KRYOGÉNNE GEOMORFOLOGICKÉ PROCESY A FORMY Periglaciálna morfogenéza sa viaže na nezaľadnené oblasti s dlhodobo zamrznutou pôdou (permafrostom).
KRYOSFÉRA AKO GEOMORFOLOGICKÉ PROSTREDIE Kryosféra je časť fyzickogeografickej sféry, ktorej teplota je viac ako dva roky neustále pod bodom mrazu. Leží v polárnych a vysokohorských oblastiach, ktoré sa vyznačujú negatívnou tepelnou bilanciou. Voda prevažne v tuhom skupenstve je spolu s gravitáciou hlavným reliéfotvorným činiteľom glaciálnych a periglaciálnych geomorfologických procesov. Zmrznutá voda sa vyskytuje vo forme: snehu povrchového ľadu podzemného ľadu
Základným predpokladom periglaciálnej morfogenézy je prítomosť dlhodobo zamrznutej pôdy (permafrostu). V tomto morfoklimatickom prostredí sa veľmi účinne uplatňujú kryogénne geomorfologické procesy, ktorými sa vytvárajú kryogénne geomorfologické formy.
Dlhodobo zamrznutá pôda (permafrost, večnaja merzlota)
je komplex hornín, zvetralín a pôdy, ktoré majú teplotu pod bodom mrazu najmenej dva roky. Vytvára sa v oblastiach pevnín, kde teplota v zimných mesiacoch klesá hlboko pod bod mrazu a počas leta sa zamrznutá pôda a horniny nestačia celkom roztopiť.
Pôda a horniny sa počas leta sa roztápa do rozličnej hĺbky. Roztopená povrchová časť dlhodobo zamrznutej pôdy sa nazýva aktívna vrstva. Jej prítomnosť má veľký význam pre periglaciálnu morfogenézu, ktorá sa uplatňuje najmä cez kryogénne geomorfologické procesy na tvarovaní reliéfu danej oblasti. Ďalším významným reliéfotvorným činiteľom tejto morfogenézy je podzemný ľad, ktorý sa podieľa najmä na tvorbe ľadových klinov. Uprostred oblastí s dlhodobo zamrznutou pôdou sa vyskytujú dlhodobejšie nezamrznuté územia, ktoré sa nazývajú taliky. Vyskytijú sa najmä pod veľkými riekami a jazerami.
Rozšírenie permafrostu na severnej pologuli
Kryogénne geomorfologické procesy obmedzujú svoju činnosť na aktívnu vrstvu dlhodobo zamrznutej pôdy. Ako hlavný reliéfotvorný činiteľ pôsobí voda, ktorá striedavo zamŕza a rozmŕza. Voda v činnej vrstve sa podieľa na: mrazovom zvetrávaní kryoturbácii kryoplanácii kongeliflukcii nivácii
Mrazové zvetrávanie je v periglaciálnych podmienkach veľmi intenzívny deštrukčný proces, ktorý pripravuje horninový materiál pre rôzne krogénne geomorfologické procesy. Striedavým zamŕzaním a rozmŕzaní hornín (regeláciou) dochádza k ich mrazovému trhaniu (gelivácii), čím sa vytvára prevažne skeletový zvetralinový plášť. V trhlinách na povrchu hornín, ktoré vznikajú pri mrazovom zvetrávaní, dochádza k tvorbe mrazových klinov. Mrazové kliny sa formujú v lete, keď sa trhliny napĺňajú vodou prevlhčenými jemnozrnými zvetralinami (pieskom alebo hlinou).
Kryoturbačné procesy Zamŕzaním a rozmŕzaním aktívnej vrstvy dlhodobo zamrznutej pôdy dochádza ku kryoturbácii, vírivému porušeniu usporiadania jemnejších frakcií zvetralinového plášťa. Kryoturáciou sa vytvárajú kryoturbačné štruktúry. Na svahoch periglaciálnych oblasti sa aktivizujú kryogravitačné geomorfologické procesy, najmä kongeliflukcia, mrazové kĺzanie. Veľmí účinné sú aj nivácia a niválnogravitačné geomorflogické procesy.
Kryogénne geomorfologické formy Kryogénnymi geomorfologickými procesmi vznikajú v periglaciálnych oblastiach rôzne kryogénne geomorfologické formy. Mnohé z nich sú formy zložené alebo prechodné (kryoplanačné, kryogravitačné, kryoniválne geomorfologické formy a pod.). Čisté kryogénne geomorfologické formy sa členia na: termokrasové formy štruktúrne pôdy
Termokrasové formy Bajdžarach pahorok nad ľadovým klilnom Ďujoďa misovitá depresia nad topiacim sa ľadovým klinom Talik hornina s teplotou vyššou ako 0, pod riekou, alebo Jazerom Alas termokrasové jazero, jeho vyschnutím vzniká depresia - Khonu. Pingo pahorok s ľadovým jadrom
bajdžarach pingo
Štrukrúrne pôdy v podstate nie sú pôdami, ale len fyzikálnymi zvetralinami (bez ne-vyhnutnej organogénnej zložky, ktorá robí pôdu pôdou). Hetero-génne zvetraliny sa kryoturbáciou triedia do rozličných povrchových štruktúr.
Polygonálne pôdy Hrubšie frakcie zvetralín tvoria obvody mnohouholníkov (polygónov) okolo jadier s jemnejšími frakciami. Polygóny môžu mať až niekoľko metrov v priemere. Malé polygóny s priemerom 0,5 až 1 m sa nazývajú kamenné vence. Na miernejších svahoch sa tvar polygónov predlžujú do elipsy, na strmších svahoch sú deformácie polygónov ešte väčšie, že sa rozpadajä do brázd a pásov.
Dláždené pôdy Sú charakteristické vertikálnym vytriedením silne prevlhčených zvetralín. Úlomky hornín alebo štrk sú kryoturbáciou vytláčané na povrch, kde vytvárajú kamennú alebo štrkovú dlažbu. Girlandové pôdy Na tvorbe girlandových pôd sa spoluúčastňuje aj soliflukcia. Skladá sa s drobných hlinitých alebo kamenitých terás, ktoré sú olemované mačinou. Šírka terás je niekoľko dm a výška niekoľko cm.
Niválne geomorfologické procesy (nivácia) sú skupinou procesov, ktoré formujú tvary reliéfu snehom. Súvislá snehová pokrývka sa počas oteľovania (najmä v jarných mesiacoch) zmenšuje a rozpadá sa na snehové polia (snežníky). Snehové polia sa najdlhšie udržiavajú na vhĺbených častiach reliéfu, ktoré sú tienistejšie a lepšie chránené pred účinkami priameho slnečného žiarenia. Sneh sa pomalšie topí aj na konkávnych úsekoch štruktúrnych stupňovín. Tavná voda z týchto polí striedavo zamŕza a rozmŕza, pričom mechanicky rozrušuje horniny terénnej hrany a zvýrazňuje hranatosť reliéfnych tvarov.
Niválne geomorfologické formy Vo vhĺbených častiach svahov sa sneh spolu s mrazovým zvetrávaním, soliflukciou a ronom podieľa na tvorbe niválnych (nivačných) depresií. Ich prehlbovaním sa formujú ľadovcovým kotlom podobné niválne (nivačné) kotly.