Súd: Okresný súd Banská Bystrica Spisová značka: 9C/68/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111207489 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6111207489.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcov 1/ Y.. Ľ. Q., V.., O. O., W. XXX/XX, 2/ Q. Q., O. O., W. XXX/XX, obidvaja žalobcovia v konaní práv. zast. JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, Banská Bystrica, Rudlovská cesta 47 proti žalovaným 1/ Y. F., O. O., W. XX, 2/ O. F., O. O., W. XX, obidvaja žalovaní v konaní práv. zast. advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, o uloženie povinnosti osadiť zachytávače zosúvajúceho sa snehu na strechách stavieb a vykonať terénne úpravy na pozemku a o náhradu škody vo výške 400,- Eur, takto r o z h o d o l : Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zasypať drenážnu ryhu, nachádzajúcu sa na hranici parcely D.-S. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. O. a parcely D.-S. Č.. XXX, zastavené plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. O., v časti od začiatku garáže žalobcov po koniec zadnej časti rodinného domu žalovaných do úrovne, v ktorej sa nachádza zámková dlažba na spevnenej ploche žalobcov a v časti od konca rodinného domu žalovaných až po koniec pozemkov účastníkov smerom do záhrady do úrovne pozemku žalobcov, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. V časti návrhu, v ktorej sa žalobcovia domáhali zasypania drenážnej ryhy od prednej časti pozemkov účastníkov, t. j. od ulice po začiatok garáže žalobcov, do úrovne zámkovej dlažby žalobcov, súd návrh z a m i e t a. V časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali uložiť žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne umiestniť na strechu rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele D.-S. Č.. XXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. O., zachytávače zosúvajúceho sa snehu, a to v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia, súd konanie z a s t a v u j e. V časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali uložiť žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne umiestniť na strechu hospodárskej budovy bez súpisného čísla, postaveného na parcele D.-S. Č.. XXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. O., zachytávače zosúvajúceho sa snehu, a to v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia, súd konanie z a s t a v u j e. V časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali uložiť žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu škody vo výške 400,-- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy za čas od 30. 12. 2010 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia, súd konanie z a s t a v u j e. Súd žalobcom ani žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu z titulu náhrady trov štátu sumu 12,32 Eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu z titulu náhrady trov štátu sumu 12,33 Eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 08. 04. 2011 domáhali v zmysle ustanovenia 127 ods. 1 a 415 ods. 1 a nasledujúcich uloženia povinností žalovaným 1/ a 2/: 1. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne umiestniť na strechu rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele D.-S. Č.. XXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. O., zachytávače zosúvajúceho sa snehu, a to v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. 2. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne umiestniť na strechu hospodárskej budovy bez súpisného čísla, postaveného na parcele D.-S. Č.. XXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. O., zachytávače zosúvajúceho sa snehu, a to v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. 3. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zasypať výkop nachádzajúci sa na hranici parcely D.-S. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Q., zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. O. a parcely D.-S. Č.. XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. O., a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. 4. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu škody vo výške 400,-- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy za čas od 30. 12. 2010 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žalovaní 1/, 2/ žiadali návrh zamietnuť v plnom rozsahu. V časti žalobného návrhu bodu 1. a 2. zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 22. 06. 2011 vzala návrh späť a súd konanie v tejto časti v zmysle 96 OSP zastavil. Podaním právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 22. 03. 2012 vzali čiastočne návrh na začatie konania v časti 4. ohľadom náhrady škody vo výške 400,-- Eur s príslušenstvom späť a súd v tejto časti konanie v zmysle 96 OSP zastavil. Zároveň bližšie špecifikovali žalobný petit pod bodom č. 3 tak, že sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zasypať drenážnu ryhu od prednej časti pozemku účastníkov, t. j. od ulice po koniec garáže žalobcov, do úrovne, v ktorej sa nachádza zámková dlažba na spevnenej ploche žalobcov a v ostatnej časti pozemku popri hranici s pozemkom žalovaných, zasypať drenážnu ryhu po úroveň pozemku žalobcov. Súd na pojednávaní dňa 09. 05. 2012 zmenu žaloby v tejto časti pripustil v zmysle ustanovenia 95 ods. 1 OSP. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, ohliadkou na mieste samom, výpisom z J. Č.. XXX a č. XXXX kat. úz. O., snímkou z katastrálnej mapy, fotodokumentáciou, výzvou na odstránenie protiprávneho stavu zo dňa 08. 12. 2010, posudkom vypracovaným H.. H. Č. č. XX/XXXX na objednávku žalobcov dňa 26. 12. 2010, časťou projektovej dokumentácie rodinného domu žalobcov - povrchovými úpravami - vypracovanou H.. U.. F., výpoveďou starostu R. O., rozhodnutiami vydanými v stavebnom konaní vo veciach účastníkov - rozhodnutím Krajského stavebného úradu v O. O. č. S. O. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a rozhodnutím R. O. zo dňa XX. XX. XXXX, znaleckým posudkom Ing. Ľ. P. č. X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, výsluchom znalca, písomnými vyjadreniami účastníkov a ich zástupcov a inými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia žalobcov títo sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci O. a to rodinného domu, číslo súpisné XXX, postaveného na parcele D. S. XXX/X, zastavanej plochy parcela D. S. XXX/X U. XXX/X, ktoré susedia s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaných a to rodinným domom číslo súpisné XXX, postavenom na parcele D. S. XXX, parcely D. S. XXX zastavaná plocha a hospodárskej budovy bez súpisného čísla. Žalobcovia uviedli, že v minulosti opakovane upozorňovali žalovaných na absenciu lapačov na streche rodinného domu ako aj na streche hospodárskej budovy. V dôsledku toho na ich majetku vznikala škoda a bol ohrozený život a zdravie osôb nachádzajúcich sa na ich nehnuteľnosti. Pokiaľ vzali na prvom pojednávaní návrh v tejto časti späť, bolo to z dôvodu, že žalovaní tieto lapače na rodinnom dome ako aj na hospodárskej budove umiestnili. Žalobca v 1/ rade ďalej uviedol, že v roku 1998 kupoval pozemok spolu s domom a následne na tomto pozemku postavil nový rodinný dom, ktorý bol skolaudovaný v roku 2002. Od 17. 02. 2003 aj s rodinou v tomto dome býva. Žalovaní kúpili v susedstve rodinný dom asi v roku 2004. V čase, keď začali robiť rekonštrukciu svojej domovej nehnuteľnosti, ich viackrát prosili, aby si dali namontovať lapače snehu ale bezvýsledne. Napätie medzi nimi gradovalo. V roku 2009 žalovaný ohlásil drobnú stavbu na obecný úrad a začal so stavbou plotu medzi ich pozemkami, aby mohol užívať nerušene svoju nehnuteľnosť. Začal však vstupovať na ich pozemok aj s cudzími ľuďmi. Z týchto dôvodov on sám požiadal, aby mohol postaviť plot a tým zabrániť, aby žalovaní tento plot vystavali. Chcel, aby oplotenie bolo také, aby garantovalo jeho právo na súkromie. V marci, apríli 2010 začali realizovať túto stavbu. Zároveň vo februári 2010 požiadal obecný úrad, aby uložil žalovaným povinnosť namontovať lapače snehu na streche hospodárskej budovy žalovaných a v apríli rozšíril požiadavku aj na povinnosť namontovať lapače na streche domu. Obec uložila povinnosť odporcom vybudovať len žľaby na hospodárskej budove. Čo sa týka žalobného petitu č. 3, poukázal na technickú správu H. O., ktorá riešila oplotenie ako drobnú stavbu a podmienky jeho osadenia. Stavba plotu mala mať výšku 1,8 metrov a stĺpiky mali byť osadené v hĺbke 60 cm. On sám je vzdelaním inžinier geológ a špecialista na zakladanie stavieb. Už v roku 2005 žalovaní urobili drenáž po dĺžke pozemku, pričom plynové potrubie nachádzajúce sa na ich dome, zostalo nad úrovňou pozemku. On následne vyrovnával úroveň terénu svojho pozemku, pričom táto úroveň bola iná, ako v časti, v ktorej sa robila drenáž. Spevnil svoj pozemok betónovými obrubníkmi. V priebehu rokov 2007, 2008 do tohto priestoru medzi domom žalovaných a jeho zvýšeným pozemkov žalovaní zhodili nejakú stavebnú suť. Bolo to v prednej časti asi na dĺžku 10 metrov. Preto ich poprosil, aby túto suť zahodili nejakým makadamom, čo urobili. Časť makadamu dal on. Na otázku sudkyne žalobca uviedol, že aj vo zvyšku hranice pozemkov medzi účastníkmi došlo k zarovnaniu makadamom do úrovne jeho pozemku. Bolo to prirodzené zarovnanie, takýto stav existoval, už keď to kúpili. Zástupca žalobcov poukázal na tú skutočnosť, že už vyše jedného roka existuje taký stav, ktorý narušil vlastnícke právo žalobcov k pozemku, narušuje jeho statiku. Poukázal na znenie ustanovenia 127 ods. 1 O. z. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že pokiaľ namontovali lapače snehu, urobili to len z toho dôvodu, aby mali od žalobcov pokoj. Drenáž po celej dĺžke pozemku pri základoch ich rodinného domu ako aj hospodárskych budov robili kvôli odvodneniu. Žalobcovia súhlasili, aby za týmto účelom vstúpili na ich pozemok, ale dali im na to len jeden týždeň. Bolo to v roku 2005. Stihol vybudovať len drenáž od konca hospodárskej budovy po prednú časť rodinného domu. Následne si žalobcovia terénnymi úpravami zvýšili úroveň svojho pozemku cca o 70 cm a spevnili to betónovými obrubníkmi. Takáto situácia pretrvávala až do roku 2009, dokedy si žalobca postupne narovnával ich výkop na úroveň svojho pozemku a to suťou alebo zeminou, o čom nemali vedomosť. V roku 2009 ho upozornil, že s takým niečím nesúhlasí, lebo zdvihnutý terén sa opiera o múr jeho domu, ktorý je starý, z kameňa a nasiaka vlhkosťou. Žalobcovia argumentovali, že nechcú, aby došiel niekto na hranici pozemkov k úrazu a z týchto dôvodov povedal, že jediné riešenie je vybudovanie oplotenia. On sám ho nepotreboval robiť. Malo slúžiť len na jednoznačné vyznačenie hraníc a na oddelenie nerovností v teréne. Ku realizácii nedošlo, lebo žalobca zavolal políciu a napadol ich, keď zavolali geodeta na vytýčenie hranice. Keď osadili asi päť stĺpikov, na druhý deň boli vytrhané. Preto potom už nemal výhrady, keď si žalobca chcel sám vybudovať oplotenie.
V čase, keď žalobca začal stavať plot, on začal zo zadnej časti s výkopom, keďže chcel dať terén do pôvodného stavu, najmä z dôvodu, že takýto stav negatívne vplýval na ich nehnuteľnosť. V roku 2009 začal robiť fasádu domu a vtedy zistil tento stav a začali medzi nimi aj vážnejšie nezhody. S návrhom žalobcu nesúhlasil, keďže výška úrovne pozemku v súčasnej dobe je podľa pôvodného stavu. Žalobca si mal vybudovať oporný múrik tak, aby nedochádzalo ku zosuvu. Zástupca žalovaných s poukazom na znenie 127 O. z. uviedol, že žalobca pri realizovaní pozemkových úprav mal zabezpečiť svoj pozemok tak, aby nedochádzalo ku zosuvom pôdy na pozemok jeho klientov. Keď žalovaní zistili, že došlo ku zvýšeniu úrovne ich pozemkov, boli oprávnení urobiť všetky práce, aby bola zachovaná pôvodná úroveň pozemku, aby zabránili zhoršeniu stavu, ktorý negatívne vplýval na ich nehnuteľnosť z dôvodu tlaku a vlhkosti presakovanej do ich nehnuteľnosti. Ak by bol žalobca zrealizoval oplotenie v zmysle projektu, nemohlo dôjsť k akémukoľvek vplyvu. Stĺpiky nie sú osadené 60 cm ale len 20 cm hlboko. Rovnako betónové obrubníky v čase stavby plotu mali byť zabetónované a zabezpečené. Na ohliadke na mieste samom bolo zistené, že výška spevnenej plochy na pozemku žalobcov je 54 cm nad úrovňou makadamu, ktorý sa nachádza v súčasnej dobe na pozemku žalovaných. Žalobca na ohliadke uviedol, že súčasný stav mu neohrozuje nijakým spôsobom jeho majetok v časti od cesty po začiatok garáže. Pokiaľ žiada dosypať do pôvodného terénu, je to z estetického hľadiska. Pri ohliadke terénu, od začiatku hranice garáže až po jej koniec, sudkyňa zistila, že betónové lôžko pod spevnenou plochou pozemku žalobcov sa odvaľuje smerom do pozemku žalovaných spolu s izolačnou fóliou. Žalobca uviedol, že vo zvyšnej časti pozemku sa nachádzajú len betónové obrubníky bez betónového podkladu. Podľa starostu obce všetky pozemky na tejto ulici majú sklon smerom ku ceste. Tiež od vrchu ulice smerom ku žalovaným majú sklon dole. Všetky bývali zatopené. V súčasnej dobe je pozemok žalobcu vyrovnaný. V poslednom stavebnom konaní obec prikázala žalovaným vybudovať žľab na hospodárskej budove a zaústiť ho do svojho pozemku. Žalovaní popreli, že by oni navyšovali terén. Uviedli, že v prednej časti domu, kde bol pozemok žalobcov najviac zodvihnutý, im začal plesnieť dom. V súčasnej dobe sa tam už pleseň nenachádza. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že práve kvôli tomu to nechcú zasypať. Žalobca poukázal v prednej časti na bielu šípku, ktorá znázorňuje pôvodnú úroveň terénu. Táto šípka na fotodokumentácii na strane 108a na fotke č. 2 končí na úrovni začiatku betónového podkladu, na ktorom je postavený zvýšený betónový spevnený terén na pozemku žalobcov. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a znalcovi uložil zodpovedať tieto otázky: 1. Aký bol pôvodný stav nehnuteľnosti v čase kúpy pozemku žalobcami a nech ho porovná so súčasným stavom. Konkrétne nech uvedie, v ktorej časti pozemku žalovaných a v akom rozsahu je úroveň pozemku na hranici pozemkov účastníkov nižšia než pôvodná. 2. Ak je táto úroveň nižšia, či táto skutočnosť má za následok, že je v prednej časti pozemku žalobcov od cesty ohrozená spevnená betónová plocha. 3. Z časti od začiatku garáže smerom k zadnej časti pozemku žalobcov, z akého dôvodu dochádza k odvaľovaniu betónového lôžka spevneného chodníka žalobcov spolu s izolačnou fóliou, vypadávaniu zeminy spod betónového lôžka, nakloneniu stĺpikov plotu navrhovateľov, rozširovaniu medzery medzi obrubníkom chodníka a chodníkom navrhovateľov a či dochádza ku vzďaľovaniu podložia bazéna od obrubníka v dôsledku posunu nových obrubníkov. 4. Znalec nech posúdi, či prevýšenie a spevnenie pozemku žalobcov betónovou dlažbou a obrubníkmi bolo v súlade so stavebnou dokumentáciou a povolením stavby a či realizácia týchto stavebných úprav bola urobená v súlade s projektovou dokumentáciou vrátane osadenia stĺpikov plota. 5. Či zasypanie pozemku po celej úrovni hranice pozemkov odporcami v prednej časti do výšky požadovanej žalobcami by zabránilo posunu spevneného terénu, obrubníkov a plota žalobcov a zároveň by neohrozila nehnuteľnosť žalovaných, napr. zvýšenou vlhkosťou. 6. Znalec nech uvedie, či rúry plynovodného potrubia sa musia nachádzať na úrovňou pozemku. Ak áno, v akej výške.
7. Znalec nech sa vyjadrí aj ku ďalším relevantným skutočnostiam predmetu sporu. 8. Znalec nech sa vyjadrí, pokiaľ spevnené vyvýšený chodník nebol osadený na základe stavebného povolenia, či vytvorený násyp bol dostatočne pevne založený po stavebnej a statickej stránke a či stĺpiky plota boli osadené v dostatočnej hĺbke. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX na otázky súdu odpovedal: Ad 1/ Pri posúdení výškovej úrovne pôvodného terénu žalobcov vychádzal znalec z fotodokumentácie a z existujúcej úrovne tesne pred hranicou pozemkov na okraji ulice, ktorý kopíruje sklon terénu v širšej oblasti. Vychádzal potom z času kúpy nehnuteľnosti žalobcami v roku 1998 a porovnal tento stav so súčasným stavom. Zistil, že pôvodný terén je na pozemku žalovaných o 20 cm nižší v prednej časti a o 10 cm v zadnej časti, t. j. v záhrade. Pri odpovedi na otázku 2/ znalec vypracoval tabuľku zmeny úrovne terénu a to zo strany žalobcov ako aj žalovaných, keď na začiatku domu žalovaných došlo ku zníženiu pozemku žalovanými o 20 cm a ku zvýšeniu pozemkov žalobcov o 30 cm, na konci garáže žalobcov ku zníženiu pozemku žalovanými o 15 cm a ku zvýšeniu pozemku žalobcami o 20 cm a pri betónovej ploche pre bazén žalobcov ku zníženiu na strane žalovaných o 10 cm a ku zvýšeniu na strane žalobcov o 10 cm. Na konci záhrady došlo ku zníženiu pozemku žalovanými o 10 cm. Znalec ďalej uviedol, že zvýšená úroveň pozemku zo strany žalobcov a zníženie terénu zo strany žalovaných ohrozuje spevnenú plochu žalobcov. Pokiaľ by aj žalovaní zvýšili pozemok do pôvodnej úrovne, spevnená plocha žalobcov by bola naďalej ohrozená, keďže títo zvýšili svoju spevnenú plochu oproti pôvodnej úrovni o 20 až 30 cm. Znalec poukázal na stave zachytené pred realizovaným spevnenej plochy žalobcami na fotografii č. 11, ktorá je prílohou znaleckého posudku (str. 157 spisu), na ktorej je vidieť výškový rozdiel medzi pôvodným terénom a plynovým potrubím 30 až 40 cm. Na fotografii č. 12 po realizovaní spevnenej plochy je výškový rozdiel medzi plynovým potrubím a chodníkom takmer nulový. Podľa znalca, ak by žalovaní zvýšili svoj pozemok do pôvodnej úrovne z roku 1998, bola by spevnená plocha žalobcov naďalej ohrozená. Zásyp ryhy až po hornú úroveň spevnenej plochy by zabránil poškodzovaniu spevnenej plochy. Horná úroveň spevnenej plochy a chodníka je však vyššia než pôvodný terén. K otázke č. 3 znalec uviedol, že k odvaľovaniu betónového lôžka spevneného chodníka spolu s izolačnou fóliou a vypadávaniu zeminy spod betónového lôžka a rozširovaniu medzery medzi obrubníkom chodníka a chodníkom žalobcov dochádza z dôvodov zapríčinených oboma stranami. Zo strany žalovaných nebola po stavebnej stránke počas výkopových práce pre drenážnu ryhu dostatočne zabezpečená bočná strana výkopu od strany žalobcov, keďže dno výkopu bolo nižšie o 50 cm než pôvodný terén. Žalobcovia zhotovili chodník a spevnenú plochu o 20 až 30 cm vyššie oproti pôvodnému terénu, pričom výška a hrúbka betónového lôžka spevneného chodníka nebola zhotovená tak, aby eliminovala bočné tlaky zo spevnenej plochy žalobcov na betónové lôžko s obrubníkmi. Ku nakloneniu stĺpikov plotu žalobcov dochádza rovnako z dôvodov na strane žalovaných ako aj žalobcov. Žalovaní počas drenáže nezabezpečili bočnú stranu výkopovej ryhy a žalobcovia nerealizovali základy pod stĺpikmi v dostatočnej veľkosti. Základ, aký realizovali, by bol vyhovujúci pre oplotenie zdrôteného pletiva, nie pri oplotení trapézovým plechom, ktoré je vystavené tlaku a saniu vetra. Veľkosť a hmotnosť základu stĺpika musí byť taká, aby tieto účinky nespôsobili vychýlenie prevrátenie plota. K otázke 4 znalec uviedol, že v projekte rodinného domu pre stavebné povolenie nebola betónová dlažba pred garážou a chodník riešené. Prevýšenie a spevnenie pozemku žalobcov betónovou dlažbou a obrubníkmi stavebná dokumentácia neriešila. Osadenie stĺpika plota riešila projektová dokumentácia drobnej stavby H. O., ktorá však nezohľadňovala zvýšenie spevnenej plochy a chodníka žalobcov nad pôvodný terén o 20 až 30 cm. K otázke 5 znalec uviedol, že zasypanie pozemku do výšky požadovanej žalobcami by zabránilo posunu spevneného terénu obrubníkov a plota. Zásyp by však musel byť z nestlačiteľnej zeminy (napr. štrk) a musel by byť zhutnený. Takýmto zásypom by sa však na nehnuteľnosti žalovaných zvýšila vlhkosť murovanej obvodovej steny a aj podlahy vo vnútri domu. K otázke 6 - plynová prípojka žalovaných nemohla byť realizovaná v zemi. Z tohto dôvodu bolo vedené potrubie nad terénom. Takto vedené nadzemné potrubie sa spravidla umiestňuje nad terénom aspoň 40 cm z dôvodu zabezpečenia riadnej údržby a opravy.
K otázke 8 uviedol znalec, že spevnený chodník nebol realizovaný na základe stavebného povolenia, keďže projekt rodinného domu chodník neriešil. Okrajová časť chodníka bola stavebne realizovaná zrejme s predpokladom, že aj na pozemku žalovaných bude výška terénu na rovnakej úrovni. Keďže reálny stav je iný, nie je existujúce riešenie vyhovujúce po stavebnej ani statickej stránke. Stĺpiky plota neboli osadené v dostatočnej hĺbke, t.j. minimálne 60 cm pod úroveň pôvodného terénu. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 10. 11. 2011 doručil súdu písomné vyjadrenie a fotodokumentáciu, v ktorom zhrnul chronologickú postupnosť krokov a popísal následky konania žalovaných vo vzťahu k ich nehnuteľnosti. Podľa žalobcu žalobcovia v roku 2002 skolaudovali dom s garážou v súlade s projektovou dokumentáciou. Úroveň podlahy garáže podľa projektu bola v časti od vstupu o 30 cm vyššie od pôvodnej úrovne terénu a v severnej časti o 15 cm vyššie od pôvodnej úrovne terénu. Následne uložili 25 cm vysoké obrubníky budúceho dlažbového chodníka. V roku 2003 nadobudli žalovaní susednú nehnuteľnosť. V roku 2004 žalovaní vykonali drenáž po celej dĺžke na hranici pozemku parciel 588/1 a 587 cca 60 metrov dlhý odkvapový priestor a urobili 30 až 40 cm hlboký výkop. Vložili drenážne potrubie, opreli zvislú plastovú hydroizoláciu, zasypali stavebnou suťou, ktorú prekryli do polovice výšky obrubníkov makadamom. Takýto stav trval do marca 2010. V marci 2010 žalobcovia postavili plot na hranici pozemkov na základe riadneho ohlásenia. V marci 2010 žalovaní bez ohlásenia alebo iného povolenia urobili výkop po celej dĺžke cca 60 metrov a vykopali miestami 90 cm pod úroveň pôvodného terénu a miestami až 50 cm širokú ryhu bez toho, aby ju následne zodpovedajúcim spôsobom zasypali, údajne z titulu zabezpečenia izolácie rodinného domu. V júni 2011 žalovaní ryhu čiastočne zasypali tak, že prisypali 15 cm makadamu. Podľa tvrdenia žalobcov výkop porušuje stabilitu pozemku po celej 60 metrovej dĺžke. V dôsledku podkopania sa zemina postupne odtrháva v súvislých 10 až 20 cm hrubých pásoch, spodné časti pozemku sú vytláčané do výkopu, povrchová časť zeminy sa postupne zvažuje a steká do výkopu, výkop znehodnocuje vybudované oplotenie na hranici pozemkov, plot postupne sadá, prepadáva sa a nakláňa, uvoľňujú sa betónové lôžka stĺpov a obrubníky, v dĺžke 10 metrov sa postupne zvažuje, otrháva dlažobný chodník od steny garáže. Na pojednávaní vypočutý znalec na položené otázky uviedol, že výkop žalovaných v marci 2010 žalovaní riadne nezabezpečili. Samotný výkop nemohol ohroziť statiku stavby, ako skôr jeho prevedenie, konkrétne, že nebolo vybudované bočné paženie. Ak by žalobcovia mali dostatočnú výšku a hrúbku betónového lôžka spevnenej plochy, nemal by výkop zo strany žalovaných vplyv na posun tejto plochy, ak by žalovaní nekopali pod pôvodnú úroveň z roku 1998. Stĺpik plota má byť osadený v hĺbke meranej od upraveného definitívneho poruchu. To znamená, že je už ukončený a že sa nekope. Z projektu plota je zrejmé, že nezohľadňoval oporný múrik pri garáži. Projektová dokumentácia plotu nie je v súlade s v tom čase existujúcim stavom. Pri realizácii plota došlo k porušeniu normy č. 731001 a 730035. Znalec ďalej uviedol, že v prípade zhutnenia pozemku medzi domom žalovaných a spevnenou plochou žalobcov by sa zvýšila vlhkosť domu žalovaných. Znalec definoval bod nula, od ktorého odvodzoval zníženie stavu terénu žalovanými a zvýšenie žalobcami, v posudku v prílohe č. 2, na fotku č. 13, koniec bielej šípky, s čím zástupca žalovaných nesúhlasil. Vychádzal z umiestnenia plynovej prípojky pred domom žalovaných, ktorá pokračovala v nižšej úrovni ako aj pôvodný múrik k domu žalovaných. Znalec poukázal na komplexné zhodnotenie danej lokality a pokiaľ plynová prípojka pre domom žalovaných ide po zemi, na rohu domu stúpa kolenom nad túto úroveň, čo svedčí, že tam bola v tej dobe iná úroveň pozemku. Na otázku sudkyne, či by pomohlo dosypanie do navrhovanej pôvodnej výšky zabráneniu vzniku škodám tak, ako boli prezentované zástupkyňou žalobcov, znalec uviedol, že v určitých úsekoch áno, ale nie vo všetkých. V zadnej časti by sa dosypaním vyrovnala úroveň terénu, ale nie v prednej časti. Aby nedochádzalo ku škodám, bolo by treba dosypať do úrovne terénu žalobcov. Ak by ku tomu nedošlo,
žalobca by si musel dať vypracovať projekt na sanáciu oporného múrika, t. j. zosilnenie oporného múrika alebo zúžiť a dobetónovať oporný múrik. Po poučení podľa 120 ods. 4 OSP účastníkov a ich zástupcov zástupkyňa žalobcov navrhla vykonať kontrolný znalecký posudok znalcom z odboru inžinierskej geológie, iný dôkaz nenavrhla. Zástupca žalovaných nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. V záverečnej reči zástupkyňa žalobcov žiadala návrhu vyhovieť v zmysle ustanovenia 442 ods. 3 O. z. a žiadala nahradiť škodu uvedením do pôvodného stavu. Zástupca žalovaných žiadal návrh zamietnuť. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali ochrany v zmysle 127 O. z., poukázal, že tejto ochrany sa domáhali, keď sami porušili toto ustanovenie. Protiprávne zvýšili nielen svoj pozemok, ale aj pozemok žalovaných. Terénne úpravy neboli povolené. Poukázal na dôvodnú obavu žalovaných, že v prípade, že by došlo ku vyhoveniu návrhu, mohol by im vlhnúť dom. Poukázali tiež aj na samotný plynovú prípojku s tým, že súčasný stav úrovne pozemku žalovaných je zodpovedajúci. Podľa záverov Slovenskej stavebnej inšpekcie nebolo zistené porušenie ustanovení stavebného zákona. V žalobe zo dňa 30. 03. 2011 sa svojím návrhom žalobcovia domáhali ochrany vlastníckeho práva v zmysle 127 ods. 1 O. z. v súvislosti aj so znením ustanovenia 415 ods. 1 a nasledujúcich O.z. Podľa 127 ods. 1 O. z., vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Podľa 415 O. z., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Predmetom konania je spor z tzv. susedských vzťahov, ktorých úprava je obsiahnutá v citovanom ustanovení 127 O. z. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Práva a povinnosti účastníkov susedských vzťahov sú rovnaké. Citované ustanovenie obsahuje, okrem všeobecného zákazu, čoho sa má zdržať vlastník veci, aj výpočet konkrétnych protiprávnych zásahov do chránených vlastníckych práv suseda, pričom jeden z týchto zásahov podľa tvrdenia žalobcu bol takým zásahom zo strany žalovaných, na základe ktorého mu vznikla škoda. Konkrétne sa jednalo o zásah ohrozenia stavby alebo pozemku úpravami pozemku bez toho, že by žalovaní urobili dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku. V konaní na základe ohliadky na mieste samom, ale najmä znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že skutočne žalovaní počas výkopových prác pre drenážnu ryhu dostatočne nezabezpečili bočnú stranu výkopu od strany žalobcov, pričom dno výkopu tejto ryhy bolo nižšie o 50 cm než pôvodný terén, čo bola jedna z príčin, že došlo zo strany pozemku žalobcov k odvaľovaniu betónového lôžka spevneného chodníka spolu s izolačnou fóliou a vypadávaniu zeminy spod betónového lôžka, ako aj rozširovaniu medzery medzi obrubníkom chodníka a chodníkom žalobcov. Zároveň sa týmto konaním dopustili aj porušenia prevenčnej povinnosti upravenej v citovanom ustanovení 415 O. z.
Znalec na otázku zástupkyne žalobcov na poslednom pojednávaní potvrdil, že prevedenie výkopu žalovanými z dôvodu, že nebolo vybudované bočné paženie, mohlo ohroziť statiku stavieb na strane žalobcov. Žalobcovia v návrhu odkazovali aj na znenie ustanovenia 420a O. z.. Súd v tomto smere konštatuje, že sa nejedná vo vzťahu ku žalovaným o zodpovednosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Toto ustanovenie upravuje škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou. Táto činnosť musí súvisieť s predmetom činnosti spravidla podnikateľskej alebo obchodnej konkrétnej osoby, pričom sa musí jednať o sústavne prevádzanú činnosť, čo nebol daný prípad. Podľa 420 ods. 1 O. z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, Ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní vykopaním ryhy spôsobom tak, ako popísal znalec vo svojom znaleckom posudku, konaním v rozpore s ustanovením 127 ods. 1 a 415 O. z. spôsobili vznik škody na strane žalobcov 1/ a 2/, pričom však aj samotní žalobcovia na základe znaleckého dokazovania ako aj celkove vykonaného dokazovania v konaní, vznik tejto škody spoluzavinili svojím chovaním (viď ustanovenie 441 O. z.). Žalobcovia sa svojím návrhom domáhali uloženia povinnosti žalovaným v zmysle 442 ods. 3 nahradenia škody uvedením do predošlého stavu, pričom poukazovali aj na znenie 417 ods. 2 O. z., podľa ktorého, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo domáhať sa, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Podľa znaleckého posudku (odpoveď k otázke č. 5 na str. 7 znaleckého posudku) ako aj výpovede znalca na poslednom pojednávaní, zasypanie pozemku na hranici pozemkov zo strany žalovaných do výšky požadovanej žalobcami by zabránilo posunu spevneného terénu obrubníkov a plota žalobcov. Zásyp by však musel byť z nestlačiteľnej zeminy, napr. štrku a musel by byť zhutnený. Znalec vo svojej výpovedi na strane 196 na pojednávaní na otázku sudkyne, či by pomohlo dosypanie do navrhovanej pôvodnej výšky, znalec uviedol, že nie vo všetkých úsekoch z dôvodu, že dosypaním by sa vyrovnala úroveň terénu ale nie v prednej časti. Bolo by potrebné dorovnať do úrovne terénu navrhovateľov, aby nedochádzalo na ich strane ku škodám. V opačnom prípade by si museli dať vypracovať projekt na sanáciu oporného múrika. Obrana žalovaných spočívala, okrem poukázania na spoluzavinenie na strane žalobcov za vzniknutú škodu, aj na tú skutočnosť, že vyhovením návrhu, najmä v prednej časti od ulice, by došlo ku vzniku škody na ich nehnuteľnosti - vlhnutiu prednej izby a to zvonku aj zvnútra. Túto skutočnosť potvrdil aj znalec vo svojom posudku ako aj na pojednávaní, keď uviedol, že zásypom by sa zvýšila vlhkosť murovanej obvodovej steny ako aj podlahy vo vnútri domu žalovaných bez ohľadu na druh zásypu. Zároveň žalobcovia v priebehu celého konania, ako aj na ohliadke na mieste samom, tvrdili, že v prednej časti od ulice do začiatku budovy garáže pri ich rodinnom dome nedochádza k posunom spevnenej plochy ani stĺpikov oplotenia a že v tejto časti fakticky zásyp plnil len estetickú funkciu a funkciu vyrovnania nerovnosti terénu. Pre tento účel bol vlastne aj vybudovaný plot medzi pozemkami účastníkov. Ich právny zástupca v tejto súvislosti poukazoval na znenie 3 ods. 1 O. z., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania ako aj z pripojených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spory medzi účastníkmi, ako vlastníkmi susedných nehnuteľností, pretrvávajú najmenej od roku 2005 z dôvodu požiadaviek žalobcov na zamontovanie lapačov snehu na domovej nehnuteľnosti a hospodárskej budove žalovaných a zintenzívnili sa od roku 2009, pričom pretrvávajú až dosiaľ. Požiadavke žalobcov na zamontovanie lapačov snehu na hospodárskej budove v stavebnom konaní nebolo vyhovené. Stavebný úrad spor riešil uložením povinnosti žalovaným vybudovať odkvapový žľab a zaústiť odpad na ich pozemku. Tí toto následne riešili vykopaním drenážnej ryhy pozdĺž celej hranice pozemkov účastníkov smerom k ulici, keď práve v dôsledku nezhôd medzi účastníkmi súvisiacimi so vstupovaním
na pozemky účastníkov druhou stranou ako aj zistenou nerovnosťou terénu sa snažili, najskôr žalovaní, neskôr žalobcovia, tieto spory odstrániť vybudovaním plotu. Z uvedeného vyplýva, že aktuálny súdny spor má korene v pôvodnom spore týkajúcom sa zachytávačov snehu a nadväzuje potom na otázky riešenia plota a úrovne terénu. Je nesporné a bolo to zistené nielen ohliadkou na mieste samom ale aj výpoveďou starostu, že boli to práve žalobcovia, ktorí si zvýšili terén nad pôvodnú prirodzenú úroveň terénu s tým, že terén sa v časti smerom k domu žalovaných zvažuje, a teda tým smerom steká aj všetka povrchová voda. Tiež nebolo sporné, že dochádza ku zaplesneniu a vlhnutiu prednej časti domovej nehnuteľnosti žalovaných. Tvrdenie žalobcov, že boli to žalovaní, ktorí dobrovoľne po spadnutí sutiny medzi ich pozemkami navŕšili makadam do úrovne terénu žalobcov, títo popreli a žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Z fotodokumentácie vyplýva, že aj v čase vybudovania betónovej dlažby a chodníka žalobcami bol výrazný rozdiel medzi novou úrovňou terénu v tejto časti pozemku žalobcov a pozemku žalovaných pri ich rodinnom dome. Vidieť to z prílohy znaleckého posudku č. 2, fotky č. 11, str. 157 spisu. Plynová prípojka v tej dobe sa nachádzala výrazne nad úrovňou terénu. Bez ohľadu na to, či žalovaní mali vedomosť o navýšení ich pozemku makadamom zo strany žalobcov, nebolo preukázané, že by k takémuto ich konaniu dali súhlas a že by o ňom mali vedomosť. Súd skôr uveril tvrdeniu žalovaných, že o tomto sa dozvedeli až v čase, keď chceli maľovať fasádu domu zo strany pozemku žalobcov, t. j. v roku 2009. V súčasnej dobe súd nepovažoval za rozhodujúcu pri rozhodovaní o návrhu na základe takéhoto vývoja susedských vzťahov zo strany účastníkov hranicu pôvodnej úrovne terénu, aká bola v čase kúpy pozemkov zo strany žalobcov. Pri rozhodovaní sa snažil rozhodnúť tak, aby došlo k spravodlivému urovnaniu sporu na základe existujúceho stavu tak, aby nedošlo ku zvyšovaniu škôd na nehnuteľnostiach oboch strán. Pokiaľ potom uložil znalcovi vychádzať z pôvodnej hranice, bolo to len z dôvodu lepšej orientácie pri posúdení rozsahu zásahu nielen zo strany žalovaných ale aj zo strany samotných žalobcov. Bez ohľadu na to, či stavba spevnenej plochy pri garáži zo strany žalobcov vyžadovala vydanie stavebného povolenia alebo nie, bolo povinnosťou žalobcu vybudovať a zabezpečiť staticky tak, aby bola realizovaná v súlade s príslušnými normami a aby nedošlo k neoprávneným zásahom do susednej nehnuteľnosti. Pokiaľ potom bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že zvýšenie úrovne pozemku žalovaných medzi domovými nehnuteľnosťami účastníkov je ustáleným stavom a pomáha dostatočne staticky zabezpečovať ich stavbu, nemožno túto skutočnosť pričítať na vrub žalovaným. Naopak bolo preukázané, že konanie žalovaných čiastočne riešilo ich problém zapríčinený žalobcami, t. j. vlhnutie a plesnenie prednej časti ich domovej nehnuteľnosti a odvodnenie povrchovej vody zo žľabov. Z uvedených dôvodov potom súd návrhu žalobcov vyhovel v časti, v ktorej sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným vykonať zásyp výkopu do úrovne ich terénu v časti od konca rodinného domu žalovaných až po koniec pozemku smerom do záhrady, t. j. v časti, v ktorej podľa znalca v znaleckom posudku na tabuľke na č. l. 6 znížili svoj pozemok žalovaní o 10 cm pod pôvodnú úroveň. Súd má za to, že v tejto časti nemôže realizácia zásypu do úrovne terénu na strane žalobcov nijakým spôsobom ohroziť pozemok alebo nehnuteľnosti žalovaných. V časti od prednej časti garáže žalobcov po koniec zadnej časti rodinného domu žalovaných súd uložil povinnosť žalovaným dosypať ryhu do úrovne terénu spevnenej plochy žalobcov a to z dôvodu, že len takéto riešenie je efektívne podľa znalca vo vzťahu ku zabráneniu rozširovania škôd na pozemku žalobcov a zároveň nebude neprimerane negatívne pôsobiť na nehnuteľnosť žalovaných. V prevyšujúcej časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali zasypania drenážnej ryhy po úroveň pozemku žalobcov od hranice pozemkov účastníkov od ulice po začiatok garáže žalobcov (podľa znalca sa jedná o vzdialenosť cca 2,60 m), súd návrh zamietol a to z dôvodu, že na ohliadke na mieste samom samotný žalobcovia uviedli, že v tejto časti im nevznikajú škody a zásyp požadujú len z estetických dôvodov. Zo znaleckého dokazovania, aj z výpovedí žalovaných bolo preukázané, že práve v tejto prednej časti domu vzniká škoda a to zaplesnením vnútorných častí a podláh predných izieb. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že makadam žiadajú len z estetického hľadiska, v súčasnej dobe to nie je nutné, keďže v tejto časti už vybudovali oplotenie. Nie je to nutné ani z bezpečnostného hľadiska.
O trovách konania súd rozhodol tak, že náhradu trov konania žalobcom ani žalovaným nepriznal. Ako bolo už uvedené, vznik sporu bol zapríčinenými oboma stranami, ktorú skutočnosť súd zohľadnil v zmysle 150 OSP bez ohľadu na to, či by na náhradu trov konania mal aplikovať ustanovenie 142 ods. 2 alebo 142 ods. 3 OSP. V časti ohľadom žalobného návrhu v časti 4. došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu a prichádzala by do úvahy náhrada podľa 146 ods. 2, veta prvá OSP a vo vzťahu ku žalobnému petitu 1, 2 došlo ku späťvzatiu návrhu z dôvodu pre správanie na strane žalovaných. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Trovy štátu v zmysle ustanovenie 148 OSP predstavujú trovy znalca vyčíslené za účasť na pojednávané uhradené zo štátnych prostriedkov. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd. V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 poriadok. Z.z. a noviel - Exekučný