Vážené čitateľky, vážení čitatelia.

Transkript

1 OBSAH EDITORIÁL 4 Primár akútnych prípadov 8 Storočie vakcín Vážené čitateľky, vážení čitatelia. očkovanie očami odborníkov 20 Svet bez pravých kiahní 21 LPR Dve percentá z vašich daní 22 Parkinsonova choroba 26 Život so sklerózou multiplex 30 Duch takedaizmu na Slovensku 32 Robert Koch 33 Chronické hepatitídy 36 Jazva na tele jazva na duši 38 Hemofília A 42 Prevrat v očnom lekárstve 44 Lieky v gravidite 46 Tajomstvo tukov 48 Prevencia rakoviny a faktory vonkajšieho prostredia 51 Infekcie ako riziko vzniku karcinómu krčka maternice 52 Feng-šuej a uzdravenie 53 Svetový deň glaukómu 54 Výživa oka 56 Príznaky srdcového infarktu 58 Ovčie kiahne 61 Načúvacie prístroje 62 Chráňte svoj sluch pred hlukom 64 Multiorgánovomultivaskulárna artériová ischemická choroba 66 Na jedálnom lístku pôst Na začiatku roku zvykneme listovať kalendár a zisťovať, na aký deň pripadne ten alebo onen sviatok, a či sa budeme môcť tešiť z dní voľna pridaných k víkendom. Zvyčajne sa naozaj tešíme na voľno a nie na oslavy, a oslavovanie prispôsobíme svojim potrebám a želaniam. Na druhej strane existujú také dni, kvôli ktorým nie je voľný deň, ale ktoré sú významné pre rôzne komunity, odborníkov, záujmové zoskupenia alebo medzinárodné dianie. Pre mňa ako pracovníčku Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) sú dôležité takzvané významné dni venované zdraviu. Určite ste o viacerých počuli, alebo sa zúčastnili podujatí, ktoré sa v rámci nich konajú aj na Slovensku. Ich zoznam nájdete na stránke Najvýznamnejší z nich je Svetový deň zdravia, ktorý oslavujeme 7. apríla, čo je deň výročia vzniku SZO. V tento deň sa nielen poukazuje na úspechy, ktoré sa dosiahli pri zlepšovaní zdravia, ale aj na závažné problémy súvisiace so zdravím, ktoré sa snažia spoločne riešiť SZO a jej členské štáty. Tento rok sa pozornosť upriamuje na hypertenziu vysoký krvný tlak. Je to ochorenie, na ktoré trpí a na komplikácie ktorého stále zomiera príliš veľa ľudí, napriek tomu, že sa mu dá v mnohých prípadoch predchádzať, že sa dá ľahko diagnostikovať a ak už vznikne, veľmi účinne liečiť. A predsa je veľa tých, ktorí ani nevedia, že hodnoty normálneho horného krvného tlaku sa pohybujú v rozmedzí 120 až 129 mmhg a dolného 80 až 84 mmhg, a ani aký majú tlak oni sami. Hypertenzia patrí medzi srdcovo-cievne ochorenia, ktoré sa spolu s onkologickými chorobami podieľajú na takmer 75-percentnej úmrtnosti na Slovensku. Ich vznik a rýchly rozvoj je často podmienený nezdravým životným štýlom, najmä fajčením, nesprávnou skladbou a množstvom stravy, absolútnym nedostatkom pohybu a nadmernou konzumáciou alkoholu. Je len na nás, ako sa s tým popasujeme! Využime čo najviac dní v roku na to, aby sme sa správali k svojmu zdraviu zodpovedne. Budú to naše významné dni venované zdraviu. Želám vám veľa úspechov na ceste za zdravím. Darina Sedláková riaditeľka Kancelárie SZO na Slovensku 1/2013 bedeker zdravia 1

2 PARTNERI Dvojmesačník Číslo 1/2013, Ročník IX. DÁTUM VYDANIA: február 2013 Časopis je nepredajný, ale za cenu poštovného a balného si ho môžete objednať na tel. čísle: 02/ VYDAVATEĽ: RE-PUBLIC s.r.o. SÍDLO: Trnavská 28, Bratislava OFFICE: Cukrová 14, Bratislava IČO: RIADITEĽKA: Mgr. Iveta Kožková EDITORKA: Mgr. Ivana Baranovičová, Tel: 02/ ACCOUNT MANAGER: Jana Štefáneková, Tel: 02/ REDAKTORKA, JAZYKOVÁ KOREKTORKA: Mgr. Zuzana Voštenáková ADMINISTRÁCIA: Bc. Katarína Kožková, Tel: 02/ GRAFICKÁ ÚPRAVA: Kumpan a Kuskus FOTO NA OBÁLKE: Valéria Zacharová FOTO: 123rf.com, archív redakcie a Valéria Zacharová TLAČ: Patria I., spol. s r. o. EVIDENČNÉ ČÍSLO MK SR: EV 4694/12, ISSN Internet: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk RE-PUBLIC s.r.o. Bratislava 2013 ODBORNÍ PARTNERI ODBORNÁ SPOLUPRÁCA Úrad verejného zdravotníctva SR Slovenská zdravotnícka univerzita Kancelária WHO na Slovensku Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovenská lekárska spoločnosť Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Výskumný ústav potravinársky Slovenská biologická spoločnosť SAV Slovenský červený kríž Farmaceutická fakulta UK REDAKČNÁ RADA ČASOPISU BEDEKER ZDRAVIA doc. PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH Vedúci redaktor prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Zástupca vedúceho redaktora MUDr. Vladimír Balogh, PhD. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc. prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc. prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc. prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., FESC MUDr. Svätopluk Hlavačka, MBA prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS MUDr. Alena Kállayová doc. MUDr. Cyril Klement, CSc. doc. MUDr. Roman Kováč, CSc., mim. prof. prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc. prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc. prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. prof. PharmDr. Ján Kyselovič, CSc. prof. MUDr. Peter Labaš, CSc prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. prof. MUDr. Ján Murín, CSc. doc. MUDr. Vladimír Oleár, CSc. doc. MUDr. Alojz Rakús prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc., FRCP prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH MUDr. Darina Sedláková, MPH Mgr. Lenka Skalická prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH prof. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH doc. PhDr. Markéta Vladárová, PhD., MPH Výskumný ústav potravinársky Často sa nás pýtate, kde možno Bedeker zdravia získať. Jednou z možností je úhrada poštovného a balného v cene 13 ročne poštovou poukážkou alebo internet bankingom priamo na účet v banke: /1100. Variabilný symbol: Správa pre adresáta: Bedeker zdravia. Upozornenie: Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na jeho jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotografií, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, príspevky a reklamy majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť stanovenie diagnózy odborným vyšetrením, stanoviť liečebný postup, meniť spôsob liečby, alebo ho určovať, najmä užívaním liekov, alebo iných prípravkov, ktoré musia byť vždy vykonávané a konzultované s príslušným odborným lekárom. Vydavateľ nezodpovedá za škody, alebo prípadné nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním tejto povinnosti. 2 bedeker zdravia 1/2013

3

4 OSOBNOSŤ Primár akútnych prípadov Zhovárala sa: Iva Baranovičová Foto: Valéria Zacharová Profesor MUDr. Vasiľ Hricák, CSc, FESC, primár Oddelenia akútnej kardiológie koronárnej starostlivosti NÚSCCH, a. s., Bratislava, sám o sebe s pokorou priznáva, že za úspechom, ktorý na poli medicíny dosiahol, je tvrdá práca a neraz aj utrpenie. Keď sa pred viac ako tridsiatimi rokmi začal venovať medicíne a neskôr interne, nemohol tušiť, že diagnózy, o ktorých písal vo svojich monografiách a vedeckých prácach, si odskúša aj na vlastnej koži, lepšie povedané, na vlastnom srdci. Ako vaša cesta medicínou začala? Čo vás k medicíne priviedlo, prečo ste sa ju rozhodli študovať? Nemôžem povedať, že som k medicíne smeroval hneď. Dosť som sa od mladosti venoval kynológii, konkrétne foxteriérom, pomáhal som na svet šteniatkam pri komplikovaných pôrodoch, rozmýšľal som teda, že pôjdem študovať veterinu. Už na základnej škole ma zaujímala chémia, zúčastňoval som sa chemických olympiád, ale aj biológia a mikrobiológia. Mojím vzorom a najobľúbenejším vedcom bol a ostáva Louis Pasteur. V tom čase ma okrem iného veľmi uchvátila kniha Paula de Kruifa Bojovníci so smrťou, kde opísal nielen boj s infekčnými ochoreniami, ale napríklad aj príbeh objavenia liekov na chudokrvnosť či cukrovku. Neskôr som čítal nádhernú knihu nemeckého chirurga Hansa Killiana Za nami je len Boh. Myšlienky z nej si často v tichosti pripomínam aj v bežnom dennom živote. Všetky tieto faktory zohrali úlohu v mojej ďalšej profesionálnej orientácii, ale až neskôr, pred definitívnym rozhodnutím, som si uvedomil, ako veľmi ma priťahujú hodnoty úzko súvisiace s medicínou. Myslím tým obetu, lásku, zodpovednosť a vytrvalosť. Tie, podľa mňa, stále platia a s medicínou majú úzky vzťah. Aj keď som váhal medzi prírodnými vedami a medicínou, predsa len zvíťazilo to, že práve v medicíne sa organické či hmotné spája s duchovným. Moje štúdium bolo dosť dramatické, aj s vylúčením zo školy. V časoch normalizácie to nebolo z istých dôvodov až také nezvyčajné, nakoniec ma však vzali späť. Prijali ma na stomatológiu a neskôr som sa opäť vrátil k všeobecnému lekárstvu. Hoci pochádzam z učiteľskej a divadelníckej rodiny, v širšom príbuzenstve som mal viacerých lekárov. Moja krstná mama študovala medicínu a žiaľ, v mladom veku, v piatom ročníku štúdia, tragicky zomrela. Lekárkou bola aj moja teta internistka a diabetologička. Aj cez ňu som nadobudol istý vzťah k internej medicíne. Neskôr, keď som už pracoval ako lekár, som pochopil, že medicína nie je len veda, výskum, liečebné postupy, ale je to aj filozofia a umenie a tiež osobná skúsenosť. Do mojich prednášok 4 bedeker zdravia 1/2013

5 OSOBNOSŤ tieto súvislosti veľmi často a rád zapájam, pretože medzi medicínou a filozofiou jednoznačná súvislosť je. Dozrelo rozhodnutie venovať sa internej medicíne, vlastne najširšej medicínskej špecializácii, ešte počas štúdií, alebo vás ovplyvnil starší kolega či iná medicínska osobnosť? Na začiatku som inklinoval k pôrodníctvu, veľmi ma tento odbor fascinoval komplexne od koncepcie až po šestonedelie. Bolo to aj vďaka tomu, čo som od detstva preskákal so psíkmi, či u starej mamy na dedine s ďalšími zvieratami a samozrejme potom počas štúdia medicíny: prednášky, stáže, pôrody, prax v rámci pôrodníctva. Dokonca, po skončení medicíny som sa pôrodníctvu chcel venovať a keď som si hľadal zamestnanie, s týmto cieľom som aj posielal žiadosti do nemocníc. Bolo ich dosť, lebo ma v tom čase na nijaké miesto nechceli prijať. Štartovaciu dráhu som ako skončený absolvent LF UK nemal ľahkú. K internej medicíne som dospel až neskôr. V rámci interny sa dalo špecializovať a napríklad nefrológia a neurológia ma tiež priťahovali. Ku kardiológii ma tak nejako nasmeroval sám život, respektíve rozhovor s jedným skvelým kardiochirurgom, ktorý mi v tom období rozprával o hemodynamike. Zjednodušene povedané, ide o vzťahy tlakov, prietokov a rezistencií v srdci a v celom organizme, a ako som neskôr aj sám pochopil v rámci práce v hemodynamickom a katetrizačnom laboratóriu, je to najlepší odrazový mostík k pochopeniu kardiológie. Venovať sa kardiológii nebolo náhle rozhodnutie, a len postupne dozrievalo. Na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia ste strávili nejaký čas ako stážista na univerzitných centrách Pitié-Salpetriere a Lariboisiere v Paríži. Pre mladého lekára to asi bola zaujímavá a nezabudnuteľná skúsenosť. Koncom 80. rokov minulého storočia sa mi podarilo získať štipendium francúzskej vlády na základe riadneho pohovoru, ústnej aj písomnej skúšky na Francúzskom veľvyslanectve v Prahe. Hoci sa v tom čase ľady už lámali, napriek rôznym prekážkam som sa predsa len v 89. roku dostal na môj prvý dlhodobý pobyt do Univerzitnej nemocnice Pitié- -Salpetriere v Paríži, čo je dnes jeden z najväčších nemocnično-univerzitných komplexov v Európe. Prednedávnom si na mňa spomenuli v súvislosti s významným jubileom. Uplynulo totiž 400 rokov od založenia tejto najstaršej parížskej nemocnice. Počas osobnej návštevy som dostal peknú knihu o histórii nemocnice aj univerzity s písomným venovaním: bývalému spolupracovníkovi. Mojím vtedajším kolegom bol aj mladý kardiológ, dnes slávny profesor kardiológie Gilles Montalescot, ktorému som jeho skvelú a hodnotnú kariéru vtedy predpovedal, a ktorého, myslím si, pozná každý kardiológ na Slovensku a samozrejme nielen na Slovensku. Sedemmesačný pobyt bol pre mňa veľkým prínosom, zo štipendia som pokryl všetky náklady, ale nebolo to jednoduché, lebo na Slovensku som nechal manželku, tiež lekárku detskú neurologičku s dvomi malými deťmi. Počas pobytu, (za ktorý som dostal veľmi dobré písomné hodnotenie), som urobil prvú angioplastiku na koronárnych cievach, venoval som sa katetrizáciám srdca, hemodynamike katetrizačným vyšetreniam srdcových chlopní, vyšetreniam pred transplantáciou srdca, pľúc, koronárnym angioplastikám, valvuloplastikám, ale aj celkovému perioperačnému obdobiu v kardiochirurgii. Z toho neskôr vyplynula výskumná úloha, ktorou som sa zaoberal počas druhého pobytu v Paríži v 91. roku v univerzitnej nemocnici Lariboisiere, kde sa nachádzalo výskumné pracovisko INSERMU. Možnosť pracovať vo Francúzsku bola pre mňa užitočná z viacerých stránok, nielen z medicínskej, ale aj duchovnej a spoločenskej. Veľa z toho, čo som sa naučil, som mohol použiť pri každodennej medicínskej rutine a tiež pri práci na mojich monografiách. Počas druhého pobytu, čo bola vlastne vedecká stáž získaná výberovým konaním, môjmu miestu sa po anglicky hovorí visiting scientist teda hosťujúci vedec, som pôsobil v Institut National de la Santé et de la Recherche Medicale (INSERM), čo je vlastne niečo ako obdoba našej akadémie vied. Získať takéto miesto podmieňovalo vypracovanie vedeckého projektu. Ten zahŕňal časť problematiky ochrany darcovských sŕdc. Predstavme si, že srdce darcu, uložené v nejakom ochrannom roztoku, sa zvyčajne musí transportovať na pomerne veľké vzdialenosti. Podarilo sa mi vytestovať niektoré látky, ktoré umožnili predĺženie konzervácie srdca a projekt som v Paríži nielen zrealizoval, ale aj obhájil. Táto vedecká práca bola pre mňa veľmi dobrou školou. Ako vedec, teda v normálnom zamestnaneckom pomere, som v INSERME pôsobil tri mesiace. Neskôr som sa sporadicky vracal na rôzne kratšie pobyty, najmä na klinické pracoviská alebo na odborné podujatia ako prednášateľ a moderátor. Vtedy aj dnes by som podobnú skúsenosť odporúčal každému mladému človeku. Aj vo vtedajšom Československu bolo v medicíne veľa dobrých vecí, ale nové inšpirácie sú vždy prínosné. Práca primára na oddelení, kam prichádzajú samí ťažkí pacienti, to nie sú len hodiny strávené klinickou prácou, štúdiom a bádaním, ale aj vzťahy s kolegami a pacientmi, nočné služby, vypäté situácie. Na našom oddelení je to naozaj niekedy ako na hojdačke, chvíľu je ticho a potom treba naraz riešiť viacero akútnych prípadov. Primár by mal mať samozrejme odborný kredit a byť prirodzenou autoritou. Mal by byť niečo ako prvý medzi rovnými. Moja úloha spočíva tiež v pomoci skupine stimulovať určitý rozvoj a vyťažiť z každého jej člena to najlepšie v zmysle jeho prínosu jednak pre oddelenie, a aj pre danú problematiku. Nie všetci sme rovnakí a každý má nejaké vlohy a danosti, ktoré ako primár mám ambíciu skĺbiť. Podľa mňa sú vzťahy na oddelení veľmi dôležité 1/2013 bedeker zdravia 5

6 OSOBNOSŤ a napokon aj v celom zdravotníctve. A rovnako dôležité je, aby sme mali na našu prácu akýsi pravý a trvalý pokoj. Lebo ak ho nemáte, nedotiahnete ani odbornú stránku do takej úrovne, ako by ste pri liečbe svojich pacientov chceli. Spomínaný pokoj sa asi nedá dosiahnuť bez vždy a všade presadzovanej spravodlivosti a myslím si aj pravdovravnosti. Potom sú tu ešte vzťahy lekár a pacient. Napokon, aj lekár je len človek, má vedomosti, ale môže sa zmýliť... Medicína nie je len podanie injekcie či vykonanie zákroku, to všetko sa dá naučiť a natrénovať, a to je samozrejme správne a dôležité. No je to aj istá filozofia a umenie, už od čias Hippokrata. Najdôležitejšie, čo mi potvrdila aj moja klinická prax, je, aby sa v každom individuálnom prípade urobila jeho správna analýza, potom syntéza a nakoniec rozhodnutie. Ostatné veci, a to bez dehonestácie, sa dajú nacvičiť. Každý deň ďakujem Bohu za to, že som ako lekár, primár a univerzitný profesor dokázal vo svojej viac ako tridsaťročnej praxi v akútnej medicíne, raz lepšie a niekedy aj menej lepšie, spolu s mojím kolektívom, zvládať liečebné a diagnostické problémy svojich pacientov, ako aj organizačné a administratívné záležitosti. Čo je okrem akútnej a invazívnej kardiológie v ďalšom slede vašich klinických záujmov? Môjmu srdcu veľmi blízka bola a z časti aj ostáva problematika perioperačného obdobia v kardiochirurgii. Venoval som jej svoju prvú monografiu Perioperačná kardiologická starostlivosť v kardiochirurgii (SAP, 1996), ktorú napríklad aj kritiky v Čechách pozitívne hodnotili ako manuál perioperačnej starostlivosti. Perioperatíva, lepšie povedané perioperačné obdobie, je obdobie od prípravy pacienta na operáciu, samotná operácia a obdobie po operácii v kardiochirurgii. Je to skutočne nádherná a súčasne zložitá problematika, na ktorú, dovolím si povedať, vedomostne nestačí klasická kardiológia a treba mať na ňu určitú nadstavbu. V 80. rokoch, keď som sa tejto problematike začal venovať, neskôr bola témou mojej dizertačnej a tiež habilitačnej práce, bolo potrebné veľa vecí zaviesť, vypracovať, vylepšovať. Aj pokiaľ ide o spoluprácu kardiológov, kardiochirurgov a anestéziológov. Vtedy som, samozrejme, nemohol tušiť, že o nejakých tridsať rokov si to sám na sebe vyskúšam, navyše s raritnou diagnózou. A tomu, čomu som sa 15 rokov venoval ako lekár, budem musieť čeliť aj ako pacient. Spomínal som už akútne koronárne syndrómy. V ich liečbe zohráva dôležitú úlohu antitrombotická, konkrétne antiagregačná liečba proti krvným doštičkám trombocytom. Bez aktivovaného trombocytu by v tepne, je jedno, či v srdci, v mozgu alebo končatine, nevznikla krvná zrazenina trombus, ktorý by ju uzavrel. Trombocyt sa podieľa nielen na spomínanom uzávere, ale aj na celom vývoji aterosklerózy, teda na aterogenéze. Problematika protidoštičkovej liečby je naozaj fascinujúca, no s príchodom nových a čoraz silnejších a účinnejších liekov sa neraz pohybujeme na veľmi tenkom ľade. Nové lieky zabraňujú opätovnému upchatiu cievy, ale môžu mať zasa vedľajší účinok v podobe závažného až život ohrozujúceho krvácania. Ďalšou mojou, srdcovkou je endokarditída infekčný zápal chlopní s dopadom a komplikáciami pre celý organizmus. Spôsobuje ho živý mikroorganizmus, ktorý sídli priamo v nás alebo navôkol nás, a ktorý nám v istej chvíli môže spôsobiť infekciu. Moju druhú monografiu s názvom Infekčná endokarditída (SAP 2001) som venoval všetkým lekárom a zdravotníkom, ktorí bojujú s týmto zákerným ochorením. Získala cenu Slovenskej kardiologickej spoločnosti a zaujímavosťou je, že aj ja sám patrím do vysokého rizika pre vznik tohto zákerného ochorenia. Napriek moderným spôsobom liečby ostáva endokarditída strašiakom pre kardiológa i kardiochirurga najmä preto, že sa nedarí znížiť závažné komplikácie tohto ochorenia ani úmrtnosť tak, ako by sme chceli. Keď sa povie akútny infarkt myokardu, väčšina ľudí spozornie. Čo by ste odporučili pacientom, aby urobili ešte pred tým, ako príde k takémuto prípadu sanitka? Vďaka médiám, lekárom aj prednáškam pre verejnosť sa potvrdzuje, že edukácia má svoj zmysel a treba ju stále dokola občerstvovať. Ak niekto alebo niekto z blízkych, pocíti naozaj prudkú, neznesiteľne silnú bolesť na hrudníku, bolesť môže byť tlaková alebo pálivá, môže sa šíriť do ľavej, čo je častejšie, ale aj do pravej ruky, ale tiež do krku či chrbta, pacient môže mať pocit na vracanie, je spotený, bledý, najdôležitejšie je nestrácať čas a neodkladať privolanie lekárskej pomoci. Aj vo svojich prednáškach opakovane zdôrazňujem, že liečba infarktu je súboj s časom. Inak sa lieči, respektíve iný dopad na zdravie pacienta má, ak dorazí do nemocnice včas a infarkt ešte nie je taký devastujúci. Veľa rizikových pacientov napríklad pravidelne užíva kyselinu acetylsalicylovú. Ak je pacient poučený o príznakoch infarktu a predpokladá, že sa infarkt rozvíja, nič nepokazí, ak užije ešte jednu dávku, napríklad 200 až 400 mg, čo práve už spomínaným krvným doštičkám obmedzí možnosť zhlukovať sa a vytvárať trombus. Samozrejme, pacienta treba ponechať v pokoji, vyvetrať, odmerať mu tlak, alebo mu, ak užíva, podať liek na zníženie nameraného zvýšeného alebo vysokého krvného tlaku. Pacient však môže mať aj priveľmi nízky pulz, vtedy by mal začať kašľať, čo mu môže pomôcť opäť zvýšiť rytmus srdca. Naozaj, najväčšie straty v liečbe sú straty časové, a to veľmi často zo strany chorého. Čo považujete v súčasnej kardiológii posledných rokov za najväčší pokrok či úspech? Ak by sme sa len v súvislosti s kardiológiou obzreli dozadu o desať či dvadsať rokov, skutočne prevratnou je už spomínaná antirombotická liečba. Jednak antikoagulačná a jednak protidoštičková. Aj svojim študentom zvyknem pri 6 bedeker zdravia 1/2013

7 OSOBNOSŤ prednáškach opakovať, že bez správnej antitrombotickej liečby pri akútnych koronárnych syndrómoch sú rovnako konzervatívny postup, ako aj intervenčná chirurgická liečba skôr či neskôr odsúdené k neúspechu. Úspechom posledných rokov v kardiológii sú takisto nové prevratné zobrazovacie metódy, trojrozmerná echokardiografia, magnetická rezonancia srdca a samozrejme aj nové trendy v počítačovej tomografii. Nemôžem nespomenúť, že posun vpred zaznamenala aj intervenčná kardiológia, konkrétne implantácie chlopní katetrizačnou technikou bez rozrezania hrudníka. Zhodou okolností tieto postupy zaviedli Francúzi a celý svet ich od nich prebral. Dokáže vás v medicíne ešte niečo prekvapiť? Medicína je ženského rodu, takže má čím prekvapovať (smiech). V medicíne je to tak, že čím viac času jej venujete, tým viac sa dostávate do, povedal by som, pozitívnej závislosti. Čím viac sa jej venujete, tým viac sa do nej ponárate, a tým viac vás pohlcuje. Medicína, ako som hovoril, nie je len medicína dôkazov, klinických skúšaní, tam ma dokáže prekvapiť veľmi veľa. V medicínskom výskume sa stále niečo deje, je to naozaj materiál na nedoštudovanie. Súčasne privádza k rôznym filozofickým úvahám. Pri pohľade na ťažkého pacienta po infarkte si uvedomujem, že za múrmi špitála je iný život, alebo ak chcete, tam sa život chápe ináč ako vonku. Pokiaľ ide o ponor do štúdia a získavanie vedomostí, v medicíne toho nikdy nie je dosť. Všetci lekári chcú byť vzdelaní, aspoň dúfam, ale bez práce a úsilia to nejde. Zvyknem hovoriť jedno ukrajinské príslovie, na ktoré ma už dávnejšie upozornila moja dcéra Monika, že Boh predáva múdrosť, alebo v tomto kontexte úspech, za prácu a utrpenie, inak to nejde. Na tomto mieste by som rád pridal jednu peknú myšlienku: chromý na správnej ceste predbieha zdravého presvedčil som sa o tom viackrát v živote. Pedagogicky pôsobíte na LF UK, vediete doktorandov, participovali ste aj na viacerých medzinárodných štúdiách. Výsledkom vašej vedeckej a publikačnej činnosti sú mnohé citácie a tiež heslá s vaším menom v slovenských a zahraničných encyklopédiách. Som členom Vedeckej rady LF UK, podieľam sa na výučbe, prednášam, intermitentne som členom kandidátskych, habilitačných a inauguračných komisií a redakčných rád viacerých odborných časopisov. Mimoriadne si vážim, keď ma študenti naozaj aktívne vnímajú, keď ich dokážem zaujať, ale aj to, že sú viac odvážni či kritickí v porovnaní s minulosťou. Rád učím a rád prednášam, ale možno nemám na to toľko času, koľko by som chcel. Svoj čas si musím rozdeliť medzi klinickú prácu a vedeckú a publikačnú činnosť. Totiž od toho, ako sú odborné vedecké publikácie a monografie citované vo svetovej literatúre, sa v istom zmysle odvíja aj kvalita pracoviska. Za tých vyše tridsať rokov, čo v medicíne pôsobím, sa citácií z mojich prác i zo spoločných prác s kolegami a tiež z mojich monografií a spoluautorstva v rámci viacerých kníh nahromadilo už pomerne dosť. Je pre mňa vyznamenaním, ak mi kardiológ alebo iný lekár svetového mena niekde na kongrese povie, že pozná moje práce. Predpokladom získania profesúry je splnenie istých kritérií, napríklad aj vedenie doktorandov, citácie, písanie vedeckých monografií. A pokiaľ ide o encyklopédie, cťou pre mňa tiež je, že ma oslovil tím zostavujúci Encyklopédiu Beliana, kde mám heslo so svojím menom. So všetkou skromnosťou (všetko doteraz bolo na výzvu druhej strany) môžem konštatovať, že heslo s mojím menom je aj v americkom Medical collection, ktoré má tradíciu od roku Pre úplnosť spomeniem aj Who is Who a v Amerike je momentálne v tlači jedna biografia osobností názov nateraz neprezradím s mojím vyžiadaným profesionálnym životopisom. Minulý rok ste na stredoeurópskom kongrese Urgentnej medicíny a medicíny katastrof s medzinárodnou účasťou získali cenu za najlepšiu prednášku. V čom bola výnimočná? Toto ocenenie si veľmi vážim, lebo prednáška bola určená našim kolegom, s ktorými vlastne dlhé roky spolupracujem, kolegom z urgentnej medicíny. Práve oni sú v prednemocničnej fáze rozhodujúci. V tej krutej hre s časom, o ktorej sme hovorili v súvislosti s infarktami, počas prevozu pacienta do nemocnice v sanitke by už mali začať pacienta liečiť a rozhodnúť kam ho nasmerovať. V spolupráci s profesorom Goldsteinom, prezidentom urgentnej medicíny vo Francúzsku, sme v nedávnej minulosti pripravili blok prednášok, kde sme poukázali na to, aká má byť spolupráca kolegov urgentnej medicíny a kardiológie. Z našej spoločnej aktivity urgentistov a kardiológov vznikli aj spoločné odporúčania pre prednemocničnú fázu liečby pacientov s infarktom myokardu. Na spomínanej prednáške som pracoval rok, popri inej práci samozrejme, a mala názov Ovládanie trombocytov: výzva v manažmente akútnych koronárnych syndrómov. Máte čas na voľný čas? Samozrejme, času je málo a už teraz sa teším, že všetko, na čo čas nemám, budem dobiehať v dôchodku. Určite sa vrátim ku kynológii. Kedysi som mal chovnú stanicu foxteriérov a som aj rozhodcom na posudzovanie tohto plemena. Z môjho chovu mám tiež slovenského šampióna. Veľmi rád mám vážnu hudbu a operu, a aj prírodu. No a srdcovkou je práve kynológia. Moja manželka, viete o dvoch lekároch v rodine sa hovorí, že je to malígna kombinácia, mi moju prácu aj koníčky láskavo a hrdinsky toleruje. Lekárka, pokiaľ má rodinu a deti, v napredovaní vo svojej kariére vždy ťahá za kratší koniec. Bez nej by som mnohé veci nedosiahol a keď ma inaugurovali za profesora, verejne som ju za to ocenil. Je pre mňa anjelom na zemi. 1/2013 bedeker zdravia 7

8 OČKOVANIE Storočie vakcín 20. storočie sa v medicíne považuje za storočie antibiotík a o 21. sa zvykne hovoriť ako o storočí vakcín. Vakcínam vďačíme za eradikáciu úplné vymiznutie niektorých ochorení a záchranu mnohých ľudských životov. Fakty a čísla hovoria za všetko, napriek tomu sa ozývajú hlasy podceňujúce význam očkovania a poukazujúce na jeho nepotrebnosť či dokonca nevhodnosť. Na otázku, prečo je očkovanie dôležité, odpovedajú odborníci z viacerých medicínskych oblastí. Očkovanie je vedecky overené najúčinnejšie preventívne opatrenie, ktoré spolu s dostupnosťou pitnej vody zachránilo viac ľudských životov, ako ktorékoľvek iné preventívne opatrenie. Aj preto nie je jeho spochybňovanie na mieste. MUDr. Darina Sedláková, MPH riaditeľka Kancelárie SZO na Slovensku Až do konca 18. storočia boli infekčné ochorenia najčastejšou zdravotnou príčinou smrti. Prevrat do tohto stavu vniesli dva obrovské objavy: očkovanie (vakcinácia) ako nástroj na prevenciu vzniku infekčných ochorení vírusových aj bakteriálnych, a neskôr antibiotiká, ktorými sa bakteriálne infekcie liečia. Žiaľ, je stále veľa infekčných ochorení, proti ktorým nemáme ani očkovacie látky ani účinné antibiotiká. O to absurdnejšie vyznieva fakt, že v súčasnosti stále zomierajú milióny ľudí aj na ochorenia, ktorým sa očkovaním dá predchádzať. Celosvetovo z týchto dôvodov zomrú každý rok až dva milióny detí do veku päť rokov, z toho detí v Európe. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) patrí očkovanie k najväčším objavom ľudstva. Prostredníctvom očkovania možno predchádzať infekčným chorobám, rovnako ako aj znižovať chorobnosť a úmrtnosť na ne. 21. storočie sa niekedy nazýva storočím vakcín, intenzívne sa pracuje na vývoji nových vakcín, ktoré budú môcť zachrániť ďalšie milióny životov. Efektom plošného očkovania (t. j. očkovania celej populácie) je zníženie výskytu až eradikácia (úplné vymiznutie) daného infekčného ochorenia. Tak to bolo napríklad v prípade varioly pravých kiahní, ktoré len v 18. storočí spôsobili smrť 60 miliónov obyvateľov Európy. Vďaka očkovaniu mohla SZO v roku 1979 vyhlásiť ochorenie za eradikované a odvtedy sa proti nemu neočkuje. V európskych krajinách sa ani detská mozgová obrna nevyskytuje už od roku 2002, ale v očkovaní sa pokračuje, pretože na iných kontinentoch sa eradikácia ešte nedosiahla. Nedostatočná zaočkovanosť znamená hrozbu opätovného objavenia život ohrozujúcich infekčných ochorení, pričom súčasný spôsob života, keď ľudia cestujú z jedného konca sveta na druhý, toto riziko znásobuje. Preto je dôležité pokračovať jednak v plošných očkovaniach, ktoré sa týkajú najmä detí, ale aj v individuálnom očkovaní proti ochoreniam, riziku ktorých sú vystavení niektorí ľudia zo zdravotných, pracovných alebo cestovateľských dôvodov. Spochybňovanie povinného očkovania doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. Predsedkyňa Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti, Fakulta verejného zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava Prvé povinné očkovanie bolo u nás zavedené v roku 1876 za Rakúsko-Uhorskej monarchie, bolo to očkovanie proti pravým kiahňam. Už vtedy sa ozývali kritici očkovania. Keby vtedy ľudia dali na ich názory, dodnes by sme zomierali aj na pravé kiahne. Chorobu, na ktorú v minulosti zomieralo až 30 % chorých a ktorá bola očkovaním zlikvidovaná na celom svete. Preto sa dnes proti nej neočkuje. U nás je povinnosť očkovania daná historicky. V časoch, keď prebiehali epidémie chorôb, ako boli pravé kiahne, záškrt, čierny kašeľ či detská obrna, ľudia brali očkovanie ako vymoženosť, nie ako povinnosť. Dosiahla sa taká vysoká zaočkovanosť, že mnohé ochorenia, proti ktorým sa povinne očkuje, už na Slovensku nepoznáme, alebo je ich výskyt veľmi nízky. Choroby, ktoré sa u nás nevyskytujú, však ľudia už nepociťujú ako hrozbu a teda podceňujú význam očkovania. Keby však zaočkovanosť poklesla, opäť by sa niektoré ochorenia rozšírili, čo by malo za následok zbytočné úmrtia. Nie je pravda, že choroby miznú aj 8 bedeker zdravia 1/2013

9 OČKOVANIE bez očkovania. Príkladom sú ovčie kiahne, ktoré sa stále v epidémiách objavujú aj u nás. Očkovanie proti nim nie je povinné. Som presvedčená, že ak by nebolo očkovanie odporúčané, zaočkovanosť by výrazne klesla. To by znamenalo vážne ohrozenie zdravia verejnosti. V štátoch, kde očkovanie nie je povinne zakotvené v legislatíve tak ako u nás, majú iné mechanizmy: napr. neočkované dieťa neprijmú do škôlky alebo v prípade, že dieťa ochorie, musia rodičia zaplatiť všetky náklady spojené s liečbou nielen dieťaťa, ale aj iných detí, ktoré nakazí. Je to porovnateľné s povinným poistením vozidiel. Ak ho nezaplatíte a spôsobíte nehodu, musíte zaplatiť všetku škodu a samozrejme ešte i pokutu. Stretávame sa aj so zasahovaním do očkovacieho kalendára, teda termínov očkovania dieťaťa, najmä v prvom roku života. Očkovacia schéma, ktorá sa používa u nás je výsledkom dlhodobých vedeckých štúdií a pozorovaní. Preto je taká úspešná. Keď ľudia posúvajú termíny očkovania, je to ako keby posúvali čas užívania liekov, ktoré im predpísal lekár. Napríklad antibiotiká by neužívali každých osem hodín, ale najprv každých 20 hodín a potom každé dve hodiny. Samozrejme, je to neúčinné, respektíve nechráni to dieťa vtedy, kedy je najvyššie riziko ťažkého priebehu ochorenia a zanechania trvalých následkov až smrti. Spochybňovanie schémy očkovania mi pripadá tak, že niekoho mrzí naša výborná situácia vo výskyte chorôb, proti ktorým sa očkuje. Rovnako na mňa pôsobí vyvolávanie aspoň pochybností, keď už nie paniky medzi rodičmi. Vysloviť a zverejniť pochybnosti je veľmi jednoduché a rýchle, potvrdiť alebo vyvrátiť ich vyžaduje seriózne dlhodobé sledovania a štúdie. Keď sa však štúdiami vyvráti jedno tvrdenie, odporcovia očkovania prídu s novým a o starom, nepotvrdenom, už nehovoria. Typickým, dnes už vedecky vyvráteným príkladom je súvislosť medzi vznikom autizmu a prítomnosťou thiomersalu (látky s obsahom ortuti ) vo vakcínach. Vyvolávanie strachu z očkovania bolo v USA hitom asi pred 10 rokmi. Verejnosť však sama prišla na to, že tvrdenia kritikov očkovania nie sú založené na pravde a dnes sú na okraji záujmu, nielen verejnosti, ale aj médií. Očkovanie je vedecky overené najúčinnejšie preventívne opatrenie a spolu s dostupnosťou pitnej vody zachránilo viac ľudských životov, ako ktorékoľvek iné preventívne opatrenie. Jeho spochybňovanie patrí síce k módnym a pre médiá atraktívnym fenoménom, avšak v prípade očkovania je sloboda v rozhodovaní jednotlivca prejavom nesolidarity až arogancie voči spoločnosti, v ktorej žije. Zaočkovaný človek nielenže neochorie, ale ani nešíri nákazu ďalej. Dať zaočkovať seba alebo svoje dieťa je výrazom zodpovednosti a úcty k sebe samému a k svojmu okoliu. Očkovanie dôležitý medzník v dejinách medicíny MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH Pediater infektológ, Centrum pre očkovanie detí s kontraindikáciami očkovania a reakciami po očkovaní, Detská fakultná nemocnica Košice Očkovanie ako možnosť predchádzať infekčným chorobám je nepochybne jedným z najväčších objavov medicíny. Na základe zachovaných písomností sa dá predpokladať, že história prevencie infekcií je rovnako dlhá ako samotná história skúmania infekčných chorôb. Očkovanie v histórii Princíp imunologickej pamäte organizmu po styku s infekčným agensom bol odpozorovaný veľmi dávno. Slávni lekári ale aj samotní ľudia si všimli, že po prekonaní niektorých infekcií už jedinec opakovane neochorie. Prevencia infekčných chorôb sa začala realizovať najskôr empiricky, teda na základe skúseností. Prvým účinným opatrením bola izolácia chorého počas morových epidémií, aby sa zabránilo prenosu infekcie z chorého človeka na ďalších vnímavých jedincov. Až neskôr, v 19. storočí, Semmelweis presadil zavádzanie prísnych hygienických opatrení pri vyšetrovaní pacientov. Za objaviteľa očkovania je oficiálne považovaný anglický lekár Edward Jenner, ktorý prvýkrát očkoval v roku 1796 vírusom vakcínie. Túto metódu už ale použili v dávnej minulosti staroveké civilizácie nielen v Číne, ale aj v iných krajinách sveta. Na našom území to bol prešovský lekár Ján Adam Rayman, ktorý v roku 1921 vykonal variolizáciu na vlastnej dcére. V 19. storočí mal najväčšie zásluhy vo výskume nielen infekčných patogénov, ale aj v oblasti účinnej prevencie voči infekčným chorobám predovšetkým mikrobiológ Louis Pasteur. Vďaka technickej revolúcii a mnohým vynálezom začali pribúdať vedecké poznatky o pôvodcoch infekčných chorôb. Imunizačné programy V polovici 20. storočia vznikali imunizačné programy na národnej, ale aj celosvetovej úrovni. V jednotlivých krajinách sa postupne zavádzali celoplošné očkovania najmä voči chorobám, ktoré predstavovali smrteľné nebezpečenstvo pre veľký počet ľudí, predovšetkým pre dojčatá a malé deti. Boli to záškrt, čierny kašeľ, prenosná detská obrna, tuberkulóza alebo tetanus, ktoré zanechávali trvalé následky po prekonaní infekcie alebo si každoročne vyžiadali svoje obete. Prudký rozvoj výskumu a vývoja očkovacích látok sa paradoxne mierne zabrzdil v polovici minulého storočia vývojom antibiotík, antivirotík a chemoterapeutík. V roku 1935 sa objavuje pre liečbu bakteriálnych infekcií sulfónamid, ktorý neskôr 1/2013 bedeker zdravia 9

10 OČKOVANIE ustupuje antibiotikám a ďalším chemoterapeutikám. Veľký optimizmus, ktorý tento objav nepochybne spôsobil, pretrvával iba niekoľko desaťročí. Postupom času sa ukázalo, že antibiotiká a antivirotiká nevedia úplne vyriešiť problém výskytu infekčných chorôb. Liečba niektorých infekčných ochorení je aj v súčasnosti veľmi problematická. Dnes je všeobecne známe, že mikroorganizmy si na antibiotiká a antivirotiká vytvárajú odolnosť (rezistenciu), čoho dôsledkom je nielen vysoká spotreba týchto liekov, ale aj potreba vývoja nových, účinnejších foriem. Vedecké výskumy v posledných rokoch potvrdili príčinnú súvislosť medzi výskytom niektorých neinfekčných chorôb a pôsobením mikroorganizmov. Dôkazom je aj objav nemeckého virológa Haralda zur Hausena a jeho kolegov, ktorí potvrdili príčinnú súvislosť medzi infekciou ľudskými papilomavírusmi a rakovinou krčka maternice. Za tento vedecký objav dostal nemecký virológ Nobelovu cenu, ale predovšetkým sa odštartovala nová éra v primárnej prevencii niektorých nádorových ochorení. Storočie vakcín 20. storočie je často hodnotené ako storočie antibiotík, 21. storočie by sa mohlo nazývať storočím vakcín. Do 70. rokov minulého storočia bol výskum v oblasti vývoja očkovacích látok založený na skúsenostiach a výrobe očkovacích látok s oslabenými alebo usmrtenými pôvodcami infekcií. U nových vakcín sa kladie dôraz na poznanie ich vplyvu na imunitný systém, ich spôsobu ochrany v organizme očkovaného jedinca ale aj na bezpečnosť vakcín. Moderné technológie v súčasnosti umožňujú vyvíjať vakcíny, ktoré obsahujú podstatne menej prídavných látok s cieľom, aby sa čo najviac zvýšila bezpečnosť vakcín. Budúcnosť spočíva vo vývoji vakcín, u ktorých sa využívajú poznatky nielen z imunológie, ale aj molekulárnej biológie a genetického inžinierstva. Národný imunizačný program SR sa plní v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie a praxou krajín Európskej únie, ako aj podľa epidemiologickej situácie v našej krajine. Ochrana pred infekčnými chorobami v dobe otvorených hraníc je totiž stále aktuálna. Úrad verejného zdravotníctva SR V Slovenskej republike sa detská populácia v zmysle očkovacieho kalendára povinne očkuje proti desiatim prenosným ochorenia. O aktuálny zoznam a odpoveď na otázku prečo je povinné očkovanie dôležité, sme požiadali Úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave. Detská populácia sa povinne očkuje proti osýpkam, mumpsu, rubeole, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde typu B, poliomyelitíde, hemofilovým invazívnym ochoreniam a pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Okrem povinného očkovania je v Slovenskej republike aj niekoľko odporúčaných očkovaní, vzhľadom na viaceré faktory vek, imunitný stav jednotlivca, profesionálnu expozíciu či sezónnosť výskytu ochorenia. Zoznam odporúčaných očkovaní je uvedený vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Účinnosť očkovania je vo svete i na Slovensku jednoznačne dokázaná ústupom až vymiznutím ochorení, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Vplyv očkovania možno najlepšie ilustrovať na vykorenení pravých kiahní vo svete. Vďaka očkovaniu sa podarilo zdolať toto smrteľné ochorenie, ktoré ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bolo príčinou mnohých úmrtí. V súčasnosti je svet vo finálnej fáze vykorenenia ďalšieho závažného a smrteľného ochorenia, a to detskej mozgovej obrny. Vďaka rozsiahlemu povinnému očkovaniu sa toto ochorenie v súčasnosti nevyskytuje v troch regiónoch Svetovej zdravotníckej organizácie vrátane európskeho kontinentu. Na Slovensku sa povinné očkovanie vykonáva od päťdesiatych rokov. Vďaka očkovaniu sa u nás nevyskytujú ochorenia ako detská obrna, záškrt, tetanus novorodencov a mladistvých a situácia vo výskyte ďalších ochorení, proti ktorým sa povinne očkuje, je dlhodobo priaznivá. Pokiaľ by sme očkovanie nezaviedli, mali by sme vysoké počty chorých, ako aj úmrtí. Ich liečba by bola nákladnejšia ako je očkovanie. V krajinách, kde je zaočkovanosť nízka, t. j. nie je dostatočná kolektívna imunita, dochádza k epidemickým výskytom týchto ochorení. Príkladom sú krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré boli v rokoch postihnuté epidémiami záškrtu, kde ochoreli práve neočkovaní a nedostatočne očkovaní. Hlásené boli desiatky tisícok ochorení a tisíce úmrtí mladých ľudí. Rovnako v komunitách, ktoré očkovanie odmietajú, dochádza k epidemickým výskytom. Príkladom môže byť epidémia osýpok v Nemecku, kde bolo od novembra 2001 do marca 2002 hlásených ochorení na osýpky v populácii neočkovaných detí. Epidémia začala v antropozofickej škole v Bavorsku, ktorej učenie odmieta vakcinačný zásah do ľudského tela a hlása, že vakcíny môžu pôsobiť škodlivo. V USA odhadujú ročný výskyt osýpok na tri až štyri milióny ochorení a 450 tisíc úmrtí detí, ak by sa neočkovalo. Pokiaľ je pôvodca nákazy prítomný v populácii, riziko infekcie pretrváva. Preto je ochranou pred infekčnými chorobami očkovanie. Pri súčasnom intenzívnom pohybe obyvateľstva vo svete nie je vylúčené zavlečenie akejkoľvek infekčnej choroby do ktorejkoľvek krajiny vrátane Slovenska. Očkovanie je jedným z najúspešnejších výdobytkov medicíny. Rozširovanie pochybností o tom, že očkovanie nie je účinné a bezpečné, môže byť pre zdravie verejnosti veľmi škodlivé. Pravidelné povinné očkovanie detí, ktoré je v SR bezplatné, sa vykonáva v záujme zdravia dieťaťa v rámci špecifickej preventívnej starostlivosti. V súlade s Chartou práv dieťaťa má každé dieťa právo byť chránené pred infekčnými chorobami. 10 bedeker zdravia 1/2013

11 OČKOVANIE Očkovací kalendár na rok 2013 pre povinné pravidelné očkovanie detí a dospelých (platnosť od ) Očkovací kalendár bol vypracovaný v súlade s 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení vyhlášky č. 544/2011 Z.z. ROČNÍK DRUH TYP NARODENIA VEK OČKOVANIA OČKOVANIA mesiac Diftéria, tetanus, pertussis (acelulárna) I. dávka vírusová hepatitída B (základné očkovanie) hemofilové invazívne infekcie mesiac detská obrna II. dávka (DTaP-VHB-HIB-IPV) (základné očkovanie) Pneumokokové invazívne ochorenia mesiac (konjugovaná vakcína (PCV*), III. dávka simultánna aplikácia s hexavakcínou) (základné očkovanie) 2012 od 15. mesiaca, najneskôr Morbilli, mumps, rubeola základné očkovanie do 18. mesiaca života (MMR) 2008 v 6. roku života Diftéria, tetanus, pertussis (acelulárna) preočkovanie detská obrna (DTaP-IPV) 2003 v 11. roku života Morbilli, mumps, rubeola preočkovanie (MMR) 2001 v 13. roku života Diftéria, tetanus, pertussis (acelulárna), preočkovanie detská obrna (dtap-ipv) X Dospelí Diftéria, tetanus preočkovanie (dt**) každých 15 rokov Poznámky * Na povinné očkovanie dojčiat proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam je určená 13-valentná konjugovaná vakcína alebo 10-valentná konjugovaná vakcína. Všetky dávky základného očkovania sa majú vykonať rovnakou očkovacou látkou. ** Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporúčaného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti. Prvé preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov. prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH hlavný hygienik Slovenskej republiky 1/2013 bedeker zdravia 11

12 OČKOVANIE K najefektívnejším spôsobom prevencie prenosných ochorení a navodenia imunity jedinca a kolektívu patrí imunizácia. Pod týmto názvom sa rozumie vytváranie imunitnej odpovede v ľudskom organizme na antigén obsiahnutý vo vakcíne, adjuvans alebo ostatné zložky vakcíny. Samotná vakcinácia alebo očkovanie je vpravenie očkovacej látky do organizmu. Ľudská populácia bola od pradávna ohrozovaná infekčnými chorobami a ich epidémiami. Už staroveké civilizácie v Číne, Indii, Arábii, Grécku a Ríme vyvinuli snahy na ochranu pred infekčnými chorobami a snažili sa to riešiť zákrokmi podobnými súčasnému očkovaniu. Napríklad vnášaním materiálu z pustúl chorého na kiahne do kože zdravého jedinca, alebo vkladaním tampónov z rozdrvenými kiahňovými chrastami do nosa detí, obliekaním košieľok, ktoré predtým nosili deti postihnuté kiahňami. Tieto jednoduché zákroky možno zaradiť medzi prvé preventívne opatrenia, ktoré boli označované ako variolizácia, ale viedli k umelo navodenej infekcii a ďalšiemu šíreniu ochorenia zanechávajúcemu imunitu. Takúto prvú variolizáciu vykonal v Európe na anglickom dvore lekár Maitland už v roku 1721, v kontinentálnej Európe v tom istom roku prvýkrát použil variolizáciu župný lekár v Prešove Ján Adam Rayman. Variolizáciu nahradila v roku 1796 vakcinácia, podstata ktorej spočívala vo využití skríženej imunity proti vírusu pravých kiahní a vírusu kravských kiahní. Prvou vakcináciou položil Edward Jenner základy pre vykorenenie varioly, pravých alebo čiernych kiahní. Prešlo takmer celé storočie, kým L. Pasteur objasnil podstatu Význam očkovania prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD.,MPH RNDr. Miriam Spálová Mgr. Iveta Kintlerová očkovania. Dokázal, že ochrana proti infekčným chorobám môže byť zabezpečená práve očkovaním. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia došlo k poznaniu mnohých pôvodcov infekčných chorôb a následne aj k objavom a rozvoju ďalších očkovacích látok (r Weright antitýfová vakcína, r R. Koch Vibrio cholerae, r Widal S. typhi, paratyfus A a B, Ferran imunizácia použitím živých baktérii, r Madsen difterický toxoid a následne objav tetanického toxoidu, Calmet, Gueri pripravili vakcínu proti TBC, v r boli pripravené vakcíny proti chrípke a žltej zimnici). V r sa konalo osemnáste zasadnutie SZO, na ktorom bol prijatý program celosvetovej eradikácie varioly a SZO vyzvala všetky členské štáty, aby podľa svojich možností prispeli k uskutočneniu tohto cieľa. Výsledkom bolo, že v r bola variola vyhlásená za eradikovanú na celom svete a od r sa ustúpilo od povinného očkovania. Je to konkrétny príklad účinnej medzinárodnej spolupráce v boji proti vážnym epidemickým chorobám. Do 70. rokov 20. storočia bol vývoj vakcín pozitívne ovplyvnený výskumom pôvodcov ochorení a výrobou vakcín s oslabenými alebo inaktivovanými pôvodcami. Cieľom imunizácie je chrániť jednotlivca, aby neochorel, pravidelným a plošným očkovaním zvyšovať imunitu očkovaných na populačnej úrovni a vysokou preočkovanosťou v populácii dosiahnuť dobrú kolektívnu imunitu. Nemožno však opomenúť prehodnotenie rizika možnej postvakcinačnej komplikácie s rizikom vzniku infekčného ochorenia pre konkrétnych jedincov. Pokiaľ ide o úspešnosť očkovania, môže byť ovplyvnené včasnosťou, zdravotným stavom imunizovaného, správnou aplikáciou očkovacej látky, ochotou a prístupom rodičov dať svoje dieťa zaočkovať a cenou očkovacej látky. V bývalom Československu sa začalo so systematickým očkovaním koncom štyridsiatych rokov minulého storočia. V roku 1986 bol v súlade s odporúčaním SZO prijatý Národný imunizačný program SR. Jeho cieľom je eliminovať až eradikovať infekčné ochorenia systematickým zabezpečovaním efektívnej imunizácie detí a dospelých. Práve realizáciou systematického pravidelného povinného očkovania detí sa podarila dosiahnuť eradikácia ochorenia na detskú obrnu a eliminácia ďalších závažných ochorení ako záškrt, osýpky, tetanus detí a mladistvých. V prípade ostatných ochorení imunizačného programu sa chorobnosť pohybuje na veľmi nízkych hodnotách. Pravidelné povinné očkovanie detí v SR sa v súčasnosti vykonáva proti desiatim infekciám - záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám, pneumokokovým invazívnym infekciám, osýpkam, mumpsu a ružienke. Celková zaočkovanosť detskej populácie sa v rámci pravidelného povinného očkovania dlhodobo udržiava na úrovni 98 až 99 %, na krajskej úrovni presahuje 95 %, rovnako ako na úrovni okresu. Na Slovensku môžu byť použité k očkovaniu len vakcíny registrované v našich podmienkach s povolením Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. V prípade povinného pravidelného očkovania detí dáva hlavný hygienik SR súhlas k použitiu vakcíny. Pracovná skupina pre imunizáciu je poradný orgán hlavného hygienika SR v oblasti imunizácie, v ktorej pracujú špičkoví odborníci z pediatrie, MZ SR, odborníci v oblasti epidemiológie a infektológie. Úrad verejného zdravotníctva SR plánuje, koordinuje a určuje rozsah a očkovacie schémy imunizačného programu, určuje antigény obsiahnuté v očkovacích látkach, schvaľuje aplikač- 12 bedeker zdravia 1/2013

13 OČKOVANIE né postupy pri použití očkovacích látok a nariaďuje mimoriadne očkovanie. Očkovanie vykonáva vždy lekár, ktorý súčasne nesie aj právnu zodpovednosť za tento úkon. Lekár zaznamenáva do príslušnej dokumentácie (očkovací preukaz, zdravotný záznam pacienta) všetky dôležité údaje o očkovaní: druh použitej očkovacej látky číslo šarže, dátum aplikácie atď. Pred očkovaním musí lekár vylúčiť možné kontraindikácie v prípade každého príjemcu. Za kontraindikácie očkovania možno považovať akútne chorenie, alterovanú imunitu, závažné reakcie po predchádzajúcej dávke vakcíny, neurologické ochorenie, ktoré vyplýva z anamnézy, precitlivenosť na vakcinálne komponenty (ATB, vaječnú bielkovinu). Všetky spomenuté typy kontraindikácie sa zvažujú samostatne podľa charakteru použitej očkovacej látky. V zásade platí, že očkovanie sa odkladá len vtedy, ak je očkovanec akútne chorý s horúčkou, alebo celkové ťažkosti také, ktoré považuje očkujúci lekár za klinicky závažné. V súvislosti s alterovanou imunitou je nutné sa zmieniť, že osobám trpiacim imunodeficientnými stavmi či imunosupresiou spôsobenou napr. nádorovým ochorením, alebo po podaní liekov, je kontraindikované podanie živých atenuovaných vakcín. Ak v očkovacej anamnéze zistíme anafylaktickú reakciu, kolaps, šok alebo febrilné kŕče po predchádzajúcej dávke vakcíny, potom podanie ďalšej dávky je kontraindikované, pri febrilných kŕčoch sa neuvažuje o absolútnej kontraindikácii vakcinácie, ale odporúča sa preventívne podanie antipyretík. V prípade aktívnych nervových chorôb, ako je nekontrolovateľná epilepsia, dojčenské spazmy, afebrilné kŕče a iné je kontraindikované podanie pertusického bakterínu. Dokázaná anafylaxia na komponenty obsiahnuté vo vakcíne, ako je napr. vaječná bielkovina prípadne ATB znamená tiež kontraindikáciu podania takejto očkovacej látky. Osobitný prístup si vyžaduje očkovanie zdravotne stigmatizovaných osôb. V tomto prípade je nutné individuálne posudzovať podávanie jednotlivých typov vakcín, dôsledne dodržiavať spomenuté kontraindikácie, brať plne do úvahy inštrukcie príbalového letáka, ktoré sa vzťahujú na otázky očkovacej techniky. Dovolím si konštatovať, že očkovanie patrí k najväčším úspechom lekárskej vedy 20. storočia. Vďaka nemu sa podarilo mnohonásobne znížiť výskyt celého radu infekčných ochorení a niektoré dokonca v mnohých miestach sveta úplne vymizli. Variola prestala vďaka očkovaniu existovať. Ďalším významne pozitívnym príkladom je detská obrna poliomyelitída. Pred zavedením očkovania sa vyskytovala na celom svete a Slovensko bolo prvou krajinou, v ktorej sa proti detskej obrne začalo plošne očkovať. Veľký dôraz sa kládol na ochranu detí predškolského veku a ochranné očkovanie. V priebehu necelých dvoch týždňov boli na území celého Slovenska zaočkované všetky deti do sedem rokov. Práve vďaka tomu sa od roku 1960 u nás už detská obrna nevyskytuje. Žiadne iné opatrenie pravdepodobne nezachránilo toľko životov ako práve očkovanie, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie a najúčinnejšie spôsoby prevencie infekčných ochorení. Povinné očkovanie má u nás dlhú a úspešnú históriu. Veď prvé povinné očkovanie bolo u nás zavedené v roku 1876 za Rakúsko-Uhorska, kedy boli niektoré zdravotnícke otázky upravované špeciálnymi normami, a začalo sa očkovanie proti pravým kiahňam. Mimochodom rodičia, ktorí si dali zaočkovať dieťa, dostávali za odmenu jeden dukát. Ako ďalší príklad možno spomenúť záškrt (diftériu). Na Slovensku sa nevyskytuje od roku Slovensko je jednou z mála krajín v Európe, v ktorej sa od roku 2004 udržiava nulový výskyt autochtónnych (domácich) osýpok a to vďaka vysokej zaočkovanosti, teda aj vysokej kolektívnej imunite. A takto by som mohol pokračovať. Treba povedať aj to, že žiadne očkovanie nemá 100-percentnú účinnosť, ale riziko ochorenia danou infekciou sa očkovaním mnohonásobne znižuje. Niektoré očkovania dosahujú účinnosť aj viac ako 99 %, iné sú o niečo menej účinné, ale pokiaľ jedinec i napriek očkovaniu na danú infekciu ochorie, jej priebeh je pravdepodobne miernejší, ako keby očkovaný nebol. Každá očkovacia látka môže mať nežiaduce účinky, v prípade niektorých sú častejšie, ale takmer vždy sú menej závažné a význam ochrany očkovaním mnohonásobne prevyšuje nepohodlie s prechodnými nežiaducimi účinkami vakcíny. Vážne nežiaduce účinky sú vzácne. Niektoré šíriace sa názory o škodlivosti očkovania nie sú založené na vedeckom základe a sú pre zdravie populácie veľmi zlé. Reakcie po očkovaní je možné rozdeliť z hľadiska miesta postihnutia na lokálne a celkové, z hľadiska časového na včasné, neskoré, prípadne veľmi neskoré. Podľa charakteru a závažnosti príznakov sú tieto reakcie očakávané (fyziologické) alebo závažné neobvyklé (nefyziologické). Odborné medicínske poznatky v oblasti imunizácie neustále napredujú a prinášajú do praxe nové trendy a prístupy v očkovaní. Avšak s vývojom demokratickej spoločnosti a rozvojom informatizácie stojíme v súčasnej dobe pred výzvami a problémami, s ktorými sme sa v minulosti nestretávali. V poslednom čase pribúda hlasov, že očkovanie detí by malo byť dobrovoľné, že každý rodič má sám zodpovednosť za zdravie svojho dieťaťa a preto má rozhodovať o tom, či nechá dieťa zaočkovať. Aj preto je medzi verejnosťou prínos povinného očkovania veľmi diskutovanou témou. Mnohí označujú povinné očkovanie za výmysel predchádzajúceho režimu, a to aj napriek skutočnosti, že práve v tomto období sa dosiahli významné úspechy v boji proti ochoreniam zaradeným do očkovania aj v západných krajinách. Za bývalého režimu sa o povinnostiach očkovania menej debatovalo, očkovanie a jeho význam sa nespochybňoval, lebo rodičia si uvedomovali a videli jeho konkrétny efekt a výsledky, ktoré znamenali postupné znižovanie chorobnosti až 1/2013 bedeker zdravia 13

14 OČKOVANIE vymiznutie niektorých chorôb. V súčasnosti menšia časť rodičov podporuje antivakcinačné aktivity, aktuálna sa pre nich stáva otázka bezpečnosti vakcín, hlásenia nežiaducich účinkov po očkovaní a odškodňovanie tzv. obetí očkovania. Negatívny postoj mnohých rodičov k očkovaniu je problémom nielen u nás, ale aj vo svete. Rozširovanie protiočkovacích nálad je nebezpečné, pretože v krajinách, kde dochádza k zníženiu zaočkovanosti z rôznych dôvodov antivakcinačných kampaní, náboženských alebo ekonomických dôvodov vznikajú alebo je riziko vzniku epidémií infekčných ochorení, ktoré sa u nás vďaka očkovaniu už nevyskytujú, ale môžu sa v budúcnosti opäť objaviť. Tieto choroby nepoznajú hranice. Naším cieľom nie je otázka povinného či dobrovoľného očkovania. Našim cieľom je odstrániť neopodstatnený strach z očkovania. Strach by sme totiž nemali mať z očkovania, ale práve naopak z nezaočkovaných ľudí, ktorí sú potenciálnou infekčnou hrozbou pre okolie. Budeme radi, ak sa nám podarí presvedčiť verejnosť, respektíve rodičov, o výhodách očkovania pre nich aj pre ich deti a uľahčíme tak ich rozhodovanie, či sa nechať či nenechať zaočkovať. Očkovanie by sa malo niesť v duchu nie povinnosti, ale nevyhnutnosti. Dovolím si zacitovať z otvoreného dopisu národných signatárov kongresu spojených štátov amerických k vakcinačnej politike: Správne navrhnuté a prebiehajúce vedecké štúdie sú jedinou platnou metódou vhodnou na dôkaz príčiny a následku v medicíne. Porušením ich základných pravidiel vznikajú teórie, založené na iných ako vedeckých princípoch, ktoré vedú veľa rodičov k záverom neočkovať svoje deti. Následky tohto rozhodnutia sú závažné a hlboké. Rozhodnutie neočkovať totiž nie je len individuálnym rozhodnutím. Tieto ochorenia sa rozširujú z človeka na človeka, a preto rozhodnutie neočkovať dieťa ohrozuje vakcínou preventabilnými ochoreniami nielen vlastné neočkované dieťa, ale umožňuje ich rozšírenie na okolitú komunitu, vrátane detí, príliš mladých na očkovanie a imonodeficientnych pacientov. Je preto dôležité naďalej udržiavať vysoké percento zaočkovanosti detskej populácie, zvyšovať zaočkovanosť dospelých a venovať osobitnú pozornosť rizikovým skupinám obyvateľstva. Nevyhnutná je neustála propagácia a zdôrazňovanie významu očkovania, ako aj venovanie pozornosti komunikácii s verejnosťou a médiami. Veď vážiť si zdravie znamená byť zodpovedným, chrániť si zdravie a starať sa o zdravie nielen vtedy, keď hrozí nám, alebo našim deťom návšteva lekára, alebo hospitalizácia. Vzhľadom na súčasný intenzíny pohyb obyvateľstva vo svete nie je však zavlečenie akejkoľvek infekčnej choroby do ktorejkoľvek krajiny vrátane Slovenska vylúčené. Príkladom je aj import dvoch prípadov osýpok v r na Slovensko a import jedného prípadu v roku Pokiaľ je pôvodca nákazy prítomný v populácii niektorej krajiny, riziko zavlečenia infekcie na Slovensko stále trvá. SZO preto odporúča pre zabezpečenie kolektívnej imunity populácie dosiahnutie minimálne 95-percentnej zaočkovanosti. Využívam túto príležitosť, aby som poďakoval všetkým odborným pracovníkom, predovšetkým pediatrom a epidemiológom, ktorí sa venujú očkovaniu. Náš očkovací kalendár, hlavne jeho príprava, je zložitý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov s dlhoročnými skúsenosťami a vedomosťami. Chcem teda poďakovať za jeho prípravu, za jeho praktickú realizáciu. Taktiež ďakujem členom Pracovnej skupiny pre imunizáciu, ktorí pripravujú jeho návrh. Samotný návrh a jeho následné vyhlásenie patria medzi najlepšie na svete. Neraz som sa stretol s tým, že jeho výsledky obdivujú mnohí svetoví odborníci. Zaželajme si, aby sme si zachovali výbornú stratégiu očkovania na Slovensku, ktorej perfektné výsledky sa každoročne uverejňujú na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rámci vyhodnotenia administratívnej kontroly očkovania. Objav očkovania má nepopierateľne významné miesto v histórii medicíny. Od Jennerových čias sa na území Slovenska vykonávalo technikou skarifikácie na koži v oblasti musculus deltoideus (deltový sval pozn. red.). Techniku multiple pressure zaviedol Dr. František Schulz v r V súvislosti s celosvetovým programom eradikácie varioly treba spomenúť niektorých významných slovenských lekárov epidemiológov, ktorí významnou mierou prispeli k úspešnej realizácii tohto programu. Boli to prof. MUDr. Š. Straka, MUDr. V. Príkazský, MUDr. M. Ferencei, MUDr. B. Bagar, MUDr. I. Masár, prof. MUDr. J. Červenka. Zrušené očkovanie proti tuberkulóze správny krok? MUDr. Zuzana Klimentová, PhD. prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. Klinika pneumológie a ftizeológie SZU UNB Ružinov, Bratislava Plošné očkovanie proti tuberkulóze BCG vakcínou sa začalo v roku Ide o živú vakcínu oslabeným kmeňom (BCG kmeňom) mycobacterium bovis, ktorý je u človeka menej virulentný ako mycobacterium tuberculosis, avšak je výrazne virulentný pre hovädzí dobytok. Táto vakcína nechráni človeka pre vznikom TBC ochorenia, len o 60 až 80 % znižuje výskyt závažných foriem tuberkulózy, ako sú tuberkulózny zápal mozgových blán a miliárna (disseminovaná) tuberkulóza. 14 bedeker zdravia 1/2013

15 OČKOVANIE Počas 58 rokov vakcinácie sa použili viaceré druhy očkovacej látky s rôzne veľkým počtom oslabených mykobaktérií ( sila reťazca vakcíny), a podľa toho aj počtom nežiaducich účinkov. Naposledy sa používala dánska vakcína so silným reťazcom.nakoľko vakcína obsahuje živé mykobaktérie, ktoré sú potláčané vlastným imunitným systémom, pri oslabení imunity môže dôjsť k rozvoju BCG infekcie. Komplikácie očkovania môžu byť menej či viac závažné (od zápalu regionálnych lymfatických uzlín až po postihnutie vzdialených orgánov, napr. aj kostí). Najzávažnejšie, s rizikom úmrtia, sú komplikácie po očkovaní novorodencov s ťažkou poruchou imunity, ktorá sa tesne po narodení ešte nedá diagnostikovať. Je možné ju zistiť až približne v šiestom mesiaci veku dieťaťa. Komplikácie, menšie či závažnejšie, ktoré sa podľa údajov z Fínska môžu vyskytnúť až v 10 % prípadov novorodencov, spôsobujú spravidla odklad ďalšieho povinného očkovania proti takým závažným ochoreniam, ako je detská obrna, tetanus, záškrt či čierny kašeľ. Výskyt tuberkulózy na Slovensku každoročne klesá. Podľa Národného registra ochorelo na tuberkulózu vekovej kategórii 0 až 14 rokov v roku 2011 iba 17 detí. Všeobecne sa uznáva pravidlo, že ak je viac komplikácií v dôsledku očkovania, ako je výskyt ochorenia, proti ktorému je očkovanie určené, vakcína nemá opodstatnenie. V roku 2011 podľa záznamov Úradu verejného zdravotníctva bolo nahlásených 252 postvakcinačných reakcií po BCG vakcíne za rok, a z toho v 47 prípadoch bola nutná hospitalizácia s nutnosťou vybratia lymfatických uzlín. V porovnaní s mnohými inými očkovaniami nás BCG vakcína neochráni pred vznikom ochorenia, len zníži riziko závažných foriem tuberkulózy. Z nich bol v roku 2011 zaznamenaný iba jeden prípad tuberkulóznej meningitídy vo všetkých vekových kategóriách a disseminovaná tuberkulóza sa v rovnakom roku vôbec nevyskytla. V súčasnej dobe ešte nie je k dispozícii komplexné vyhodnotenie výskytu tuberkulózy za rok 2012, je však predpoklad, že počet ochorení bude ešte nižší. Z týchto údajov jasne vyplýva, že v súčasnej epidemiologickej situácii bolo zrušenie celoplošného očkovania proti tuberkulóze od januára 2012 aj na Slovensku, ktoré bolo jednou z posledných vakcinujúcich krajín v Európe, opodstatnené a bolo správnym krokom. Za dôležité považujeme, že očkovanie rizikových (ohrozených) skupín obyvateľstva zostáva v platnosti aj naďalej. Zásady povinného a odporúčaného očkovania osôb, ktoré sú profesionálne vystavené nebezpečenstvu vybraných nákaz. prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH, hlavný hygienik SR V súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z., so zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších zmien a doplnkov, s vyhláškou MZ SR č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť a s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci. URČUJEM nasledovné zásady povinného a odporúčaného očkovania osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz: I. Povinné očkovanie 1. Zamestnanci, ktorí sú pri práci priamo exponovaní nákaze, proti ktorej nie sú imúnni, sú povinní chrániť sa proti nej očkovaním v súlade s 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z.. 2. Povinné očkovanie sa v súlade s 8 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov vykonáva u zamestnancov, ktorí sú profesionálne vystavení zvýšenému nebezpečenstvu tuberkulózy, vírusovej hepatitídy typu A (VHA), vírusovej hepatitídy typu B (VHB), besnoty, chrípky a kliešťového zápalu mozgu. V 8 sú zahrnuté podrobnosti o povinnom očkovaní podľa profesie a podľa pracovnej činnosti zamestnancov. 3. Novo nastupujúcich zamestnancov je potrebné začať očkovať minimálne dva týždne pred nástupom do zamestnania. 4. Ak základné očkovanie pozostáva z viacerých dávok očkovacej látky (proti VHA, VHB, besnote a kliešťovému zápalu mozgu), je zamestnanec chránený pred nákazou až po kompletnom očkovaní, t. j. po aplikácii všetkých predpísaných dávok základného očkovania. Je nevyhnutné dodržať časové intervaly medzi jednotlivými dávkami základného očkovania a preočkovania podľa písomnej informácie pre používateľa (PIL) ku konkrétnej očkovacej látke. Zamestnanec je spôsobilý na prácu už po podaní prvej dávky očkovacej látky, ale ochrana pred nákazou je len čiastočná. 1/2013 bedeker zdravia 15

16 OČKOVANIE 5. Očkovanie v súlade s 1 ods. 3 písm. c) vyhlášky MZ SR č. 292/2008 Z. z. zabezpečí lekár pracovnej zdravotnej služby (PZS), ktorý vykonáva posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu, vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. 6. V prípade, ak lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci nevykonáva lekár PZS, očkovanie zabezpečí lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých, resp. pre deti a dorast, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ďalej len všeobecný lekár ). 7. Všeobecný lekár predpíše očkovaciu látku zamestnancovi na lekárskom predpise. Spôsob úhrady predpísanej očkovacej látky vyznačí preškrtnutím políčka hradí poisťovňa. 8. Lekár PZS vypracuje pre zamestnávateľa zoznam zamestnancov podliehajúcich povinnému očkovaniu podľa profesie a podľa pracovnej činnosti. 9. Povinné očkovanie zamestnancov hradí zamestnávateľ v súlade s 14, ods. 4 nariadenia vlády SR č. 338/2006 Z. z Zamestnávateľ dohodne spôsob úhrady očkovacej látky s lekárom PZS alebo so všeobecným lekárom. 11. Zamestnávateľ uchováva a aktualizuje zoznam zamestnancov podliehajúcich povinnému očkovaniu a zoznam očkovaných zamestnancov, ktorý na požiadanie predloží orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. 12. Nepodrobenie povinnému očkovaniu znamená porušenie 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z., t. j. priestupok na úseku verejného zdravotníctva ( 56 ods. 1 písm. a). 13. V prípade kontraindikácie očkovania u zamestnanca je potrebné vyjadrenie príslušného odborného lekára, ktorý kontraindikuje podanie konkrétnej očkovacej látky a následne vyjadrenie lekára PZS, či je zamestnanec spôsobilý na výkon práce vo zvýšenom profesionálnom riziku nákazy, proti ktorej nie je z dôvodu kontraindikácie očkovaný. Kontraindikáciu očkovania je potrebné prehodnotiť s časovým odstupom. II. Odporúčané očkovanie 1. Odporúčané očkovanie sa v súlade s 10 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov vykonáva u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vírusovej hepatitídy typu A, vírusovej hepatitídy typu B, besnoty, chrípky a kliešťového zápalu mozgu. V 10 sú zahrnuté aj podrobnosti o odporúčanom očkovaní podľa profesie a podľa pracovnej činnosti zamestnancov. 2. Lekár PZS vypracuje pre zamestnávateľa zoznam zamestnancov, ktorým odporúča očkovanie podľa profesie alebo podľa pracovnej činnosti. Rozhodnutie o realizácii očkovania je na zvážení zamestnanca, prípadne jeho zamestnávateľa. 3. Odporúčané očkovanie môže hradiť zamestnávateľ alebo zamestnanec po vzájomnej dohode. 4. Na realizáciu odporúčaného očkovania sa v plnom znení vzťahujú body 4., 5., 6. a 7. časti I. Povinné očkovanie. Najčastejšie očkovania pred cestou do zahraničia MUDr. Ľubica Rozinová Poliklinika cudzokrajných chorôb Bratislava V posledných rokoch čoraz viac ľudí vyhľadáva ako cieľ svojej dovolenky krajiny tropických a subtropických oblastí. Či ide o oddychové, poznávacie alebo dobrodružné pobyty, vždy existuje riziko prenosu rôznych infekčných chorôb. Očkovanie je najvýznamnejším spôsobom prevencie infekčných nákaz. Môžeme ho rozdeliť na: rutinné patrí sem očkovanie povinne absolvované v detskom veku (a prípadne preočkovávané v dospelosti) na ochorenia vyskytujúce sa celosvetovo (záškrt, čierny kašeľ, tetanus, poliomyelitída, hepatitída B, Haemofilus skup. B, osýpky, mumps, rubeola, pneumokokové invazívne ochorenia) odporúčané chránia pred infekciami vyskytujúcimi sa v niektorých častiach sveta a ich importom do domácej krajiny. Líšia sa od charakteru cesty, destinácie a zdravotného stavu jednotlivca. Patrí k nim očkovanie na brušný týfus, hepatitídu A, besnotu, meningokokovú meningitídu, japonskú encefalitídu a choleru povinné jediné povinné očkovanie vyžadované podľa medzinárodných pravidiel je očkovanie na žltú zimnicu do niektorých krajín subsaharskej Afriky a Južnej Ameriky. Špecifické je aj povinné očkovanie proti meningokokovej meningitíde pri vstupe do Saudskej Arábie v období veľkých pútí do Mekky. Žltá zimnica Ide o ťažké akútne vírusové ochorenia prenášané komármi. Prejavuje sa horúčkou, triaškou, zvracaním, žltým sfarbením kože, krvácavými prejavmi a ťažkým poškodením obličiek. Priebeh býva ťažký až smrteľný, špecifická liečba neexistuje. Prevenciou je ochrana pred komármi a očkovanie. Očkovanie sa povinne vyžaduje do krajín, kde sa vyskytuje žltá zimnica a v niektorých krajinách pri príchode z krajín výskytu žltej zimnice. Vakcína sa musí podať minimálne desať dní pred vstupom do krajiny a platí desať rokov. Podanie očkovacej látky je potvrdené v medzinárodnom očkovacom preukaze. Zoznam krajín, ktoré vyžadujú očkovanie na žltú zimnicu, každoročne aktualizuje Svetová zdravotnícka organizácia. 16 bedeker zdravia 1/2013

17 OČKOVANIE Žltačka typu A Ide o vírusové ochorenie prenášané vodou, potravou a kontaktom s postihnutým človekom. Ochorenie sa vyskytuje celosvetovo s vyšším výskytom v tropických a subtropických oblastiach. Priebeh môže byť mierny, ale aj závažný, hlavne v prípade dospelých jedincov. Očkovanie sa odporúča hlavne do krajín s nižším hygienickým štandardom. Očkuje sa v dvoch dávkach s odstupom šiestich až dvanástich mesiacov, pričom optimálne je podať prvú dávku 14 dní pred vycestovaním. Brušný týfus Ide o bakteriálne ochorenie prenášané kontaminovanou vodou a potravou, ktoré v tropických a subtropických krajinách patrí k častým nákazám. Prejavuje sa vysokými teplotami, zväčšenou slezinou a pečeňou, bolesťami brucha. V najvážnejších prípadoch môže dôjsť k perforácii čreva. Očkovanie sa odporúča do krajín s nižším hygienickým štandardom, podáva sa jedna dávka očkovacej látky, ktorá zabezpečuje imunitu na tri roky. Besnota Vírus besnoty postihuje centrálny nervový systém. Prenáša sa pri kontakte krvi so slinami postihnutého zvieraťa. Riziko pre cestovateľov je úmerné nebezpečenstvu kontaktu s potenciálne chorými zvieratami. Najčastejšími prenášačmi sú psi, mačky, opice a líšky. Predexpozičná profylaxia je zabezpečená troma dávkami v odstupe troch až štyroch týždňov s preočkovaním po roku a potom každých päť rokov. Meningokoková meningitída Ide o bakteriálny zápal mozgových blán s mimoriadne závažným priebehom, často smrteľným, v priebehu 24 až 48 hodín. Epidémie meningokokovej meningitídy sa vyskytujú všade tam, kde sa združujú ľudia (školy, internáty, vojaci a pod.). Sporadické prípady sa vyskytujú celosvetovo. Očkovanie sa odporúča pre cestovateľov do krajín s častými epidémiami meningokokovej meningitídy. Aktuálne je na Slovensku dostupná vakcína proti dvom kmeňom zabezpečujúca imunitu na tri roky a vakcína proti štyrom kmeňom zabezpečujúca imunitu na minimálne desať rokov. Obe sa podávajú v jednej dávke. Japonská encefalitída Ide o vírusové ochorenie prenášané komármi v oblastiach východnej Ázie. Očkovanie sa odporúča pre cestovateľov pri dlhodobých pobytoch vo vidieckych oblastiach (viac ako mesiac), kde je epidemický výskyt japonskej encefalitídy. Očkuje sa v dvoch dávkach s odstupom 28 dní. Cholera Ide o bakteriálne ochorenie prenášané kontaminovanou vodou prejavujúce sa profúznymi hnačkami a dehydratáciou. Žiadne krajina očkovanie proti cholere nevyžaduje. Odporúča sa pri pracovných pobytoch v oblastiach epidemického výskytu ochorenia. Ide o perorálnu vakcínu podávanú v dvoch dávkach. Imunita je krátkodobá, nutné je preočkovať po dvoch rokoch. Okrem spomínaných očkovaní je nutné si pred cestou skontrolovať platnosť očkovania na tetanus a v prípade ľudí nad 30 rokov aj očkovanie na poliomyelitídu pri plánovaných pobytov v oblastiach výskytu. Pre každého jednotlivca sa musí vypracovať individuálny očkovací plán zohľadňujúci aktuálny zdravotný stav, prekonané ochorenia, alergie, nežiaduce účinky po očkovaní, ale aj turistickú destináciu, typ transportu a ubytovania, plánované aktivity a spôsob stravovania. Kontrola očkovania v SR Mikas, J., A. Mečochová, A. Hudecová, H. Úrad verejného zdravotníctva SR Očkovanie patrí medzi najefektívnejšie spôsoby prevencie proti závažným infekčným ochoreniam, ktorým možno predchádzať očkovaním. Slovenská republika sa riadi jednotným imunizačným programom od roku 1986, ktorý sa plní v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, v súlade s praxou členských štátov krajín Európskej únie a podľa aktuálnej epidemiologickej situácie. Povinné očkovanie v SR sa vykonáva v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a v súlade s vyhláškou MZ SR č. 585/2008 z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. V súčasnosti sa na Slovensku detská populácia povinne očkuje proti desiatim infekčným ochoreniam: záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilovým invazívnym infekciám, vírusovej hepatitíde typu B, detskej obrne, invazívnym pneumokokovým ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke. Zaočkovanosť proti ochoreniam, proti ktorým sa povinne očkuje, dlhodobo prevyšuje 95 %, odporúčaných Svetovou zdravotníckou organizáciou. V súlade s vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z. z sa každoročne vykonáva administratívna kontrola pravidelného povinného očkovania, pri ktorej sa sleduje zaočkovanosť detí očkovaných vzhľadom na dosiahnutý vek. Zaočkovanosť sa vyhodnocuje na úrovni obvodov, okresov, krajov a na celoslovenskej úrovni. Kontrolujú sa ročníky narodenia, ktoré by mali byť vzhľadom na dovŕšený vek všetky zaočkované. Ďalej sa kontroluje zaočkovanosť študentov škôl so zdravotníckym zameraním proti VHB, očkovanie novorodencov HBsAg pozitívnych matiek, zaočkovanosť pacientov na hemodialyzačných oddeleniach proti VHB, očkovanie proti VHB u vybraných skupín osôb vystavených zvýšenému riziku VHB, zaočkovanosť proti chrípke a invazívnym pneumokokovým ochoreniam u osôb 1/2013 bedeker zdravia 17

18 OČKOVANIE umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb a odporúčané očkovanie alebo očkovanie na žiadosť rodičov detí do 15 rokov života. Kontrola zahŕňa aj správnosť postupu pri očkovaní a úplnosť záznamov o očkovaní v zdravotnej DRUH OČKOVANIA dokumentácii, skladovanie očkovacích látok, kontraindikácie očkovania a nežiaduce reakcie po očkovaní. V rámci administratívnej kontroly pravidelného povinného očkovania bola zaočkovanosť detí k kontrolovaná vo všetkých ambulanciách všeobecných lekárov pre deti a dorast v SR. Celoslovenské výsledky zaočkovanosti boli i v tomto roku priaznivé (Tab. 1). Zaočkovanosť prekročila pri všetkých druhoch povinného očkovania detí hranicu 95 %. Pohybovala sa na úrovni 98,6 % až 99,3 %. Na úrovni krajov bola dosiahnutá zaočkovanosť od 96,0 % po 99,7 %. Najnižšia zaočkovanosť bola zistená v Košickom a Bratislavskom kraji, najvyššia v Trnavskom kraji. Na úrovni okresov nedosiahlo 95-percentnú zaočkovanosť šesť okresov (okresy Bratislava III, IV, Zvolen, Trebišov, Košice II základné očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke; okres Trebišov základné očkovanie dojčiat proti DI-TE-PER-HIB-VHB-POLIO a invazívnym pneumokokovým ochoreniam). Na úrovni pediatrických obvodov hranicu 90 % zaočkovanosti nedosiahlo ZAOČKOVANOSŤ V % V ROKU základné očkovanie dojčiat proti DI-TE-PER-HIB-VHB-POLIO tromi dávkami hexavakcíny očkovanie dojčiat proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam tromi dávkami konjugovanej vakcíny základné očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke v mesiaci života preočkovanie proti DI-TE-PER-POLIO v šiestom roku života preočkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole v 11. roku života preočkovanie proti DI-TE-PER-POLIO v 13. roku života Tabuľka 1 Porovnanie zaočkovanosti detskej populácie v SR podľa jednotlivých druhov očkovania v rokoch pediatrických obvodov (4,5 % z celkového počtu 1279 obvodov). Údaje o zaočkovanosti detskej populácie nezahŕňajú očkovanie novorodencov proti tuberkulóze vzhľadom na výpadok očkovacej látky proti tuberkulóze a v tom čase plánované zrušenie povinného očkovania novorodencov proti tuberkulóze. Pri kontrole očkovania k bolo Tabuľka 2 Prehľad počtu kontraindikácií očkovania podľa krajov zistených kontraindikácií, z toho 319 (10,5 %) bolo trvalého a (89,5 %) dočasného charakteru (Tab. 2). Medzi dočasné kontraindikácie patrili najmä nízka pôrodná hmotnosť, nedonosenosť detí, akútne ochorenia, dlhodobá imunologická a alergologická liečba, reumatická artritída, astma a operačné zákroky. Dočasné kontraindikácie zahŕňajú aj výpadok očkovacej látky proti tuberkulóze, pobyt v zahraničí, ignorovanie pozvania na očkovanie alebo odmietanie očkovania. Najčastejšie trvalé kontraindikácie tvorili ťažké onkologické a neurologické ochorenia, detská mozgová obrna, imunodepresívne stavy, alergia na vaječný bielok a epilepsia. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím došlo k nárastu počtu kontraindikácií o 49 %. Dôvodom je narastajúci počet rodičov odmietajúcich očkovanie a výpadok očkovacej látky. Spolu bolo zo zdravotnej dokumentácie detí zistených 277 postvakcinačných reakcií, z toho 135 lokálnych, 101 regionálnych a 42 celkových reakcií. V porovnaní s predchádzajúcim kontrolným obdobím sa počet hlásených postvakcinačných reakcií zvýšil o 1,08 %. Zo všetkých hlásených postvakcinačných reakcií tvorilo 68 % reakcií po očkovaní proti TBC (189). Najviac reakcií bolo hlásených z Prešovského, Bratislavského, Košického a Žilinského kraja (Tab. 3). Úmrtie v príčinnej súvislosti s očkovaním hlásené nebolo. KONTRAINDIKÁCIE ZISTENÉ OD DO KRAJ DOČASNÉ TRVALÉ SPOLU Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický SPOLU bedeker zdravia 1/2013

19 OČKOVANIE Očkovanie patrí k najvýznamnejším objavom v histórii medicíny. Realizácia očkovania sa prejavila vo výraznom poklese chorobnosti a úmrtnosti detskej populácie a došlo k eliminácii až eradikácii (vykoreneniu) niektorých detských infekčných ochorení. Vplyv očkovania možno najlepšie ilustrovať na eradikácii varioly. Vďaka očkovaniu sa podarilo eradikovať toto smrteľné ochorenie, ktoré bolo ešte v 70. rokoch príčinou mnohých úmrtí na svete. Neplnenie imunizačného programu by malo závažný dopad na zdravotný stav populácie Slovenska. Došlo by k vzostupu chorobnosti a úmrtnosti na infekčné ochorenia ovplyvniteľné očkovaním, k vzniku epidémií, ako aj k znovu objaveniu takých ochorení, ktoré sa u nás vďaka očkovaniu nevyskytujú už celé desaťročia. Okrem medicínskeho významu je systematické očkovanie dôležité aj po ekonomickej stránke. KONTRAINDIKÁCIE ZISTENÉ OD DO KRAJ LOKÁLNE REGIONÁLNE CELKOVÉ SPOLU Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický SPOLU Tabuľka 3 Prehľad počtu postvakcinačných reakcií podľa jednotlivých krajov Náklady na liečbu, hospitalizáciu, liečbu komplikácií a ďalšie náklady v súvislosti s ochoreniami, ktorým možno predchádzať očkovaním sú neporovnateľne vyššie ako náklady na očkovanie. Aj naďalej je nevyhnutné udržať doterajšiu vysokú zaočkovanosť detskej populácie, zvyšovať zaočkovanosť dospelých a venovať osobitnú pozornosť očkovaniu ťažko dosiahnuteľných skupín populácie. Ľudský papilomavírus (HPV) a očkovanie MUDr. Peter Brenišin Gynekologická ambulancia a ambulancia gynekologickej urogynekológie - BrenCare HPV je rozšírený vírus, ktorý často vyvoláva infekcie, obsahuje DNA a je geneticky stabilný. Očkovanie proti HPV infekcii zaručuje dlhodobú ochranu. Existuje viac ako 100 rôznych typov HPV. Niektoré spôsobujú bežné bradavice, približne 30 je známych ako genitálne HPV, z ktorých niektoré spôsobujú zmeny v bunkách výstelky krčka maternice. Existuje 15 onkogénnych typov HPV, ktoré môžu viesť k vzniku karcinómu krčka maternice. HPV typy 16 a 18 sú spoločne zodpovedné za 70 % prípadov karcinómu krčka maternice na celom svete. Preto by vakcína proti HPV typom 16 a 18 mohla predísť 70 % prípadov karcinómu krčka maternice. Najlepšia úspešnosť očkovania u dievčat je vek deväť až 14 rokov, teda pred začiatkom aktívneho sexuálneho života. Hladina protilátok proti papilomavírusom je v prípade mladších očkovaných žien vyššia ako v prípade starších očkovaných žien. Súčasná medicína ponúka ako prevenciu proti karcinómu krčka maternice aj očkovanie, ktoré spolu s pravidelnými skríningovými vyšetreniami zabezpečuje najlepšiu možnú ochranu pred rakovinou krčka maternice. Samozrejmosťou by však mali byť aj pravidelné prehliadky. Úloha lekára prvého kontaktu je presvedčiť MUDr. Štefan Krištofík praktický lekár pre dospelých, Trnava Slovensko je krajina, kde sme sa vďaka povinnému očkovaniu detí dopracovali k nulovému výskytu závažných infekčných detských chorôb preventabilných očkovaním. K tzv. povinným očkovaniam v dospelosti pribudol k preočkovaniu na tetanus aj záškrt. Dôvodom opätovného zavedenia očkovania je potvrdenie nedostatočnej imunity v populácii 45-ročných a starších osôb v imunologickom prehľade. Najdiskutovanejšou témou v oblasti očkovania dospelých je nepovinné očkovanie proti chrípke. Očkovanie považujem za jednoznačne prospešné najmä pre definované rizikové skupiny. Démonizácia nežiaducich účinkov očkovania je neopodstatnená. Pokles preočkovanosti populácie proti chrípke aktuálne spôsobený formou úhrady je jedným z faktorov spolupodieľajúcich sa v súčasnosti na registrovanom vzostupe výskytu ochorenia v populácii. Pri komunikácii lekára s pacientom na tému očkovanie považujem za dôležité, aby lekár realizujúci nepovinné očkovanie mal vlastnú pozitívnu skúsenosť a stotožnil sa s procesom aktívnej imunizácie. Úloha lekára prvého kontaktu je presvedčiť. 1/2013 bedeker zdravia 19

20 OČKOVANIE Svet bez pravých kiahní prof. MUDr. Štefan Straka, DrSc. Pred viac ako 30 rokmi, v máji 1980 odznelo na 33. Svetovom Valnom zhromaždení zdravotníkov Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) slávnostné vyhlásenie: pravé kiahne zmizli z povrchu Zeme. Dnes si už málokto okrem zopár seniorov uvedomuje, čo tento historický úspech medicíny a vlastne celého ľudstva v boji s jednou z najstrašnejších odvekých metiel človečenstva znamenal. Autor tohto príspevku ako jediný žijúci zo šiestich slovenských účastníkov Globálneho programu eradikácie varioly (vykorenenia pravých kiahní) organizovaného SZO by rád čitateľom sprítomnil, čo viedlo k tomuto úspechu. Objav vakcinácie Obranné snahy ľudstva proti variole majú dlhú históriu. Na počiatku bola tzv. variolácia, ktorá vznikla už v starovekej Číne a Indii a pretrvávala až do Jennerom objavenej vakcinácie. Najčastejšie sa používal prach z chrást chorého, ktorý skarifikovali (mechanickým poškodením pozn. red.) do kože lakťa alebo fúkli do nosných dierok. Variolácia vyvolala ľahšiu nákazu s následnou imunitou voči kiahňam. Neskôr anglický vidiecky lekár Edward Jenner dal svetu účinnú zbraň vakcináciu. Krajiny, ktoré po zdokonalení tejto metódy mali možnosť plošnej ochrany svojej populácie vakcináciou, zakrátko vykorenili variolu zo svojho územia. Patrila k nim aj Rakúsko-uhorská monarchia a neskôr Československá republika, ktoré sa s variolou týmto spôsobom vyrovnali podobne ako mnohé iné rozvinuté krajiny. Hromadná vakcinácia však postupovala pomaly a v mnohých rozvojových krajinách bola ťažko uplatniteľná. Rozvojové krajiny potrebovali medzinárodnú pomoc. Národné očkovacie programy V 50. rokoch minulého storočia vládol ešte optimizmus, že v boji proti variole bude mať najväčší úspech národný očkovací program. Úspech programu iniciovaného v roku 1958 SZO bol len čiastočný a program v Ázii, Afrike a Indonézii zlyhal. V roku 1966 SZO vyhlásila zrevidovaný program globálnej eradikácie (ničenie choroboplodných organizmov pozn. red.) s novou stratégiou. V roku 1975, keď sa program v Indii a Bangladéši ďalej sprísňuje a s názvom Operácia variola nula dostáva takmer vojenský charakter, prijal som, po inštruktáži v Dillí a Kalkate, pozvanie SZO a nastúpil som do dištriktu Západný Dinadžpur, na hranici s Bangladéšom. Počas môjho pôsobenia sa v dištrikte vyskytlo päť ohnísk varioly s ôsmimi chorými, z ktorých šesť prežilo a dvaja zomreli. Sprísnené opatrenia programu sa týkali očkovania a izolácie pacientov. Medzinárodná pomoc Somálsku Koncom roka 1976, sa skomplikovala epidemiologická situácia varioly v Afrike. Choroba prenikla cez hranicu z Etiópie do Somálska, kde sa v prvej polovici roku 1977 epidemicky rozšírila do mnohých kútov nomádmi riedko osídlenej krajiny. SZO a celé ľudstvo sú sklamané z tohto neočakávaného zvratu nádejnej eradikácie a posielajú do Somálska obrovskú personálnu i materiálnu pomoc. Podstata stratégie ostáva nezmenená: vyhľadať, utesniť a likvidovať ohniská, no spôsob, ako to urobiť, je celkom iný než v Ázii vzhľadom na charakter krajiny a jej obyvateľstva. Jej charakteristikou sú buš, nedostatok komunikácií, nomádi sťahujúci sa z miesta na miesto, nedostupnosť odľahlých miest v období dažďov. Situáciu ďalej komplikuje vojna. No aj v týchto podmienkach obetavosť medzinárodných tímov prináša úspech. 26. októbra 1977 sa v meste Merka identifikuje posledný prípad v reťazi prirodzene sa šíriacej varioly v Somálsku i vo svete. Medicína prvý raz vo svojej histórií dosiahla vykorenenie infekčnej choroby. V decembri 1979 komisia expertov SZO uzatvára túto kapitolu historickým prehlásením, že Program globálnej eradikácie varioly dosiahol svoj konečný cieľ. Očkovanie proti variole, ktoré nebolo bez zdravotných rizík, bolo na celom svete zastavené, čím sa uvolnili obrovské finančné čiastky na iné zdravotné účely. 20 bedeker zdravia 1/2013

21 Tému prináša Dve percentá z vašej dane dokážu veľa... Liga proti rakovine sa ako občianske združenie zameriava na pomoc onkologickým pacientom a ich rodinám bez ohľadu na vek a druh onkologickej diagnózy. V rámci svojej činnosti realizuje i financuje projekty a aktivity v oblasti psychosociálnej starostlivosti o onkologických pacientov, v oblasti prevencie i podpory klinických a výskumných projektov. Z asignácie 2 % dane z príjmu v minulých rokoch zrealizovala Liga proti rakovine projekt vybudovania, otvorenia a sprevádzkovania Centier pomoci LPR v Bratislave, Košiciach a Martine. Všetky tri centrá poskytujú bezplatné služby pre onkologických pacientov, ich blízkych i verejnosť v podobe poradenstva lekárov, sociálnej sestry a psychológov na Linke pomoci, ďalej rehabilitáciu a pohybové aktivity, vzdelávacie kurzy, voľnočasové aktivity, besedy s odborníkmi, spoločenské podujatia a mnohé iné. Liga proti rakovine vďaka vašej podpore prijala v roku 2011 prostredníctvom 2 % dane z príjmu sumu ,70 EUR. Tieto prostriedky v roku 2012 použila na nasledujúce projekty: prevádzka a činnosť Centier pomoci, rekondičné pobyty pre onkologických pacientov, projekt psychosociálnej pomoci v nemocniciach, v rámci ktorého Liga proti rakovine financuje psychológov pôsobiacich na onkologických lôžkových oddeleniach nemocníc a v ambulanciách ubytovacie zariadenie pre rodičov detských onkologických pacientov v Bratislave a Košiciach, Informačné a edukačné publikácie zamerané na prevenciu i rady pri rôznych druhoch onkologických ochorení. Tlačia sa v niekoľko tisícovom náklade a bezplatne distribuujú do škôl, zdravotníckych zariadení, nemocníc aj individuálnym záujemcom. Všetky projekty a služby realizované Ligou proti rakovine sú pre pacientov i verejnosť bezplatné. Realizovať ich môžeme len vďaka vašej podpore. Ďakujeme za vaše 2 %, ďakujeme za vašu podporu! Ako 2 kolesá rozhýbu bicykel, tak vaše 2% rozhýbu pomoc tým správnym smerom... Liga proti rakovine Vám ďakuje za podporu. 42 Liga proti rakovine SR Právna forma: občianske združenie Adresa: Brestová 6, Bratislava IČO: * Tlačivo na poukázanie 2 % nájdete na Upozornenie! U právnických osôb je poukázanie 2% z dane podmienené poskytnutím daru vo výške 0,5%. Bez tohto daru môže právnická osoba poukázať 1,5% z dane. Pre fyzické osoby zostáva systém nezmenený. *Na zaslanie 2 % nie je potrebné číslo účtu organizácie

22 Tému prináša Parkinsonova choroba MUDr. Oto PETRÍK Neurodegeneratívne ochorenie sprevádzané motorickými ťažkosťami po prvýkrát popísal James Parkinson v roku 1813 ako trasúcu sa obrnu (shaking palsy) s dobre viditeľným príznakom trasenia sa rúk. Okrem tohto príznaku sú však prítomné aj iné, ako je stuhnutosť svalov, spomalenie pohybov a poruchy postoja a chôdze. Ochorenie postihuje celosvetovo priemerne asi 1,2 1,8 % populácie. Premietnuté do slovenských pomerov ide o asi 10 až pacientov. Ochorenie sa začína zväčša okolo 50. až 60. roku života, aj keď sú popísané prípady omnoho skoršieho nástupu choroby, a to dokonca už okolo 30. roku života. K lekárovi s oneskorením Samotné ochorenie začína pozvoľna a postupne, takže si ho pacienti ani nevšimnú. Často je to pocit stuhnutého ramena alebo občasné trasenie horných končatín, čomu pacienti nevenujú pozornosť, preto prichádzajú k lekárovi aj s viacročným oneskorením, keď ich jednotlivé príznaky obťažujú v normálnom fungovaní počas dňa. V pokročilých štádiách ochorenia potrebujú často pacienti opateru inou osobou, pretože pre stuhnutosť je pre nich ťažké vykonávať základné úkony, ako je varenie či vlastná hygiena. V drvivej väčšine prípadov zatiaľ nepoznáme presnú príčinu ochorenia, preto hovoríme o idiopatickej Parkinsonovej chorobe. Časti pacientov sa môžu spomenuté príznaky objaviť po cievnej mozgovej príhode, po úrazoch hlavy, po zápale v nervovom systéme alebo pri užívaní niektorých liekov. Vtedy hovoríme o sekundárnom parkinsonizme, čiže nie o chorobe ako takej. V malom percente prípadov je dôvodom genetická mutácia, vtedy sa príznaky prejavia už v mladom alebo strednom veku. Môže za to dopamín Vďaka rozsiahlemu výskumu v druhej polovici minulého storočia vieme, že je to nedostatok dopamínu v niektorých štruktúrach mozgu, ktorý je za vznik ochorenia zodpovedný. Dopamín je látka, ktorá sa nachádza vo viacerých miestach mozgu a má množstvo úloh. Jedným z jeho významných poslaní je prenos informácií v centre pre riadenie pohybov. Ak je ho nedostatok, potom aj plánovanie a vykonávanie rôznych pohybov je porušené, preto je parkinsonik v pohyboch spomalený a stuhnutý, z čoho vyplývajú časté pády. Liečba Základný liek sa v tele metabolizuje na dopamín a ten doplní jeho nedostatok v mozgu. Ďalšou možnosťou sú látky, ktoré stimulujú dopamínové receptory v mozgu, čo má za následok jeho zvýšené uvoľňovanie, a tým nepriamo zvyšujú hladinu dopamínu v mozgu. V pokročilých štádiách Parkinsonovej choroby nestačí aktuálnu potrebu dopamínu zabezpečiť tabletkové podávanie lieku, preto v týchto prípadoch pristupujeme k podávaniu lieku vo forme gélu priamo do tenkého čreva. Dávkovanie je riadené malou pumpou vo veľkosti walkmana, ktorú nosí pacient stále so sebou. Touto cestou sa zabezpečí kontinuálne podávanie účinnej látky, čo je pre mozog fyziologickejšie a znížia sa kolísavé stavy prechodnej stuhnutosti a nadmernej hybnosti. Dôležitou súčasťou liečby je aj rehabilitácia, ktorá zabezpečuje, aby nedošlo k skráteniu šliach a úbytku svalovej hmoty pri zníženej svalovej aktivite. V minulosti, pred érou týchto liekov, boli neurológovia bezmocní a prizerali sa priebehu ochorenia, ktoré často po niekoľkých rokoch končilo smrťou pacienta. Ani dnes ho nedokážeme vyliečiť, ale dokážeme úspešne potláčať jeho príznaky. Pacienti sa dožívajú normálneho veku a dokážu viesť relatívne plnohodnotný život. Prvý kontakt skúsenosť pacienta Keď nepočítam prípravu na skúšku z neurológie na fakulte, bol môj prvý kontakt s Parkinsonovou chorobou 55-ročný 22 bedeker zdravia 1/2013

23 pacient, ktorý sa sťažoval na bolesti a stuhnutosť pravej ruky, pre ktorú sa nemohol poriadne učesať a umyť. Najskôr ťažkosti pripisoval bolestivému ramenu. Neskôr sa pridali problémy s písaním a drobný tras pravej ruky, preto navštívil lekára, ktorý vyslovil podozrenie na Parkinsonovu chorobu a odoslal pacienta k neurológovi. Ten stanovil diagnózu idiopatickej Parkinsonovej choroby a nastavil liečbu. Po dvoch mesiacoch stuhnutosť pravej ruky ustúpila a trasenie sa už neobjavilo. Zlepšilo sa aj písmo, a tak vzorový podpis v banke už nebol problém. Rovnako aj iné činnosti sa stali plynulejšie a celková kvalita života sa vrátila k normálu. Správna diagnostika Nie všetky druhy trasenia končatín sú však príznakmi Parkinsonovej choroby, a preto je nutné, aby pri podozrení na Parkinsonovu chorobu pacienta vždy vyšetril neurológ, ktorý rozhodne o nutnosti ďalších vyšetrení a liečbe. Aj ďalšie sledovanie pacienta je v rukách špecialistu, pretože občas je nutné dávky liekov upravovať, podľa individuálnych potrieb pacienta. Dúfajme, že v budúcnosti nám klinické skúsenosti a nové vedecké poznatky pomôžu ďalej vylepšovať liečbu a ponúknu nové možnosti. Rovnako predpokladáme, že nové informácie nás posunú ďalej a pomôžu zistiť prvotnú príčinu Parkinsonovej choroby. Môj život s Parkinsonom Mala som 39 rokov, keď sa začali prejavovať prvé príznaky choroby. Vyľakalo ma to. Po návšteve neurologickej ambulancie som si však pripadala ako simulant a hypochonder, ktorý okráda lekárov o ich vzácny čas. Vtedy som svoje sebavedomie na dlhý čas pochovala veľmi hlboko. Čo ďalej? Na koho sa obrátiť? V hlave mi vírilo množstvo otázok, na ktoré som nepoznala odpovede. Absolvovala som nekonečné množstvo vyšetrení, vystriedala niekoľko nemocníc i lekárov. Stav bez určenia diagnózy trval niečo vyše roka a ja som už bola psychicky na dne. Konečne sa lekárom podarilo určiť diagnózu: Parkinsonova choroba. Nemala som ani predstavu o tom, čo ma čaká, všetko, čo som o chorobe vedela, sa týkalo trasenia rúk. Stavy stuhnutia ustúpili hneď po nasadení liečby. Po dlhom čase som sa znova cítila vynikajúco, všetko fungovalo tak, ako predtým a ja som si myslela, že to tak bude vždy. Nebolo! Život si pre mňa chystal ďalšie nemilé prekvapenie. Prišli prvé diskinézy, neovládateľné pohyby, ktoré vibrujú vaším telom v šialenom tempe. Je to veľmi nepríjemné a vyčerpávajúce. Stav sa mi rokmi stále zhoršoval, diskinézy striedali stavy stuhnutia, ktoré som už nezvládala. Stuhnutia boli také silné, že som si nedokázala sama 1/2013 bedeker zdravia 23

24 priložiť pohár vody k ústam, aby som sa napila, sústo, ktoré sa mi namáhavo podarilo doniesť k ústam, zostalo trčať v krku, pretože som ho nevládala prehltnúť. Telo ako z olova, nohy vrastené do zeme. To je len zlomok ťažkostí, ktoré si zdravý človek ani nevie predstaviť. Po tom, čo som sa dozvedela, že v Bratislave na Kramároch sa začali robiť neurochirurgické operácie, rozhorela sa vo mne malá iskierka nádeje, že sa môj stav zlepší. Okamžite som sa objednala na konzultáciu. Po absolvovaní testov, ktoré sú nutné na posúdenie vhodnosti pacienta pre danú operáciu, ma poslali domov s tým, že mám čakať na termín operácie. Vrhla som sa na zháňanie informácií o operácii. Prečítala som všetko, čo som našla na českom webe Spoločnosti Parkinson, niekoľkokrát som si v televízii pozrela film o operácii, spojila som sa s ľuďmi, ktorí už mali operáciu za sebou. Všetci mi potvrdili, že sa ich stav po operácii podstatne zlepšil. Vyzbrojená informáciami som čakala, kedy zazvoní telefón a oznámia mi dátum operácie. Strach, ktorý som z operácie mala, pomaly vyprchal, zostalo iba očakávanie. Ale telefón nezvonil a ja som pomaly začala strácať nádej, že sa operácia uskutoční. Konečne, po roku čakania, mi oznámili dátum operácie. Od radosti som bola celá bez seba. Urobili ober krvi a moču na predoperačné testy. Pred obedom prišla zdravotná sestra, že je potrebné urobiť nové odbery, pretože niečo nevyšlo. Keď za mnou prišiel lekár a začal sa vypytovať, či ma niečo nebolí, začala som mať zlé tušenie. Poobede mi izbová lekárka oznámila, že aj opakované testy potvrdili príliš vysoký počet leukocytov, preto sa operácia ruší a po víkende pôjdem na vyšetrenie do Národného onkologického ústavu. Moje zlé tušenie sa zmenilo na istotu. Mám leukémiu! Bože, ako zvládnem dve také ťažké diagnózy? Slzy sa mi tlačili do očí a v duchu som si opakovala to strašné slovo, ktoré som sa bála vysloviť nahlas leukémia. Prenasledovalo ma každú sekundu, nevedela som myslieť na nič iné. Prišiel najdlhší víkend v mojom živote, plný sĺz a strachu z toho, čo bude ďalej. Ako budem ďalej žiť s takým obrovským bremenom? Ako zvládne takú záťaž moja rodina? Čas sa nekonečne vliekol, hlavou mi vírili myšlienky, ktoré sa striedali so slzami a spánok o mňa ani nezavadil. Bála som sa toho, čo ma čaká. Vyšetrenia v Národnom onkologickom ústave potvrdili, že mám leukémiu presnejšie chronickú myeloidnú leukémiu. Parkinson sa zrazu dostal na druhú koľaj a do popredia sa nemilosrdne natlačila leukémia. Odvtedy chodím každé dva mesiace do Bratislavy na onkologické vyšetrenia a denne užívam cytostatiká. Po dvoch rokoch liečby som na tom dobre. Výsledky dopadli vynikajúco, nakoniec sa mi podarí, v čo pevne dúfam, vyliečiť z tejto zákernej choroby. Neurológovia a neurochirurgovia na základe permanentne dobrých výsledkov z onkologických vyšetrení súhlasili s operáciou. Zdalo sa, že jej už nič nestojí v ceste. Ale osud to zariadil inak! V nemocnici som strávila takmer štyri mesiace. Keď som sa trochu zotavila a nabrala odvahu, znovu som sa vybrala do Bratislavy, kde ma čakala posledná nádej na zlepšenie zdravotného stavu liečba pomocou intestinálnej pumpy. Spočiatku to bolo ťažké, zabúdala som, že som pripojená na pumpu, neraz som si ju priľahla alebo zavadila o hadičku, ktorú mám zavedenú do žalúdka. Trvalo nejaký čas, kým sme si na seba zvykli. Teraz mi už nerobí problém, že treba pumpu na noc odpojiť, prepláchnuť hadičky a ráno sa zase napojiť. Pumpa je naprogramovaná, nemusím sa starať o to, že mám zobrať lieky. Začnú účinkovať v priebehu niekoľkých minút a ja dúfam, že to vydrží čo najdlhšie. Margita Oravkinová Viac informácií o diagnostike a možnostiach liečby Parkinsonovej choroby sa dozviete na stránke 24 bedeker zdravia 1/2013

25 1/2013 bedeker zdravia 25

26 NEUROLÓGIA Život so sklerózou multiplex Zápalovo-degeneratívne autoimunitné ochorenie postihujúce predovšetkým ľudí v produktívnom veku mávalo v minulosti oveľa horšiu prognózu ako dnes. Vďaka novým moderným liekom už nemusí diagnóza roztrúsenej sklerózy predurčovať osud pacienta končiaceho na invalidnom vozíčku. O ochorení, prejavoch, liečbe aj vyhliadkach pacientov so sklerózou multiplex nám porozprávala MUDr. Iveta Lisá, CSc., z II. neurologickej kliniky LF UK Univerzitnej nemocnice na bratislavských Kramároch. Svoje rozprávanie začína doktorka Iveta Lisá charakteristikou ochorenia, ktoré sa najčastejšie manifestuje medzi dvadsiatym až štyridsiatym rokom veku, hoci sa môže objaviť aj v detstve alebo po päťdesiatke. Takéto prípady sú zriedkavejšie, vysvetľuje lekárka: Je známe, že ochorenie postihuje najmä príslušníkov kaukazskej rasy, menej ním trpia napríklad Afroameričania, a že častejšie postihuje ženy ako mužov, a to v pomere 2:1. Súčasne sa častejšie vyskytuje v populácii žijúcej v miernom pásme. Na vysvetlenie spomenutého existujú rôzne teórie. Jedna z hypotéz napríklad predpokladá, že ochorenie sa vyskytuje viac v oblastiach, ktoré kolonizovali Vikingovia. Aj keď presná príčina ochorenia dosiaľ nie je známa, vie sa, že sa na jeho vzniku podieľajú jednak genetické faktory, teda určitá predispozícia k vzniku ochorenia a uplatňujú sa aj faktory prostredia. Najnovšie teórie predpokladajú určitý podiel nedostatku slnečného žiarenia a s tým spojené nízke hladiny vitamínu D, čo by napríklad vysvetľovalo, prečo sa ochorenie viac vyskytuje v populácii obyvateľov mierneho pásma. Čo roztrúsenú sklerózu spôsobuje, zatiaľ presne nevie určiť ani medicínska veda. Bezprostredná príčina ochorenia nie je známa, sú však známe patologické mechanizmy, ktorými imunitný systém, presnejšie aktivované bunky a autoprotilátky, poškodzujú vlastné myelínové obaly nervových vlákien v centrálnom nervovom systéme a aj samotné vlákna, čo vedie k poškodzovaniu nervových štruktúr a ich funkcie a následným klinickým prejavom ochorenia, hovorí neurologička. Najčastejšie prejavy Ochorenie má veľmi pestrú škálu klinických príznakov. Závisia od toho, ktorá časť nervového systému je postihnutá. Laikom sú známe skôr tie naozaj neprehliadnuteľné príznaky spojené s obmedzením pohyblivosti či ochrnutím. Doktorka Lisá hovorí, že škála prejavov je veľmi široká: Najmä pre začiatok ochorenia sú typické dočasné poruchy zraku, časté sú poruchy citlivosti sprevádzané tŕpnutím, mravenčením, necitlivosťou v rôznych častiach tela. A tiež poruchy hybnosti rôzneho stupňa. Zakopávanie pri chôdzi, instabilita s ťahom do strán, pacientovi vypadávajú predmety z rúk, postihnutá môže byť tiež jemná motorika, kedy pacientovi robí problém napríklad aj zapnúť si gombičku. Typickým príznakom je aj porucha koordinácie pohybov alebo aj reči pri postihnutí mozočka. V neskorších štádiách môže prísť k poruchám zvieračov a ťažkostiam napríklad s udržaním moču. Viaceré formy ochorenia Asi v 80 % prípadov majú pacienti so sklerózou multiplex takzvanú relaps-remitujúcu formu ochorenia. Pod pojmom relaps rozumieme vzplanutie ochorenia, vysvetľuje doktorka Lisá. Môže vzniknúť bez akejkoľvek príčiny. Z večera do rána sa pacientovi objavia už spomenuté klinické príznaky alebo sa relaps objaví v súvislosti s prekonanou infekciou či po pôrode. Relaps definujeme ako stav, kedy klinické príznaky nové alebo zhoršené pretrvávajú viac ako 24 hodín. Naším cieľom je relapsy čím skôr liečiť, aby sa zápal, ktorý sa pokladá za príčinu ich vzniku, potlačil. V období remisie, ktoré vystrieda relaps, klinické príznaky buď úplne ustúpia a pacient sa dostáva do pôvodného stavu, alebo zlepšenie stavu v remisii nie je úplne dokonalé a určité príznaky vo forme takzvaného rezídua ostávajú. V určitom percente prípadov pacientov po desiatich až bedeker zdravia 1/2013

27 NEUROLÓGIA rokoch od vzniku prejde ochorenie do sekundárne progresívnej formy. Znižuje sa frekvencia i závažnosť relapsov, ale narastá klinický neurologický deficit a symtomatológia sa pomaly plynulo zhoršuje. V asi 15 percentách prípadov má ochorenie nie relaps-remitujúcu, ale primárne progresívnu formu, kedy relapsy a remisie nie sú prítomné a klinické prejavy sa od začiatku ochorenia zhoršujú postupne a postupne narastá aj zneschopnenie pacienta. Priaznivý vplyv na priebeh ochorenia Donedávna sa predpokladalo, že patologické mechanizmy, ktoré sa podieľajú na vzniku relapsov a priebehu ochorenia, sú predovšetkým zápal a demyelinizácia. V súčasnosti sú známe aj ďalšie mechanizmy podieľajúce sa neurodegenerácii, napríklad oxidatívny stres. Na tomto základe boli objavené aj lieky zasahujúce do zápalovo-degeneratívnych procesov. Označujeme ich ako chorobu modifikujúce (DMD). Práve vďaka nim je ochorenie, hoci nie je vyliečiteľné, liečiteľné, a dá sa priaznivo ovplyvniť. Či má alebo nemá takáto terapia na pacienta priaznivý účinok, sa dá presne zmerať. Hodnotia sa viaceré parametre. Podľa doktorky Ivety Lisej sa z hľadiska účinnosti liečby hodnotia jednak klinické parametre a potom parametre, ktoré sa dajú zistiť vyšetrením magnetickou rezonanciou: Medzi posudzované klinické prejavy patrí zníženie počtu relapsov, za priaznivé považujeme, keď sa nám podarí znížiť ich frekvenciu, spomaliť progresiu ochorenia a tým aj spomaliť invalidizáciu pacienta. Na magnetickej rezonancii je pri účinnej liečbe dobre viditeľné zníženie počtu aktívnych ložísk, a tiež zníženie alebo zmenšenie mozgovej atrofie, ktorá je významným prognostickým parametrom ochorenia. Zmeny objemu mozgového tkaniva Pre neurodegeneratívny proces sprevádzajúci roztrúsenú sklerózu je typická atrofia (strata) mozgového tkaniva. Prejavy atrofie sú jednak klinické, a jednak sa prejavia na MRI. Ak sú ložiská atrofie mozgového tkaniva lokalizované napríklad v mozočku, manifestujú sa klinické prejavy ako už spomenuté poruchy koordinácie, poruchy reči, a ak atrofia postihuje rozsiahlejšie centrá v mozgu, môže sa prejaviť poruchou kognitívnych funkcií. Vtedy dochádza k poruchám pamäte, poznávania či iných psychických funkcií. Magnetická rezonancia preukáže zasa úbytok mozgového tkaniva, ktorý sa dá aj presne zmerať, špecifikuje detaily neurologička. V posledných rokoch sa zistilo, že strata mozgového tkaniva, teda atrofia, je významným prognostickým faktorom, ktorý určuje, aký bude výsledný stupeň zneschopnenia pacienta. Ochorenie na sklerózu multiplex má veľmi individuálny priebeh. Dopredu nevieme povedať ako tomu ktorému pacientovi zaberie konkrétny liek ochorenie modifikujúcej liečby. Účinná liečba Našťastie, medicínska veda ponúka čoraz účinnejšie liečebné možnosti, dokonca aj v ovplyvnení straty mozgového tkaniva. V posledných rokoch sa tejto problematike venovali viaceré štúdie. Doktorka Lisá spresňuje: Pri viacerých liekoch sa zistilo, že by mohli ovplyvňovať či redukovať stratu mozgového tkaniva. V prípade zdravého človeka predstavuje atrofizácia ako prirodzený úbytok mozgového tkaniva asi desatinu až tri desatiny percenta objemu mozgového tkaniva ročne. V prípade pacienta so sklerózou multiplex je to až troj až štvornásobne rýchlejšie. Hodnotili sa vplyv DMD liekov používaných pri liečbe SM s ohľadom na spomalenie atrofizácie. Všetky lieky v porovnaní s placebom mali vplyv na jej spomalenie. Výsledky však neboli jednoznačné. Niektoré štúdie potvrdili a iné zasa nepotvrdili štatisticky významný pokles atrofizácie. V súčasnosti máme k dispozícii cez ústa podávaný liek s účinnou látkou fingolimod, pri ktorom sa prvýkrát sa potvrdilo, že aj pri krátkom, už šesťmesačnom užívaní spomaľuje atrofizáciu mozgu a tento efekt pretrváva aj dlhodobo po sedemročnej liečbe. Predpokladá sa, že rozdielny vplyv jednotlivých liekov na atrofiu mozgu je daný priamo mechanizmom účinku. Pri účinnej látke fingolimod sa zistilo, že pôsobí nielen na periférii, na receptory v lymfatickom systéme, kde sa predpokladá jeho hlavný účinok, ale aj priamo na receptory v mozgu. Na základe klinických štúdií sa očakáva, že fingolimod bude schopný pôsobiť na obnovu myelínových obalov nervových vlákien. Predpokladá sa, že tento účinok čiastočne nahradí úbytok tkaniva spôsobený chorobou. Prognóza pacientov V každom konkrétnom prípade je viac menej nepredvídateľná. Avšak zavedením ochorenie modifikujúcich liekov koncom 90. rokov minulého storočia a zavádzaním nových liekov sa pokladá dlhodobá prognóza pacientov so sklerózou multiplex za oveľa priaz nivejšiu, než bola pred zavedením tejto liečby. Na otázku, či si spomína na prípad pacienta, ktorý by bol povzbudením pre čitateľov s roztrúsenou sklerózou, lekárka odpovedá: Mala som pacientku, ktorá mala početné ataky ochorenia, ktoré sa napriek nastaveniu na ochorenie modifikujúcu liečbu nedarili zvládnuť. Prechádzali sme na iné formy modifikujúcej liečby, až nakoniec, pri treťom druhu lieku, sa ochorenie podarilo stabilizovať. Pacientka vyštudovala vysokú školu, je plne práceschopná. Myslím si, že toto ochorenie si vyžaduje trpezlivosť jednak zo strany pacienta, ale aj lekára, ktorý by mal vytipovať ten najlepší liek. Dopredu nikdy nevieme, ako bude liek v konkrétnom prípade pôsobiť, ale stabilizácia pacienta sa dá dosiahnuť a pacient je plne výkonný. Ako sú individuálne klinické prejavy, tak sa individuálne musí nastavovať aj liečba. Zvažujeme jednak prínos liečby, ako aj riziká a takisto aj ďalšie ochorenia pacienta. Pripravila Iva Baranovičová 1/2013 bedeker zdravia 27

28 NEUROLÓGIA Na otázky pacientov na tému skleróza multiplex odpovedá MUDr. Iveta Lisá, CSc. Je to pravdou, že ak sa pacientovi päť rokov po tom, čo mu diagnostikovali SM stav nezhorší, poisťovne mu prestanú liečbu uhrádzať? Zaujímalo by ma ešte, či moje základné ochorenie môže negatívne ovplyvniť napríklad chrípka či iné vírusové ochorenia. Mariana Č., Rožňava Podľa poslednej kategorizačnej komisie a z rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR pacientov, ktorí sú po piatich rokoch liečenia liekmi modifikujúcimi ochorenie (DMD) stabilizovaní a neobjavuje sa u nich ani klinický atak, ani progresia ochorenia, poisťovne prestávajú liečbu hradiť. Zatiaľ síce nemáme konkrétne skúsenosti, ale ak by sa po vysadení liečby ataky opäť objavili, samozrejme, pacient a predovšetkým jeho lekár musia znova požiadať o obnovenie liečby, ktorá sa bude opäť uhrádzať. Vírusové ochorenia sú všeobecne záťažou pre imunitný systém, preto upozorňujeme našich pacientov, aby každé, aj akokoľvek banálne chrípkové ochorenie riadne vyležali a preliečili, lebo po neliečenom vírusovom ochorení môže dôjsť k zbytočnej aktivácii a vzplanutiu ochorenia sclerosis multiplex. Som pacient s SM a nedávno mi odobrali parkovací preukaz pre hendikepovaných. Rozhodol o tom posudkový lekár, ktorý ma ani nevidel, s vysvetlením, že sa treba držať prísne nastavených paragrafov. Je to správne? Roman F., Bratislava Neviem objektívne posúdiť situáciu pacienta, ani postup lekára, keďže nepoznám objektívny neurologický nález a stupeň zneschopnenia pacienta. Posudkový lekár je viazaný tabuľkovým systémom, ktorý určuje, akému stupňu zneschopnenia sa prizná aký stupeň invalidity. Neurológ podľa EDSS skóre (čo je škála kvantifikujúca na základe objektívnych a subjektívnych prejavov ochorenia stupeň postihnutia), presne udá, aký je stupeň zneschopnenia pacienta. Ten je potom rozhodujúci pre posudkového lekára pri posudzovaní pridelenia nielen parkovacích preukazov, ale aj ostatných pomôcok. Nedávno mi diagnostikovali SM, mám 24 rokov a cítim sa pomerne dobre. Dočítala som sa, že žiaden z prejavov tohto neurologického ochorenia nie je úplne typický. Diagnostika je potom zrejme pomerne zložitá... Môže sa stať, že mi ochorenie diagnostikovali nesprávne? P. P., Košice Diagnostika SM je naozaj zložitá, vychádzame nielen z klinického nálezu, ale aj výsledkov MRI a vyšetrenia mozgovo-miechového moku a evokovaných potenciálov. Najmä pri nie celkom typických nálezoch a priebehu musíme robiť širokú diferenciálnu diagnostiku, teda vylúčiť ochorenia, ktoré SM imitujú. Takých je veľmi veľa. Najčastejšie neuroboreliózu, rôzne chronické zápalové ochorenia, ale aj systémové ochorenia spojivového tkaniva a celý rad ďalších. Keď už však stanovíme diagnózu, a najmä, keď nastavujeme pacienta na liečbu, musíme byť presvedčení o správnosti diagnózy. Práve preto je liečba imunomodulačnými liekmi sústredená do Centier pre liečbu sclerosis multiplex, kde sú s ňou najväčšie skúsenosti a podlieha pravidelnej kontrole. Už niekoľko rokov trpím na SM. Čaká ma operácia hlavy a tak ma zaujíma, či je pre mňa takáto operácia riziková, respektíve, či narkóza nemôže moje ochorenie zhoršiť? Anna S., Bratislava Celková anestézia je tiež záťažou na imunitný systém. Preto, ak nejde o urgentnú operáciu, odporúčame, aby sa takéto operácie vykonávali v období, keď je pacient v remisii, keď je ochorenie stabilizované a pacient nemá ataky. Ak je operácia urgentná, potom sa musí vykonať. Samozrejme lekári musia byť informovaní o neurologickom ochorení SM a všetkých liekoch, ktoré pacient aktuálne užíva. Pred štyrmi rokmi mi diagnostikovali SM, beriem liečbu. Ako dlho sa SM asi lieči? Každý deň si pichám injekcie a mám strach, že už to dlho 28 bedeker zdravia 1/2013

29 NEUROLÓGIA nebudem zvládať. Čo sa stane, ak liečbu na nejaký čas preruším? Aj tak mám pocit, že sa mi stav zhoršuje. Alan, Bratislava Liečba SM je dlhodobá a vedie ju lekár z Centra pre liečbu SM v spolupráci s obvodnými neurológmi. Prvolíniovú liečbu predstavujú injekcie, ktoré si pacient po zacvičení v centre aplikuje doma sám, podkožne alebo do svalu. Dnes sa, našťastie používajú injekčné perá, takže aj pri pichaní každý deň či každý druhý, nie je liečba pre pacienta priveľmi zaťažujúca. Pacient potom chodí na kontroly do centra v pravidelných intervaloch spravidla raz za tri mesiace a imunologický stav a MRI nález sa kontroluje raz ročne. Pokiaľ má pacient fóbiu z pichania injekcií, alebo takúto liečbu sprevádzajú závažné nežiaduce účinky kontraindikujúce jej pokračovanie, alebo ak ochorenie vykazuje progresiu napriek tejto liečbe, v súlade s indikačnými kritériami sa dá požiadať o prechod na liečbu akcelerovanú, takzvanú druholíniovú, vo forme tabliet alebo infúzií. Liečbu však neodporúčame prerušovať, nemusí sa nič stať, ale zbytočné by bolo vyvolať nové vzplanutie ochorenia. Ak má pacient pocit, že sa mu stav horší, mal by to vždy konzultovať so svojím neurológom, ktorý relaps prelieči infúznou terapiou kortikoidmi. SM mám už deväť rokov. Každý rok absolvujem vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Na poslednom náleze som si prečítala, že mám výraznú atrofiu mozgu neprimeranú veku. Čo to presne znamená? Dá sa proti tomu niečo robiť? M. K. Atrofia mozgu neprimeraná veku je individuálny a relatívny pojem, pretože nevieme, aký stav mozgového tkaniva mala pacientka od narodenia. Atrofia znamená úbytok mozgového tkaniva. A čo sa proti tomu dá robiť? Každý liek modifikujúci ochorenie pri SM má určitý vplyv na spomalenie mozgovej atrofie. Konzistentný a trvalý vplyv je v tomto smere potvrdený práve pri spomínanej tabletovej liekovej forme s účinnou látkou fingolimod. Ako sa môžem dostať k liečbe SM pomocou tabliet? Sú na to nejaké kritériá? Moja lekárka mi tvrdí, že na to nemám nárok? Kto má nárok? Som poistená v poisťovni Dôvera. Peter, Žilina Nerozhoduje, v akej poisťovni je pacient poistený. V súčasnosti podľa indikačných kritérií prvolíniová liečba, ktorou musia prejsť všetci pacienti, je liečba injekčnými preparátmi. V prípade, že sa takáto liečba preukáže ako neúčinná, a ochorenie preukazuje aktivitu, či už klinicky alebo a aj na MRI, potom môže pacient prejsť na druholíniovú liečbu buď vo forme infúzií každých 28 dní alebo tabletkami. Druholíniová liečba môže byť účinnejšia, ale súčasne môže mať aj závažnejšie vedľajšie účinky. Je možné, aby sa ložiská v mozgu zmenšovali? Na MR náleze som našla napísané regresia ložísk. Ako je to možné? Vedia to ovplyvniť lieky? Myslela som si, že to, čo je už raz zničené sa v mozgu obnoviť nedá a liečba len zabraňuje výskytu nových poškodení. Ako je to? Daniela, Z. Nitra Ak sa akútne zápalové ložisko buď spontánne alebo vplyvom liečby zhojí, dôjde ku regresii ložiska. Pôvodne veľké aktívne ložiská sa môžu zmenšiť, sú to chronické ložiská, ale môžu mať menší objem. Regresia teda neznamená, že zmizli. Vplyvom liečby je však možný určitý stupeň obnovy, teda remyelinizácie obalov nervových vláken. 1/2013 bedeker zdravia 29

30 ROZHOVOR Tému prináša Duch takedaizmu na Slovensku Zhovárala sa: Iva Baranovičová Foto: Valéria Zacharová Koncom minulého roka sa akvizíciou spojila najväčšia japonská farmaceutická skupina Takeda so švajčiarskou firmou Nycomed a otvorila svoje obchodné zastúpenie aj na Slovensku pod názvom Takeda Pharmaceuticals Slovakia, s. r. o. Obe spoločnosti sa zameriavajú na výskum a vývoj nových inovatívnych liekov. Riaditeľom spoločnosti, ktorá má ambíciu priniesť na Slovensko portfólio nových liekov, sa stal MUDr. Oktavian Kuchárik. Čo pre Takedu znamená spojenie s Nycomedom? A čo to znamená pre nás na Slovensku? Keď taký významný výrobca famaceutických produktov a najväčší výrobca liekov na japonskom trhu, akým Takeda bezpochyby je, prejavil záujem o kúpu Nycomedu, prekvapilo to vo finančných aj farmaceutických kruhoch mnohých. Najmä z toho dôvodu, že v Európe stále pretrváva recesia, trhy stagnujú a obchod sa neuberá takým smerom ako začiatkom tisícročia. Napriek tomu sa Takeda už pred dvoma rokmi rozhodla globalizovať svoj biznis. Z rodinnej, ázijsky orientovanej firmy, postavenej na princípoch japonskej kultúry mala ambíciu urobiť svetovú. Takeda nemala doteraz zastúpenie v krajinách strednej a východnej Európy, dokonca ani v takej veľkej krajine, akou je Poľsko. Pre nás to znamená ohromný nárast, nielen pokiaľ ide o objem predaja, ale aj potenciál do budúcnosti. Takeda totiž prináša na náš trh nové lieky, ktoré boli dosiaľ zaregistrované v Spojených štátoch a Japonsku. Pre Slovensko a slovenský Nycomed to znamená spojenie so silnou firmou založenou na tradičných etických princípoch zameriavajúcou sa na nové lieky, ktoré dosiaľ na našom trhu neboli, ale ktoré pacienti potrebujú. Nycomed však nebol prvou farmaceutickou firmou, ktorú skupina Takeda získala akvizíciou. Prvá významná akvizícia sa udiala už v 90. rokoch minulého storočia, kedy Takeda takýmto spôsobom získala etablovanú firmu Millenium sídliacu v americkom Cambridge. Dnes je táto spoločnosť, hoci si ponechala svoje meno, 100-percentnou dcérou skupiny Takeda. Firma Millenium je onkologicky orientovaná, celé portfólio pozostáva z liekov na liečbu onkologických ochorení. Tým, že Takeda má záujem všetky produkty uvádzať na svetových trhoch, budeme mať k nim prístup aj u nás na Slovensku. Produktové portfólio firmy Millenium do budúcnosti, ako zvykneme hovoriť Pipeline, je veľmi dobré. V podstate chcú každý rok uviesť na trh dva nové produkty. Sú to predovšetkým lieky na presne definované onkologické ochorenia zasahujúce napríklad krvný systém, lieky na osteosarkóm či karcinóm prostaty. História japonskej Takedy je zaujímavá a viac ako dvesto rokov stará. V čom vidíte taký dlhodobý úspech? Takeda je jedna z najstarších spoločností na svete pôsobiaca od svojho založenia vo farmaceutickom biznise. Keď pred 230 rokmi pán Takeda v japonskej Osake založil malý obchodík s tradičnými čínskymi liečivami, založil aj tradíciu rodinnej firmy, ktorá pretrvala dodnes. Hoci sa prispôsobuje meniacim sa podmienkam, základný princíp zdravej súťaživosti a súčasne serióznosti a prístupu k pacientovi, ostáva stále ten istý. Veľmi rýchlo sme to pocítili aj my v bývalom Nycomede v podobe firemnej kultúry. Ide o základné princípy, na ktorých by mala firma aj so svojimi zamestnancami fungovať. Sám za seba musím povedať, že som mal v živote šťastie. Možno mi v tom pomohol nielen šiesty, ale aj siedmy zmysel, ktorý ma zakaždým posunul tam, kde som chcel pôsobiť. Čo je veľmi dôležité, najmä som chodil rád do práce. Keď vidíte, že vám firma vytvorí dobré podmienky na prácu, chodíte do práce radi. Ak má, samozrejme, človek zmysel pre niečo také. Na podobných princípoch fungoval aj Nycomed. Môžete tie princípy konkretizovať? My sami žijeme a správame sa v intenciách nejakých princípov, ktoré sú dané, a ak sa tie naše vnútorné priblížia k firemným, tak je potom vcelku jednoduché ich prijať. Mám teraz na mysli zdravé sebavedomie, rôznorodosť a pripravenosť. Dnes nás napríklad nemôže prekvapiť žiaden zákon zo strany regulátorov, ani žiadne zmeny, za predpokladu, že sme vnútorne vo firme aj s našimi zamestnancami na ne pripravení. Ďalším dôležitým faktorom je odvaha. Bez odvahy jednoducho nemožno podnikať. Potom je to pria- 30 bedeker zdravia 1/2013

31 ROZHOVOR močiarosť. Najskôr treba riešiť vnútorné problémy vo firme, musíte komunikovať s ľuďmi a poznať ich zázemie a ich problémy a len potom sa vytvorí prostredie na to, aby ste zamestnancov nechali samých fungovať a nemusíte sa báť, že by firma opustila smer, ktorým sa má uberať. Ďalším princípom, na ktorom funguje naša spoločnosť, je dôvera vo vzťahu s klientom. Na tom sa snažíme pracovať veľmi intenzívne. Snažíme sa zameriavať predovšetkým na špecialistov a marketingovo riešime nové molekuly a lieky, ktorými liečia špecialisti. Zameriavame sa teda na úzku skupinu klientov, jednak lekárov, aj pacientov s presne diagnostikovaným ochorením. Našou snahou je ponúkať portfólio liekov, ktoré trh potrebuje. Aké sú to presne ochorenia? Takeda sa zameriava na päť veľkých oblastí: kardio-vaskulárny systém, respirológiu, onkológiu, metabolické poruchy, kam patrí diabetes a gastrointestinálne ochorenia. Čo sa týka Slovenska, vnímajú nás predovšetkým ako kardiologickú spoločnosť, pretože ponúkame lieky na liečbu vysokého krvného tlaku, na ktoré máme dobré odozvy. Ponúkame tiež portfólio liekov pre pľúciarov a alergológov, konkrétne na liečbu astmy a chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Silní sme tiež v gastroenterológii a v neposlednom rade by som rád spomenul lieky na liečbu bolesti, ktoré sa používajú v onkológii a už spomenutú liečbu onkologických ochorení. Od 1. apríla plánujeme uviesť na trh dva nové produkty. Jeden z nich je veľmi zaujímavý, používa sa na liečbu malígnych Hodgkinových lymfómov, ochorenia krvného systému a lymfatických uzlín. Doteraz sa pacienti liečili takzvanými koktailmi, zmesou rôznych cytostatík, ktoré nezasahovali len choré bunky, ale všetky bunky v tele, čo malo známe vedľajšie účinky. Náš nový liek je kombináciou dvoch látok. Jednou je biologický nosič, ktorý sa dostane priamo do nádoru. Nežiaduce účinky takejto liečby sú potom minimálne. Pre mňa ako pre človeka, ktorý už niečo vo farmaceutickom biznise prežil, znamená oblasť onkologických liekov troška iný prístup nielen k lekárom, ale aj k pacientom. Predsa len, sú to veľmi závažné ochorenia. Budete tak vlastne naďalej ponúkať aj produkty bývalého Nycomedu aj nové produkty. Samozrejme, spojenie s Takedou je proces, predávame stále lieky, ktoré predával Nycomed, s portfóliom liekov od Takedy začíname vlastne až teraz. Firma zmenila názov, ale pôvodné portfólio ostalo. Takeda najväčším producentom liekov na japonskom trhu a na 12. mieste na svete v objeme predaja liekov na lekársky predpis. Prečo bol pre ňu práve Nycomed taký zaujímavý? Z viacerých dôvodov. Jednak sme mali veľmi široké portfólio a súčasne firma rástla. Takeda vlastne akvizíciou získala firmu a s ňou aj zastúpenie na celom svete takpovediac z večera do rána. Dnes pôsobíme v 70 krajinách sveta. Po minulom roku, keď sa predsa len firma musela preštruktúrovať, očakávame tento rok, že prinesieme nové lieky na náš trh a že sa meno Takeda dostane aj do povedomia na Slovensku. Očakávania vedúcich predstaviteľov Takedy sú asi jasné. Rozšíriť portfólio, alebo mať ešte lepšie možnosti inovácií... Vďaka manažovaniu svojho biznisu mala Takeda vždy prostriedky na výskum a vývoj nových liekov. Ročne investuje v prepočte okolo 350 miliónov eur. Jej snahou je zameriavať sa na rýchlo rastúce trhy, ako je Rusko a juhovýchodná Ázia a Južná Amerika. Všade tam mal Nycomed výrobné závody. Čo vy osobne očakávate od spojenia takých dvoch odlišných firemných kultúr? Vnímam ho predovšetkým ako pozitívny moment v prostredí, v ktorom už niekoľko rokov žijeme, teda v prostredí krízy. Kdesi som čítal, že tí čo vyhrávajú, vyhrávajú aj preto, že sa krízy neboja. Je to aj o už spomenutej odvahe a rôznorodosti. Dnes je tak trocha problém sa odlíšiť, nemyslím tým len portfólio. Na tomto poli je to pochopiteľné, sme klasická ekonomická jednotka, ktorá predáva lieky. Na druhej strane je Takeda farmaceutická firma, ktorá má silné medicínske zázemie. Máme tím takzvaných medicínskych advisorov, teda poradcov, nie klasických reprezentantov. Páči sa mi predstava, že prinesieme na Slovensko niečo nové, napríklad aj to, čo voláme duchom takedaizmu. Súčasťou tohto ducha je síce obohraný, ale naozaj dôležitý slogan: v zdravom tele zdravý duch. My na Slovensku naozaj nemáme dostatok pohybu. Našim klientom a aj našim zamestnancom by sme radi ponúkli pridanú hodnotu, samozrejme všetko v intenciách zákona, v podobe cvičení, športovania či napríklad aj inštruktáží aktívneho dýchania. Podľa mňa sa úplne inak pracuje, keď si ráno zacvičíte a do krvi sa vám vyplavia endorfíny. Samozrejme, nikoho nemožno nútiť, ale pozitíva v tom určite sú. 1/2013 bedeker zdravia 31

32 HISTÓRIA Robert Koch ( ) prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Slovenská zdravotnícka univerzita Robert Koch sa narodil 11. decembra 1843 v Clausthal-Zellerfeld v rodine vedúceho banského úradníka ako tretie z 13 detí. Po maturite v roku 1862 odišiel na univerzitu v Göttingene, kde sa zapísal na štúdium prírodných vied. Už po prvom semestri prešiel na štúdium medicíny a v roku 1866 promoval za doktora medicíny. Najprv pracoval ako asistent v nemocnici v Hamburgu, potom ako lekár v ústave pre mentálne postihnuté deti v Langenhagene. Svoje prvé bakteriologické práce a objavy uskutočnil Koch vo Wollsteine (dnešný Wolsztyn v Poznaňskom vojvodstve v Poľsku), kde pôsobil ako krajanský lekár vo svojej ordinácii za veľmi primitívnych podmienok. Postupne si kúpil mikroskop a ďalšie laboratórne vybavenie. Ako prvý dokázal, že Bacillus anthracis je pôvodcom antraxu (1876) a vypracoval tzv. Kochove postuláty, súbor pravidiel a postupov, ktoré sa dodnes používajú pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi predpokladaným pôvodcom choroby a chorobou samou. Napriek úspechom boli Kochove pokusy preniknúť do vedeckej komunity málo úspešné. Až v roku 1879 mohol prijať miesto cisárskeho vládneho radcu a člena cisárskeho zdravotného úradu v Berlíne. Výrazné zlepšenie laboratórnych podmienok a spolupráca s Georgom Gaffkym ( ) a Friedrichom Loefflerom ( ) umožnili Kochovi vypracovať nové techniky, ktoré vytvorili metodické základy bakteriológie ako odboru. Zároveň pracoval na riešení problémov hygieny a dezinfekcie, ktoré tvorili hlavnú náplň jeho pracoviska. Objav pôvodcu tuberkulózy a ázijskej cholery priniesli Kochovi svetové uznanie. V roku 1882 predniesol Koch prednášku o etiológii tuberkulózy, dokázal prítomnosť tuberkulózneho bacila v telách pacientov s touto chorobou a stanovil nové epidemiologické opatrenia, ktoré mali udržať chorobu pod kontrolou. Roky 1881 a 1882 boli poznačené prudkou odbornou polemikou medzi Kochom a Pasteurom. V roku 1883 objavil Vibrio cholerae a preukázal jeho príčinnú súvislosť s cholerou ako i šírenie pitnou vodou. Keď v roku 1892 vypukla v Hamburgu epidémia cholery, zaviedol v meste hygienickú kontrolu pitnej vody. Na základe skvelých úspechov sa stal v roku 1885 vedúcim novo založeného Hygienického ústavu v Berlíne a zároveň bol menovaný za riadneho profesora. Mal mnoho významných žiakov a spolupracovníkov. Od roku 1886 vydával časopis Zeitschrift für Hygiene. Tieto aktivity mu nenechávali veľa času na výskum, ktorým sa začal opäť zaoberať až v roku O rok neskôr ohlásil práce na novom prípravku, ktorý mal liečiť tuberkulózu. Svoje výsledky uverejnil v roku 1891 v dobe, keď celý svet ovládla eufória z nálezu lieku proti tuberkulóze. Liek bol nazvaný Tuberkulín. I keď sa ukázalo, že má veľa nežiaducich účinkov a nelieči tuberkulózu, predsa prispel k rozvíjaniu základov imunológie ako odboru a ukázal sa ako výborný diagnostický prostriedok na prítomnosť protilátok proti TBC v tele pacienta. V roku 1891 bol Koch menovaný za riaditeľa Inštitútu pre infekčné choroby, čo mu umožnilo splniť si sen z mladosti a cestovať. Na svojich cestách do Afriky a Indie, na miestach, kde sa objavovali epidémie, mal možnosť prispieť svojim výskumom k poznaniu etiológie spavej choroby, malárie, lepry a ďalších chorôb. V roku 1893 sa Koch rozviedol so svojou prvou manželkou a oženil sa s 21-ročnou herečkou Hedwig Freiberg. Sprevádzala ho na cestách po celom svete. Koncom roku 1894 sa vzdal miesta riaditeľa Inštitútu pre infekčné choroby a trávil väčšinu času na cestách. V roku 1905 mu bola udelená Nobelova cena za objavenie pôvodcu tuberkulózy. Kochova posledná zahraničná cesta, spojená s návštevou Afriky, Japonska a Spojených štátov amerických, skončila v roku Posledné dva roky života strávil laboratórnymi prácami. V apríli 1910 ochorel na srdcovú slabosť a 27. mája 1910 skonal v sanatóriu v Baden-Baden. 32 bedeker zdravia 1/2013

33 HEPATOLÓGIA Chronické hepatitídy a rakovina pečene prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS. Chronické hepatitídy prebiehajú dlho bez príznakov. Mnohé z nich sú fibrogénne a prechádzajú do cirhózy pečene. Najzávažnejšou komplikáciou cirhózy je primárny zhubný nádor pečene, hepatocelulárny karcinóm. Aj hepatológia má preto svoju trilógiu s dramatickým vývojom, v ktorej ide o život a v ktorej od začiatku účinkujú tichí zabijaci. Prvý diel trilógie: chronická hepatitída Chronické hepatitídy patria medzi choroby, o ktorých nositeľ často nevie. Aj keď sa niektoré prejavujú osobitným a veľmi nápadným príznakom, zožltnutím (žltačka, ikterus), veľa z nich prebieha bez žltačky. Príznaky bývajú nešpecifické, to značí, že sa vyskytujú pri rozličných poruchách zdravotného stavu a chorý či jeho okolie nepomyslia na chorobu pečene. Pacient býva unavený, má zhoršenú chuť do jedla, poruchy trávenia. Mnohé z chronických hepatitíd sú dlho bez akéhokoľvek klinického symptómu. Každý odbor medicíny má svoje nebezpečné, subklinicky prebiehajúce choroby tichých zabijakov. Sem naisto patria aj chronické hepatitídy. Príčiny chronických hepatitíd sú rozličné. Medzi najvýznamnejšie patria chronické vírusové hepatitídy. Hepatitída B prebieha najčastejšie ako akútna hepatitída. Tá zvyčajne ustúpi do troch mesiacov, niekedy trvá šesť mesiacov, výnimočne rok. Vyliečenie charakterizujú protilátky proti antigénu HBs (anti-hbs) a normalizácia aktivity pečeňových enzýmov. Ak je však táto aktivita dlhodobo zvýšená, alebo ak pretrváva antigén HBs (HBsAg) v krvi, hepatitída B prešla do chronického štádia. Hepatitída C prebieha chronicky. Autoimunitné hepatitídy postihujú väčšinou ženy, podobne ako aj ostatné autoimunitné choroby, ako je autoimunitná tyreoiditída (so zníženou funkciou štítnej žľazy) a i. Chronické cholestatické hepatitídy majú názov podľa hlavnej poruchy, cholestázy, čo je porucha odtoku žlče z pečene. Sú známe dve cholestatické poruchy: primárna biliárna cirhóza, častejšia u žien a primárna sklerotizujúca cholangitída, častejšia u mužov. Medzi chronické hepatitídy sa zaraďujú aj viaceré dedičné choroby pečene. Hemochromatózy sú dedičné poruchy s nadmerným ukladaním železa do srdca, do pečene, do kože a inde. Chronický zápal v pečeni pri hemochromatózach máva rýchly priebeh v prípade mužov, kým ženy v plodnom veku sú čiastočne ochránené pravidelným krvácaním a súčasnou stratou železa pri menštruácii. Medzi chronické choroby pečene patria aj ďalšie poruchy metabolizmu: porfýrie, deficit alfa-1-antitrypsínu, aj ďalšie zriedkavejšie choroby. Všetky choroby pečene zhoršuje a urýchľuje nadmerná konzumácia alkoholických nápojov. Ak trvá dlho, vzniká alkoholová choroba pečene, ktorá má síce charakteristiku opakovaných akútnych poškodení, no priebeh je kvôli abúzu alkoholu mnohoročný, chronický. Liečba chronických hepatitíd je podľa príčiny. Hepatitída B sa lieči interferónom (peginterferón alfa) alebo liekmi, ktoré lámu DNA, nukleotidovými analógmi. Hepatitída C sa lieči dvojkombináciou a čoskoro trojkombináciou, ktorá zahŕňa interferón (peginterferón alfa) a dve ďalšie protivírusové liečivá. Autoimunitné hepatitídy si vyžadujú liečbu kortikoidmi, cholestatické hepatitídy liečbu kyselinou ursodeoxycholovou, hemochromatóza sa lieči vypúšťaním krvi. Z rozličných spôsobov liečby vidno, aké dôležité je poznať presnú diagnózu a povahu chronickej hepatitídy. Vždy sa pritom treba vyvarovať alkoholických nápojov, lebo zhoršujú priebeh každej choroby pečene. Druhý diel: cirhóza pečene Charakteristikou mnohých chronických chorôb pečene je, že sú fibrogénne: vyvolávajú v pečeni fibrózu, jazvovatenie. Mikroskopické jazvy sa po čase sťahujú, scvrkávajú a pôvodne zväčšená pečeň sa zmenšuje a kvôli jazvičkám a regeneračným uzlom sa stáva hrboľatou. Cirhóza pečene, ktorá takto vzniká, má rozličné príčiny. Najčastejšou 1/2013 bedeker zdravia 33

34 HEPATOLÓGIA je nadmerná konzumácia alkoholických nápojov a alkohol zhoršuje priebeh každej chronickej hepatitídy a každej cirhózy. To však nesmie byť dôvodom na zanedbanie kompletnej diagnostiky pri každej chronickej chorobe pečene, vrátane jej zriedkavejších príčin. Cirhóza pečene má tri prognostické štádiá podľa Childa a Pugha. Ak sa podarí odstrániť príčinu chronickej hepatitídy v štádiu A, pacient má zvyčajne výborné vyhliadky na dlhý život. Ak sa choroba dostane do štádia C, v klinickom obraze prevažujú komplikácie, ktorých je veľa a rozlične sa kombinujú. Komplikácie cirhózy pečene zhoršujú kvalitu života a skracujú ho. Komplikácie cirhózy pečene sú mnohoraké. Jedným z faktorov je zvýšený tlak vo vrátnicovej žile, portálna hypertenzia. Krv stagnuje vo vrátnicovej (portálnej) žile pred pečeňou a hľadá si náhradné cesty. Jednou z nich sú pažerákové varixy. Nebezpečenstvo varixov spočíva v ich prasknutí a masívnom krvácaní ohrozujúcom život. Ďalším dôsledkom portálnej hypertenzie je zväčšovanie sleziny a súbor prejavov veľkej sleziny, hypersplenizmus: málo bielych krviniek (leukopénia), málo červených krviniek (anémia) a málo krvných doštičiek (trombocytopénia). Tretím dôsledkom portálnej hypertenzie je hromadenie voľnej tekutiny v bruchu, ascites. Pri nepriaznivom vývoji ascitu môže v bruchu vzniknúť infekcia spontánna baktériová peritonitída a nakoniec funkčné zlyhanie obličiek, hepatorenálny syndróm. Hepatálna encefalopatia je porucha funkcií mozgu zaplaveného dusíkovými látkami, ktoré normálne odstraňuje zdravá pečeň. Postupné zanikanie funkcií pečene sprevádzajú podvýživa, krvácavosť a ďalšie poruchy. Liečba cirhózy pečene je komplexná a náročná. Zahŕňa diétu s pestrou stravou, no s postupným obmedzovaním živočíšnych bielkovín, vody a soli. Liečba komplikácií musí byť včasná, komplexná, opatrná. V pokročilých štádiách cirhózy pečene sa liečba často mení a upravuje. Definitívnu liečbu predstavuje transplantácia pečene. Tretí diel: rakovina Cirhóza pečene je prekanceróza (stav predchádzajúci rakovine pozn. red.) Chronický zápal, fibróza a neustále regeneračné procesy v cirhotickej pečeni sú priaznivým terénom pre vznik rakoviny z pečeňových buniek hepatocelulárneho karcinómu. Riziko sa zvyšuje, ak trvá príčina choroby: pokračovanie v konzumácii alkoholu, v ukladaní železa, v účinku vírusu hepatitídy B alebo C a pod. Vyššie riziko je aj vtedy, keď je príčin viacero a navzájom sa kombinujú. Hepatocelulárny karcinóm je jednoklonový zhubný nádor, má pôvod v jedinej pečeňovej bunke, ktorá sa malígne zvrhla podstúpila malígnu transformáciu. Jeho bunky si zachovávajú niektoré funkcie pôvodnej pečeňovej bunky (napríklad syntézu faktorov zrážanlivosti), no unikajú spod rastovej kontroly. Nádor rastie nekontrolovane, nadmerne a po čase zaujíma čoraz väčší priestor cirhotickej pečene. Môže vytvárať metastázy v miestnych lymfatických uzlinách a vo vzdialených orgánoch. Progresiu choroby charakterizuje nechutenstvo, poruchy trávenia, ťažká porucha výživy a v konečných štádiách nastáva metabolický rozvrat. O diagnóze svedčí vysoká koncentrácia onkomarkeru alfa-fétoproteínu, zobrazenie nádorového ložiska a jeho tepien na ultrazvuku, na CT alebo pri magnetickej rezonancii, prípadne biopsia ložiska. Liečba hepatocelulárneho karcinómu zaznamenala veľké pokroky. Medzi kuratívne metódy sa ráta transplantácia pečene, chirurgická resekcia segmentov pečene postihnutých nádorom, rádiofrekvenčná ablácia. Táto metóda využíva fenomén prehriatia tkaniva vplyvom rádiových vĺn s vysokou fekvenciou. Doprostred nádoru v pečeni sa zavádza elektróda vysielajúca minút rádiové vlny, ktoré prehrejú tkanivo na 75 C. Výsledkom je odumretie nádorového tkaniva. Medzi veľmi účinné paliatívne metódy patrí trans-artériová chemoembolizácia (TACE): do nádorovej tepny sa zavádza katéter a vstrekuje sa cezeň chemoterapeutikum doxorubicín. Pri veľkom rozsahu nádoru, pri zasiahnutí veľkých ciev pečene alebo pri metastázach mimo pečene sa podáva liečba moderným protinádorovým liekom s účinnou molekulou sorafenibom vo forme tabliet, pri ktorom sa preukázalo ďalšie predĺženie života. Namiesto epilógu Na záver máme dve správy: dobrú a zlú. Tou zlou je, že chronické hepatitídy a hepatocelulárny karcinóm sa podľa nározu odborníkov zachytávajú prineskoro. Včasné štádiá chorôb predstavujú ideálny stav na účinnú liečbu a vysoké šance na vyliečenie. Dobrou správou je, že profesionalita a entuziazmus mnohých pracovných tímov po celom svete i na Slovensku viedli k ponuke série prepracovaných liečebných postupov adaptovaných na každé štádium týchto chorôb, zameraných na lepšiu kvalitu života a na lepšie prežívanie pacientov. INC/tbl/HCV/ART/FEB2013/SVK003 Tento materiál vznikol za finančnej podpory spoločnosti Johnson&Johnson s. r. o., divízia Janssen. 34 bedeker zdravia 1/2013

35 Smrteľné ochorenia Infekčné ochorenia patria medzi 2. najčastejšie príčiny úmrtia vo svete. Každý rok zomrú 2 milióny ľudí na HIV / AIDS, 1,7 milióna na tuberkulózu a stovky tisíc na komplikácie spojené s hepatitídou C. Spoločnosť Janssen sa zaviazala vyvíjať nové, inovatívne lieky, ktoré prinesú riešenia pre najdôležitejšie doposiaľ nenaplnené medicínske potreby súčasnosti. Skúsenosťami v inovatívnom vedeckom výskume a vzájomnej spolupráci budujeme naše vedúce postavenie v liečbe HIV / AIDS. Rozširujeme svoj vývojový program liečiv aj o ďalšie infekčné ochorenia ako je hepatitída C a tuberkulóza. Využívame nové prístupy, nachádzame technológie, ktoré menia doterajšie liečebné postupy. Naším cieľom je vyvinúť lieky, ktoré zlepšia životy pacientov.. Dorethey Gorham, Day of the Armada Janssen predstavuje umelecké práce, ktoré vytvorili ľudia postihnutí chorobami, ktorých prevencii a liečbe sa venujeme. Janssen, Johnson & Johnson, s. r. o. City Business Center III Karadžičova 12, Bratislava tel.: +421 (0)2/ fax: +421 (0)2/ EDU/JAN/INF/ADV/JUN2012/SVK018 1/2013 bedeker zdravia 35

36 DERMATOLÓGIA Jazva na tele jazva na duši MUDr. Iveta HASOVÁ dermatovenerologička Jazva na ľudskom tele patrí k pomerne všeobecným úkazom. Ak je dobre ukrytá a pekne zahojená, ani si na ňu nespomenieme. Ak je však lokalizovaná na tvári či mieste dostupnom na pohľad, a nie je zhojená podľa estetických noriem, dokáže vniesť do našich myslí pocit bezmocnosti. Sme však naozaj bezmocní? Ide vlastne o výsledok procesu hojenia kože. Celý proces vyzrievania jazvy prebieha až 12 mesiacov. Problematickou a neestetickou sa stáva zvyčajne pri patologickom priebehu hojenia. Môže byť narušené infekciou, kvalitatívnymi zmenami pri inom základnom ochorení ako napríklad cukrovke, problémy s hojením mávajú fajčiari. Najčastejšie vnímame ako esteticky neprijateľné hypertrofické či keloidné jazvy. Povrch býva začervenaný, zhrubnutý, vyvýšený nad okolitý terén. Keloidné jazvy sa spájajú s pocitom ťahu, svrbením či dokonca bolestivosťou. Sú zhrubnuté, zdurené a prekračujú svoj pôvodný rozsah; často sa takto hoja jazvy v oblasti hrudníka. Za nevzhľadnú sa považuje i atrofická alebo takzvaná roztiahnutá jazva, ktorá najčastejšie vzniká v miestach ťahu, ako sú kĺbové plochy, chrbát. Za formu hojenia nezodpovedá operatér, ale matka príroda. Jazvu nemožno odstrániť, možno ju len korigovať. Jazvy na tvári vznikajú často tiež v dôsledku hlbokej formy akné. Obdobné stopy zanechávajú aj kiahne, avšak zriedka vo väčšom rozsahu. Adolescenti ťažko prijímajú vzniknuté stopy prekonaného ochorenia, mnohokrát sa jazvy na koži spájajú s jazvami na psychike. Ako riešiť problém s jazvami? Najlepšie je obrátiť sa na špecializované pracoviská ako estetická dermatológia, plastická chirurgia, kde je zaručená erudovanosť personálu a pozákroková starostlivosť. Stanovenie prognózy odborného ošetrenia vám pomôže k záverečnému rozhodnutiu. Ideálnym obdobím na zákrok je obdobie s minimom slnečného žiarenia, spojené s dostatočnou periódou rekonvalescencie po zákroku. Zákroky zdravotné poisťovne nepreplácajú, iba v indikovaných prípadoch, akým je napríklad obmedzená hybnosť. Najnovšie postupy: Frakčný resurfacing predstavuje modernú laserovú technológiu dermabrázie, čiže zbrusovania kožného povrchu. Frakčná technológia spôsobuje čiastočné odlúčenie kožného povrchu s vytvorením mikroskopických kráterov zasahujúcich hlbšie časti kože. Tým, že sa ustúpilo od úplného obrúsenia kožného povrchu, sa zabezpečilo rýchle hojenie z okolitej nepoškodenej časti kože. Po zhojení je koža síce pár dní začervenaná, ale jednoznačne hladšia a pevnejšia. Efekt sa rozvíja v priebehu štyroch mesiacov. Ošetrenie je spojené s rekonvalescenciou, nezriedka sa vyžaduje opakovanie ošetrenia. Mikroihličková frakčná technológia využíva bipolárnu rádiofrekvenciu. Princípom ošetrenia je transport energie do požadovanej hĺbky v podkoží. V priebehu ošetrenia dochádza k zavedeniu tenkých mikroihličiek priamo do retikulárnej dermy ku kolagénovým vláknam. V zlomku sekundy sa z koncov ihličiek uvoľní presne kontrolovaná dávka tepelnej energie. Silné zahriatie kolagénových a elastínových vlákien stimuluje ich následnú obnovu a spevnenie, výsledkom čoho je zlepšenie vzhľadu jaziev. Tento druh ošetrenia nevyžaduje žiadne obmedzenia vo vašich aktivitách. Ošetrenie s Dermapenom patrí k mechanickej mikroihličkovej stimulácii kože. Voľbou hĺbky nastavenia sa dostávame k sieti vlákien zodpovednej za pevnosť a pružnosť kože. Vytvorením drobných mikroporanení kože sa spustí kaskáda hojenia podmienená uvoľnením rastových faktorov a stimuláciou kolagénu. Výsledky sú viditeľné už po šiestich týždňoch s postupným rozvinutím efektu do troch mesiacov. Vyžadujú sa viaceré opakovania, v priemere dve až päť ošetrení. 36 bedeker zdravia 1/2013

37 Tému prináša Hemofília A Geneticky podmienená krvácavá choroba doc. MUDr. Mária Hulíková, PhD. Centrum hemostázy a trombózy, HemoMedika s. r. o., Košice Definícia alebo čo je hemofília Hemofília je vzácna dedičná porucha zrážania krvi s obmedzenou schopnosťou organizmu zastaviť krvácanie. Je spôsobená kvantitatívnym alebo kvalitatívnym nedostatkom koagulačného faktora VIII (hemofília A) alebo faktora IX (hemofília B), ktoré sú nevyhnutné v procese zrážania krvi a pri zastavení krvácania. Pri hemofílii je porušená tvorba krvnej zrazeniny, čo sa prejaví zvýšeným krvácaním. Ide o genetické ochorenie. Dedičnosť hemofílie je recesívna, viazaná na chromozóm X. Dedičnosť a klinické prejavy oboch typov hemofílie A/B sú rovnaké. História Prvé zmienky o krvácavej chorobe, ktorá spôsobila smrteľné vykrvácanie po obriezke, pochádzajú zo záznamov v Talmude z 2. storočia nášho letopočtu. V novodobých dejinách americký lekár John Conrad Otto upozornil na sklon k neobvyklým krvácaniam v niektorých rodinách a v r ako prvý opísal dedičnosť a krvácavé prejavy iba u mužov. Pojem hemofília zaviedol v r švajčiarsky lekár Hopff. V r Patek a Taylor zistili, že všetko ovplyvňuje istá súčasť krvnej plazmy, ktorú nazvali antihemofilický globulín. V r Pavlovsky zistil existenciu dvoch faktorov FVIII a IX a tak položil základ pre dve odlišné formy hemofílie. Pri prvých pokusoch o liečbu sa používala čerstvá krv, krvná plazma a dokonca aj zvieracia plazma. V r Judith Poolová izolovala koncentrovaný FVIII a v liečbe hemofilického krvácania sa začal používať pod názvom kryoprecipitát. Významné pokroky sa dosiahli v nasledujúcich rokoch, keď sa začali vyrábať lyofilizované plazmatické koncentráty koagulačných faktorov a za triumf modernej medicíny v 90. rokoch 20. storočia sa považujú rekombinantnými technikami pripravované faktory FVIII/IX. Dedičnosť Hemofília je dedičné ochorenie. To znamená, že sa v rodine odovzdáva z jednej generácie na druhú. Dedičnú predlohu pre vznik znaku (vlohy), alebo pokyn pre tvorbu proteínov napríklad faktorov VIII/IX predstavujú gény. Súbor všetkých génov v organizme tvorí génom. Polovica génomu dieťaťa pochádza od otca a polovica od matky. Gény sa prenášajú spermiami otca a vajíčkom matky prostredníctvom chromozómov. V chromozóme (veľmi dlhá dvojreťazová molekula DNA) sa nachádza rôzne množstvo rôznych druhov génov. Systém uloženia jednotlivých génov je v molekulách DNA pevne daný, takže jeho zmena môže mať vážne dôsledky. Ľudia majú 46 chromozómov. Dva z nich určujú pohlavie jedinca. Nazývajú sa pohlavné chromozómy X a Y. Ak jedinec zdedí dva chromozómy X (XX), bude ženského pohlavia. Ak zdedí jeden chromozóm X a jeden Y, bude mužského pohlavia. Gény pre hemofíliu A a B sú na chromozóme X. Hovoríme teda, že sú viazané na pohlavie. Z toho vyplýva, že osoby ženského pohlavia majú dva chromozómy X a teda dve sady pokynov pre tvorbu faktorov VIII a IX. Ak je jeden chromozóm chybný, poškodený a druhý chromozóm nepoškodený, funkčný ho môže nahradiť. Preto ženy 1/2013 bedeker zdravia 37

38 zvyčajne hemofíliu nemajú. Porucha je skrytá, žena s poškodeným chromozómom túto chorobu iba prenáša. Nazýva sa prenášačka a poškodený gén môže odovzdať svojim deťom. Ak sa žene, ktorá je nositeľom defektného génu narodí syn, ten môže chorobou trpieť, kým dcéra sa väčšinou stane ďalšou prenášačkou choroby. Žena môže mať hemofíliu v prípade, že zdedí dva poškodené gény s faktorom VIII alebo IX, teda, ak jej otec je hemofilik a matka prenášačka (čo je veľmi zriedkavé). Z uvedeného vyplýva, že muž hemofilik môže oplodniť vajíčko (X) zdravej ženy (XX) spermiou, ktorá obsahuje buď poškodený chromozómom XH, alebo nepoškodený Y. Ak to bude chromozómom XH, bude mať dcéru (XHX). Pretože všetky jeho chromozómy XH obsahujú poškodený gén, všetky jeho dcéry musia byť prenášačky. Ak sa oplodní vajíčko chromozómom Y, narodí sa syn (XY). Pretože jeho chromozóm Y je zdravý, všetci jeho synovia budú tiež zdraví. Nemôžu zdediť gén s hemofíliou a nemôžu ani odovzdať hemofíliu svojim deťom. Dedičná línia tak končí. Žena prenášačka (XHX) a zdravý muž (XY) môžu mať 50 % zdravých synov, 50 % hemofilikov (XHY) a 50 % zdravých dcér (XX) a 50 % prenášačiek (XHX). Krvácaním trpia iba muži, prenášačky ochorenia môžu mať zvýšené riziko krvácania pri poklese hladiny faktora VIII/IX < 25 %. Je známe, že 30 % prenášačiek tvoria ženy, v ktorých rodine sa predtým ochorenie neobjavilo a nemohli ho po matke zdediť. Príčinou je buď novo vzniknutá mutácia, alebo sa ochorenie po generácie prenášalo iba ženami, bez klinických prejavov krvácania. Najznámejšou prenášačkou hemofílie v histórii bola britská kráľovná Viktória. Poškodený gén preniesla na svojho ôsmeho potomka syna Leopolda, ktorý trpel častým krvácaním a ako tridsaťjedenročný zomrel na krvácanie do mozgu. Jej dve dcéry Alice a Beatrice boli prenášačky a sobášmi s členmi ďalších európskych kráľovských rodín rozšírili hemofíliu do kráľovských a šľachtických rodín Nemecka, Španielska a Ruska. Svetoznámym sa stal príbeh ruskej cárskej rodiny, kde poškodený gén preniesla nemecká princezná a vnučka kráľovnej Viktórie, Alexandra Fjodorovna. S cárom Mikulášom II. mali syna Alexeja, veľmi ťažkého hemofilika. Výskyt Hemofília je najčastejšou vrodenou koagulopatiou. Hemofília A predstavuje 85 a hemofília B asi % všetkých krvácavých chorôb spôsobených vrodeným defektom koagulačného faktora. Výskyt hemofílie A je približne jeden prípad na narodených chlapcov a jeden prípad na narodených chlapcov pre hemofíliu B. Na Slovensku je asi 550 pacientov s hemofíliou. V Českej republike je registrovaných 980 hemofilikov. Incidencia je rovnaká na celom svete a nebola zistená rasová závislosť. Klinické prejavy Hlavným klinickým prejavom ochorenia je krvácanie. Rozsah a intenzita krvácania závisia od koagulačnej aktivity deficitného faktora. Ľudia s ľahkým ( FVIII /IX > 5 % - < 15 %) a stredne ťažkým (FVIII /IX >1 % - < 5%) stupňom hemofílie nemajú veľa problémov. Nemajú spontánne krvácania. V podstate si neuvedomujú, že sú chorí. Zvýšené riziko krvácania majú pri poraneniach, úrazoch, extrakciách zubov alebo operáciách. Typické spontánne krvácanie bez zjavnej vyvolávajúcej príčiny je u pacientov s hemofíliou ťažkého stupňa (FVIII /IX < 1 %). Trpia častým, opakovaným krvácaním do kĺbov, svalov, kože, slizníc a môžu mať aj hematúriu. Veľmi obávané sú u nich závažné, život ohrozujúce krvácania do vnútorných organov (mozog, tráviaci trakt). 90 % krvácavých epizód predstavuje krvácanie do kĺbov a svalov. Najčastejšie sú postihnuté kolenné a lakťové kĺby vzhľadom k svojej relatívnej nestabilite a kombinovanej rotačno-uhlovej záťaži. Krvácanie do kĺbu sa prejaví bolesťou, opuchom, obmedzenou pohyblivosťou. V dôsledku opakovaných krvácaní do kĺbov dochádza k poškodeniu kĺbového aparátu, deštrukcii chrupaviek a kosti s nezvratným funkčným poškodením, k nehybnosti a invalidizácii. Diagnostika hemofílie Pre diagnostiku hemofílie je dôležitá anamnéza (osobná a rodinná anamnéza krvácania, hlavne zo strany matky). Diagnostika choroby sa robí vyšetrením krvi. Pre stanovenie diagnózy a určenie stupňa závažnosti choroby je nevyhnutné vyšetrenie hladiny koagulačných faktorov VIII/IX. Súčasťou diagnostiky je aj DNA analýza génov pre FVIII/IX. Dnes DNA diagnostika umožní objasniť rozsah a lokalizáciu genetickej poruchy, ale aj spoľahlivo zistiť prenášačstvo. Je nevyhnutná pre prenatálnu diagnostiku plodu rizikových matiek. Z diferenciálno-diagnostického hľadiska je nutné vylúčiť iné vrodené defekty koagulačných faktorov získaný inhibítor FVIII a von Willebrandovu chorobu. 38 bedeker zdravia 1/2013

39 Spolu vytvárame budúcnos hemofílie Baxter Slovakia s.r.o. Dúbravská cesta 2, Bratislava tel: 02/ , fax: 02/ /2013 bedeker zdravia 39 BS/022013/04pSVK

40 Liečba Hemofília je v súčasnosti nevyliečiteľnou chorobou, ale už niekoľko desiatok rokov vďaka koncentrátom koagulačných faktorov úspešne liečiteľnou chorobou. Chlapci narodení v 21. storočí môžu očakávať normálnu dĺžku života, lepšiu kvalitu života v podstate bez trvalých komplikácií zakrvácania. Hlavným cieľom liečby je prevencia a liečba krvácania, predchádzanie a liečba komplikácií súvisiacich s hemofíliou (hemofilická artropatia, inhibítor FVIII/IX). Liečba spočíva v rýchlej a dostatočnej substitúcii chýbajúceho (defektného) faktora. V súčasnosti sa používajú vysoko čisté a protivírusovo ošetrené koncentráty faktorov krvného zrážania vyrobené z ľudskej plazmy, alebo rekombinantné faktory pripravené metódami génového inžinierstva. Rekombinantné faktory sú všeobecne považované za rovnako účinné. O ich efektivite nemožno pochybovať. Sú bezpečné, pretože vylučujú riziko infekcie, ktoré ešte vždy, prinajmenšom teoreticky (aj napriek všetkým moderným opatreniam zamedzujúcim aktiváciu vírusov) hrozí v prípade použitia plazmy pochádzajúcej od darcu. Tretia generácia rekombinantných preparátov FVIII (Advate) neobsahuje žiadne plazmatické proteíny a z mikrobiologického hľadiska je teda tento prípravok stopercentne bezpečný. Veľká pozornosť sa venuje výskytu inhibítora v súčasnosti najobávanejšia a najzávažnejšia komplikácia liečby hemofílie. Metaanalýza prospektívnych štúdií v skupine 800 hemofilikov nepotvrdila negatívny vplyv rekombinantných preparátov na vývoj inhibítora. Rekombinantné koncentráty koagulačných faktorov sú atraktívnou alternatívou v liečbe hemofílie. Praktické skúsenosti s nimi v rámci európskych krajín vrátane Českej republiky a Slovenska sú pozitívne a ich použitie v liečbe hemofílie sa preferuje. Pre jednotlivého pacienta je vhodná substitúcia chýbajúceho faktora jedným koncentrátom, neodporúča sa striedanie rôznych koncentrátov. Štandardným postupom liečby hemofilikov je liečba on demand, to znamená aplikácia koagulačného faktora pri krvácaní. Pacientom s ťažkou a stredne ťažkou formou hemofílie, hlavne deťom, s častým a spontánnym krvácaním, sa indikuje profylaktická liečba, ktorej cieľom je zabrániť opakovanému krvácaniu a tým aj sekundárnemu poškodeniu kĺbov. Primárna profylaxia znamená pravidelné podávanie koncentrátov so začiatkom pred druhým rokom života ešte pred prvým krvácaním do kĺbov (alebo po prvom krvácaní). Dospelým sa koncentráty podávajú profylakticky niekoľko týždňov až mesiacov po operácii, pri rehabilitácii, rovnako ako aj pacientom s častým opakovaným krvácaním (sekundárna profylaxia). Súčasťou liečby krvácania je aj podporná liečba, ktorá zahŕňa lokálne fyzikálne chladenie miesto krvácania, krátkodobú imobilizáciu a pokoj na lôžku. Antifibrinolytiká je vhodné podávať pri krvácaní z dutiny ústnej alebo z iných časti tráviaceho traktu a pri extrakciách zubov. Nesmú sa podávať pri hematúrii. Kontraindikované je podávanie liekov vnútrosvalovo a liekov s protidoštičkovým účinkom (kyselina acetylsalicylová, ibuprofen). Na tlmenie bolesti sa môžu podávať analgetická s obsahom paracetamolu. Závažnou komplikáciou liečby hemofílie je vznik inhibítora FVIII/IX. Ide o látku (aloprotilátku), ktorá spomaľuje alebo tlmí činnosť faktorov zrážania. Asi u 30 % osôb s ťažkou hemofíliou podávanie FVIII vyvolá imunitnú reakciu a vytvorí inhibítor FVIII. Je namierený priamo proti FVIII a jeho úlohou je tento faktor zničiť. Preto je veľmi dôležité inhibítor včas rozpoznať a pokúsiť sa ho eradikovať, navodiť imunotoleranciu a utlmiť tvorbu protilátky. Na liečbu krvácania hemofílie s inhibítorom sa používajú bypassove prípravky. Vzhľadom k závažným dôsledkom, ktoré táto choroba prináša, je v prípade pacientov s hemofíliou nevyhnutná komplexná starostlivosť v spolupráci s ostatnými odbormi medicíny. K tomu prispieva aj tzv. domáca liečba, podávanie koncentrátov koagulačných faktorov samotným pacientom alebo jeho rodinnými príslušníkmi. Cieľom je rýchle podanie v čase minimálneho krvácania. Dôležitým doplnkom liečby je fyzioterapia s liečebnou rehabilitáciou (polohovanie, mobilizácia kĺbov, pravidelné cvičenie, relaxačné techniky, masáže a pod.). Mnohé športy sú pre ťažkých hemofilikov nevhodné (kontaktné, kolektívne športy, futbal, hokej, basketbal, box, zjazdové lyžovanie), ale odporúča sa telesná aktivita, plávanie, turistika, mierne posilňovanie pohybového aparátu a pod. V starostlivosti o hemofilikov je veľmi dôležitá tiež ošetrovateľská starostlivosť. Prognóza, alebo životná perspektíva Vďaka moderným metódam liečby sú veľké predpoklady, že aj dieťa s ťažkou formou hemofílie sa dožije obvyklého priemerného veku. Kvalita jeho života by nemala byť odlišná od kvality života jeho kamarátov nehemofilikov po stránke fyzickej aj psychosociálnej. Hemofilik má mať vytvorené také podmienky, aby nebol v spoločnosti hendikepovaný a mohol žiť normálny osobný a spoločenský život. Našťastie, ani samotné ochorenie, ani moderná liečba, hemofílie nemajú vplyv na vzdelávanie a väčšinu školských aktivít. Rýchla, a dostatočná substitúcia koagulačných faktorov, starostlivé ošetrenie, pravidelná profylaxia koncentrátmi faktorov zrážania by ho mali chrániť pred trvalým poškodením kĺbov, artropatiou v pokročilejšom veku. Ľudia s hemofíliou a ich rodiny snívajú o spôsobe ako túto chorobu vyliečiť. Veľké nádeje sa vkladajú do génovej terapie. Gén hemofílie je známy, bol už izolovaný a prenesený do ľudských buniek. Pokiaľ by bolo možné tento gén opraviť a bunka by dostala pre výroby normálneho faktora zrážania správne pokyny, hemofília by bola vyliečená. Na prvý pohľad jednoduchý proces, ale ostáva ešte veľa nevyriešených problémov. Výskumy intenzívne prebiehajú a prinášajú sľubné výsledky. Zdá sa, že génová terapia sa čoskoro stane realitou. 40 bedeker zdravia 1/2013

41 Život s hemofíliou plný bolesti Štyridsaťpäťročný Peter sa narodil ako krásne, zdravo vyzerajúce a pohyblivé dieťa. Až keď začal chodiť, začali sa objavovať bolestivé opuchy kĺbov a mnohopočetné modriny. Že ich spôsobovalo krvácanie, sa rodičia dozvedeli, až keď mal viac ako rok. Keď začal chodiť, modriny a bolesti sprevádzané plačom znamenali bezsenné noci pre celú rodinu. Vyšetrenia preukázali, že ide o krvácavé ochorenie hemofíliu A ťažkého stupňa. Pre rodinu to bol veľký šok. Nikto dovtedy o takomto ochorení nič nevedel. Po oznámení diagnózy boli Petrov otec (aktívny a všestranný športovec na oblastnej úrovni) aj mama veľmi zronení. Lekári im oznámili, že musia dávať zvýšený pozor na akékoľvek úrazy a pády. Ich odporúčania boli plné zákazov akýchkoľvek pohybových aktivít. Žiaľ, ako to väčšinou v živote chodí, práve takýto človek dokáže mať v sebe plno energie a robí činnosti a veci, ktorých by sa mal vyvarovať. Taký to bol aj Peter. Prvotné aktivity v predškolskom veku dokázali rodičia ešte eliminovať, avšak po nastúpení do školy sa plno prejavil jeho temperament a pohyblivosť. Napriek zákazom naháňal Peter loptu a puk s inými chlapcami. Mnohé pády, zakopnutia a fyzické kontakty pri nevinných detských hrách mali za následok krvácania do svalov a kĺbov. Najviac do lakťov, kolien, členkov a do svalov dolných končatín. Súčasťou liečby boli transfúzie krvi a neskôr plazmy. Neraz prišiel na liečbu neskoro, až keď bol zakrvácaný kĺb riadne veľký, a liečba plazmou potom bola menej účinná alebo nedostatočná. Zažil mnoho bezsenných nocí a zaspával až od vyčerpania od bolesti. Najkrajšie roky života v adolescentnom veku preležal na lôžku. Peter si veľmi váži obetavosť svojich rodičov, ktorí ho niekedy nosili do školy doslova na rukách, nielen vozili autom, len aby čo najmenej vymeškal zo školy. Aj vďaka nim skončil gymnázium s vyznamenaním a dostal sa na vysokú školu, ktorú zvládol tiež veľmi úspešne. Obdobie študentských rokov bolo pre Petra veľmi deprimujúce. Otázka prečo práve ja musím trpieť takýmito strašnými bolesťami bola na dennom poriadku. Keď nastúpil do zamestnania, po mesiaci mal silné krvácanie do slabín, ktoré mu neumožnilo chodiť do práce viac ako pol roka. Postupne sa z neho stával veľký pesimista. V roku 1990 vzniklo Slovenské hemofilické združenie (SHZ), občianske združenie osôb s hemofíliou. Do jeho aktivít sa zapojil aj Peter. Postupne sa na Slovensku podarilo zmeniť a hlavne kvalitatívne zlepšiť liečbu hemofilikov. Niekoľkohodinové ležania pod infúziou krvnej plazmy na lôžku v nemocnici vystriedali injekcie (koncentráty koagulačných faktorov), ktoré má každý hemofilik stále pri sebe, či je doma, v práci, na cestách a keď sa prejavia prvé príznaky krvácania, respektíve bolesti, tak si ich dokáže sám okamžite aplikovať a v priebehu niekoľkých minút zastaviť krvácanie. Vďaka liečbe sa Petrov život zmenil k lepšiemu. Dnes už neprežíva toľko bolesti a utrpenia, ako keď bol malým chlapcom. V Slovenskom hemofilickom združení spoznal mnoho ľudí s týmto ochorením. Spolu začali organizovať rehabilitačné pobyty pre deti a dospelých, kde zistil, že pravidelným cvičením sa dá, aj keď nepatrne, zlepšiť pohyblivosť a tým často aj zabrániť menším krvácaniam. Keďže liečba hemofílie sa pred viac ako 20 rokmi zmenila, dnes už deti nemávajú toľko vážnych krvácaní a pre krvácanie nevymeškávajú školu tak často, ako Peter. Pravda, musia si na seba dávať väčší pozor ako ostatné deti a najmä sa chrániť pred úrazmi. Môžu sa však bicyklovať a plávať, pri takýchto aktivitách si posilňujú svalstvo a spevňujú kĺby. V súčasnosti má Peter lakte i kolená zdeformované, nedokáže ich už vystrieť, ale ani veľmi zohnúť a pri chôdzi značne kríva. V krátkej budúcnosti sa pravdepodobne nevyhne operačnej výmene oboch kolenných kĺbov. Veľkou oporou, ale aj potešením, sú pre Petra jeho zdravá a šikovná dcéra spolu s manželkou. 1/2013 bedeker zdravia 41

42 OFTALMOLÓGIA Prevrat v očnom lekárstve: Operácie sivého zákalu laserom Zhovárala sa: Iva Baranovičová Foto: Valéria Zacharová Od januára 2013 si už aj pacienti na Slovensku môžu dať zoperovať šedý zákal bez použitia skalpela. Prácu chirurga nahrádza robotický femtosekundový laser LenSx. O výhodách operácie a prínosoch pre pacienta rozpráva očný chirurg a primár Očnej kliniky NeoVízia, MUDr. Radovan Piovarči. Pacient so sivým zákalom má dnes úplne iné možnosti ako pred pár rokmi. Najhorúcejšou novinkou je operácia pomocou robotického femtosekundového laseru LenSx. Čo všetko dokáže? Operácia sivého zákalu, ktorú zavádzame, nie je len zákrokom určeným na odstránenie samotného sivého zákalu. Pomocou presného laseru v kombinácii s kvalitnou vnútroočnou šošovkou dokážeme navodiť prirodzený stav videnia. V minulosti sa operačne odstránil sivý zákal a dioptrie sa aj naďalej korigovali okuliarmi. Dnešné moderné technológie dokážu nielen odstrániť sivý zákal, ale aj dioptrie. Pacient po operácii nemusí vďaka tomu nosiť žiadne okuliare. Ani na blízko, ani na diaľku. Vrátiť človeku zrak do stavu, ako si ho pamätá v mladosti, je naším každodenným cieľom. Operácia sivého zákalu bez použitia skalpela je kombináciou laserového zariadenia a vnútroočnej operácie. K vnútroočným operáciám dioptrických chýb pretrvával na Slovensku dlhodobo veľmi konzervatívny prístup. Spolu s našim tímom sa nám podarilo dostať implantovateľné multifokálne šošovky do všeobecného povedomia odbornej verejnosti a zaviesť ich do bežnej praxe. Keď sme pred troma rokmi začínali, naše sesterské kliniky v Čechách NeoVize Brno a DuoVize Praha mali za sebou už viacročné skúsenosti. Čerpali sme informácie a skúsenosti priamo zo zdroja. Medzi manuálnou operáciou sivého zákalu a laserom je veľký rozdiel. Predpokladá to tiež zrejme špeciálne vyškoleného operatéra. Použitie femtosekundového laseru v chirurgii sivého zákalu je veľkým prelomom. Zákrok vďaka nemu vykonáme úplne bez ostrých chirurgických nástrojov. Úvodnú časť s najdôležitejšími krokmi operácie vykonáva laser, čo umožňuje vykonať zásah s presnosťou, ktorú chirurg nemôže dosiahnuť. Laser vytvára presné vstupné rezy cez rohovku v presnej veľkosti, s presným sklonom a v presnom uhle, rovnako ako aj doplňujúce nárezy rohovky potrebné 42 bedeker zdravia 1/2013

43 OFTALMOLÓGIA na odstránenie astigmatizmu. Parametre, ktoré operatér nastaví pomocou femtolaserového robota, umožňujú vyhnúť sa nepresnostiam. Ďalším dôležitým krokom operácie je vytvoriť pomocou laseru kruhový otvor do puzdra šošovky, rozdeliť hmotu zakalenej šošovky na drobné čiastočky a odsať ich. Cez vytvorený kruhový otvor vložíme novú vnútroočnú šošovku do zachovaného puzdra pôvodnej šošovky. Ideálny otvor je presne v strede a má presný rozmer. Ak by aj chirurg vykonal tisícky rezov, nikdy ich nespraví na stotinu milimetra presne. Dokáže to len počítačom riadená technika. Doteraz sa pri operácii sivého zákalu na rozbitie a rozdrvenie stvrdnutej šošovky používal ultrazvuk. Čím je však šošovka tvrdšia, tým viac ultrazvukovej energie sa muselo použiť. Malo to negatívny vplyv na rohovku. Ultrazvuk sa pri operácii femtosekundovým laserom musí použiť len vo veľmi pokročilom štádiu sivého zákalu. A to len s desatinou energie. Aké sú benefity pre pacienta? A aké sú kontraindikácie? Kto si napríklad nemôže dať operovať oči laserom? Hlavnými prínosmi sú presnosť, precíznosť, šetrnosť a skrátenie doby hojenia. Kontraindikácií je viac napríklad nespolupráca pacienta (Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba). Tiež nepriehľadná rohovka (po zápale, po úraze, dystrofia rohovky), neschopnosť dostatočne rozšíriť zrenicu pred operáciou a veľmi pokročilý stupeň sivého zákalu (cataracta rubra). Aký musí byť očný chirurg? Pokojný, vyrovnaný, cieľavedomý. A v prvom rade veľký detailista. V malom priestore, v ktorom sa pohybujeme, záleží na každom detaile. Femtosekundový laser ste ako prvá klinika na Slovensku zaviedli aj pri operáciách dioptrických chýb. Laserové zákroky prekonali veľký posun vpred. Čo všetko je dnes možné, čo pred pár rokmi nebolo? V princípe ide stále o rovnakú operáciu ako pred rokmi. Dolaďovaním jednotlivých krokov však dnes môžeme dosiahnuť oveľa lepšie výsledky. V porovnaní so staršími prístrojmi priniesli laserové operácie s použitím femtosekundového lasera tri najdôležitejšie zmeny: bezpečnosť a precíznosť, možnosť operovať vyššie dioptrie ako v minulosti a bezbolestnosť. Keď sa začínalo s excimerovým laserom, operácie boli v porovnaní s dneškom menej presné. Rozsah dioptrií odstrániteľných laserom sa rozšíril aj o plusové dioptrie. Plusové dioptrie dnes vieme odlaserovať do hodnoty plus štyri a až do mínus 13. Navyše, vieme odstrániť aj astigmatizmus. V súčasnosti sú vyšetrovacie aj chirurgické prístroje také precízne, že vedia naplánovať výkon presne na stotinu milimetra. Pri laserovom odstraňovaní dioptrií pracujeme na podklade dioptrickej digitálnej mapy. Pri operáciách sivého zákalu laserom LenSx si robot kontroluje priebeh zákroku pomocou vyšetrenia OCT. Laserové odstránenie dioptrií pomocou femtosekundového laseru ste zažili aj na vlastných očiach. Nebáli ste sa? Bál by som sa, keby som predtým také operácie neoperoval sám. Videl som reakcie pacientov počas operácie, tesne po operácii, aj na druhý deň. Ak by som nemal túto skúsenosť, možno by som doteraz nosil okuliare. Život bez okuliarov je krajší a oveľa jednoduchší. Povedal by som, že dokonca dokáže vrátiť človeku sebavedomie. S novými očami sa cítite istejšie. Pacienti sa pýtajú na praktické veci, najviac na to, či je operácia bolestivá. Môžem zodpovedne prehlásiť, že nie je. Z chirurgického pohľadu je však najdôležitejšia bezpečnosť a prínos pre pacienta. Jediné, čo pacient cíti pár hodín po operácii, je pocit piesku v očiach, slzenie a jemný opar. 1/2013 bedeker zdravia 43

44 FARMAKOLÓGIA Lieky v gravidite prof. Dr. Igor Tomo, CSc. Lieky podávané pred otehotnením a v priebehu gravidity sú často predmetom diskusie, či môžu poškodiť vyvíjajúci sa plod. Napriek prísnym testom v predklinickom skúšaní sme sa v histórii stretli s katastrofou, ktorá v značnej miere poznačila vnímanie tejto problematiky z hľadiska teratogenézy vzniku vrodených vývinových chýb detí v súvislosti s liekmi. Anomálie a lieky Thalidomidová tragédia posunula výskum v oblasti bezpečnosti liekov v gravidite, aj naše poznanie. V rokoch sa narodilo v Nemecku, Veľkej Británii, v Kanade a ďalších krajinách Európy okolo detí s malformáciami na končatinách. Deti sa rodili s fokoméliami chýbaním časti horných končatín alebo celej ruky. Po zavedení lieku s názvom Thalidomid alebo Contergan sa počet postihnutých detí stal podozrivým. V krátkom čase totiž došlo k nebývalému nárastu týchto porúch, čo sa vymykalo zo štatistických priemerov výskytu vrodených chýb vo svetovej, ale najmä európskej populácii. Prípravok bol veľmi obľúbený, lebo dokázal navodiť rýchle zaspávanie a pokojný spánok. Mal výrazne sedatívne, hypnotické a analgetické účinky, okrem toho ho bolo možné dostať bez lekárskeho predpisu. V bežných testoch pre embryotoxicitu a teratogenicitu, ktorými prejde každý liek pred uvedením do obehu, neboli zaznamenané žiadne vedľajšie účinky. Naopak, v pokusoch na experimentálnych živočíšnych druhoch nezaznamenali žiadne letálne (smrtiace) účinky ani pri mnohonásobnom predávkovaní. Neskoršie rakúsky lekár K. Lenz ako prvý analyzoval nezvykle vysoký výskyt malformácií na končatinách a odhalil, že príčinou je teratogénny účinok tohto prípravku, ktorý s obľubou brali budúce matky pred počatím a v priebehu ťarchavosti. Neskoršie sa dokázalo, že samotný liek nebol škodlivý. Ako teratogénny bol dokázaný metabolit, ktorý bol súčasťou chemickej zložky tohto liečiva. Práve ten spôsoboval zastavenie rastu končatín v štádiu embryogenézy. Udalosť významnou mierou prispela k zvýšeniu opatrnosti pri užívaní liekov v gravidite, a ovplyvnila aj farmakologické štúdie zamerané na bezpečnosť liekov z hľadiska ich vedľajších účinkov. Kazuistiky Pri zisťovaní bezpečnosti liečiv pre ťarchavé ženy zohráva najdôležitejšiu úlohu teratoepidemiológia a farmakoepidemiológia, a to prostredníctvom svojich štúdií. Existujú deskriptívne štúdie založené na opise určitých odchýlok vývinu novorodencov ide najmä o malformácie, vrodené vývinové chyby, syndrómy vyskytujúce sa v ľudskej populácii. Skúma sa kritické obdobie vývinu a etiopatogenetické činitele, ktoré vyvolali telesnú alebo psychosomatickú poruchu novorodencov. Pri takých štúdiách využívame opisy jednotlivých prípadov poškodenia kazuistiky. Analytické štúdie sledujú skupiny, súbory probandov (ťarchavé ženy, respektíve ich novorodencov, plody, embryá, mŕtvonarodené plody). Porovnávajú sa tu súbory žien, ktorého užívali farmaká a súbory budúcich matiek, ktoré ich neužívali. Vyhodnocuje sa korelácia vzťah, so snahou odpovedať na otázku, či užívanie farmák v gravidite spôsobuje zvýšené riziko výskytu vrodených vývinových chýb, a tiež akého sú charakteru jednotlivé odchýlky. Z hľadiska dôležitosti a výpovednej hodnoty sa uprednostňujú prospektívne štúdie, pred retrospektívnymi. Na Slovensku sme robili teratoepidemiologickú štúdiu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave v 80. rokoch minulého storočia, súbor tvorilo viac ako 3700 žien z dvoch regiónov Bratislavy a Rimavskej Soboty. Na túto, vo svete ojedinelú štúdiu, nadviazali novšie štúdie podobného zamerania s menším počtom žien v súboroch. Štúdie nepotvrdili štatisticky významnú koreláciu medzi užívaním farmák v gravidite a zvýšeným rizikom výskytu vrodených vývinových chýb novorodencov. Pritom počet konzumentiek užívateliek farmák v mestskom regióne bol vo všetkých slovenských štúdiách na hranici 60 %, vo vidieckom regióne to bolo okolo 40 %. Liekové deti Zo zahraničných výsledkov podobných štúdií sa dozvedáme, že predpisované a voľnopredajné lieky užíva približne 80 % žien pred graviditou a počas ťarchavosti. Nemožno však napriek doterajším poznatkom pochybovať, že v mnohých prípadoch bolo liečivo použité neopodstatnene. V bývalom Československu sa ročne uvádzalo okolo 150 liekových detí, ktoré sa narodili s nejakou odchýlkou od vývinu a príčinou bolo práve užívanie liekov. Tieto údaje však nemožno kvalifikovane posúdiť, lebo príčinnú súvislosť je možné vyvodiť len na základe teratologických záverov. Štúdie realizované medzi tehotnými v USA a niektorých západných krajinách dokumentujú vysoké expozičné 44 bedeker zdravia 1/2013

45 FARMAKOLÓGIA hodnoty predpisovaných liekov. V Nórsku v rokoch 2004 až 2006 približne 57 % tehotných žien dostalo preskribované liečivo od lekára. V USA dostali až dve tretiny žien v gravidite nejaký druh farmák. Vzorce užívania liekov sú pre rozličné krajiny značne špecifické, preto sa nemôžu spoľahlivo interpretovať na iné, často geograficky a kultúrne vzdialené oblasti kvôli mnohým odlišnostiam. Veľmi dôležitá je klasifikácia liekov z hľadiska ich embryotoxického účinku na vyvíjajúci sa plod. Od roku 1978 boli vo Švédsku, USA, Austrálii a Nemecku zavedené klasifikačné systémy, ktoré umožňujú orientačné zhodnotenie bezpečnosti liekov počas obdobia reprodukcie a gravidity. Zatiaľ jediným dokázaným ľudským teratogénom bol spomínaný Thalidomid. Ojedinele boli opísané odchýlky vývinu napríklad pri užívaní retinoidov, išlo o anomálie uší a kostí a po užívaní Tetracyklínu po 15 týždni gravidity bola zaznamenaná zmena sfarbenia skloviny zubov. Zvýšené riziko poškodenia plodov a novorodencov predstavuje dlhodobé užívanie farmák pri chronických a metabolických ochoreniach, ako sú epilepsia, diabetes, pri psychických poruchách, dysfunkcii štítnej žľazy. Dôležitým činiteľom je aj interakcia liekov, to znamená, že niektoré druhy liekov podávané v kombinácii môžu pôsobiť aditívne negatívny embryotoxický potenciál sa môže zvyšovať. Preto musí výber liekov v gravidite vždy vychádzať z úvahy, či je dôležitejšia úspešnosť terapie pre zdravie matky, alebo miera rizika poškodenia budúceho plodu. Na druhej strane registrácia farmák vyvinutých pre liečbu ochorení v období gravidity, musí byť založená na komparatívnych klinických skúšaniach, v ktorých sa sledujú nielen terapeutické, ale aj možné vedľajšie účinky nového farmaka. Expozícia liekom a iným možným negatívnym etiopatogénnym činiteľom by mala byť dávkovaná rozumne, iba keď je terapia nevyhnutná, čím možno predísť neznámym a zbytočným rizikám. Platnosť tohto tvrdenia sa týka rovnako zneužívania sociálnych drog, omamných, psychotropných a návykových látok, ktorých užívanie tínedžermi zaznamenáva obávaný nárast. Rovnako obávanými potenciálnymi patogénnymi noxami, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať vývin plodu a novorodenca, sú tabakizmus a alkoholizmus. Zodpovednosť za zdravý vývoj populácie majú okrem zdravotníckych pracovníkov najmä budúci rodičia. Predíìte zbytoãnému uïívaniu antibiotík! Viete, Ïe: väã inu infekãn ch chorôb u detí vyvolávajú vírusy (beïné prechladnutie, laryngitída, bolesti hrdla, chrípka, horúãka, ka eº, hnaãka, zvracanie) antibiotiká usmrcujú alebo tlmia rast baktérií a na ochorenia vyvolané vírusmi neúãinkujú zbytoãné a opakované uïívanie antibiotík: narú a rovnováhu imunitného systému spôsobuje zvy ovanie rezistencie (odolnosti) baktérií voãi antibiotikám, ãím zniïuje ich úãinnosè narú a ãrevnú mikroflóru, ão môïe maè za následok tráviace ÈaÏkosti (bolesti brucha, hnaãky, zápchy) Zbytoãnému uïívaniu antibiotík môïete predísè vy etrením hladiny CRP (C-reaktívneho proteínu) z jedinej kvapky krvi. Hodnota CRP pomáha lekárovi rozlí iè bakteriálnu infekciu od vírusovej. Podrobnej ie informácie Vám poskytne Vá lekár. Dovozca pre SR: Eurolab Lambda a.s. T. Milkina 2, Trnava tel.: 033/ , fax: 033/ eurolambda@eurolambda.sk Distribútor: ALLMEDICAL s.r.o. Popradská 7, Koš ice tel.: , fax: 055/ office@allmedical.sk 1/2013 bedeker zdravia 45

46 46 bedeker zdravia 1/

47 Zdravšia desiata počas náročného dňa vám pomôže znížiť príjem nasýtených mastných kyselín. Také jednoduché! Desiate často mávajú vysoký obsah nasýtených mastných kyselín. Dajte si radšej jablko, sušené ovocie alebo inú zdravú alternatívu. Čítajte etikety a vyberajte si potraviny s nižším obsahom nasýtených mastných kyselín. Obmedzením príjmu nasýtených kyselín znižujete nebezpečenstvo vysokej hladiny cholesterolu a následného výskytu kardiovaskulárnych (srdcovo-cievnych) chorôb. Pre viac infomácií navštívte: 1/2013 bedeker zdravia 47

48 PREVENCIA Prevencia rakoviny a faktory vonkajšieho prostredia MUDr. Peter Minárik ONLIFE, s.r.o. Poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl V súlade so súčasnými vedeckými poznatkami sa rakovina pokladá za ochorenie, ktorého vznik sa vo väčšine prípadov prejaví nielen pod vplyvom zvýšenej dedičnej predispozície, respektíve genetických faktorov, ale predovšetkým systematickým a dlhodobým pôsobením externých faktorov, teda vplyvov z vonkajšieho prostredia. Dedičné faktory zvyšujú vnímavosť jedincov na rôzne druhy zhubných nádorov a podporujú tak ich individuálnu citlivosť na rakovinu. Aj v bežnej klinickej praxi možno pozorovať familiárnu zvýšenú náchylnosť na viacero druhov zhubných nádorov a následne vyšší výskyt rakoviny než v iných rodinách. Faktorom zvýšenej hereditárnej vnímavosti sa však pripisuje skôr iba podporný význam. Všeobecne prevažuje názor, že rakovinové ochorenia sa manifestujú predovšetkým pri dlhodobej expozícii rizikových vonkajších faktorov. Podľa projektu a správy WCRF/ AIC( WorldCancerResearchFund )z roku 2009 najhodnovernejšie dôkazy o tom, že na riziko rakoviny vplývajú vonkajšie faktory, priniesli populačné štúdie, pri ktorých sa sledovalo obyvateľstvo určitej etnickej skupiny, ktoré migrovalo z jednej časti sveta do inej. Výsledky týchto migračných štúdií ukázali na veľký vplyv faktorov životného prostredia na vznik rakovinových nádorov. Tak sa napríklad v populácii japonských obyvateľov, ktorí sa presťahovali na Havajské ostrovy a neskôr do USA pozorovalo, že ich potomkom v prvej alebo druhej generácii sa spektrum nádorových ochorení zmenilo. Skôr než na historicky najčastejšie druhy rakoviny s vysokým výskytom v Japonsku trpeli na zhubné nádory, ktoré sú časté v USA. Je však známych aj viacero ďalších príkladov, kedy dôsledná zmena vonkajších faktorov prispela k zníženiu výskytu niektorých druhov rakoviny. Ako príklad sa uvádza zníženie prevalencie rakoviny žalúdka vďaka všeobecnému používaniu chladničiek a mrazničiek a následnému poklesu používania soli na ochranu a uchovávanie potravín, ktoré sa pri bežných vyšších teplotách rýchlo kazia a znehodnocujú. Medzi uvedenými technologickými zmenami uchovávania potravín a znížením výskytu rakoviny žalúdka sa predpokladá kauzálny vzťah. Účinná prevencia Rakovina sa dnes pokladá za ochorenie, kde je možná účinná prevencia. Riziko rakoviny zvyšujú externé faktory životného prostredia, ako aj životného štýlu. Na tieto faktory majú vplyv ekonomické, sociálne, pracovné, politické a environmentálne podmienky v jednotlivých krajinách a regiónoch sveta, ako aj celková úroveň zdravotnej starostlivosti obyvateľstva. V nemalej miere sa na rizikách i prevencii rakoviny podieľa aj úroveň zdravotnej výchovy a všeobecnej informovanosti obyvateľstva o týchto vzťahoch. Podmienkou pre zavedenie účinných preventívnych opatrení je dôkladná znalosť kauzálnych vzťahov medzi faktormi vonkajšieho prostredia a ich úlohou pri prevencii alebo zvyšovaní rizika jednotlivých druhov rakoviny. Centrálna úloha v boji proti nádorovým chorobám ostáva stále na včasnom vyhľadávaní (skríningu) nádorov, najlepšie ešte v predrakovinových štádiách, ako aj na kvalitnej účinnej liečbe (chirurgia, chemoterapia a rádioterapia). V posledných rokoch sa kladie čoraz väčší dôraz na oblasť primárnej prevencie rakoviny. Najväčší potenciál sa vidí v prevencii rakoviny s cieľom zastaviť ju ešte predtým, než sa objaví. Takýto prístup sa neorientuje na samotné nádorové ochorenie, ale skôr na ekonomické, sociálne a environmentálne, ako aj behaviorálne a biologické determinanty. Prevencia rakoviny sa preto netýka iba zdravotníckych pracovníkov (profesionálne) a konkrétnych ľudí jedincov 48 bedeker zdravia 1/2013

49 Kód Názov Doplnok Helicobacter Test INFAI 75 mg plv por 1x75 mg prášok na perorálny roztok (fla. polyst.) Helicobacter Test INFAI 45 mg pre deti plv por 1x45 mg vo veku 3 11 rokov, prášok na perorálny roztok (fla. polyst./tuby) Názov lieku: Helicobacter Test INFAI 75 mg prášok na perorálny roztok Zloženie: Jeden téglik kemeninový aleto sklenený obal obsahuje 75 mg 13 C-močoviny. Pomocné látky: žiadne. Lieková forma: Prášok na perorálny roztok. Čistý, bezfarebný roztok. Indikácie: Helicobacter Test INFAI sa používa pre in vivo diagnostiku gastroduodenálnej infekcie, spôsobenej baktériou Helicobakter pylori: u dospelých u mladistvých, ktorí pravdepodobne majú peptický vred. Dávkovanie a spôsob podávania: Tento medicínsky produkt môže byť poskytnutý iba lekárom a pod profesionálnym medicínskym dohľadom. Helicobacter Test INFAI je dychový test. Mladistvý vo veku od 12 rokov a dospelí užijú obsah 1 téglika so 75 mg látky. Dychový test je na jednorazové podanie. Na vykonanie testu u pacientov starších ako 12 rokov je treba 200 ml 100 % pomarančovej šťavy, alebo 1 g kyseliny citrónovej rozpustenej v 200 ml vody (nápoj sa podáva pred podaním testu) a pitná voda (na rozpustenie prášku 13 C močoviny). Pacient musí byť 6 hodín pred testom nalačno, pokiaľ možno cez noc. Test trvá približne 40 minút. V prípade, že je nutné test opakovať, nesmie sa urobiť skôr ako nasledujúci deň. Supresia Helicobacter pylori môže spôsobovať falošné negatívne výsledky. Preto sa má test vykonať až po uplynutí najmenej štyroch týždňov od ukončenia systémovej antibakteriálnej liečby a po dvoch týždňoch po poslednom podaní antacída. V obidvoch prípadoch je možná interferencia s prítomnosťou Helicobacter pylori. Je to dôležité najmä po eradikačnej terapii Helicobacter pylori. Kontraindikácie: Test sa nesmie vykonávať u chorých so zistenou alebo suspektnou žalúdočnou infekciou alebo atrofickou gastritídou, ktoré môžu s močovinovým dychovým testom interferovať. Upozornenia: Samotná pozitivita testu ešte nie je indikáciou eradikačnej terapie. Aby sa vylúčila prítomnosť komplikácií, napr. vredu, autoimunitnej gastritídy a malignít, môže byť indikovaná diferenciálna diagnostika s pomocou invazívnych endoskopických metód. Doposiaľ nie sú k dispozícii postačujúce údaje o diagnostickej spoľahlivosti testu Helicobacter Test INFAI na to, aby sa jeho použitie mohlo odporučiť u pacientov po gastrektómii a u pacientov mladších ako 12 rokov. Pre deti od 3 rokov je k dispozícii Helicobacter test INFAI pre vek V jednotlivých prípadoch A-gastritídy (atrofickej gastritídy) môže byť dychový test falošne pozitívny; preto musia byť pre dôkaz prítomnosti Helicobacter pylori vykonané ďalšie testy. Ak pacient počas testu vracia, je potrebné test opakovať; a to nalačno a najskôr na druhý deň. Interakcie: Helicobacter Test INFAI bude ovplyvnený každou liečbou, ktorá interferuje s prítomnosťou Helicobacter pylori alebo s aktivitou ureázy. Gravidita a laktácia: Neočakáva sa, že by vykonanie test v priebehu gravidity a laktácie bolo škodlivé. Odporúča sa vziať do úvahy informácie o liečivách, používaných pri eradikačnej terapii a o ich používaní v priebehu gravidity a laktácie. Ovplyvňovanie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje: Helicobacter Test INFAI nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nežiadúce účinky: Nie sú známe. Držiteľ rozhodnutia o registrácii: INFAI, Institut für biomedizinische Analytik & NMR-Imaging GmbH Universitätsstrasse142 D Bochum Nemecko Registračné číslo: EU/1/97/045/001 Dátum revízie textu: Júl Pred predpisovaním lieku si prečítajte súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC). Dovozca a distribútor: ALLMEDICAL s.r.o, Popradská 7, Košice. office@allmedical.sk, /2013 bedeker zdravia 49

50 PREVENCIA (osobne), ale zodpovednosť leží rovnako aj na nadnárodných organizáciách, vládach a parlamentoch, občianskych združeniach, predstaviteľoch priemyslu a na médiách. Pri prevencii rakoviny sa zásadná úloha priznáva komplexu rozličných, často veľmi rozdielnych, avšak navzájom súvisiacich činiteľov externého prostredia (WCRF, AICR). Ako dôležité vonkajšie faktory, majúce vplyv na prevenciu resp. riziko rakoviny, sa pritom javia štyri základné oblasti: fyzikálne a environmentálne, ďalej ekonomické, sociálne a osobnostné faktory. Princípy a súčasné trendy Závery expertov, ktorí sa zaoberajú princípmi prevencie rakoviny, sú vcelku optimistické. Podľa správy WCRF/AICR z roku 2007 možno komplexnými preventívnymi opatreniami rakovine v prevažnej miere predchádzať. Pri uplatňovaní preventívnych opatrení sa uznávajú tri hlavné zásady: Stratégie prevencie rakoviny zamerané na stravu, výživu a fyzickú aktivitu sú súčasťou celkových opatrení prevencie, liečby a kontroly nádorových chorôb, vrátane ich skríningu a včasnej detekcie. Intervencie určené na potlačenie rizík rakoviny sú účinné jedine vtedy, ak sa uplatňujú komplexne za účasti všetkých významných zložiek a pokiaľ všetci dôležití aktéri pri preventívnych opatreniach spolupracujú. Izolované aktivity sú iba zriedkavo účinné. Opatrenia ozdravenia verejného zdravia v spoločnosti nemôžu spočívať výlučne na uplatňovaní racionálnych osobných rozhodnutí a preferencií jednotlivcov. Potrebný je celý rad komplexných protektívnych opatrení a riešení na celospoločenskej úrovni, vrátane zmien v poľnohospodárstve, obchodovaní a zásobovaní potravín, ako aj mnohých ďalších aktivít. Dobrou správou je, že opatrenia vedúce k prevencii rakoviny sú v plnom súlade s preventívnymi aktivitami pri mnohých ďalších chorobách, vrátane obezity, cukrovky, ako aj ochorenia srdca a ciev. Princípy prevencie rakoviny sa podľa toho istého zdroja sústreďujú na viacero aspektov a skrátene ich možno popísať nasledovne: Celoživotná potreba preventívnych opatrení. Preventívne opatrenia sa musia nasmerovať na ľudí všetkých vekových skupín vrátane detí. Správna výživa, systematická fyzická aktivita a optimálna telesná hmotnosť detí a mládeže závažným spôsobom znížia náchylnosť na zhubné nádory v neskorších obdobiach života. Naopak, nesprávne stravovanie, sedavý spôsob života a obezita v detstve riziko rakoviny v dospelosti zvyšujú. Prevencia rakoviny je v súlade s prevenciou iných ochorení. Preventívne opatrenia rakoviny sú v súlade s preventívnymi aktivitami zameranými na zníženie rizika ostatných civilizačných ochorení. Pozitívne aj negatívne vplyvy vonkajšieho prostredia. Vonkajšie faktory môžu jednak zvyšovať riziko rakoviny (expozícia karcinogénmi), ale takisto môžu vplývať protektívne, a teda znižovať riziko rakoviny. Prevencia rakoviny je dlhodobý proces. Proces karcinogenézy je dlhodobý a obdobie od iniciálnej mutácie až po klinicky zjavné nádory môžu trvať roky až desaťročia. Odporúčania smerujúce na podporu prevencie rakoviny sa väčšinou dajú takisto realizovať iba v dlhodobom časovom horizonte. Očakávania rýchleho úspechu sú preto väčšinou nerealistické. Zdravie máme vo vlastných rukách Správny výber, lepšie šance Zdravie je pre každého človeka nepochybne jednou z najvýznamnejších hodnôt. Napriek tomu je aj dnes ešte stále mnoho ľudí, ktorí si hodnotu svojho zdravia začnú ceniť až potom, čo vážne ochorejú. Dobré zdravie sa navyše nedá kúpiť. Kvalitné zdravie je čiastočne darom našich predkov. To však nestačí. Tento dar sa dá ľahko premrhať. Ak si chceme zdravý korienok uchovať, musíme pre to niečo aj sami urobiť. Našim príspevkom pre posilnenie a uchovanie pevného zdravia je správna životospráva. Jej významnou súčasťou je zdravá výživa. Je vecou slobodného výberu každého jedinca, či bude viesť zdravý životný štýl, alebo sa vydá na cestu nevšímavosti k hodnotám vlastného zdravia a bude sa riadiť falošným heslom: čo mi chutí, to mi aj prospieva. Navyše zastávať zásady zdravej výživy neznamená propagovať askézu a odriekanie. Aj zdravá strava je mimoriadne kvalitná a chutná a prináša veľký kulinársky pôžitok. Zásady zdravého životného štýlu sú dnes dopodrobna popísané a jasne sformulované. Všetky sú podložené početnými vedeckými prácami. Významní odborníci vydávajú pravidelne štandardné odporúčania a návody ako postupovať. Popredná svetová organizácia, ktorá sa zaoberá zdravým životným štýlom a jeho významom pri prevencii rakoviny WorldCancerResearchFund v súlade s heslom: Zastavme rakovinu ešte predtým, než začne!, zhŕňa poznatky najmodernejšej svetovej vedy a výskumu pre širokú verejnosť do základných odporúčaní: 1 Jedzte prevažne rastlinnú potravu, obmedzujte červené mäso a vyhýbajte sa údenému mäsu! 2 Buďte fyzicky aktívni každý deň, akoukoľvek formou a najmenej 30 minút! 3 Udržujte si zdravú telesnú hmotnosť po celý život! A na záver nezabudnú pripomenúť známu a stále platnú podmienku zdravého života: 4 Nefajčite! 50 bedeker zdravia 1/2013

51 Infekcie ako riziko vzniku karcinómu krčka maternice MUDr. Michaela Tirpáková, PhD. Ústav verejného zdravotníctva UPJŠ LF Košice doc. Dr. Tatiana Kimáková, PhD. Ústav verejného zdravotníctva UPJŠ LF Košice PREVENCIA Hodnoty chorobnosti a úmrtnosti onkologických ochorení dokazujú v medzinárodnom meradle stále stúpajúci trend v porovnaní s výskytom malignít v minulosti. V posledných rokoch zomrelo na nádory na celom svete približne ľudí, z toho 42 % vo vyspelých krajinách a 58 % v rozvojových krajinách. Karcinóm krčka maternice je celosvetovo druhým najčastejším onkologickým ochorením v ženskej populácii. Aj napriek dobre definovaným a známym prednádorovým stavom a dostupným metódam ich detekcie je výskyt tejto malignity stále vysoký a na Slovensku je dokonca vyšší ako v ostatných rozvinutých krajinách. Z etiologického hľadiska sa predpokladá multifaktoriálny a mnohostupňový proces spojený s nahromadením genetických zmien postihujúcich onkogény, tumorsupresorové gény a mutátorové gény, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v bunkovej regulácii. V súčasnej medicíne už poznáme aj priameho, etiologicky významného vyvolávateľa karcinómu krčka maternice. Z celosvetových epidemiologických štúdií je dostatočne potvrdená sexuálne prenosná infekcia ľudským papilomavírusom (HPV). Pri klinických vyšetreniach HPV infekciu zisťujeme v ženskej populácii vo veku medzi 25. a 35. rokom veku vo viac ako v 30 % ženskej populácie. Nie všetkým infikovaným ženám však bude neskôr diagnostikovaná rakovina krčka maternice. S pribúdajúcim vekom má výskyt infekcie HPV postupne klesajúci charakter. Infekcia HPV sama nedokáže vyvolať ochorenie, nevyhnutný je účinok aj nasledujúcich kooperujúcich rizikových faktorov, ktoré dajú možnosť vírusu realizovať sa v napadnutej bunke. Ide predovšetkým o procesy súvisiace so supresiou (potlačením pozn. red.) komplexnej alebo lokálnej imunity v organizme. Na karcinóm krčka maternice s vyššou frekvenciou ochorejú ženy postihnuté AIDS alebo po dlhodobej imunosupresívnej terapii. Rovnako sa v praxi často stretávame s ovplyvnením lokálnej imunity pri neustále sa opakujúcich alebo aj chronických vaginálnych infekciách vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. HPV infekciou častejšie trpia ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciou (predovšetkým estrogénovú antikoncepciu) a tiež zvýšené riziko majú ženy, ktoré fajčia. Permanentná prítomnosť vírusu vedie k vzniku abnormálnych buniek v tkanive. Pre vznik infekcie je potrebné, aby sa vírus HPV najprv dostal do jadra bazálnej bunky. Avšak len jeden onkogénny typ HPV sa môže dostať do jadra bazálnej bunky, a preto replikácia vykazuje monoklonálnu infekciu v konkrétnej skupine buniek. V súčasnosti sa diagnostika HPV infekcie stala popri prebioptických metódach jednou z najvýznamnejších oblastí záujmu v preventívnych skríningových programoch odhaľujúcich predrakovinové lézie krčka maternice. Zabezpečenie dostatočnej ochrany proti riziku vzniku karcinómu krčka maternice možno rozdeliť na dve principiálne metódy, jednou je včasná diagnostika prekanceróz formou celoplošného skríningu a druhou je ochrana proti infekcii HPV, v záujme redukcie morbidity a mortality na malígne novotvary v dospelej populácii tak, aby sa zlepšila kvalita života. 1/2013 bedeker zdravia 51

52 FENG-ŠUEJ Feng-šuej a uzdravenie PhDr. Nina Harňáková Učenie feng-šuej je terapia, ktorou cez priestor kde žijeme, možno posilniť zdravie človeka. Pri starostlivosti o chorého a rekonvalescencii nám dáva táto východná náuka jasné a zmysluplné návody na podporu liečenia. Pokoj na lôžku Miestnosť, v ktorej spíme, má z pohľadu feng-šuej energiu jin. Predstavuje ticho, meditáciu, upokojenie, nerušený oddych a spánok. Vo feng-šuej ide predovšetkým o rovnováhu, to znamená, že vyvážený musí byť jin a jang. Ak máme v miestnosti priveľa nábytku a izbových rastlín, knižnice či nebodaj neporiadok, potom tu máme nadbytok energie jin. Vzniká disharmónia, ktorá zapríčiňuje depresie, smútok, nepokoj, prerušovaný spánok. Pozrime sa preto na spálňu chorého z tohto pohľadu a odstráňme z nej všetky zbytočnosti. Udržujme ju čistú a prehľadnú, s minimálnym množstvom nevyhnutného zariadenia. Zaobchádzajme s ňou ako s posvätnou s dobrým jasným (jang), ale aj tlmeným osvetlením (jin). Eliminujme počet zrkadiel (jang), najmä ak tu máme nábytok s vysokým leskom (jang). Steny izby majú mať bielu alebo inú príjemnú svetlú farbu. Vyvarujeme sa tmavých (jin) a sýtych odtieňov. Dobré a časté vetranie (jang) je samozrejmosťou. Energiu jang miestnosti podporíme častým praním posteľnej bielizne a ochranných obalov matracov, ako aj každodenným utieraním prachu. Posteľ a stabilita Pevné lôžko a kvalitný matrac sú základ. Lôžko zosobňuje stabilitu a pevnosť. Len malé percento ľudí dobre znáša kovovú posteľ, a preto v domácom prostredí uprednostníme posteľ s dreveným rámom. Rýchle hojenie a liečenie výrazne podporí poloha postele v miestnosti. Uzdravujúci sa nesmie ležať za rohom či za nábytkom. Najlepšie je, ak z lôžka vidí na dvere. Najhoršia, vyslovene zničujúca poloha je tá, pri ktorej nohy smerujú rovno k dverám. Kvety sú jang Pekný zvyk priniesť kyticu živých kvetov má veľký význam. Prináša radosť, optimizmus a živú energiu jang. Aj zopár zdravých izbových rastlín vnesie energiu jang, jemne aktivizujúcu, a preto ozdravnú. V žiadnom prípade nepatrí do izby rekonvalescenta či chorého sušený aranžmán je to mŕtva energia. Zvyčajne po troch dňoch je potrebné kyticu živých kvetov odstrániť a nahradiť ju novou. Dýchajme jang Časté ochorenia, ale aj neúspech v živote, sú následkom nevyváženého, suchého vzduchu. Hovoríme, že energia je slabá, jinová. Je dokázané, že zmena vzduchu, čo v tomto prípade predstavuje časté vetranie a zvlhčenie, prináša rýchle a pozitívne zmeny. Možno to docieliť aj zapnutím ventilátora niekoľkokrát za deň a tiež použitím kvalitného zvlhčovača vzduchu. Liečenie zvukom Láskyplné slová sú tým najlepším zvukom pre každého, kto sa zotavuje po chorobe alebo sa z nej práve lieči. Existujú aj iné zdraviu prospešné zvukové vibrácie. Jednou z nich je zvuk zvončekov, ktorý má aj očistnú funkciu. Jasný zvuk kovového zvončeka je jang a jeho občasné použitie zlepšuje priestorovú energiu. Nahrávky príjemnej (meditačnej, alebo klasickej, či pomalej modernej) hudby uvoľňujú napätie a spríjemnia hodiny na lôžku vhodným spôsobom. Aj steny rozprávajú Uzdravujúci sa človek potrebuje posilnenie po stránke emocionálnej i duchovnej. Do miestnosti, kde sa zdržuje najviac, dáme na stenu výlučne obrazy s pozitívnym posolstvom, a tie, ktoré má najradšej. Tiež z vystavených fotografií ponecháme len také, ktoré vyvolávajú príjemné spomienky. Obraz a fotografia silne vplývajú na naše podvedomie, a sme s nimi v neustálom kontakte. Posilniť chorého môžu špeciálne na tento účel vybrané obrázky, napríklad silný veľký listnatý strom, kytice a kvety, ale aj koláže fotografií krajín a miesta, ktoré po uzdravení chce navštíviť. 52 bedeker zdravia 1/2013

53 OFTALMOLÓGIA Svetový deň glaukómu Hoci sú ochorenia spojené pod spoločným pojmom glaukóm (zelený zákal) nevyliečiteľné, možno takto postihnuté oči udržiavať dlhodobou, dostatočnou a najmä pravidelnou liečbou. Problémom však je, že mnoho pacientov sa začne liečiť neskoro. Cieľom pripomenutia tohto ochorenia prostredníctvom Svetového dňa glaukómu, je aj prirodzená snaha odborníkov obrátiť pozornosť na zistenie ochorenia už v jeho ranom štádiu. O čo presne pri ochorení postihujúcom jeden z najdôležitejších zmyslov ide? Prvým signálom naznačujúcim, že s okom nie je čosi v poriadku, je zvýšený vnútroočný tlak. Ten spôsobí, že vnútroočná tekutina nemôže odtekať, utláča zrakový nerv, čo vedie k jeho poškodeniu. Zvýšený vnútroočný tlak ešte nemusí znamenať, že ide o glaukóm. A naopak, odhaduje sa, že až 30 percent pacientov s glaukómom má normálnyvnútroočný tlak. Konečnú diagnózu musia preto doplniť následné ďalšie cielené vyšetrenia u oftalmológa, ktorý potvrdí alebo vyvráti anatomické poškodenie zrakového nervu a funkčné zhoršenie zraku vrátane periférneho videnia. Preto je vhodné dať si vnútroočný tlak premerať. Dobrou príležitosťou je aj Svetový deň glaukómu, ktorý si tento rok pripomenieme 9. marca. Jeho súčasťou bývajú podujatia, ktoré práve takéto vyšetrenia ponúkajú. Hoci človek nemusí mať subjektívne ťažkosti, ochorenie, najmä v staršom veku, netreba zanedbať. Zo zistení Svetovej glaukómovej asociácie totiž vyplýva, že viac ako polovica pacientov sglaukómom sa začína liečiť neskoro alebo sa neliečia dostatočne. Vo svete trpí týmto ochorením približne 70 miliónov ľudí, mnohí ani netušia, že s ich zrakovým nervom čosi nie je v poriadku. Na Slovensku postihuje ochorenie približne 2,5 percenta populácie. Celosvetovo sa neliečený glaukóm podieľa až na 13 percentách slepoty. Snaha odborníkov zachytiť toto ochorenie v počiatočnom štádiu je preto prirodzená. Neskor á diagnóza vedie nielen k zhoršeným zdravotným ťažkostiam, ale aj zvýšeným nákladom na liečbu. -red- ZDRAVIE RELAX AKADÉMIA KULTÚRA Nadácia Zrak DARUJTE nám 2% z vašich daní Najvýznamnejšie projekty: Centrum fotodynamickej terapie pre liečbu vekom podmienenej degenerácie makuly, I. očná klinika FN Bratislava Mickiewitzova, rozpočet cca 1,5 mil. Sk Pitný režim pre Centrálne operačné sály, FN Bratislava Ružinov, rozpočet cca 100 tis. Sk Centrum prenatálnej diagnostiky (Projekt Nórskeho finančného mechanizmu), rozpočet cca 500 tis. EUR Slovenská agentúra pre hodnotenie zdravotníckych technológii, nástupnícka organizácia, rozpočet cca 80 tis. EUR Nadácia Zrak Mamatayova 1507/30, Bratislava IČO: , DIČ: Reg. MV SR, odd Sa, vložka číslo 203/Na-96/650 Bankové spojenie: UniCredit Bank, číslo účtu: / Dátum vzniku: Správca: PharmDr. Martin Višňanský, MBA, PhD. Zápis do notárskeho centrálneho registra určených právnických osôb formou Notárskej zápisnice N 1422/2012, zo dňa pod číslom 56039/2012, spisová značka NCRpo 10955/2012 1/2013 bedeker zdravia 53

54 OFTALMOLÓGIA Výživa oka MUDr. Vladimír Siska oftalmológ Zo všetkých zmyslov je najcennejší a najdôležitejší zrak. V mladosti považujeme dobrý zrak za samozrejmosť, ale až s pribúdajúcimi rokmi si uvedomíme, ako veľmi nám jeho zhoršenie môže ovplyvniť život. V dnešnej dobe sa kladie veľký dôraz na zdravý životný štýl, v rámci ktorého je veľmi dôležité zdravé stravovanie. Oči, podobne ako aj iné orgány v našom tele potrebujú pre správne a bezproblémové fungovanie pravidelný prísun špecifických živín (itamínov, minerálov a iných látok) v strave. Tento fakt nie je z hľadiska histórie lekárstva žiadna novinka. Veď už starí Egypťania odporúčali na ochranu proti slepote konzumáciu surovej pečene. Obrana pred radikálmi Tak ako celý organizmus, starnú a opotrebovávajú sa aj naše oči. Po celý život sú vystavené škodlivým vplyvom vonkajšieho prostredia slnečnému žiareniu s jeho UV spektrom v kombinácii s pôsobením voľných radikálov. Voľné radikály sú škodlivé pre organizmus, majú na svedomí postupné poškodzovanie buniek a tým vlastne urýchľujú proces starnutia očí aj celého organizmu. Mnohé ochorenia očí sa vyskytujú práve v staršom veku. Spomeňme hlavne skalenie očnej šošovky (šedý zákal katarakta) či vekom podmienenú degeneráciu makuly (VPDM). Proti týmto škodlivým faktorom existujú však obranné mechanizmy organizmu, najdôležitejšie sú takzvané antioxidanty (vitamín C a E), ktoré likvidujú škodlivé voľné radikály. V oblasti centrálnej sietnice žltej škvrny (makuly) sa nachádzajú farbivá, karotenoidy luteín a zeaxantín. Sú veľmi dôležité pre správne fungovanie zraku a ich hladina v organizme závisí výlučne od príjmu zo stravy. Dá sa povedať, že fungujú ako vnútorné slnečné okuliare, ktoré chránia naše oči. Spolu s antioxidačnými vitamínmi C a E, minerálmi, ako sú zinok, selén, meď a omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami, tvoria dôležitú zložku ochrany nielen pred vznikom a progresiou VPDM, ale tiež pred inými očnými ochoreniami. Nachádzajú sa vo zvýšenom množstve v niektorých zložkách stravy, ako sú morské ryby, orechy, sója, zelená listová zelenina, napríklad špenát a z ovocia najmä v čučoriedkach, černiciach či citrusových plodoch. Taktiež je ich možné prijímať vo forme tabliet, doplnkov výživy s obsahom luteínu a ďalších vyššie uvedených zložiek. Myslime teda na náš zrak, chráňme si ho a pomáhajme mu, aby sme sa mohli po celý život pozerať na svet okolo seba. 54 bedeker zdravia 1/2013

55 1/2013 bedeker zdravia 55

56 Zdravé srdce VOLAJ 155! IDE O SEKUNDY! MÔŽEŠ ZACHRÁNIŤ ŽIVOT A ZMIERNIŤ NÁSLEDKY! NAJČASTEJŠIE PRÍZNAKY Príznaky srdcového infarktu MUDr. Jana Hasáková NÚSCH, a. s. Chorí so srdcovým infarktom prichádzajú niekedy s typickými príznakmi, avšak v niektorých prípadoch môže byť charakter symptómov netypický. Diagnóza vyžaduje dôsledné odobratie anamnézy pacienta. Pri starostlivej anamnéze nachádzame určité typické znaky. Predovšetkým sú to okolnosti vzniku ťažkostí bolesti na hrudníku, ich lokalizácia, charakter, vyžarovanie, doba trvania, často informácia o užití nitroglycerínu. Prejavom závažnosti stavu môže byť aj zmena charakteru, závažnosti a trvania bolestí na hrudníku. Srdcový infarkt TYPICKÉ PRÍZNAKY bolesť na hrudníku tlakového, zvieravého, pálivého charakteru, niekedy pocit ťažoby. Propagácia bolesti do krku, dolnej čeľuste, ramien, chrbta, ľavej hornej končatiny, niekedy do oboch horných končatín, do oblasti žalúdka pocit nevoľnosti, nutkanie na zvracanie a samotné zvracanie spolu s nepríjemnou bolesťou na hrudníku pocit dýchavičnosti trvalejšieho charakteru zmena reakcie na nitroglycerín prekonaný srdcový infarkt, anamnéza srdcovej angioplastiky a operácie srdca v minulosti prítomnosť rizikových faktorov v rodine, vysoký tlak, fajčenie, diabetes mellitus, porucha tukového metabolizmu NETYPICKÉ PRÍZNAKY slabosť, závraty, potenie, pocit na odpadnutie alebo kolapsový stav u starších osôb môže byť prejavom slabosť, odpadnutie, tranzitórna (prechodná, dočasná pozn. red.) mozgová príhoda alebo nápadná zmena správania atypické príznaky mávajú častejšie diabetici V typických prípadoch bývajú bolesti na hrudníku lokalizované za hrudnou kosťou, majú zvieraný, tlakový, pálivý charakter. Bolesti sa propagujú do ľavej ruky, dolnej čeľuste, do chrbtice medzi lopatky. Ťažkosti trvajú 15 až 20 minút a viac, niekedy aj niekoľko hodín. Po podaní nitroglycerínu pod jazyk neustupujú, väčšinou sa zmiernia až po injekčnej liečbe. Dôležitým fenoménom sú ekvivalenty bolesti na hrudníku, najčastejšie ide o námahovú dýchavičnosť alebo dýchavičnosť v pokoji. Bolesti na hrudníku pri srdcovom infarkte môžu pripomínať aj bolesti pri iných ochoreniach srdca, ktoré nemajú ischemický pôvod, napríklad roztrhnutie srdcovnice, zápal osrdcovníka, bolesti pri pľúcnej embólii, zápaloch pľúc a pohrudnice, ochoreniach pažeráka, žalúdka, žlčníka a podžalúdkovej žľazy. Ďalšiu skupinu tvoria ochorenia svalov a kostných štruktúr, chrupaviek a väzov hrudníka a chrbtice. Podobné ťažkosti vznikajú aj pri hyperventilácii a nadmernom strachu. Netreba zabúdať na možnosť, že príčiny sa môžu aj navzájom kombinovať. Pravdepodobnosť srdcového infarktu výrazne stúpa v prípade známeho ochorenia srdca a ciev, pri prejavoch srdcového zlyhania. Riziko stúpa v prípade osôb vo veku nad 70 rokov, mužskom pohlaví, diabetikom, fajčiarom, osobám, ktoré sa liečia na vysoký krvný tlak a poruchu tukového metabolizmu. Za významný rizikový faktor sa považuje anamnéza srdcového infarktu a ochorenia srdca v rodine vo veku do 55 rokov. Nedokrvenie mozgu Liečba mozgovej príhody na rozdiel od srdcového infarktu patrí do kompetencie neurológa. Ťažkosti pacienta umožňujú kardiológovi zistiť podozrenie na nedokrvenie mozgu a osloviť špecialistu. Pacientove ťažkosti pri ložiskovom nedokrvení mozgu súvisia s lokalizáciou ložiska a sú kombináciou celkových a lokálnych príznakov. Vznik ťažkostí môžu predchádzať prechodné príznaky poruchy videnia, poruchy reči, závraty, prechodná slabosť niektorej končatiny. Môžu sa postupne zhoršovať v priebehu minút, hodín. Medzi celkové príznaky patrí: bolesť hlavy, pocit na zvracanie/vracanie, porucha vedomia zmätenosť, ospalosť až kóma, vzostup krvného tlaku a epileptické záchvaty. 56 bedeker zdravia 1/2013

57 Synergický efekt beta glukánu a probiotík v podpore imunity POSILNITE ORGANIZMUS prírodnou cestou V zdravo fungujúcom ľudskom zažívacom trakte sa probiotiká vyskytujú prirodzene v dostatočnom množstve a podieľajú sa na správne fungujúcej imunite. Ak je rovnováha črevnej mikroflóry narušená, probiotiká potencované beta glukánom môžu prirodzenú obranyschopnosť organizmu opäť sfunkčniť. Probiotiká, živé bakteriálne kmene s pozitívnym vplyvom na zdravie hrajú nezastupiteľnú úlohu pri vytváraní ochrannej bariéry proti rôznym patogénom: baktériám, vírusom i kvasinkám. V tenkom čreve zabezpečujú rovnováhu (symbiózu) črevnej mikroflóry. Tenké črevo je prvou a veľmi dôležitou vstupnou bránou, ktorou prechádzajú cudzorodé látky do organizmu. Nerovnováha črevnej mikroflóry, takzvaná dysbióza, môže negatívne ovplyvniť viaceré pochody v organizme a mať za následok ochorenia tráviaceho traktu od dyspepsie, zápalu žalúdka či tenkého čreva až po poruchy imunity spojené s neznášanlivosť niektorých potravín. Hliva ustricovitá PROBIOTIKÁ + vitamín C Črevo a imunita Prvotnou funkciou tenkého čreva je vstrebávanie výživových látok z potravy, ktoré sa v procese trávenia štiepia a cez črevnú stenu prechádzajú do krvného riečiska. Okrem jednoduchých cukrov a aminokyselín sa touto cestou vstrebávajú aj vitamíny (vitamín B12 a K sa v tenkom čreve aj tvoria) a minerály. Absorbcia živín však nie je jedinou črevnou funkciou. Pri kontakte s cudzorodými látkami, sa v čreve tvoria protilátky takzvané imunoglobulíny, podieľajúce sa na slizničnej imunite. Tá je dôležitou súčasťou imunitných odpovedí organizmu a závisí od poriadku v čreve a teda rovnováhy črevnej mikroflóry. Keď si predstavíme, že plocha črevnej sliznice je porovnateľná s veľkosťou futbalového ihriska neprekvapí nás, akú dôležitú úlohu zohráva slizničná imunita v obranyschopnosti organizmu. Synergický efekt Vyvážená črevná mikroflóra sa podieľa na správne fungujúcich imunitných odpovediach organizmu. Vplyv probiotík na imunitu možno posilniť pridaním ďalších imunomodulačných látok, napríklad beta glukánu. V spojení s probiotikami vytvára synergický efekt. To znamená, že súčinnosť oboch látok sa pri podpore imunitného systému nezrátava, ale znásobuje. (red) ŽIADAJTE V LEKÁRŇACH Výživový doplnok dopĺňa telu potrebné látky vhodná pre správne trávenie a zdravú črevnú mikroflóru pomáha posilňovať imunitu organizmu Objednávajte telefonicky Vyrába: TEREZIA 1/2013 bedeker COMPANY zdravia 57

58 OČKOVANIE Ovčie kiahne PharmDr. Andrea Gažová, PhD. Ústav farmakológie a klinickej farmakológie, LF UK, Bratislava Mgr. Beáta Lepejová Lekáreň 24, Strečnianska 13, Bratislava Ovčie kiahne (Varicella) sú infekčnou chorobou s typickými zmenami na koži, ktorá postihuje najmä deti v predškolskom a skorom školskom veku, ale i dospelých, ktorí túto chorobu ešte neprekonali. Výskyt u novorodencov a dojčiat závisí od toho, či matka ovčie kiahne prekonala. V našich podmienkach bez zavedeného plošného očkovania túto chorobu do dospelosti prekoná viac ako 90 percent populácie. Ochorenie spôsobuje Varicella-Zoster vírus z rodu herpetických vírusov. Zdrojom nákazy je chorý človek, pričom ním vylučované vírusy sa prenášajú vzdušnou cestou alebo dotykom. Vysokú nákazlivosť dokazuje ochorenia vnímavých jedincov, ktorí sa s nakazeným priamo nestretli, avšak následne sa zdržiavali v priestoroch, kde predtým pobudol chorý jedinec. Každý z blízkeho okolia infikovaného, kto toto ochorenie neprekonal, sa nakazí s 90-percentnou pravdepodobnosťou. Priebeh ochorenia Prvá fáza: Vírus vstupuje do tela sliznicami očí a dýchacích ciest. Inkubačná doba, teda čas od nakazenia po plné rozvinutie choroby je 17 až 21 dní (zvyčajne 7 14 dní). Po vdýchnutí sa vírus začína množiť v horných dýchacích cestách, kolonizuje pľúca a postupne sa dostáva do krvného obehu, pečene a sleziny. Počas inkubačnej doby sa neprejavujú žiadne viditeľné známky ochorenia, príznakmi môže byť únava, malátnosť, výtok z nosa, kýchanie alebo mierne zvýšená teplota. Druhá fáza: Vírus napadne kožu a choroba naplno prepukne. Najskôr začína tvorbou červených fľakov tvaru šošovice, ktoré sa v priebehu niekoľkých hodín menia na pupence a pľuzgieriky. Obsah pľuzgierikov sa v ďalšom priebehu skalí, pľuzgierik praská a vytvorí sa chrastička, po jej odpadnutí sa koža zahojí bez zjazvenia. Táto kožná premena trvá asi 24 hodín. V prípade dojčiat bývajú vyrážky atypické, menšie a po výseve rýchlo zasychajú a tvoria sa na nich len malé chrastičky. Obsah pľuzgierikov je infekčný až do zaschnutia posledných vyrážok. Výsev začína na trupe, tvári a vlasatej časti hlavy a pokračuje na končatiny s výnimkou dlaní a chodidiel. Postihnuté bývajú aj sliznice úst, očí alebo nosa. Nakoľko výsev prebieha postupne vo vlnách, na tele sú prítomné rôzne štádiá vyrážky. Túto fázu spravidla sprevádza svrbenie postihnutého miesta a zvýšenie teploty (zriedka nad 39 stupňov Celzia), pričom každá vlna prináša vzostup teploty a zhoršenie celkového stavu. Po ústupe ochorenia vírus pretrváva neaktívny v organizme po celý život jedinca. Pri oslabení imunitného systému z rôznych príčin (vyšší vek, vážne ochorenie, úraz, pooperačný stav, poruchy výživy, stres) sa môže opäť aktivovať v podobe pásového oparu (Herpes-Zoster). Opakovaný výskyt ovčích kiahní je veľmi zriedkavý. 58 bedeker zdravia 1/2013

59 Prevenciou k vášmu zdraviu Nemáte čas byť chorí? Ochoreniu môžete jednoducho predísť: Zaočkujte sa! Union zdravotná poisťovňa každoročne vyvíja pre svojich poistencov nové preventívne programy, ktoré sa zameriavajú na zdravie a zlepšenie kvality každodenného života. Novinkou v roku 2013 sú preventívne očkovania proti ovčím kiahňam a hepatitíde typu A a B. Aj na tieto preventívne očkovania prispieva Union zdravotná poisťovňa v rámci preventívnych programov a výhod, ktoré sú realizované nad rámec verejného zdravotného poistenia. Vírus môže byť nebezpečný Ovčie kiahne sú vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré sa šíri vzduchom a dotykom. Kto ovčie kiahne neprekonal v detstve, najčastejšie vo veku od jedného do deväť rokov, môže sa nainfikovať v dospelosti. Niekedy hrozia komplikácie, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu. Vírus tiež môže pacientovi spôsobovať celoživotné problémy s pásovým oparom, v prípade tehotných žien môže viesť k poškodeniu plodu. Očkovanie je jediným účinným spôsobom, ktoré jedinca ochráni pred samotným ochorením, ako aj pred možnými závažnými komplikáciami. Očkovanie pozostáva z jednej dávky a je možné v každom veku, odporúča sa však medzi 15. Až 18. mesiacom života. Očkovať je však možné i do 72 hodín po styku s ovčími kiahňami. Choroba špinavých rúk Hepatitída typu A sa prenáša kontaminovanými predmetmi, potravinami a vodou. Nazýva sa aj chorobou špinavých rúk. Hepatitída typu B sa prenáša krvou a inými telesnými tekutinami a na rozdiel od hepatitídy typu A môže spôsobiť trvalé následky, ako je cirhóza pečene alebo rakovina. V súčasnej dobe najúčinnejšiu ochranu pred týmto ochorením zabezpečuje očkovanie. Očkovanie pozostáva z troch dávok, mesiac po prvej vakcinácii sa aplikuje druhá dávka a následne o pol roka tretia (posledná) dávka. Union zdravotná poisťovňa s cieľom poskytovať kvalitnú kompletnú základnú a preventívnu zdravotnú starostlivosť poskytuje svojim poistencom aj preventívne očkovania proti chrípke, kliešťovej encefalitíde, rakovine krčka maternice a ďalšie. Viac informácií o preventívnych programoch a výhodách, ktoré môžete využiť, nájdete na vyhody-pre-poistencov Zelená je pre vaše zdravie najlepšia Poslaním Union zdravotnej poisťovne je byť modernou zdravotnou poisťovňou. Veríme v dôležitosť prevencie, proaktívneho prístupu k pacientovi a poskytujeme starostlivosť včas a v takom rozsahu, v akom ju naši poistenci potrebujú. Kladieme dôraz na preventívne vyšetrenia a očkovania. Naši poistenci môžu v roku 2013 okrem komplexnej základnej starostlivosti využiť možnosti preventívnych očkovaní*: Chrípka 100 % ceny pre všetkých poistencov (v prípade poistencov, ktorí nemajú nárok na očkovanie bezplatne zo zákona, hradíme 100% z max. ceny lieku s najnižšou cenou v aktuálne platnom Zozname kategorizovaných liekov platnom v čase vydania lieku). Kliešťová encefalitída - príspevok 50 % na cenu vakcíny na všetky tri dávky vakcíny od 1 roka veku života. Ovčie kiahne - príspevok 50 % na cenu vakcíny na obe dávky vakcíny pre poistencov od 1 roka veku života. HPV (rakovina krčka maternice) príspevok 50 % z ceny vakcíny na všetky tri dávky vakcíny pre poistenky vo veku rokov vrátane. Hepatitída typu A príspevok 30 % z ceny vakcíny na obe dávky vakcíny pre poistencov od 1 roka veku života. Hepatitída typu A+B príspevok 30 % z ceny vakcíny na všetky tri dávky vakcíny pre poistencov od 16 rokov. Meningokoky príspevok 20 % z ceny vakcíny na vakcínu pre poistencov od 18 mesiacov života. Rotavírusy príspevok 20 % z ceny vakcíny na všetky dávky vakcíny pre poistencov vo veku 6 26 týždňov. My v Union zdravotnej poisťovni veríme, že zdravie je na prvom mieste. *Union zdravotná poisťovňa, a.s. si vyhradzuje právo meniť zoznam a rozsah vyššie uvedených výhod, o čom budú poistenci informovaní na webovej stránke. Výhody poistencov Union zdravotnej poisťovne, a.s. platné v roku 2013 s bližšími informáciami a podmienkami pre ich využitie sú k dispozícií na webovej stránke: tel.: /2013 bedeker zdravia 59 Člen skupiny Achmea

60 OČKOVANIE Komplikácie ochorenia Lokálne: Najčastejšou komplikáciou aj v prípade inak zdravých jedincov je druhotná infekcia vyrážok s hnisavým priebehom a konečným vznikom výrazného zjazvenia na koži. Celkové: Dospelým sa komplikácie prejavujú najmä v podobe varicelovej pneumónie (zápal pľúc) či encefalitídy (zápalové ochorenie mozgu), neurologické poruchy, postihnutie obličiek a ďalších orgánov. Výskyt varicely počas tehotenstva môže viesť k poškodeniu plodu (fyzickému či mentálnemu) alebo smrti plodu. Všeobecne platí, že závažnejší priebeh má ochorenie najmä pre dospelých, ktorí ochorenie neprekonali v detstve, v prípade tehotných žien, detí do jedného roku života a jedincov so zníženou imunitou. Liečba ochorenia Liečba varicely je vždy len symptomatická. Nutná je izolácia postihnutého, odporúča sa pokoj na lôžku v teple (vystavenie organizmu chladu je nežiaduce), dostatok tekutín, ľahká strava s obsahom vitamínov a prípadné zmierňovanie horúčky a svrbenia. Deťom sa odporúča predísť rozškriabaniu pľuzgierikov, kde rizikom ostáva kontaminácia choroboplodnými zárodkami a následná druhotná infekcia popísaná vyššie. Proti svrbeniu sa môžu použiť niektoré z antihistaminík so systémovým účinkom vo forme roztokových kvapiek, v nijakom prípade v kombinácii s antihistaminikami v podobe polotuhých liekových foriem vo forme gélu, v prípade ťažkého priebehu sa ordinujú antivirotiká. Ošetrenie postihnutých miest je možné slabými dezinfekčnými roztokmi (vodný roztok tanínu, hypermangánu). Od použitia tekutého púdru či tekutého púdru s mentolom sa v súčasnej dobe upúšťa, ich vylepšenou formou sú emulzné prípravky so syntetickou adstringentnou zložkou. Prevencia ochorenia Vzhľadom na rýchle šírenie vírusu a vysokú nákazlivosť je prevencia ťažká. Je dôležitá izolácia postihnutého od okolia, najmä jedincov, ktorí túto chorobu neprekonali, dôrazne tehotných žien. Prevenciou môže byť aj očkovanie proti varicele, dostatočne preverené plošnými očkovaniami v USA či niektorých krajinách EÚ. Očkovanie je možné v každom veku, odporúča sa medzi mesiacom života. Existuje vo forme kombinovanej detskej tetravakcíny proti viacerým ochoreniam a aj ako monovakcína. Na Slovensku sú vakcíny viazané na lekársky predpis a môžu sa vydávať a aplikovať až po predchádzajúcej konzultácii s lekárom, pričom očkovanie je dobrovoľné. 60 bedeker zdravia 1/2013

61 Načúvacie prístroje WIDEX uľahčujú život Máte problémy so sluchom? Nemôžete pozerať televíziu, lebo jej nerozumiete? WIDEX SLOVTON Slovakia s.r.o., dcérska spoločnosť dánskej firmy WIDEX A/S považovanej za lídra na trhu v oblasti výroby a vývoja digitálnych načúvacích prístrojov, má pre vás riešenie. Podľa poruchy sluchu si možno vybrať viaceré typy načúvacích prístrojov. Plne digitalizované prístroje sa nastavujú na mieru tak, aby poskytli ľuďom s poruchou sluchu rovnaké šance, aké majú ostatní. Výber načúvacieho prístroja závisí od veľkosti a typu poruchy sluchu, tvaru individuálneho zvukovodu a do určitej miery aj od individuálnych užívateľských preferencií. Pri ľahšom postihnutí ponúka spoločnosť Widex miniatúrne zvukovodové prístroje kompletne schované vo zvukovode. Aj pri ťažších postihnutiach je možné si vybrať z výkonných zvukovodových prístrojov alebo moderných typov závesných načúvacích prístrojov rôzneho prevedenia. Najnovšia technológia Clear umožňuje prístrojom Widex navzájom bezdrôtovo komunikovať a prijímať zvuk priamo aj z iných zariadení televízia, rádio, mobilný telefón, indukčná slučka a pod. Podľa toho, koľko chce človek do načúvacieho prístroja investovať, a aj podľa toho, na čo všetko ho chce využívať, môže si vybrať z celého spektra prístrojov líšiacich sa technickými parametrami. Iné nároky bude mať dôchodca, ktorý chce najmä pozerať a počúvať televízor a iné študent, ktorý je aktívny a pohybuje sa v rôznych priestoroch a situáciách. Prístroje sa líšia množstvom parametrov, ktoré sa dajú individuálne nastaviť. Pre nepočujúcich je k dispozícii okrem načúvacieho prístroja aj celý rad kompenzačných pomôcok, od telefónov so špeciálne zosilneným zvukom, ktorý dokáže komunikovať s načúvacím prístrojom, až po rôzne zábleskové či vibračné signalizácie. Nepočujúci je na takéto pomôcky odkázaný napríklad aj v takej banálnej situácii, keď niekto zazvoní pri dverách. Vo Widexe sa zameriavajú na unikátne technológie, ktoré umožňujú jasne počuť všetky zvuky reálneho sveta a reč v prirodzenej kvalite. V spoločnosti WIDEX SLOVTON sa všetko krúti okolo zvuku. Viac sa dozviete na: WIDEX-SLOVTON digitálne načúvacie prístroje značky Widex kompenzačné pomôcky pre ľudí s poruchou sluchu i nepočujúcich TV súpravy a osobné zosilňovače zvuku klasické i mobilné telefóny pre ľudí s poruchou sluchu výroba individuálnych ušných koncoviek a zvukovodových prístrojov odborné poradenstvo a nastavenie vášho načúvacieho prístroja konzultácie pri výbere kompenzačných pomôcok WIDEX SLOVTON Slovakia s.r.o., Revolučná 19, Bratislava, tel: 02/ , 02/ , info@widex-slovton.sk PREDAJNE A ODBORNÉ PORADENSTVO AJ V MESTÁCH: WIDEX SLOVTON, Kuzmányho 2, Banská Bystrica, tel: 048/ , info.bb@widex-slovton.sk / WIDEX SLOVTON, Kováčska 65, Košice, tel: 055/ , info.ke@widex-slovton.sk 1/2013 bedeker zdravia 61

62 Tému prináša Chráňme svoj sluch pred hlukom! MUDr. Miloš Janoušek, CSc. Úrad verejného zdravotníctva SR Hluk sa stáva čoraz väčším problémom nášho každodenného života. Obklopuje nás doslova na každom kroku, je najfrekventovanejším faktorom pracovného prostredia, ale svoju daň si vyberá aj v životnom prostredí. Ostrovy ticha sú už takmer neznámym pojmom, v súvislosti s hlukom sa dnes už celkom vážne hovorí o akustickom smogu. Hluk a sluch Vstupnou bránou pre prienik zvukových vĺn a zároveň aj špecifickým cieľom pôsobenia hluku je predovšetkým ucho, sluchový orgán. Hluk pôsobí na jemné štruktúry vláskových buniek, po nadmernej expozícii vysokým hladinám hluku dochádza k zmenám počutia, takzvanému dočasnému posunu sluchového prahu. Za bežných okolností sa o niekoľko hodín, prípadne dní po skončení expozície, sluch dokáže vrátiť k normálnym hodnotám. Ak je však expozícia opakovaná a sluch nemá dostatok času na zotavenie, dočasná zmena sluchu sa môže stať trvalou a poškodenie sluchu je nezvratné. Poškodenie sluchu vplyvom opakovaných a dlhotrvajúcich expozícií hluku je zákerné aj tým, že sa zvyčajne vyvíja postupne, nepozorovane. Výnimkou je takzvaná akútna akustická trauma, ktorá obvykle vzniká náhle, ako dôsledok prudkého zvukového impulzu vysokých hladín zvuku. Výsledkom je poškodenie štruktúr sluchového aparátu, prasknutie ušného bubienka, mechanické poškodenie vnútorných štruktúr sluchového aparátu. Ale aj pôsobenie nižších hladín hluku môže mať za následok subjektívne vnemy, ako sú napríklad zvonenie či pískanie v ušiach alebo pocit zhoršeného, rozostreného počutia, ktoré bývajú prvými varovnými príznakmi začínajúceho poškodenia sluchu. Hluk v pracovnom prostredí Ako už bolo spomenuté, hluk je najčastejšie sa vyskytujúcim škodlivým faktorom pracovného prostredia. V Slovenskej republike je v riziku hluku registrovaných viac ako zamestnancov, čo znamená, že z celkového počtu pracovníkov vykonávajúcich rizikové práce je 75 % exponovaných nadmernému hluku škodlivých hladín. Hladina 85 db sa dnes všeobecne považuje za hranicu, kedy by pri 8-hodinovej zmene u zdravého jedinca ešte nemalo dôjsť k poškodeniu sluchu. Každý vzostup hluku o 3 decibely však túto predpokladanú bezpečnú hranicu skracuje o polovicu prípustného času expozície. Oproti niektorým štátom, kde profesionálne poškodenie sluchu v dôsledku hluku je najčastejšie priznávanou chorobou z povolania, a predstavuje vážny medicínsky i sociálny problém, na Slovensku je porucha sluchu z hluku pri práci až na piatom mieste. Ani to však neznamená, že by sme túto škodu mali podceňovať. Každý zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu zdravia svojich zamestnancov pred škodlivými účinkami pracovného prostredia a to predovšetkým kolektívnymi opatreniami, ktoré majú za cieľ znížiť celkovú úroveň hluku v pracovnom prostredí, napríklad zmenou technológie, nahradením zastaraných, hlučných strojov zariadeniami novšími s lepšími parametrami prípadne stavebnými úpravami. Až ako druhý krok, tam, kde už nie je možné dosiahnuť ďalšie zníženie hluku technickými opatrenia, je možné siahnuť k individuálnym prostriedkom na ochranu sluchu, k takzvaným sluchovým chráničom. V súlade s našou, ale aj európskou legislatívou, je zamestnávateľ povinný pri prekročení expozície 85 db poskytnúť zamestnancovi chrániče sluchu a kontrolovať ich používanie. Široké spektrum ponúkaných chráničov sluchu zaručuje, že každá profesia aj každý zamestnanec si môžu nájsť vyhovujúce ochranné prostriedky slúžiace ako ochrana pred hlukom. Ďalším dôležitým krokom v ochrane zamestnanca pred hlukom je sledovanie zdravotnej spôsobilosti zamest- 62 bedeker zdravia 1/2013

63 nanca. Vstupné a periodické lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci majú za cieľ nielen zistiť začínajúce poškodenie sluchu, ale odhalením už existujúcich zdravotných zmien alebo zdravotných kontraindikácií zabrániť nevhodnému zaradeniu zamestnanca na rizikovú prácu. Hluk náš každodenný Vo všeobecnosti ešte stále prevláda dojem, že hluk škodlivých hladín sa vyskytuje len alebo prevažne len v pracovnom prostredí. Toto však už dávno neplatí - civilizácia si vyberá svoju daň aj prostredníctvom neustále sa zvyšujúcich hladín hluku v každodennom živote, pri najrôznejších činnostiach. Hlučné dopravné prostriedky, rôzne rekreačné aktivity, dokonca aj niektoré detské hračky predstavujú riziko pre sluch. Spomínanú hranicu 85 db, o ktorej sme sa zmienili v časti venovanej pracovnému prostrediu, prekračujú aj keď pri kratšej dobe expozície - napríklad koncerty rockovej hudby ( db), zvuk motocykla ( db), hladina zvuku v kine (až do 118 db), hladina hudby pri aerobiku a v športových centrách (do 120 db); niektoré detské hračky mali nameranú hladinu zvuku dokonca aj nad 130 db. Intenzita hudby v slúchadlách ipodov a MP3 prehrávačov môže dosahovať až 115 db a pri prieskumoch v amerických školách vedci zistili, že každý tretí z náhodne vybraných teenagerov počúva svoj prehrávač na úrovni, ktorá už predstavuje riziko pre sluch. Citlivosť sluchu sa každou generáciou znižuje o niekoľko decibelov a je len málo pravdepodobné, že by sa tento trend v najbližších rokoch nejako výrazne zmenil. Hlukom z nevýrobnej sféry je ohrozovaná predovšetkým mladá generácia. Životný štýl je viac ako kedykoľvek predtým spojený s hudbou i keď sa podvedome bránime považovať hudbu za hluk, z hľadiska pôsobenia akustickej energie a jej dôsledkov pre sluchový analyzátor medzi hlukom hudobným a ne-hudobným až tak veľký rozdiel nie je. V niektorých krajinách sa do kampaní na ochranu sluchu mladej generácie zapájajú známi hudobníci a DJ-ovia a propagujú heslo, že je cool starať sa o svoj sluch. Možností ako chrániť sluch, je viacero, pričom najdôležitejšia je v tomto procese prevencia. V krajinách, kde sa problematike prevencie pred škodlivým pôsobením hluku venujú cieľavedome a dlhšiu dobu, už nie je nič mimoriadne, ak mladý návštevník rockového koncertu alebo diskotéky, ale aj hudobník a dídžej používajú ochranu sluchu, samozrejme špecificky určenú pre hudobné prostredie a vnímanie hudby. Aj keď prehrávače a slúchadlá výraznou mierou prispievajú k zhoršeniu sluchu, dnes by asi nikto neuspel so zámerom žiadať ich úplný zákaz. Riziko poškodenia sluchu závisí od úrovne hlasitosti a času trvania expozície. Je preto dôležité počúvať hudbu pri bezpečných hladinách zvuku (nie pri maximálnej hlasitosti), skrátiť čas počúvania, robiť prestávky, pri počúvaní v hlučnom prostredí (napríklad v dopravnom prostriedku) nezvyšovať intenzitu zvuku so zámerom prehlušiť hluk pozadia a podobne. Podľa nedávnych informácií aj Európska komisia mieni presadiť normu, ktorá by výrobcov zaväzovala vybaviť nové prehrávače zariadením, umožňujúcim nastavenie hlasitosti na bezpečnú úroveň. Veľmi dôležité tiež je, aby po hlukovej expozícii mal sluch možnosť zregenerovať sa. Keď ste na koncerte alebo v klube, vyjdite von a každú hodinu si urobte desaťminútovú prestávku na tichom mieste, radí D. Baguley z Národnej zdravotnej služby Cambridgskej univerzity. Nemenej dôležité je aj obmedzovať fajčenie, alkohol a drogy, pretože tieto látky, ktoré sú už samy osobe toxické, len ďalej zhoršujú pôsobenie hluku na sluch. A ak sa predsa len stane, že nadmerná expozícia hluku prevýši kompenzačné schopnosti sluchového orgánu a objavia sa varovné príznaky v podobe zvonenia, pískania alebo pocitu zaľahnutia v ušiach, nepodceňovať ich. Je potrebné si uvedomiť, že už existujúce ťažké poškodenie sluchu je nezvratné, nedá sa liečiť, ale vždy je možné mu predchádzať. 1/2013 bedeker zdravia 63

64 ANGIOLOGICKÉ KONZULTÁCIE Multiorgánovomultivaskulárna artériová ischemická choroba doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof. Prvé angiologické pracovisko (PAP) LFUK a UNB; predseda Sekcie angiológov SLK Čo je to multiorgánovomultivaskulárna artériová ischemická choroba? Mgr. Mária Š., Snina Stenotizujúce až obliterujúce choroby artérií, teda tie, ktoré zužujú až upchávajú priesvit tepien, sú až na málo výnimiek väčšinou generalizované (systémové) cievne choroby. Postihujú artérie v takmer ich celom priebehu alebo na mnohých miestach mnohonásobne sa vetviaceho cievneho systému. Len zriedkakedy je nedokrvenosťou (ischémiou) až odumretím tkanív (nekrózou) postihnutý iba jeden orgán, pričom najčastejšou základnou chorobou (morbus principalis) je ateroskleróza. Takéto postihnutie jedného orgánu jednou cievnou chorobou sa nazýva monoorgánovomonovaskulárna choroba. Napríklad v oblasti srdca je to srdcovocievna (kardiovaskulárna) aterosklerotická choroba. Oveľa častejšie je postihnutie dvoch a viacerých orgánov jednou cievnou chorobou, čo sa správne nazýva multiorgánovomonovaskulárna (polyorgánovomonovaskulárna) choroba. Napríklad ide o mozgovocievne (cerebrovaskulárne), končatinovocievne (extremitovaskulárne), obličkovocievne (renovaskulárne), pohlavnocievne (genitovaskulárne), črevnocievne (intestinomezenteriálnovaskulárne), pľúcnocievne (bronchopulmovaskulárne), kostnokĺbovosvalovocievne (osteoartomuskulovaskulárne), očnocievne (okulovaskulárne), ušnocievne (otovaskulárne), kožnocievne (dermovaskulárne), zubnocievne (stomatovaskulárne) a ďalšie orgánovovaskulárne artériové ischemické choroby. Klinické prejavy sú mimoriadne pestré a závisia predovšetkým od toho, ktoré orgány sú aktuálne najviac štruktúrne i funkčne poškodené. Každá orgánovocievna choroba má často viac synonymných názvov, čo väčšinou neprispieva k celkovému porozumeniu. Napríklad kardiovaskulárna artériová choroba sa označuje často ako ischemická choroba srdca (zdôrazňuje nedokrvenosť ischémiu srdca, teda následok), koronárna choroba srdca (zdôrazňuje poškodenie vencovitých tepien srdca, angína pektoris (jedna z foriem kardiovaskulárnej choroby s bolesťami na hrudníku stenokardiami), infarkt myokardu (akútna forma kardiovaskulárnej choroby, spôsobená náhlym upchatím oklúziou koronárnej artérie a vznikom odumretia nekrózy srdcového svalu) atď. Cerebrovaskulárna artériová choroba sa označuje tiež ako ischemická choroba mozgu, náhla cievna mozgová príhoda atď. Končatinovocievna artériová choroba sa nesprávne označuje aj ako periférne artériové ochorenie atď. Takmer všetky medzinárodné dokumenty zdôrazňujú, že najčastejšou, ale nie jedinou základnou cievnou chorobou (morbus principalis) je ateroskleróza (E1), avšak ostatnými chorobami artérií sa už obvykle, žiaľ, nezaoberajú. V praxi sa potom stáva, že niektorí ľudia považujú aterosklerózu nesprávne za jedinú cievnu artériovú chorobu, ktorá spôsobuje orgánovovaskulárne artériové choroby. 64 bedeker zdravia 1/2013

65 ANGIOLOGICKÉ KONZULTÁCIE Okrem aterosklerózy (E1) môže byť kauzálnou artériovou cievnou chorobou orgánovovaskulárnych ischemických chorôb podstatne viac chorôb: arterioloskleróza/arteriolonekróza (E2); diabetická makroangiopatia (E3a); diabetická mikroangiopatia (E3b); Mönckebergova medioskleróza/mediokalcinóza (E4); arteritídy vaskulitídy (E5); kompresívne artériové syndrómy (E6); fibromuskulárna dysplázia artérií (E7); cystická degenerácia adventície artérií (C8); artériová trombóza (E9); artériová embólia, vrátane tromboembólie (E10); traumatické a posttraumatické arteriopatie (E11); fyzikálne arteriopatie (E12); chemické a toxické arteriopatie (E13); iatrogénne oklúzie artérií (E14); disekcia artérií (E15); anomálie priebehu artérií (E16); komplikovaná artériová aneuryzma (E17); artériovo-vénová fistula (E18); ojedinelé cievne choroby (E19), napr. amyloidová vaskulopatia, Fabryho choroba a ďalšie. Postihnutie jedného orgánu dvoma a viacerými cievnymi chorobami sa správne označuje ako monoorgánovomultivaskulárna (monoorgánovopolyvaskulárna) choroba. Napríklad pri artériovej hypertenzii sú to minimálne dve cievne choroby: ateroskleróza a arterioloskleróza/arteriolonekróza. V súčasnom období pandémie cievnych chorôb (angiopandémia tretieho milénia), kedy sú cievne choroby na prvom mieste úmrtnosti (mortality) populácie, sa snáď najčastejšie vyskytuje postihnutie dvoch a viacerých orgánov dvoma alebo viacerými cievnymi chorobami, čo sa správne označuje ako multiorgánovomultivaskulárna (polyorgánovopolyvaskulárna) choroba. Napríklad viacorgánové postihnutie pri cukrovke (diabetes mellitus) viacerými cievnymi chorobami: diabetická makroangiopatia, diabetická mikroangiopatia, komplikované mikroaneuryzmy, arterioloskleróza, Mönckebergova mediokalcinóza a ďalšie. Čím viac orgánov a čím väčším počtom cievnych chorôb je postihnutých, tým horšia je prognóza. Nesprávna/chybná klinicko-etiologicko-anatomicko-patofyziologická (CEAP) diagnóza nemôže mať iné, ako tragické následky. Pokračovanie v ďalšom čísle. HOTEL MAGNÓLIA **** VEĽKONOČNÝ POBYT Cena pobytu na jednolôžkovej izbe: DETI: Deti do 6 rokov bez nároku na lôžko a služby grátis. 228 / 3 noci / 2 osoby 144 / 3 noci / pobyt Postielka: 5 / noc 292 / 4 noci / 2 osoby 186 / 4 noci / pobyt Deti bez nároku na lôžko s polpenziou: 7 / noc 356 / 5 nocí / 2 osoby 228 / 5 nocí / pobyt Deti do 12 rokov na prístelke s polpenziou: 12 / noc 420 / 6 nocí / 2 osoby 270 / 6 nocí / pobyt Deti od 12 rokov na prístelke s polpenziou: 17 / noc Príplatok za izbu executive je 7 eur / noc / izba CENA PRE KAŽDÚ OSOBU ZAHŔŇA: ubytovanie v dvojlôžkovej izbe štandard sladké veľkonočné privítanie raňajky formou bufetových stolov veľkonočné večere slávnostná sobotná trojchodová večera s prípitkom nedeľný tanečný večer so živou hudbou 1 x vstup do infra sauny V prípade ubytovania viac ako 3 nocí sa za ďalšie noci príplatok neúčtuje. Ponuka platí v termíne od do Mestský poplatok: 1,10 / osoba / noc Neobmedzený vstup do bazénu na 1 deň len za 1 / osoba Hotel Magnólia Nálepkova Piešťany Tel.: recepcia@hotelmagnolia.sk 1/2013 bedeker zdravia 65

66 ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL Na jedálnom lístku pôst Ešte donedávna bol pôst predovšetkým súčasťou náboženských predpisov. V období hrozby civilizačných ochorení však môže byť jedným z riešení, ako sa s potravinovým nadbytkom vyvolanými ochoreniami vyrovnať. Jedni ho chvália, iní zaznávajú. Môže totiž byť aj tak trocha kontroverzný. Ale pôst, to nie je len strata nadbytočných kilogramov alebo príležitosť prečistiť si toxínmi zanesený organizmus. Striktne dodržiavaný pôst, ktorý niektorí odborníci na výživu nazývajú tiež ozdravnou hladovkou, však nie je pre každého. Aj napriek tomu môže byť pre skeptikov inšpiráciou k zdravšiemu spôsobu života. Čo je pôst? Inými slovami, je to energia čerpaná len zo samého seba. Jesť a nejesť podobne ako spánok a bdenie, sú dve protikladné činnosti, ktoré sú súčasťou každodenného rytmu života všetkých živých bytostí. Cez deň jesť a v noci sa postiť, nad tým si nikto hlavu neláme, je to rovnako prirodzené, ako striedanie noci a dňa. Po skončení nočného pôstu, ráno po prebudení, je preto viac ako prirodzené naraňajkovať sa: nie nadarmo označujú Angličania raňajky slovom breakfast, čo doslovne značí prerušenie pôstu. Ak sa v neskorých večerných hodinách priveľmi najeme, a teda sme sa v noci v posteli nepostili, zvyčajne na raňajky ani nemáme chuť. Telu sme totiž v spánku nedopriali čas na potrebnú regeneráciu zaťažili sme ho trávením. Podobne je to aj pri chorobe: choré dieťa inštinktívne odmieta jedlo a žiada si len tekutiny, aj chorý psík radšej niekam zalezie a vydrží aj niekoľko dní bez potravy. Chorý organizmus si počína správne potrebuje čas a sily na regeneráciu, pričom potrebnú energiu získava zo zásob uložených vo vlastnom tele. Pôstom ušetrí až 30 % energie, ktorá by sa inak spotrebovala na trávenie, a takto ušetrenú energiu využije na ozdravné procesy. Rovnako ako zvieratá aj človek má vrodenú schopnosť využívať svoje telesné zásoby ako zdroj energie. Je to vlastne biologická nevyhnutnosť a podmienka na prežitie bez takejto schopnosti by v histórii ľudského rodu boli mnohokrát odsúdené na vymretie celé národy. Hoci je možno najvhodnejším obdobím, kedy s pôstom začať, jar, postiť sa možno kedykoľvek. Keď sa skončí čas zakáľačiek a vianočného hodovania príde obdobie, kedy si aj telo samé potrebuje vydýchnuť a dopriať čas na regeneráciu. Akosi inštinktívne to ľudia vedia snáď odpradávna za všetko hovorí načasovanie napríklad kresťanského náboženského pôstu, ktorý nastupuje po zimnom prejedaní, v predjarí. Formy pôstu Môžeme si vybrať z viacerých od najprísnejšieho pôstu, kedy sa pije len voda a minerálky, prípadne voda ochutená citrusovou šťavou či dávkou vitamínov a minerálnych solí v tabletkách, až po pôst s kašovitými odvarmi, ktorý je vhodný pre ľudí s citlivým zažívacím traktom. Jednou z foriem pôstu je aj čajový pôst vtedy síce rovnako ako pri vodovom pôste neprijímame žiadne kalórie; čajová forma má však výhodu prijímame teplé zásadité tekutiny. Vhodné je aj prečisťovanie s čerstvo vylisovanými ovocnými a zeleninovými šťavami, alebo v kombinácii s bylinkovými čajmi. Vyskúšať možno aj mliečny pôst liter mlieka si rozdelíme na celý deň a doplníme bylinkovými čajmi a čerstvými šťavami. Výhody Pôstom sa učíme striedmo jesť a jedlo si vychutnávať. Pôst pomáha prečistiť toxínmi zanesené tkanivá; je to osvedčený prirodzený biologický prostriedok na odstránenie jedovatých látok z tela. Rovnako prispieva k uchovaniu telesnej i duševnej výkonnosti, prispieva ku kráse pleti a udržiava pružnosť všetkých väzív. Hoci nedokáže zabrániť biologickému starnutiu, môže oddialiť procesy starnutia. Vybrať sa na niekoľkodňovú či týždennú očistnú cestu sa môže každý zdravý človek. Individuálne, teda bez dohľadu lekára, sa môže postiť každý, kto sa cíti zdravý a výkonný, kto si dôveruje, že vydrží byť disciplinovaný. Postiť sa môžu aj starší zdraví ľudia i mládež od 14 rokov. -IB- 66 bedeker zdravia 1/2013

67 MOJELIEKY.SK VŠETKO PRE VAŠE ZDRAVIE z pohodlia domova

68 INFOSERVIS Vyzvi srdce k pohybu Máte viac ako 18 rokov? Prekonajte pohodlnosť a vyhráte zdravie! Kampaň sa koná pod záštitou ÚVZ SR a WHO na Slovensku Venujte sa vo svojom voľnom čase pohybovým činnostiam minimálne počas štyroch týždňov za sebou od do Účastníci aktívni šesť a viac týždňov budú zaradení aj do prémiového žrebovania. Potrebné je každý týždeň venovať pohybu najmenej 210 minút a mať pohybovú aktivitu aspoň štyri dni v týždni. Viac informácií nájdete na stránkach Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici a na V r sa v Lodži na pozvanie prof. Dr. Wojciecha Drygasa uskutočnilo medzinárodné stretnutie zástupcov krajín, zapojených do programu CINDI, kde sa prezentovali výsledky poľskej kampane Postaw serce na nogi! a výzvy vypracovať originálny univerzálny inovatívny prístup podporujúci pohybovú aktivitu aj v iných regiónoch a v krajinách s podobnou zaťaženosťou sedavým spôsobom života. Diskutovalo sa o možnostiach, ako zvýšiť fyzickú aktivitu obyvateľstva, keďže nedostatok pohybu má podiel na rozvoji viacerých chronických ochorení, ktoré vedú k vysokej chorobnosti a predčasnej úmrtnosti. Skúsenosti z Poľska boli implementované pri vytváraní celoslovenského intervenčného projektu na zníženie populačného rizika vyplývajúceho z fyzickej inaktivity. Názov kampane Vyzvi srdce k pohybu sme prevzali od českých kolegov, ktorí uskutočnili takúto kampaň už v r Na Slovensku prebieha kampaň celoštátne od r. 2005, vždy v nepárnom roku ako súčasť CINDI programu, v gescii Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, pod záštitou hlavného hygienika a riaditeľky kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie v Slovenskej republike. Do súťaže sa zapájajú prevažne ženy, vzdelaní ľudia so sedavým zamestnaním alebo nepracujúci ľudia, väčšina účastníkov udáva dostatočnú fyzickú aktivitu už pred svojím vstupom do súťaže. Súťaž málo oslovuje obyvateľov veľkých miest (Bratislavy, Košíc, Trnavy, Prešova, Žiliny). Dôležité je popri informovaní o priaznivých fyziologických účinkoch aj zdôrazňovanie radosti, ktorú môže šport a rekreačná pohybová aktivita priniesť do života. Snažme sa vniesť do povedomia ľudí: pohyb = kvalitné využitie voľného času, vhodné odreagovanie sa v pracovných dňoch, hodnotný víkendový program. V r odštartuje kampaň Vyzvi srdce k pohybu na Svetový deň zdravia, ktorý bude venovaný prevencii hypertenzie. Je tu príležitosť zdôrazniť, že aj vďaka vhodne zvolenej pravidelnej fyzickej aktivite si možno udržať normálne hodnoty krvného tlaku po celý život. Zapojte sa aj vy a vyzvite srdce k pohybu! Krst knihy Daniela HEVIERA a detí s diagnózou hemofília KR.V. 14. februára sa v Berlinke v priestoroch Slovenskej národnej galérie uskutočnilo slávnostné odkrytie novej unikátnej knihy Daniela Heviera s názvom KR.V., alebo Krajina V. čiže Kráľovná Viktória. Prvú knihu s tematikou hemofílie (vrodené nevyliečiteľné ochorenie zrážanlivosti krvi) spisovateľ tvoril spolu s deťmi s touto diagnózou, ktoré knihu aj ilustrovali. Krst sa uskutočnil za účasti samotného autora a detí spoluautorov. Odbornú stránku priblížila doc. Angelika Bátorová, riaditeľka Národného hemofilického centra a primárka Kliniky hematológie a transfuziológie, ktorej hlavným zameraním je práve hemofília a iné vrodené poruchy krvácavosti. Krst knihy podporil aj kurátor výstavy Krv prebiehajúcej v SNG, pán Dušan Buran. Podujatie bolo zakončené autogramiádou autora. 68 bedeker zdravia 1/2013