6. PLÁNOVANIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

Transkript

1 6. PLÁNOVANIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Riešenie krízových situácií kladie vysoké nároky na ľudské zdroje, na ich prípravu a úroveň teoretických vedomostí i praktických skúseností. Preto je nevyhnutné zvyšovať kvalitu ľudí a vzdelania na všetkých úrovniach krízového manažmentu. Všestranne pripravených odborníkov si vyžaduje proces prevencie, samotného riešenia krízových javov, ale aj návrat do rutinných podmienok. Odborníkov krízového riadenia pripravuje aj Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline Systém prípravy musí byť zameraný na všetkých pracovníkov a zamestnancov zainteresovaných v krízovom riadení. Sú to najmä: profesionálni zamestnanci jednotlivých prvkov krízového riadenia, vedúci pracovníci subjektov zaraďovaní do krízových štábov po dobu výkonu funkcie v subjekte, výkonní pracovníci plniaci čiastkové úlohy v príprave subjektov na riešenie krízových situácií. S výkonom uvedených funkcií je spojený rad problémov. Najväčšie požiadavky sa kladú na profesionálnych pracovníkov krízového manažmentu. Schopnosti pracovníkov krízového manažmentu úspešne riešiť následky mimoriadnych udalostí sa budú odvíjať od viacerých faktorov. Rozhodujúcimi budú ich znalosti, skúsenosti, informácie, osobnostné charakteristiky a vlastnosti. Znalosti krízových manažérov, ktoré budú ovplyvňovať ich konanie môžeme rozdeliť na: všeobecné znalosti, dané všeobecným vzdelaním a civilnou praxou, špeciálne znalosti, dané špeciálnym vzdelaním a odbornou praxou v oblasti analýzy rizík, krízového manažmentu, civilnej ochrany, integrovaných záchranných systémov, sociológie, psychológie a ďalších, špecifické znalosti dané najmä funkciou vykonávanou v štruktúre krízového manažmentu a znalosťou miestnych pomerov (geografické členenie, vodné toky, dopravná a priemyselná infraštruktúra, meteorologické a hydrologické pomery, sociálne zloženie obyvateľstva, ohrozenia a riziká), v ktorých sa plnenie funkčných povinností očakáva.

2 Skúsenosti krízových manažérov môžeme rozdeliť na: priame skúsenosti z riešenia konkrétnych mimoriadnych udalostí a krízových javov, cvičení civilnej ochrany, integrovaného záchranného systému, nepriame skúsenosti zo štúdia priebehu a analýz mimoriadnych udalostí a krízových javov, informácií z verejných masovokomunikačných prostriedkov, historických dokumentov, literatúry faktu, verbálnej komunikácie s krízovými manažérmi s priamou skúsenosťou a ďalších. Informácie sú na správne rozhodovanie krízového manažéra pri riešení samovoľnej evakuácie nevyhnutnou podmienkou. Vo vzniknutej stresovej situácii musí krízový manažér jednoznačne identifikovať: rozhodujúce (nevyhnutné) informácie potrebné pre okamžité rozhodovanie, napr. druh mimoriadnej udalosti, jej rozsah a odhad dôsledkov na obyvateľov, zvieratá, infraštruktúru a materiálne hodnoty, momentálne reakcie obyvateľov a ich psychický stav, denná doba a iné, druhotné informácie, ktoré nie sú pre okamžité rozhodovanie nevyhnutné. Osobnostné charakteristiky krízových manažérov je potrebné zohľadniť už pri rozhodovaní sa o tejto kariére. Ich dôležitosť sa stupňuje v stresových situáciách kedy je krízový manažér sám v bezprostrednom ohrození a rozhoduje sa medzi záchranou vlastného života, rodiny, majetku a plnením úloh krízového manažéra v prospech ohrozených obyvateľov a ich majetku. Skúmanie tohto charakteru nebolo vo vzťahu k profesii krízového manažéra doposiaľ vykonané. U vedúcich pracovníkov organizácií a firiem spočíva rozhodujúci problém v ich vzťahu k problematike krízového manažmentu a jeho chápaniu od identifikácie rizík až po prípravu síl, zdrojov a prostriedkov na riešenie potencionálnych mimoriadnych udalostí a ich následkov. V prípade nekompetentných pracovníkov môže mať ich konanie (nekonanie) fatálne následky. Mimoriadne významné to je v situácii, keď je podriadená inštitúcia napr. subjektom hospodárskej mobilizácie alebo vo svojej činnosti používa nebezpečné látky. Najjednoduchšia je situácia u bežných výkonných pracovníkov. Ide o ich prípravu na vykonávanie čiastkových činností, napr. vo výrobe, službách, školstve, sociálnej, zdravotnej a ďalších oblastiach. Ich pracovné povinnosti budú identické alebo veľmi blízke činnostiam, ktoré vykonávajú v stave bezpečnosti. Špecifické činnosti môžu vykonávať napr. v rámci pracovnej povinnosti alebo pri zabezpečovaní uchovania výrobných schopností.

3 PREROZDELOVANIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Plánovanie ľudských zdrojov na plnenie úloh počas krízových situácií spočíva v prerozdelení ľudského potenciálu medzi Ozbrojenými silami SR, subjektmi hospodárskej mobilizácie a potrebami územných orgánov štátnej správy a samosprávy (obr. 6.1). Uskutočňuje sa ako nepretržité opatrenie vykonávané najmä v rámci HM. Spočíva v komplexe opatrení, zabezpečujúcich optimálne využitie pracovných síl a realizuje sa s využitím evidencie o ľudských zdrojoch, vedenej na tento účel v stave bezpečnosti. Prerozdelenie voľnej kapacity ľudských zdrojov je vykonávané orgánmi štátnej správy a samosprávy formou ukladania pracovnej povinnosti, osobných úkonov a osobnej pomoci na vykonávanie prác s dôrazom na obdobie vojnového stavu a vojny. 1. priorita OZBROJENÉ SILY SR 2. priorita SUBJEKTY HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE PREROZDELENIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ 3. priorita ÚZEMNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY 4. priorita ORGÁNY SAMOSPRÁVY Obr Priority na prerozdelenie ľudských zdrojov na riešenie krízových situácií Evidenciu ľudských zdrojov na riešenie krízových situácií vedú najmä ozbrojené sily SR, orgány verejnej správy, úrady práce, sociálna poisťovňa a ďalšie určené subjekty hospodárskej mobilizácie (podnikateľské subjekty, rozpočtové a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie organizácie ustanovené za subjekty hospodárskej mobilizácie). Evidencia ľudských zdrojov sa vedie najmä za účelom plnenia úloh obranného plánovania, civilného núdzového plánovania (CO, HM, IZS) a havarijného plánovania. Je to napríklad evidencia ľudských zdrojov na výkon mimoriadnej vojenskej služby, na zásobovanie obyvateľstva

4 v krízových situáciách, na uloženie pracovnej povinnosti (osobných úkonov, osobnej pomoci) a mobilizácie ozbrojených síl SR (oddelenie obrany štátu okresných úradov v sídle kraja). Evidenciu ľudských zdrojov vedú samostatne subjekty hospodárskej mobilizácie. Subjekty hospodárskej mobilizácie evidujú ľudské zdroje v rámci procesov krízového plánovania pri spracovaní krízového plánu za účelom plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie. Získavajú, spracovávajú a uchovávajú osobné údaje zamestnancov subjektu hospodárskej mobilizácie alebo fyzických osôb na účely uloženia pracovnej povinnosti, vecného plnenia alebo evidencie zamestnancov pre oddelenia obrany štátu okresných úradov v sídle kraja na účely ich oslobodenia od mimoriadnej vojenskej služby. Údaje o ľudských zdrojoch sa vedú taktiež v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie EPSIS. Dokumentácia personálneho zabezpečenia je súčasťou úloh subjektov hospodárskej mobilizácie. Pri výbere osôb prihliadajú predovšetkým na: odbornú pripravenosť pracovníkov, pravdepodobnosť uplatnenia inštitútu pracovnej povinnosti pracovníkov v súlade s aspektmi listiny ľudských práv, úlohy súvisiace s brannou povinnosťou pracovníkov. Počas riešenia krízových situácií je nevyhnutné rozdeliť ľudské zdroje podľa jednotlivých priorít s dôrazom na plnenie úloh obrany štátu. Optimálne prerozdelenie ľudských zdrojov sa uskutočňuje pre nasledujúce oprávnené inštitúcie: Ozbrojené sily SR, prostredníctvom okresných úradov v sídle kraja oddelenie obrany štátu (ako odberateľ s najvyššou prioritou) na zabezpečenie doplňovania vojnových počtov súčastí Ozbrojených síl SR. Doplňovanie sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu mimoriadnej vojenskej služby 5 osobami, ktoré podliehajú brannej povinnosti. Subjekty hospodárskej mobilizácie (ako odberateľ s druhou najvyššou prioritou) na plnenie úloh stanovených krízovým plánom. Personálne zabezpečenie mobilizačnej úlohy sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu pracovnej povinnosti 6 s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce ustanovenia 7. Orgány miestnej štátnej správy na plnenie úloh podľa krízových plánov pri zabezpečovaní potrieb obyvateľstva (zásobovanie, doprava a ďalšie). Doplňovanie sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu pracovnej povinnosti s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce ustanovenia Zákon NR SR č. 320/2002 Z.z. o brannej povinnosti. 6 Zákon NR SR č. 319/2002 o obrane SR. 7 Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. Listina základných práv a slobôd.

5 Orgány samosprávy na plnenie úloh podľa krízových plánov pri zabezpečovaní potrieb obyvateľstva (zásobovanie, doprava a ďalšie činnosti). Doplňovanie sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu pracovnej povinnosti, osobných úkonov alebo osobnej povinnosti s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce ustanovenia 11. Prerozdelenie voľnej kapacity ľudských zdrojov bude vykonávané orgánmi štátnej správy a samosprávy. Povinnosťou subjektu hospodárskej mobilizácie je riešiť oslobodenie pracovníkov (vojakov v zálohe) podieľajúcich sa na plnení úloh podľa krízového plánu od výkonu mimoriadnej služby a alternatívnej služby BRANNÁ POVINNOSŤ Za účelom zabezpečenia ľudských zdrojov na obranu je v SR zriadená branná povinnosť. Pre občana SR, ktorému vznikla branná povinnosť a je zaradený do národnej registrácie používame pojem registrovaný občan SR Branná povinnosť vzniká občanovi mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Občan, ktorému nevznikla branná povinnosť (napr. žena), môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. O dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana. Branná povinnosť zaniká občanovi: ktorý prestal byť občanom, ak sa stal nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu, ktorému sa skončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v 45 alebo 55 rokoch veku podľa vojenských hodností, ak bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, Z brannej povinnosti vyplýva občanovi povinnosť vykonať mimoriadnu službu u ozbrojených síl SR alebo alternatívnu službu. Vykonanie tejto služby je podmienené odvodom počas, ktorého sa posudzuje zdravotný stav registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti túto službu vykonať.

6 MIMORIADNA A ALTERNATÍVNA SLUŽBA Mimoriadna služba je vojenská služba, ktorú sú povinní vykonať vojaci v zálohe, profesionálni vojaci, alebo občania registrovaní v Ozbrojených silách SR. Občana, ktorému vznikla branná povinnosť, povolá okresný úrad v sídle kraja na výkon mimoriadnej služby povolávacím rozkazom, mobilizačným oznámením alebo na mobilizačnou výzvou. V čase vojny a vojnového stavu môže prezident na návrh vlády SR nariadiť na vykonanie mimoriadnej služby všeobecnú alebo čiastočnú mobilizáciu. Mobilizácia ozbrojených síl je: povolanie občanov na výkon mimoriadnej alebo alternatívnej služby, poskytnutie vecných prostriedkov podľa osobitného zákona. Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie SR. Čiastočná mobilizácia sa vzťahuje: na občanov, ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby, na časť vecných prostriedkov dodávaných ozbrojeným silím 8, a celé územie SR alebo jeho časť. Alternatívna služba je iná služba ako mimoriadna služba, ktorú sú povinní vykonať vojaci v zálohe alebo registrovaní občania v čase vojny a vojnového stavu, ak podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodu, že jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Na výkon alternatívnej služby povoláva okresný úrad v sídle kraja ak prezident SR v čase vojny a vojnového stavu nariadi povolať evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby. Alternatívna služba sa vykonáva u zamestnávateľov ktorí plnia úlohy: zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalo, ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo fyzických osôb, poskytovania zdravotnej starostlivosti, poskytovania sociálnej pomoci, civilnej ochrany obyvateľstva, opatrení hospodárskej mobilizácie, poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky. 8 Napr. Zákonník práce, zákon NR SR č. 100/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení.

7 Subjekty hospodárskej mobilizácie musia pri personálnom zabezpečení svojej úlohy rešpektovať povinnosť svojich zamestnancov vykonať v prípade potreby mimoriadnu alebo alternatívnu službu. Od povinnosti vykonať mimoriadnu a alternatívnu službu sú oslobodení občania ak je v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany SR vykonávanie ich občianskeho zamestnania. Za dôležitý záujem bezpečnosti a obrany SR sa považuje zabezpečenie nevyhnutnej činnosti: ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, Kancelárie prezidenta SR, Kancelárie Národnej rady SR, Kancelárie Ústavného súdu SR a Národnej banky Slovenska, orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a vyšších územných celkov, právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaní obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie. Oslobodzovanie od mimoriadnej a alternatívnej služby sa vykonáva sa v dvoch etapách. V prvej etape sa schvaľuje počet zamestnancov, ktorých je možné oslobodiť, v druhej etape sa vypracúva menný zoznam zamestnancov. Orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgány miestnej štátnej správy, orgány obce a vyššieho územného celku, právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré plní úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie, predkladajú na schválenie návrh počtu občanov na oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby a alternatívnej služby: po jeho vzniku, po jeho určení za subjekt hospodárskej mobilizácie, pri zmene počtu občanov potrebných na zabezpečenie bezpečnosti a obrany SR, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí sú jeho zamestnancami. Zamestnávatelia pri realizácii oslobodenia občanov od výkonu mimoriadnej služby a alternatívnej služby zasielajú každoročne do 31. januára príslušnému okresnému úradu v sídle kraja, menný zoznam občanov oslobodených od výkonu mimoriadnej služby a alternatívnej služby. Zákon o brannej povinnosti priamo oslobodzuje od vykonania mimoriadnej a alternatívnej služby občanov počas ich služobného pomeru a občanov, ktorí vykonávajú verejné funkcie. Oslobodenie trvá do skončenia dôvodov oslobodenia.

8 PRACOVNÁ POVINNOSŤ, OSOBNÉ ÚKONY, OSOBNÁ POMOC Na zabezpečenie úloh pri riešení krízových situácií je často potrebný zvýšený počet pracovníkov. Orgány štátnej správy môžu na ich splnenie uložiť občanom pracovnú povinnosť alebo nariadiť osobné úkony alebo osobnú pomoc. Pod pracovnou povinnosťou 9 rozumieme povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní a vykonávať prácu aj na inom ako dohodnutom Pracovnú povinnosť je možné využiť napríklad pri odstraňovaní následkov povodní. mieste výkonu práce a dohodnutom druhu práce, ak zamestnávateľom je subjekt hospodárskej mobilizácie a ak dotknuté pracovné miesto je pracovným miestom v organizačnej štruktúre subjektu hospodárskej mobilizácie v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu [52]. Taktiež to môže byť forma povinnosti fyzickej osoby, ktorá je alebo sa stane nezamestnanou, prijať ponúknuté pracovné miesto, ak to je nevyhnutné na zvládnutie opatrení hospodárskej mobilizácie v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Na výkon práce počas pracovnej povinnosti sa v ostatnom vzťahujú osobitné predpisy s výnimkou ustanovení o maximálnej dĺžke pracovného času a ustanovení o dovolenke. Pracovná povinnosť sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území SR. Pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu je možné uložiť fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Pracovnú povinnosť ukladá okresný úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby rozhodnutím, pričom prihliada na jej zdravotný stav a kvalifikačné predpoklady. Pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu nie je možné uložiť osobám stanoveným zákonom. Na zabezpečenie úloh civilnej ochrany sú fyzické osoby povinné vykonávať osobné úkony 10. Osobným úkonom je každá fyzická i duševná činnosť, ktorá sa vyžaduje v záujme ochrany života, zdravia a majetku počas závažnej mimoriadnej udalosti. Osobné úkony ukladajú orgány krízového riadenia v kompetencii ktorých je riešenie mimoriadnych udalostí. Od osobných úkonov sú oslobodené osoby stanovené zákonom [43]. Na plnenie úloh v rámci v rámci integrovaného záchranného systému (IZS) sa na poskytovaní pomoci v tiesni podieľajú aj iné právnické osoby alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie a ostatné fyzické osoby formou osobnej 9 Zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane SR a zákon NR SR č. 414/2002 Z.z. o hospodárskej mobilizácii 10 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane.

9 pomoci 11. Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie sú povinné koordinačnému stredisku IZS na jeho vyžiadanie poskytnúť potrebné údaje o svojich silách a prostriedkoch využiteľných na poskytnutie pomoci v tiesni. Osobnú pomoc má právo vyžiadať veliteľ zásahu IZS, operačné stredisko tiesňového volania alebo iná oprávnená osoba [48] SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE V KRÍZOVÝCH SITUÁCIÁCH Na pomoc obyvateľom postihnutým krízovou situáciou pripravuje a plní MPSVR SR v stave bezpečnosti i krízových situáciách opatrenie hospodárskej mobilizácie organizácia sociálneho zabezpečenia. Cieľom je poskytnúť obyvateľom čo najskôr a pokiaľ možno na mieste krízovej situácie sociálne poistenie, sociálnu pomoc a sociálnu podporu. K týmto službám môžeme zaradiť aj poradenstvo psychologických služieb, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu 12. Na zabezpečenie komplexnej pomoci obyvateľstvu MPSVR SR aktivuje a vytvára Centrum sústredeného sociálneho zabezpečenia (ďalej len CSSZ ). Rozhodujúcou úlohou je sústredená a rýchla pomoc postihnutým občanom a zaistenie sociálnej stability, CSSZ sa preto zriaďuje v postihnutých oblastiach a regiónoch čo najbližšie k postihnutým osobám. CSSZ sa aktivuje v období krízovej situácie po naplnení jedného z nasledujúcich kritérií na aktivizáciu: 1) Vznik mimoriadnej udalosti, ktorá má za následok viac ako 10 zranených alebo zasiahnutých, z ktorých sú minimálne traja v kritickom stave. 2) Evakuácia viac ako 50 osôb z postihnutej oblasti s dobou trvania viac ako 48 hodín. 3) Vznik sociálnych konfliktov, sociálnych nepokojov z dôvodov dlhodobej nezamestnanosti, sociálneho vylúčenia, národnej, rasovej, náboženskej, názorovej a inej neznášanlivosti. Medzi subjekty podieľajúce sa na činnosti CSSZ patrí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, Sociálna poisťovňa, Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím, Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých v Levoči, vyššie územné celky, mestá a obce, právnické a fyzické osoby a neziskové organizácie, zaoberajúce sa činnosťou v oblasti sociálneho zabezpečenia. Po aktivizácii CSSZ je povinnosťou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočky Sociálnej poisťovne, Národného inšpektorátu práce a vyššieho 11 Zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme. 12 Metodické usmernenie MPSVR SR o centru sústredeného sociálneho zabezpečenia.

10 SLUŽBY OBČANOM OBSADENIE PRACOVISKA CSSZ územného celku a ďalších inštitúcií určiť do neho podľa územnej pôsobnosti svojich zamestnancov. Štruktúra inštitúcií podieľajúcich sa na CSSZ a ich vzájomné väzby je uvedená na obr. 6.2 VLÁDA SR MV SR NÁVRH NA ZRIADENIE CSSZ MPSVR SR ODBOR KM a BEZPEČNOSTI ROZHODNUTIE O ZRIADENÍ CSSZ ÚSTREDIE PSVR SOCIÁLNA POISŤOVŇA NÁRODNÝ INŠPEKTORÁT PRÁCE Miestna štátna správa VÚC Úrad PSVR Pobočka SP KS IZS Zložky IZS Fyz. osoby v oblasti soc. služieb Občan v mieste krízovej situácie Obec Práv. osoby v oblasti soc. služieb IP PRÍKAZ NA ZRIADENIE CSSZ Legenda: CSSZ centrum sústredeného sociálneho zabezpečenia KM krízový manažment KS koordinačné stredisko IZS IP inšpektorát práce OÚ PSVR okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SP sociálna poisťovňa VÚC vyšší územný celok LOGISTICKÉ ZABEZPEČENIE CSSZ CSSZ Centrum sústredeného sociálneho Pracoviská CSSZ ÚPSVR, SP, IP, VÚC, obec, ad. OBSADENIE PRACOVÍSK CSSZ Obr Štruktúra inštitúcií podieľajúcich sa na CSSZ a ich vzájomné väzby