využitia palivovej dendromasy Ing. Milan Oravec, CSc.

Podobné dokumenty
Ing. Zuzana Sarvašová, PhD. Seminár Výsledky lesníckeho výskumu pre prax. Zvolen 3. november 2009

doc. Ing. Peter KRIŠŠÁK, PhD. Žilinská univerzita v Žiline Seminár Možnosti lokálneho vykurovania a výroby elektrickej energie z biomasy

Smerom k zelenému rastu v podmienkach SR

Obnoviteľné zdroje energie

P o d p o r a p r e O Z E a p l n e n i e c i e ľ o v z a k č n é h o p l á n u p r e o b n o v i t e ľ n ú e n e r g i u.

Očakávané zmeny v lesoch spôsobené zmenou klímy a východiská na ich. Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen

Obnoviteľné zdroje energie a energetická bezpečnosť / biometán

Perspektívy rozvoja OZE v SR do roku Ing. Jozef Múdry MHV SR

VYSOKOÚČINNÁ KOMBINOVANÁ VÝROBA ELEKTRINY A TEPLA

DREVNÁ HMOTA PRE BIOMASU

Bioenergy4Business podpora využívania pevnej biomasy na výrobu tepla

Priemyselná výroba v roku 2011 a pozícia tlače a reprodukcie záznamových médií v priemyselnej výrobe

Zoznam povinných merateľných ukazovateľov národného projektu Zelená domácnostiam

a) PRIRÁŽKY P3. Pri požadovanom výbere len jednej akosti ( III.A; III.B; III.C; III.D trieda akosti): Sa zvyšuje cenníková cena o prirážku...

AKTUÁLNY STAV A VÝVOJ ROZVOJA OZE NA SLOVENSKU

MOŽNOSTI VYUŽITIA KOMBINOVANEJ VÝROBY ELEKTRINY A TEPLA OVANÍM M ODPADNEJ BIOMASY V PODMIENKACH CZT

TEPLA Z BIOMASY CIELE, MOŽNOSTI, OBMEDZENIA

TRADIČNÉ A OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIÍ. a perspektíva ich využívania v podmienkach Slovenska z hľadiska Únie miest Slovenska a združenia CITENERGO

Celkové vyhodnotenie - 38 stredných škôl

Zníženie energetickej náročnosti objektu Administratívna budova obecného úradu v obci Slavošovce

NLC ÚHÚL Zvolen Odbor Hospodárskej úpravy lesov

Audit nie je certifikát, rozhodujúce sú prevádzkové údaje

European Union European Regional Development Fund. Regionálny seminár WASTE TO ENERGY. 3. máj 2012, Bratislava. Roman Achimský, OLO a.s.

Možnosti využívania biomasy na výrobu bioplynu v podmienkach Slovenska

Analýza dopravnej situácie v SR

Cielene pestovaná biomasa na poľnohospodárskej pôde Rýchlorastúce dreviny a miscanthus stabilný zdroj biomasy

Niektoré aspekty verejných výdavkov v SR.

Energetická efektívnosť v praxi

Legislatíva v oblasti bioplynu a biometánu. Ing. Juraj Novák MH SR

Prebudova rovnovekých smrekových porastov cesta k prírode blízkemu a ekologicky stabilnému lesu. Ing. Pavol Dendys. Lesy SR š.p.

Kontinuálny proces modernizácie Žilinskej teplárenskej, a.s. Priemyselné emisie októbra 2017

MOŽNOSTI VYUŽITIA KOMBINOVANEJ VÝROBY ELEKTRINY A TEPLA OVANÍM M ODPADNEJ BIOMASY V PODMIENKACH CZT

Slovenská inovačná a energetická agentúra

Energetický potenciál disponibilnej biomasy lesa

Vývoj cien energií vo vybraných krajinách V4

ROZHODOVANIE O VÝBERE TRHU

ENERGETICKÝ POTENCIÁL L POĽNOHOSPOD NOHOSPODÁRSKEJ. Ing. Štefan PEPICH, PhD. TSÚP Rovinka. Tel.:

Integrácia obnoviteľných zdrojov do energetiky podniku

PROGRAMOVÉ OBDOBIE

Lesná štiepka - perspektívny zdroj energie. Ing. Alojz Riško - generálny riaditeľ LESY SR š. p.

HODNOTENIE ZÁŤAŽE OBYVATEĽSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY DUSIČNANMI

GEOTERMÁLNA ENERGIA. Ing. OTO HALÁS. Galanta

Prečo by mala informatizácia hrať kľúčovú úlohu v rokoch Juraj Sabaka

ODPAD AKO ALTERNATÍVNY ZDROJ ENERGIE Z POHĽADU VÝROBCOV TEPLA

Technika prostredia budov inovácie pre úspory energie. Prof. Ing. Dušan Petráš, PhD. prezident ZSVTS, Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia

ROZBOR KRMIVA objemové krmivá

Redukcia tlaku pary a energetická (ne)efektívnosť. Juraj Klukan, H+W Service, spol. s.r.o.,

Súčasný stav v oblasti bioplynu a biometánu na Slovensku

Využívanie bioplynu - aktivity spoločnosti E.ON na Slovensku. Peter Ševce, E.ON Slovensko

lní vývoj v biomasy Ing. Jan Koloničný, Ph.D. Luhačovice

Lesná biomasa perspektívny zdroj energie

lní vývoj v ČR Biomasa aktuáln pevnými palivy 2010 Ing. Jan Koloničný, ný, Ph.D. Mgr. Veronika Hase v Hotelu Skalní mlýn

Možnosti zosúladenia progresívnych systémov nízkoteplotného vykurovania a netradičných zdrojov energií prípadová štúdia Košice

2. Spaľovanie tuhých palív, kvapalných palív a plynných palív okrem spaľovania v plynových turbínach a stacionárnych piestových spaľovacích motoroch

LESY Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica ODŠTEPNÝ ZÁVOD: Slovenská Ľupča

Zákon o energetickej efektívnosti a monitorovanie energetickej náročnosti budov

Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2017 z pohľadu NBS

Ing. Juraj Novák MH SR

Názov kvalifikácie: Operátor štiepkovačov a pojazdných zariadení na výrobu energetickej štiepky

Možnosti financovania využitia OZE

Názov projektu : Villa Green investície do zvýšenia konkurencieschopnosti

Aktuálna situácia v oblasti výroby a využitia poľnohospodárskej biomasy a bioplynu na Slovensku.

Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR. Pohľad Ministerstva hospodárstva SR

NOVÉ GEOTERMÁLNE PROJEKTY NA SLOVENSKU Nitriansky kraj a okolie

KOMBINOVANÁ VÝROBA TEPLA a ELEKTRINY Z BIOMASY

Úrodotvorný potenciál rýchlorastúcej vŕby košíkarskej (Salix viminalis L.) pestovanej na energetickéúčely vrokoch Ing. Pavol OTEPKA, PhD.

Akčný plán využívania biomasy

Katalóg produktov.

Podpora fotovoltaických zdrojov na Slovensku, príklady z praxe

Tomáš Malatinský v. r.

Energetický audit a systém manažérstva hospodárenia s energiami podľa EN / ISO 50001

Na čo je potrebné myslieť pri výstavbe alebo modernizácií zdrojov tepla

Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2018 z pohľadu NBS

Spotreba tepla a náklady na ústredné kúrenie (ÚK) a ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV) v kwh a finančnom vyjadrení za posledných päť rokov ( )

Konferencia Logistika Bratislava NH GATE ONE. Martišovič Radovan

Príprava, výstavba a prevádzka energetického zdroja na báze plynových KGJ

Bakalárske projekty pre študentov v Bratislave ak. rok 2011/2012

Sortimenty surového dreva

ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY BANSKÁ ŠTIAVNICA ODDELENIE INFORMATIKY A ŠTATISTIKY A. T. Sytnianskeho 1180, Banská Štiavnica

DREVO V NOSNÝCH (a NENOSNÝCH) STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÁCH (výber) Jaroslav Sandanus

Zásady energetického manažmentu v Trnavskom

Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

Skúsenosti s výstavbou a prevádzkou zdrojov tepla na spaľovanie drevnej štiepky v mestách Malacky a Senica

Príklady zabezpečenia úspor energie vo verejných budovách v Trnavskom a Nitrianskom kraji

Informačná podpora podnikania a firemné informačné strediská na Slovensku

Základné informácie o projekte Zelená domácnostiam

Aktualizácia strednodobej predikcie P4Q Odbor ekonomických a menových analýz

strednom Slovensku - skúsenosti senosti s výstavbou a prevádzkou Ing. Miroslav Mražík Intech Slovakia, s.r.o.

Názov kvalifikácie: Referent pre ťažbovú činnosť v lesníctve

AKČNÝ PLÁN VYUŽÍVANIA BIOMASY NA ROKY

Lesnícka biomasa a jej uplatnenie v bioenergetike. doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc.

KONFERENCIA: TEPLÁRENSTVO AKO ĎALEJ? PIEŠŤANY , Ing. Miroslav Obšivaný predseda predstavenstva Slovenský zväz výrobcov tepla

Hodnotenie vplyvu používania prípravkov na ochranu rastlín na kvalitu podzemných vôd v SR

doc. Ing. Jozef Klučka, PhD.

Nová obchodná stratégia

Úvod do predmetu Komplexné využitie biomasy

ZÁKLADNÁ ŠTRUKTÚRA OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE, PRINCÍPY A ZMENY OPROTI PROGRAMOVÉMU OBDOBIU

PREHĽADOVÉ TABUĽKY PRE LC

Zákon o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2010/31/EÚ

HODNOCENÍ PLYNOVÝCH TEPELNÝCH ČERPADEL DLE VYHLÁŠKY O ENERGETICKÉM AUDITU

Transkript:

Možnosti energetického využitia palivovej dendromasy Ing. Milan Oravec, CSc.

Faktory ovplyvňujúce vývoj využiteľného potenciálu dendromasy vlh zavedenie technológii umožňujúcich komplexné využitie ťaženej dendromasy, zvýšenie rozsahu a intenzity výchovy lesných porastov na potrebnú úroveň, stagnácia resp. znižovanie podielu sortimentov dreva vyššej kvality na celkovej ťažbe, intenzifikácia obhospodarovania málo produktívnych porastov s možnosťou ich preradenia do kategórie energetických porastov, miera legislatívnych obmedzení pri riadnom obhospodarovaní lesných porastov. Predpokladá sa eliminácia exportu všetkých sortimentov dreva čo zväčší využiteľný potenciál palivovej dendromasy v spracovateľských odvetviach. Nepredpokladá sa energetické využívanie dreva vyššej kvality napr. vlákninového dreva.

Energetické vlastnosti palivovej dendromasy Z praktického hľadiska má na výhrevnosť dendromasy oveľa väčší vplyv jej vlhkosť ako chemické zloženie, V dôsledku klimatickej zmeny sa predpokladá postupná zmena drevinového zloženia v lesoch SR s nárastom podielu tvrdých listnáčov najmä na úkor ihličnanov a tým aj zväčšovanie podielu uhlíka viazaného v ťaženom dreve a jeho energetickej hodnoty.

Množstvo uhlíka viazaného v 1 m 3 v čerstvom stave: dendromasy hodnotených drevín drevina kg.c.m -3 dub 339 agát 371 hrab 343 priemer tvrdé listnáče 351 borovica 231 smrek 224 priemer ihličnany 228 topoľ 209 vŕba 213 priemer mäkké listnáče 211

Vývoj ročného využiteľného potenciálu palivovej dendromasy na lesných pozemkoch Ukazovateľ Ročné množstvo tis. t Energetická hodnota, PJ Viazaný uhlík tis.t Rok 2010 2020 2025 2010 2020 2025 2010 2020 2025 Palivové drevo z evidovanej ťažby 337 396 370 3,6 4,4 4,3 91 112 108 Manipulačné odpady z evidovanej ťažby Odpady po mechanickom opracovaní dreva v LH 463 443 406 5,0 5,0 4,7 125 125 118 140 180 200 1,5 2,0 2,3 38 51 58 Pne a korene 40 40 40 04 0,4 04 0,4 04 0,4 11 11 12 Prerezávky 50 70 80 0,5 0,8 0,9 14 20 23 Tenčina a nezužitkovaná hrubina na ťažbovej ploche h bi ť žb j 1402 1684 1715 15,0 18,9 19,7 380 477 499 Lesná palivová dendroamsa spolu 2432 2813 2851 26,0 31,5 32,3 659 796 818

Vývoj ročného využiteľného potenciálu palivovej dendromasy na nelesných pozemkoch Ukazovateľ Ročné množstvo tis. t Energetická hodnota, PJ Viazaný uhlík tis.t Rok 2010 2020 2025 2010 2020 2025 2010 2020 2025 Palivové drevo 88 92 96 0,9 1,0 1,1 23 25 27 Manipulačné odpady Tenčina a nezužitkovaná hrubina na ťažbovej ploche 37 39 40 0,4 0,4 0,5 10 11 11 227 244 253 2,4 2,7 2,9 59 66 70 Energetické lesy 0 150 450 0 17 1,7 52 5,2 0 41 125 Palivová dendromasa na nelesnej pôde spolu 352 525 839 3,7 5,8 9,7 92 143 233

Podmienky hodnotenia produkcie dendromasy v agátových porastoch hodnotili sa porasty v dobrých (Santovka) a nepriaznivých stanovištných podmienkach (Hontianske Trsťany, Horša, Lontov) vo veku 19 až 59 rokov, produkcie vlákniny a suroviny na výrobu štiepok sa zisťovala priemerkovaním naplno a podrobnou analýzou objemu hmotnosti a sortimentovej štruktúry reprezentatívnych stromov, pri hodnotení ekonomických parametrov sa použili súčasné ceny sortimentov a skutočné výrobné náklady v jednotlivých hodnotených porastoch, pre možnosť porovnania sa produkcia, príjmy a náklady hodnotili za produkčnú dobu 59 rokov (vek najstaršieho hodnoteného porastu), na odstránenie vplyvu rozdielnych výrobných podmienok (približovacia vzdialenosť) sa vykonalo porovnanie ekonomickej efektívnosti pri rovnakých výrobných nákladoch.

Lokalita Hontianske Trsťany Číslo porastu 337 A Vek 59 Počet stromov na 1 ha 1650 Zásoba stromovej dendromasy m 3.ha -1 218,9 Zásoba hrubiny B.K.m 3.ha -1 135,4 Zásoba dendromasy na štiepkovanie t.ha -1 49,7 Ročný prírastok hrubiny B.K m 3.rok -1 2,29 Ročný príratok stromovej dendromasy m 3.rok 3,71 Píj Príjmy z apredaj djhrubiny tis. Sk 162,5 Príjmy za predaj štiepok tis. Sk 72,1 Náklady na výrobu hrubiny tis.sk 96,9 Náklady na výrobu a dopravu štiepok tis. Sk 67,6 Rozdiel pri výrobe hrubiny tis. Sk. 65,6 Rozdiel pri výrobe štiepok tis. Sk 4,5 Celkový rozdiel z pohľadu OLZ tis. Sk 52,1 Celkový rozdiel tis. Sk 70,1 Celkový rozdiel rovnakých výrobných nákladoch, tis. Sk 88,0

Lokalita Hontianske Trsťany Číslo porastu 333 Vek 21 Počet stromov na 1 ha 2425 Zásoba stromovej dendromasy m 3.ha -1 134,1 (376,8) Zásoba hrubiny B.K.m 3.ha -1 61,6 (173,1) Zásoba dendromasy na štiepkovanie t.ha -1 57,4 (161,3) Ročný prírastok hrubiny B.K m 3.rok -1 2,93 Ročný príratok stromovej dendromasy m 3.rok 6,39 Píj Príjmy z apredaj djhrubiny tis. Sk 207,77 Príjmy za predaj štiepok tis. Sk 233,9 Náklady na výrobu hrubiny tis.sk 118,9 Náklady na výrobu a dopravu štiepok tis. Sk 214,8 Rozdiel pri výrobe hrubiny tis. Sk. 88,8 Rozdiel pri výrobe štiepok tis. Sk 19,1 Celkový rozdiel z pohľadu OLZ tis. Sk 49,8 Celkový rozdiel tis. Sk 107,9 Celkový rozdiel rovnakých výrobných nákladoch, tis. Sk 130,6

Lokalita Santovka Číslo porastu 226/1 Vek 37 Počet stromov na 1 ha 669 Zásoba stromovej dendromasy m 3.ha -1 259,0 (411,8) Zásoba hrubiny B.K.m 3.ha -1 165,4 (263,0) Zásoba dendromasy na štiepkovanie t.ha -1 58,9 (93,7) Ročný prírastok hrubiny B.K m 3.rok -1 4,47 Ročný príratok stromovej dendromasy m 3.rok 7,0 Píj Príjmy z a predaj djhrubiny tis. Sk 315,6 Príjmy za predaj štiepok tis. Sk 135,9 Náklady na výrobu hrubiny tis.sk 138,3 Náklady na výrobu a dopravu štiepok tis. Sk 109,7 Rozdiel pri výrobe hrubiny tis. Sk. 177,3 Rozdiel pri výrobe štiepok tis. Sk 26,2 Celkový rozdiel z pohľadu OLZ tis. Sk 169,7 Celkový rozdiel tis. Sk 203,5 Celkový rozdiel rovnakých výrobných ý nákladoch, tis. Sk 170,3

Hodnotenie výsledkov: Skrátenie rubnej doby agátových porastov v dobrých stanovištných podmienkach je závislé od vývoja cien vlákninového dreva a guľatinových sortimentov. Doporučuje sa rubná doba 25 až 35 rokov. V agátových porastoch s priemernými (najmä nevychovávané porasty) a horšími stanovištnými podmienkami je už pri súčasných cenách vlákniny a štiepok ekonomicky výhodné skrátiť rubnú dobu na 13 až 22 rokov.

Celková energetická bilancia výroby peliet: energetická hodnota ročnej produkcie 108000 GJ. t.j. 30000 MWh ročná spotreba tepla na sušenie 10395 GJ t.j. 2887 MWh ročná spotreba elektrickej energie štiepky 6296 GJ t.j. 1749 MWh piliny 4514 GJ t.j. 1254 MWh ročná spotreba nafty 359 GJ t.j. 100 MWh celková spotreba energie štiepky 17050 GJ t.j. 4736 MWh piliny 15528 GJ t.j. 4241 MWh Podiel vynaloženej energie na hodnote ročnej produkcie peliet : štiepky 15,79 % piliny 14,14 %

Bilancia uhlíka v dendromase a emisii CO 2 z fosílnych palív pri výrobe peliet Parameter Uhlík viazaný v ročnej produkcii peliet, t Uhlík viazaný v ročnej spotrebe dendromasy na sušenie, t Uhlík viazaný v spotrebovaných fosílnych palivách v prepočte na zemný plyn, t štiepky Surovina na výrobu peliet piliny 2783 2802 334 258 2200 2356 Rozdiel, t 259 188 Ročné množstvo redukcie CO 2 náhradou zemného plynu peletami, t Ročné produkcia CO 2 zo 2 spotrebovaných fosílnych palív na výrobu peliet v prepočte na zemný plyn 5506 5544 512 371 Skutočná ročná redukcia emisii CO 2, t 4994 5173 Ročná redukcia emisii CO 2 náhradou zemného plynu neupravenou dendromasou 5473 5437 Rozdiel v ročnej redukcii emisii CO 2 pri peletách v porovnaní s neupravenou dendromasou, t - 479-264

Do roku 2020 sa predpokladá mierny rast ročnej spotreby PEZ, ktorá by sa mala pohybovať vrozmedzí 800 až 830 PJ. Najmä v dôsledku rozvoja priemyslu sa predpokladá rast spotreby elektrickej energie a kvapalných palív. Významnýý podiel si zachová výroba elektriny z tuhých palív (cca 30 %). Vzhľadom na úsporné opatrenia sa predpokladá stagnácia spotreby tepla.

Štruktúra ročnej spotreby v rokoch 2000 a výhľad na rok 2010 Rok 2000 2005 2010 Priemysel, PJ 153,1 153,7 147,0 Bytovo komunálna sféra, PJ Z toho: individuálne vykurovanie, PJ 103,0 104,0 104,0 60,0 60,0 60,0 centrálne vykurovanie 43,0 44,0 44,0 Spolu, PJ 256,1 275,7 251,3

Ročný využiteľný potenciál palivovej dendromasy v roku 2020 na lesnej pôde dosiahne predpokladanú hodnotu 31,5 PJ a na nelesnej pôde 5,8 PJ, celkom 37,3 P, čo predstavuje 4,5 % podiel na celkovej spotrebe PEZ Slovenska. Vzhľadom na technologické možnosti energetického využívania dendromasy, veľkosť a štruktúru spotreby PEZ v SR do roku 2020 sa predpokladá náhrada fosílnych dendromasou v týchto oblastiach: výroba tepla v bytovo-komunálnej sfére, priemysle a pôdohospodárstve, výroba elektriny s využitím tepla v elektrárňach a teplárňach.

Výroba energie z biomasy má perspektívu tam, kde dokáže ekonomicky konkurovať základným druhom palív. Pre jej konkurencieschopnosť musia byť splnené nasledovné podmienky: dostatok vhodného paliva a záruka jeho dodávok resp. produkcie po dobu životnosti technológie, garancia stability ceny palivovej biomasy z extrémnych zdrojov, porovnateľná predpokladaným vývojom cien základných palív. podmienky užívateľa ktoré umožnia efektívne energetické využívanie biomasy (preukázateľné komplexnou technicko-ekonomickou analýzou), realizácia vhodnej technologickej prípravy a následného energetického využitia biomasy vrátane organizačného zabezpečenia prevádzky.

Energetická hodnota, druh a množstvo energie z palivovej dendromasy a redukcia emisií CO 2 Dendromasa Energetická hodnota potenciálu. PJ Spôsob využitia Výrobená enrgia PJ Redukcia emisií CO 2 tis.t V porovnaní s rokom 2006 Celkom Palivové drevo 5,4 teplo 4,05 93 258 Manipulačné odpady 5,4 9 1 teplo elektrina 4,01 0,19 241 26 274 26 Odpady po mechan. oprac. dreva v LH 2,0 85 15 teplo elektrina 1,44 0,14 82 14 103 14 Prerezávky, pne 1,2 85 Teplo 089 0,89 62 63 a korene 15 elektrina 0,06 8 8 Tenčina a nezužit. hrubina korún stromov Energetické lesy spolu 37,33 21,6 65 35 1,7 70 30 teplo elektrina teplo elektrina 14,53 2,65 1,18 0,18 1016 342 88 23 1132 352 88 23 teplo 26,10 1582 1918 elektrina 3,22 413 423 Celkom 37,3 29,32 1995 2341

Možnosti náhrady fosílnych palív využiteľným potenciálom palivovej dendromasy z rezortu pôdohospodárstva a jej následného spracovania v SR vrokoch 2010 2025 Palivová Parameter Rok dendromasa 2010 2015 2020 2025 Rezort pôdohospo- dárstva Palivová dendromasa a spolu Ročné využiteľné množstvo, tis.ton 2917 3188 3506 3920 Energetická hodnota, PJ 31,8 34,7 38,4 42,8 Podiel na celkove spotrebe PEZ % 4,0 4,3 4,8 5,4 Ročné množstvo nahradeného zemného 832 908 1005 1120 plynu, mil.m 3 Cena nahradeného zemného plynu, mil. (mld.sk) Úspora v porovnaní so súčasným stavom, mil. (mld.sk) 275 (8,2) 300 (9,0) 332 (9,9) 370 (11,1) 199 (6,0) 224 (6,7 256 (7,7) 294 (8,8) Ročné využiteľné množstvo, tis.ton 5052 5388 5801 6280 Energetická hodnota, PJ 58,4 61,1 65,9 71,1 Podiel na celkove spotrebe PEZ % 7,3 7,6 8,2 8,9 Ročné množstvo nahradeného zemného 1501 1598 1724 1860 plynu, mil.m 3 Cena nahradeného zemného plynu, mil. (mld.sk) Úspora v porovnaní so súčasným stavom, mil. (mld.sk) 496 (14,8) 528 (15,8) 569 (17,0) 614 (18,4) 300 (9,0) 332 (9,9) 373 (11,2) 418 (12,5)

Štruktúra výroby energií z palivovej dendromasy rezortu pôdohospodárstva Na základe rámcového hodnotenia perspektívnej produkcie a spotreby možno v roku 2020 vyrobiť: elektrická energia 3,3 PJ (0,92 TWh) teplo 26,9 PJ (7,46 TWh) SPOLU 30,2 PJ (8,38 TWh) Palivová dendromasa rezortu pôdohospodárstva môže pokryť: 2,8 % domácej spotreby elektriny, 11 % celkovej domácej spotreby tepla (resp. 26 % spotreby tepla v bytovo komunálnej sfére, Poznámka: Z celkového využiteľného potenciálu palivovej dendromasy v SR možno v roku 2020 vyrobiť 51,8 PJ (14,40 TWh) energií a pokryť 4,8 % spotreby elektriny a 18,8 % celkovej spotreby tepla.

Možnosti redukcie emisií skleníkových plynov a viazania uhlíka v dôsledku náhrady fosílnych palív palivovou dendromasou z rezortu pôdohospodárstva a jej následného spracovania Palivová Parameter Rok dendromasa 2010 2015 2020 2025 Rezort pôdohospodárstva Ostatné zdroje Palivová dendromasa SPOLU Ročné využiteľné množstvo, tis.t 2917 3188 3506 3920 Množstvo viazaného uhlíka, tis.t 791 883 992 1125 Redukcia emisii CO 2,tis.t 1996 2178 2410 2686 Hodnota redukcie emisii, mil. (mld.sk) 20 (0,60) 21,8 (0,65) 24,1 (0,72) 26,9 (0,81) Ročné využiteľné množstvo, tis.t 2135 2200 2295 2360 Množstvo viazaného uhlíka, tis.t 579 609 649 677 Redukcia emisii CO 2,tis.t 1607 1657 1726 1776 Hodnota redukcie emisii, mil. (mld.sk) 16,1 (0,48) 16,6 (0,50) 17,3 (0,52) 17,8 (0,53) Ročné využiteľné množstvo, tis.t 5052 5388 5801 6280 Množstvo viazaného uhlíka, tis.t 1370 1492 1641 1802 Redukcia emisii CO 2,tis.t 3603 3835 4136 4462 Hodnota redukcie emisii, mil. (mld.sk) 36,1 (1,08) 38,4 (1,15) 15) 41,44 (1,24) 44,7 (1,34)

Náklady a prínosy rozvoja produkcie a energetického využívania palivovej dendromasy z rezortu pôdohospodárstva Náklady na realizáciu rozvoja investičné náklady: 700 mil. (21 mld.sk) z toho producenti 233 mil. ( 7 mld.sk) výrobcovia energii 467 mil. (14 mld.sk) zvýšené náklady na prevádzku technológii využívajúcich palivovú dendromasu v porovnaní s fosílnymi palivami (4..GJ-1 resp. 120 Sk.GJ-1) celkom 568 mil. (17,0 mld,sk) z toho mzdy 178 mil. ( 5,3 mld.sk) ostatné (odpisy, materiál, energie) 390 mil. (11,7 mld.sk) náklady na nákup palivových štiepok od producentov v rezorte pôdohospodárstva náklady pri súčasnej cene 48,3.t-1 781 mil. (23,4 mld,sk) náklady ypri cene zohľadňujúcej j zvýšené výrobné náklady 58.t-1 938 mil. (28,1 mld,sk) z toho mzdy 281 mil. ( 9,7 mld,sk) zvýšené náklady spolu 1506 mil. (45,1 mld,sk) z toho mzdy 459 mil. (13,8 mld,sk)

Náklady a prínosy rozvoja produkcie a energetického využívania palivovej dendromasy z rezortu pôdohospodárstva Prínosy z realizácie zníženie nákladov na nákup a distribúciu zemného plynu (súčasný stav) 1535 mil. (46,1 mld.sk) potenciálne prínosy za redukciu emisii CO2 mld.sk) kvantifikované prínosy spolu Ďalšie nekvantifikované prínosy 111 mil. (3,3 1646 mil. (49,4 mld,sk) zvýšenie energetickej bezpečnosti štátu a stabilizácia cien palív, (zima 2009), zlepšenie stavu lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, zlepšenie životného prostredia, zvýšenie zamestnanosti, viazanie uhlíka.