Podmet býva zväčša v nominatíve (Riaditeľ dal zamestnancom voľno.), ale môže byť aj v genitíve (Päť chlapov energicky veslovalo.)

Transkript

1 Dodatky k vetným členom Podmet je pôvodcom činnosti alebo nositeľom stavu vyjadreného prísudkom. Je základný členom dvojčlennej vety. Pýtame sa naň prísudkom a zámenami: Kto?Čo? Janko píše list. Kto píše list? Janko (podmet) Podmet býva zväčša v nominatíve (Riaditeľ dal zamestnancom voľno.), ale môže byť aj v genitíve (Päť chlapov energicky veslovalo.) Podmet môže byť: vyjadrený Rádio hralo od rána do večera. Čo hralo od rána do večera? Rádio. nevyjadrený (zamlčaný) Hral od rána do večera. Kto hral od rána do večera? (On.) nulový (všeobecný) Do masy prilejeme mlieko. Vo výpovedi nemožno presne určiť osobu, pretože je všeobecná (ktokoľvek, akýkoľvek človek) holý Janko sa rád korčuľoval. K podmetu sa nič neviaže, nijaký vetný člen ho nerozvíja. rozvitý Rozradostený Janko sa korčuľoval. Podmet je rozvitý iným vetným členom prívlastkom,,rozradostený. viacnásobný Peter s Julkou si vyšli na prechádzku. Do trávy popadali hrušky, jablká, broskyne i zrelé slivky. Okrem spomínaných členení rozoznávame ešte tieto typy podmetov: genitívny Aj jemu už pribudlo rokov. Na slávnosti vypili sudy piva. Ani živej duše tam nebolo. vyjadrený rozličnými zámenami Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Každý by mohol priložiť ruku k dielu. vyjadrený prístavkom Zbojnícky Tanec, samota pokojná a tichá, v hlbokej doline si priadla starú legendu. vyjadrený vedľajšou vetou podmetovou Kto nemá v hlave, má v pätách.

2 Prísudok vyjadruje, čo sa so subjektom deje, resp. čo subjekt vykonáva (vyjadruje dynamický príznak). Pýtame sa naň otázkou Čo robí podmet? Čo sa deje s podmetom? Aký je podmet? Jožka sa usmieva (Čo robí Jožka? Usmieva sa.; Plody zosychajú. Čo sa deje s plodmi? Zosychajú. Terka je inteligentná. Aká je Terka? Inteligentná.) Prísudok môže byť: slovesný Brat sa naňho skutočne nahneval. Prísudkom je sloveso nahneval sa. slovesný prísudok býva vyjadrený plnovýznamovým slovesom alebo pomocným slovesom a neurčitkom menný (slovesno-menný) Martinova mama je predavačka. Prísudok je slovesno-menný tvar je predavačka. menný prísudok býva vyjadrený menom (podstatným, prídavným, zámenom), číslovkou alebo príslovkou a sponou. viacnásobný Len tam stál a stál. Plakal, plakal, nič nevravel. Slovesný prísudok môže byť: jednoduchý slovesný Kvety budú kvitnúť. Prídeme pozajtra. Usmiali sa cez slzy. Volala naňho z balkónového okna. - tvorí ho jednoduchý alebo zložený určitý slovesný tvar zložený slovesný Chceli sa mu vyhnúť. Začali na sebe pracovať. Nemohli sme ich za ten svet dobehnúť. - tvorí ho určitý tvar pomocného slovesa a neurčitok plnovýznamového slovesa Predmet významovo dopĺňa sloveso vo funkcii prísudku, resp. vetného základu, alebo dejové prídavné meno vo funkcii slovesno-menného prísudku. Z gramatického hľadiska rozlišujeme predmet: priamy vyskytujú sa prevažne v akuzatíve (Cez okno pozoroval letiace bociany.) alebo v páde s ním synonymnom: genitíve (Navariť polievky (namiesto polievku)); tzv. podielovom lokáli (rozdať všetkým po jabĺčku(namiesto jabĺčko))alebo v inštrumentáli (hodiť guľou (namiesto guľu)).

3 nepriamy ak sa sloveso spája s iným pádom, ako je akuzatív alebo s predložkovým pádom (Zadala žiakom domácu úlohu. Vždy rád pomohol priateľovi. Starať sa o dieťa.) Predmet môže byť: holý Marienka si kúpila jabĺčko. rozvitý (iným vetným členom) Marienka si kúpila červené jabĺčko. (predmet je rozvitý prívlastkom) viacnásobný Marienka si kúpila jabĺčko a hrušku. Príslovkové určenie je rozvíjací vetný člen, ktorý rozvíja sloveso, prídavné meno a príslovku. Určuje pritom miesto, čas, príčinnosť, spôsob alebo zreteľ Odlišuje sa od predmetu, a to aj tým, že nadradený výraz neurčuje príslovkovému určeniu presnú morfologickú formu, t. j., neudáva mu presný pád, napr. príslovkové určenie sa môže k slovesu pripájať rozličnými predložkami (prísť cez leto, počas leta, v lete, v priebehu leta) význam zostáva zachovaný. Podľa učebnicových členení hovoríme o štyroch druhoch príslovkových určení: miesta, času, spôsobu, príčiny. G. Moško (Príručka vetného rozboru, 2006, s. 69) navrhuje zmenu v takomto chápaní. Príslovkové určenie podľa významu delí na: 1. okolnostné tvoria len vonkajšiu okolnosť (scénu), udávajú len miestne a časové okolnosti, príčinnú viazanosť alebo určenie zreteľa; 2. vlastnostné vyjadrujú kvalitu alebo kvantitu (intenzitu, mieru), príznak. Okolnostné príslovkové určenia sa ďalej členia na: a) príslovkové určenie miesta udáva priestorové umiestnenie, pozíciu deja, vlastnosti Pýtame sa naň pomocou otázok: Kde? Skade? Odkiaľ? Pokiaľ? atď. Príklady: Našla ho čupieť naspodu v skrini. Podišiel naľavo. Dakde sa potkol. U nás doma takéto zvyky nepoznáme. Tu nad mestom na kopci vraj v minulosti strašilo. Na prázdniny som chodieval k starkej a starkému do Ružomberka. Išiel tam, kde sa pretína chodník s cestou. b) príslovkové určenie času vyjdruje umiestnenie deja v čase Pýtame sa naň pomocou otázok: Kedy? Ako dlho? Odkedy? Dokedy? atď.

4 Príklady: Onedlho príde zima. Odrazu všetko zmĺklo. Na budúci rok na Vianoce si kúpime novú sedaciu súpravu. Večer po prechádzke vypila šálku bylinkového čaju. Pracoval dlho do noci. Včera cez deň mu to ani na um nezišlo. V sobotu ráno sa vybrala na nákup. c) príslovkové určenie zreteľa vyjadruje, vzhľadom na čo/na koho platí dej, stav, čím sú dej alebo vlastnosť obmedzené Odpovedá na otázky: Vzhľadom na čo? Vzhľadom na koho? Príklady: V súvislosti so zmenou legislatívy zvolali zasadnutie. Na rozdiel od iných európskych krajín to zvládli. V porovnaní s predchádzajúcimi výsledkami ste sa zlepšili. Oproti svojmu spolužiakovi je malý. Je milý ku každému. d) príslovkové určenie príčinnosti vyjadruje dovôd, pôvodcu, cieľ, podmienku a prípustku, ktoré vyvolali jav. Podľa toho sa delí prísl. určenie príčinnosti na ďalšie,,podkategórie : da) príslovkové určenie príčiny (dôvodu) vyjadruje dôvod, ktorý vyvolal dej Odpovedá na otázky: Prečo? Začo? Načo? Z akej príčiny? Od čoho? Z čoho? Z akého dôvodu? Príklady: Pre zlé počasie sa akcia nekonala. Plakala od dojatia. Líčka mala vyštípané od mrazu. Urobil to z prostého trucu. Od hladu ani nevládal chodiť. Hosť vďaka výbornému vodičovi pricestoval včas. Svojho syna pomenovala po svojom otcovi. db) príslovkové určenie účelu udáva cieľ, na základe ktorého konáme istú činnosť alebo sa deje istý dej Odpovedá na otázky: Načo? Po čo? S akým cieľom? Za akým účelom? Príklady: Prišiel k nám na návštevu. Sveter uplietla pre svoju dcérku.chcú zvýšiť úroveň životného prostredia v záujme občanov. dc) príslovkové určenie podmienky vyjadruje hotovú príčinnú súvislosť Odpovedá na otázky: Pri akých podmienkach? Za akej podmienky? S akou/pod akou podmienkou? Príklady: V núdzi poznáš priateľa. Trestný čin spáchal pod vplyvom omamných látok. Svoju pozíciu si udržal len za cenu kompromisu.

5 dd) príslovkové určenie prípustky vyjadruje prekonanú nepriaznivú podmienku, napriek ktorej sa dej uskutočnil Odpovedá na otázky: Napriek čomu? Proti čomu? Pri akých podmienkach? Príklady: Napriek najväčšej pozornosti sa pomýlil. Aj napriek únave dokázal udržať pozornosť. Nechtiac mu ublížila. Do kina šiel proti rodičovskému zákazu. Vlastnostné príslovkové určenia delíme na: a) príslovkové určenie spôsobu vyjadruje kvalitu deja Odpovedá na otázky: Ako? Akým spôsobom? Príklady: Vlasy sa mu postavili dupkom. Hovoril o nich s veľkým nadšením. Domov prišiel ťažkým krokom. Pracovné povinnosti mu šli pomaly. b) príslovkové určenie miery vyjadruje intenzitu, mieru deja Odpovedá na otázky: Koľko? Do akej miery? Nakoľko? Do akého stupňa? V akej intenzite? Príklady: Jedlo mu už liezlo cez uši. Na budúceho šéfa silno zapôsobila. Dvere otvoril dokorán. Jeho nákup vážil asi tonu. c) príslovkové určenie účinku je blízke prísl. určeniu miery, ale vyjadruje maximálnu mieru Príklady: Smiala sa dopopuku. Po obede mu bolo na prasknutie. Donemoty sa točili dookola. K ďalším kategóriám patria: príslovkové určenie výsledku, prostriedku, pôvodu látky, určenia pôvodcu a sprievodných okolností. Môžete si ich preštudovať v citovanej príručke G. Mošku (2006, s. 72).

6 Prívlastok je rozvíjací vetný člen, ktorý rozvíja podstatné meno alebo výraz v platnosti podstatného mena (môže byť v úlohe hociktorého vetného člena). Je závislý od podstatného mena, čo sa prejavuje zhodou. Poznáme aj prípady prívlastku, keď nie je od podstatného mena závislý, vtedy sa zhoda nerealizuje. Na základe závislosti hovoríme o dvoch druhoch prívlastku: zhodný realizuje sa zhoda v gramatických kategóriách (pekný mladý muž, dobrá matka, smutný príbeh, kyselina dusičná, táto chvíľa, moje pero, štyri veci, drevená doska...) nezhodný nerealizuje sa zhoda v gramatických kategóriách (pozvánka na stretnutie, jadierka z tekvice, cesta horou, z hotela Dream, kamarát Peter, kríky bielych kvetov...) Podľa výstavby rozlišujeme prívlastok: holý (jednoduchý) Stáli na autobusovej zastávke. Na zástavke štátu sa vynímal červený symbol. Zažívala trpké pocity zo sklamania. rozvitý krajčír dámskych kostýmov (Aký krajčír? Dámskych kostýmov. Akých kostýmov? Dámskych.) viacnásobný Narodilo sa jej krásne a milé dieťa. Spievala mu tichú, uspávajúcu pieseň. Bol to od neho prejav priateľstva a úcty. rovnorodý (postupne rozvíjací) - Stáli na ošarpanej autobusovej zastávke. Nerada nosila teplý zelený vlnený sveter. Súťaž sa konala vo veľkej tanečnej sále. Prístavok zhodný prívlastok, ktorý je pripojený k nadradenému podstatnému menu. Jedna skutočnosť sa pomenúva dvoma pomenovaniami, napr. Fero Mucha, dedinský zabávač, nesmel chýbať na nijakej akcii. Bratislavu, hlavné mesto Slovenskej republiky, navštívil už viac ráz. Prístavok približuje význam prvého člena. Doplnok rozvíjací vetný člen, ktorý sa naraz vzťahuje na dva vetné členy (podmet aj prísudok; predmet a prísudok) Otec sa vrátil unavený. Aký sa vrátil otec? Unavený. - zároveň môžeme povedať,,unavený otec Príklady: Ráno vstala odpočinutá. Našiel som ho dumajúc. Na zápas chodili vždy veselí. Odišiel do nás hladný. Najčastejšie sa vyjadruje prechodníkom (Odišiel dumajúc.) a príčastiami (Odišiel dumajúci. Odišiel nahnevaný.).

7