Základná podpora životných funkcií. Marek Pleško 93.Prístav Tortuga Trenčín

Transkript

1 Základná podpora životných funkcií Marek Pleško 93.Prístav Tortuga Trenčín

2 Základná podpora životných funkcií Základná podpora životných funkcií sa týka udržiavania priechodnosti dýchacích ciest a podpory dýchania a obehu, a to bez použitia pomôcok, okrem ochrannej pomôcky. Patrí sem aj rozpoznávanie náhleho zastavenia srdca, polohovanie a opatrenia pri dusení (cudzie teleso ako prekážka v dýchacích cestách). Príčiny náhlych srdečných zástav v Európe Choroby srdca 82,5% Iné vnútorné choroby 8,6% pľúcne choroby 4,3% cievne príhody 2,2% Vonkajšie príčiny 9,0% poranenia (traumy) 3,1% dusenie sa 2,2% predávkovanie cudzou látkou 1,9% samovraždy a násilná trestná činnosť 0,9%

3 Reťaz prežitia Reťaz prežita je názov pre účelný postup neodkladnej resuscitácie. Ide o postupnosť jednotlivých krokov resuscitácie, ktoré sú potrebné pre úspešné oživovanie: včasné rozpoznanie núdzového stavu a privolanie pomoci (112, 155) okamžité poskytnutie KPR osobou v blízkosti postihnutého včasná defibrilácia poskytnutá profesionálnymi záchranármi do 3 5 minút po kolapse včasné poskytnutie ďalších život zachraňujúcich opatrení a poresuscitačná starostlivosť v nemocnici (operácia, JIS, OAIM...) Vo väčšine obcí EU je dojazdový čas záchrannej zdravotníckej služby (ZZS) 8 a viac min. (t.j. od volania po jej príchod). V tomto čase je prežitie postihnutého závislé na včasnom zahájení prvých troch krokov reťazca prežitia osobami v blízkosti postihnutého. Udržaním cirkulácie a okysličenia krvi laikom, sa zvyšuje pravdepodobnosť úspešnej defibrilácie vykonávanej záchranou službou.

4 Ako telefonovať? Udať svoje meno Telefónne číslo Presné určenie miesta nehody/udalosti a jej popis Počet postihnutých Závažnosť poranení a opis stavu osoby/osôb Upozorniť na prípadné ďalšie nebezpečné faktory

5 Úkony pri základnej podpore života Úkony pri základnej podpore života sú: Zistenie základných vitálnych funkcií (stav vedomia, dýchanie, cirkulácia). V prípade zachovaného dýchania a cirkulácie zabezpečiť priechodné dýchacie cesty a uložiť postihnutého do stabilizovanej polohy. V prípade chýbania prejavov dýchania a cirkulácie vykonať kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) dýchaním z pľúc do pľúc a kompresiami hrudníka a to až do príchodu zdravotnej záchrannej služby (ZZS).

6 Overovanie stavu vedomia Stav vedomia overujme nasledovne: Skontrolujeme reakciu postihnutého - jemne potrasieme jeho plecami a nahlas sa spýtame: Ste v poriadku? (od stláčania tzv. bolestivých bodov sa už upustilo!). Ak reaguje, ponecháme ho v polohe, v ktorej sme ho našli, pokiaľ nehrozí ďalšie nebezpečenstvo. Pokúsime sa zistiť, čo sa s postihnutým stalo a v prípade potreby privoláme pomoc, pravidelne kontrolujeme jeho stav. Ak nereaguje, pristupujeme k overeniu dýchania a cirkulácie.

7 Overovanie dýchania a cirkulácie Overovanie dýchania a cirkulácie vykonávame takto: obrátime postihnutého na chrbát, zakloníme mu hlavu a zdvihneme bradu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty. Udržujeme dýchacie cesty priechodné a zrakom sledujeme pohyby hrudníka, sluchom zisťujeme pri ústach postihnutého, či vydáva dýchacie zvuky, lícom zisťujeme prúdenie vzduchu z jeho úst, položením ruky na hrudník overujeme, či sa hrudník zdvíha a klesá. Zdvih sánky sa neodporúča laickým záchranárom, keďže jeho nácvik i realizácia sú nie jednoduché a môže pri ňom dôjsť k pohybu chrbtice. Laickí záchranári preto majú spriechodniť dýchacie cesty manévrom záklonu hlavy a zdvihnutia brady, a to tak u poranených ako aj neporanených postihnutých. V prvých minútach po zastavení srdca môže postihnutý iba veľmi málo dýchať, resp. lapať hlasne a nepravidelne po vzduchu (tzv. agonálne dýchanie). Nepomýľme si to s normálnym dýchaním. Zrakom, sluchom a hmatom sa snažíme po nie dlhšie ako 10 sekúnd zistiť, či postihnutý dýcha normálne. Ak máme akékoľvek pochybnosti o tom, či je dýchanie normálne, konáme tak, ako keby normálne nebolo!

8 Overovanie dýchania a cirkulácie Ak postihnutý dýcha normálne, obrátime ho do stabilizovanej polohy, pošleme po pomoc / zavoláme záchranku, kontrolujeme, či postihnutý aj naďalej dýcha. Ak postihnutý nedýcha normálne, alebo nedýcha vôbec, bez toho aby sme kontrolovali pulzácie, alebo iné známky cirkulácie (!!!) začíname okamžite s masážou hrudníka (pri zástave dýchania, alebo pri jeho abnormalitách, možno zástavu srdca a cirkulácie automaticky očakávať, meranie pulzov zdržuje!). Ak sme viacerí, pošleme niekoho po pomoc (resp. volať ZZS). Ak sme sami, zavoláme najprv záchrannú službu (snažíme sa skrátiť čas od nášho volania po vykonanie defibrilácie!); vrátime sa k postihnutému a až potom začneme stláčať hrudník (iniciálnych päť vdychov dávame, iba u detí, alebo ak sa dotyčný pred tým dusil pre prítomnosť cudzieho telesa, alebo topil!).

9 Stabilizovaná poloha Pri zachovaní dýchania a cirkulácie ukladáme postihnutého do stabilizovanej polohy nasledovne: Kľakneme si vedľa postihnutého a zabezpečíme, aby mal obe nohy (dolné končatiny) natiahnuté. Ak má, odstránime postihnutému okuliare, príp. umelý chrup. Položíme rameno, ktoré je k nám najbližšie, do pravého uhla k telu, s lakťom zohnutým a dlaňou nahor. Preložíme rameno cez hrudník a podržíme chrbát ruky smerom k lícu postihnutého najbližšie k sebe. Druhou rukou uchopíme vzdialenejšiu končatinu tesne nad kolenom a potiahneme ju nahor, pričom päta ostane na zemi. Ruku tlačíme na líce a potiahneme vzdialenejšou končatinou tak, aby sa postihnutý prekotúľal nabok smerom k mám. Upravíme končatinu ležiacu navrchu tak, aby bedrový kĺb a koleno boli zohnuté do pravého uhla. Zakloníme hlavu dozadu tak, aby zostali dýchacie cesty priechodné. Ak je to potrebné, upravíme ruku pod lícom, aby zostala hlava zaklonená. Pravidelne kontrolujeme dýchanie, ak musí zostať postihnutý v tejto polohe dlhšie ako 30 min, otočíme ho na druhú stranu, aby sa uvoľnil tlak na dolnú časť ramena.

10 Kardiopulmonálna resuscitácia Ak je pacient v bezvedomí a nedýcha, zavoláme rýchlu zdravotnú pomoc (112,155) a zahájime kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) takto: kľakneme si vedľa postihnutého, zápästie jednej ruky položíme do stredu hrudníka postihnutého, zápästie druhej ruky položíme na ruku na hrudníku, spojíme vzájomne prsty rúk a dbáme na to, aby sme netlačili na rebrá postihnutého (nezriedka sa stáva, že pri kompresii hrudníka dochádza k fraktúram rebier), netlačíme na hornú časť brucha ani na dolnú časť hrudnej kosti, nahneme sa vertikálne nad hrudník postihnutého a s natiahnutými ramenami stlačíme hrudnú kosť o 4-5 cm (náš pohyb pritom nevychádza z ramien, ale z krížovej oblasti => je to menej únavné!) po každom stlačení úplne uvoľníme tlak na hrudník bez toho, aby sme prerušili dotyk rúk s hrudnou kosťou; opakujeme frekvenciou približne 100/ min (trochu menej ako 2 stlačenia za sekundu => rátame si raz a dva a tri a štyri... ), stlačenie a uvoľnenie by mali trvať rovnako dlho (aby sa srdce pri uvoľnení stihlo pasívne naplniť krvou => rýchle stláčanie toto naplnenie neumožní, pri pomalom stláčaní sa naopak krv neprimerane hromadí v srdci, čím sa znemožňuje jeho ďalšie optimálne naplnenie aj vývrh).

11 Kardiopulmonálna resuscitácia Stláčanie hrudníka kombinujeme s vdychmi umelého dýchania: Po 30 stlačeniach znovu spriechodníme dýchacie cesty pomocou záklonu hlavy a nadvihnutia brady. Palcom a ukazovákom ruky položenej na čele postihnutého stlačíme nos postihnutého, tak aby nosnými dierami neprúdil vzduch. Ústa musia byť pootvorené, ale brada musí byť zodvihnutá. Normálne sa nadýchneme a priložíme pery na ústa postihnutého tak, aby bol styk tesný. Rovnomerne (nie prudko a prisilne!) vdýchneme do úst postihnutého a sledujeme, či sa nadvihuje jeho hrudník, vdýchnutie má trvať asi 1 sekundu ako pri normálnom dýchaní. Udržujeme hlavu v záklone a bradu zodvihnutú, oddialime svoje ústa od úst postihnutého a sledujeme, či hrudník pri úniku vzduchu (výdychu) klesá (ak neklesá pravdepodobne sme do neho vdýchli prisilno a vzduch sa dostal do žalúdka). Znovu sa normálne nadýchneme a vdýchneme do úst postihnutého ešte raz, čím dosiahneme celkovo dve účinné vdýchnutia umelého dýchania. Potom znovu, bez otáľania, položíme ruky do správnej polohy na hrudnú kosť a aplikujeme ďalších 30 stlačení hrudníka. Pokračujeme a ďalej stláčame hrudník a podávame umelé dýchanie v pomere 30:2!

12 Kardiopulmonálna resuscitácia Postihnutého kontrolujeme iba vtedy, keď začne normálne dýchať; inak resuscitáciu neprerušujeme. Ak pri prvom vdýchnutí umelého dýchania nepozorujeme, že sa hrudník dvíha ako pri normálnom dýchaní, pred ďalším pokusom: skontrolujeme ústa postihnutého a odstránime všetky prekážky, skontrolujeme znovu, či je hlava dostatočne zaklonená a brada zdvihnutá. Pred opakovaným stláčaním hrudníka sa nepokúšajme o viac ako dve vdýchnutia (keď to nejde, tak to nejde...), ak sa umelé dýchanie nedá vykonať (zaklinené cudzie teleso, závažné poranenia tváre a pod.), robíme kontinuálnu masáž srdca bez prestávky! Ak je prítomná ešte ďalšia osoba, ktorá môže poskytnúť záchranu, striedame sa po 1 2 minútach, aby sme predišli únave. Pri striedaniach záchranárov dbáme na to, aby k prerušeniu resuscitácie dochádzalo na čo najkratší čas.

13 Kardiopulmonálna resuscitácia Možno tiež poskytnúť KPR len so stláčaním hrudníka, a to nasledovne: Ak nemôžeme (pri devastačnom poranení tváre) alebo nechceme poskytnúť umelé dýchanie (pri obave z nakazenia, alebo z inej zábrany), aplikujeme len stláčanie hrudníka. Ak sa aplikuje len stláčanie hrudníka, musí byť kontinuálne, frekvenciou 100/ min (tzn., že hrudník stláčame bez prestávky!) Postihnutého kontrolujeme iba vtedy, keď začne normálne dýchať; inak resuscitáciu neprerušujeme. S resuscitáciou pokračujeme až do príchodu kvalifikovanej pomoci, ktorá nás vystrieda, kým postihnutý nezačne normálne dýchať, kým necítime úplné vyčerpanie.

14 Kardiopulmonálna resuscitácia Spontánna elektrická aktivita srdca sa obnoví až elektrickým výbojom (defibriláciou), šanca, že sa to podarí iba kompresiou hrudníka je minimálna! Použitie automatického externého defibrilátora (AED): AED by sa mali nachádzať na verejne dostupných miestach (letiská, železničné a autobusové stanice, stanice metra, nákupné strediská a pod.). Majú byť na viditeľnom mieste, riadne označené. Štandardné AED sa hodia pre použitie u detí vo veku nad 8 rokov. U detí vo veku medzi 1 a 8 rokov sa používajú pediatrické vankúšiky alebo pediatrický režim, pokiaľ je k dispozícii; ak nie sú k dispozícii, použijem AED tak, ako je. AED sa neodporúča používať u detí vo veku do 1 roka.

15 Kardiopulmonálna resuscitácia Postup pri použití AED Dbáme na bezpečnosť seba, postihnutého a okolostojacich. Ak postihnutý nereaguje a nedýcha normálne, pošleme niekoho po AED a aby zavolal ZZS. Začneme s KPR podľa odporúčaní pre základnú podporu životných funkcií. Akonáhle dostaneme defibrilátor, zapneme defibrilátor a pripojíme elektródy. Ak je prítomných viac ako jeden záchranár, pokračuje v KPR aj počas týchto úkonov. Ďalej postupujeme podľa hlasových / vizuálnych inštrukcií z AED. Dbáme na to, aby sa nikto počas analýzy rytmu pomocou AED postihnutého nedotýkal. Ak je indikovaný výboj: dbáme, aby sa nikto nedotýkal postihnutého, stlačíme gombík aplikácie výboja podľa návodu (plne automatické AED aplikujú výboj automaticky), pokračujeme podľa hlasových /vizuálnych inštrukcií. Ak výboj nie je indikovaný: okamžite pokračujeme znova v KPR, v pomere 30 kompresií a 2 vdýchnutia, pokračujeme podľa hlasových /vizuálnych inštrukcií. Postupujeme podľa inštrukcií AED až kým sa nedostaví kvalifikovaná pomoc a prevezme postihnutého, kým začne postihnutý normálne dýchať, do vyčerpania.

16 Dusenie Cudzie teleso v dýchacích cestách (dusenie) - nie je častá, ale zvládnuteľná, príčina náhlej smrti. Najčastejšie sa vyskytujúca príčina dusenia u dospelých je obštrukcia dýchacích ciest jedlom. U detí sa polovica hlásených prípadov dusenia vyskytne tiež počas jedla (najčastejšie sladkosti) a zvyšné prípady dusenia sa vyskytnú v súvislosti s predmetmi inými ako potrava, napr. mince alebo hračky. Úmrtia v dôsledku zadusenia sú zriedkavé u kojencov aj detí. Keďže väčšina prípadov dusenia sa vyskytuje pri jedení, sú pri tom spravidla svedkovia. Často je možné teda včas zasiahnuť, ešte kým je postihnutý pri vedomí a môže spolupracovať.

17 Dusenie Postup pri obštrukcii dýchacích ciest cudzím telesom (dusenie sa) u dospelých a detí nad 1 rok: Ak postihnutý vykazuje známky miernej nepriechodnosti dýchacích ciest (kašeľ): Povzbudzujeme ho, aby naďalej kašľal, ale inak nič iné. Ak postihnutý vykazuje známky závažnej nepriechodnosti dýchacích ciest (chrčanie, chytanie sa za krk, úsilné dýchanie, vydávanie pazvukov, zmodrávanie) a je pri vedomí: Udrieme ho až päťkrát do chrbta nasledovným spôsobom: postavíme sa mierne zboku za postihnutého. Jednou rukou podoprieme hrudník postihnutého a prehneme ho dopredu tak, aby teleso, ktoré upcháva dýchacie cesty mohlo pri uvoľnení vyjsť von cez ústa a aby sa nedostávalo hlbšie do dýchacích ciest. Udrieme zápästnou hranou druhej ruky postihnutého najviac päťkrát silno medzi lopatky. Skontrolujeme, či sa nám jednotlivými údermi podarilo uvoľniť upchatie dýchacích ciest. Ide o to, aby sme jednotlivými údermi uvoľnili upchatie a nie je potrebné za každú cenu udrieť päťkrát.

18 Dusenie Ak sa ani piatimi údermi nepodarí uvoľniť upchatie dýchacích ciest, stlačíme až päťkrát prudko brucho postihnutého nasledovne (tzv. Haimlichov chmat/manéver): Postavíme sa za postihnutého a obomi rukami objímeme hornú časť brucha postihnutého. Prehneme postihnutého dopredu. Zovrieme ruku v päsť a položíme ju medzi pupok a hrot hrudnej kosti. Uchopíme túto ruku druhou a silno zatlačíme smerom dovnútra a nahor. Zopakujeme najviac päťkrát. Ak sa upchatie nepodarí ani tak uvoľniť, pokračujeme striedavo v úderoch do chrbta a nárazovom stláčaní brucha. Ak postihnutý stratí vedomie: Opatrne uložíme postihnutého na zem. Okamžite zavoláme ZZS. Začneme KPR.

19 Dusenie Uvoľnenie dýchacích ciest - vyčistenie ústnej dutiny prstami - rutínne čistenie ústnej dutiny prstami za účelom uvoľnenia dýchacích ciest bez viditeľnej prítomnosti cudzieho telesa nemajú opodstatnenie (môžeme tak predmet zatlačiť hlbšie do dýchacích ciest a postihnutému ešte viac poškodiť). Vyhýbame sa preto čisteniu ústnej dutiny prstami naslepo a manuálne odstraňujeme tuhé predmety z dýchacích ciest iba vtedy, ak sú viditeľné! Po úspešnom ošetrení pri nepriechodnosti dýchacích ciest v dôsledku cudzieho telesa môže napriek tomu zostať cudzí materiál v horných alebo dolných dýchacích cestách a spôsobiť neskôr komplikácie. Postihnutých, u ktorých pretrváva kašeľ, majú ťažkosti pri prehĺtaní alebo pocit predmetu, ktorý je zachytený v hrtane, preto odosielame na kontrolu k lekárovi. Pri aplikácii nárazových stlačení brucha (Haimlichovho manévru) možno spôsobiť závažné poranenie a všetkých postihnutých, u ktorých sme túto metódu aplikovali posielame k lekárovi na vyšetrenie prípadného poranenia.

20 Oživovanie detí a obetí topenia Špecifiká KPR u detí a topiacich sa/dusiacich sa dospelých: Pred kompresiou hrudníka vdýchneme päťkrát do úst postihnutého (u dieťaťa dýchanie z pľúc do pľúc cez ústa ako u dospelých, u dojčaťa t.j. dieťaťa do 1 roku dýchanie z pľúc do pľúc ústami a nosom). Ak je záchranca sám, mal by aplikovať KPR počas približne 1 minúty a až potom ísť a vyhľadať pomoc (resp. zavolať ZZS). Pri uvoľnovaní dýchacích ciest u detí do jedného roka hlavu nazakláňame! Hrudník stláčame u detí asi o jednu tretinu jeho výšky; u detí vo veku do 1 roka používame dva prsty, u detí nad 1 rok jednu alebo dve ruky, podľa potreby, aby sme dosiahli dostatočnú hĺbku kompresie. Pomer kompresií hrudníka k dýchaniu je u detí 30:2 pri jednom záchrancovi, 5:1 pri dvoch záchrancoch a 15:2 v prípade jedného kvalifikovaného záchrancu.

21 Záver Zásady poskytovania prvej pomoci: Zhodnotiť situáciu Zachovať pokoj, nepodliehať panike Konať rozvážne, premyslene a rýchlo Odstrániť nebezpečenstvo Vlastná bezpečnosť (mŕtvy záchranár, žiadny záchranár!) Posúdenie stavu postihnutého Privolanie pomoci Poskytnutie prvej pomoci