Podklady na rokovanie s predsedom vlády SR Róbertom Ficom a ministrom financií SR Petrom Kažimírom

Transkript

1 ZDRUŽENIE MIEST A OBCÍ SLOVENSKA Bezručova 9, Bratislava tel: 02 / , fax: 02 / muska@zmos.sk Podklady na rokovanie s predsedom vlády SR Róbertom Ficom a ministrom financií SR Petrom Kažimírom Bratislava 28. september

2 A. Téma memorandum a zhoršenie pozície miest a obcí, tzv. selektívna zodpovednosť. 1. Aktuálny stav podľa metodiky MF SR odchýlka od konsolidácie 173,6 mil. euro, ktorá sa zvýšila oproti júnu o cca 23 mil. euro. Podľa MF SR mestá a obce v tejto fáze roka nevykazujú očakávaný prebytok 136 mil. euro, ale schodok rozpočtu cca 33 mil. euro. 2. Najväčší rozpor je aplikácia ustanovení memoranda (jeho výklad) v podmienkach miest a obcí. Deklarácia miest a obcí je nasledovná prihlásili sme sa k úsporám kvantifikovaným vo výške 5 % objemu miezd a 10 % z objemu tovarov a služieb z rozpočtu roku 2012 ( t.j. 136 mil. euro). Táto deklarácia stále platí a nespochybňujeme ju. Stanovisko prezentované na orgánoch ZMOS môžeme zjednodušene prezentovať nasledovne: Tieto prostriedky mestá a obce môžu v rozpočte získať tak zvýšením príjmov, znížením výdavkov alebo ich kombináciou, podľa vlastného rozhodnutia obce. Podľa vyjadrení MF SR sa deklarácia zmenila na záväzok dosiahnuť v rozpočte zlepšenie hospodárskeho výsledku v každej obci nad 2 tis. obyvateľov o presne stanovenú výšku a zachovanie rozpočtovaného výsledku z roku 2012 v obciach do 2 tis. obyvateľov aj v roku Takto ale text memoranda nie je napísaný. 3. Návrh - odmietnuť tzv. selektívnu zodpovednosť aj na poslednom rokovaní s predsedom vlády SR sme sa bavili len o možnosti a diskusii o tomto kroku, ktorý následne bol prezentovaný ako fakt. 4. Mediálne výstupy a tlak na mestá a obce boli a sú v tomto prípade vnímané negatívne. Okrem dôvodov uvedených vyššie by som zovšeobecnil pár skutočností a rozdelil tzv. nekonsolidujúce obce do nasledovných kategórií : Prebytky miest a obcí v minulých rokoch a pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy. Tento bol v mnohých mestách a obciach dosiahnutý masívnym šetrením, prepúšťaním pracovníkov, obmedzovaním verejných služieb, zastavením investovania ( Trenčín, Prievidza, a pod.). Tieto samosprávy, ktoré to museli z objektívnych dôvodov urobiť 2

3 už v minulých rokoch, nie sú schopné to opakovať v rozpočtoch roku Časť samospráv vykazovala prebytky v minulých rokoch, kumulovala zdroje, ktoré podľa metodiky ESA 95 zostali na rezervných účtoch. Tieto ich už opakovane nevedia zvyšovať, čo spôsobuje problémy s dodržiavaním memoranda podľa MF SR. Ak niekto 3-4 roky tvorí prebytok potom je jasné, že raz tie peniaze musí použiť. Obce sa nevedia vysporiadať so skutočnosťou, že tá obec, ktorej plánovaný schodok v roku 2012 bol napr. mínus 2 milióny euro a očakávaný schodok na rok 2013 je mínus 1,5 milióna euro je hodnotená lepšie ako obec, ktorá rozpočtovala v minulom roku prebytok plus 2 milióny. Ten rozpočtuje aj na rok 2013, ale len na úrovni 1,5 mil. euro. Aj v tejto súvislosti by akákoľvek miera selektívnej zodpovednosti bola voči tým, ktorý sú dlhodobo dobrý pri akýchkoľvek kritériách nespravodlivá. Je obava, že tým obciam, ktoré vykážu prebytky a podľa metodiky MF SR nekonsolidujú budú peniaze zobraté cez tzv. selektívnu zodpovednosť. Aj v týchto súvislostiach by akákoľvek forma selektívnej zodpovednosti bola voči tým, ktorý sú dlhodobo dobrý nespravodlivá. Zvlášť, ak sa uvažuje o dodatočných výdavkoch na úhradu tzv. 13.platu pre zamestnancov verejnej správy v novembrovej výplate, nie sú uhradené náklady za 5 % - né zvýšenie platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov a pod. Negatívne je vnímaný je aj fakt, že štát konsoliduje pri vykazovaní schodku a obce nie pri súčasnom vykazovaní prebytkov. Pritom je predpoklad, že štátny rozpočet šetrí a čiastočne konsoliduje aj z prostriedkov, ktoré mali byť na účtoch (v rozpočtoch) samospráv napr. podiel na zdrojoch EÚ. Tým si vylepšuje bilanciu jedna zložka rozpočtu verejnej správy na úkor druhej. Navrhujeme aby sa tento fakt analyzoval. Okrem toho rozpočet verejnej správy na rok 2014 stále počíta s prebytkami obcí, čo je v týchto ekonomických podmienkach nereálne. Naopak ako zásadná je požiadavka na zvýšenie koeficientu na 70,3 Negatívne je vnímané aj vládou SR schválený text zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý obmedzí požičiavanie peňazí na rozvoj a nepriamo aj na bežné výdavky obcí. 3

4 B. Skutočnosť je zatiaľ lepšia ako pred rokom. 1. Za prvých šesť mesiacov je prebytok hospodárenia obcí bez finančných operácií o 18,7 mil. euro vyšší ako pred rokom. To je istý pozitívny signál. 2. Podobne aj skutočný vývoj hospodárenia 20 najväčších miest Slovenska za 7 mesiacov, keď vykázali prebytok o 5,3 mil. euro vyšší ako pred rokom, čo je cca 12 né zvýšenie %. Podiel na príjmoch a výdavkoch týchto miest je 28 % z celkových výdavkov verejnej správy. 3. Aj tieto údaje sú istým základom optimizmu z nášho pohľadu. Zvlášť, ak medzi najväčším nekonsolidúcich je možné započítať časť týchto miest. C. Návrhy a argumenty ZMOS pre zabezpečenie konsolidácie na konci roka 1. Zabezpečiť zo strany vlády SR do konca roka 2013 uhradenie všetkých oprávnených výdavkov miest a obcí predložených v žiadostiach o platbu do v rámci nenávratných finančných príspevkov z fondov EÚ. Podľa informácií ZMOS je problémom rozpočtovania miest a obcí nenaplnenie záväzkov zo strany štátu k pre mestá a obce v objeme cca 90 mil. euro. Tento fakt zásadným spôsobom ovplyvňuje nielen rozpočtovanie miest a obcí v roku 2013, ale najmä skutočnú výšku prebytku (rezerv) na konci roka! Pripomíname, že časť obcí nie je schopná naplniť memorandum aj z tohto dôvodu tzv. ich nekonsolidácia je spôsobená nekonaním zo strany štátu na už kontrahované a realizované projekty a pohľadávky miest a obcí. Nemalo by to ovplyvniť zásadným spôsobom deficit celého okruhu verejných financií, nakoľko ak štátny rozpočet tieto peniaze má, došlo by len k presunu medzi jednotlivými zložkami rozpočtov verejnej správy. 2. Žiadame akceptovať podiel šetrenia v položkách preneseného výkonu štátnej správy, na ktorých sa podľa výkladu MF SR memorandum vzťahuje. Celkové bežné výdavky miest a obcí na prenesený výkon štátnej správy predstavujú cca mil. euro. Podiel konsolidácie uplatnený vo vyhodnotení MF SR z tejto sumy je cca mil. euro. Sú to prostriedky, ktoré mestá a obce v súlade s legislatívou musia vyplatiť na platy učiteľov základných škôl, 4

5 prevádzku základných škôl, stavebné konanie, matriky a pod. V prípade ich nevyplatenia mestá a obce porušia zákon. V prípade, že časť prostriedkov im ostane na účtoch musia ich vrátiť do štátneho rozpočtu. 3. Žiadame akceptovať zníženie príjmov pre obce z výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Podiel zníženia oproti rozpočtu verejnej správy pokračuje a podľa poslednej prognózy bude výnos dane nižší oproti decembru o 26 mil. euro. 4. Žiadame akceptovať finančné a rozpočtové dopady zvýšenia čerpania návratných finančných zdrojov pre mestá a obce zo ŠFRB, ktorý sa prejavil v druhom polroku zapojením týchto zdrojov do rozpočtov miest a obcí a bol vyšší ako v minulom roku, čo má za následok negatívny dopad na rozpočty miest a obcí ( nie verejných financií) a 2-3 mil. euro, dopady legislatívnych zmien spôsobené zvýšením miezd pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov, ( skutočné zvýšenie je zo zákona vyššie ako refundovaných 5% tarifných miezd je to cca 7-7,5% čo vo finančnom vyjadrení tvorí cca 6-7 mil. euro), prípadne dopady ostatných legislatívnych zmien s dopadom na rozpočty miest a obcí v roku 2013 ( napr. minimálna mzda, ostatných cca 110 nových povinností a pod). Vieme odhadnúť ich dopad - môže sa to spolu pohybovať na úrovni 2-3 mil. euro. 5