto táto zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou tak, ako je definovaná v Občianskom zákonníku, a preto navrhovateľom požadované plnenie zmluvných podmienok v časti 6.1., 6.3., 6.3.1. v zmluve o zriadení hypotekárneho záložného práva nie je možné prehlásiť za neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva o zriadení hypotekárneho záložného práva spolu so zmluvou o hypotekárnom úvere nie sú viazané zmluvy podľa 52 Občianskeho zákonníka, posudzuje sa každá z nich samostatne. Odporca ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že podľa platných právnych predpisov v zmysle ochrany záložného veriteľa v súlade s článkom 6 predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere má odporca ako záložný veriteľ právo uspokojiť svoju pohľadávku výkonom záložného práva aj predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z.. Ďalej odporca vo svojom písomnom podaní uviedol, že zákon o dobrovoľných dražbách nepredpokladá predchádzajúcu dohodu medzi záložným veriteľom a dlžníkom o možnosti dražby ako podmienku dražby ako takej, a teda aj pre prípad, ak by navrhovateľom vypočítané zmluvné podmienky boli určené za neprijateľné a teda by došlo k čiastočnej neplatnosti zmluvy, nič by nebránilo odporcovi vykonať dražbu v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z.. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ nespochybňuje záväzok voči odporcovi ako taký a svoj záväzok nemá záujem ani po početných výzvach dobrovoľne plniť a účelovo oddeľuje možnosť uspokojenia pohľadávky odporcu. Navrhovateľ mal možnosť dohodnúť sa s odporcom na splátkach, ale to odmietol.

Poukazoval na to, že právny štát musí zabezpečiť súdnu ochranu tým, ktorý dodržiavajú platné zákony. Navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní v októbri 2013 navrhovateľ uviedol, že po rozvode ostal sám, manželka ho vyhodila z bytu a hľadal nejaké možnosti. Našiel si byt a vo VÚB banke hľadal možnosť úveru. Bolo to asi 360.000,-- Sk a skrze túto zmluvu založil nehnuteľnosť. Tvrdil, že nerozumel tomu, čo to presne obnáša, teda čo je hypotéka a aký rozdiel je medzi hypotékou a úverom. To sa udialo v roku 2007. Splátky tam boli určené 400,-- Sk mesačne na 19 rokov. Bolo to reálne, pretože vtedy zarábal okolo 15.000,-- Sk až 18.000,-- Sk mesačne. Ale potom v roku 2010 ho preradili na inú prácu a plat mu klesol na 8.000,-- Sk. Na otázku súdu uviedol, že z tých 8.000,-- Sk si už 400,-- Sk na zaplatenie hypotéky nenašiel. Navrhovateľ uviedol, že platil aj nejaké iné splátky. Potom hľadal nejaké možnosti v banke, ale jeho banková poradkyňa tam už nebola. Potom už v banke nebol a nehľadal možnosti, ako s bankou túto situáciu riešiť. Myslel si, že sa to nejako vyrieši. Asi 2 roky dozadu prišiel za ním nejaký pán a nalepil mu na dvere exekúciu a potom to začal riešiť s právnikom. Ten byt stál 430.000,-- Sk a mal ešte jeden úver. Odporca uviedol, že navrhovateľ mal dva úvery. Poukazoval na to, aby si to neplietol, pretože teraz hovoril o úvere, ktorý nie je predmetom konania. V roku 2005 si kupoval nehnuteľnosť a nie v roku 2007. V roku 2005 si zobral prvý úver na kúpu tejto nehnuteľnosti, ale tento úver nie je predmetom konania. V roku 2007 zobral od VÚB ďalších 100.000,-- Sk, bolo to zrejme už na rekonštrukciu, ako je to uvedené v zmluve. V roku 2008 prestal tento úver splácať a v roku 2009 prebehla dobrovoľná dražba, ktorá bola neúspešná. Pohľadávku sa nepodarilo vymôcť a pohľadávka bola postúpená v roku 2012. Následne navrhovateľ nahliadol do spisu. Predmetom zmluvy je zmluva o poskytnutí úveru - hypopôžička z roku 2007 na 100.000,-- Sk. Navrhovateľ uviedol, že si nepamätá, že by takúto zmluvu podpísal, aj keď podpis je jeho. Odporca na pojednávaní na to uviedol, že je čudné, že navrhovateľ žaluje zmluvu, ktorú si ani nepamätá. Na otázku súdu, prečo navrhovateľ žaluje tak, ako znie petit návrhu, navrhovateľ odpovedal, že je to z dôvodu krízy a je nezamestnaný. Odporca poukázal, že na LV sú dve záložné práva. To jedno je z roku 2005 od VÚB banky, tá prvá pôžičky, ktorá je tiež splatná, nespláca sa a druhý je úver 100.000,-- Sk z roku 2007, ktorý je tiež splatný. Odporca figuruje ako druhý záložný veriteľ a pred vykonaním dobrovoľnej dražby museli informovať VÚB banku, ktorá dala súhlas na dobrovoľnú dražbu. Odporca navrhol navrhovateľovi to, že ak bude splácať túto pôžičku, boli by ochotní mu znížiť splátky. Poukazoval na to, že sa snažili s navrhovateľom komunikovať, navrhnúť mu nejaké riešenie, ale on to odmietol. Súd poskytol účastníkom konania priestor na to, aby sa dohodli. Navrhovateľ na ďalšom pojednávaní uviedol, že je naklonený dohode, ak dohodu podpíše, tak by zobral návrh späť. Na poslednom pojednávaní koncom februára 2014 uviedol, že napokon sa nedohodli, odporca poukazoval, že návrh bol na 40 Eur mesačne, ale zo strany navrhovateľa bola nulová ochota. Navrhovateľ na záver uviedol, že trvajú na podanom návrhu v celom rozsahu. Výkon záložného práva a zmluva o záložnom práve nereflektuje samotný dlh, alebo zostatok na dlhu navrhovateľa, v zmluve o postúpení pohľadávky sa určuje dlh vo výške 5.700 Eur, že v pôvodnej zmluve nebolo RPMN, považujú dlh navrhovateľa ako bezúročný a bez poplatku. Dlh v porovnaní s hodnotou bytu je zanedbateľná čiastka a malo by sa to riešiť iným spôsobom. Navrhovali, aby súd žalobe vyhovel. Odporca uviedol, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti je 9.800 Eur, nie vyššia ako to bolo v predchádzajúcom období. Trvali na svojich písomných vyjadreniach a poukazovali na to, že úver je hypotekárnym úverom a nie spotrebiteľským a nevzťahuje sa na neho spotrebiteľské právo. Navrhovali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu sa odporca k veci vyjadril, že zmluva o úvere zo dňa 10.8.2007 neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Bola uzatvorená v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a sám navrhovateľ neuviedol, o ktoré neprijateľné zmluvné podmienky ide. Odporca nadobudol predmetnú pohľadávku vo výške 5.757,61 Eur v súlade s právnym poriadkom v Slovenskej republike, ako aj v Európskej únii zmluvou o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ neuhradil

žiadnu splátku a odmietol s odporcom komunikovať, nepreberá poštu, hoci sa v mieste bydliska zdržiava a vyhýba sa plneniu svojho záväzku. Poukázal na to, že inštitút výkonu záložného práva je legálny tak v Slovenskej republike ako aj v Európskej únii. Je to inštitút zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa v prípade vyčerpania všetkých ostatných dostupných prostriedkov. Odporca predložil aj oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany VÚB banky, ako aj výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo strany VÚB banky zo dňa 21.7.2008. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 23.3.2015 navrhol s poukazom na to, že odporca predložil zmluvu o postúpení úveru, z ktorej vyplýva výzva na zaplatenie celého úveru z roku 2008, teda má za to, že úver je premlčaný a premlčané je teda aj záložné právo. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie PL ÚS 23/14. S poukazom na tieto skutočnosti navrhovali pripustenie alternatívneho petitu v znení: odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti navrhovateľa. Odporca nesúhlasil s rozšírením alternatívneho petitu, pretože petit žaloby je daný a výkon záložného práva je možný, aj keď je pohľadávka premlčaná. V tejto súvislosti poukazovali na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. 34/2013, že výkon záložného práva je v súlade s právom Európskej únie. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu 23/2004 zo dňa 24.9.2014, ktoré sa zaoberá dobrovoľnými dražbami. Súd svojim uznesením zo dňa 1.4.2015 nepripustil zmenu petitu návrhu podanú navrhovateľom na pojednávaní dňa 23.3.2015. Podľa 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Podľa 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka, akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. Podľa 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Podľa 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka, po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu

okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. Podľa 151l ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Podľa 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. Podľa 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. Podľa 151m ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. Podľa 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. Podľa 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba. Podľa 151m ods. 5 Občianskeho zákonníka, osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania. Podľa 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. Podľa 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji. Podľa 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Podľa 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.

Podľa 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Podľa 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká: a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. Podľa 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho zákonníka ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Podľa 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2007: Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle 80 písm.c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Pretože súčasťou riadneho odôvodnenia rozsudku v zmysle 157 ods. 2 O.s.p. je aj (a najmä) právne posúdenie veci súdom a pri určovacej žalobe predpokladanej ustanovením 80 písm.c/ O.s.p. sa súd v rámci právneho posúdenia veci musí zaoberať najprv existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo úvahy súdu, akými sa riadil pri riešení tejto otázky. Absencia týchto úvah má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba o určenie v zmysle 80 písm.c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná

zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď je záložná zmluva platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle 80 písm.c/ O.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke). Z rozhodnutia Ústavného súdu PL ÚS 23/2014: Ústavný súd sa v prvom rade nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je totožný s núteným výkonom práva prostredníctvom nútenej (exekučnej) dražby. Nútené (exekučné) dražby a dobrovoľné dražby sú dvoma odlišnými inštitútmi, ktoré síce majú spoločný cieľ, a to speňaženie majetku povinnej osoby, a čiastočne aj priebeh (dražba majetku), ale zásadne sa líšia podkladom, ktorý umožňuje ich výkon. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci dopĺňa, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj takým, ktoré, tak ako záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona [ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vlastníctve bytov )]. Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje exekučný titul pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti. Nad rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby ( 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Osobitne sa žiada zdôrazniť, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 2. júna 2011 a uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013), a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec). V uvedenej súvislosti ústavný súd opakuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva (II. ÚS 237/2011).

Podľa názoru ústavného súdu zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene) nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si veci (k rovnakému záveru dospela napríklad aj rakúska judikatúra: pozri rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdu [OGH] sp. zn. 6 Ob 111/10g z 24. 6. 2010 body 2.2. a 3., dostupné na internete: <http://www.ris.bka.gv.at>). Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie (m. m. II. ÚS 261/2013). Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie NS SR súd sa musel zaoberať otázkou, ktorú pri svojom prvom rozhodovaní súd prvého stupňa opomenul, a to preskúmanie žaloby v kontexte naliehavého právneho záujmu na takúto žalobu. S poukazom na citované rozhodnutie NS SR však súd musí konštatovať, že návrh navrhovateľa absentuje takýto naliehavý právny záujem. Súd sa plne stotožňuje so závermi NS SR, ktorými sa cíti byť viazaný a to s poukazom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi a to ani tak, ako ho žaluje v tomto prípade navrhovateľ, to znamená, že je záložná zmluva v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a priamym prevodom na tretiu osobu neplatná. Nemôže mať v tomto smere navrhovateľ naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia 80 písm. c) O.s.p.. (Súd len na okraj poznamenáva, že v priebehu konania niekoľkokrát navrhovateľa upozornil, že takáto žaloba jeho situáciu nijakým spôsobom nevyrieši.) Zhrňujúc súd uvádza, že žaloba o určenie, že zmluva medzi účastníkmi je v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a priamym prevodom na tretiu osobu neplatná, absentuje naliehavý právny záujem, preto ju súd zamietol. S poukazom na ďalší obsah žalobného návrhu o určenie, že zmluvné podmienky uvedené v návrhu sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami týkajúce sa dobrovoľnej dražby, súd návrh zamietol. Vážnym spôsobom sa zaoberal argumentmi spotrebiteľského práva, ktoré prehodnotil v kontexte predloženej zmluvy o zriadenie záložného práva. V tejto súvislosti chce na úvod súd poznamenať, že spotrebiteľské právo, ktoré v poslednom čase v právnom poriadku Slovenskej republiky výrazným spôsobom sa naklonilo v prospech spotrebiteľa, ani v súčasnej právnej úprave nevylučuje možnosť dobrovoľnej dražby v zmysle záložného práva ako legálneho prostriedku na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Zmluvu uzavrel právny predchodca odporcu, ktorým je renomovaný subjekt pod stálym dohľadom NBS a uzavreté zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania boli uzavreté v súlade s platnou legislatívou. Ak teda ani v súčasnej dobe v roku 2015 spotrebiteľské právo nevylučuje možnosť uzavretia aj v spotrebiteľských vzťahoch zmluvy o dobrovoľných dražbách, súd chce poukázať na to, že nebolo zo strany navrhovateľa preukázané, v čom by uvedené zmluvné podmienky mali byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle vtedy platného spotrebiteľského práva, to znamená v čase uzatvárania zmluvy o zriadení záložného práva. Ak právny zástupca navrhovateľa citoval rozhodnutie Ústavného súdu, ktorého časť súd zacitoval v rozsudku, žiada sa dodať, že súd má možnosť preskúmavať dobrovoľnú dražbu v konaní, kedy sa bude dlžník toho domáhať a inštitút jeho ochrany je takto zabezpečený. A aj keď môže nastať ako Ústavný súd hovorí pnutie medzi záujmami veriteľa a dlžníka, určite nie neobmedzene. A v tomto prípade táto situácia nebola preukázaná (ústretovosť odporcu, aby sa s dlžníkom dohodol na 40 Eur (!) splátkach a pod., naopak preukazuje navrhovateľovu neochotu postaviť sa zodpovedne k svojím záväzkom). Teda ani v kontexte citovaného rozhodnutia Ústavného súdu, súd nevidel priestor rozhodnúť v prospech navrhovateľa. Súd uzatvára, že dôvodom opätovného zamietnutia návrhu bola absencia naliehavosti právneho záujmu a v súlade so spotrebiteľským právom nepreukázanie neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v petite návrhu.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa 151 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.