Kvalita života v kontextech vzdělávání vědecká monografie. VĚDECKÁ REDAKCE Jana Doležalová Jana Ondráková Inetta Nowosad

Transkript

1 vědecká monografie VĚDECKÁ REDAKCE Jana Doležalová Jana Ondráková Inetta Nowosad Zielona Góra 2011

2 Zielona Góra 2011 Ediční rada: Krzystof Urbanowski (przewodniczący) Marian Adamski, Andrzej Maciejewski, Janusz Matkowski, Maria Fic, Bohdan Halczak, Zdzisław Wołk, Michał Drab, Anna Walicka, Beata Gabryś, Rafał Ciesielski, Ryszard Błażyński (sekretarz) Recenze: Prof. PhDr. Helena Grecmanová, Ph.Dr. Prof. PhDr. Blahoslav Kraus, CSc. Vědecká redakce: Jana Doležalová, Jana Ondráková, Inetta Nowosad Autoři: PhDr. Jana Doležalová, Ph.D. (7., 10. kap.) PhDr. Jan Hábl, Ph.D. (13. kap.) Mgr. Jiří Haviger, Ph.D. (6. kap.) PhDr. Slávka Hlásna, Ph.D. (1., 2. kap.) Mgr. Kamil Janiš, ml. (8. kap.) Mgr. Kateřina Juklová, Ph.D. (6. kap.) Doc. PhDr. Jan Lašek, CSc. (5. kap.) Mgr. Irena Loudová (3. kap.) Mgr. Jindra Novotná (5. kap.) Doc. PhDr. Jana Ondráková, Ph.D. (7., 11. kap.) Petra Poláková (7. kap.) PhDr. Kateřina Soudná (12. kap.) PhDr. Eva Švarcová, Ph.D. (4. kap.) PhDr. Věra Tauchmanová, M.A. (9. kap.) Projekt okładki: Maria Wawrzyniak Skład: Václava Hamplová Copyright by Uniwersytet Zielonogórski Zielona Góra 2010 Publikace vznikla za podpory mezinárodního grantu ESF,,Kvalita školy kvalita života žáka ERA_IP_23_2010/2 a v rámci specifického výzkumu IG 2125/2010,,Kvalita života studentů vybraných pedagogických fakult. 2 ISBN VYDAVATELSTVÍ ZIELONOGÓRSKÉ UNIVERZITY Zielona Góra; ul. Podgórna 50, tel../fax (068) sekretariatow@adm.uz.zgora.pl Druk: Zaklad Poligraficzny UZ

3 Úvod...9 ČÁST I Vymezení základních pojmů 1. kapitola Kvalita a kvalita života Kvalita Kvalita života Rozsah poňatia kvality života Základné determinanty, ovplyvňujúce kvalitu života jedinca v spoločnosti Prístupy k meraniu a skúmaniu kvality života Chápanie kvality života ČÁST II Výzkumy kvality života ve vzdělávacích kontextech 2. kapitola Kvalita života vo výchove a vzdelávaní Kvalita života v oblasti edukácie Kvalita života žiaka v triede Kvalita života žiaka v škole a spokojnosť žiaka so školou Faktory ovplyvňujúce percepciu kvality života žiaka v triede a v škole Zisťovaní kvality života žiaka v triede 3. kapitola Kvalita života pohledem žáků 2. stupně základní školy Polysémantičnost pojmu kvalita života Kvalita života v dosavadních empirických výzkumech Náš empirický výzkum a jeho problematika Analýza dění v ohniskové skupině Dotazníkové šetření Závěr 3

4 Zielona Góra kapitola Kvalita života u dětí pocházejících z odlišného sociokulturního prostředí Cíle výzkumného šetření Metodologie výzkumu Vzorek respondentů Etapy práce v ohniskové skupině Analýza obrazových indikátorů kvality života Pořadí obrázků dle indexu váhy obrázků Analýza interakce v ohniskové skupině Diskuse k dynamické interakci 5. kapitola Sociální potřeba autonomie a kvalita života Kvalita života a sociální potřeby Potřeba autonomie Empirické šetření 6. kapitola Kvalita výuky a efektivita vlastního učení očima studentů Univerzity Hradec Králové Potřeby současné doby Východiska: poznatky o efektivním učení Empirické šetření 7. kapitola Kvalita života studentů pedagogických fakult Zkoumání kvality života Východiska empirického šetření Cíle, metody a průběh empirického šetření Výsledky empirického šetření 8. kapitola Zvýšení kvality života seniorů pomocí pohybových aktivit Pohybové aktivity, zdraví a edukace u seniorů Teoretická východiska Současný stav předkládané problematiky Vlastní realizované výzkumné šetření Aktivity pro seniory a náměty k diskusi 9. kapitola Výuka anglického jazyka na univerzitě třetího věku Celoživotní vzdělávání a kvalita života Univerzity třetího věku Zkušenosti s výukou cizích jazyků u seniorů 4

5 ČÁST III Některé možnosti intervenčních zásahů 10. kapitola Kvalita života žáků v didaktických souvislostech Kvalita školy a kvalita života žáků Kurikulum jeho tvorba a úpravy ve prospěch kvality života žáků a školy Didaktický systém prvků výuky na pozadí kvality života žáků při výuce Produkty výchovně vzdělávací činnosti gramotnost a její vztah ke kvalitě života žáků 11. kapitola Učitelské kompetence a problematika hodnocení žákovského výkonu Učitelské kompetence Hodnocení jako jeden z prostředků utváření kvality života žáků Chyby a školní neúspěch žáka příčiny a následky 12. kapitola Čas, rytmus a kvalita života aneb nepromarnit ani minutu Lidské bytí, čas a kvalita života Lidské vnímání času Čas v polaritách rytmus Vnímání rytmu v dětství Chronos a kairos v pohádkách Chronos a kairos v rodině Čas v utváření osobnosti Rytmus jako součást vědomí sounáležitosti Pojem času a rytmu v teorii vývojových potřeb Čas a rytmus jako součást klimatu školy ČÁST IV Historické kontexty kvality života 13. kapitola Duchovní dimenze kvalitního života: Princip ne/samosvojnosti v Komenského biografii Nesamosvojnost jako duchovní dimenze kvalitního života Kořeny nesamosvojnosti Aktivní překonávání samosvojnosti 5

6 Zielona Góra 2011 Závěr Summary Summaries of individual chapters

7 Introduction... 9 PART I Definition of basic concepts Chapter 1 Quality and quality of life PART II Researches into quality of life in educational contexts Chapter 2 Quality of life in education Chapter 3 Quality of life perceived by junior high school pupils Chapter 4 The quality of life in minorities childrens Chapter 5 Social need of autonomy and quality of life Chapter 6 Academic training quality and learning efficiency from the perspective of the students of the University of Hradec Králové Chapter 7 Quality of life of students of pedagogical faculties

8 Zielona Góra 2011 Chapter 8 Raising the quality of life of old people with the help of physical activities Chapter 9 Teaching of English language at The University of the Third Age PART III Some possibilities of intervention Chapter 10 Quality of life of pupils in didactic contexts Chapter 11 Teacher competences and problems of assessing pupil performance Chapter 12 Time, rhythm and quality of life PART IV Historical contexts of quality of life Chapter 13 Spiritual dimensions of high-quality life: A principle of so-called ne/samosvojnost in Komenský s biography Summary English summary Summaries of individual chapters

9 ÚVOD Uvědomujeme si význam kvality života pro zdraví jednotlivců i celé společnosti, a proto se ve své odborné činnosti zaměřujeme na tuto oblast. Náš zájem souvisí též s naším působením na pedagogických fakultách, na kterých připravujeme budoucí učitele a vzděláváme rovněž učitele z pedagogické praxe v rámci jejich celoživotního vzdělávání. Ti všichni se podílejí nebo budou podílet na utváření kvality života žáků. Naším úkolem je seznámit je s touto problematikou a zprostředkovat jim nové vědomosti a poznatky. Kvalita života jako objekt poznání je relativně nová oblast zkoumání, kterou je potřeba dále prohlubovat, zkvalitňovat a upřesňovat. Podmínky života se neustále mění, s nimi se mění i kvalita života lidí. Také z tohoto důvodu je zapotřebí tento jev podrobně studovat. Na počátku výzkumů kvality života byla zkoumána kvalita života lidí nemocných a handicapovaných. Kvalita života žáka a studenta ve školním prostředí se začala intenzivně zkoumat až v posledních letech. Touto odbornou knihou chceme přispět k této problematice a odhalit další rozměry a souvislosti mezi faktory a podmínkami kvality života. Zveřejňujeme zde své aktuální poznatky o tomto fenoménu získané pomocí teoretického i empirického bádání. Vycházíme z dosavadního poznání v této oblasti a chceme jej obohatit o vlastní, dosud nepublikované poznatky. Zaměřujeme se především na kvalitu života žáků a studentů učitelství, ale zmiňujeme také kvalitu života seniorů, neboť i oni se aktivně zapojují do aktuálního dění vzdělávacích situací. Odborná kniha je koncipována do čtyř částí, které pokrývají dle našeho názoru čtyři důležité oblasti dané problematiky. V první části jsou definovány výchozí pojmy kvalita, kvalita života, kvalita života žáka. Jejich charakteristika, jakož i charakteristika faktorů a podmínek, které utvářejí kvalitu života, jsou provedeny na základě konfrontace různých autorů a informačních zdrojů. Druhá část je věnována výzkumům kvality života žáků a studentů (i seniorů), jejichž metodologie je jak nově koncipována (a ověřena), tak přejata ze za- 9

10 Zielona Góra 2011 hraničí. Zajímavé a přínosné jsou nejen metody výzkumu, ale též výsledky, které přinášejí hlubší porozumění problému a na které je třeba reagovat následnými opatřeními v podmínkách vzdělávání. Sledují nejen pedagogická hlediska, ale též psychologické aspekty tohoto jevu. Ve třetí části monografie předkládáme impulsy k možným prostředkům a cestám ke zlepšení kvality života v pedagogické praxi. Věnujeme se faktorům, které ovlivňují kvalitu života žáků a studentů. Jejich poznání může přispět ke komplexnějším zásahům do podmínek stávající praxe. Upozorňujeme například na promyšlené a komplexní opatření prostřednictvím prvků didaktického systému v procesu výuky, které by mělo být zohledňováno při tvorbě, revizi a úpravách školních vzdělávacích programů. Jsou také zmíněny čas a rytmus jako faktory, jimž je třeba věnovat pozornost při utváření podmínek pro kvalitu života žáků. Texty dokládají složitost tohoto fenoménu. Formu intervenčních zásahů mohou mít dle našeho názoru i úpravy dalšího vzdělávání učitelů. I když je tomuto tématu v monografii ponechán nevelký prostor, jsme si vědomi, že by si zasloužil samostatnou publikaci. Poslední, čtvrtá část monografie je věnována historickým kontextům kvality života. Dotváří hloubku poznání a porozumění tématu tím, že přináší výklad pojetí kvality života J. A. Komenského. K sepsání této publikace významně přispěla mezinárodní spolupráce v rámci grantového projektu ERA_IP_23_2010/2 a mezi evropskými pedagogickými fakultami v programu Erasmus. Klady této společné práce vidíme nejen v podnětech pro zpracování tématu, ale též v možnosti tuto odbornou knihu vydat. Rozmanitost odborného zaměření autorů koresponduje, jak se domníváme, s multidimenziálností tohoto fenoménu. Publikace je určena odborné veřejnosti zabývající se kvalitou života. Jménem autorů odborné knihy Jana Doležalová Jana Ondráková Inetta Nowosad 10

11 ČÁST I VYMEZENÍ ZÁKLADNÍCH POJMŮ 11

12 Zielona Góra kapitola KVALITA A KVALITA ŽIVOTA Quality and quality of life Náš výber spracovania problematiky ovplyvnilo aj to, že v ostatnom čase je nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách celospoločensky diskutovanou témou aj kvalita z rôznych hľadísk kvalita života, kvalita života spoločnosti, zlepšenie kvality života ľudí s rôznymi ochoreniami, kvalita výroby, výrobkov, kvalita vody, kvalita ciest, kvalita vzdelávania, morálna kvalita, kvalita dopravy, kvalita služieb, kvalita riadenia, kvalita životného prostredia, atď. V predloženej publikácii sa prioritne sústredíme na kvalitu, kvalitu školy a kvalitu života v podmienkach školy a triedy, a preto považujeme za potrebné najskôr definovať pojmy, ktoré budeme používať pri rozpracovávaní tejto problematiky. Kvalita V prvom rade pojem kvalita. Kvalita (lat.: qualitas = vlastnosť, príznačný znak) alebo akosť je súhrn (najmä charakteristických) vlastností niečoho alebo niekoho; odpoveď na otázku aký je?. V technike a ekonómii v súčasnosti platí najmä definícia podľa normy ISO 9000: Kvalita je stupeň splnenia požiadaviek súborom inherentných znakov. Ako kvalita sa často neodborne označuje aj len dobrá akosť. (Dostupné na: Ďalej pojem kvalita alebo bytostné určenie je vo filozofii podstatná určenosť veci, vzhľadom na ktorú je danou a nie inou vecou. Kvalita je úzko spätá s bytím veci, má vnútorný vzťah k povahe veci. Dôležitým významovým útvarom, v ktorom sa kvalita manifestuje vo vedomí, je kategória kvality. Účelné je rozlišovať aspoň dve chápania pojmu: 12

13 1. Podľa Aristotela: Kvalita je to, podľa čoho sa objekt, alebo jav nazýva. 2. Podľa Hegela: Kvalita je podstatná určenosť objektov a javov; je to súhrn vlastností, príznakov, zvláštností, ktoré robia daný objekt a jav tým a nie iným objektom a javom. Podľa Hegelovho chápania kvality je primerané a účelné vysvetľovať aj kvalitu produkcie, t.j. kvalitu priebehu a výsledkov akýchkoľvek transformačných procesov takto: Kvalita produkcie - súhrn vlastností, príznakov, zvláštností produkčných procesov a ich výsledkov, prejavujúci sa v danom okolí a čase príznačnými funkciami. Študovať kvalitu produkcie si vyžaduje zasadiť ju do konkrétneho okolia a času, vyjasniť jej účelové funkcie aj poslanie a ciele štúdia, vytvoriť tomu zodpovedajúci model kvality a podľa potrieb cieľov štúdia experimentovať s jeho premennými charakteristikami. (Dostupné na: (filozofia). Pri skutočne komplexnom pohľade na pojem kvalita by bolo chybou opomenúť chápanie kvality v šachu - je to rozdiel medzi hodnotou veže a ľahkej figúry. Hráč, ktorý vymenil svoju ľahkú figúru za súperovu vežu, získal kvalitu. Naopak súper kvalitu stratil alebo obetoval. Obeť kvality sa v šachovej praxi vyskytuje pomerne často. V mnohých pozíciách je totiž strelec alebo jazdec silnejší ako veža. V minulosti sa často považoval strelec za o niečo silnejšiu figúru ako jazdec a rozdiel medzi nimi sa označoval ako malá kvalita. (Dostupné na: Aj podľa Křivohlavého (2002) je slovo kvalita odvodené od latinského základu qualitas kvalita či qualis aký. Kvalita teda znamená akosť, hodnotu (všeobecne napr. dobrá až prvotriedna alebo naopak zlá hodnota) - t.j. charakteristická črta, ktorou sa daný jav odlišuje ako celok od iného celku (napr. život jedného človeka od života druhého človeka). Obdržálek Horváthová a kol. (2004) definujú kvalitu ako žiadúcu (optimálnu) úroveň práce vo vzťahu k dosahovaným výsledkom. Z definície vyplýva, že nie je možné zisťovať, merať a hodnotiť kvalitu práce bez ohľadu na produkty, ktoré sa touto činnosťou prezentujú. Podľa Rosa (1999) je pojem kvalita vnímaný predovšetkým ako excelentnosť, druh perfekcionalizmu, úspech v súťaži, pripravenosť a schopnosť (plniť úlohy, dosahovať ciele...), schopnosť uspokojiť požiadavky zákazníka, fi- 13

14 Zielona Góra 2011 nančná úspešnosť. V súvislosti s takýmto ponímaním slova kvalita pripomíname, že Slovensko nezaostáva v nastúpenom trende orientácie spoločnosti na kvalitu vo všetkých jej aspektoch. Vznikla tu a pôsobí Slovenská spoločnosť pre kvalitu (SSK), ktorá sa zaoberá problematikou noriem a certifikátov kvality, systémami manažérstva kvality, meraním spokojnosti zákazníkov, zamestnancov a meraním výkonnosti organizácie, softvérovými možnosťami podpory kvality, novými možnosťami a smernicami v európskych prístupoch ku kvalite. Aby bolo jednoduchšie získať podrobnejšie informácie z oblasti kvality, bol vytvorený Národný informačný systém kvality a je dostupný na : Pripomíname opäť, že zisťovanie kvality podlieha obsahu kvality ako takej a to tak, že niektoré koncepty je možné porovnať na základe numerickej kvantifikácie napr. pre kvalitu vody, produktov máme určené normy a parametre a tieto je možné meraním zistiť, avšak mnohé obsahy kvality sú výhradne subjektívne, napr. kvalita života, morálna kvalita a podobne, takže je možné predpokladať vyskytujúce sa nejednoznačnosti už len v názoroch na meranie kvality v týchto podobách. V našej publikácii však budeme pojem kvalita chápať ako akosť, hodnotu života jedinca a budeme sa sústrediť na problematiku kvality života človeka, špecifikovanú predovšetkým na kvalitu života školy a kvalitu života žiaka v škole a v triede. Kvalita života V záujme hierarchického usporiadania pojmov považujeme za potrebné najskôr objasniť, čo pojmom kvalita života označujeme a ako je definovaná kvalita života. Křivohlavý (2001) definuje kvalitu života s ohľadom na spokojnosť daného človeka s dosahovaním cieľov, určujúcich smerovanie jeho života. Bergsma a Engel (1988, In KŘIVOHLAVÝ, 2002) považujú kvalitu života za výsledok objektívneho úsudku - porovnávania a zvažovania viacerých hodnôt. Kvalita je zážitkovým (experienciálnym) vzťahom, reflexiou (výsledkom zamyslenia sa) nad vlastnou existenciou. Je nesúrodým porovnaním a motiváciou (hybnou silou) žiť. Dušková, Dvořáková, Svobodová (2006, In 14

15 MURGAŠ, 2007) považujú kvalitu života za multidisciplinárny fenomén s najvyššou mierou komplexity. Týka sa ľudskej existencie a zmyslu bytia. Na jej vyjadrenie používame indikátory a index ako agregát indikátorov. Nemčeková a Žiaková (1997) uvádzajú interpretáciu Paloutziana a Ellisona (1982), ktorí chápu kvalitu života jedinca ako subjektívne prežívanie, osobný zmysel (person s sense of quality of life), ktorý úzko súvisí s uspokojením v sociálnych vzťahoch. Ďalej autorky vyslovujú úvahu: ak je kritériom kvality života celková pohoda (well being) vo všetkých oblastiach ľudského života, potom hodnotenie kvality života by mohlo spočívať v posúdení - určitej dynamiky a hierarchického usporadúvania ľudských potrieb jedinca, vznikajúcich na úrovni somatickej, psychickej, sociálnej i duchovnej; - možnosti ich uspokojovania. Kvalita života teda, podľa názoru Nemčekovej a Žiakovej (1997), na jednej strane obsahuje v určitých vonkajších, objektívnych okolnostiach a situáciách, ktoré determinujú život človeka, na strane druhej (a predovšetkým) je v tom, ako človek určité životné zmeny a zlomy zvláda, ako ich prežíva, zvýznamňuje, akú hodnotu im pripisuje. Nie v poslednej miere je dôležité, k čomu ho tieto zmeny motivujú, ako korešpondujú s jeho životnými ambíciami a cieľmi, alebo ako im protirečia. Zelina (1999) použil definovanie kvality života podľa OSN pomocou troch nasledujúcich znakov: 1. Zdravie človeka a zdravotná starostlivosť o ľudí v štáte. Vyjadruje sa pomocou množstva finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na hlavu človeka, pomocou priemernej dĺžky života mužov a žien a pod. 2. Vzdelanie národa. Na vyjadrenie a porovnanie kvality života v závislosti od kvality vzdelania, berú sa do úvahy základné štatistické čísla, akými sú: Počet negramotných obyvateľov štátu. Primárna gramotnosť sa vyjadruje pomocou počtu ľudí, ktorí vedia čítať, počítať a písať, častejšie pomocou počtu ľudí, ktorí to nevedia; druhá gramotnosť je jazyková gramotnosť koľko ľudí ovláda cudzí jazyk niekedy sa uvádza aj tretia gramotnosť, a to je schopnosť komunikovať cez počítače, kde sa vyjadruje počet počítačov na hlavu ná- 15

16 Zielona Góra 2011 roda alebo počet žiakov a študentov ovládajúcich počítač na definovanej úrovni a pod. Počet maturantov v národe alebo počet maturantov z daného populačného ročníka. Ďalším znakom vzdelanosti národa ako predpokladu kvality života je počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. 3. Kúpna sila obyvateľstva sa operacionalizuje do sumy peňazí, potrebných na nákup definovaného spotrebného koša. Kvalita života, podľa Blaška (2008) je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych, zdravotných, ekonomických a environmentálnych podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského rozvoja. Na jednej strane ju tvoria objektívne podmienky na dobrý život a na strane druhej subjektívne prežívanie dobrého života. Objektívna stránka kvality života je o napĺňaní sociálnych a kultúrnych potrieb v závislosti od materiálneho dostatku, spoločenskej akceptácie jednotlivca a fyzického zdravia. V rámci zisťovania stavu objektívnej kvality života sa tak uplatňujú indikátory z oblasti demokracie a participatívnosti, ekonomickej spravodlivosti, zdravia a vzdelania a bezpečnosti. Ako ďalej píše Blaško (2008) kvalita života nie je priamo úmerná výške hrubého domáceho produktu. Na subjektívne prežívanie dobrého života majú podstatný vplyv faktory ako sú materiálny dostatok jednotlivca, zdravie, výkonnosť, súkromie, bezpečnosť, spoločenská akceptácia, emocionálne nasýtenie. Subjektívna kvalita života je o dobrom životnom pocite, pohode a spokojnosti s vecami okolo nás. Na meranie sa používajú údaje získavané prostredníctvom prieskumov verejnej mienky. Stratégia ľudského rozvoja sa zasadzuje o celkový progres spoločnosti, ktorý umožní ľuďom žiť dlhší, zdravší a plnohodnotnejší život. Základnými znakmi kvality života, podľa autora, sú: zdravie a dlhý život; primerané vzdelanie; kúpna sila obyvateľstva; zamestnateľnosť a práca; sociálne vzťahy a rodina; životné prostredie a bývanie, ale aj iné celospoločenské hodnoty (sloboda, demokracia, bezpečnosť, morálka, láska). Gerson (1976, In KUORELAHTIM, 1998) vymedzuje kvalitu života ako úroveň sociálneho života a jeho šírku (versatility), a to tak, ako ju percipujú jed- 16

17 notliví členovia spoločnosti. Človek má obyčajne celkovú, holistickú predstavu o kvalite svojho života. Je to pocit pohody (well-being) a potešenia v danom období života a v danom prostredí. Prirodzene, dôraz je na želanej pozitívnej kvalite života - ide o pocit spokojnosti, šťastia. Na druhej strane môže existovať pocit nespokojnosti, nešťastia, negatívne city. Je teda zrejmé, že pohľad na kvalitu života sa môže meniť - často tá istá osoba svoj názor na šťastie, spokojnosť, zdravie mení pod vplyvom okolností, času či skúseností. Počas choroby si najviac ceníme zdravie, v období vyhrotenej situácie na pracovisku alebo v rodine je pre nás najvyššou hodnotou spokojnosť a pocit pohody, ktoré chceme opätovne vniesť do nášho života. Vychádzajúc z vyššie uvedených definícií môžeme povedať, že percipovanie kvality života človeka ovplyvňujú mnohé okolnosti tie, ktoré môže nemôže ovplyvniť, zmeniť, a jej hodnotenie je podmienené vekom, pohlavím, charakterovými vlastnosťami človeka, jeho hodnotovým systémom, mierou zvládania negatívnych vplyvov a mnohých ďalších. Zohľadňujúc už uvedené definície a v súlade s Nemčekovou a Žiakovou (1997) môžeme konštatovať, že obsah kategórie kvality života je v našej i zahraničnej literatúre vzťahovaný k medicínskym, sociálnym, emocionálnym i duchovným faktorom a z toho vyplynulo aj vymedzovanie zložiek kvality života, ktoré vychádzalo najskôr z definície zdravia. Čo je to zdravie? Zdravie definuje Křivohlavý (2001) ako celkový (telesný, psychický, sociálny a duchovný) stav človeka, ktorý mu umožňuje dosahovať optimálnu kvalitu života a nie je prekážkou podobnému snaženiu iných ľudí. Podľa kritérií zdravia, ktoré uvádza WHO, kvalita života zahŕňa: fyziologické funkcie; psychický stav spolu s kognitívnou a emočnou zložkou; ekonomicko-finančnú vyváženosť v živote; integritu somatických a psychických faktorov, ktoré umožňujú adaptáciu na fyzickú aj psychickú záťaž; pohodu vzťahov v sociálnych interakciách. 17

18 Zielona Góra 2011 Pri definovaní pojmu zdravie nachádzame snahy zdôrazniť úzky vzťah medzi zdravím a kvalitou života človeka. Toto odborníci rešpektujú a ponímanie kvality života rozširujú o psychickú a sociálnu pohodu. Naprieklad Kane (1987) k týmto faktorom, ako základnú podmienku kvality života, pridáva funkčnú kapacitu ide o schopnosti, ktoré podmieňujú nezávislú realizáciu bežných fyzických a psychických činností ako mobilita, vnímanie zmyslami, zdolávanie stresu, pamäť a ostatné kognitívne funkcie. Postupne sa vymedzovanie pojmu kvalita života rozširuje zo 4 na 15 zložiek, napr. pridaním schopnosti plniť požiadavky zamestnania, primeranej sociálnej interakcie apod. (KONDÁŠ, 1994). Kvalitou života sa ľudstvo zaoberá od čias antiky. V počiatkoch záujmu možno rozlíšiť dva smery. Jeden duchovný, náboženský smer sa zaoberal dobrým, múdrym životom, druhý filozofický smer rozlišoval dobrý a zlý život. Aristoteles považoval šťastie za túžbu po najvyššej blaženosti eudaimonii, ktorá mu bola najvyšším osobným i politickým dobrom. Antický mysliteľ kládol dôraz na mravnú (etickú) dimenziu charakteru šťastného človeka (KŘIVO- HLAVÝ, 2004; 2007). Podľa Oškovej, Staneka a Laluhu (2005, In MURGAŠ, 2007) imanentnou súčasťou ľudských dejín je úsilie o zlepšenie života, o jeho zdokonalenie a vyššiu kvalitu. Podľa Murgaša (2007) skúmanie kvality života začalo okolo roku 1960, kedy v USA vyšla správa prezidentskej komisie o národných cieľoch. V roku 1966 vydal Bauer knihu o sociálnych indikátoroch, analyzujúcu dopad výskumu vesmíru na kvalitu života v Spojených štátoch (Potůček, 2002, cit. podľa Murgaša, 2007). Orientácia spoločnosti v druhej polovici 20. storočia na blahobyt, ziskovosť a konzumný spôsob života bola jej značnou časťou odmietnutá a do popredia sa v rámci záujmu o skúmanie nemateriálnych hodnôt dostala kvalita života ako komplexný, multidisciplinárny pojem. Ako píše Kováč (2000) za počiatok seriózneho empirického prístupu ku kvalite života sú, podľa severoamerických zdrojov, štúdie v 70. rokoch 20. storočia pre potreby OECD odmerať v jednotlivých krajinách tzv. social wellbeing (spoločenská pohoda) v slovenskej odbornej terminológii vyjadrené pojmami pohoda alebo subjektívna pohoda. 18

19 Od zisťovania spoločenskej pohody prešli odborníci k meraniu úrovne kvality života, ktorého výsledky od roku 1990 predstavujú každoročným zostavením svetového rebríčka kvality života. Svetový rebríček kvality života prezentujú autori výročnej správy Rozvojového programu OSN (UNPD) zostavujú s približne 170 krajín sveta. Použitý systém merania kvality života v roku 1990 vypracoval už nežijúci pakistanský ekonóm Mahbúb ul Hak. Index využívaný pri vypracúvaní spomínanej správy sa pokúša merať široké kategórie: vzdelávanie, očakávaná dĺžka života a príjem na osobu. Napriek tomu, že najvyššie priečky patria bohatým krajinám, podľa autorov správy, len príjem na osobu nie je dostatočným kritériom na meranie kvality života obyčajných ľudí. Táto správa hodnotila aj plnenie cieľov, stanovených Miléniovým summitom OSN v roku 2000 a to: znížiť na polovicu počet ľudí, ktorí majú na živobytie denne menej ako dolár, zabezpečiť všetkým základné vzdelanie, obmedziť detskú úmrtnosť, zvrátiť postup choroby AIDS. (HN, TASR, 2002) Z hľadiska našej práce je zaujímavé aj snaženie WHO 1, ktorá sa od roku 1982 usiluje o komplexný prístup ku kvalite života interkultúrnym projektom WHOQOL (World Health Organisation Quality of Life Svetová zdravotnícka organizácia Kvalita života). WHOQOLgroup(1993, 1994, 1997; dostupné na a definovala kvalitu života ako ponímanie vlastného miesta v živote v kontexte s kultúrnymi a hodnotovými systémami, v ktorých ľudia žijú a ich vzťah k vlastným zámerom, očakávaniam, normám a obavám. Je to rozsah telesného a psychického zdravia, stupeň nezávislosti, sociálnych vzťahov a vzťahov k prostrediu, v duchovnej oblasti vzťah k náboženstvu a osobná viera jedinca (tabuľka č.1). 1 WHO - World Health Organisation Svetová zdravotnícka organizácia je jednou zo špecializovaných organizácií systému Organizácie spojených národov (OSN). Za deň vzniku WHO je považovaný 7. apríl 1948, keď Ústavu WHO ratifikoval potrebný počet štátov (medzi nimi bolo aj vtedajšie Československo). 19

20 Zielona Góra 2011 Tabuľka č. 1 Oblasti a prvky kvality života podľa WHOQOL Oblasti kvality života človeka: Prvky kvality života človeka: I. Fyzické zdravie 1. Bolesť a ťažkosti. 2. Energia a únava. 3. Spánok a odpočinok. II. Psychické zdravie 4. Pozitívne pocity. 5. Názory, vzdelanie, pamäť, koncentrácia. 6. Sebahodnotenie. 7. Fyzický sebaobraz. 8. Negatívne city. III. Stupeň nezávislosti 9. Pohyblivosť. 10. Činnosti každodenného života. 11. Závislosť od liekov a zdravotníckych pomôcok. 12. Pracovný výkon. IV. Sociálne vzťahy 13. Osobné vzťahy. 14. Sociálna opora. 15. Sexuálne aktivity. V. Prostredie 16. Osobná bezpečnosť a istota. 17. Domáce prostredie. 18. Finančné zdroje. 19. Zdravotná a sociálna starostlivosť dostupnosť a kvalita. 20. Príležitosť získavať nové informácie a skúsenosti. 21. Trávenie voľného času, rekreácie. 22. Fyzikálne prostredie (nečistoty, hlučnosť, doprava, klíma). 23. Preprava. VI. Duchovná oblasť 24. Spiritualita / náboženstvo / osobná viera. Dodatok Celková kvalita života a zdravia 20

21 Z obsahu kvality života vo svojich prácach upriamujú pozornosť Nemčeková a Žiaková (1997) na mieru uspokojenia potrieb, ktorá sa odráža v celkovej pohode človeka a je determinantom kvality jeho života, Kondáš (1994) na životnú spokojnosť, ktorý nadobudol vysokú frekvenciu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, Křivohlavý (2001) na sociálnu oporu chápanú ako jeden z najdôležitejších pozitívnych faktorov, ktorý modifikuje nepriaznivý vplyv negatívnych životných situácií na psychický a fyzický zdravotný stav človeka, na jeho pohodu (well-being) a na kvalitu jeho života, Pelikán (1997) píše o šťastí, ktorým je uvedomené si subjektívne prežívanie spokojnosti so životom, sprevádzané častejšími a intenzívnejšími pozitívnymi emocionálnymi stavmi. A čím sa vyznačuje šťastná osobnosť? Mareš (2002) v súvislosti s kvalitou života tvrdí, že podľa súčasných trendov sa šťastná osobnosť vyznačuje: prítomnosťou pozitívnych emócií; absenciou negatívnych emócií; spokojnosťou so svojim doterajším životom ako celkom. Podľa nášho názoru z vyššie uvedeného vyplýva, že je žiadúce uvažovať o kvalite života ako o multifaktoriálnom pojme, pri ktorého skúmaní je potrebné vymedziť rozsah záujmu, ako o tom píšeme v nasledujúcej podkapitole. Rozsah poňatia kvality života Ak by sme hovorili o problematike kvality života a zamerali by sme sa len na zdravotný stav človeka, zvolili by sme z celej problematiky kvality života len jej čiastkovú oblasť. Viacerí autori sa zhodujú v tom, že kvalitu života je možné ponímať ako viacdimenzionálny pojem. Napr. Bergsma a Engel (In KŘIVOHLAVÝ, 2002) vidia možnosti ponímať celú problematiku v troch odlišných sférach: v makrorovine, mezorovine a personálnej rovine. V makrorovine sú nastolené otázky kvality života veľkých spoločenských celkov, napr. danej krajiny, kontinentu a pod. Problematika kvality života sa tak stáva súčasťou základných politických úvah (viď problematika boja s epidémiami, hladomorom, chudobou, genocídou, terorizmom, ale i otázka in- 21

22 Zielona Góra 2011 vestícií do infraštruktúr a špeciálne zdravotníctva, stanovenie obsahu základnej výchovy a pod.). V mezorovine ide, podľa Bergsmu a Engela (1988) o otázky kvality života v tzv. malých sociálnych skupinách, napr. v škole, nemocnici, domove dôchodcov, dome opatrovateľských služieb, podniku a pod. Ide tu nielen o rešpekt k morálnej hodnote života človeka, ale i o otázky sociálnej klímy, vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (napr. v tíme lekárov, opatrovateliek a pod.) otázky neuspokojovania a uspokojovania (frustrácie a satiácie) základných potrieb každého člena danej spoločenskej skupiny, existenciu tzv. sociálnej opory (social support system), zdieľanie hodnôt (existencia humanitných hodnôt v danej skupine a ich hierarchia) a pod. V personálnej rovine je definovaná kvalita života najjednoznačnejšie. Je ňou život človeka - pacienta, lekára či kohokoľvek iného, týka sa každého samostatne. Pri stanovení kvality života ide o osobné subjektívne hodnotenie zdravotného stavu, bolesti, spokojnosti, nádejí a pod. Každý v tejto dimenzii sám hodnotí kvalitu vlastného života. Do hry vstupujú osobné hodnoty jedinca, jeho predstavy, poňatia, nádeje, očakávania, presvedčenia a pod. Z psychologického hľadiska pristupuje ku kvalite života Kováč (2000) a rozlišuje tri úrovne: bazálnu, mezoúroveň a metaúroveň. Bazálnu úroveň by sme mohli nazvať všeľudskou, keďže jej kritériá by sa mali uplatňovať na jednotlivcov celého ľudstva, bez ohľadu na stupeň vývoja tých ktorých etník. V nej možno kvalitu života posúdiť podľa týchto šiestich kritérií: dobrý somatický stav, vývin jedinca vo funkčnej rodine, psychické fungovanie v norme, primerané materiálno-sociálne zabezpečenie, nadobudnutie návykov a spôsobilosti potrebných na prežitie, životodarné okolie. Mezoúroveň, ktorú možno označiť ako špecificky civilizačnú, tvorí (v priamej nadväznosti na komponenty bazálnej úrovne) prinajmenšom týchto šesť komponentov: pevné zdravie, priaznivé sociálne začlenenie, úroveň civilizačného rozvoja, priateľský environment, stupeň získaných znalostí a kompetencií, zážitky životnej spokojnosti pohody. Netreba azda zdôrazňovať, že tieto kritériá kvality života môžu mať veľmi odlišnú hodnotu v závislosti od stupňa vývoja spoločenstva (krajiny), v ktorej jednotlivec žije. Preto na rozdiel od teo- 22