Súdny dvor Zloženie, právomoci a konania
S cieľom budovať Európu uzatvorili štáty (v súčasnosti ich je 28) medzi sebou zmluvy zakladajúce Európske spoločenstvá a neskôr Európsku úniu s inštitúciami, ktoré prijímajú právne normy v stanovených oblastiach. Od 1. decembra 2009, keď nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva, získala Európska únia právnu subjektivitu a nahradila Európske spoločenstvo. Súdny dvor Európskej únie je súdnym orgánom Únie. Pozostáva z troch súdov: Súdneho dvora, Všeobecného súdu a Súdu pre verejnú službu. Ich hlavným poslaním je kontrola zákonnosti aktov inštitúcií Únie a zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovania jej práva.
ZLOŽENIE SÚDNEHO DVORA Súdny dvor sa skladá z 28 sudcov a 9 generálnych advokátov. Sudcovia a generálni advokáti sú vymenovaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov po porade s výborom povereným poskytnúť stanovisko o vhodnosti kandidátov navrhnutých na výkon dotknutých funkcií. Ich funkčné obdobie je šesťročné s možnosťou opätovného vymenovania do tejto funkcie. Sú vyberaní spomedzi právnikov, ktorí zaručujú úplnú nezávislosť a ktorí vo svojich krajinách spĺňajú podmienky na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií, alebo sú uznávanými odborníkmi v oblasti práva. Sudcovia Súdneho dvora volia spomedzi seba predsedu Súdneho dvora na funkčné obdobie troch rokov s možnosťou znovuzvolenia. Predseda Súdneho dvora riadi činnosť, ako aj oddelenia Súdneho dvora, vedie pojednávania a porady najväčších rozhodovacích zložení Súdneho dvora. Generálni advokáti sa zúčastňujú na činnosti Súdneho dvora. Prednášajú úplne nestranne a nezávisle právne stanovisko nazývané návrhy vo veciach, ktoré sú im pridelené. Tajomník je generálnym sekretárom inštitúcie, ktorej oddelenia riadi, a to pod dohľadom Predsedu Súdneho dvora. Súdny dvor môže zasadať v pléne, vo veľkej komore (13 sudcov), alebo v komorách zložených z troch alebo piatich sudcov. Plénum zasadá v osobitných prípadoch stanovených v Štatúte Súdneho dvora (ak má rozhodnúť o odvolaní európskeho ombudsmana alebo odvolať z funkcie člena Európskej komisie pre porušenie jeho povinností ) a ak usúdi, že vec má mimoriadne dôležitý význam. Súdny dvor zasadá vo veľkej komore, ak o to požiada členský štát alebo inštitúcia, ktorá je účastníkom konania, ako aj vtedy, ak rozhoduje o mimoriadne zložitých a dôležitých veciach. O ostatných veciach rozhoduje v trojčlenných alebo päťčlenných komorách. Predsedovia komôr zložených z piatich sudcov sú volení na tri roky a predsedovia komôr zložených z troch sudcov na jeden rok. ]
PRÁVOMOCI] Na účely riadneho plnenia svojho poslania Súdny dvor požíva jasne určené súdne právomoci, ktoré vykonáva v rámci prejudiciálneho konania a konaniach o rôznych druhoch žalôb. JEDNOTLIVÉ DRUHY KONANÍ NÁVRH NA ZAČATIE PREJUDICIÁLNEHO KONANIA Súdny dvor pracuje v úzkej súčinnosti so súdnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú všeobecnými súdmi práva Únie. Na to, aby sa zabezpečilo účinné a jednotné uplatňovanie práva Únie a zároveň aby sa zabránilo jeho rozdielnemu výkladu, vnútroštátne súdne orgány sa môžu, a v niektorých prípadoch musia, obrátiť na Súdny dvor so žiadosťou o objasnenie výkladu práva Únie, aby napríklad mohli posúdiť súlad vnútroštátnej právnej normy s právom Únie. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa môže týkať aj preskúmania platnosti aktu prijatého inštitúciami Únie. Súdny dvor nerozhoduje jednoduchým stanoviskom, ale rozsudkom alebo odôvodneným uznesením. Vnútroštátny súd, ktorý sa obrátil na Súdny dvor, je viazaný podaným výkladom, keď rozhoduje o spore, ktorý je predmetom konania začatého pred ním. Ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré by mohol byť podaný návrh týkajúci sa toho istého problému, sú rovnako viazané rozsudkom Súdneho dvora. V rámci prejudiciálneho konania môže tiež každý európsky občan dať podnet na spresnenie obsahu právnej normy Únie, ktorá sa ho dotýka. Aj keď totiž prejudiciálny návrh môže byť podaný iba vnútroštátnym súdnym orgánom, na konaní prebiehajúcom pred Súdnym dvorom sa môžu zúčastniť všetci účastníci konania pred takýmto súdnym orgánom, členské štáty a inštitúcie Únie. Viaceré hlavné zásady práva Únie sa vytvorili na základe prejudiciálnych návrhov, niekedy podaných aj vnútroštátnymi súdnymi orgánmi prvej inštancie. ŽALOBA O NESPLNENIE POVINNOSTI Tento druh žaloby umožňuje Súdnemu dvoru preskúmavať plnenie povinností členskými štátmi, ktoré im vyplývajú z práva Únie. Konaniu pred Súdnym dvorom predchádza administratívna fáza začatá Komisiou, v rámci ktorej sa dá dotknutému členskému štátu príležitosť vyjadriť sa k výhradám, ktoré sú mu adresované. Ak do konca tejto fázy členský štát nenapravil nesplnenie povinnosti, na Súdny dvor môže byť podaná žaloba. Konanie pred Súdnym dvorom sa začína buď na návrh Komisie, čo je v praxi najčastejší prípad, alebo na návrh iného členského štátu. Ak Súdny dvor určí nesplnenie povinnosti, dotknutý štát je povinný bezodkladne ho ukončiť. Ak po podaní nového návrhu Komisiou Súdny dvor konštatuje, že dotknutý členský štát nevykonal rozsudok, môže mu uložiť paušálnu peňažnú pokutu a/alebo penále. Avšak v prípade
neoznámenia opatrení na prebratie smernice Komisii môže Súdny dvor na návrh Komisie uložiť peňažnú sankciu dotknutému členskému štátu od štádia prvého rozsudku o nesplnení povinnosti. ŽALOBA O NEPLATNOSŤ Prostredníctvom tejto žaloby sa žalobca domáha zrušenia aktu niektorej inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie (najmä nariadenia, smernice alebo rozhodnutia). Súdny dvor je príslušný rozhodovať o medziinštitucionálnych žalobách, ako aj o žalobách podaných členským štátom proti Európskemu parlamentu a/alebo proti Rade (okrem aktov Rady v oblasti štátnej pomoci, dumpingu a výkonných právomocí). Všeobecný súd je príslušný na rozhodovanie v prvom stupni o všetkých ďalších žalobách tohto druhu, a najmä o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami a o žalobách členských štátov proti aktom Komisie. ŽALOBA NA NEČINNOSŤ Táto žaloba umožňuje preskúmať zákonnosť nečinnosti inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie. Nemôže však byť podaná predtým, ako je dotknutá inštitúcia vyzvaná, aby konala. Ak súd určí, že nečinnosť je nezákonná, žalovaná inštitúcia, orgán alebo agentúra sú povinné prijať potrebné opatrenia tak, aby skončili s nečinnosťou. Príslušnosť rozhodovať o žalobách proti nečinnosti je rozdelená medzi Súdny dvor a Všeobecný súd podľa rovnakých kritérií ako v prípade žalôb o neplatnosť.
ODVOLANIE Na Súdny dvor možno podať odvolanie proti rozsudkom a uzneseniam Všeobecného súdu, ktoré sa však môže týkať iba právnych otázok. Ak je odvolanie prípustné a dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Ak to stav veci dovoľuje, môže vo veci rozhodnúť sám. V opačnom prípade vráti vec na ďalšie konanie Všeobecnému súdu, ktorý je viazaný rozhodnutím Súdneho dvora o odvolaní. DOVOLANIE Rozhodnutia Všeobecného súdu, ktorými sa rozhoduje o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu Európskej únie, môžu byť výnimočne preskúmané Súdnym dvorom, ak existuje vážne nebezpečenstvo, že by bola ovplyvnená jednota alebo vnútorný súlad práva Únie.
KONANIE Bez ohľadu na povahu prejednávanej veci pozostáva konanie vo všeobecnosti z písomnej časti a z ústnej časti, ktorá je verejná. Je však vhodné rozlišovať medzi prejudiciálnym konaním a konaniami o ďalších návrhoch nazývanými priame konania. ] PODANIE NÁVRHU NA SÚDNY DVOR A PÍSOMNÁ ČASŤ KONANIA v prejudiciálnych konaniach Vnútroštátny súdny orgán položí Súdnemu dvoru otázky súvisiace s výkladom alebo s platnosťou právnej normy Únie v zásade vo forme súdneho rozhodnutia v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi. Keď je tento návrh preložený do všetkých úradných jazykov Únie prekladateľskými oddeleniami Súdneho dvora, tajomník ho doručí účastníkom konania vo veci samej, ale aj všetkým členským štátom a inštitúciám Európskej únie. Súčasne dá uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie, ktoré označuje najmä účastníkov konania a obsah otázok. Účastníci konania, členské štáty a vyššie uvedené inštitúcie môžu v lehote dvoch mesiacov predložiť Súdnemu dvoru prípadné písomné pripomienky. v priamych konaniach Vec sa predkladá Súdnemu dvoru na základe návrhu na začatie konania zaslanej do kancelárie Súdneho dvora. Tajomník Súdneho dvora dá uverejniť oznámenie o žalobe v Úradnom vestníku Európskej únie s presným obsahom dôvodov a návrhov žalobcu. Súčasne je žaloba doručená žalovanému, ktorý v lehote jedného mesiaca od doručenia môže podať svoje vyjadrenie k žalobe. Žalobca má právo na podanie repliky (vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného) a žalovaný má právo na podanie dupliky (vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu). Procesná lehota na podanie repliky alebo dupliky je jeden mesiac. Procesné lehoty na podanie týchto vyjadrení musia byť dodržané, predseda Súdneho dvora však môže rozhodnúť o ich predĺžení. Predseda Súdneho dvora, resp. prvý generálny advokát určia v prípade obidvoch druhov konaní sudcu spravodajcu a generálneho advokáta, ktorí dbajú na priebeh prejednávanej veci. PRÍPRAVNÉ PROCESNÉ ÚKONY A SPRÁVA PRE POJEDNÁVANIE Vo všetkých veciach, po skončení písomnej časti konania, sú účastníci konania vyzvaní, aby v lehote troch týždňov uviedli, či a prečo žiadajú o vypočutie svojich prednesov na pojednávaní. Súdny dvor na základe predbežnej správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta rozhodne o tom, či si vec vyžaduje vykonanie osobitného dokazovania, ktorému zloženiu Súdneho dvora bude vec pridelená a či treba, aby sa konalo pojednávanie, ktorého deň konania určí predseda. Sudca spravodajca v správe pre pojednávanie zhrnie uvádzané skutočnosti, ako aj
tvrdenia účastníkov konania a prípadne aj vedľajších účastníkov konania. Táto správa je počas pojednávania zverejnená v jazyku konania. POJEDNÁVANIE A NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA Vec je prejednaná na verejnom pojednávaní pred zložením Súdneho dvora, ktorému bola pridelená a za prítomnosti generálneho advokáta. Sudcovia a generálny advokát môžu klásť účastníkom konania otázky, ktoré považujú za vhodné. O niekoľko týždňov neskôr prednesie generálny advokát svoje návrhy Súdnemu dvoru, znova na verejnom pojednávaní. V rámci tohto návrhu podrobne rozoberie právne otázky sporu a nezávisle navrhne Súdnemu dvoru, ako má podľa neho vo veci rozhodnúť. Týmto sa končí ústna časť konania. Ak sa Súdny dvor domnieva, že z veci nevyplýva žiadna nová právna otázka, môže po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť, že o veci sa rozhodne bez návrhov. ROZSUDKY Sudcovia sa medzi sebou radia o návrhu rozsudku vypracovanom sudcom spravodajcom. Každý sudca dotknutého rozhodovacieho zloženia môže navrhnúť zmeny. Na rozhodnutie o rozsudku Súdneho dvora je potrebná väčšina hlasov a neuvádzajú sa v ňom prípadné odlišné názory. Rozsudok je podpísaný všetkými sudcami, ktorí sa zúčastnili na porade, a jeho výroková časť je vyhlásená na verejnom pojednávaní. Rozsudky a návrhy generálnych advokátov sú uverejnené na internetovej stránke Súdneho dvora v deň ich vyhlásenia alebo čítania. Neskôr, vo väčšine prípadov, sú uverejnené v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu. OSOBITNÉ DRUHY KONANIA Zjednodušené konanie Ak prejudiciálna otázka je rovnaká ako otázka, o ktorej Súdny dvor už rozhodol, alebo ak odpoveď na túto otázku nenecháva priestor žiadnym rozumným pochybnostiam, alebo ak môže byť vyvodená z judikatúry, Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta rozhodne o tejto otázke odôvodneným uznesením najmä s odkazom na vyhlásený rozsudok alebo judikatúru. Skrátené konanie Skrátené konanie umožňuje Súdnemu dvoru v čo najkratšej lehote rozhodnúť o veciach, ktoré sú mimoriadne naliehavé, a to podstatným skrátením lehôt. Na návrh niektorého z účastníkov a po vypočutí druhého účastníka konania predseda Súdneho dvora rozhodne, či osobitná naliehavosť odôvodňuje skrátené konanie. Takéto konanie je upravené aj pre prejudiciálne konania. V tomto prípade návrh na skrátené konanie podáva vnútroštátny súdny orgán, ktorý podal prejudiciálny návrh.
Naliehavé prejudiciálne konanie (PPÚ) Toto konanie umožňuje Súdnemu dvoru rozhodnúť v podstatne kratších lehotách (dva až tri mesiace) o najcitlivejších otázkach týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (policajná a súdna spolupráca v občianskych a trestných veciach, ako aj politiky týkajúce sa kontrol na hraniciach, víz, azylu a prisťahovalectva). Veci predložené na PPÚ sú pridelené päťčlennej osobitne určenej komore a písomná časť prebieha v praxi najmä elektronicky. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia Cieľom tohto návrhu je dosiahnuť odklad výkonu niektorého aktu inštitúcie, orgánu alebo agentúry, ktorý je tiež predmetom žaloby, alebo nariadiť akékoľvek predbežné opatrenie nevyhnutné na to, aby sa predišlo vážnej a nenapraviteľnej ujme účastníka konania. TROVY KONANIA Konanie pred Súdnym dvorom je oslobodené od súdnych poplatkov. Naopak odmenu advokáta oprávneného vykonávať činnosť pred súdom členského štátu, ktorý musí zastupovať v konaní účastníka konania, Súdny dvor nenahrádza. No ak niektorý účastník konania nie je schopný úplne alebo čiastočne znášať trovy konania, môže bez toho, aby bol zastúpený advokátom, požiadať o priznanie bezplatnej právnej pomoci. K žiadosti treba pripojiť všetky doklady preukazujúce potrebu. JAZYKOVÝ REŽIM V priamych konaniach bude jazyk, v ktorom je vyhotovená žaloba (môže ním byť jeden z 24 úradných jazykov Európskej únie), jazykom konania veci, teda jazykom, v ktorom prebehne konanie. Pokiaľ ide o prejudiciálne konania, jazykom konania je jazyk vnútroštátneho súdu, ktorý sa obracia na Súdny dvor. Rozpravy, ktoré sa konajú počas pojednávaní, sú simultánne tlmočené podľa potreby do rôznych úradných jazykov Európskej únie. Sudcovia sa radia bez tlmočenia v spoločnom jazyku, ktorým je tradične francúzština.
SCHÉMA KONANIA PRED SÚDNYM DVOROM] KONANIA O ŽALOBÁCH A ODVOLANIACH NÁVRH NA ZAČATIE PREJUDICIÁLNEHO KONANIA P ÍSOMNÁ ČASŤ ŽALOBA ROZHODNUTIE VNÚTROŠTÁTNEHO SÚDU, KTORÝM SA PODÁVA NÁVRH NA ZAČATIE PREJUDICIÁLNEHO KONANIA DORUČENIE ŽALOBY ŽALOVANÉMU KANCELÁRIOU SÚDNEHO DVORA VYMENOVANIE SUDCU SPRAVODAJCU A GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PREKLAD DO ĎALŠÍCH ÚRADNÝCH JAZYKOV EURÓPSKEJ ÚNIE UVEREJNENIE ŽALOBY V ÚRADNOM VESTNÍKU EURÓPSKEJ ÚNIE (SÉRIA C) [PREDBEŽNÉ OPATRENIA] [VSTUP VEDĽAJŠIEHO ÚČASTNÍKA DO KONANIA] VYJADRENIE ŽALOVANÉHO/ODPOVEĎ [NÁMIETKA NEPRÍPUSTNOSTI] [REPLIKA A DUPLIKA] UVEREJNENIE PREJUDICIÁLNYCH OTÁZOK V ÚRADNOM VESTNÍKU EURÓPSKEJ ÚNIE (SÉRIA C) OZNÁMENIE ÚČASTNÍKOM KONANIA, ČLENSKÝM ŠTÁTOM, INŠTITÚCIÁM ÚNIE, ČLENSKÝM ŠTÁTOM EHP A DOZORNÉMU ORGÁNU EZVO PÍSOMNÉ PRIPOMIENKY ÚČASTNÍKOV KONANIA, ŠTÁTOV A INŠTITÚCIÍ SUDCA SPRAVODAJCA VYPRACUJE PREDBEŽNÚ SPRÁVU PRESKÚMANIE VECI NA VŠEOBECNOM ZASADNUTÍ VŠETKÝMI SUDCAMI A GENERÁLNYMI ADVOKÁTMI PRIDELENIE VECI ROZHODOVACIEMU ZLOŽENIU [DOKAZOVANIE] Ú STNA ČASŤ [POJEDNÁVANIE; SPRÁVA PRE POJEDNÁVANIE] [NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA] PORADA SUDCOV ROZSUDOK Nezáväzné etapy konania sú uvedené v zátvorkách. Veci, ktoré sú skončené uznesením, neprechádzajú všetkými vyššie uvedenými etapami. Text zvýraznený tučným typom písma označuje verejne prístupný dokument.
QD-30-10-472-SK-C Súdny dvor Európskej únie > www.curia.europa.eu Judikatúra > http://curia.europa.eu/jcms/jcms/j_6/ Tlačové komuniké > http://curia.europa.eu/jcms/jcms/jo2_16799 Portál inštitúcií Európskej únie > www.europa.eu Prístup k právu Európskej únie > www.eur-lex.europa.eu Fotografie: G. Fessy CJUE Vydanie december 2010 doi:10.2862/43658 Súdny dvor Európskej únie L-2925 Luxemburg Tlač a informácie www.curia.europa.eu ISBN 978-92-829-1028-3