ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9CoPr/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711202860 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8711202860.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Bc. D. H., nar. XX.X.XXXX bytom I., E. XXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpeného advokátom Mgr. Štefanom Šalkovským, so sídlom vo Svite, Štúrova 101, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, so sídlom Moyzesova 3368/25, Poprad, 058 01 IČO: 36 168 815, právne zastúpenému Advokátska kancelária Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s., so sídlom Poprad, 058 01, Mnoheľova 830/15, o určenie, že pracovný pomer založený dňa 11.5.2005 trval, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C/35/2011-232 zo dňa 1.7.2013, takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamieta. N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že pracovný pomer žalobcu so žalovaným, uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 11.5.2005 na dobu určitú, trval v zmysle dodatku č. 1 do 31.10.2010. Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa 11.5.2005 žalobca uzatvoril so žalovaným v zastúpení Ing. S. G. ako riaditeľom správy družstva. pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce Okresné stavebné bytové družstvo Poprad na druh práce vnútorný kontrolór správy družstva, úsek vnútornej kontroly, s nástupom práce dňa 11.5.2005. Doba trvania pracovného pomeru bola dohodnutá od 11.5.2005 do 10.5.2006. Dňa 10.5.2006 žalobca uzatvoril so žalovaným, v zastúpení Ing. S. S. ako riaditeľom správy družstva, Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve. Týmto dodatkom bol zmenený druh práce a doba pracovného pomeru do doby určitej na dobu neurčitú. V sídle žalovaného, kedy riaditeľom správy družstva bol Ing. S., pracoval žalobca 8 mesiacov od decembra 2005 do konca júla 2006. Prácu vykonával žalobca v sídle žalovaného až do 31.7.2005, kedy bol z budovy v sídle žalovaného protiprávne vykázaný niektorými zamestnancami potom, čo boli na schôdzi oboznámení H. H. o legitímnom predstavenstve. Po protiprávnom vykázaní z budovy sídla žalovaného sa v dňoch 1.- 3.8.2005 s viacerými kolegami pokúšal dostať sa na pracovisko v sídle žalovaného, avšak neúspešne. Do miesta výkonu práce nemohol nastúpiť z dôvodu prekážky na strane žalovaného. Rozsudkom tamojšieho súdu sp. zn. 9C/240/2005 zo dňa 6.3.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.4:2006, bolo rozhodnuté, že jeho pracovný pomer uzatvorený dňa 11.5.2005, trvá. Po 31.7.2006, keď žalobca nemal pracovať v sídle žalovaného, snažil sa podniknúť kroky na zlegitímnenie predstavenstva pod vedením X. N.. Dňa 15.3.2010 bol žalobca žalovaným vyzvaný, aby nastúpil do zamestnania k žalovanému OSBD Poprad. Výzve nevyhovel z dôvodu práceneschopnosti. Listom zo dňa 22.3.2010

požiadal o neodkladné prihlásenie jeho osoby do Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože bol neoprávnene odhlásený. Následne dňa 19.4.2010 odpovedal žalovaný žalobcovi, že ho nepovažuje za zamestnanca, pretože Dodatky č. 1, 2, 3 uzatvoril za žalovaného Ing. S. S., ktorý nebol zamestnancom žalovaného. Dňa 26.8.2010 podal žalobca výpoveď žalovanému ako zamestnávateľovi v zmysle 67 Zákonníka práce. Žalobca naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodnil tým, že bez tohto určenia je jeho postavenie právne ohrozene a neisté. Preukázal, že je daný jeho naliehavý právny záujem, pretože žalobcovo postavenie zamestnanca u žalovaného, či už ako poisteného zamestnanca a s tým súvisiacich odvodov, je ohrozené a porušené. Rozhodnutím súdu o trvaní pracovného pomeru žalobcu u žalovaného môže dôjsť k náprave. Súd konal napriek tomu, že na tamojšom súde bola podaná žaloba na plnenie nárokov vyplývajúcich z predmetného pracovného pomeru medzi tými istými účastníkmi pod sp. zn. 10C/28/2007, ktoré konanie bolo prerušené z dôvodu prebiehajúceho predmetného konania. Súd konal aj z dôvodu, že účastníkovi konania nemohlo byť odopreté právo na zákonného sudcu v tomto konaní. Súd sa nestotožnil s procesnou námietkou žalovaného lististendencie, prekážkou veci začatej. Táto zásada neplatí vtedy, ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu a v takom prípade je potrebné takúto určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. V konaní bolo sporné, či pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 11.5.2005 trval aj po uplynutí doby určitej, po 10.5.2006. Súd dospel k záveru, že pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú u žalobcu neskončil uplynutím doby dňa 10.5.2006. Žalobca nepochybne pokračoval v práci po uplynutí dohodnutej doby po 10.5:2006 v sídle žalovaného na ulici S., a to až do vzniku prekážky na strane zamestnávateľa koncom augusta 2006 v dôsledku zápisov predstavenstiev žalovaného. Keďže žalobcovi bolo zamedzený prístup do sídla žalovaného z dôvodu, že podľa vtedajšieho výpisu z obchodného registra bolo zapísané predstavenstvo s predsedom H. H., realizoval kroky s ostatnými členmi bývalého predstavenstva žalovaného na jeho opätovné zlegitímnenie. V čase, keď žalobca uzavrel pracovný pomer so žalovaným, predstavenstvo žalovaného bolo zapísané v obchodnom registri pod vedením M. O.. Až o niekoľko mesiacov neskôr bolo do obchodného registra zapísané nové predstavenstvo pod vedením H. H.. Následné skutočnosti po auguste 2006 boli sprevádzané totálnym chaosom, právnou neistotou, neprehľadnosťou právnych vzťahov k činnosti družstva. Súd mal za to, že v nasledujúcich mesiacoch po 10.5.2006 pokračoval žalobca vo výkone svojej práce v sídle, neskôr aj mimo sídla v zmysle výpovede svedkov. Podľa svedka Ing. S. S., tento od 15.12.2005 doposiaľ vykonáva funkciu riaditeľa správy OSBD Poprad, avšak na S. ulici, kde je sídlo, pretože mu nebolo umožnené v tomto sídle vykonávať prácu. Žalobca vykonával prácu od roku 2005 do roku 2010 podľa jeho pokynov, podľa potrieb vykonával svoju funkciu aj doma. So žalobcom uzatvoril Dodatky k pracovnej zmluve č. 1, 2, 3. Nadriadeným žalobcu v rokoch 2005 až 2010 bol svedok K. O.. Podľa prvostupňového súdu nemožno očakávať od zamestnanca žalovaného, ktorému aj keď boli bližšie známe pomery v predstavenstve, že vie s určitosťou zaujať stanovisko, pod ktorým vedením má pracovať. Preto sa pracovný pomer žalobcu uzavretý dňa 11.5.2005 na dobu určitú zmenil na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú, keďže nedošlo medzi zmluvnými stranami k inej dohode. V čase, keď došlo k obsadeniu sídla žalovaného, nebolo možné očakávať od zamestnanca, aby mohol posúdiť správnosť a legitímnosť zápisu predstavenstva žalovaného. So žalobcom nebol zo strany žalovaného jednostranným právnym úkonom okamžitým skončením pracovného pomeru sp. zn. 9C 240/2005 platne ukončený pracovný pomer. Preto pracovný pomer trvá až do uplynutia výpovednej doby po podaní výpovede žalobcom. Chaos, ktorý prevládal u žalovaného, je zrejmý aj z výzvy žalovaného zo dňa 15.3.2010 adresovanej žalobcovi, ktorý ho považoval za zamestnanca, keďže ho vyzval na nástup do práce. Súd mal za to, že došlo ku kvalitatívnej premene pracovného pomeru žalobcu na pracovný pomer na dobu neurčitú. Tým došlo k právnej udalosti zmeny pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, a to aj v prípade, ak by súd neprihliadol na existenciu Dodatku č. 1. Ak by súd prihliadol na existenciu Dodatku č. 1, neplatnosť takéhoto právneho úkonu nemôže byť žalobcovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil zamestnanec. Ďalším výrokom rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostavujúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento výrok súd zdôvodnil citáciou 142 ods. 1, 151 ods. 1,2 O.s.p. a tým, že právny zástupca žalobcu nevyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonom stanovenej lehote 3 pracovných dní. Zo spisu

je zrejmé, že úspešnému žalobcovi vznikli trovy konania predstavujúci zaplatený súdny poplatok. Preto súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie týchto trov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmeniť. Podľa žalovaného nie je daný naliehavý právny záujem na strane žalobcu v tejto právnej veci. K náprave stavu môže a má dôjsť v rámci konania 10C/28/2007 o zaplatení mzdových nárokov na základe návrhu zo dňa 14.2.2007. Pracovná zmluva zo dňa 11.5.2005 a Dodatok č.1 zo dňa 10.5.2006 sú hlavnými podkladmi nárokov žalobcu tak v konaní 10C/28/2007, ako aj nároku v tomto konaní. Pri návrhu č. k. 10C/28/2007 ide o žalobu na plnenie s tými istými účastníkmi ohľadom toho istého právneho vzťahu, ako je to v tomto súdnom konaní. Aby súd mohol rozhodnúť vo veci č. k. 10C/28/2007, musí sa vyporiadať s predbežnou otázkou trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ktorú bol a je oprávnený riešiť v predmetnom konaní. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004. Neexistuje naliehavý právny záujem žalobcu v tomto konaní, ak žalobca, bez uvedenia ďalšej sumy v konaní, môže uplatňovať svoj nárok voči žalovanému prostredníctvom vyriešenia predmetu sporu v inom konaní. Aj ak žalobca má právny záujem na rozhodnutí v tejto právnej veci, nijako nepreukázal naliehavý záujem. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter. V tomto prípade, podľa tvrdení žalobcu, došlo k porušeniu jeho práv, preto určovacia žaloba tu nemá význam a nenapĺňa svoj účel. Konanie vo veci 10C/28/2007 bolo začaté pred konaním č. 21C/35/2011. Súd nielenže neprihliadol pri svojom rozhodovaní na námietku vznesenú žalovaným, ale v odôvodnení rozsudku chýba akékoľvek právne zdôvodnenie, ako sa s touto námietkou vyporiadal. Žalovaný je toho názoru, že na strane žalobcu aj žalovaného bolo rešpektované právo na zákonného sudcu. Súd však uviedol túto skutočnosť ako dôvod, pre ktorú nevzal do úvahy procesnú námietku vo veci prv začatej. Takéto odôvodnenie rozsudku sa javí ako nezrozumiteľné a nekorektné. V oboch právnych veciach je u tých istých účastníkov rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolností, od ktorých sa odvodzuje právo. Preto mal súd žalobu zamietnuť. Napriek tomu sa súd zaoberal podstatou sporu, pričom vec nesprávne právne posúdil. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 28.8.2005 H. H. ako predseda predstavenstva na porade za prítomnosti žalobcu oznámil zloženie členov predstavenstva a oznámil, kto je riaditeľom správy žalovaného. Ak teda žalobca dňa 10.5.2006 uzavrel Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, keď za žalovaného vystupoval Ing. S. S., vedel, že konal s osobou, ktorá nie je oprávnená vykonávať právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch za žalovaného. V danom prípade, ak došlo k uzavretiu Dodatku č. 1, podľa názoru žalovaného nedošlo k zmene pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú, ale došlo k založeniu faktického pracovného pomeru a práve ustanovenie 17 ods. 3 Zákonníka práce je tým základom pre založenie takéhoto faktického pracovného pomeru. To, že žalobca nechcel rešpektovať právny vzťah vo vzťahu k orgánom žalovaného a správe žalovaného spôsobilo, že po uplynutí dohodnutej doby a uzavretí Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve s osobou, o ktorej žalobca vedel, že nie je oprávnená konať za žalovaného, došlo k vzniku faktického pracovného pomeru. Faktický pracovný pomer nie je potrebné relevantne ukončiť a ukončí sa tak, že sa neprideľuje práca, čo bolo aj v prípade žalobcu. Preto, ak súd určil, že pracovný pomer žalobcu trval do 31.10.2010, vec nesprávne právne posúdil, keď bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní určil, že došlo k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že právoplatný rozsudok na určenie nevytvára prekážku veci rozsúdenej pre žalobu na plnenie vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu. To isté platí i pre prekážku litispendencie. Ak žaluje žalobca súčasne žalobou na plnenie a určenie z toho istého skutkového dôvodu, je potrebné skúmať, či má na určení naliehavý právny záujem. Problém, či a ako bola podaná žaloba na plnenie, nie je prekážkou pre neskoršie podanie žaloby na určenie, avšak nemožno ju zamieňať s otázkou prípustnosti (totožnosti predmetu konania) s jej dôvodnosťou podmienenou o určovacej žalobe, predovšetkým naliehavým právnym záujmom. Pri totožnosti predmetu konania, či žalobného návrhu, je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca obsahovo domáha. Iný petit nezakladá totožnosť ani v prípade, ak ide o totožnosť skutkových tvrdení. Prekážkou veci žaloby na určenie bude len právoplatne rozhodnutie o takej žalobe na plnenie, ktorá vystihuje celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva (26Cdo/527/2001). Z toho vyplýva, že ak právoplatne rozhodnutie o žalobe na plnenie, ktorá celý obsah sporného právneho vzťahu nevystihuje, respektíve

vystihnúť nemôže, prekážku veci začatej pre žalobu na určenie nezakladá. Vo veci 10C/28/2007 o žalobe na plnenie nebolo právoplatne rozhodnuté a konanie bolo prerušené. Teda neexistuje právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie, ktorý by v sebe zahrňoval kladné alebo záporne riešenie otázky platnosti Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve z 11.5.2005. Napokon to zahrňovať ani nemohol, pretože trvanie pracovného pomeru medzi účastníkmi nebolo sporné vzhľadom na skutočnosť, že bolo pokračované v tom pracovnom pomere, ktorý bol úkonom žalovaného neplatne rozviazaný (9C/240/2005). Bez nadväznosti, alebo aspoň riešenia otázky platnosti Dodatku č. 1, právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie riešilo izolovane otázku nároku na nevyplatenú mzdu a náhradu mzdy pre prekážku na strane žalovaného. Nehovoriac o skutkovom porovnaní, ktorými žalobca vo veci 10C/28/2007 uplatnil nárok na mzdu a vo veci 21C/35/2011 uplatnil určenie, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou 11.5.2005, trval ďalej. Predbežná otázka sa netýka predmetu konania, avšak jej vyriešenie v konaní môže byť nevyhnutné pre rozhodnutie o predmetu konania. Pokiaľ v konaní 10C/28/2007 sa žalobca domáha zaplatenia mzdy podľa Dodatku č. 1 a náhrady mzdy od 1.8.2006 do zaplatenia, petit smeruje k zaplateniu určitej peňažnej sumy a konanie sa obmedzuje len na posúdenie prípadných námietok proti povinnosti zaplatiť mzdu alebo náhradu mzdy. Námietky by mohli spočívať aj v tom, že by žalovaný namietal platnosť Dodatku č. 1. Predmetom konania by však ani v tomto prípade sa nestalo určenie, či Dodatok č. 1 je platný, alebo nie je platný. Predmetom konania by naďalej zostalo zo širšieho hľadiska zaplatenie určitých peňažných súm podľa predloženej listiny a z užšieho hľadiska obrana proti povinnosti zaplatiť nárokovanú mzdu. Otázka platnosti Dodatku č. 1 je otázkou prejudiciálnou, ktorá sa netýka predmetu konania. Ak žalovaný poukazuje, že v konaní 10C/28/2007 má byť vyriešená predbežná otázka, či pracovný pomer žalobcu trval i po 10.5.2006, tak toto žalovaný súdu účelovo podsúva. Žalobca v uvedenej veci skutkovo tvrdil, že uzatvoril 11.5.2005 so žalovaným pracovný pomer na dobu určitú so základnou mesačnou mzdou 20.800,- Sk, že dňa 10.5.2006 uzatvoril Dodatok č. 1, ktorým sa zmenila základná mesačná mzda na 28.000,- Sk a druh práce, pričom žalovaný potvrdil dňa 11.12.2006, že nevyplatil žalobcovi nárokovanú mzdu. Z toho vyplýva, že skutočnosť trvania pracovného pomeru nebola sporná a žalovaným účelovo formovaná predbežná otázka vo veci 10C/28/2007 nemohla byť riešená. Žalovanému ušla odlišnosť samotných žalobných návrhov. Predmetom konania 10C/28/2007 zostalo právo na zaplatenie sumy 44.396,- Sk, ktorá predstavuje mzdu žalobcu za mesiace jún a júl 2006 a právo na náhradu mzdy od 1.8.2006 na do zaplatenia. Predmetom konania vo veci 21C/35/2011 je určenie, že pracovný pomer žalobcu trval i po 10.5.2006, pretože jeho trvanie sa stalo sporným až odo dňa 19.4.2010, kedy žalovaný oznámil, že od 11.5.2006 nepovažuje žalobcu za svojho zamestnanca. Petit smeruje k tomu aby súd určil, že pracovný pomer trval naďalej. V žalobe na plnenie nemohol žalobca predvídať posúdenie pracovnoprávneho vzťahu žalovaným z 19.4.2010, nakoľko žalovaný svoj nesúhlas s ďalším výkonom práce po 10.5.2006 neprejavil. Naopak, žalovaný ešte dňa 11.12.2006 vystavil potvrdenie o vyplatenej mzde za mesiac máj 2006 a dňa 15.3.2010 vyzval žalobcu na nástup do práce. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí a teda bez toho, aby na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania napadnutého rozsudku je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( 213 ods. 1,3,4,5 a 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete ( 156 ods. 1, 3 O.s.p.).Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej ( 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je v konečnom dôsledku opodstatnené. Prvostupňový súd síce v dostatočnom rozsahu preskúmal skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o podanej žalobe, avšak zo zistených skutočností nevyvodil správne právne závery. Právnym posúdením veci sa rozumie činnosť, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery na zistený skutkový konkrétne právne normy pod nesprávnym

právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav síce aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne. Pretože predmetom tohto konania je žaloba o určenie, že vo veci existuje právny vzťah v zmysle 80 písm. c) O.s.p., bolo povinnosťou súdu sa v prvom rade vyporiadať s tým, či žalobca má na vyhlásenie takéhoto určovacieho rozsudku naliehavý právny záujem. Predmetom určovacej žaloby môže byť akýkoľvek spoločenský vzťah, ktorý je upravený všeobecne záväznými právnymi predpismi. Právnym vzťahom býva dvoj či viac právne právny vzťah, či už zmluvný alebo zodpovednostný. O určenie práva sa jedná v prípade subjektívnych práv, teda o určenie existencie, či neexistencie takéhoto práva. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, okrem vecnej legitimácie žalobcu, je existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je procesným predpokladom prípadnej úspešnosti, či neúspešnosti určovacej žaloby, kým vecná legitimácia je v podstate otázkou hmotnoprávneho posúdenia žalobcom uplatneného nároku. Ak súd zamietal určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinností podľa 80 písm. b) O.s.p.. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo a je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Pokiaľ si žalobca skôr podanou žalobou uplatňuje konkrétne plnenie, za konkrétne obdobie, z konkrétneho skutkového stavu, môže dodatočne podať žalobu o určenie, že právny vzťah medzi účastníkmi skutočne trval počas doby uvedenej v žalobe na plnenie, len za podmienky, že na vyhlásení takéhoto určovacieho rozsudku existuje naliehavý právny záujem takého obsahu a významu, že bez jeho rozhodnutia nemožno rozhodnúť o žalobe na plnenie. Naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe nie je daný, ak v prípade vyhovenia žalobe na určenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, by muselo byť pokračované a rozhodnuté o žalobe na plnenie. Ustanovenie 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu žalobou o určenie tzv. inej právnej skutočností. Na podanie takej žaloby nie je podmienkou plnenie naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ je však predmetom konania určenie existencie, či trvania právneho vzťahu vo forme pracovného pomeru, nevyhnutnou podmienkou pre vyhovenie takejto žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008). Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok vyhlásený ( 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/118/2008 zo dňa 10.12.2009).

Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho právo, alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004). Právny záujem, ktorý jej podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Pokiaľ žalobca si najprv žalobou na plnenie uplatní zaplatenie peňažných nárokov za konkrétne obdobie, nemá následne podaná určovacia žaloba o existencii právneho vzťahu medzi týmito účastníkmi za to isté obdobie preventívny charakter. Takáto žaloba má v podstate vyriešiť otázku, ktorú ako predbežnú otázku je povinný vyriešiť súd konajúci skôr podanej žalobe na plnenie. Vo veci vedenej na prvostupňovom súde pod sp. zn. 10C/28/2007 si žalobca uplatňuje mzdové nároky aj nároky na náhradu mzdy za obdobie od 1.6.2006 do zaplatenia, t. j. v podstate bez časového ohraničenia. Vyhlásenie určovacieho rozsudku je vyriešením predbežnej otázky za obdobie do 31.10.2010, či za obdobie po 10.5.2006 až do 31.10.2010 existoval medzi účastníkmi pracovný pomer. Pritom povinnosťou súdu vo veci 10C/28/2007 je, okrem iného, vyriešenie všetkých tých otázok, ktoré musel riešiť súd v preskúmavanej veci. Nedostatok naliehavého právneho záujmu vyplýva aj zo skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/240/2005-46 zo dňa 6.3.2006 bolo určené, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá aj po dni 5.10.2005. Platnosť pracovnej zmluvy uzavretej dňa 11.5.2005 bola preukázaná aj rozsudkom toho istého súdu sp. zn. 9C/142/2006 zo dňa 4.3.2010, ktorým bola zamietnutá žaloba OSBD Poprad proti D. H. o určenie neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 11.5.2005. Prvostupňový súd pochybil, keď za procesnú podmienku naliehavého právneho záujmu označil ním konštatovanú vecnú opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o pretrvávaní jeho pracovného pomeru až do 31.10.2010. Tak, ako bolo konštatované, je neprípustné zamieňanie naliehavého právneho záujmu na určení určitého práva alebo právneho vzťahu s vecnou opodstatnenosťou takto uplatňovaného nároku. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Úspech v tomto konaní mal žalovaný. Preto mu v súlade s 142 ods. 1 a 224 ods. 2 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Úspešný žalovaný účastník si síce uplatnil náhradu trov konania, avšak výšku náhrady trov právneho zastúpenia do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyčíslil. Zo spisu je zistiteľné, že žalovanému nevznikli v priebehu konania ani tzv. iné trovy vo forme súdneho poplatku za podané odvolanie, ktorý nebol predpísaný uznesením, ale len výzvou ( 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.). Za tohto stavu rozhodol odvolací súd pri vyhlasovaní rozsudku vo veci samej len o prisúdení náhrady trov úspešnému žalovanému ( 151 ods. 1 O.s.p.). Nakoľko žalovaný v zákonom stanovenej lehote 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku nekonkretizoval výšku uplatňovanej náhrady trov, prestal byť odvolací súd viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov a nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). 3 : 0 ( 3 ods. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.