STRATÉGIA BOZP V PODNIKU SEMESTRÁLNY PROJEKT

Transkript

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTAV TRNAVE Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality STRATÉGIA BOZP V PODNIKU SEMESTRÁLNY PROJEKT Školský rok: 2006/2007 Ročník: 1.-Ing Vypracovali: Bc. ROMANA BLAHUTOVÁ Bc. JANA BULLOVÁ Bc. SILVIA TRNOVCOVÁ Bc. ĽUBICA TURANSKÁ Bc. JAROSLAVA VIČIKOVÁ Vedúci projektu: Prof. Ing. PETER SAKÁL, CSc.

2 OBSAH ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK 5 ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV 6 ZOZNAM PRÍLOH 7 ÚVOD 8 1 VÝZNAM A ÚČEL BEZPEČNOSTI PRÁCE V PRACOVNOM PROCESE Aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Základné pojmy 14 2 ZÁSADY PREVENCIE, ŠKOLENIA ZAMESTNANCOV, KONTROLA DODRŽIAVANIA BOZP Prevencia Školenie Vstupné vzdelávanie BOZP Zaškolenie Opakované vzdelávanie zamestnancov v oblasti BOZP Kontrola stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 23 3 POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA, PRÁVA A POVINNOSTIZAMESTNANCA Všeobecné povinnosti zamestnávateľa Povinnosti a práva zamestnancov 29 4 KATEGÓRIE PRACOVNEJ ČINNOSTI Zatrieďovanie zamestnaní podľa klasifikácie Systém kódovania klasifikácie Hlavné triedy klasifikácie a ich charakteristika 33 5 OSOBNÉ OCHRANNÉ PRACOVNÉ PROSTRIEDKY Hodnotenie nebezpečenstiev Zoznam poskytovaných OOPP Informovanie zamestnancov Zásady prideľovania a používania OOPP Zoznam OOPP 37 6 BEZPEČNOSTNÉ A ZDRAVOTNÉ OZNAČENIE

3 6.1 Požiadavky na bezpečnostné a zdravotné označenie pri prác Všeobecné požiadavky na značky Požiadavky na označenie nádob a potrubí Požiadavky na označenie a umiestnenie zariadenia používaného na ochranu pred požiarmi Označenie prekážok a nebezpečných miest Označenie komunikácií Požiadavky na svetelné označenie Požiadavky na akustické signál Požiadavky na slovnú komunikáciu Požiadavky na ručné signály 46 7 STRATÉGIA BOZP AKO NÁSTROJ NA ODSTRÁNENIE PRACOVNÝCH ÚRAZOV Pracovný úraz Registrácia a evidencia pracovných úrazov Hlásenie pracovných úrazov Zisťovanie a vyšetrovanie príčin pracovných úrazov Spísanie a predkladanie záznamu o pracovnom úraze Prijatie a vykonanie opatrení Orgány vyšetrujúce pracovné úrazy Postup pri vzniku pracovného úrazu zamestnanca inej organizácie Uschovávanie dokladov z vyšetrovania pracovných úrazov 54 8 ERGONÓMIA AKO SÚČASŤ STRATÉGIE BOZP Rizikové faktory v pracovnom procese Rizikové faktory z ergonomického hľadiska Ergonomické riešenie 62 9 MANIPULÁCIA S BREMENAM, PRACOVNÉ POLOHY A PRACOVISKO V STRATÉGII BOZP Manipulácia s bremenami Pracovné polohy a pracovisko STRES NA PRACOVISKU, POSOBENIE STRESU A JEHO ODSRAŇOVANIE AKO SÚČASŤ STRATÉGIE BOZP Stres Pôsobenie stresu

4 Symptómy stresu Príčiny stresu Prevencia proti stresu SYSTÉMOVÝ PRÍSTUP PRI TVORBE STRATÉGIE BOZP Systémový prístup všeobecné charakteristiky Systémový prístup k riadeniu BOZP podľa ILO-OSH Smernice ILO pre systémy riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Rámec pre národný systém riadenia a ochrany zdravia pri práci Systémy riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v podnikoch PODNIKOVÁ POLITIKA BOZP AKO SÚČASŤ STRATÉGIE B OZP Zostavenie podnikovej politiky BOZP Podniková politika a motivácia zamestnávateľa a zamestnancov Zásady pri zostavovaní politiky BOZP Nedostatky z praxe pri formulovaní podnikovej politiky BOZP Program realizácie podnikovej politiky Dobrá podniková politika vedie k prosperite podniku MANAŽÉRSTVO BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI Zavádzanie manažérstva BOZP v organizáciách Podnikový model riadenia Model riadenia BOZP Hlavné princípy systému manažérstva Prínosy manažmentu BOZP v podnikateľskom subjekte Podmienky úspešnosti manažmentu BOZP v podnikateľskom subjekte 93 ZÁVER 94 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 97 PRÍLOHY - 4 -

5 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK Tab. č. 1 : Podnikový ergonomický tím Obr. 1 Systémový prístup Obr. 2 Model systému riadenia BOZP podľa OHSAS Obr. 3 Model podľa British Standard 8800 Obr. 4 Model systému riadenia BOZP podľa slovenskej Príručky na zavedenie jednoduchého systému riadenia BOZP v malých podnikoch SR, ktorú schválil NIP Obr. 5 Manažérstva strategických oblastí figurujúce v riadení podniku Obr. 6 Proces napredovania BOZP princíp Demingovho kolesa - 5 -

6 ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV BOZP bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Z.z. Zbierka zákonov Zb Zbierky SE Slovenské Elektrárne EBO Elektrárne Bohunice PÚ Pracovný úraz BTS Bezpečnostno-technická služba OPP Ochrana pred požiarmi BT Bezpečnostný technik ABT Autorizovaný bezpečnostný technik PN Práceneschopnosť a pod. a podobne tzn. to znamená - 6 -

7 ZOZNAM PRÍLOH A B C D E F Záznam o úraze Prípadová štúdia Smernica EBO/2/NA Vyšetrovanie a oznamovanie udalostí v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci luba\bozp strategia\smernica SE2MNA doc Nariadenia vlády Nariadenia vlády pri manipulácii s bremenami, pracovné polohy a rozmiestnenie pracovísk Vzor vypracovanej politiky BOZP - 7 -

8 ÚVOD Výrobný podnik je vo svojej podstate kompaktný a funkčný celok, ktorý možno prirovnať k ľudskému organizmu. Skladá sa z mnohých oddelení sústav, ktoré sú tvorené konkrétnymi ľuďmi orgánmi. Neustále vzájomné vzťahy a mnohostranný tok informácií medzi nimi zabezpečuje funkčnosť podniku schopnosť tela žiť, vykonávať hlavné funkcie. Podnik ako celok riadi svoje jednotlivé oddelenia v snahe dosiahnuť svoje stanovené ciele, pričom si je vedomí, že hlavný cieľ možno dosiahnuť len vtedy, ak všetky čiastkové ciele budú správne definované, ich plnenie bude monitorované, vyhodnocované a spoločné úsilie jednotlivcov bude odmenené celkovým triumfom podniku ako celku. Hlavným cieľom každého podniku je byt efektívnym, ziskovým a neustále sa rozširujúcim a silnejúcim podnikom. Tieto ciele sú obsiahnuté v stratégii podniku, ale aby boli naplnené, je potrebná správna formulácia funkčných stratégii. Jednou z takýchto funkčných stratégii je aj stratégia BOZP. Stratégia BOZP je založená na rešpektovaní jedného zo základných ľudských práv,, a to právo na ochranu zdravia a uspokojivé pracovné podmienky. Náš právny poriadok zaručuje právnymi normami všetkým osobám právo na bezpečnú prácu ale určuje aj povinnosti pri vytváraní podmienok pre bezpečnú, zdraviu neškodnú prácu. Podnik musí pri všetkých činnostiach človeka venovať pozornosť výchove zamestnancov k bezpečnosti práce a k osvojeniu si zásad bezpečnej práce, pričom toto by mala zastrešovať stratégia BOZP. Pre nedostatky v starostlivosti o bezpečnosť práce vzniká ročne v SR približne 30 tisíc pracovných úrazov. Absenciou, ktorá je spôsobená pracovnými úrazmi, sa stráca ročne asi vymeškaných kalendárnych dní, čo v konečnom dôsledku znamená neprítomnosť v práci asi zamestnancov počas celého roka. Súčasne sa za rok znamená cca 140 pracovných úrazov so smrteľnými následkami. Z prostriedkov štátneho rozpočtu sa v dôsledku toho vyplácajú stovky miliónov Sk na nemocenské dávky, na dávky invalidné, vdovské a sirotské dôchodky. Okrem odškodnenia - 8 -

9 pracovných úrazov a chorôb z povolania každoročne vyplácajú právnické a fyzický osoby, či už štátne alebo súkromné, vo forme regresných náhrad asi 100 miliónov Sk. [1] Podľa celosvetových štatistík ročne vznikne asi 120 miliónov pracovných úrazov, z toho asi skončí smrťou postihnutého.[2] Nič nie je dôležitejšie ako bezpečnosť. Bezpečnosť je spôsob života po celých 24 hodín. Cieľom našej práce je charakterizovať všetky opatrenia, ktoré by mal každý podnik vykonávať, aby ho jeho zamestnanci, vedenie firmy a štát považovali za bezpečný a zdraviu neškodný podnik. Tieto opatrenia, návrhy na ich zlepšenia a ich samotnú realizáciu by mala obsahovať každá stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Naša práca pozerá na BOZP nielen z pohľadu právnej normy, ktorú zákon stanovuje každému podniku dodržiavať, ale aj z pohľadu ergonómie, kde je stratégia BOZP chápaná ako nástroj, ktorý uľahčuje prácu zamestnancom, skvalitňuje pracovné prostredie a taktiež z pohľadu manažérskeho, kedy manažment nie je zameraný len na dosahovanie zisku a napredovanie podniku, ale sa zaujíma aj o bezpečnosť v podniku. Manažérstvo BOZP vychádza zo strategických zámerov podniku, ktoré sa realizujú v plánovacom a realizačnom procese, pričom hlavným cieľom manažérstva BOZP, ktorý je zakotvený v stratégii BOZP, je neustále zlepšovanie bezpečnostných podmienok a zavádzanie trvalých opatrení na zabezpečenie kvalitnej úrovne BOZP

10 1 VÝZNAM A ÚČEL BEZPEČNOSTI PRÁCE V PRACOVNOM PROCESE Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je nezastupiteľnou povinnosťou a zodpovednosťou zamestnávateľa a všetkých vedúcich pracovníkov. Žiaden podnikateľský subjekt nemôže byť úspešný, ak sa nestará o svojich zamestnancov, o ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, o vyhovujúce pracovné prostredie a pracovné podmienky. Prevencia nebezpečenstiev musí byť založená na schopnosti podnikateľského subjektu zvládnuť problémy BOZP. Stratégia prevencie musí byt definovaná v dokumente Politika BOZP a jej cieľom ma byť dosiahnutie integrovanej bezpečnosti v podnikateľskom subjekte. Integrovaná bezpečnosť je podmienená zavedením organizácie a prostriedkov, ktoré vytvárajú podmienky pre prevzatie zodpovednosti každého zamestnanca, ale najmä vedúceho zamestnanca za bezpečnosť, ktorá mu vyplýva z jeho pracovných povinností alebo z výkonu funkcie. Každé rozhodnutie, cieľ či činnosť má bezpečnostný charakter, resp. bezpečnostný parameter. V podnikateľskom subjekte to znamená., že každá činnosť od určenia cieľa po realizáciu výrobkov či služieb na trhu, od výberu technológie (pracovného postupu) po organizáciu pracoviska, alebo od obchodnej politiky k poriadku na pracoviskách atď. Pojmom bezpečnosť práce je charakterizovaný stav pracoviska, na ktorom je vysoká miera istoty, že pri dodržaní pravidiel (požiadavky predpisov pre bezpečnosť práce, hygienu, technologické a pracovné postupy a pod.) uplatňovaných pre príslušné pracovisko a pracovný proces a bez pôsobenia nepredvídateľných vonkajších vplyvov bude vylúčený alebo znížený vznik ohrozenia zdravia alebo života osôb či poškodenia alebo zničenia ich majetku. Pojem bezpečnosť pri práci, je často chápaný ako rovnocenný pojem pojmu bezpečnosť práce, má podobný, avšak značne zúžený obsah. Bezpečnosť pri práci svojím obsahom sleduje vylúčenie, resp. zníženie ohrozenia zdravia a života osôb priamo sa zúčastňujúcich na práci na konkrétnom mieste, či pracovisku alebo poškodenie, či zničenie majetku pri práci. Z uvedeného vyplýva, že pojmom bezpečnosť pri práci je vyjadrená len parciálna časť obsahu pojmu bezpečnosť práce

11 Zavedenie účinného riadenia integrovanie bezpečnosti do efektívneho fungovania podnikateľského subjektu má skutočný zmysel len v prípade, že má za cieľ: integrovať všetky nebezpečenstvá a ohrozenia do koherentného systému správy a nie spracovávať ich oddelene, do správy nebezpečenstiev a ohrození zapojiť každého zamestnanca podnikateľského subjektu na základe iniciatívy vedúcich zamestnancov, zefektívniť náklady na integrovanú bezpečnosť a tým zvýšiť konkurencieschopnosť podnikateľského subjektu, zlepšiť sociálnu klímu v podnikateľskom subjekte tým, že sa budú vo väčšej miere zohľadňovať potreby zamestnancov, zvyšovať autonómnosť podnikateľského subjektu v oblasti integrovanej bezpečnosti a znížiť tak potrebu zásahu inšpekčných orgánov, profitovať zo zlepšenia imidžu podnikateľského subjektu.[2] Tieto ciele by mali by zakotvené v stratégii BOZP každého podniku, nielen preto aby sa podnik vyhol sankciám za zanedbanie bezpečnosti, ale hlavne preto aby zamestnanci boli aj takýmto spôsobom motivovaní k lepšej práci a aby si boli istý bezpečným pracovným prostredím. Z uvedeného jasne vyplýva, že manažment integrovanej bezpečnosti je významným faktorom ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť podnikateľského subjektu.[2] 1.1 Aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci V podnikateľskom subjekte je mnoho aspektov súvisiacich s BOZP, ktoré pri zostavovaní stratégie by mali byť zohľadňované. Tieto prvky môžeme rozdeliť do troch skupín: - ľudské, sociálne a morálne aspekty, - ekonomické aspekty,

12 - legislatívne aspekty. [1] Ľudské, sociálne a morálne aspekty Súhrn opatrení, resp. činností štátu, podnikateľských subjektov, resp. zamestnávateľov zameraných na sústavné zlepšovanie podmienok bezpečnosti práce, na udržiavanie a podporu všestranného rozvoja zamestnancov, sa nazývajú sociálne opatrenia. Sociálne opatrenia sa pri realizujú prostredníctvom pracovnoprávnych opatrení, sociálnym zabezpečením pri chorobe a pri pracovnom úraze, budovaním objektov sociálnej starostlivosti a pod. Cieľom sociálnej politiky zamestnávateľa je vytvárať podmienky pre spokojnosť zamestnancov, optimalizovať podmienky pracovného, resp. výrobného procesu a zabezpečiť možnosť ich pracovnej sebarealizácie v optimálnych pracovných a životných podmienkach.[2] Pre top manažment každého podnikateľského subjektu z legislatívy vyplýva povinnosť bez výnimky zaistiť BOZP pre ľudí, ktorých zamestnáva, teda ich fyzickú integritu. Koniec koncov každý človek má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. [1] Ekonomické aspekty Podnikateľské subjekty pociťujú ekonomické aspekty BOZP v poplatkoch za poistenie zamestnancov, ktoré sú ale bez ohľadu na stav BOZP, konštantne stanovené a podnikateľské subjekty ich vyplácajú sociálnej poisťovni vo výške určenej počtom zamestnancov a sumou za jedného zamestnanca. V ďalšom môžu byt podnikateľské subjekty postihované dozornými orgánmi sankciami pri zistení porušovania platnej legislatívy v oblasti BOZP a to do výšky až 1 mil. Sk a v prípade neodstránenia zistených nedostatkov sa postih môže zvýšiť až o 100 %. Ďalej to môžu byť regresy vymáhané poisťovňou ako náhrada ňou vyplatených škôd, keď sa zistí ich zavinenie zamestnávateľom. [2]

13 V poslednom čase je nezanedbateľná skutočnosť, že BOZP sa začína presadzovať aj v obchodných vzťahoch a pri približne rovnakých podmienkach (cenách) sa zvýhodňujú podnikateľské subjekty s lepšou úrovňou BOZP. [1] Právne aspekty Za bezpečnostný predpis sa považuje každý predpis, obsahujúci záväzné ustanovenia (zákazy, príkazy, pokyny, limity, parametre, kritéria, postupy a pod.), ktoré majú za cieľ zaistenie bezpečnosti práce. Dominantným právnym dokumentom určujúcim univerzálne povinnosti v oblasti bezpečnosti práce je zákon NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.[2] V tomto prípade sa má na zreteli najmä trestnoprávna zodpovednosť vedúcich zamestnancov podnikateľského subjektu. Nesmie sa zabudnúť na skutočnosť, že zo zákona NR SR Č. 330/1996 Z. z. vyplýva, že za vznik škody v oblasti BOZP (pracovný úraz, choroba z povolania, porucha, havária a pod.) je vždy zodpovedný podnikateľský subjekt a on musí dokázať, že za škodu nie je zodpovedný alebo len čiastočne zodpovedný. Z tohto potom vyplýva, že podnikateľský subjekt musí určiť vedúceho zamestnanca zodpovedného za škodu, ktorý môže byť podľa miery zavinenia a výšky škody súdne postihovaný buď peňažnou pokutou, alebo podmienečným či nepodmienečným odňatím slobody až do výšky troch rokov (konanie s následkom neúmyselného spôsobenia smrti) a pri dokázaní úmyslu sa trest úmerne zvýši (napr. až osem rokov straty slobody).[1] Ďalej sú to Zákonník práce, vykonávacie nariadenia vlády k Zákonníku práce, Zákon o ochrane zdravia ľudí, zákon o inšpekcii práce a ďalšie. Nadväzne na zákonné úpravy sú príslušnými štátnymi orgánmi vydávané všeobecne záväzné predpisy vo forme nariadení vlády, vyhlášok, úprav, výnosov a pod., ktoré záväznou formou stanovujú povinnosti podnikateľským subjektom vo všetkých odvetviach činnosti. V sústave predpisov a noriem určujúcich bezpečnostné požiadavky najpočetnejšiu skupinu tvoria Slovenské technické normy.[2]

14 1.2 Základné pojmy Poznať význam jednotlivých pojmov, je základom pre vytvorenie kvalitnej stratégie BOZP. Nebezpečenstvo je situácia alebo systémový stav, v ktorom existuje primerane predpovedateľná možnosť neúmyselného poškodenia ľudských alebo materiálnych častí systému. Ohrozenie je špecifický činiteľ, ktorý môže za vymedzených okolností spôsobiť škodu na časti systému alebo celého systému. Každá nebezpečná, resp. neželaná situácia môže byt zdrojom jedného alebo viacerých ohrození. Riziko je pravdepodobnosť, že škoda určitého typu na špecifických častiach systému sa vyskytne v danom systéme v určenom časovom období. Teda akékoľvek číselné vyjadrenie rizika môže byt (explicitne alebo implicitne) vyjadrené v nasledovných jednotkách, napr. počet úmrtí na tisíc obyvateľov za rok alebo počet registrovaných úrazov na tisíc odpracovaných dní, alebo milión odpracovaných hodín a pod.; Poškodenie je taká škoda systému alebo jeho časti, že tento nemôže ďalej plniť svoju funkciu a za účelom obnovy funkcie musí byt opravená, nahradená, liečená alebo rehabilitovaná v určitom časovom období. Pracovný úraz, choroba z povolania a v menšej miere aj preťaženie patria medzi typy poškodenia človeka ako súčasti systému. Škoda, porucha alebo havária ako typy poškodenia materiálnych častí systému, ako aj únava materiálu, strata účinnosti alebo straty vo výrobe nie sú považované za poškodenia. Rovnako sa nepovažuje za poškodenie škoda, ktorá vznikla z jednoznačného úmyslu iných osôb (ako napr. krádež, napadnutie, vandalizmus a pod.); Nehoda je proces výskytu neúmyselného poškodenia pri pôsobení ohrozenia, čo má za následok okamžitý vznik škody; Bezpečnosť môže byť presne definovaná ako opak nebezpečnosti. Vo voľnejšej definícii je bezpečnosť riadený systém, bez procesu poškodzovania, resp. jeho znefunkčňovania

15 Prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenia postupu pre prípad bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia, Neodstrániteľné nebezpečenstvo a neodstrániteľné ohrozenie je také nebezpečenstvo a ohrozenie, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno odstrániť, vylúčiť ani obmedziť. [2]

16 2 ZÁSADY PREVENCIE BOZP, ŠKOLENIA ZAMESTNANCOV, KONTROLA DODRŽIAVANIA BOZP 2.1 Prevencia Poslaním stratégia BOZP je predchádzať nebezpečenstvám, ktoré na pracovisku striehnu na pracovníkov. Preto prevencia je základným cieľom celej stratégie, zabezpečuje, aby nedošlo k odklonu od stanovených strategických cieľov. V širšom chápaní riadenie bezpečnosti práce na úrovni podnikateľského subjektu zahrňuje aj prevenciu pre neželanými udalosťami či dôsledkami, ktoré sa prejavujú ako pracovné úrazy, choroby z povolania či iné poškodenia zdravia prácou. V minulosti spočívalo ťažisko bezpečnosti práce v následnom odstraňovaní zistených nedostatkov a predchádzaniu neželaným udalostiam sa venovala len malá pozornosť. Neskôr sa ukázalo, že je potrebné skúmať nielen udalosti, ktoré skončili úrazom či haváriou, ale aj udalosti, pri ktorých nevzniklo poškodenie zdravia iba zhodou priaznivých okolností. Jedna z definícii prevencie ju charakterizuje ako aplikáciu vedeckých a inžinierskych techník a metód na zníženie pravdepodobnosti vzniku úrazov, chorôb z povolania a škôd na majetku.[2] Zákon definuje prevenciu ako systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenie postupu pre prípad bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia.[7] Zdrojom rizík je podnikateľský subjekt, a preto na ňom spočíva aj najväčšia zodpovednosť. Podnikateľský subjekt (zamestnávateľ) je preto povinný: a) poskytovať informácie o rizikách - vo vnútri i v okolí objektu

17 - spojených s používaním jeho výrobkov b) usilovať o zmenšenie rizík c) podieľať sa na odstraňovaní škôd a iných dôsledkov jeho činnosti.[2] Zákon č. 330/1996 Z. z. všeobecné zásady prevencie uvádza v 8 tieto: - vylučovanie nebezpečenstva a z neho vyplývajúce rizika, - posudzovanie rizika, najmä pri výbere pracovných zariadení, materiálov, látok a pracovných postupov, ako aj počas ich používania, - vykonávanie opatrení na odstránenie alebo obmedzenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, - uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami, - nahrádzanie prác, pri ktorých exituje riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, - prispôsobovanie práce zamestnancovi a technickému pokroku, - plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných zariadení, technológií, nových metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia, ale aj prostredníctvom sociálnych opatrení, - poskytovanie informácií z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.[7] 2.2 Školenie Za tvorbu stratégie BOZP, za jej realizáciu a naplnenie sú zodpovední vedúci pracovníci. Ale za bezpečnosť práce je zodpovední každý zamestnanec, preto by mal každý ovládať zásady bezpečnosti práce a mal by vedieť ako si ochrániť svoje zdravie. Preto základom trvalej prosperity podniku je vzdelaný, kompetentný a motivovaný

18 zamestnanec. Zamestnávateľ je povinný školiť zamestnancov o príslušných bezpečnostných predpisoch, o zásadách bezpečného správania, o bezpečných pracovných postupoch, o ohrozeniach a rizikách pri práci a o prevencii proti nim. Musí aj overovať vedomosti zamestnancov. Aj vzdelávanie zamestnancov musí byť v systéme riadenia BOZP systematické. Činnosť bezpečnostného technika je zameraná na - návrh systému školení a overovania získaných vedomostí a zručností, spracovanie koncepcie a metodiky školení a zacvičovaní uvedené činnosti sa vzťahujú na nasledovné druhy školení a to: - vstupné školenia: - novoprijatých zamestnancov, - zamestnancov iných podnikateľských subjektov, - iných osôb (exkurzie, návštevy, dozorné orgány atď.) - opakované školenia: - vedúcich zamestnancov, - odborných pracovníkov BOZP (bezpečnostní technici, revízni technici atď.), - odborných profesií (vodiči (obsluha) dopravných (mobilných) prostriedkov všetkých druhov, viazači bremien, obsluha vyhradených technických zariadení apod.), - ostatných zamestnancov (administratívni, technicko-hospodárski a iní) [2] Z hľadiska štruktúry súboru školených osôb možno školenia orientovať do štyroch základných kategórií: - vedúci zamestnanci, - odborní pracovníci, - špeciálne školenia (profesijní pracovníci),

19 - ostatní zamestnanci. Školenia vedúcich zamestnancov Vrcholový, stredný a operačný manažment. Školenie je potrebné zamerať na aktuálne otázky bezpečnosti práce týkajúce sa jednotlivých profesií. Vychádzať zo zákonných opatrení i z logického predpokladu, že každý riadiaci pracovník na príslušnom stupni riadenia zodpovedá aj za bezpečnosť práce. Cieľom týchto školení je osvojiť si zo strany vedúcich zamestnancov potrebné informácie súvisiace s bezpečnou prevádzkou riadeného úseku (objektu pracoviska). Štruktúra a miera informácií je závislá od riadeného subjektu a musí byť zodpovedajúca stupňu riadenia. Poskytnuté informácie majú tvoriť východiskovú základňu pre rozhodovaciu, riadiacu a kontrolnú činnosť zo strany riadiacich pracovníkov. Školenia odborných pracovníkov Sú to napríklad odborní pracovníci bezpečnostno-technickej služby (bezpečnostní technici, odborní pracovníci pre vyhradené technické zariadenia, špecialisti na škodliviny a pod.) Tieto školenia si zamestnávateľské subjekty zabezpečujú prevažne v súčinnosti so: - špecializovanými inštitúciami, resp. organizáciami oprávnenými vykonávať výchovu a vzdelávanie na základe certifikátu vydaného NIP, - školami (v súčasnosti sú v SR špecialisti pre bezpečnosť práce pripravovaní aj v školskom systéme). Špeciálne školenia Vzťahujú sa na rozličné profesie, v ktorých i v oblasti bezpečnosti práce sú kvalifikačné požiadavky stanovené predpismi. Väčšinou ide o zamestnancov

20 vykonávajúcich odborne náročné práce a obsluhovateľov niektorých technických zariadení. Sú to napr. obsluhovatelia tlakových, zdvíhacích, elektrických, plynových zariadení, obsluhovatelia motorových vozíkov a iné podobné profesie. Bezpečnostnotechnická náročnosť ich práce je obvykle určená rizikovosťou technického zariadenia, a tým možnosťou ohrozenia väčšieho počtu osôb a spôsobenia veľkých hospodárskych škôd. Školenia ostatných osôb Sú najpočetnejšou a štrukturálne najzložitejšou kategóriou. Ide o výkonných zamestnancov rozličných profesií (robotníkov, remeselníkov), ktorí sú pri svojej práci v priamej interakcii s pracovnými a výrobnými prostriedkami a sú bezprostredne vystavení pôsobeniu škodlivých faktorov pracovného procesu. Pre dosiahnutie požadovaného efektu je potrebné teoretické vzdelávanie týchto zamestnancov obmedziť len na nevyhnutný rozsah a väčšiu časť vzdelávania sústrediť na praktickú stránku výkonu činnosti, podľa možnosti na pracovnom mieste. [5] Obsahom vzdelávania má byť okrem sprostredkovania informácií a inštrukcií aj pestovanie zručností, návykov a postojov, nevyhnutných na bezpečný výkon práce a bezpečné správanie sa, ako aj budovanie povedomia. Do osnov je potrebné zahrnúť aj problematiku stresov, pracovnej záťaže, psychológie práce, sociálnych vzťahov a pod. Je dobré investovať do kvalitných školiteľov, ktorí dokážu účastníkov motivovať. Moderné formy vzdelávania využívajú interaktívny prístup, riešenie prípadových štúdií, modelových situácií, zážitkové učenie a pod. [6] Vstupné vzdelávanie BOZP Predstavuje preukázateľné a zrozumiteľné oboznámenie s podmienkami a požiadavkami BOZP v prvý deň nástupu nového zamestnanca do organizácie, pred

21 poverením pracovnými úlohami, zohľadňujúce vykonávanú prácu, podmienky na pracovisku a oné okolnosti. Obsahovo (vo veľkých a niektorých stredných organizáciách aj formálne) možno vstupné vzdelávanie rozdeliť na: - vstupnú inštruktáž, - inštruktáž na pracovnom mieste, - zácvik (zaradený na základe charakteru vykonávanej činnosti). Vstupná inštruktáž je zameraná na oboznámenie zamestnanca systémom riadenia BOZP v organizácii, s príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku, zásadami bezpečných pracovných postupov. Inštruktáž na pracovnom mieste poskytuje novým zamestnancom konkrétne informácie a usmernenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na ich pracovných miestach. Zácvik v rámci vstupného vzdelávania BOZP má umožniť novému zamestnancovi nadobudnutie žiaducich pracovných návykov a pracovných postupov pod dohľadom tzv. patróna, ktorým je zvyčajne skúsený zamestnanec. Za nácvik sa pritom chápe didaktický postup pre riadené vykonávanie nejakej činnosti učiacim sa subjektom s cieľom nadobudnúť alebo upevniť poznatok, vedomosť, zručnosť, návyk. Súčasťou nácviku je inštrukcia objasňujúca spôsob vykonávania určitej činnosti Zaškolenie V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je nácvik okrem obsahu zácviku v štruktúre vstupného vzdelávania zamestnancov aj obsahom školení pri zmene pracovných postupov s cieľom nadobudnúť a upevniť vedomosť o bezpečných pracovných postupoch. V tejto oblasti sa zvykne používať i pojem zaškoľovanie, tj

22 proces prípravy jednotlivca na výkon určitých jednoduchých pracovných činností, umožňujúci mu výkon povolania, pre ktoré nemá kvalifikáciu, ale tiež príprava zamestnanca pri preradení na inú prácu alebo pracovisko, príp. pri zmene pracovných postupov súvisiacich so zmenou zariadenia. Zaškoľovanie zaisťuje zvyčajne zamestnávateľská organizácia, obsah z oblasti zaistenia BOZP zodpovedá vstupnej inštruktáži na pracovnom mieste a vstupnému zácviku. Ak sa spomína výcvik na nadobudnutie určitej zručnosti, v zmysle správneho pracovného návyku je nevyhnutné nezabudnúť na existenciu dvoch javov: transferu a interferencie. Kým transfer predstavuje prenos žiaducich návykov, poznatkov, pracovných stereotypov získaných pri zácviku na modelových zariadeniach do praxe, jeho opakom je interferencia, tj. záporný vplyv jedného návyku, poznatku alebo zručnosti získanej skôr na druhý návyk, poznatok alebo zručnosť získanú neskôr. Je to z hľadiska BOZP dôležitý aspekt pri nadobúdaní nových pracovných stereotypov, učení sa novým pracovným postupom napr. v zácviku pri preradení na iné pracovisko, inú prácu, pri zmene technológie alebo výrobného zariadenia. Zručnosť je však len jedným druhom pracovných návykov. Medzi správne pracovné návyky patria základné požiadavky pracovnej disciplíny, dodržiavanie pracovnej doby, príchod na pracovisko oddýchnutý (čo sa niekedy porušuje hlavne pri viaczmenných prevádzkach), vyhýbanie sa nemiestnemu žartovaniu, dodržiavanie zákazu prichádzať na pracovisko pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok a požívať ich na pracovisku. Patrí sem tiež dodržiavanie poriadku na pracovisku, používanie pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov a starostlivosť o ne, používaniu správneho odevu a obuvi, kontrola pracovného náradia pred začiatkom práce a používanie len bezchybných nástrojov a náradia, zabezpečenie zariadenia proti samospusteniu, resp. proti jeho neoprávnenému použitiu inou osobou, nepoužívanie a neobsluhovanie zariadení bez oprávnenia, správna manipulácia s elektrickým náradím, správna manipulácia a skladovanie chemických látok (podľa návodu), rešpektovanie zákazu odstraňovať bezpečnostné zariadenia apod. Pestovanie správnych pracovných návykov znamená teda permanentnú kultiváciu jednotlivca v rámci celoživotného vzdelávania, pričom v jednotlivých jeho stupňoch sú ciele a prostriedky odlišné, ale v konečnom dôsledku tvoria vzájomne prepojený systém

23 2.2.3 Opakované vzdelávanie zamestnancov v oblasti BOZP Opakované (niekedy nazývané permanentné alebo periodické) vzdelávanie je oboznamovanie zamestnancov zamerané na nové alebo zmenené nebezpečenstvá alebo ohrozenia. V zmysle platnej legislatívy je vykonávané najmenej 1 -krát za dva roky, ak osobitný predpis nestanovuje inú lehotu, pričom zamestnávateľ pravidelnosť oboznamovania upraví vo vnútornom predpise a o vykonanom vzdelávaní vyhotoví písomný záznam. Najčastejšou chybou, ktorá spôsobuje formálnosť opakovaného vzdelávania, je kopírovanie obsahu vstupného vzdelávania. Odporúčanými témami opakovaného vzdelávania BOZP vo všeobecnosti sú: - informácia o stave bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v organizácii a na pracovisku, - usmernenie na odstránenie pretrvávajúcich nedostatkov, - cieľavedomé dopĺňanie vedomostí, nových poznatkov, - oboznamovanie s novými právnymi predpismi BOZP.[6] 2.3 Kontrola stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Súčasťou každej stratégie je kontrola plnenia stanovených cieľov. Kontrolou stavu BOZP v podniku zisťuje zamestnávateľ ako sa dodržiavajú zásady BOZP a či opatrenia stanovené stratégiou BOZP sú splnené, taktiež či ich zavedenie priniesli očakávané pozitíva. Kontrola BOZP nie je len zákonnom stanovená povinnosť zamestnávateľa, ale predstavuje pre neho a pre stratégiu BOZP aj určitú spätnú väzbu. Zamestnávateľ je povinný kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie správnych predpisov na zaistenie BOZP. Kontrolná činnosť musí byť: systematická, plánovaná a dokumentovaná. [3] Cieľom systému kontroly stavu BOZP je zabezpečiť aj dôsledné vykonávanie predpísaných prehliadok, skúšok, revízií a meraní, aby bola sústavne zabezpečovaná a overovaná spôsobilosť strojov, zariadení, technológie a bezpečnosť pracovných činností. Súčasťou kontrolného systému je režim odstránenia nedostatkov. Vykonávanie

24 kontrolnej činnosti je v prvom rade zodpovednosťou vedúcich pracovníkov na všetkých úsekoch riadenia. Na kontrolnej činnosti sa podieľajú všetci zamestnanci. Komplexné previerky sa majú v zmysle zákona vykonať najmenej raz za rok.[4] Kontrolou sa preveruje fungovanie a výkonnosť systému riadenia a jeho jednotlivých prvkov. Kontrolou sa zisťuje tiež aktuálny stav a celková úroveň BOZP v organizácii. Zákon č. 330/1996 Z. z. stanovuje vykonávať kontrolnú činnosť v organizácii takto: a) sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 6d) zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, b) kontrolovať 1. stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, zabezpečovať v intervaloch určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, odborné prehliadky a odborné skúšky zariadení, 2. či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, 3. činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, c) kontrolovať a vyžadovať používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení, d) vykonať najmenej raz za rok pravidelnú previerku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovného prostredia na všetkých pracoviskách a zariadeniach zamestnávateľa, u ktorého je ustanovený zástupca zamestnancov; previerku pripravovať a vykonávať v spolupráci s príslušným odborovým orgánom, so zástupcom zamestnancov a za jeho účasti, e) odstraňovať nedostatky zistené pri kontrolnej činnosti. [7]

25 3 POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA, PRÁVA A POVINNOSTI ZAMESTNANCA Ako vyplýva z legislatívy povinnosť plniť úlohy na úseku BOZP sa vzťahuje rovnako na právnické osoby aj na fyzické osoby. Pri tvorbe stratégie BOZP je nutné definovať pojem zamestnávateľ a zamestnanec. Zamestnanec fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu, Zamestnávateľ zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. 3.1 Všeobecné povinnosti zamestnávateľa Zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v záujme dodržania stanovenej stratégie BOZP podniku povinný: zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom, zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, zabezpečovať, aby pracoviská, stroje a zariadenia, neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, zabezpečovať, aby chemické, fyzikálne a biologické činitele a činitele ovplyvňujúce psychické zaťaženie neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, odstraňovať nebezpečenstvá a ohrozenia, nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce vhodnými zariadeniami, tam, kde sa používajú nebezpečné látky, prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len osobám, ktoré boli riadne vyškolené a vybavené príslušnými OOPP, určovať bezpečné pracovné postupy,

26 zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať a ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, vydávať pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zaraďovať zamestnancov na práce so zreteľom na ich zdravotný stav a schopnosti, zabezpečiť pravidelné lekárske preventívne prehliadky a to v pravidelných intervaloch venovať zvýšenú pozornosť zamestnancom na odlúčených pracoviskách a tým ktorí pracujú na pracovisku sami, poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti, oznamovať príslušným orgánom vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, písomne vypracovať politiku bezpečnosti a ochrany zdravia, nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu, taký spôsob odmeňovania, ktorý by mal za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov, nenariaďovať prácu nadčas pri prácach v zdraviu škodlivom prostredí. Súčasťou stratégie BOZP je zabezpečenie ochrany zdravia pri práci, hodnotenie nebezpečenstiev pri pracovnom procese a zoznam poskytovaných OOPP. Zamestnávateľ bezplatne poskytuje zamestnancom pracovný odev a obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu, umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky a aj ochranné nápoje podľa vnútorného predpisu. Zamestnávateľ musí vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu. Plnenie úloh, ktoré vyplývajú zo stratégie BOZP zabezpečujú vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia. Náklady s nimi spojené znáša zamestnávateľ a tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. Oboznamovanie a informovanie zamestnancov sa musí uskutočňovať pravidelne a zrozumiteľne. Vykonáva sa pri prijatí zamestnanca do zamestnania, pri preložení na iné pracovisko, pri prevedení na inú prácu alebo pri zavedení novej technológie. K oboznamovaniu musí dochádzať najmenej raz za dva roky, ak osobitný predpis

27 podniku neustanovuje inak. Je nutné označovať zreteľne pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytuje informácie o nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci môžu vyskytnúť, o preventívnych a ochranných opatreniach, ktoré vykonal, o opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia. Patria sem aj informácie o poskytovaní prvej pomoci a evakuácii, pracovných úrazoch, chorobách z povolania a ostatných poškodeniach zdravia z práce. Oboznamovanie, školenie a výcvik zamestnancov sa musia uskutočňovať v pracovnom čase. Vsúlade so stratégiou BOZP podniku je zamestnávateľ povinný: vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky v prípade mimoriadnych situácií, včas informovať o ohrození všetkých zamestnancov, ktorí môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu, vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie a bezpečnosť, vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamžite opustiť pracovisko a odísť do bezpečia, nepožadovať od zamestnancov aby pracovali na pracovisku, na ktorom existuje takéto ohrozenie, určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci. Zamestnávateľ kontroluje dodržiavanie príslušných právnych predpisov. Zamestnávateľ musí kontrolovať: stav bezpečnosti vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku, používanie OOPP, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení,

28 vykonať najmenej raz za rok pravidelnú previerku BOZP na všetkých pracoviskách a zariadeniach, odstraňovať nedostatky zistené pri kontrolnej činnosti. V organizácii, ktorá sa zodpovedne stavia k problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zamestnanci nielen zúčastňujú na riešení tejto problematiky ale aj vopred prerokúvajú otázky týkajúce tejto problematiky a hľadajú primerané riešenia, čím sa nepriamo zúčastňujú na tvorbe podnikovej stratégie BOZP. V záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom rekondičné pobyty, pričom náklady na pobyty uhrádza sám. Na rekondičnom pobyte sa zúčastňuje zamestnanec, ktorý vykonáva vybrané povolania alebo ak tieto povolania vykonáva za mimoriadne sťažených pracovných podmienok. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej dva týždne a spravidla má nadväzovať na čerpanie dovolenky. Bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Deň nástupu a miesto rekondičného pobytu určuje zamestnávateľ. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 10 zamestnancov, vymenúva jedného zamestnanca za zástupu zamestnancov a to len s jeho súhlasom. Jeden zástupca nemá zastupovať viac ako 20 zamestnancov a je oprávnený vykonávať kontroly na pracoviskách. Zástupca nesmie byť za plnenie úloh znevýhodňovaný ani inak postihovaný. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriaďuje ako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľa. Zamestnávateľ zamestnávajúci menej ako 100 zamestnancov si určí spôsob zabezpečovania úloh sám. Tieto úlohy môže zabezpečovať aj dodávateľským spôsobom. Zamestnávateľ na svoje náklady zabezpečuje závodnú zdravotnú službu, ktorá hodnotí zdravotné riziká a zdravie zamestnancov pri práci, vypracúva program ochrany a podpory zdravia zamestnancov, zlepšenia pracovných podmienok a opatrenia pracovnej rehabilitácie. Spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie a organizuje prvú pomoc v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov

29 3.2 Povinnosti a práva zamestnancov Zamestnanec je pri práci povinný: dodržiavať právne predpisy, zásady bezpečnej práce, bezpečného správania na pracovisku a pracovné postupy, s ktorými bol oboznámený, vykonávať práce a obsluhovať stroje a zariadenia v súlade s návodom na obsluhu a jeho poznatkami a zručností, obsluhovať vybrané stroje a zariadenia a vykonávať vybrané činnosti, len ak má požadované oprávnenie, používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, používať pridelené OOPP a starať sa o ne, zúčastňovať sa na školení a výcviku zabezpečovanom zamestnávateľom a podrobiť sa skúškam a lekárskym prehliadkam, oznamovať nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v pracovnom čase, nenastupovať pod ich vplyvom do práce a dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách, zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch. Zamestnanec má právo prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou. Môže odmietnuť vykonať prácu a odobrať sa do bezpečia, ak sa domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb. Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a metódy prevencie rizík sú aj predmetom výučby na školách. Súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov musí byť aj bezpečnosť a zdravie pri práci a prevencia rizík. Právnické osoby a fyzické osoby môžu vykonávať poradenstvo, výchovu a

30 vzdelávanie v oblasti ochrany práce ako podnikateľskú činnosť, len na základe oprávnenia vydaného orgánom inšpekcie práce a príslušným orgánom dozoru. [13]

31 4 KATEGÓRIE PRACOVNEJ ČINNOSTI 4.1 Zatrieďovanie zamestnaní podľa klasifikácie Pri zatrieďovaní zamestnaní podľa klasifikácie sa používajú dve úrovne: stupeň vzdelania, špecializácia vzdelania, Klasifikácia má desať hlavných tried: a.) do hlavnej triedy 1 sa zatrieďujú zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci. b.) do hlavnej triedy 2 sa zatrieďujú zamestnania vyžadujúce vedomosti a schopnosti zodpovedajúce vysokoškolskému vzdelaniu, bakalárskemu vzdelaniu alebo vedeckej kvalifikácii, c.) do hlavnej triedy 3 sa zatrieďujú zamestnania vyžadujúce vedomosti a schopnosti zodpovedajúce úplnému strednému, prípadne bakalárskemu vzdelaniu, d.) do hlavnej triedy 4, 5, 6, 7 a 8 sa zatrieďujú zamestnania vyžadujúce rovnaký stupeň vzdelania (úplné stredné vzdelanie), e.) do hlavnej triedy 9 sa zatrieďujú zamestnania vyžadujúce vedomosti na úrovni základného vzdelania, f.) do hlavnej triedy 0 sa zatrieďujú príslušníci armády (profesionálni vojaci). Všetky zamestnania, kde zamestnanci plnia legislatívne úlohy alebo riadiace úlohy sa klasifikujú a zatrieďujú do hlavnej triedy 1. Pre zamestnania s rovnakými kvalifikačnými požiadavkami sa na úrovni hlavnej triedy rozlišuje medzi zamestnaniami, ktoré sa orientujú na remeselnú činnosť (hlavná trieda 6 a 7), a zamestnaniami, ktoré sa orientujú na obsluhu strojov, zariadení a montážne práce (hlavná trieda 8)

32 Pracujúci vlastníci sa klasifikujú podľa toho, či sa ich povinnosti podobajú povinnostiam riadiacich zamestnancov a vedúcich alebo iných zamestnancov v rovnakej oblasti práce. [9] 4.2 Systém kódovania klasifikácie Klasifikácia má päť úrovní. Číselný kód je 6 - miestny a je konštruovaný takto: miesto kódu hlavná trieda zamestnania trieda zamestnania skupina zamestnania podskupina zamestnania jednotka zamestnania Jednotka zamestnania je dvojmiestny číselný kód z intervalu 01 až 99, ktorý podrobnejšie člení zamestnanie v rámci príslušnej podskupiny zamestnania. Päť úrovní zoskupení klasifikácie je tvorených: 10 hlavnými triedami, 28 triedami, 120 skupinami, 504 podskupinami, 3674 jednotkami

33 4.3 Hlavné triedy klasifikácie a ich charakteristika Hlavné triedy klasifikácie: Hlavná trieda 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci Hlavná trieda 2 Vedeckí a odborní duševní zamestnanci Hlavná trieda 3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci a zamestnanci v príbuzných odboroch Hlavná trieda 4 Administratívni zamestnanci (úradníci) Hlavná trieda 5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode Hlavná trieda 6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve a v príbuzných odboroch (okrem obsluhy strojov a zariadení) Hlavná trieda 7 Remeselníci a kvalifikovaní výrobcovia, spracovatelia, opravári (okrem obsluhy strojov a zariadení) Hlavná trieda 8 Obsluha strojov a zariadení Hlavná trieda 9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci Hlavná trieda 0 Príslušníci armády (profesionálni vojaci) [12]

34 5 OSOBNÉ OCHRANNÉ PRACOVNÉ PROSTRIEDKY V záujme dodržania stanovenej stratégie BOZP sa zamestávateľ stará o poskytovanie a kontrolu používania OOPP. Osobný ochranný pracovný prostriedok je každý prostriedok nosený, držaný alebo inak používaný pri práci zamestnancom, ktorý je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca pred nebezpečenstvom. Osobným ochranným pracovným prostriedkom nie je: bežný pracovný odev, uniforma a obuv (služobná uniforma, lekárske oblečenie), prostriedok, ktorým záchranné zložky poskytujú pomoc (záchranné koleso), prostriedok používaný pri cestnej doprave (motoristická prilba), športový výstroj (chrániče kolien a lakťov), prostriedok na sebaobranu a na odstrašovanie (aerosólový rozprašovač, obušok). 5.1 Hodnotenie nebezpečenstiev Aby bola dodržaná stanovená stratégia je nutné dodržať tieto kroky: Prvý krok: Zamestnávateľ zabezpečí analýzu nebezpečenstiev, ktoré sa vyskytujú pri práci a určí tie, ktoré nemožno vylúčiť alebo obmedziť iným spôsobom a ktoré môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Nebezpečenstvá, ktoré môžu poškodiť zdravie alebo obťažovať pri práci a možno sa pred nimi chrániť OOPP, sú najmä fyzikálne, chemické, biologické a iné. Zamestnávateľ posúdi aj nebezpečenstvá, ktoré používanie OOPP môže vytvárať. Používanie OOPP môže spôsobiť napríklad obmedzenie slobody pohybu, alebo zvýšenie tepelnej záťaže. Druhý krok: Zamestnávateľ charakterizuje vlastnosti, ktoré musí mať OOPP, aby bol účinný pred vyskytujúcimi sa nebezpečenstvami a nebezpečenstvami, ktoré OOPP môže vytvárať

35 Údaje a kritériá hodnotenia a výberu OOPP: 1. ochranná prilba, 2. ochranné okuliare a štíty na ochranu tváre, 3. prostriedok na ochranu sluchu, 4. prostriedok na ochranu dýchacích orgánov, 5. ochranné rukavice, 6. ochranná obuv, 7. ochranný odev, 8. záchranná plávacia vesta, 9. osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu. Pri výbere OOPP je možné uvedené kritériá doplniť aj inými, potrebnými na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tretí krok: Na základe závažnosti práce a pracoviska, zamestnávateľ určí konkrétne typy OOPP, ktoré poskytne pri jednotlivých prácach, vypracuje podmienky používania, a to najmä dobu používania OOPP. 5.2 Zoznam poskytovaných OOPP Zamestnávateľ poskytuje OOPP podľa svojho zoznamu poskytovaných OOPP. Tento vypracuje na základe hodnotenia nebezpečenstiev. Musí prihliadať aj na vlastnosti OOPP a špecifikovať tie typy OOPP, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach. Následne stanovuje spôsob, podmienky a dobu používania OOPP a režim zaobchádzania s OOPP. Zásady poskytovania OOPP: 1) Vykonať analýzu nebezpečenstiev vyskytujúcich sa pri práci každého zamestnanca, 2) Vykonať ďalšiu analýzu nebezpečenstiev vždy, keď nastane zmena pracovných podmienok. 3) Na základe zistených nebezpečenstiev charakterizovať potrebné ochranné vlastnosti a ďalšie kritériá na výber OOPP

36 4) Výberové konanie a nákup vhodných OOPP. 5) Doplniť zoznam pridelených OOPP. 6) Prideliť príslušný typ OOPP zamestnancovi, preukázateľne ho informovať používaní, čistení a údržbe. 7) OOPP poskytnúť, ak to vyplýva z analýzy nebezpečenstiev, aj iným osobám, ako zamestnancom, ktoré sú v objekte s vedomím zodpovedných zamestnancov. 8) Zabezpečiť poskytovanie pracovného odevu a obuvi vo vybraných profesiách podľa tohto zoznamu. 9) Čistenie pracovných odevov zabezpečiť prostredníctvom externej práčovne a preto zamestnancom prideliť primeraný počet kusov a výmenu odevov vykonať raz za 2 týždne. 10) Zamestnanec zodpovedá za riadne používanie a čistenie jemu prideleného OOPP, ďalej je povinný používať OOPP len pri činnostiach, na ktoré mu boli pridelené. Zamestnanec je povinný ohlásiť akúkoľvek nežiaducu udalosť, ktorá by mohla ohroziť jeho zdravie alebo zdravie iných osôb na pracovisku, stratu funkčných vlastností prideleného OOPP, ako aj informovať zamestnávateľa o nedostatkoch súvisiacich s používaním OOPP. 11) Ak zanikli podmienky, pre ktoré boli pridelené OOPP, je zamestnanec povinný OOPP vrátiť v primeranom stave. 12) Zamestnávateľ je povinný vymeniť poškodený OOPP, ktorý stratil požadované ochranné vlastnosti za nový a to na základe požiadavky zamestnanca, alebo po dobe použiteľnosti. Ak zamestnanec OOPP úmyselne poškodil, je povinný nahradiť škodu. 13) zamestnávateľ musí zabezpečiť sústavnú kontrolu riadneho používania OOPP. 5.3 Informovanie zamestnancov Informácie majú byť pravidelne - aspoň raz za dva roky - opakované. Informácie majú zamestnancov motivovať k používaniu a vhodnému zaobchádzaniu s OOPP. Pri školení je dobré používať názornú ukážku prispôsobenia OOPP zamestnancovi, upozorniť na situácie pri práci, kedy je potrebné použitie OOPP, praktický nácvik nasadenia OOPP a vysvetlenie následkov a sankcií pri nedodržiavaní zásad používania OOPP. Neinformovaný zamestnanec nepoužitím