Vplyv sociálneho prostredia na páchanie trestnej činnosti II.

Transkript

1 v Nitre 2/2010 Vplyv sociálneho prostredia na páchanie trestnej činnosti II. Pokračovanie z predchádzajúceho čísla. C. Závislos na alkohole Zatia ešte nepoznáme odpove na otázku, prečo niekto môže spoločensky pi po celý život a nestane sa alkoholikom a inému stačí pár rokov, niekedy aj mesiacov a prepije sa až na "dno". Vieme však, že ide o multifaktoriálny problém. Na začiatku tohto problému zrejme stojí genetická výbava, predpoklad k zvýšenej konzumácii alkoholu. Ten, koho organizmus vytvára dostatok enzýmu alkoholdehydrogenázy, ktorý odbúrava alkohol, znesie viac ako ten, kto má deficit toho enzýmu. Svoju úlohu zohráva aj vek, kedy sa začne s konzumáciou a záleží aj na spoločnosti, v ktorej sa človek pohybuje. Podstatou vzniku závislosti sú biochemické zmeny v mozgu závislého človeka. Či už sú dôvody pitia psychologické alebo spoločenské, závislos od alkoholu je vždy podmienená neurobiologicky. Dva systémy centrálnej nervovej sústavy - GABA-ergný a glutamátergný sú za normálnych okolností v rovnováhe. Jednorázové požitie alkoholu pôsobí tlmivo na glutamátergný systém. Pri dlhodobom požívaní alkoholu sa organizmus bráni útlmu tým, že zvýši produkciu glutamátu. Tým sa síce obnoví rovnováha, ale pri zvýšenej funkcii glutamátergného systému a pri zvýšenom príjme alkoholu. Vtedy vzniká závislos. Závislos sa začína prejavova zvyšovaním tolerancie. Prvý varovný znak je, že človek znesie čím alej viac alkoholu. Potom nasleduje strata kontroly nad pitím, po 1-2 pohárikoch nedokáže poveda, že stačí. Chronický alkoholik postupne stráca kvality svojej osobnosti, slabne jeho výkonnos a upadajú rozumové schopnosti, telesne chradne. Nezaobíde sa bez alkoholu, ani ke telesne ochorie. V spoločnosti môže by spočiatku ob úbený pre svoju družnos a veselos. Vzápätí však častejšie vynecháva prácu, kamaráti musia zaskoči a oblúbenos sa stráca. Stráca záujem, (k pokročilému štádiu patria abstinenčné príznaky po vysadení), zanedbáva svoje rodinné aj pracovné povinnosti. Človek nemôže existova bez toho, aby sa nenapil. Len ve mi málo udí dokázalo toto štádium zvládnu bez odbornej pomoci. Pôsobenie alkoholu na organizmus V krvi koluje alkohol nerozriedený. Ňou sa postupne dostáva do celého tela. Najcitlivejšie reaguje na alkohol nervové tkanivo. Centrálna nervová sústava a mozgová kôra slúžia ako "dispečeri", vytvárajú reflexy a koordinujú udskú činnos. Alkohol tieto procesy narúša a pôsobí na nervovú sústavu v poradí - mozgová kôra - podkôrové centrá - mozoček - predĺžená miecha. Alkohol tlmí činnos mozgovej kôry, čo vedie k poruchám koordinácie správania - odstraňuje zábrany, sebakritiku, rešpekt, znižuje rozumové schopnosti akútne a neskôr aj chronicky. Pod vplyvom dlhodobého užívania alkoholu sa mení aj osobnos alkoholika. Hovorí sa o deprivácii osobnosti. Jedinec je zvýšene podozrievavý, má sklony k žiarlivosti, klame, narúša etické normy, ako aj medzi udské vz ahy. Jellinek 1 spracoval nasledovné vývinové fázy alkoholizmu: 1. počiatočná - do nej patria konzumenti a pijani. Používajú alkohol na dosiahnutie uvo nenia, ako zdroj eufórie, pri ňom zabúdajú na ažkosti. Organizmus sa alkoholu prispôsobuje, tolerancia drogy stúpa. 2. varovná - dochádza častejšie k podnapitosti a opitosti Tolerancia alkoholu neustále stúpa, hladina sa dvíha, aby bol dosiahnutý dostatočný stupeň eufórie. Pre opakované opitosti dochádza ku vzniku okienok. 3. kritická - stráca sa kontrola nad pitím. Strata kontroly nemusí znamena, že sa človek bez alkoholu nemôže zaobís, poci uje ale telesnú túžbu po alkohole. Alkoholik je pre svoje pitie kritizovaný, poci uje to ako krivdu, stretáva sa s odporom svojho okolia a má nový dôvod na pitie. 4. konečná - alkoholik sa uchy uje k ranným dúškom. Závislos sa prejaví pri odobratí alkoholu abstinenčnými príznakmi - tras, potenie, agresia, nespavos. Najvýraznejším rysom tejto fázy je zníženie odolnosti, to jest tolerancie drogy. V literatúre sa často môžeme stretnú aj s členením alkoholizmu na 5 typov, ktorými sú typ gama, ktorého hlavnými príznakmi sú stúpajúca tolerancia, strata kontroly v pití, ale pritom je zachovaná schopnos abstinova. Typ delta je charakteristický stratou kontroly, ide o udržiavanie si hladiny alkoholu v krvi. Je tu neschopnos abstinova, lebo sú silné abstinenčné príznaky. Takýto človek nemusí by ani raz opitý, ale nikdy nie je triezvy. Typy gama a delta sa často kombinujú za prevahy jedného z nich. Tzv. kvartálne pitie sa prejavuje pri type epsilon, je to symptomatické pitie, ktoré je kombinované s inými psychickými chorobami. Pri type alfa ide o nedisciplinované pitie. Z h adiska spoločenského má človek problémy. Pitie ostáva v druhej fáze vývinu, nedochádza k chronickému alkoholizmu. Pitie sa reguluje bez toho, aby človek musel abstinova. Typ prechádza často do typu gama - nekontrolované pitie. Pri type beta sa síce nevytvára závislos, ale v priebehu dlhodobého pitia prichádza ku komplikáciám ako zápal nervov, sliznice, cirhóze pečene. Ide tu o nadmerné pitie a poruchy výživy. Pod a Heretika je jedným z forenzne najdôležitejších faktorov forma opitosti 2 : a) jednoduchá - má dve fázy (excitačná - odtlmenie kôrových zábran a útlmová - zvyšovanie únavy a útlmu psychomotoriky) b) komplikovaná - vyznačuje sa patologickým vystupňovaním osobnostných dispozícií a čŕt v akútnej intoxikácii. Najčastejšie má zlostne agresívnu a suicidálno-depresívnu formu c) patická ebrieta - patologická intoxikácia alkoholom. Je to krátkodobá psychóza a znamená kvalitatívnu zmenu osobnosti. Vyznačuje sa nemotivovaným, často agresívnym správaním a môže sa objavi už pri malom množstve alkoholu. D. drogová závislos Pri použití termínu drogy máme na mysli drogy nelegálne, teda tie, ktoré nie sú akceptované v právnom systéme štátu. Poznáme aj skupinu sociálne akceptovaných drog ako alkohol, káva a pod., tými sa však teraz zaobera nebudeme. Droga je psychotropná látka, ktorej požívanie môže vies k drogovej závislosti. Názov pochádza z holandského droog - "vyprahnutý". Drogy ovplyvňujú myse, vô u a úsudok, čo môže vyvola závislos, tiež známu ako návyk 3. Drogová závislos je "neprekonate ná túžba vpravova si drogy akýmko vek spôsobom do organizmu". 4 V literatúre sa uvádza rôzne delenie drogových závislostí. Pokia by sme zobrali do úvahy najdôležitejšie faktory, mohli by sme uvies ako hlavné tieto druhy sociálne neakceptovaných drogových závislostí (pod a členenia Svetovej zdravotníckej organizácie WHO): - alkoholo - barbiturátový typ (napr. Diazepam, Meprobamat) - amfetamínový typ (napr. pervitín) - kanabisový typ (napr. hašiš, marihuana) - kokainový typ (napr. kokaín) - halucinogénny typ (napr. Mescalin, LSD) - opiátový typ (napr. Alnagon) - solvenciový typ (napr. čuchanie toluénu, acetónu) - nikotinizmus - kofeinizmus 1) Dostupné na internete [citované on line] [ ] < /Alkohol/alkohol.html> 2) HERETIK, A. Forenzná psychológia, s ) Dostupné na internete [citované on line] [ ] < 4) ONDREJKOVIČ, P. Sociálna patológia, s /2010 ZVESTI 1

2 V rozdelení Pavla Vantucha sa násilie vo v ahu k drogám výrazne vyskytuje v jednom zo šiestich typov kauzálnych súvislostí medzi trestnou činnos ou a zneužívaním nealkoholových drog. Ide o typ trestnej činnosti spáchanej v súvislosti s drogou. Pre ilustráciu celého kauzálneho re azca uvedieme celé rozdelenie tak, ako ho prevzal Heretik, avšak s aplikáciou ustanovení aktuálneho Trestného zákona. 5 a) drogové delikty v užšom zmysle slova (nedovolená výroba omamných a psychotropnýchj látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi pod a 171 až 173) b) drogové delikty v širšom zmysle slova (trestný čin šírenia toxikománie pod a 174) c) trestné činy páchané za účelom získania droga lebo prostriedkov na drogy (krádež pod a 212, podvody pod a 220, sprenevery pod a 213, lúpeže pod a 188, pričom typické sú najmä krádeže vlámaním do lekární a zdravotníckych zariadení) d) trestné činy spáchané v opojení drogou (to sú najä násilné trestné činy, ako ublíženie na zdraví pod a 155 až 158, týranie blízkej a zverenej osoby pod a 208, vražda pod a 144 a 145 alebo sexuálne trstné činy ako znásilnenie pod a 199, sexuálne násilia resp. sexuálne zneužívanie pod a 200 resp. 200 a 201) e) trestné činy odzrkad ujúce život toxikomanov (zanedbanie povinnej výživy pod a 207 alebo ohrozovanie mravnej výchovy mládeže pod a 211) f) trestné činy páchané na toxikomanoch (závislos od drog je viktimologicky riziková; narkomani sa stávajú obe ami znásilnenia, vydierania, pohlavného zneužitia, ublíženia na zdraví alebodokonca aj vražky). E. závislos na hrách (patologické hráčstvo, gamblerstvo) Tento patologický jav môžeme považova za poruchu správania, ktorá sa prejavuje v nutkavej potrebe hra (potreba prežíva vzrušenie pri hrách). Hra môže ma pozitívnu stránku a tá je predpokladom zdravého vývoja človeka, napr. v súvislosti so sú ažením a pod. Naopak negatívna stránka (najmä hra o peniaze v kasínach, v automatoch, hazardná hra v karty) môže ma po určitom čase až sebazničujúci vplyv nielen na jednotlivca, ale aj na zainteresované okolie (rodina a pod.). Človek, ktorý prepadol hráčskej vášni, stráca kontrolu nad svojim časom, peniazmi a nad sebou samým. Hra mu prináša citové vzrušenie a nahrádza aktívny odpočinok. Hra sa rozširuje nárastom nezamestnanosti a poklesom životnej úrovne. Hra sa považuje za náhradný zdroj príjmov. Osoba závislá na hazardných hrách sa označuje pojmom "gambler". Pod a Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10 je patologické hráčstvo je definované ako medicínska diagnóza F "psychická porucha spočívajúca v častých opakovaných epizódach hrania, dominujúcich v živote subjektu na úkor sociálnych, materiálnych, rodinných, pracovných a v neposlednom rade i zdravotných hodnôt a záväzkov". 6 mjr. Mgr. Peter Kriška, PhD., riadite 5) HERETIK, A. Forenzná psychológia, s. 195 a s ) KOLEKTÍV AUTOROV. Kriminológia II, 1. diel, s. 58. Rada Európy a väzenstvo Práca Rady Európy hrá významnú úlohu pri reforme väzenskej služby a zlepšení podmienok vo väzení v regióne. Rada Európy pracuje v rôznych oblastiach v oblasti väzenskej služby. Vyvinula záväzné nástroje, ktoré môžu by použite né pri zaobchádzaní s uväznenými osobami a stanovila základné podmienky vo väzniciach. Najdôležitejšími sú Európsky dohovor o základných udských právach (a jeho Súd), systém kontroly a návštevy väzníc vykonávané Európskym výborom na zabránenie mučenia a významné množstvo nezáväzných nástrojov, ako sú odporúčania Parlamentného zhromaždenia a Výboru ministrov. Okrem toho Rada Európy sa zapojila do projektov a programov technickej pomoci členským štátom v oblasti väzenskej služby. Európsky dohovor o udských právach Európsky dohovor o udských právach neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré sa zaoberajú právami väzňov. Odňatie slobody neznamená automaticky obmedzenie na všetky osobné práva, ustanovenia Dohovoru sú aplikovate né aj pre väzňov. Vo väzenskom kontexte je dôležitou aplikáciou zákaz mučenia a ne udského či ponižujúceho zaobchádzania (článok 3 Európskeho dohovoru o ochrane udských práv). Tento zákaz bol interpretovaný taktiež vo vz ahu k materiálnym podmienkam a zdravotnej starostlivosti. Európsky súd pre udské práva, ktorý analyzoval ve a prípadov, potvrdil zlé materiálne podmienky, nedostatok lekárskej starostlivosti, vrátane psychologickej starostlivosti, čím bol porušený zákaz liečenia v zmysle článku 3. Súd tiež zaznamenal nieko ko prípadov týkajúcich sa práva na súkromie, ako je zaručené v článku 8, pokia ide o prípady cenzúry korešpondencie väzňov (LABIT / Taliansko, 2000; Peers / Grécko, v roku 2001 a Valasinas / Litva, 2001). Judikatúra Európskeho súdu pre udské práva má do istej miery za následok vytvorenie súboru práv väzňov. Európsky výbor na zabránenie mučenia Európsky výbor na zabránenie mučenia ( alej len "CPT") je dôležitým mechanizmom na zabránenie mučenia. Jeho úlohou je dopĺňa činnos Európskeho súdu pre udské práva, pričom Súd má nápravnú úlohu, zatia čo CPT preventívnu. Práca CPT je založená na systéme návštev väzobných inštitúcií, vrátane väzníc. CPT bol založený na základe Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a ne udského či ponižujúcemu zaobchádzania alebo trestania a práce, pokia ide o jeho rokovací poriadok. Odporúčania Podobne ako Organizácia Spojených národov i Rada Európy vytvorila ve a noriem ako nezáväzných nástrojov. Hlavným nezáväzným nástrojom v oblasti väzenskej služby sú Európske väzenská pravidlá z roku 1987 (odporúčanie č 87 (3)). Európske väzenské pravidlá sú rozsiahlym dokumentom, ktorý stanovuje pravidlá a všeobecné zásady v hlavných oblastiach väzenskej služby. Stanovuje základné pravidlá pre správu a zaobchádzanie s väzňami, vrátane materiálnych podmienok (jedlo, oblečenie a osobnú hygieny), prístup k zdravotnej starostlivosti, disciplinárne konanie a väzenské aktivity (vzdelávanie, odborná príprava at.). Vychádzajú zo Štandardných minimálnych pravidiel vypracovaných OSN, pričom v niektorých aspektoch stanovujú dodatočnú ochranu. Existujú aj alšie odporúčania Rady Európy, ktoré sa vz ahujú na väzenskú službu a zaobchádzanie s väzňami. Väčšina z nich rozvíja oblasti, ktoré sú zaradené do Európskych väzenských pravidiel, iné boli vytvorené ako odpove na súčasné výzvy, ktorým čelia európske väzenské služby. Uvedený zoznam odráža významné odporúčania pre väzenské služby: Odporúčanie (80) 11 týkajúce sa vyšetrovacej väzby (1980) Odporúčanie č. (82) 17 o väzbe a zaobchádzaní s nebezpečný mi väzňami (1982) Odporúčanie R (82) 16 Výboru ministrov členským štátom o väzenských dovolenkách (opustení väzenia) (1982) Odporúčanie č. (89) 12 o vzdelávaní vo väzení (1989) Odporúčanie (93) 6 o väzenských a kriminologických aspektoch kontroly prenosných chorôb (1993) Odporúčanie R (97) 12 Výboru ministrov členským štátom o personáli v súvislosti s uplatňovaním sankcií a opatrení (1997) Odporúčanie č. R (98) 7 o etických a organizačných aspektoch zdravotnej starostlivosti vo väzniciach (1998) Odporúčanie č. (99) 22 týkajúce sa preplnenia väzníc a náraste väzenskej populácie (1999) 2 ZVESTI 2/2010

3 Odporúčanie č. (2000) 1469 o matkám a de och vo väzení (2000) Odporúčanie R (2000) 10 Výboru ministrov členským štátom o kódexoch správania pracovníkov verejnej správy (2000) Projekty a program spolupráce Práca Rady Európy zahŕňa aj rozvoj projektov a Regionálny rozvoj v oblasti väzenskej služby. V rámci odboru pre právne veci bolo zriadené fórom na výmenu skúseností a presadzovanie právnej spolupráce. Väčšina aktivít a programov je realizovaných Radou pre penologickú spoluprácu a Európskym výborom pre problémy zločinnosti. Niektoré z posledných projektov Rady Európy, v spolupráci s Európskou komisiou, sa týkali oblasti vzdelávania väzenského personálu (napr. program pre Srbsko a Čiernu Horu v roku 2005) a technickú pomoc v oblasti väzenskej reformy ( napríklad v rokoch program v oblasti reformy väzenstva). Záväzné štandardy Európsky dohovor o doh ade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchate mi (1964) Dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb (1983) Dodatkový protokol k Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb (1997) Nezáväzné štandardy Odporúčanie R (2000) 22 o zlepšení implementácie európskych predpisov o sankciách a opatreniach Odporúčanie R (2003) 20 týkajúce sa nových možností riešenia kriminality mladistvých a úlohy justície mladistvých Odporúčanie R (2003) 21 o partnerstve v prevencii kriminality Odporúčanie R (2003) 22 o podmienečnom prepustení Odporúčanie R (2003) 23 o zaobchádzaní s doživotnými a dlhodobo odsúdenými väzňami Odporúčanie R (2006) 2 k Európskym väzenským pravidlám Uznesenie č. (75) 25 o väzenskej práci Odporúčanie R (82) 16 o väzenskej dovolenke (opustení väzenia) Odporúčanie 1080 (1988) o koordinovanej európskej zdravotnej politike s cie om zabráni šíreniu AIDS vo väzniciach Odporúčanie R (97) 12 o personáli v súvislosti s aplikáciou sankcií a opatrení Odporúčanie 1469 (2000) o matkách a de och vo väzení Odporúčanie č. R (98) 7 o etických a organizačných aspektoch zdravotnej starostlivosti vo väznici Odporúčanie R (2000) 10 o kódexoch správania úradníkov verejnej správy Dočasné riešenie ResDH (2001) 178 týkajúce sa monitorovania korešpondencie väzňov v Taliansku - opatrenie všeobecnej povahy (2001) Odporúčanie č. (99) 22 týkajúce sa preplnenia väzníc a nárastu väzenskej populácie Odporúčanie č. (89) 12 o vzdelávaní vo väzniciach Odporúčanie č. (87) 3 o Európskych väzenských pravidlách Odporúčanie č. (82) 17 o výchove a zaobchádzaní s nebezpečnými väzňami Odporúčanie č. (80) 11 o vyšetrovacej väzbe Odporúčanie (93) 6 o väzenských a kriminologických aspektoch riadenia prenosných chorôb Pod a analýzy Barbary Andrade Nazareth de Oliveira, právny expert. Dostupné na: Preložila: pplk. PaedDr. Dagmar Krošláková zástupkyňa riadite a Východiská, začiatky a vývoj mediácie a mediačných služieb Slovensko sa zaradilo medzi krajiny, ktoré inkorporovali mediáciu priamo do svojho právneho systému. Stalo sa tak prijatím Zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje výkon mediácie, základné princípy, organizáciu a účinky mediácie. Vz ahuje na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vz ahov, rodinnoprávnych vz ahov, obchodných záväzkových vz ahov a pracovnoprávnych vz ahov. Mediácia je spôsob riešenia konfliktných situácii za asistencie tretej osoby - mediátora, ktorý má oproti iným spôsobom isté výhody. Je flexibilnejší, menej formálny, rýchlejší, menej nákladný a hlavne, presúva ažisko rozhodovacej moci (súdov) na samotných účastníkov sporu, čím sa účastníci sporu stávajú priamo zodpovední za výsledok, ku ktorému sa mediáciou dospeje. Samozrejme, slabinou tohto spôsobu riešenia sporu je skutočnos, že k mediácii nemožno nikoho donúti. Účastníci sporu musia by od počiatku prístupní alternatíve rieši svoj problém touto cestou. Mediácia je vlastne sprostredkovanie. Osoba mediátora slúži ako komunikačný most medzi sporiacimi sa stranami. Úlohou mediátora nie je spor medzi danými stranami rozhodnú, mediátor má napomôc vytvori a udrža počas priebehu riešenia sporu atmosféru, ktorá umožní stranám komunikova, pokúsi sa vzájomne pochopi a dosiahnu prijate nú dohodu pre obe strany, ktorá je výsledkom ich kreatívneho procesu. Mediátor teda neformuluje finálnu dohodu ako výsledok sporenia sa, mediátor pri využití svojich sociálno-psychologických znalostí a zručností umožňuje stranám, aby dokázali presne vyjadri, v čom vidia svoj problém a aké riešenie by pre nich bolo prijate né. Definitívnym výsledkom mediačného procesu by mala by dohoda, ktorú vnímajú obe sporné strany pozitívne, t.j. ako svoju výhru. Mediátorom môže by každá fyzická osoba zapísaná v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá funkciu mediátora prijme. Mediátor musí spĺňa zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú spôsobilos na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnos, získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora. Mediátor musí by neutrálna osoba. Nezávislos a nestrannos mediátora sú nevyhnutnými atribútmi výkonu mediácie. V prípade jeho zaujatosti musí by z výkonu danej mediácie vylúčený. Dôležité je tiež spomenú, že mediátor, osoby zúčastnené na mediácii a iné fyzické osoby prizvané mediátorom alebo osobou zúčastnenou na mediácii k mediácii sú povinné zachováva mlčanlivos o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou. Činnos mediátora Mediátor nesúdi, neh adá vinníka, nenavrhuje riešenia problému, ani nerozhoduje o forme náhrady škody spôsobenej trestným činom. Zabezpečuje len rovnaký priestor pre vyjadrenie dotknutých strán, usmerňuje komunikáciu medzi nimi a vytvára pre obe strany rovnocenné vyvážené prostredie, vyvíja teda činnos smerujúcu k urovnaniu konfliktného stavu. Mediátor je nestranný, neovplyvňuje svojimi názormi účastníkov mediačného konania, pretože sú to práve strany, ktoré, pokia k tomu smeruje ich vô a, sa majú sami medzi sebou dohovori a dohodnú o spôsobe náhrady škody, o satisfakcii a o zmierení. Mediácia v trestných veciach Okrem vyššie uvedeného typu mediácie stretávame sa s medáciou Zákona o probačných a mediačných úradníkoch č. 550/2003 Z.z. v znení zákona č. 517/2008 Z. z. s účinnos ou od 1.janura Tento zákon ustanovuje výkon probácie a mediácie vo veciach, ktoré sa prejednávajú v trestnom konaní. Mediačný úradník vykonáva činnos v štátnozamestnaneckom pomere, jeho služobným úradom je súd. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky koncepčne a metodicky riadi a usmerňuje výkon probácie a mediácie. Na ten účel minister spravodlivosti Slovenskej republiky zriadil ako svoj poradný orgán Radu pre probáciu a mediáciu zloženú zo sudcov, z prokurátorov, probačných a mediačných úradníkov, zo zástupcov orgánov štátnej správy a z odborníkov z teórie a praxe. Podrobnosti o zložení a zásadách jej činnosti upraví štatút, ktorý vydáva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Zmyslom mediácie je zmiernenie, či dokonca urovnanie konfliktných stavov spojených s trestným činom, čo obvykle vedie k odstráneniu škôd a 2/2010 ZVESTI 3

4 následkov, ktoré vznikli spáchaním trestného činu. Zavedenie probačnej a mediačnej služby môžeme vníma aj ako humanizáciu práv, ktorá spočíva v citlivejšom individuálnom prístupe k páchate ovi trestného činu. Trestný čin je konflikt s etickými, spoločenskými a právnymi normami a mediáciou, teda mimosúdnym riešením tohto konfliktu, sa dáva páchate ovi príležitos uvedomi si následky i dôsledky takéhoto činu. Cie om je, aby sa páchate stotožnil s platnými normami, hodnotami, ktoré si spoločnos chráni zákonom, aby sa na tomto základe motivoval a preukázal snahu z vlastnej vôle napríklad obe odškodni. K takémuto postoju páchate a, samozrejme, prihliadajú potom aj orgány činné v trestnom konaní. Tradičná justícia kladie dôraz na spravodlivý trestný proces s presne vymedzenými pravidlami dokazovania a zárukami práv procesných strán. Mediácia sa zásadne odlišuje od štandardného, doteraz zaužívaného riešenia trestných konfliktov. Je nielen mimosúdnym riešením sporu, ale hlavne motivuje k pozitívnej aktivite účastníkov trestného konfliktu, prípadne aj alšie zainteresované osoby. Vykonanie mediácie najčastejšie svojím pokynom naria uje vykona prokurátor alebo súd. Pritom neovplyvňujú samotný proces mediácie. Ke že im však prináleží vyrieši trestnú vec svojím rozhodnutím, posudzujú aj výsledky mediácie. Princípy mediácie: 1. Nestrannos - ide o nezaujatos mediátora a schopnos pristupova k stranám bez predsudkov. Ak mediátor prípad nezvláda, mal by odstúpi a prípad prenecha kolegovi. 2. Vyváženos - ide o zabezpečenie toho, aby sa strany rovnomerne podie ali na procese riešenia sporu. Aby mal každý rovnaký čas a rovnakú možnos vyjadri sa ku všetkým ku všetkým skutočnostiam mediačného konania. 3. Neutralita - ide o nehodnotiaci postoj mediátora ku klientom, čo v praxi znamená, že mediátor rešpektuje názory, postoje a návrhy strán a nepresadzuje vlastné návrhy a riešenie. 4. Nezávislos - mediátor nesmie by závislý, finančne, vz ahovo a psychicky prepojený so žiadnou stranou zo sporu. Dodržovanie týchto princípov pomáha zabezpeči to, že strany vnímajú pomoc tretej osoby - mediátora priaznivo a pozitívne. Proces mediácie a jeho fázy: Nultá fáza mediácie: PRÍPRAVA Cie om prípravy je: - získa klientov pre mediáciu - overi si, či chcú svoj spor rieši prostredníctvom mediácie - poda všetky potrebné informácie, ktoré strany potrebujú k roz hodnutiu podstúpi mediačný proces, alebo ho odmietnu - dojedna termín a miesto prvého spoločného stretnutia - dohodnú výšku honoráru 1. fáza mediácie ZAHÁJENIE ak sa chcú obidve strany dohodnú Cie om je: - privíta, vzájomne sa predstavi - vysvetli postup a úlohy mediátora, základné pravidlá jednania - navodi pozitívne ovzdušie 2. fáza mediácie: MEDIÁTORI POČÚVAJÚ STRANY Cie om je: - počúva účastníkov - porozumie ako účastníci vidia situáciu - vyjadri v čom spočíva konflikt - predmet jednania 3. fáza mediácie: STRANY NAČÚVAJÚ (dtto )JEDNA DRUHEJ Cie om je: - pomôc každej zo sporných strán pochopi ako vníma konflikt druhá strana 4. fáza mediácie: H ADANIE MOŽNYCH RIEŠENÍ Cie om je: - pomôc sporným stranám h ada možné riešenie ku prospechu všetkých. 5. fáza mediácie: DOSIAHNUTIE DOHODY Cie om je: - pomôc stranám dospie k vzájomne prijate nému riešeniu tých návrhov, na ktorých sa obe strany predbežne zhodli 6. fáza mediácie: SPÍSANIE DOHODY A ZÁVER MEDIAČNÉHO PROCESU Cie om je: - spísa dohodu tak, aby bola vyvážená, reálna, konkrétna, časovo vymedzená, dosiahnute ná a merate ná Dohoda o riešení sporu mediáciou je písomná dohoda medzi osobami zúčastnenými na mediácii o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vz ahu alebo inom právnom vz ahu, sa pokúsia vyrieši mediáciou. Písomnú formu dohody o riešení sporu mediáciou možno nahradi vyhlásením osôb zúčastnených na mediácii do zápisnice spísanej mediátorom. Vyhlásenie osôb zúčastnených na mediácii je potrebné uskutočni najneskôr do začatia mediácie. Zápisnica musí by podpísaná osobami zúčastnenými na mediácii. Koniec mediácie Mediácia sa končí dňom uzatvorenia dohody, ktorá je výsledkom mediácie, alebo dňom písomného vyhlásenia mediátora po konzultácii s osobami zúčastnenými na mediácii, že mediácia nebude pokračova, alebo dňom doručenia písomného vyhlásenia osoby zúčastnenej na mediácii adresovaného mediátorovi, že mediácia je skončená, alebo dňom doručenia písomného vyhlásenia jednej z osôb zúčastnených na mediácii adresovaného druhej osobe zúčastnenej na mediácii a mediátorovi, ak si ho osoby zúčastnené na mediácii už zvolili, že mediácia je skončená. Problematika mediácie je upravená v Odporúčaní Rady Európy, ako napr. Odporúčaní Rady Európy č. R (99) 19 výboru ministrov členským štátom k mediácii v trestných veciach a dodatku k odporúčaniu č. R (99) 19 - upravuje vymedzenie mediácie v trestných veciach, dobrovo nos strán zúčastni sa procesu mediácie, činnos mediačných služieb, kvalifikáciu mediátorov a výstupy mediačného procesu, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach a alšie. Základná literatúra: Zákon č. 300/2005 Z. z. - Trestný zákon, Zákon č. 301/2005 Z. z. - Trestný poriadok, Zákon č. 420/2004 Z. z - o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, Riskin, L. L., Arnold, T., Keating, J. M.: Mediace, PALLATA, Brouček, Praha 1997, Šmihula, Daniel: Slovensko a Európska únia, Štátna suverenita a vstup Slovenska do EÚ, Bratislava, Grafis 2004, ISBN Zákon o probačných a mediačných úradníkoch č. 550/2003 Z.z. v znení zákona č. 517/2008 Z. z. s účinnos ou od 1.janura mjr. Mgr. Jana Nemcová lektor Neverbálna komunikácia a jej význam v služobnej činnosti príslušníka ZVJS - II. V miere schopnosti vníma neverbálne prejavy, ich súlad alebo nesúlad s hovoreným prejavom je ukrytá miera schopnosti intuitívne posúdi jeho pravdivos alebo nepravdivos. Každý človek disponuje inou mierou tejto schopnosti. Ak si myslíme, že schopnos intuície je našou slabšou stránkou, neznamená to, že s tým nemôžeme nič urobi. Schopnos vníma a správne interpretova neverbálne signály je možné rozvíja, ale to neznamená, že naučením sa nejakej "špeciálnej univerzálnej" techniky alebo "osvedčených a vždy a všade platných postupov" môžeme úplne presne odhali pravdu o človeku a jeho skutočných motívoch a zámeroch. Bez poznania osoby (jej temperamentu, mentálnych schopností, zvyklostí, apod.) sa takmer s určitos ou dopustíme zjednodušeného a predpojatého hodnotenia, ktoré v konečnom dôsledku "nespresní" obraz o konkrétnej osobe, ale naopak ho "skreslí" a namiesto pravdivého obrazu o ňom vytvorí základ pre predsudky. Mechanické prira ovanie jednoznačných významov konkrétnym neverbálnym prejavom (ak sú navyše vytrhnuté z kontextu) samozrejme spôsobí viac škody ako úžitku a v niektorých prípadoch tento typ diletantizmu môže vies k tomu, že namiesto hlbšieho poznania človeka a vytvorenia reálnejšieho obrazu o ňom, sa dopracujeme k vytvoreniu nereálnej "karikatúry".. Navyše ke k tomu pripojíme falošné predstavy, ktoré sú rozšírené o neverbálnej komunikácii, nemôžeme sa divi, že niektorí udia sa radšej touto témou ani nezaoberajú. Psychológ PhDr. Oldřich Tegze oh adne falošných predstáv uvádza: "Každý z nás má svoju cestu, ako získava skúsenosti.... Mnoho základných poh adov na svet sme prevzali spontánne... Sú také poh ady, ktoré sme už sami v živote overili a prijali za svoje, a sú alšie, ktoré 4 ZVESTI 2/2010

5 na naše preverenie len čakajú.... Tie stereotypy hodnotenia a nahliadania na svet, ktoré sme akosi automaticky prijali bez toho, aby sme ich podrobili vnútornému kritickému dialógu, nazývame falošné predstavy. Prvou falošnou predstavou je prianie vedie trvalo skrýva pred ostatnými, čo prežívame, čo cítime, aké hodnoty vyznávame apod. Prvý mýtus v sebe ukrýva večné prianie - chcem vidie do druhých, ale nechcem, aby druhí videli do mňa.... Druhou falošnou predstavou je, že nadobudnutím dostatočných vedomostí z neverbálnej komunikácie získame trvalú prevahu a moc nad ostatnými u mi, lebo budeme vedie, čo si myslia a cítia. Mýtus padá so zistením jednoduchej pravdy, že nielen my pozorujeme a hodnotíme. V procese komunikácie sú to tiež "oni", kto nás pozorujú a hodnotia. Tre ou falošnou predstavou je domnienka, že ke vstrebáme všetky informácie o neverbálnej komunikácii v širšom význame tohto pojmu, dostaneme sa do role nadčloveka, pre ktorého zákonitosti neverbálneho výrazu a jeho interpretovate nosti nebudú plati. Štvrtou falošnou predstavou je presvedčenie, že to, čo platí raz, platí vždy v nezmenenej podobe...." Prvý mýtus predpokladá neexistujúcu schopnos človeka disponova schopnos ou dokonale ovláda všetky zložky neverbálnej komunikácie až do tej miery, že nepríde k "neželaným únikom" informácií a to človek (nech by sa snažil akoko vek) nedokáže. Druhý a tretí mýtus ignoruje skutočnos, že vo svojej prapodstate komunikácia má charakter interakcie, počas ktorého dochádza k výmene informácií obojsmerne a navyše prebieha nielen na obsahovej rovine, ale aj na rovine vz ahovej, ktorá je popretkávaná emóciami, ktoré sa počas procesu komunikácie len ve mi ažko kontrolujú a úplne potlačia. Mlčanie má tiež svoju komunikačnú hodnotu, takže domnieva sa, že dokážem ovláda svoje neverbálne prejavy do tej miery, že nič o sebe neprezradím, je len pod ahnutie sebaklamu. Zamieňa si získanie vedomostí so získaním návykov samotných je fatálny omyl. Cesta od získania vedomosti k získaniu návyku môže by dlhšia, než si myslíme a niektoré "želané" zmeny sa nikdy nemusia v našom živote odohra. Navyše nikdy nedokážeme svoju neverbálnu komunikáciu ovláda tak, aby sme ju dostali pod našu úplnú kontrolu. Najmä ak si uvedomíme, že sa jedná často o podvedomé reakcie. Štvrtá falošná predstava neráta s tak bežnou vecou, ako je rozmanitos, rôznorodos a variabilita udskej spoločnosti, jej vývoj a zmeny. Tak, ako sa vyvíja človek a jeho vedomosti, je jasné, že sa musia upravi alebo revidova poznatky aj v tejto oblasti. Navyše dôležitú úlohu v tomto prípade zohráva kontext a súvislosti, v ktorých sme ku konkrétnej skúsenosti prišli. Zdanlivo rovnakej skúsenosti môže da rozdielny kontext úplne inú sémantickú hodnotu. Samozrejme, podobných mýtov týkajúcich sa komunikácie by sme mohli nájs viac, ale ako ilustrácia nepochopenia tohto fenoménu postačujú aj uvedené. Po tom, čo sme doposia povedali, vyvstávajú zásadné otázky: Má pochopenie neverbálnych signálov a ich interpretácia nejaký význam? A ak áno, ako je možné ju v praxi využi? Psychológ Michael Argyle považuje neverbálnu komunikáciu za najpôvodnejší spôsob sociálneho chovania. Kojenec komunikuje výlučne neverbálne (prostredníctvom telesného kontaktu), neskôr mimikou a gestikou. Verbálna komunikácia nastupuje až neskôr a trvá to isté obdobie, kým sa die a naučí používa verbálnu komunikáciu. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo sa neverbálna komunikácia dostáva do podvedomia človeka a chtiac či nechtiac presvitá na povrch, aby podporila (dokreslila) náš slovný prejav alebo naopak jej nesúlad s verbálnym prejavom poukáže na to, že to, čo hovoríme, je v rozpore s tým, čo si naozaj myslíme a cítime. Ak verbálnu komunikáciu je schopný človek z ve kej časti racionálne kontrolova, aby zakryl svoje skutočné motívy, neverbálnu komunikáciu si uvedomuje bu len okrajovo alebo si ju neuvedomuje vôbec. Sná to je jeden z dôvodov, prečo sa dostala na okraj záujmu niektorých udí, hoci ňou môžeme v niektorých prípadoch nahradi verbálne vyjadrenia alebo vyjadri emóciu alebo postoj k človeku (odmietanie, pochybovanie, apod.). Pochopenie a relevantná interpretácia neverbálnych prejavov pri práci s odsúdenými nám môže ve a napoveda napr. o ich psychickom stave, emocionálnom rozpoložení a intuitívne predvída ich možnú reakciu a tak chráni seba, aj kolegov pred potencionálnym útokom alebo narastajúcou agresivitou odsúdeného. Ak počas komunikácie klient verbálne proklamuje, že je všetko v poriadku, ale v tvárových svaloch je vidite né "pošklbávanie", celé telo vykazuje známky motorického nek udu a paralingvistika prezrádza známky rozrušenia, nezariadime sa pod a toho, čo odsúdený verbálne proklamuje, ale pod a toho, čo sme "odčítali" z neverbálnych prejavov. Urobíme všetky opatrenia, ktoré je potrebné vykona u psychicky rozrušeného (dekompenzovaného) jedinca. Situácie, ke sa odsúdený resp. obvinený snaží verbálnou komunikáciou skry skutočné zámery a snaží sa o manipuláciu alebo účelové správanie, sú v práci príslušníka, ktorý sa dostáva do kontaktu s odsúdeným alebo obvineným takmer na každodennom poriadku. Navyše si musíme uvedomi, s akou vzorkou obyvate stva pracujeme - stupeň ich kriminálneho narušenia, popr. psychopaticky štruktúrovaná osobnos a negatívne osobnostné charakteristiky, niekedy aj poruchy psychického charakteru. Všetky tieto skutočnosti determinujú potrebu by ostražitým, nespolieha sa len na informácie verbálneho charakteru a nepodceňova neverbálne signály, ktoré počas interakcie s klientom vychádzajú na povrch. Manipulatívne správanie zo strany odsúdených alebo obvinených v snahe získa nejaké výhody nebývajú výnimkou. Jedným zo spôsobov, ktoré sa snažia pri tom využíva je prekračovanie osobnej, resp. až intímnej zóny, čo môže vytvára na príslušníka (napr. pedagóga) tlak. Každé takéto prekročenie spôsobuje nepríjemné pocity, vyvoláva potrebu zväčši vzdialenos a odstup od takéhoto "narušite a" - napr. aj cúvnutím spä. Možno si to ani neuvedomujeme, ale ak by sme urobili kroky spä, len by sme tým vyjadrili, že pred ním ustupujeme a zaujímame defenzívny postoj. Správnym riešením takejto situácie je slušne, ale jasne mu vymedzi miesto, ktoré mu patrí - mimo osobnej a intímnej zóny a potom môžeme s chladnou hlavou a potrebným pokojom rieši akúko vek požiadavku v zmysle zákona. Ak je jeho požiadavka neoprávnená, mám dostatok priestoru a potrebného nadh adu, aby som ju zamietol a alej sa ňou nezaoberal. Samozrejme, že manipulatívne spôsoby správania môžu nadobúda ve a podôb - od pokusov emocionálne ovplyvni príslušníka, cez snahu zastraši ho "písaním s ažností" apod. Vždy však je potrebné takéto situácie zvláda s odstupom a profesionálne. Manipulácii nepod ahnú a urobi všetky potrebné kroky v zmysle zákona. Podobne ako manipulatívne správanie, môže ma aj agresívne správanie latentné formy, ktoré môžu za určitých podmienok prerás do otvorenej agresie. Preto akéko vek podceňovanie symptómov týchto javov nielen vo verbálnej, ale aj neverbálnej oblasti by sa mohlo príslušníkovi vypomsti. Napríklad uprený chladný poh ad odsúdeného do očí príslušníka s takmer nepretržitým zrakovým kontaktom, strnulý postoj tela, napäté tvárové svaly, bez verbálnej komunikácie, ruky zovreté v päs, možno vyloži naozaj len jedným spôsobom - agresívny postoj človeka pripraveného zaútoči. Neverbálna komunikácia môže by zdrojom cenných informácií pre pedagóga o emocionálnom rozpoložení odsúdeného, o jeho vz ahu k ostatným odsúdeným na oddiele (ako ho prijímajú či neprijímajú odsúdení, či má alebo nemá problém), o tom, či hovorí pravdu alebo niečo vedome tají apod. Ak počas pohovoru stojí pri dverách, nervózne pohybuje rukami, po celý čas rozhovoru uhýba poh adom stranou a nedokáže ani na chví u udrža zrakový kontakt, môže sa pedagóg oprávnene domnieva, že odsúdený niečo tají alebo klame, resp. má nejaký problém. Uviedli sme len nieko ko príkladov ako ilustráciu možnosti využitia poznatkov z oblasti neverbálnej komunikácie v služobnej činnosti príslušníka. Ale nemožno ich chápa ako náhradu komunikácie verbálnej, tá má a bude ma v našej práci nezastupite né miesto. Taktiež si nemožno myslie, že pochopením neverbálnej komunikácie získame nejaké "zrkadlo pravdy", ktoré nám vždy ukáže len relevantné informácie o klientovi. Je však vhodnou pomôckou a dobrým nástrojom na získanie doplnkových informácií o emocionálnom rozpoložení, vnútornom nastavení tak, aby sme mohli svoju prácu vykonáva efektívnejšie a s minimalizovaním zbytočných chýb a omylov v zaobchádzaní s odsúdenými a obvinenými. Samozrejme, táto problematika je ove a obsiahlejšia. Účelom článku však nebolo da vyčerpávajúce informácie o nej, ale predloži aspoň základné informácie využite né v praxi. Je na každom z nás, ako bude s týmito poznatkami naklada v každodennom pracovnom živote. Použitá literatúra: Tegze Oldřich, Neverbální komunikace, Computer Press, Praha, 2004, Allan Pease, Reč tela, Ikar, 2004, PhDr. Juraj Šatánek, CSc., Komunikácia v rodine, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, 2004, Jaroslav Erneker, Komunikácia v riadiacej činnosti, Akadémia policajného zboru v Bratislave, Bratislava, 2002, Doc. PhDr. Jitka Moravcová, PhD., Sociálna psychológia, Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied, Banská Bystrica 2004, Ingrid Matoušková, Joža Spurný, Komunikačně náročné situace v policejní praxi, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., Plzeň 2005 Komárková, Slaměník, Výrost, Aplikovaná sociální psychologie III, vydavate stvo Grada publishing a.s., 2001, Vera F. Birkenbihlová, Umenie komunikácie, vydavate stvo: Aktuell, Bratislava, 1999 O ga Škvareninová, Rečová komunikácia, Slovenské pedagogické nakladate stvo, 1994 PhDr. Milan Slávik, PhD., Sociálna komunikácia - techniky nácviku komunikačných zručností, 2005 Michael Argyle, Social Interaction, Tavistock Publications, kpt. Mgr. Ing. udovít Kara, lektor 2/2010 ZVESTI 5

6 Samovraždy počas výkonu väzby Každý rok zomrie v nemeckých väzniciach okolo 100 udí. Mnohí z nich pritom ani nie sú odsúdení, ale predbežne iba väzobne zaistení. V mnohých prípadoch zostáva aj motivácia pre takéto konanie záhadou. Diplomovaná psychologička Katharina Bennefeld-Kersten z Celle vyhodnotila pre kriminologickú službu dolnosaskej väzenskej služby 645 prípadov samovrážd z rokov 2000 až 2006 a prišla k podivuhodným výsledkom: 359 (56%) väzňov sa zabilo počas výkonu väzby pričom vo výkone trestu sa nachádza 5x viac udí ako vo výkone väzby. Najnebezpečnejším obdobím sú prvé noci vo výkone väzby. Každý štvrtý skúmaný prípad sa stal počas prvých 14 dní. Niektorí sedia len nieko ko hodín, prípadne pár dní a už si zvolia smr ako východisko. Mladý muž, ktorý koncom minulého roka zaplnil stránky tlače v Nemecku na základe obvinenia z vydierania, sa obesil. Právni experti sa zhodujú na tom, že nariadenie výkonu väzby bolo povrchné. Samovražda 20-ročného mladíka nie je žia tragickou výnimkou. Dodnes sú niektoré podmienky pre výkon väzby tvrdšie ako počas výkonu trestu odňatia slobody, hoci obvinení stále ešte nie sú odsúdení a v konečnom dôsledku môžu by nevinní. Tento bavorčan bol za mrežami 10 dní v berlínskom ústave Plötzensee. Počas noci si zhotovil škrtidlo z poste ného prádla a ráno pri otvorení cely sa mu už nedalo pomôc. Je to tento rok už siedmy prípad úmrtia v niektorom z berlínskych väzení a bolo zaznamenaných asi 30 prípadov v štádiu pokusu. Justičná správa vyhlasuje : "robíme čo môžeme, aby sme týmto prípadom zabránili". Pri vzatí obvineného do väzby je cielene preverované, či tento má alebo nemá sebe vražedné sklony. Pod a vyhlásenia hovorcu bol tento muž z kategórie absolútne nenápadných. Ani pri najdôkladnejšej profylaxii nie je možné takýmto prípadom zabráni. "Šok z väzenia" - ako sa tento pocit zvykne nazýva - vytrhnutie z doterajšieho spôsobu života - nie je neznámy problém. Zatknutie a uväznenie sú stresujúce udalosti, ke obvinený často nevie čo ho čaká a je izolovaný od prostredia, ktoré mu obvykle poskytuje podporu. Štyria z desiatich uväznených sa počas prvých 14 dní pohrávajú s myšlienkou "urobi krátky proces". Pričom iba tretina z týchto udí bola personálom väzníc označená ako riziková. Právni experti aj z tohto dôvodu už roky požadujú rozsiahlu reformu výkonu väzby. Nepríjemné na väzbe je najmä to, že nikdy presne neviete ako dlho bude trva a chýbajú možnosti jej zmiernenia. Medzi inými stále platí to, že obvinení sú 23 hodín denne uzamknutí vo svojej cele. Pod pa bou kritiky nie sú len samotné podmienky pre výkon väzby, ale aj početnos jej nariadenia. Hoci tieto čísla už začali klesa, ešte stále je väzba naria ovaná príliš často a príliš povrchne. Najväčším problémom sú v tomto prípade vyšetrujúci sudcovia. Ich predstava, čo to znamená "sedie vo väzbe", je často nedostatočne vyvinutá. V tomto prípade sa uväznenia dovolávala prokuratúra z dôvodu možného úteku nako ko obvinenému hrozil 5-ročný trest. Často sa stáva, že obvinení nie sú v konečnom dôsledku odsúdení do výkonu trestu odňatia slobody, napriek tomu strávia vo väzení ve a mesiacov. Prednedávnom bola v Berlíne prepustená z väzby 21-ročná žena, ktorá bola podozrivá z toho, že podpálila auto. Po piatich mesiacoch rozhodol súd, že predložené dôkazy nie sú dostatočné na odsúdenie. Pravdepodobne bude spod obžaloby oslobodená. Aj v prípade 20-ročného bavorčana by sa jednalo bu o peňažný trest alebo o podmienečný trest odňatia slobody. Od roku 2006 riešia spolkové krajiny dilemu ako by mala väzba "vypada ". V Berlíne momentálne prebieha porada vo výbore pre právne záležitosti. Obvinení by mali v budúcnosti pracova, mali by ma možnos zariadi si cely osobnými predmetmi, nosi civilné oblečenie. Mohli by ma možnos predĺženia návštev dospelí na 2 hodiny mesačne a mladiství na 4 hodiny. Ani to však Nemecké združenie advokátov nepovažuje za dostatočné - predovšetkým žiadajú rozšírenie komunikácie s vonkajším svetom cez telefón a internet, ako účet prezumpcie neviny. Vedci vidia momentálne jedno východisko z tejto situácie : väzni potrebujú v akútnych krízových situáciách ma možnos s niekým hovori, najmä v noci. V Dolnom Sasku už plánujú určitý druh duchovnej telefonickej linky pomoci určenej pre obvinených najmä v začiatkoch výkonu väzby. Hlavným predpokladom však bude aby väzenskí kapláni boli pripravení pomáha a čas činností aj na seba prebra. Dostupné na: erpressers-article html Preložil: pplk. Mgr. Norbert Kuruc lektor Využitie airsoftových zbraní vo výcviku stre by frekventantov základného výcviku. Čo je airsoftová zbraň? Je to funkčná replika skutočných zbraní. Koncom minulého roku boli pre Inštitút vzdelávania v Nitre zakúpené 4 kusy airsoftových pistolí CZ 75 D Compact, ktoré majú prispie k zdokona ovaniu praktických nácvikov a návykov pri výučbe streleckej prípravy na Inštitúte vzdelávania. Airsoftová CZ 75 D Compact akoby svojmu vzoru z oka vypadla. Nálepka s nápisom informujúcim o počiatočnej energii strely v jouloch na boku tela zbrane upozorňuje, že ide o airsoftovú pišto. Vyrába sa v nieko kých variantách. Prvá má manuálne napínanie a jednočinnú spúš, druhá je poháňaná CO2 odoberaným z nádržky vsadenej do výrezu v zásobníku, alšiu poháňa plyn Green Gas. Pišto má čierne telo a záver. Na avej strane záveru je znak Českej zbrojovky a nápis CZ 75 D COMPACT. Na tele zbrane avej strany pred atrapou záchytu záveru je znak firmy ASG. Na tele zbrane pravej strany je v pä hrannom znaku písmeno F a za ním nápis Cal. 6 mm BB informujúci o ráži použitých striel. Časti vnútorného mechanizmu sú vyrobené z ocele, ahkých zliatin a plastu. Kvalitná hlaveň je vybavená skrytou skrutkou v mieste nábojovej komory, ktorá umožňuje strele rotačný pohyb a tak zvýšenie presnosti jej balistickej dráhy. Ovládacie prvky tvoria: prehnuté spúš adlo tvaru D, zdrsnený, drážkami upravený kohútik, poistka, záchyt zásobníka a úchopné drážky na bokoch záveru. Mieridlá sú zvýraznené tromi bielymi bodmi. Hranolová muška je osadená do drážky v závere z predu a zaistená čapom. Do strán posuvný cie nik je v priečnej drážke v samostatnom púzdre, ktoré verne napodobňuje vzh ad štandardného cie nika CZ 75. Nastavenie cie nika sa vykoná pomocou korekčnej skrutky na avej strane. Na čele tela zbrane pred vydrážkovaným čelom lúčiku je lišta umožňujúca nasadenie optoelektronických doplnkov. Rukovä má čelo aj chrbát zdrsnený zvislými drážkami. Boky sú vyrobené z tvrdšej pryže. V dolnej časti na oboch stranách je logo Českej zbrojovky Uherský Brod. Zásobník má kapacitu 15 striel a botku z tvrdenej pryže. Príslušenstvo zbrane tvorí návod, nádobka s umelej hmoty so 100 ks striel ráže 6 mm BB o hmotnosti 0,20g vyrobených z bieleho plastu a inbusový k úč so skrutkovačom. Výcvik stre by príslušníkov zaradených do základného výcviku spočíva v teoretickej, ale hlavne v praktickej časti prípravy. Prechádza sa od bezpečnostných pravidiel k základnej manipulácii so zbraňou. Frekventanti si osvojujú základné zručnosti potrebné pre mierenú stre bu a zvládnutie postojov obrannej stre by. Všetky cvičenia so zbraňou smerujú k tomu aby sa odstraňoval u frekventantov strach zo zbrane ako takej. Neustále vštepujeme frekventantom jedno zo základných bezpečnostných pravidiel, že len dobrá znalos zbrane nám s ňou umožňuje aj účelnú a bezpečnú manipuláciu. V dňoch až sa v Školiacom stredisku Santovka konal 22. beh základného výcviku. Prvýkrát sme mali možnos pri nácviku stre by využíva airsoftovú CZ 75 D Compact hop up systemu imitujúcej spätný náraz. Vzh adom na ve kú podobnos airsoftovej zbrane k reálnej zbrani sa aj výcvik podobal reálnym podmienkam obrannej stre- by. Strie alo sa v miestnosti na vzdialenos 7 metrov na služobné terče využívané pre parkúrovú stre bu. Výsledky boli ve mi dobré. Odozvy zo strany frekventantov na airsoftovú zbraň sú ve mi pozitívne. Aj v čase osobného vo na boli záujemci, ktorí sa zdokona ovali pod doh adom inštruktorov v stre be s uvádzanou zbraňou. Snahou všetkých inštruktorov, ktorí participujú na všetkých hodinách streleckej prípravy je, aby sa frekventanti pre ostré školné stre by pri dodržaní bezpečnostných pravidiel stále viac a viac zdokona ovali a tým prispeli k čo najlepším výsledkom. Použitá literatúra: Střelecká revue - leden 2010, airsoft CZ 75 D Compact, Pavel Klozik mjr.mgr. Ján Bučko, lektor mjr. Mgr. Branislav Majerský, inštruktor streleckej prípravy, ÚVV a ÚVTOS Leopoldov 6 ZVESTI 2/2010

7 Požiadavky kladené na inštruktora základného výcviku Základný výcvik je už od roku 2005 nedelite nou súčas ou vzdelávacieho procesu v Inštitúte vzdelávania Zboru väzenskej a justičnej stráže ( alej len "inštitútu vzdelávania zboru"). Základný výcvik možno považova za základovú dosku domu vedomostí a zručností budúceho profesionála, príslušníka zboru. Každý dobre vie, že len na pevných kvalitných základoch sa dá vystava kvalitný príbytok. Preto je ve mi dôležité vedie, ako a kým sú tieto základy budované. Na otázku ako prebieha počiatočná príprava príslušníkov sme už odpovedali v článkoch o organizácii a obsahu osnov základného výcviku. V tomto článku chcem v krátkosti spomenú tých, ktorí sa podie ajú na budovaní základov vedomostí a zručností u novoprijatých príslušníkov. Sú to inštruktori základného výcviku. Základné výcviky od roku 2005 zabezpečovali tímy inštruktorov vytvorené z lektorov inštitútu vzdelávania zboru a externých inštruktorov z ústavov zboru. Externými inštruktormi sa mohli sta len vybraní skúsení príslušníci so vz ahom k pohybovým aktivitám, stre be a výcviku sebaobrany, a ktorým súčasne bolo prirodzené poradové vystupovanie,. Ako každá žijúca bunka aj tieto kolektívy prechádzali svojím vývojom. Tento bol ovplyvnený dvomi hlavnými okolnos ami. V prvom rade to bolo predĺženie doby základného výcviku z dvoch týždňov na 4 týždne a druhou bolo doplnenie kolektívu lektorov v inštitútu vzdelávania. Pri dopĺňaní inštitútu vzdelávania zboru o nových lektorov sa prihliadalo aj na ich schopnosti kvalitne vykonáva funkciu inštruktora základného výcviku. Až po potom mohlo vedenie inštitútu vzdelávania prikroči k organizovaniu základných výcvikov bez pomoci externých lektorov, plne v réžii inštitútu vzdelávania zboru. Lektori inštitútu vzdelávania vo funkcii inštruktorov základného výcviku sú osobami "prvého kontaktu" preto by mali by pre frekventantov prirodzenými autoritami. Ich autorita musí vychádza z príkladného správania a vystupovania, rozsahu a hĺbky vedomostí a zručností. Inštruktor základného výcviku nielen, že zabezpečuje výcvikový proces, kde odovzdáva svoje vedomosti a učí novým zručnostiam, ale je v kontakte s frekventantmi aj v mimopracovnom čase. Inštruktor základného výcviku je takzvane na očiach počas celého dňa a jeho správanie a vystupovanie je posudzované aj v tomto čase. Ako sa správa počas výcviku i po ňom rozhoduje, či sa stane príkladom hodným nasledovania alebo nie. V dnešnej dobe, priam prešpikovanej príkladmi akčných hrdinov je to ve mi ažká úloha. Sta sa príkladom pre mladých udí si žiada viac než len by múdrym a šikovným. Musí vedie tieto vedomosti odovzda a priam vyvola u frekventantov hlad po získavaní alších informáciách a poznatkoch. Inštruktor základného výcviku by mal by prísnym a spravodlivým, pritom s vysokou mierou empatie, pretože frekventant nie je len príslušník zboru, ale aj človek so svojimi staros ami a rados ami. Inštruktor má vplyv aj na vytváranie kolektívu frekventantov a to hlavne objektívnym hodnotením ich činností a vystupovania. Dobrým inštruktorom môže by teda len príslušník s kladnými osobnostnými vlastnos ami ale súčasne sa nesmie zabúda na jeho odbornú spôsobilos. Kvôli zabezpečeniu najvyššej možnej kvality výcviku sa každý inštruktor špecializuje na niektorú z preberaných problematík. Pri obsadzovaní jednotlivých behov základného výcviku sa vytvárajú tímy inštruktorov tak, aby bola plne využívaná ich odborná špecializácia, na dosiahnutie maximálnej kvality výučby. To neznamená, že iným činnostiam, ktoré priamo nesúvisia s jeho odbornos ou lektora sa nevenuje. Náročnos funkcie inštruktora je práve v tom, že musí okrem svojej odbornosti na vysokej úrovni zvláda poznatky aj z ostatných predmetov. Tieto predmety sú : poradová, odborná, telesná, strelecká, spojovacia, topografická a protichemická príprava. Každodenný výcvik začína rannou rozcvičkou za každého počasia a končí v poobedných hodinách. Výcvik prebieha z väčšej časti na ihriskách a v teréne od januára do decembra v mraze a snehu, počas jarných i jesenných daž ov aj letných horúčavách. Pobyt a pohyb v teréne je náročný nielen pre frekventantov, ale i pre inštruktorov. Každý z nich musí by preto na vykonávanie svojej práce aj patrične fyzicky disponovaný. Len dobre fyzicky pripravený jedinec sa nepoddá únave a nepo avuje v náročnosti na seba ani svojich zverencov. Hodnoti činnos družstiev frekventantov pri činnosti v teréne, možno len ke ich činnos bezprostredne sledujete. Zrýchlený presun alebo dia kový pochod je pochodom a presunom aj pre inštruktora, pretože musí sledova činnos frekventantov, musí by schopný okamžite rieši aj nepredvídané situácie napríklad pri úrazoch a podobne. Ak chceme dospie do stavu, aby frekventanti vykonávali jednotlivé činnosti samostatne, musia by k týmto činnostiam patrične vyškolení. Školi ich, znamená vykona množstvo názorných ukážok a to hlavne v streleckej príprave, poradovej príprave a telesnej príprave. Bez fyzickej zdatnosti a primeranej pohybovej kultúry školiaceho inštruktora by to nebolo možné. O osobnosti inštruktora základného výcviku a jeho schopnostiach by sa dalo popísa ve a článkov a ove a obsiahlejších. Tento článok o požiadavkách kladených na inštruktorov základného výcviku bol len krátkym výpočtom vlastností a zručností, ktoré musia ma, aby kvalitne vykonávali svoju prácu k všeobecnej spokojnosti. mjr. Mgr. Stanislav Babala lektor Nové trendy vo vykonávaní streleckej prípravy a strelieb S účinnos ou RGR č.22/2009 o zabezpečovaní a vykonávaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže ( alej len "rozkaz") sa spôsob vykonávania streleckej prípravy a strelieb v Zbore väzenskej a justičnej stráže ( alej len "zbor") radikálne zmenil. Bude potrebné zmeni spôsob mierenia a manipulácie zo zbraňou z dôvodu zmeny samotného vykonávania streleckých cvičení a tzv. parkúrovej stre by, ktorá v sebe nesie prvky obrannej stre by najviac sa približujúcej k reálnym situáciám, ktoré pri plnení služobných povinností môžu vzniknú. A preto stojíme pred novou výzvou a nutnos ou popasova sa so zmenou myslenia a odbúrania zafixovaných pohybových návykov a motorických stereotypov, ktoré pri činnosti so zbraňou a pri výkone streleckých cvičení realizujeme mnohí z nás bez kontroly vedomia. Nový rozkaz rozde uje streleckú prípravu na čas teoretickú, podstatnú na osvojenie si právnych predpisov, praktickú, ktorej podstatou je zvládnutie nácviku stre by bez nábojov, tzv. suchý nácvik, rozborky a zborky služobnej zbrane ( alej len "zbraň") a vykonanie ostrých strelieb. Novinkou v organizačnom zabezpečení strelieb je v novom rozkaze osoba inštruktora, ktorá disponuje osvedčením o odbornej spôsobilosti získaným úspešným absolvovaním kurzu inštruktorov. Po absolvovaní takéhoto kurzu je osoba inštruktora oprávnená organizova, zabezpečova vyučovanie, riadenie, hodnotenie a kontrolovanie streleckej prípravy uskutočňovanej v zbore, taktiež môže zastáva funkciu riadiaceho stre- by. Teoretická, praktická príprava a získanie odbornej spôsobilosti na výkon činnosti inštruktora sa vo výcvikovom roku 2009 uskutočnili v spolupráci s Akadémiou PZ v Bratislave, realizáciou odborného kurzu školite ov streleckej a odbornej prípravy, v ktorom bolo celkovo vyškolených 80 inštruktorov z radov príslušníkov zboru. Tento kurz bol výsledkom dobrej komunikácie a vz ahov Odboru ochrany a obrany Generálneho riadite stva zboru, Inštitútu vzdelávania zboru a vedenia Akadémie PZ v Bratislave. Strelecká príprava príslušníkov sa musí vykonáva diferencovane a preto sa príslušníci rozde ujú do piatich skupín. V závislosti od zaradenia v skupine je i frekvencia výcviku počas kalendárneho roka iná. V závere každého výcvikového roka sa vykonáva previerka v stre be v tzv. hodnotiacom parkúre. Ďalším novým a ve mi podstatným rozdielom je rozlišovanie rôznych kondícií zbrane. Pod termínom kondícia zbrane rozumieme pripravenos zbrane na jej použitie. Kondícia zbrane č.1 - náboj v nábojovej komore, kohútik v prednej polohe, zbraň bezpečne v puzdre. Kondícia zbrane č.2 - zásobník zasunutý v šachte zbrane, nábojová komora prázdna, zbraň bezpečne v puzdre. Kondícia zbrane č.3 - zbraň bezpečne v puzdre, zásobník mimo zbrane. Kondíciu zbrane č.4 určuje inštruktor. V praktickej príprave, ktorej podstatou je zvládnutie suchého nácviku stre by si, musia príslušníci osvoji rozlišovanie jednotlivých kondícii zbrane a činnosti na povely inštruktora na palebnej čiare, aby sa predišlo porušeniu bezpečnostných pravidiel počas ostrých strelieb. Prvé praktické skúsenosti ukazujú, že najnáročnejšia kondícia na zvládnutie je kondícia č.1. Je potrebné dôkladne nacviči bezpečné vypustenie kohútika do prednej polohy, aby sa predišlo náhodnému výstrelu a tým i ohrozeniu bezpečnosti na strelnici. Na tieto účely sú využívané tzv. rezy zbraní a airsoftové zbrane, ktorými disponuje väčšina ústavov. Až po bezchybnom zvládaní vypustenia kohútika nasucho pristúpime k tým cvičeniam a parkúrom, kde sa začína s nábojom v nábojovej komore, kohútikom v prednej polohe a zbraňou bezpečne v puzdre. Na precvičovanie činností so zbraňou alebo odstraňovanie poruchy zbrane, ktorú nie je možné vybi, slúži tzv. bezpečnostná zóna, ktorú určí inštruktor. Je to smerovo a úsekovo označená zóna, v ktorej môže strelec manipulova so zbraňou so súhlasom inštruktora i bez jeho priameho dozoru. Taktiež je nutné osvoji si novú povelovú techniku, ktorá je ve mi jasná a pri dodržiavaní povelov inštruktora je stre ba maximálne bezpečná. Je na samotnom inštruktorovi, či zvolí polohu pre nabíjanie, vybíjanie a prehliadku zbrane v k aku z dôvodu lepšej preh adnosti pri vykonávaní tejto činnosti alebo nechá strelcov robi tieto činnosti na palebnej čiare v stoji. Jeden z nových prvkov je i nezaradenie streleckého cvičenia zo samopalu vz.61 do tematických plánov ostrých strelieb pre ústavy v prílohe č.1 k RGR č.11/2010 o výcviku príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Je totiž predpoklad jeho vyradenia z výzbroje zboru, ale aj napriek tomu je potrebné cviči príslušníkov aj s touto zbraňou, nako ko sú ešte stále typy strážnych stanovíš, kde sa služba vykonáva zo samopalom vz.61. Samotný výcvik v streleckej príprave musí vzh adom na náročnos vykonania parkúrovej stre by postupova od jednoduchších k zložitejším a od pomalých k rýchlejším cvičeniam. Je potrebné precvičova rozoberanie zbrane, skladanie a vedenie k samostatnosti pri odstraňovaní vidite ných porúch. Ve mi dôležitý je nácvik bez použitia streliva a to nielen u novoprijatých príslušníkov a tých menej zručných zo zbraňou, ale aj u skúsených strelcov. Aj u týchto je potrebné nacviči si v modelovej situácii smer, taktiku a ekonomiku pohybu. Je nevyhnutný nácvik obsluhy strelnej zbrane, tasenie, nabíjanie, nahodenie pred oči a zapichnutie na terč. Vypestova návyk držania zbrane v zornom poli očí a pozorovania priestoru pred sebou. Ve ký krok vpred je i zvládnutie tzv. dvoj- 2/2010 ZVESTI 7

8 výstrelu. Dôležitý je i postoj strelca, správne držanie zbrane, bezpečný pohyb pri presúvaní sa. Postupne do jednotlivých cvičení, v závislosti od úrovne zručnosti strelca zapracováva prvky osobného krytia, nepriestrelný úkryt, vysoký, stredný a nízky úkryt, zmeny polohy alebo miesta. Osvoji si rozlišovanie situácie: páchate, páchate - rukojemník, neozbrojený a gong. Podstatný rozdiel je v použití terčového materiálu, strie a sa na služobné terče označené P1, P2, PP, PR, N, a G. (podrobnejšie sú vysvetlené v prílohe č.2 k RGR č.22/2009) Základným a zásadným rozdielom vo vykonávaní streleckých parkúrov je ich dynamizácia, v rámci ktorej sa strelec presúva z bodu A do bodu B, skrátenie vzdialenosti na stre bu, ktorá je pudová, zbraň sa zapichuje na terč, drží sa obojručne v zornom poli očí a strelec je pod neustálym časovým stresom. Dôležité je z h adiska taktiky riešenia situácie i zvládnutie mierenia oboma očami. Práve strelecké parkúry slúžia na najlepšie preverenie praktických zručností použitia zbrane a sú postavené tak, aby čo najlepšie napodobnili reálnu situáciu bojovej stre by. Preveria jednotlivé praktické prvky použitia zbrane: rýchle tasenie zbrane, dvojvýstrel, bezpečný pohyb a premiestňovanie sa zo zbraňou, taktické krytie sa za prekážkami, dodržiavanie bezpečnej manipulácie so Testovanie úrovne vedomostí pomocou informačných technológií 1.čas (E-learning ) Informačné technológie v súčasnom období zásadným spôsobom ovplyvňujú úroveň vyučovacieho procesu. Každá vzdelávacie inštitúcia, ktoré chce úspešne pôsobi vo svojom odbore, musí ma moderne vybavené kabinety a učebne. Mala by ma lektorov, školite ov, inštruktorov, ktorí využívajú informačné technológie vo všetkých fázach vzdelávania: príprava na vyučovanie, vlastná realizácia prednášky, priebežné vyhodnocovanie, spätná väzba, záverečné preskúšanie, vydanie osvedčenia, doško ovanie. Jedným z prostriedkov vzdelávania a preskúšania sú testy - testové batérie. Jednoznačne formulovaná otázka, k nej 3 alternatívy odpovedí a ešte stanovený časový priestor na výber správnej odpovede - je to jednoduché, rýchle, opakovate né skúšanie. Modifikova môžeme počet otázok, vybera ich zbraňou, ale hlavne spracovanie časového stresu po odznení zvukového signálu pre začatie akcie. Ten vytvára v strelcovi aj samotná penalizácia za nezostrelenie gongu, zásah mimo vyznačeného páchate a, zásah v "N" terči a nezostrelenie kovového "PP" terča. Je zjavné, že sa začala písa nová kapitola, ktorá posunie príslušníkov zboru v manipulácii so zbraňou vpred, na inú úroveň, ktorá dáva predpoklad optimálneho zvládnutia možných situácií vzniknutých počas výkonu rôznych druhov služby príslušníkov zboru. Inštitút vzdelávania zboru urobí všetko pre to, aby sa novoprijatí príslušníci zboru dôkladne oboznámili so základmi novej formy streleckej prípravy a pripravili tak základ pre alšiu činnos v jednotlivých ústavoch. npor. Mgr. Pavol Verai lektor Použitá literatúra: RGR č.22/2009 o zabezpečovaní a vykonávaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. RGR č. 11/2010 o výcviku príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. pod a práve prebratej témy, alšia výhoda počítačových testov je možnos používa ich priebežne. Spätnú väzbu od poslucháčov získavame po každom prebratom tematickom celku. Doteraz sa testy väčšinou napísali, vytlačili, a pripravila sa tabu ka, kde sa krúžkovali správne odpovede. Lektor musel pod a šablóny vyhodnocova správne odpovede. Zbytočne ve a opakujúcej sa práce, ktorú môže nahradi počítač. Počítačové testy umožňujú vyhodnoti odpovede jednotlivca, kde skúšajúci vidí konkrétne odpovede priamo v danom testovacom prostredí. Šetrí sa papier, čas a teda i finančné prostriedky Počítačové testy umožňujú vyhodnoti i celú skupinu skúšaných ako celok. Tu je zobrazená početnos v jednotlivých alternatívach, percentuálne vyhodnotenie úspešnosti zodpovedania danej otázky: Štatistika početnosti nesprávnych odpovedí nás upozorní na rezervy vo vyučovacom procese. Počítačové testy umožňujú zmeni poradie otázok, spresni správnu odpove v danej alternatíve. Ťažké otázky, alebo problematické (zle pochopené) sa môžu v nasledujúcom testovaní odstráni resp. zrozumite ni. Nemožno nespomenú i výhodu prístupnosti. Počítačové testy môžu by sprístupnené v každom počítači, ktorý je pripojený na testový server, či už priamo v učebni, v kabinete, v kancelárii, ale aj na dia ku - z domácnosti, z iného ústavu. Informačné technológie umožňujú ve mi presne determinova prístupy do testov v režimoch : 1. read only (E-learning). 2. read and write( už so zapisovaním odpovedí na konto prihláseného užívate a). Pokračovanie v budúcom čísle. mjr. Mgr. František Polák lektor 8 ZVESTI 2/2010