Osobný bankrot Konkurz a oddĺženie fyzickej osoby. Bratislava, máj 2015
UPOZORNENIA: 1) SPACOVANÁ PROBLEMATIKA JE TAK PRÁVNE NÁROČNÁ, ŽE NA NIEKTORÝCH MIESTACH JE TEXT ZJEDNODUŠENÝ, ABY BOL ZACHOVANÝ ZMYSEL TOHTO TEXTU. 2) CIEĽOM TOHTO TEXTU JE POSKYTNÚŤ ČITATEĽOVI ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O UVEDENEJ PROBLEMATIKE, V ŽIADNOM PRÍPADE NEJDE O PODROBNÝ ROZBOR ZÁKONNEJ ÚPRAVY. I. Čo to je osobný bankrot? Tzv. osobný bankrot je zaužívaný pojem, ktorý sa používa na označenie zákonom upraveného procesu, ktorým sa fyzická osoba môže zbaviť svojich dlhov. Pojem osobný bankrot neobsahuje žiadny právny predpis Slovenskej republiky. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len zákon ) pod týmto pojmom rozumie konanie o konkurze a oddlžení fyzickej osoby. Ako je teda zrejmé, tento proces sa skladá z dvoch častí, pričom k oddlženiu fyzickej osoby môže dôjsť len v prípade úspešného absolvovania konkurzného konania. II. Čo je potrebné vedieť na úvod? Predovšetkým je nutné uviesť, že osobný bankrot nie je určený pre každého. Na to, aby sa fyzická osoba mohla domáhať vyhlásenia konkurzu na jej majetok, je totiž nutné mať nejaký majetok, resp. aj peňažné prostriedky. Napr. pre poberateľa dávky v hmotnej núdzi je osobný bankrot nereálny. - Predovšetkým je nutné mať k dispozícii sumu 663,88, ktorá predstavuje preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby; - Taktiež je nutné disponovať majetkom, ktorého hodnota predstavuje aspoň 1659,70 (môže ísť o majetok hnuteľný, nehnuteľnosť, alebo finančnú hotovosť); - Ak dlžník disponuje majetkom väčšej hodnoty, tento bude v rámci konkurzného konania s najväčšou pravdepodobnosťou speňažený, a to bez ohľadu na to, či ide o rodinný dom, v ktorom dlžník býva, alebo motorové vozidlo, ktoré nutne potrebuje. Vyššie uvedených skutočností si dlžník pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu musí byť vedomý, tieto pravidlá totiž nepripúšťajú žiadnu výnimku. Ak dlžník nemá dostatok peňazí, resp. majetku, nemôže sa mu podariť úspešne zbankrotovať. - Taktiež je nutné vedieť, že celý tento proces je veľmi náročný z viacerých hľadísk, a to tak z finančného hľadiska, psychického tlaku, a nezanedbateľný je aj časový rámec, počas ktorého tento proces trvá (na úspešné zbankrotovanie je potrebné cca 3 a pol roka); - Taktiež musí mať dlžník na vedomí to, že celkové oddlženie nezáleží len od neho. Príklad: Ak má dlžník napríklad 10 veriteľov, a v rámci konkurzu sa prihlási len 7 veriteľov, dlžník sa v rámci konania o konkurze a oddlžení môže zbaviť dlhov len voči týmto siedmim veriteľom. Po prípadnom oddlžení si zvyšní 3
traja veritelia môžu znovu uplatňovať svoje pohľadávky voči dlžníkovi. - Záverom je nutné uviesť, že už len samotný návrh na vyhlásenie konkurzu je tak právne zložitý, že obyčajný človek prakticky nemá šancu sa oddlžiť bez právnej pomoci. Preto je nutné vyhľadať za týmto účelom pomoc odborníka. III. Ako postupovať? Ako sme uviedli vyššie, osobný bankrot pozostáva z dvoch relatívne samostatných fáz: 1. Konkurzné konanie; 2. Konanie o oddlžení: 1. Konkurzné konanie Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá všetkým osobám povinnosť správať sa tak, aby predchádzali svojmu úpadku, to znamená aby sa nedostali na pokraj bankrotu. Ak sa však fyzická (ale i právnická) osoba dostane do situácie, kde má väčšie množstvo dlhov, ktoré podstatným spôsobom presahujú príjem a majetok tejto osoby, zákon dáva tejto osobe možnosť domáhať sa konkurzu. Domáhať sa konkurzu je vhodné až v momente, ak má fyzická osoba viacero dlhov, pričom spolu tieto dlhy značne presahujú majetok tejto osoby. Návrh na vyhlásenie konkurzu môžu okrem dlžníka podať aj iné osoby. Pre účely tohto textu je však najzaujímavejšia situácia, keď návrh podáva priamo dlžník. Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Pozor, osobitný zákon (zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdoch Slovenskej republiky) určil, že konkurzných súdov je v Slovenskej republike len 8: Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Trnava, Okresný súd Trenčín, Okresný súd Nitra, Okresný súd Žilina, Okresný súd Banská Bystrica, Okresný súd Prešov a Okresný súd Košice I. Zákon ukladá povinnosť podať tento návrh do 30 dní odkedy sa osoba dozvie o svojom úpadku, prípadne do 30 dní odkedy sa o úpadku mohla dozvedieť (táto lehota je podľa nášho názoru veľmi sporná a problematická). Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať nasledovné údaje: - Musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určený; - Musí byť z neho zjavné, kto ho robí; - Musí byť z neho zjavné, ktorej veci sa týka; - Musí byť z neho zjavné, čo sa ním sleduje; - Návrh musí byť podpísaný a datovaný, pričom podpis musí byť úradne osvedčený; - Návrh musí byť podaný v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami. 4
Dlžník je povinný k návrhu na vyhlásenie konkurzu okrem toho predložiť tieto prílohy: - Zoznam svojho majetku; - Zoznam svojich záväzkov; - Zoznam svojich spriaznených osôb; - Dlžník je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 663,88. Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak má návrh na vyhlásenie všetky zákonné náležitosti, súd rozhodne o začatí konkurzného konania. Toto rozhodnutie (ako i ďalšie rozhodnutia) súd zverejní v obchodnom vestníku. Po začatí konkurzného konania smie dlžník robiť len bežné právne úkony, nemôže dôjsť k začatiu nových exekučných konaní a začaté exekučné konania sa prerušujú. Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd má dve možnosti: a) Ak nemá pochybnosti o majetnosti dlžníka, najneskôr do piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz b) Ak má pochybnosti o majetnosti dlžníka, dlžníkovi v tejto lehote ustanoví predbežného správcu. Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; Ak predbežný správca zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, súd konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Ak predbežný správca zistí, že dlžník má dostatočný majetok, súd vyhlási na majetok dlžník konkurz. Dôležitá informácia: Ak dlžník zloží na účet súdu sumu 1.659,70, súd bez ďalšieho vyhlási na jeho majetok konkurz a majetok ďalej nezisťuje! Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka sa začína konkurz. Po vyhlásení konkurzu platia pre dlžníka niektoré obmedzenia, napr.: - Dlžník smie nakladať so svojím majetkom len vo veľmi obmedzenom rozsahu; - Vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho dlžníkovi (až na zopár výnimiek); - Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať exekučné konanie; už začaté exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú; - Vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a je potrebné urobiť jeho vyporiadanie, a pod. Konkurz na majetok dlžníka sa v tomto prípade vždy uskutoční ako tzv. malý konkurz, čo znamená, že sa skracujú niektoré zákonné lehoty a celý postup je o trochu menej administratívne náročný, Po vyhlásení konkurzu si jednotliví veritelia uplatnia svoje pohľadávky prihláškou. Na základe prihlášok vedie správca zoznam pohľadávok, pričom ak má pochybnosti o pravosti a výške pohľadávky, tieto na súde poprie. 5
Takto sa urobí zoznam dlhov dlžníka, pričom sa určí celková výška dlhov. Po vyhlásení konkurzu a zistení dlhov a ich výšky správca zisťuje majetok dlžníka, pričom si urobí zoznam majetku. Po zistení majetku dlžníka správca zabezpečí ohodnotenie tohto majetku a jeho následné speňaženie. Suma, ktorá sa získa ako výťažok z predaja majetku sa podľa zákonných kritérií rozdelí medzi jednotlivých veriteľov dlžníka. Samozrejme, nie všetok majetok dlžníka možno speňažiť. Speňažiť nemožno napríklad veci, ktoré nepodliehajú ani exekúcii (napr. postele, stoly, stoličky, základné vybavenie domácnosti, detské hračky, snubné prstene, domáce zvieratá a pod., samozrejme s výnimkou situácie, ak ide o umelecké diela alebo zvieratá značnej hodnoty). Zrušenie konkurzu je fáza konkurzného konania, ktorým sa toto konanie (fáza) končí. K zrušeniu konkurzu dochádza predovšetkým dvoma spôsobmi: - Súd kedykoľvek počas konkurzného konania konkurz zruší pre nedostatok majetku, ak majetok dlžníka nestačí ani na úhradu vzniknutých nákladov, alebo ak zistí že nie sú splnené iné predpoklady pre konkurz. - Súd rozhodne o zrušení konkurzu aj vtedy, keď dôjde k rozdeleniu výťažku z predaja majetku dlžníka medzi veriteľov. V tomto prípade pripadajú do úvahy znovu dve možnosti: a) Ak sa predajom majetku dlžníka získa suma, ktorá je vyššia než dlžníkove dlhy, v takom prípade došlo k uspokojeniu pohľadávok veriteľov, a teda aj k zániku záväzkov dlžníka. V takomto prípade nie je nutné domáhať sa oddlženia, keďže k zániku dlhov došlo ich splatením (toto sa však v praxi často nestáva); b) Ak sa predajom majetku dlžníka získa suma, ktorá len čiastočne pokryje záväzky dlžníka, dlžník sa po zrušení konkurzu môže obrátiť na súd s návrhom na oddlženie. 2. Konanie o oddlžení Dlžník- fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní musí poučiť. Dlžník však nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu nákladov konkurzu. Návrh na oddlženie môže dlžník podať spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, alebo kedykoľvek počas konkurzného konania. Musí tak však urobiť najneskôr do zrušenia konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. 6
Konanie o oddlžení opätovne pozostáva z dvoch fáz: a) Konanie o povolení oddlženia; b) Skúšobné obdobie. a) Konanie o povolení oddlženia: Bezodkladne po zrušení konkurzu súd rozhoduje o povolení oddlženia. Ak si dlžník počas celého konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti, súd rozhodne o povolení oddlženia. Ak si svoje povinnosti dlžník riadne neplnil, súd oddlženie dlžníka nepovolí. V uznesení o povolení oddlženia súd dlžníkovi určí správcu a určí, na ktoré právne úkony potrebuje súhlas tohto správcu. Na tieto úkony potrebuje dlžník písomný súhlas správcu, ktorý ho schváli len ak týmto úkonom dôjde k zvýšeniu majetku dlžníka. Súd zároveň dlžníkovu určí peňažnú sumu, ktorú je na konci každého zo skúšobných rokov povinný poskytnúť správcovi na úhradu svojich dlhov. b) Skúšobné obdobie: Ak súd oddlženie dlžníka povolí, začína sa trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný na konci každého skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok. Tieto finančné prostriedky správca po odpočítaní odmeny rozdelí medzi veriteľov dlžníka. Zákon dlžníkovi ukladá povinnosť vyvinúť maximálne úsilie sa zamestnať, alebo začať podnikať, aby si čo možno najviac zvýšil príjem, a taktiež je povinný spolupracovať so správcom a poskytovať mu informácie najmä o svojich príjmoch. Správca na žiadosť súdu poskytuje správy o tom, ako prebieha oddlženie. Veritelia, ktorí neboli úplne uspokojení v rámci konkurzu, nie sú oprávnení vymáhať od dlžníka v priebehu skúšobného obdobia zostatok dlhu! Ak súd zistí, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené zákonom, alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu, súd zruší skúšobné obdobie. V takom prípade si môžu veritelia od dlžníka vymáhať aj celé zvyšky pohľadávok, ktoré v rámci konkurzu neboli uspokojené. V takom prípade dlžník prišiel o speňažený majetok, a napriek tomu sa svojich dlhov nezbavil Ak si dlžník svoje povinnosti počas skúšobného obdobia riadne plnil, súd rozhodne po uplynutí skúšobného obdobia o oddlžení dlžníka. Toto znamená, že dlžník úspešne zbankrotoval. Neznamená to však to, že dlžníkove dlhy zanikli. Veritelia, ktorí si svoje pohľadávky uplatnili v konkurze, tým však strácajú možnosť domôcť sa zaplatenia zostávajúcich častí dlhov (napr. exekučne). Týmto je proces oddlženia ukončený. 7
Zdroj: platné právne predpisy Slovenskej republiky