ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/392/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710200743 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2710200743.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobcu: D. L., nar.xx.xx.xxxx, bytom L. U. XXXX/XX, G., zastúpený JUDr. Ing. D. E., nar.xx.xx.xxxx, bytom H. XXXX/X, G., proti žalovanému: G. H., nar.xx.xx.xxxx, bytom E. XX, T., zastúpený JUDr. B. Q., bytom U. XXX, G., o zaplatenie 6.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 5C/53/2010-179 zo dňa 6. augusta 2013 r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.000,- eur od 28.04.2010 až do zaplatenia a trovy konania 720,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. V danom konaní žalobca uplatňuje voči žalovanému zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom a to na základe toho, že písomným postúpením pohľadávky zo dňa 24.10.2009 nadobudol od spoločnosti Rolick s.r.o. pohľadávku voči žalovanému. Malo sa jednať o pohľadávku spoločnosti Rolick s.r.o. voči žalovanému, ktorá vznikla dňa 10.07.2009 tým, že žalovaný predal spoločnosti Rolick s.r.o. motorové vozidlo za sumu 6.000,- eur, aj keď nebol vlastníkom tohto motorového vozidla, a nakoľko sa preukázalo, že motorové vozidlo bolo kradnuté, vzniklo tým spoločnosti Rolick s.r.o. právo na vrátenie kúpnej ceny. Súd skúmal najskôr formálne náležitosti zmluvy - dohody zo dňa 24.10.2009 o postúpení pohľadávky a zistil, že dohoda je podpísaná konateľom spoločnosti Rolick s.r.o. E. M. a žalobcom, obsahuje všetky požadované náležitosti a preto je po formálnej stránke platná. Dohoda je dostatočne určitá. V dohode je určený predmet pohľadávky - postúpenie nároku na vrátenie kúpnej ceny 6.000 eur od predávajúceho (žalovaného G.B.), ktorý je povinný plniť na základe dohody postupníkovi a nikomu inému. V dohode je v čl. II určená aj odplata za postúpenie pohľadávky (započítanie odplaty s nárokom postupníka voči postupcovi z kúpnej zmluvy uzatvorenej s postupcom na automobil). Súd ďalej skúmal skutočnosť, či spoločnosť Rolick s.r.o. v čase postúpenia pohľadávky mala túto pohľadávku voči žalovanému, t.j. či postúpená pohľadávka existovala. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že vlastníkom predmetného motorového vozidla zn. Škoda Octávia Combi, svetlomodrej metalízovej farby, nemeckého EČV: BC- NZ123, VIN čísla TMBJP21U542902022, je spoločnosť Allianz Versicherungs - AG, Kraftschaden, And en Treptowers 3, 12435 Berlin a motorové vozidlo bolo neznámym páchateľom v čase asi od 16:30 h dňa 7.9.2005 do 21:30 h dňa 11.9.2005 v Bratislava pred letiskom M.R. Štefánika pri výjazdovej ceste tejto

spoločnosti odcudzené neznámym páchateľom. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek predaj uvedeného motorového vozidla po dni 7.9.2005 je neplatný, nakoľko predaj motorového vozidla realizovali osoby, ktoré sa nestali jeho legálnymi vlastníkmi. Kúpne ceny vyplácané nadobúdateľmi tohto motorového vozidla po dni 7.9.2005 boli vyplácané bez právneho dôvodu a predávajúci prevzatím kúpnej ceny v danom prípade získavali bezdôvodné obohatenie na úkor kupujúcich v zmysle ustanovenia 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jednotlivým kupujúcim takto vzniká právo na vrátenie kúpnej ceny voči jednotlivým predávajúcim a to v zoradení, ako si medzi sebou uvedené motorové vozidlo pôvodne predávali. Z písomnej zmluvy medzi spoločnosťou Rolick s.r.o. a žalovaným vyplýva, že kupujúcim je spoločnosť Rolick s.r.o. a konateľ tejto spoločnosti pri podpise kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny 6.000 eur za motorové vozidlo priamo prevzal motorové vozidlo od predávajúceho (žalovaného). Aj samotný žalovaný uviedol, že motorové vozidlo predával spoločnosti Rolick s.r.o., taktiež konateľ spoločnosti Rolick s.r.o. E. M. uviedol, že konal v mene spoločnosti Rolick s.r.o. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť Rolick s.r.o. v zastúpení konateľom E. M. predmetné motorové vozidlo odpredala bez písomnej kúpnej zmluvy D. L.. Po vyplatení kúpnej ceny D. L. - žalobca si hneď na parkovisku prevzal predávané motorové vozidlo. Keď D. L. odchádzal z parkoviska, dohodli sa ešte ohľadne prepisu motorového vozidla, nakoľko toto motorové vozidlo bolo potrebné odhlásiť na dopravnom inšpektoráte v Skalici. D. L. takto nadobudol uvedené motorové vozidlo zaplatením kúpnej ceny a prevzatím motorového vozidla - hnuteľnej veci. To, že by spoločnosť Rolick s.r.o. predala uvedené motorové vozidlo inej osobe (JUDr. Ing. D. E.), žalovaný v konaní nepreukázal a na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol ani neprodukoval žiadne dôkazy. Samotná skutočnosť, že spoločnosť Rolick s.r.o. nebola zapísaná v evidencii na dopravnom inšpektoráte ako držiteľ vozidla nemôže sama osebe znamenať, že nenadobudla vlastníctvo v predmetnému motorovému vozidlu. Nebolo tiež preukázané, že v okamihu nadobudnutia motorového vozidla spoločnosťou Rolick s.r.o. by konateľ spoločnosti predpokladal, že vozidlo vzápätí predá inej osobe. Preto z ničoho nevyplýva, že motorové vozidlo nadobudol E. M., resp. JUDr. Ing. D. E.. Evidencia motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte nie je pre súd záväzná v zmysle 134 OSP. Keďže bolo preukázané, že žalobca kúpil od spoločnosti Rolick s.r.o. motorové vozidlo, ktoré bolo kradnuté, takáto kúpna zmluva je neplatná podľa 39 Občianskeho zákonníka, a teda mu vznikol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia 6.000 eur od spoločnosti Rolick s.r.o. Rovnaký nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia 6.000 eur má aj spoločnosť Rolick s.r.o. voči žalovanému. Preto bolo možné, aby spoločnosť Rolick s.r.o. postúpila žalobcovi ako postupníkovi svoj nárok - pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie 6.000 eur, nakoľko postupnosť predávajúcich je zachovaná (G.B. - Rolick s.r.o. - D. L.). Na základe uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že pohľadávka, ktorú žalobca nadobudol od spoločnosti Rolick s.r.o. voči žalovanému, v čase jej prevodu existovala. Z tohto dôvodu súd túto pohľadávku žalobcovi čo do istiny priznal. Nakoľko žalovaný sa dozvedel o postúpení pohľadávky dňa 27.04.2010, keď mu súd doručil platobný rozkaz a žalobu žalobcu, kde boli uvedené skutočnosti ohľadne postúpenia pohľadávky, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Žalovaný je od 28.4.2010 v omeškaní s plnením pohľadávky žalobcu. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a to vo výške 9 % ročne. Vo zvyšku - 9 % úrok z omeškania od 4.1.2010 do 27.4.2010 súd návrh žalobcaa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa 142 ods. 3 OSP, nakoľko žalobca mal v konaní len nepatrný neúspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške. Žalobcovi vznikli trovy, a to zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 360,- eur a zaplatený súdny poplatok za odvolanie 360 eur. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávnosť odôvodnenia súdu prvého stupňa vo vzťahu k neplatnosti kúpnej zmluvy. Samotná skutočnosť, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom tejto zmluvy, bolo kradnuté, nezakladá neplatnosť konkrétnej kúpnej zmluvy, nakoľko táto svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu ani ho neobchádza. Tvrdenie súdu, že žalobcovi vznikol z titulu neplatnosti kúpnej zmluvy nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, nie je vo vzťahu k uvedenému aplikovateľné a nie je možné ho ďalej uvádzať ako rovnaký nárok spoločnosti Rolick s.r.o. voči žalovanému. Podľa žalovaného prvostupňový súd následne neprávne ustálil záver o vzniku nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodného plnenia od spoločnosti Rolick s.r.o. nesprávnou interpretáciou zákona, nakoľko kúpna zmluva bola platná a majetkový dôvod vznikol spoločnosti Rolick s.r.o. z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Prvostupňový súd v danom prípade nesprávne vyhodnotil jednotlivé záväzkové vzťahy medzi účastníkmi uvedených konaní a zjednodušene stanovil, že kúpne ceny boli vyplácané bez právneho dôvodu a predávajúcim ich prevzatím vzniklo bezdôvodné obohatenie s právom kupujúcich na ich vrátenie. Podľa názoru

žalovaného mal prvostupňový súd preskúmať jednotlivé kúpne zmluvy osobitne a analogicky vyhodnotiť ich vzťah k ostatným účastníkom uvedených konaní. Súd prvého stupňa neskúmal skutočnosť, že spoločnosť Rolick s.r.o. odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej s žalovaným po zistení, že predmetné vozidlo je kradnuté. Pohľadávka tak, ako bola definovaná v zmluve o postúpení pohľadávky, v čase postúpenia neexistovala, pretože zanikla odstúpením od zmluvy. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nakoľko spoločnosť Rolick s.r.o. nemohla vrátiť žalovanému plnenie z kúpnej zmluvy, t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe vrátenia motorového vozidla, bola povinná poskytnúť žalovanému peňažnú náhradu ako protihodnotu. Tým, že spoločnosť Rolick s.r.o. neplnila žalovanému v zmysle 457 OZ, vznikla žalovanému pohľadávka voči spoločnosti Rolick s.r.o. vo výške poskytnutého plnenia v zmysle kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Rolick s.r.o. dňa 10.07.2009. Ak teda spoločnosť Rolick s.r.o. postúpila svoju pohľadávku z uvedenej kúpnej zmluvy na žalobcu, potom má žalovaný nárok voči žalobcovi na plnenie z kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2009 v zmysle 457 OZ. Spoločnosť Rolick s.r.o. si pri postupovaní pohľadávky nesplnila zákonnú povinnosť v zmysle 526 ods. 1 OZ tým, že bez zbytočného odkladu neoznámila žalovanému toto postúpenie. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu neoznámenia postúpenia, touto námietkou sa však súd prvého stupňa nezaoberal. Vzhľadom na tieto dôvody žalovaný má za to, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri vyhodnocovaní dôkazov, vykonal nesprávne závery a nesprávne svoje rozhodnutie zdôvodnil, preto žiadal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania žalovaného. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho účastník konania ( 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote - včas ( 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je dôvodné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Podľa 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V konaní nebolo sporné, že žalovaný predal predmetný automobil spoločnosti Rolick s.r.o., ktorá následne predala tento automobil žalobcovi. Táto skutočnosť bola potvrdená výpoveďami oboch účastníkov konania, ako aj svedkov. Žalovaný neskôr síce tvrdil, že spoločnosť Rolick s.r.o. nemohla postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, pretože nebola vlastníkom vozidla a toto nadobudol v zmysle evidencie JUDr. Ing. D. E., avšak túto skutočnosť ničím nepreukázal, dokonca poprel svojou výpoveďou, keď uviedol, že kúpnu zmluvu uzatvoril so spoločnosťou Rolick s.r.o. a táto mala nadobudnúť predmetný automobil, čo nakoniec vyplýva aj z písomnej kúpnej zmluvy. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, skutočnosť, že namiesto na spoločnosť Rolick s.r.o. bolo vozidlo v evidencii prepísané na JUDr. Ing. D. E., nemá vplyv na to, kto naozaj nadobudol resp. mal nadobudnúť predmetné vozidlo. Na posúdenie nároku žalobcu v danej veci sú potom kľúčové dve otázky - či kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou Rolick s.r.o. a žalovaným bola uzatvorená neplatne a či spoločnosti Rolick s.r.o. vznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny a za akých podmienok, a či spoločnosť Rolick s.r.o. platne postúpila tento nárok žalobcovi. Podľa 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy do vlastníctva a kupujúci sa zaväzuje prevziať predmet kúpy a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu. Účelom kúpnej zmluvy je prevod vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho. Výnimočne sa môže stať, že sa kupujúci stane vlastníkom veci i keď vec nebola vo vlastníctve predávajúceho, a to v prípade, keď vlastníctvo hnuteľnej veci možno podľa zákona nadobudnúť od nevlastníka (napr. nepravého dediča ( 486 OZ), v rámci výkonu záložného práva ( 151h OZ), od vlastníka, ktorému dodatočne odpadol právny titul svedčiaci o nadobudnutí vlastníckeho práva v dôsledku odstúpenia pôvodného predávajúceho od kúpnej zmluvy ( 48 OZ), ak predávajúci je oprávnený s takýmito vecami obchodovať ( 446 ObZ)). Ustanovenie 446 ObZ je špeciálnym ustanovením, ktoré sa odkláňa od všeobecnej zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv než sám má. Účelom tohto ustanovenia je ochrana právnej istoty kupujúceho - obchodníka, ktorý tovar nadobudol v dobrej viere od iného obchodníka, a túto právnu istotu potrebuje na to, aby sám mohol ďalej kúpený tovar predávať. Nakoľko predmetné ustanovenie významným spôsobom zasahuje do ústavného práva vlastniť majetok, je pri jeho aplikácii nevyhnutné vylúčiť akékoľvek zneužitie k iným účelom, než pre ktoré bolo stanovené, a skúmať dobrú vieru účastníkov zmluvy ako aj ich postavenie podnikateľov, ktorí majú oprávnenie obchodovať s tovarom, ktorý je predmetom zmluvy. Z histórie vlastníkov vozidla v evidencii motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte vyplýva, že všetci predošlí vlastníci (od 12.10.2005 do 13.12.2006 B. L., od 13.12.2006 do 3.12.2008 C. H., od 3.12.2008 do 13.3.2009 Y. V., od 13.3.2009 do 29.7.2009 G.B., 29.7.2009 do 29.7.2009 JUDr. D. E., od 29.7.2009 D. L.) boli fyzické osoby, ktoré nespĺňajú predpoklady na použitie výnimky podľa 446 ObZ. Žalovaný mal nadobudnúť vlastníctvo od N. D. na základe písomnej kúpnej zmluvy, pričom N. D. mal nadobudnúť vlastníctvo od Y. V.. Medzi žalovaným a N. D. bola uzatvorená kúpna zmluva podľa Obchodného zákonníka, avšak ani žalovaný ani N. D. nie sú podnikateľmi. Medzi spoločnosťou Rolick s.r.o. a žalovaným bola tiež uzatvorená kúpna zmluva podľa Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej je možné tovar nadobudnúť aj od nevlastníka v záujme ochrany dobrej viery podnikateľov v obchodných vzťahoch, avšak vzťah medzi spoločnosťou Rolick s.r.o. a žalovaným nebol vzťahom obchodnoprávnym, ale občianskoprávnym. Žalovaný nie je podnikateľom, ktorého predmetom podnikania by bolo predávanie vozidiel ako tovaru. Dohoda režimu Obchodného zákonníka je potom len obchádzaním Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetná kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou Rolick s.r.o. je kúpnou zmluvou spravujúcou sa režimom Občianskeho zákonníka, rovnako ako aj predchádzajúce kúpne zmluvy, ktorými bolo resp. malo byť prevádzané vlastníctvo medzi jednotlivými nadobúdateľmi, pričom vzhľadom na skutočnosť, že predmetom tejto zmluvy je odcudzená vec, je táto zmluva absolútne neplatnou podľa 39 OZ pre rozpor so zákonom. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V zmysle ustálenej judikatúry účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní povinnosť vrátiť plnenie prijaté z neplatnej zmluvy podľa 457 ods. 1 OZ tiež vtedy, ak vydá vec poškodenému. Robí tak totiž za toho, kto vec odcudzil poškodenému a predal; plní preto súčasne uvedenú povinnosť, ktorú má voči druhému účastníkovi neplatnej zmluvy, aj keď tento subjekt mu nie je známy. Ten, kto odcudzil vec, by už nemohol úspešne požadovať vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy. Pokiaľ však pôvodný vlastník

nárok na vrátenie odcudzenej veci neuplatňuje, nemožno prehliadnuť, že vzájomná reštitučná povinnosť vyplývajúca z 457 OZ nie je podmieňovaná určitým právnym vzťahom účastníka k veci, ktorá má byť vrátená (reštituovaná), napr. vlastníckym právom či právom držby. Z uvedeného ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že účastníci neplatnej zmluvy si vracajú tie veci, ktoré dostali na základe neplatnej zmluvy bez toho, aby táto povinnosť bola zákonom akokoľvek podmieňovaná (napr. vydaním veci iba vlastníkovi). Pokiaľ má účastník neplatnej kúpnej zmluvy u seba vec, ktorú získal na základe takej neplatnej kúpnej zmluvy, je povinný ju vydať druhému účastníkovi zmluvy oproti vydaniu kúpnej ceny bez ohľadu na to, že tento druhý účastník nebol (v dobe uzavretia kúpnej zmluvy) vlastníkom veci. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca vrátil predmetnú odcudzenú vec poškodenému. Preto nemožno od kupujúceho spravodlivo požadovať, aby predávajúcemu, ktorý nenadobudol vlastníctvo k predávanej veci, mal povinnosť vrátiť odcudzenú vec ako podmienku pre vrátenie kúpnej ceny kupujúcemu, ak ju kupujúci (resp. v tomto prípade nasledujúci kupujúci) už vrátil poškodenému. Takémuto právu predávajúceho by nebolo možné aj v zmysle 2 OSP poskytnúť právnu ochranu, nakoľko by išlo o zneužitie práva na úkor kupujúceho. Spoločnosti Rolick s.r.o. teda vzniklo právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny od žalovaného, pričom toto právo nie je podmienené vrátením predmetu kúpy. Druhou kľúčovou otázkou je, či spoločnosť Rolick s.r.o. platne postúpila túto svoju pohľadávku na žalobcu. Podľa 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Z predmetných ustanovení vyplýva, že pohľadávku môže veriteľ postúpiť aj bez súhlasu dlžníka tretej osobe. Podmienkou platného postúpenia je existencia pohľadávky a písomná zmluva. Veriteľ ako postupca má povinnosť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Ak túto skutočnosť neoznámi, dlžník je povinný plniť pôvodnému veriteľovi - postupcovi. Ak postupca postúpenie dlžníkovi neoznámi, môže tak učiniť i postupník (nový veriteľ). Postupník však musí postúpenie preukázať zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom sa vstavuje riziku, že dlžník môže namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (čo pri oznámení postupcom nemôže). Zákon však nestanovuje, kedy musí postupník oznámiť a preukázať postúpenie dlžníkovi. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je vylúčené, aby tak urobil až spolu s podaním žaloby, resp. počas súdneho konania a to preukázaním svojej aktívnej legitimácie. V predmetnom konaní bolo postúpenie pohľadávky spoločnosti Rolick s.r.o. oznámené žalovanému postupníkom - žalobcom a preukázané zmluvou o postúpení pohľadávka. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa v otázke platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Tvrdenie žalovaného, že postupovaná pohľadávka zanikla odstúpením spoločnosti Rolick s.r.o. od kúpnej zmluvy je bezpredmetná, pretože od absolútne neplatnej zmluvy nemožno platne odstúpiť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má účinky ex tunc, teda od začiatku, preto nemôže vyvolať predpokladané právne následky a teda nie je možné od takéhoto právneho úkonu ani odstúpiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a ďalej poukazuje na jeho odôvodnenie. Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolací súd ho v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania v zmysle 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo podľa 142 ods. 1 v spojení s 224 ods. 1 OSP právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si však riadnym návrhom v zmysle 151 ods. 1 OSP neuplatnil a podľa obsahu spisu mu žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania podľa 151 ods. 2 OSP nepriznal. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.