Očkovanie pre dospelých

Transkript

1 Očkovanie pre dospelých Praktická príručka o prevencii infekčných chorôb Očkovanie pre dospelých Praktická príručka o prevencii infekčných chorôb

2 obsah Význam očkovania...4 Naša imunita... 6 Prečo očkujeme... 7 Očkovanie dospelých...8 Očkovací kalendár...9 Povinné očkovanie...10 Najčastejšie odporúčané očkovania...11 Najčastejšie námietky proti očkovaniu...14 Užitočné odkazy...16 Slovensko dlhodobo patrí v rámci očkovania medzi krajiny s komplexným očkovacím programom v Európe. Vďaka tomu sa u nás nevyskytujú viaceré závažné ochorenia, ktoré sú v okolitých európskych krajinách, ako napríklad záškrt či osýpky. Očkovanie nie je určené len na prevenciu infekčných ochorení u detí. Očkovaním si budujeme imunitu a ochranu voči niektorým chorobám počas celého nášho života. Viaceré očkovania sa odporúčajú pre dospelých, proti záškrtu a tetanu je očkovanie u nás povinné. Táto brožúra obsahuje základné informácie o očkovaní, jeho význame pre jedinca, ako aj celú spoločnosť. Zároveň tu nájdete aj základné informácie o ochoreniach, pred ktorými sa dá chrániť očkovaním. 2 3

3 Význam očkovania Od najstarších čias ľudskej civilizácie sa starostlivosť lekárov i liečiteľov sústreďovala najmä na tíšenie bolesti a potláčanie príznakov, ktoré choroby sprevádzali. V ostatných dvoch storočiach nastal významný posun k medicíne, ktorá sa sústreďuje na liečbu príčin ochorenia a nie na potláčanie príznakov. Súčasne sa pozornosť venuje aj programom, ktoré vedú k predchádzaniu ochorení, teda k prevencii. Jedným z najúspešnejších objavov medicíny je odhalenie princípov fungovania imunitného systému a jeho stimulovanie očkovaním. Vďaka podpore imunitného systému dnes vieme chrániť nielen jedinca, ale celú spoločnosť. Teda nielen tých, ktorí boli zaočkovaní, ale aj tých, ktorí očkovaní nie sú (zväčša im v tom bráni napr. zdravotný stav alebo vek). Vírusové a bakteriálne choroby sa prenášajú priamo z človeka na človeka alebo nepriamo, napr. prostredníctvom potravín, vody, vzduchu, zvierat, hlodavcov, hmyzu a iných predmetov. Ochrana aj neimúnnych osôb pred určitou chorobou, voči ktorej je časť populácie chránená tým, že ochorenie prekonala alebo bola očkovaná, sa nazýva kolektívna imunita. Znamená to, že čím viac ľudí je v spoločnosti zaočkovaných, tým menej jedincov ochorie a tým lepšie sa zabráni ďalšiemu šíreniu ochorenia. Očkovanie sa ukázalo ako úspešný preventívny krok, ktorý ročne zachraňuje milióny životov. Kedysi smrteľne nebezpečné alebo znetvorujúce ochorenia ako detská obrna, záškrt, osýpky, čierny kašeľ a ďalšie sa v civilizovaných krajinách dostali na okraj. V mnohých krajinách, vrátane Slovenska, by ste ešte dnes na cintorínoch našli hroby detí, ktoré umreli počas epidémií. Dnes sú to smutné čísla štatistík z minulosti. V súčasnosti sa s týmito ochoreniami nestretávame, to ale ešte neznamená, že vírusy či baktérie, ktoré ich spôsobujú, už nejestvujú. Vďaka očkovaniu sme voči nim odolní, avšak strata bdelosti a pokles zaočkovanosti v spoločnosti by znamenal návrat týchto chorôb. Príkladom sú krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, kde sa po rozpade a následnom spoločenskom chaose, v ktorom klesla zaočkovanosť populácie, ochorenia ako záškrt vrátili. začiatok 18. storočia Pravé kiahne patrili k najnebezpečnejším smrteľným infekčným ochoreniam. Na začiatku 18. storočia si bostonský úradník Cotton Mather všimol, že otroci prichádzajúci z niektorých častí Afriky majú zvláštne jazvy. Zistil, že je to tradičná ochrana pred pravými kiahňami, očkovanie. Počas 18. storočia sa postupne objavujú viaceré pokusy chrániť sa pred pravými kiahňami cieleným infikovaním od osôb, ktoré kiahne majú. V 18. storočí totiž umieralo 400 tisíc Európanov ročne na pravé kiahne. Po niekoľkoročnom pozorovaní v teréne zistil Edward Jenner, že ľudia, ktorí prichádzajú do styku s kravami a kravskými kiahňami sú imúnni voči pravým kiahňam. V roku 1796 vyskúšal infikovať 8-ročného chlapca kravskými kiahňami. Po niekoľkých týždňoch chlapca dal do kontaktu s akútnym prípadom pravých kiahní. Chlapec neochorel. Práve tento pokus sa stal základným kameňom moderného očkovania. Pôvodca kravských kiahní mal latinské meno vaccinia. Očkovanie sa tak začalo nazývať vakcinácia. V roku 1813 USA predstavuje prvý systém ochrany obyvateľstva pred kiahňami vakcináciou. Princíp vakcinácie sa rozširuje v Európe a počet úmrtí na pravé kiahne v oblastiach, kde sa očkuje, výrazne klesá. Masívna celosvetová očkovacia kampaň, do ktorej sa zapojili aj českí a slovenskí lekári, nakoniec viedla k úplnému vymiznutiu ochorenia. V roku 1980 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pravé kiahne za úspešne eradikovanú (zlikvidovanú) chorobu. V roku 1879 predstavuje biológ Louis Pasteur prvú laboratórne vyvinutú očkovaciu látku proti cholere hydiny. V druhej polovici 19. storočia objavujú postupne vedci pôvodcov mnohých chorôb tuberkulózy, besnoty, cholery, osýpok a ďalších, voči ktorým bude neskôr možná prevencia očkovaním. Vôbec prvú Nobelovu cenu za medicínu, ktorú Švédska kráľovská akadémia udelila v roku 1901, získal Emil von Behring za vývoj antidifterického séra, teda očkovacej látky účinnej proti záškrtu. Prvé pokusy s imunizáciou difterickým toxínom skúšal tento nemecký vedec na sklonku 80. rokov 19. storočia. Sérum, ktoré vyvinul, sa stalo základom pre ďalšie upravené séra, ktorými sa už v roku 1912 v Nemecku a 1914 v USA začalo aktívne imunizovať obyvateľstvo. V roku 1976 si Nobelovu cenu prevzal Baruch Samuel Blumberg za objav antigénu vírusovej hepatitídy B, čo viedlo k vývoju očkovacej látky proti tejto chorobe spôsobujúcej rakovinu pečene. V roku 2008 získal Nobelovu cen Harald zur Hausen za objav vzťahu ľudských papilomavírusov (HPV) a rakoviny krčka maternice a vývoj účinnej očkovacej látky proti HPV. 4 5

4 Naša imunita Žijeme v prostredí plnom mikroorganizmov. Niektoré sú pre nás neškodné, niektoré sú nám veľmi osožné a niektoré môžu spôsobiť ochorenia. Neraz veľmi závažné. Na rozoznávanie prospešných, neškodných a nebezpečných mikroorganizmov má človek vybudovaný súbor obranných mechanizmov imunitný systém. Funguje, jednoducho povedané, ako polícia, ktorá stráži poriadok. V momente, keď obranný systém objaví nepriateľské mikroorganizmy, snaží sa ich zlikvidovať alebo vytvoriť také prostredie, aby nemohli škodiť. Prvotné protilátky preberá novorodenec od matky, ale hneď od narodenia sa stretáva s novými a novými podnetmi, s ktorými sa musí vyrovnať už sám. Prvé roky života preto imunitný systém dozrieva a učí sa. Väčšina stretnutí s nepriateľskými mikroorganizmami skončí pre človeka dobre. Navyše si v mnohých prípadoch imunitný systém škodcov zapamätá a pri ďalšom kontakte s nimi zareaguje rýchlo a zničí ich stávame sa imúnnymi. Schopnosť učiť sa a zapamätávať si je jednou z najúžasnejších vlastností imunitného systému. Niektoré vírusy ako napríklad chrípka sa voči pamäti imunitného systému bránia tým, že sa menia a vytvárajú nové verzie, nové kmene. Prekonanie niektorých ochorení nemusí viesť k vytvoreniu dostatočnej alebo dlhodobej imunity (napr. HPV, čierny kašeľ). Očkovaním proti takejto chorobe môžeme vytvoriť ochranu. Prečo očkujeme Očkovanie funguje tak, že sa do tela dostane čo najmenšie množstvo potrebných látok, pochádzajúcich z pôvodcov ochorení. Môže ísť len o časti buniek, celé bunky, alebo oslabené bunky, alebo vírusom podobné častice. Tieto látky v tele ochorenie nevyvolajú. Imunitný systém človeka ich však rozpozná a vytvorí voči nim obranné mechanizmy. Tie človeka ochránia pred skutočným pôvodcom ochorenia. Je mylná predstava, že je zbytočné sa očkovať proti ochoreniam, ktoré sa už u nás nevyskytujú. Očkovanie spravidla neodstraňuje pôvodcov ochorení, ale robí nás voči nim imúnnymi. Samozrejme, s našou odolnosťou klesá možnosť prenosu ochorení, keďže sa mikroorganizmy nemajú ako rozmnožovať a šíriť. Očkovanie je tréningový program pre imunitný systém. 6 7

5 Očkovanie dospelých Očkovanie v Slovenskej republike sa od roku 1986 riadi národným Imunizačným programom, ktorý rešpektuje odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Európskej komisie. V rámci tohto programu sa vytvorili aj zákonné úpravy, ktoré určujú podmienky a pravidlá očkovania. V súčasnom období povinné a odporúčané očkovanie dospelých upravuje Vyhláška č. 585 MZ SR z 10. decembra 2008 v znení neskorších predpisov. V tejto zákonnej vyhláške sa očkovanie upravuje ako povinné u osôb, ktoré dosiahli určitý vek, alebo sú vystavené zvýšenému riziku vybraných nákaz, napr. zo zdravotných dôvodov alebo profesionálne, alebo odporúčané pre vybrané skupiny obyvateľov. Z týchto zákonných úprav vyplýva, že na Slovensku je pre všetkých dospelých povinné očkovanie proti záškrtu a tetanu, ktoré by mal každý dospelý absolvovať každých 15 rokov (prvýkrát vo veku 30 rokov, potom 45, 60...). Pre špecifické skupiny obyvateľov sú určené ďalšie povinné očkovania, a to proti vírusovej hepatitíde A a B, besnote, chrípke, kliešťovej encefalitíde, meningokokovej meningitíde. Ide o osoby v potenciálnom ohrození profesionálne (záchranári, policajti, lekári, sestričky, veterinári, pracovníci laboratórií) alebo ľudí v ohnisku nákazy (kontakt s chorým na hepatitídu či meningitídu, osoby v oblastiach živelných pohrôm a pod.) Osobitnou kapitolou sú očkovania pri cestách do zahraničia. Do väčšiny štandardných turistických destinácií v Európe stačí mať očkovania, ktoré sú súčasťou nášho očkovacieho kalendára. Avšak pri cestách do rôznych exotických krajín sa môžeme dostať do kontaktu aj s ochoreniami, ktoré sa u nás nevyskytujú. Cholera, žltá zimnica, brušný týfus, japonská encefalitída či meningokoková meningitída sú ochorenia, ktoré sú v niektorých regiónoch veľmi rozšírené. Pri cestách do menej rozvinutých oblastí Južnej a Strednej Ameriky, juhovýchodnej Ázie, Indie, Stredného východu či Afriky je vhodné poradiť sa v špecializovaných centrách cestovnej medicíny alebo si nájsť na internete konkrétne oblasti, kam sa chystáte cestovať a zistiť si, ktoré očkovania sú pre danú krajinu odporúčané alebo vyžadované. Pri cestovaní netreba zabúdať na to, že očkovanie sa musí začať v dostatočnom predstihu pred plánovanou cestou, aby sa stihla vytvoriť dostatočná hladina protilátok. Očkovací kalendár Očkovací kalendár pre povinné pravidelné očkovanie detí a dospelých platný od Vek Druh očkovania Typ očkovania mesiac mesiac Záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusová hepatitída B, hemofilové invázne infekcie, II. dávka (základné očkovanie) detská obrna a pneumokokové invázne mesiac ochorenia III. dávka (základné očkovanie) mesiac Osýpky, mumps, ružienka (rubeola) základné očkovanie v 6. roku života Záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna preočkovanie v 11. roku života Osýpky, mumps, ružienka (rubeola) preočkovanie v 13. roku života Záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna preočkovanie Dospelí Záškrt, tetanus preočkovanie každých 15 rokov Zavedenie do plošného očkovania I. dávka (základné očkovanie) Povinne sa očkuje od roku: Záškrt: 1946 Tetanus: 1952 Čierny kašeľ: 1956 Detská obrna: 1957 Vírusová hepatitída B: 1998 Hemofilové infekcie: 2000 Pneumokoky: 2009 Povinne sa očkuje od roku: Osýpky: 1969 Mumps:1987 Ružienka (rubeola): 1986 Povinné očkovanie proti tuberkulóze bolo v rokoch

6 Povinné očkovanie Podľa platného očkovacieho kalendára by sa každý dospelý občan Slovenskej republiky mal dať preočkovať proti dvom chorobám záškrtu a tetanu. Prvé preočkovanie by sme mali absolvovať v 30. roku života, potom každých 15 rokov. Očkuje sa jednou dávkou vakcíny obsahujúcou antigény proti obidvom ochoreniam. Čo je to tetanus? Typickým prejavom ochorenia je tŕpnutie šije. Pri plnom vedomí chorého nastupujú silné sťahujúce kŕče žuvacieho a šijového svalstva a neskôr celého trupu. Ochorenie vyvoláva toxín, ktorý produkuje baktéria Clostridium tetani. Tá sa dostáva do prostredia trusom zvierat a zostáva v pôde aj niekoľko rokov. Do organizmu potom prenikne cez poranenú kožu. Vhodné podmienky vytvárajú najmä hlbšie rany, ktoré sa zatvoria a práve nedostatok kyslíka vytvára priaznivé podmienky pre ďalšie množenie baktérie. Ochorenie prebieha ťažko a približne 50 % chorých umiera. Pri včasnej diagnóze je liekom prvej voľby podanie antitetanického séra alebo ľudského gamaglobulínu s vysokým obsahom antitoxínových protilátok, dôkladné chirurgické ošetrenie rany, podávanie penicilínu a podanie jednej dávky očkovacej látky ako stimul na tvorbu vlastných protilátok. Čo je záškrt? Záškrt (diftéria) je výlučne ľudské ochorenie horných dýchacích ciest. Baktéria Corynebacterium diphtheriae je odolná proti mrazu aj vyschnutiu. Inkubačný čas je veľmi krátky, trvá 1 4 dni. Mikrób sa najčastejšie usídli na mandliach, prípadne na sliznici nosa, hrtanu, očných spojivkách alebo na koži. Prvé príznaky sú podobné angíne, zvýšenú teplotu sprevádza bolesť v krku, problémy s prehĺtaním, malátnosť. Na mandliach sa objavia žltobiele pablany, pod ktorými sa objavia krvácajúce rany. Záškrt môže prerásť do zhubnej podoby (diphtheria maligna). Vtedy povlak začne z mandlí prerastať na ďalšie sliznice. Stav pacienta sa zhorší, chorý veľmi ťažko dýcha, uzliny sa zväčšujú a krk výrazne opuchne. Nastáva zápal srdcového svalu a záškrtová obrna, ktorá sa týka najmä oblasti krku a ústnej dutiny. V najhorších prípadoch dochádza k smrti udusením. Najčastejšie odporúčané očkovania Ochorenie Príznaky Očkovacia schéma Odporúčané najmä pre: Chrípka Vírusová hepatitída A (žltačka typu A) rýchly nástup, vysoké teploty, bolesti kĺbov a svalov, únava, malátnosť, zimnica. Zdravotný stav sa môže skomplikovať následnými infekciami dýchacích ciest (zápal pľúc a priedušiek) alebo problémami so srdcom (zápal srdcového svalu a pod.) ožltnutie, horúčka, únava, nechutenstvo, nauzea, bolesti brucha, tmavý moč. Môže prebiehať aj bezpríznakovo, pričom tieto osoby sú zdrojom nákazy pre ostatných, keďže vírus vylučujú. Jedna dávka každý rok, najvhodnejšie na začiatku jesene. Samostatnou vakcínou proti žltačke typu A sa očkuje dvoma dávkami (druhá dávka s odstupom mesiacov po prvej dávke). Je možné spoločné očkovanie proti žltačke typu A aj B tromi dávkami (druhá dávka mesiac po prvej a tretia dávka 6 mesiacov po prvej dávke). osoby nad 59 rokov, pacienti bez ohľadu na vek, s pridruženými ochoreniami srdca, obličiek, dýchacích ciest, metabolickými poruchami a poruchami imunity, profesie v kontakte s veľkým počtom ľudí (zdravotnícki pracovníci, učitelia a pod.), mladšie generácie vzhľadom na ekonomickú záťaž (práceneschopnosť, strata zárobku a pod.). osoby cestujúce do bežných dovolenkových destinácií (severná Afrika, Turecko, Bulharsko), osoby dispenzarizované pre chronické ochorenia pečene, odporúčané je aj pre osoby pracujúce v potravinárstve, povinné v niektorých pracovných skupinách (záchranári, policajti a pod.). Odporúča sa však každému

7 Ochorenie Príznaky Očkovacia schéma Odporúčané najmä pre: Ochorenie Príznaky Očkovacia schéma Odporúčané najmä pre: Vírusová hepatitída B (žltačka typu B) Čierny kašeľ (pertussis) vysokoinfekčné zápalové degeneratívne ochorenie pečene (100x infekčnejšie ako HIV), prvé príznaky ako ľahká viróza, hnačky, príznaky podobné chrípke, kĺbové, kožné a nervové príznaky, ktoré prevládajú nad príznakmi zažívacieho traktu, viac ako polovica prípadov je bez ožltnutia. Vírus často prechádza do chronickej formy (u osôb s poruchou imunity čo sú aj diabetici, to môže byť až 60 %) a môže spôsobiť vznik cirhózy a rakoviny pečene. typický záchvatový kašeľ trvajúci 6 a viac týždňov, katarálne štádium: pokašliavanie, nádcha, zvýšená teplota, svrbenie očí, únava a nechutenstvo, záchvatové štádium viac ako 10 dní trvajúci suchý dráždivý kašeľ, nebýva sprevádzaný teplotou, únava, mnoho komplikácií, ako krvácanie do viečok, zápal pľúc, zápal stredného ucha, ale aj zápal mozgu. Samostatná vakcína sa podáva v troch dávkach (druhá dávka mesiac po prvej, tretia dávka 6 mesiacov po prvej dávke). Je možné spoločné očkovanie jednou vakcínou spolu proti žltačke typu A aj B tromi dávkami (druhá dávka mesiac po prvej, tretia dávka 6 mesiacov po prvej dávke). Proti čiernemu kašľu sme boli očkovaní v detstve. Ochrana však nie je celoživotná. Na posilnenie obranyschopnosti je vhodné očkovanie spojiť s povinným očkovaním proti tetanu a záškrtu, teda minimálne každých 15 rokov. Podáva sa v jednej dávke. diabetici (očkovanie plne hradené zo zdravotného poistenia), ľudia s poruchami funkcie pečene, povinné pre vyšpecifikované skupiny zdravotníckych zamestancov a študentov zdravotníckych škôl. rodičia a starí rodičia v rodinách, kde sa očakáva narodenie dieťaťa. Kliešťová encefalitída Ovčie kiahne Besnota na človeka prenáša kliešť, zdrojom nákazy môže byť aj mlieko a produkty z tepelne nespracovaného mlieka infikovaných zvierat, prejavuje sa ako viróza, ktorá môže prerásť do zápalu mozgových blán s ťažkými následkami a poškodením centrálnej nervovej sústavy, dlhodobé poruchy nervového systému, čiastočná paralýza, strata pamäti, depresie a pod. horúčky, vyrážkový výsev (vyrážky postupne menia formu, mokvajú a chrastavejú), poškodenie vnútorných orgánov. Ten istý vírus vyvoláva pásový opar. prenáša sa zo zvierat zväčša po uhryznutí, postihuje centrálny nervový systém, spôsobuje poruchy vedomia, zvýšenú dráždivosť, neskôr celkovú paralýzu. Podáva sa v troch dávkach (druhá dávka mesiac po prvej, tretia dávka 6 12 mesiacov po prvej dávke). Každé tri až päť rokov je potrebné preočkovanie jednou dávkou. Dospelí sa očkujú dvomi dávkami s odstupom minimálne 6 týždňov. Predexpozičné alebo postexpozičné očkovanie sa vykonáva podľa pokynov výrobcu. turisti a všetci, ktorí chodia do prírody či prichádzajú do styku so zvieratami, osoby pohybujúce sa v endemických oblastiach, pre niektoré povolania (napr. zamestnanci lesného a vodného hospodárstva, poľnohospodárski zamestnanci, geológovia, zememerači, policajti, colníci, profesionálni vojaci a pod.) ženy pripravujúce sa na materstvo, ktoré v detstve neprekonali ovčie kiahne. osoby, ktoré sa chystajú na dlhší pobyt v prírode v oblastiach s rozšírenou besnotou, profesijne povinné (veterinári, lesní robotníci, poľovníci a pod.). HPV (ľudské papilomavírusy) Meningokok dlhodobo bez príznakov, vyvolávajú zmeny vedúce najčastejšie k rakovine krčka maternice alebo spôsobujú genitálne bradavice. spôsobuje nebezpečné invázne ochorenia (otravu krvi a meningokokovú meningitídu zápal mozgových blán), objavuje sa po namáhavom telesnom výkone alebo po náročnom období pre imunitný systém, keď je organizmus oslabený (stres). Podáva sa v troch dávkach (druhá dávka mesiac po prvej, tretia dávka 6 mesiacov po prvej dávke). Niekoľko typov vakcín proti jednému alebo viacerým typom meningokoka. Pri polysacharidovej vakcíne sa odporúča preočkovanie každé 2 až 4 roky. dievčatá od 9 rokov veku a vyššie. dospievajúci a mladí dospelí, vyžaduje sa do niektorých afrických krajín. Pneumokokové infekcie rôzne príznaky od ľahkých zápalov horných dýchacích ciest, zápal stredného ucha až zápal pľúc, môžu prerásť do zápalu mozgových blán, zápalu srdcového svalu, sepsy a ďalších život ohrozujúcich chorôb. Dostupné sú dve vakcíny proti pneumokokom pre dospelých. V oboch prípadoch sa očkuje jednou dávkou, v prípade polysacharidovej vakcíny sa odporúča preočkovanie každých 3 až 5 rokov. osoby dispenzarizované bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, s metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami, osoby staršie ako 59 rokov, osoby v rodinách, kde sa očakáva narodenie dieťaťa, osoby žijúce v zariadeniach sociálnych služieb

8 Najčastejšie námietky proti očkovaniu Infekčné choroby začali ustupovať už pred zavedením očkovania. Za ústupom ochorení je zlepšenie hygieny. Lepší hygienický štandard, používanie zdravotne neškodnej pitnej vody a lepšia zdravotná starostlivosť významne prispievajú k zlepšeniu zdravia populácie ako celku. Neznamená to však, že sa automaticky buduje lepšia imunita jedinca, alebo že by pôvodcovia ochorení zmizli. Mnohé choroby sa do zavedenia očkovania šírili a šíria bez problémov aj v krajinách s vysokým hygienickým štandardom práve v časoch, keď došlo k oslabeniu očkovania (typický príklad sú osýpky alebo záškrt v niektorých krajinách Európy). Nežiaduce účinky po očkovaní sú neprimerane veľké v porovnaní s prínosom samotného očkovania. Každý človek je individuálny a má svoj vlastný imunitný systém. A každá látka (nielen vakcína) môže u niektorých vnímavých jedincov vyvolať neprimeranú reakciu. Očkovacie látky však vyvolávajú očakávané reakcie organizmu, ktoré odznejú v priebehu niekoľkých dní (opuch miesta vpichu, prípadné zvýšenie teploty, nepokoj a pod.) a sú známkou tvorby protilátok. Závažné reakcie po očkovaní sú veľmi zriedkavé. Prekonanie ochorenia predstavuje významne vyššie riziko a závažnejšie následky v porovnaní s nežiaducimi reakciami po očkovaní. Ortuť v očkovacích látkach v podobe tiomersalu sa ukladá v tele. Tiomersal je etylortuť, látka, ktorá sa používa vo farmaceutickom priemysle ako konzervačná látka. V dnešných moderných očkovacích látkach sa už nepoužíva, kedže sa vyrábajú v jednodávkových baleniach, ktoré takúto formu stabilizácie nepotrebujú. Navyše etylortuť sa nehromadí v tele, ale telo ju vylučuje. Viac ortuti než z liekov (a vo vakcínach nie je žiadna) prijímame napríklad z rybích výrobkov, ako je napríklad tuniak v konzerve. Okrem samotných výrobcov kvalitu očkovacích látok nikto nekontroluje. Inštitúcie, ktoré registrujú očkovacie látky, veľmi pozorne sledujú každú šaržu prichádzajúcu do predaja. Klinický výskum, schvaľovací proces a zavedenie očkovacej látky do praxe trvá niekoľko rokov. Bezpečnosť sa kontroluje aj na európskej úrovni (EMA Európska lieková agentúra), aj na štátnej úrovni, čo je u nás Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), neustále. V súčasnosti jestvuje dôsledný celosvetový systém hlásení a sledovania účinkov a prípadných nežiaducich reakcií. Pri akomkoľvek pochybení, hoci len vzdialene sa týkajúcom kvality a bezpečnosti očkovacích látok, sa systémom varovania upozornia národné inštitúcie a tie následne zabezpečia potrebné kroky na zabezpečenie ochrany pacientov. Nielen očkovacie látky, ale celá výroba liekov patrí k najkontrolovanejším odvetviam výroby na svete. Očkovanie je už zbytočné, keďže sa dané ochorenia už nevyskytujú. Pôvodcovia infekčných chorôb cirkulujú v populácii, najmä ak ich nositeľmi nie sú iba ľudia, ale aj zvieratá (vtáci a cicavce pre chrípkové vírusy, kliešte pre vírus kliešťového zápalu mozgu a pod.). Ľudské patogény narážajú na bariéru zaočkovaných jedincov a nešíria sa ďalej. Napriek tomu sú medzi nami a ukončenie očkovania by viedlo k návratu chorôb. Očkovacie látky preťažujú imunitný systém. Súčasné očkovacie látky obsahujú podstatne menej antigénov, teda látok vyvolávajúcich reakciu organizmu, ako mali látky v 20. storočí. Kombinované očkovacie látky proti rôznym chorobám sú nastavené tak, aby pri minimálnom počte antigénov vedeli stimulovať imunitný systém a vyvolať dostatočnú odozvu. Schopnosť nášho imunitného systému reagovať na antigény je mnohonásobne vyššia. Často sa stáva, že očkovanie proti chrípke nechráni a očkovaní aj tak ochorejú. Táto námietka sa objavuje najmä pri očkovaní proti chrípke. Laická verejnosť často označuje za chrípku aj mnohé menej závažné respiračné ochorenia, ktoré majú podobný priebeh. Okrem toho v prostredí môžu kolovať aj iné kmene vírusu chrípky ako tie, proti ktorým očkovacia látka chráni. Aj pri nižšej účinnosti, najmä u seniorov, je u očkovaných priebeh ochorenia miernejší, nevyžaduje pobyt v nemocnici. Niekedy sa dokonca uvádzajú tvrdenia, že chrípku vyvoláva samotné očkovanie. Ochorieť na chrípku po očkovaní proti chrípke je nemožné, pretože očkovacie látky u nás neobsahujú živé kmene chrípkových vírusov, iba ich časti

9 Užitočné odkazy Dohľad nad bezpečnosťou liečiv a očkovacích látok v Slovenskej republike vykonáva Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Na jeho webovej stránke ( nájdete užitočné informácie vrátane informácií pre používateľa o liekoch a očkovacích látkach. Ďalšou z možností je obrátiť sa na príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva (zoznam sa nachádza na webových stránkach Úradu verejného zdravotníctva: kde Vám v rámci poradní očkovania pomôžu zodpovedať Vaše otázky. Európskou autoritou pre registráciu a dohľad nad bezpečnosťou liečiv a vakcín je Európska lieková agentúra ( Vyvážené informácie o očkovaní v anglickom jazyku nájdete na webe amerického Centra pre kontrolu chorôb a prevenciu CDC ( Európskou obdobou je ECDC ( alebo na webe Svetovej zdravotníckej organizácie WHO ( Ďalšie informácie získate aj na stránkach: Viac informácií o možnosti očkovania Vám poskytne Váš ošetrujúci lekár. GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o. Galvaniho 7/A, Bratislava 2, tel.: 02/ , fax: 02/ SK/VAC/0008/13