1 MIKROEKONÓMIA, MIKROEKONOMICKÉ JAVY

Transkript

1 ÚVOD Učebný text Mikroekonómia - vybrané prednášky z mikroekonómie a podnikovej ekonomiky je určený najmä študentom študijného odboru Bezpečnostný manažment, ktorí študujú na Fakulte špeciálneho inžinierstva popri zamestnaní. Jeho cieľom je vysvetliť základné pojmy a vzťahy, s ktorými sa stretávame pri výučbe uvedeného predmetu. Text sa zaoberá najdôležitejšími otázkami mikroekonómie a podnikovej ekonomiky a jeho zámerom je jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom objasniť základné problémy fungovania subjektov trhu a ich správania v podmienkach trhového hospodárstva. Prvé kapitoly sú zamerané na teoretické mikroekonomické východiská fungovania jednotlivých trhových subjektov. V nasledujúcich kapitolách sú podrobnejšie opísané funkcie podniku, druhy výrobných faktorov, možnosti a podmienky ich kombinácie v transformačnom procese, ako aj niektoré základne podnikové činnosti. Ďalšie kapitoly rozoberajú predpoklady efektívneho fungovania podniku v rôznych podmienkach a približujú čitateľovi hodnotové vyjadrenie podnikových činností. Posledná kapitola je venovaná niektorým problémom rozvoja malých a stredných podnikov. Autor si je vedomý, že obsahovo text zasahuje do dvoch viac-menej oddelených samostatných ekonomických disciplín, do mikroekonómie - teoretickej disciplíny, ktorá všeobecne teoreticky vysvetľuje správanie sa jednotlivých trhových subjektov v trhových podmienkach, a do podnikovej ekonomiky - aplikovanej ekonomickej disciplíny, zaoberajúcej sa predovšetkým predpokladmi a spôsobmi použitia výrobných faktorov v podnikateľských subjektoch na dosiahnutie stanovených cieľov. Tento vedomý metodologický prehrešok sleduje cieľ priblížiť študentom externého štúdia vzájomnú spätosť mikroekonomickej teórie a podnikohospodárskej praxe. V texte sa čitateľ stretne s mnohými ekonomickými pojmami a ich symbolmi, obsah a označenie ktorých vychádza z chápania prezentovaného vo väčšine zo súčasných dostupných učebníc mikroekonómie a podnikovej ekonomiky. V prípade použitia vlastných symbolov je ich obsah a význam vysvetlený v texte. Učebný text nenahrádza učebnicu, je len úvodom do štúdia predmetu. Hlbšie vedomosti môže študent získať štúdiom ďalšej literatúry. 5

2 1 MIKROEKONÓMIA, MIKROEKONOMICKÉ JAVY 1.1 Predmet a metódy mikroekonómie Ekonómia sa obyčajne definuje ako veda, ktorá skúma problematiku uspokojovania ľudských potrieb v podmienkach obmedzených zdrojov, t.j. predovšetkým otázky optimálnej alokácie a alternatívneho využitia vzácnych zdrojov. Objektom skúmania ekonómie je ekonomická realita, t.j. motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov, firiem, organizácií, štátu a celej spoločnosti o alternatívach využívania výrobných zdrojov na výrobu statkov a spôsoby rozdeľovania vyrobených statkov na výmenu a súčasnú a budúcu spotrebu. Statky v tomto prípade chápeme v užšom zmysle ako výsledok ekonomickej činnosti, na rozdiel od statkov voľne dostupných. ALTERNATÍVA VYUŽITIA ZDROJE ALTERNATÍVA VYUŽITIA ALTERNATÍVA VYUŽITIA STATKY Obr. 1-1 Alternatívne využívanie zdrojov Makroekonómia skúma fungovanie ekonomiky ako celku. Mikroekonómia skúma rozhodovanie a správanie sa jednotlivých trhových subjektov v podmienkach neobmedzených potrieb a obmedzených zdrojov na ich uspokojovanie. Makroekonómia i mikroekonómia skúmajú tú istú realitu. V centre pozornosti mikroekonómie sú najmä nasledujúce otázky: 1. Ako sa správa spotrebiteľ a čo ovplyvňuje jeho rozhodovanie? 2. Ako sa správa firma a čo ovplyvňuje jej rozhodovanie o výrobe, nákladoch a cene? 3. Ako sa utvára vzťah medzi trhovou ponukou a trhovým dopytom? 4. Ako vplýva konkurenčné prostredie na činnosť jednotlivých trhových subjektov? Mikroekonómia skúma teoretické východiská, predpoklady a spôsoby fungovania a správania sa jednotlivých trhových subjektov. Vysvetľuje proces formovania ponuky a dopytu, ich vzťah v podmienkach dokonalej a nedokonalej konkurencie a ďalšie otázky súvisiace s efektívnym fungovaním jednotlivých trhových subjektov v trhových podmienkach. Podniková ekonomika je veda o hospodárení podniku. Skúma teoretické otázky fungovania podniku ako aj praktické problémy obstarávania zdrojov, procesu výroby, vývoja nákladov, financovania, odbytu, tvorby hospodárskeho výsledku, organizačné a riadiace činnosti v podniku a pod. Podnik je tu chápaný ako základný hospodársky prvok spoločnosti, v ktorom sa vykonáva výrobná činnosť, t.j. rozhoduje sa v ňom o 6

3 zameraní výroby, o spôsoboch zabezpečenia zdrojov, o spôsobe, účelnosti a efektívnosti ich transformácie na konečný produkt a o spôsobe rozdelenia zisku z jeho predaja. Podniková ekonomika ako ekonomická disciplína akceptuje teoretické poznatky mikroekonómie a vyvodzuje z nich závery a odporúčania pre účelnosť a efektívnosť riadenia podnikových činností. Metódy mikroekonómie Mikroekonómia a makroekonómia predstavujú dva síce rôzne, ale vzájomne sa doplňujúce pohľady na tú istú ekonomickú realitu, preto aj základné metódy majú spoločné. Najvšeobecnejší postup vedeckého skúmania predstavuje všeobecná vedecká metóda Je vlastná každému vedeckému skúmaniu, uplatňuje sa teda aj v ekonomických disciplínách. Predstavuje všeobecný cyklus vedeckého poznania, ktorého súčasťou sú nasledujúce čiastkové postupy, resp. fázy skúmania: procesy pozorovania ekonomických javov, ich opisovanie, analýza, porovnávanie a triedenie, utváranie a formulovanie hypotéz, testovanie hypotéz, napr. formou riadených experimentov, porovnávaním, ekonomickým modelovaním formulovanie teórie v podobe zákonov a zákonitostí, ako výsledku syntézy poznatkov a ich zovšeobecnenia. V rámci ekonomickej analýzy sa využívajú také metódy ako napr. dedukcia, indukcia, metódy matematickej štatistiky. Pri testovaní hypotéz sa používajú okrem kontrolovaných experimentov najmä ankety, komparatívne metódy (metódy porovnávania), ekonomické modelovanie a iné. K odhaleniu dôležitých súvislostí sa využíva vedecká abstrakcia považovaná za základnú metódu ekonomickej teórie. Spočíva v skúmaní vybraných javov, pričom sa neuvažujú činitele, ktoré z hľadiska skúmanej stránky javu nemajú podstatný vplyv, alebo ich pre daný prípad považujeme za nemenné. Tento predpoklad, označovaný ako ceteris paribus (t.j. ostatné podmienky nezmenené) umožňuje skúmať vzťah nezávislej a závislej premennej pri vylúčení vplyvov ďalších možných (menej podstatných) činiteľov. Napr. pri skúmaní vplyvu zmeny ceny automobilov na zmenu predaného množstva neuvažujeme vplyv ďalších premenných (zmeny cien potravín, pohonných hmôt, zmeny príjmov obyvateľov, a pod.). Vyjadrením týchto vzťahov sú ekonomické modely. Mikroekonomické modely umožňujú vysvetliť napr. vzájomný vzťah trhovej ponuky a trhového dopytu, umožňujú podnikom a spotrebiteľom riešiť ekonomické problémy tak, aby ich činnosť priniesla najvyšší možný efekt, pomáhajú trhovým subjektom rozhodovať a správať sa efektívne. Pomocou mikroekonomických modelov vyjadrujeme podstatné vzťahy medzi zvolenými premennými mikroekonomických javov, zjednodušujú realitu a umožňujú pochopiť podstatné 7

4 mikroekonomické javy a procesy, vyjadrujú alebo vysvetľujú stav resp. potrebu zmeny stavu (normu). Okrem podmienky ceteris paribus však predpokladajú, že sa ekonomické subjekty správajú racionálne, t.j. v súlade so svojimi potrebami, cieľmi a možnosťami. V praxi riadenia podnikového hospodárstva sa využívajú ďalšie vedecké metódy a špecifické postupy ako napr. rozhodovacie metódy, metódy prognózovania a plánovania, metódy analýzy ekonomického prostredia, rozpočtovanie, metódy riadenia zásob, nákladové metódy a pod. Avšak ani využívanie vedeckých metód nezabráni, aby pri skúmaní mikroekonomických javov a procesov nedochádzalo k niektorým chybám. Najčastejšie dochádza k chybnému usudzovaniu o príčinách a dôsledkoch, k nezohľadnení vplyvu niektorého z podstatných faktorov, častou chybou je i nesprávne usudzovanie zo správania jednotlivcov na správanie celku. To treba brať do úvahy pri výbere jednotlivých metód, pri konštrukcii modelov a najmä pri interpretácii výsledkov skúmania. 1.2 Trh a trhový mechanizmus V ekonómii sa stretávame s pojmom statok, ktorý predstavuje všetko to, čo slúži človeku na uspokojovanie jeho materiálnych a duchovných potrieb. Ekonomické (vzácne) statky sú tie statky, ktoré sú vyrobené, alebo iným spôsobom získané s vynaložením určitých nákladov. Keďže zdroje na výrobu statkov sú v spoločnosti obmedzené, vznikajú tri základné ekonomické problémy: 1. Aké statky a v akom množstve vyrábať, aby sa uspokojili existujúce potreby? 2. Aké zdroje, v akej kombinácii a akú technológiu použiť na optimálne využitie výrobných možností? 3. Ako rozdeliť vyrobené statky medzi potenciálnych spotrebiteľov? Na tieto otázky je možné racionálne odpovedať iba za predpokladu existencie určitých vzťahov medzi vyrábajúcimi subjektami (podnikmi) a spotrebiteľmi a určitých relatívne stabilných podmienok, t.j. za predpokladu existencie trhu. Trh potom chápeme ako súhrn podmienok a vzťahov medzi jednotlivými výrobcami a spotrebiteľmi, ktoré umožňujú ich vzájomné informovanie a ovplyvňovanie za účelom výmeny zdrojov a statkov. Trh má svoje vnútorné pravidlá, jeho fungovanie je ovplyvnené predovšetkým vzťahmi ponuky a dopytu (bližšie: časť 1.3), ktoré sú rozhodujúcim spôsobom určené vzácnosťou zdrojov, prípadne hodnotou z nich vyrobených statkov. Tieto vzťahy a nimi umožňujúca vzájomná koordinácia rozhodnutí výrobcov a spotrebiteľov o výrobe a spotrebe tvorí tzv. trhový mechanizmus. Podstatou trhového mechanizmu sú teda procesy koordinácie ekonomických činností jednotlivých 8

5 trhových subjektov na základe neustáleho zlaďovania ich záujmov, cieľov a možností. Kľúčovú úlohu zohráva cena (zdrojov a statkov). Subjekty trhu a ich základné činnosti Domácnosti (v inej literatúre je uprednostňovaný termín jednotlivci alebo individuálni spotrebitelia ) - sú vlastníkmi zdrojov, - sú spotrebiteľmi vyrábaných statkov, - pre uspokojenie svojich potrieb rozhodujú o tom, kedy, čo a koľko si kúpia, teda rozhodujú o konkrétnom druhu a množstve tovaru a tým vlastne súčasne nepriamo rozhodujú o objeme a štruktúre spoločenskej produkcie. Podniky (firmy) okrem toho, že sú výrobcami statkov, sú aj spotrebiteľmi výrobných zdrojov a - rozhodujú samostatne a na vlastné riziko (v určitých podmienkach, v súlade s existujúcimi právnymi normami, - zabezpečujú uspokojovanie cudzích potrieb, - rozhodujú o tom, aké zdroje využiť pri výrobe statkov a o cene týchto statkov, t.j. čo vyrábať, v akom množstve, akou technológiou, za akú cenu a ako prezentovať vyrábaný statok potencionálnym spotrebiteľom. Štát vytvára právne normy a zabezpečuje relatívnu stabilitu podmienok pre ekonomickú činnosť, a okrem toho: - správa sa ako vlastník v štátnych podnikoch a v podnikoch, v ktorých má vlastnícky podiel (majetkovú účasť), - správa sa ako spotrebiteľ nakupuje statky potrebné pre svoju činnosť a pre správu vecí verejných. Trh je prostredím, v ktorom prebiehajú procesy výroby, výmeny a spotreby, t.j. základné procesy, na ktorých sa podieľajú jednotlivé trhové subjekty. Výroba spočíva v premene (transformácii) vzácnych zdrojov na statky (premena vstupov inputov na výstupy outputy). Výrobou statkov sa zaoberajú jednotlivci a firmy. Z hľadiska ekonómie za statky pokladáme všetky produkty ekonomickej činnosti, t.j. výrobky, služby, duchovné produkty, ktoré na trhu majú podobu tovaru. Výmena je proces, ktorý prostredníctvom trhu sprostredkováva pohyb statku od jedného vlastníka k druhému a naopak (tovar za tovar, tovar za peniaze a pod.). Súčasťou tohto procesu je aj výmena informácií o potrebách, tovaroch a podmienkach výmeny. Spotreba je nepretržitý proces uspokojovania potrieb spotrebiteľov, ktorí nakupujú statky (výrobky a služby) na základe svojich individuálnych preferencií. Je základným predpokladom pre existenciu a rozvoj výroby. 9

6 výdavky príjmy statky DOMÁCNOSTI zdroje dôchodky statky zdroje výdavky FIRMY Obr. 1-2 Vzťahy jednotlivých subjektov v trhovom systéme ( v schéme chýba ďalší účastník trhu - štát lebo v tomto prípade abstrahujeme od jeho špecifických funkcií a cieľov). Predpoklady fungovania ekonomického systému Jednotlivé subjekty trhu sú súčasťou ekonomického systému, ktorého efektívne fungovanie je jedným z cieľov hospodárskej politiky štátu (bližšie v predmete Makroekonómia). Za základné predpoklady jeho fungovania sú považované najmä: a) rozmiestnenie zdrojov a ich alternatívne využívanie, b) kombinácia zdrojov s cieľom vyrábať statky, c) rozdeľovanie vyrobených statkov, d) vytváranie podnetov pre rozvoj jednotlivcov a spoločnosti Dopyt, ponuka, rovnovážna cena Ľudia uspokojujú svoje potreby prostredníctvom trhu. Súhrn požiadaviek spotrebiteľov na predpokladané množstvo a akosť tovaru v závislosti od jeho ceny tvorí spotrebiteľský dopyt. Dopyt (D - demand) je tvorený množstvom tovaru určitých vlastností, ktorý sú spotrebitelia ochotní za určitú cenu kúpiť. Táto ochota je závislá od množstva ďalších činiteľov, tie však zatiaľ neuvažujeme. Pri stúpajúcej cene dopyt po tovare klesá (zákon klesajúceho dopytu). Príklad vplyvu zmeny ceny na zmenu požadovaného množstva tovaru vyjadruje tabuľka 1-1. Tabuľka 1-1 Dopyt po zemiakoch úroveň cena(kg/sk) požadované množstvo (t/mesiac) A B C D

7 V ekonomickej literatúre sa môžeme stretnúť s užším chápaním obsahu tohoto pojmu: a) individuálny dopyt - dopyt jedného spotrebiteľa po určitom statku, b) trhový dopyt - súčet individuálnych dopytov po určitom statku, c) agregátny dopyt - súhrn dopytov všetkých subjektov v národnom hospodárstve, vyjadruje vlastne súhrn výdajov za určité obdobie, je jedným z predmetov skúmania makroekonómie Mikroekonómiu zaujíma najmä individuálny a trhový dopyt. Pri tom treba rozlišovať dopyt ako funkciu [D = f(p)], t. j. ako závislosť množstva požadovaných tovarov (služieb) na ich cene, a požadované množstvo, ktoré vyjadruje iba jeden vzťah, t.j. požadované množstvo pri určitej cene. Grafickým znázornením vzťahu dopytu a ceny je krivka dopytu (Obr. 1-3). P 20 D A 15 B 11 C Obr. 1-3 Krivka dopytu Dopyt po tovare však ovplyvňujú aj iné činitele ako cena. Ide najmä o nasledujúce príčiny zmien dopytu: - zmeny príjmov spotrebiteľov - zmena cien iných statkov (substitútov a komplementárnych statkov) - zmeny v preferenciách ľudí (vplyv kultúry, vzdelanosti, módy, reklamy a pod.) - vplyv striedania ročných období, počasia a iné zmeny klimatických podmienok. Takéto zmeny v dopyte je možné znázorniť posunom krivky dopytu (obr. 1-4 a, b). Citlivosť, s akou dopyt po statkoch reaguje na veľkosť zmeny ich cien označujeme ako cenovú pružnosť (elasticitu) dopytu. O veľmi pružnom dopyte hovoríme, keď už malá zmena ceny vyvolá výraznú zmenu požadovaného množstva statku (v percentách pôvodnej hodnoty). Naopak malá zmena v požadovanom množstve napriek relatívne veľkej zmene ceny predstavuje nepružný dopyt. 11

8 a) b) P D D P D D Obr. 1-4 Posun krivky dopyty a) po zvýšení príjmov spotrebiteľov b) po znížení príjmov, alebo v prípade spotreby alternatívnych statkov. Ponuka (S - supply) predstavuje množstvo statku, s ktorým výrobcovia prichádzajú na trh za účelom jeho predaja za určitú cenu. Ponuka statkov sa môže týkať jedného výrobcu i všetkých výrobcov jedného druhu statku, ale aj všetkých statkov na trhu. Preto aj v tomto prípade odlišujeme: a) individuálnu ponuku, t.j. množstvo určitého statku, dodávaného na trh jedným výrobcom, b) trhovú ponuku, ktorá predstavuje množstvo určitého statku dodávaného všetkými výrobcami a c) agregátnu ponuku, ktorá je tvorená množstvom všetkých statkov dodávaných na trh všetkými výrobcami. V peňažnom vyjadrení predstavuje národný produkt. Mikroekonómia sa zaoberá najmä prvými dvoma typmi. Tabuľka 1-2 Ponuka cukru úroveň cena(kg/sk) ponuka(t/rok) A B C D Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom statku. Čím vyššia bude cena statku, tým väčšie jeho množstvo budú výrobcovia mať snahu na trhu ponúkať (zákon rastúcej ponuky). Tento vzťah zobrazuje Tabuľka 1-2. Množinu bodov zobrazujúcu ponúkané množstvo statku pri rôznych cenách predstavuje krivka ponuky na obr

9 P 20 S Obr. 1-5 Krivka ponuky cukru (v tonách na rok) Podobne ako v prípade dopytu, aj veľkosť ponuky ovplyvňujú okrem ceny ďalšie činitele: - ceny zdrojov (vstupov), - ceny alternatívnych výrobkov, - technológia, produktivita práce, - regulačné zásahy štátu (dane, clá, dovozné kvóty, štátne dotácie a pod.), - zmeny vo výrobných podmienkach (napr. vplyvy počasia na úrodu a pod.). Pod vplyvom týchto činiteľov môže dojsť k posunu krivky ponuky, čo znázorňujú obrázky 1-6 a, b. a) b) P S S P S S Obr. 1-6 Posun krivky ponuky a) napr. v prípade využitia modernejších technológií b) napr. v prípade zníženia kúpyschopnosti. Tak ako dopyt aj ponuka rôzne reaguje na zmenu cien. Na cenovú pružnosť ponuky pôsobí okrem charakteru statku a výrobných možností aj čas, lebo na zmenu cien na trhu reagujú výrobcovia zmenou ponúkaného množstva spravidla až po určitom čase. 13

10 Vzťah ponuky a dopytu, rovnovážna cena Objemy požadovaného a ponúkaného množstva statku závisia od jeho ceny a súčasne cena je závislá od ponuky a dopytu. Grafické vyjadrenie výsledku hľadania takého množstva statku, ktoré je pri daných cenách prijateľné tak pre výrobcu ako aj pre spotrebiteľa znázorňuje obr Vyjadruje vzťah ponuky a dopytu pre prípad jedného statku, keď výrobca ponúka také množstvo statku pri takej cene, akú je spotrebiteľ ochotný pri danom množstve a kvalite statku akceptovať. Hovoríme potom o rovnovážnej cene (P E ). V skutočnosti reálna cena statku v závislosti na rôznych iných faktoroch okolo tejto ceny osciluje. P D prebytok statku na trhu S P E E - bod rovnováhy nedostatok statku na trhu E Obr. 1-7 Krivky ponuky a dopytu a rovnovážna cena Pri iných cenách ako rovnovážnych môže dojsť k prebytku statku na trhu (spotrebiteľ neakceptuje vysoké ceny) alebo k jeho nedostatku (výrobca nie je ochotný za nižšie ceny statok na trh dodávať). Na podobné výkyvy reagujú tak výrobcovia ako aj spotrebitelia - menia sa ceny, znižuje sa ponúkané množstvo, čo vyvolá rast požadovaného množstva, prebytok ponuky sa postupne odstráni. Rýchlejšie na zmenu ceny reagujú spotrebitelia. Postupne opäť dojde k rovnováhe medzi ponukou a dopytom. Je však treba si uvedomiť, že v skutočnosti nie je závislosť medzi cenou a požadovaným resp. ponúkaným množstvom lineárna. Prebytok statku ani nemusí byť vždy zrejmý, preto reakcia spotrebiteľa tiež nemusí byť taká pružná. Na trhu sa podmienky neustále menia, preto tvorenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom má v reálnych trhových podmienkach charakter trvalej tendencie. 14