NNEJ DEGRADÁCIE PÔDY

Transkript

1 HLAVNÉ PRÍČINY A DÔSLEDKY ANTROPOGÉNNEJ NNEJ DEGRADÁCIE PÔDY NORA POLLÁKOV KOVÁ Slovenská poľnohospod nohospodárska univerzita

2 Definícia pôdy podľa a OSN: Pôda je obmedzený a nenahraditeľný ný prírodný rodný zdroj. V prípade pade postupujúcej degradácie a jej straty sa stáva limitom ďalšieho rozvoja ľudskej spoločnosti. Ak by prestala existovať pôda, prestane existovať biosféra s ničivými ivými následkami pre ľudstvo.

3 FUNKCIE PÔDY rastové médium rastlín a životný priestor pre pôdne organizmy produkcia biomasy filtrácia, neutralizácia, premena a akumulácia energie, živín, vody aj nečistôt udržiavanie genofondov živých a asanácia odumretých organizmov v prírode funkcie spojené s ľudskými aktivitami (priestor pre technické a socio-ekonomické aktivity, zdroj surovín, kultúrne a prírodné dedičstvo krajiny)

4 Potraviny získanz skané hospodáren rením m na pôde budú hlavným zdrojom výživy ľudstva aj v 3. tisícro cročí Rastúci tlak na prírodn rodné zdroje Ak nezmeníme vytýčený smer cesty, skončíme tam, kde máme m me namierené

5 HISTÓRIA VPLYVU ČLOVEKA NA PÔDU rokov p.n.l. - začiatok cieľavedom avedomého využívania vania pôdy

6 HISTÓRIA VPLYVU ČLOVEKA NA PÔDU 18. st. - nástup priemyselnej revolúcie a nebývalého využívania vania aža drancovania prírod. rod. zdrojov, ako i degradácie a ničenia pôdy.

7 Degradácia pôdy je. znižovanie jej kvality; tiež čiastočná alebo úplná strata jednej alebo viacerých funkcií.

8 Antropogénna nna degradácia pôdy je proces vyvolaný ľudskou činnosťou, ou, ktorý znižuje súčasns asnú alebo budúcu schopnosť pôdy umožň žňovať život ľudstvu.

9 HLAVNÉ PRÍČINY ANTROPOGÉNNEJ NNEJ DEGRADÁCIE PÔDY 1. Odlesnenie alebo odstránenie prirodzenej vegetácie 2. Poľnohospod nohospodárstvo 3. Urbanizácia 4. Nadmerné spásanie sanie 5. Priemyselná činnosť

10 V európskej Tematickej stratégii na ochranu pôdy sús definované hlavn. hlavné procesy degradácie pôdy: erózia úbytok pôdnej organickej hmoty znečistenie pôdy zasoľovanie ovanie pokles pôdnej biodiverzity zhutnenie pôdy zosuvy a zaplavenie zábery pôdy pre nebiologické účely Rôzne typy degradácie sa často vzájomne ovplyvňuj ujú.

11 Antropogénna nna degradácia pôdy

12 ERÓZIA PÔDY. Je to prirodzený proces zarovnávania vania reliéfu Urýchlená erózia nastáva po zmene prírodných rodných podmienok antropickou činnosťou. ou.

13 Hlavné príčiny urýchlenej vodnej a veternej erózie: odstránenie prirodzenej vegetácie neprimerané obhospodarovanie pôdy

14 Dôsledky vodnej a veternej erózie:. odnos pôdnych častíc znehodnotenie ovzdušia znižovanie úrod zanáš ášanie nádrn drží

15 Zastúpenie celkovej a urýchlenej erózie pôdy Územie celková vodná erózia urýchlená veterná erózia celková [% územia] urýchlená ľadovcová a snehová celková Svet 54 7,3 34 3,7 16 Európa ,4 - Slovensko ,4 0,4 (GLASOD, 1991; EC, 2006; Bedrna,, 2002)

16 ÚBYTOK PÔDNEJ ORGANICKEJ HMOTY Antropogénne nne príčiny úbytku pôdnej org. hmoty: výrub lesa rozoranie panenskej pôdy + aerácia vysušovanie pôdy odnos úrody a org. hmoty na biopalivá

17 Kultivovaná pôda obsahuje menej org.. hmoty ako neobrában baná v porovnateľných ných pôdno- klimatických podmienkach. Vypočítan taná ročná produkcia organických hnojív v zo živočíšnej výroby na Slovensku Rok (Zelená správa) HD ošípané ovce hydina spolu p.p. o.p. produkcia [10 6 t] [t.ha - 1.rok - 1 ] ,59 19,28 1,45 0,19 36,5 14,7 24, ,05 12,74 0,98 0,21 20,9 8,4 14, ,88 5,99 1,09 0,18 12,1 5,0 8, ,67 4,98 1,17 0,18 11,0 4,4 7,8

18 Obsah org.. uhlíka v pôde sveta (Ruesch Ruesch a Gibbs,, 2008) Obsah org.. uhlíka v pôde Európy Územie py (0,0-0,25 0,25 m) veľmi nízky n a nízky (< 2,0 %) stredný (2,1-6,0 %) Európa 45 % územia 45 % územia

19 Dôsledky zníženia obsahu org. hmoty v pôde: degradácia fyzikálnych vlastností (štruktúra, pórovitosť, vododržnos nosť) zhoršenie chem. vlastností (sorpcia, pufrovitosť,, obsah živín) zníženie energie, uhlíka a biologickej aktivity

20 POKLES PÔDNEJ BIODIVERZITY

21 . Antopogénne nne príčiny znižovania biodiverzity pôdy: zmena pôvodných ekosystémov zhutňovanie, erózia pesticídy, alkalizácia cia, acidifikácia cia, znečistenie deficit živín

22 Antropizáciou postupne dochádza dza k zhoršeniu životných podmienok pre pôdne organizmy

23 ZNEČISTENIE PÔDY 6 hlavných procesov antropogénneho nneho znečistenia pôdy: alkalizáciou acidifikáciou ciou ťažkými kovmi

24 ZNEČISTENIE PÔDY pesticídmi a org. látkamil dusičnanmi a fosforečnanmi

25 ZNEČISTENIE PÔDY Černobyl, 1986 rádionuklidmi odpadmi

26 Dôsledky znečistenia pôd: zmena pôdneho chemizmu. zmena pôdneho zníženie biodiverzity zníženie úrod a kvality dopestovaných plodín ohrozovanie zdravia zvierat a ľudí Antropogénne nne znečistenie pôdy Územie mil. ha % plochy Svet 23 < 0,1 Európa 19 1,8 Slovensko 0,09 1,8 (GLASOD, 1991; Linkeš,, 1997) V SR je ha tj.. 1,4 % slabo (B limit) a ha, tj.. 0,4 % silne kontaminovaných pôd (C limit) (Linkeš,, 1997)

27 ZHUTNENIE PÔDY Antropogénne príčiny zhutnenia: kumulatívny tlak kolies nesprávne hospodárenie nadmerné spásanie a počty dobytka

28 Dôsledky zhutnenia: zhoršenie pôdnej stavby zníženie pórovitosti útlm biologickej aktivity pôdy zníženie efektívnosti využitia živín erózia svahov a zamokrenie depresií a rovín zvýšenie odporu pôdy voči i obrábaniu baniu

29 Rozsah antropogénneho nneho zhutnenia pôdy Územie mil. ha Svet 68 0,46 % plochy Európa 33 3,2 (35% PP v EÚ) E Slovensko 0,2 4,1 (8,3 PP; 14,2 OP) O (GLASOD, 1991; Kobza,, 2014) V SR je potenciálne zhutnených 0,5 mil. ha poľnoh noh.. pôd (20,8 % PP; 35,4 % OP)

30 ZÁSTAVBA (soil sealing) Antropogénne nne príčiny pokrytia pôdy: urbanizácia infraštrukt truktúrara priemyselná činnosť ťažobný priemysel

31 Dôsledky pokrytia pôdy: pôda pokrytá nepriepustným materiálom stratila svoje ekologické funkcie Opustený skelet rozostavaného City Parku na ploche bývalého Brezového hájika a v Nitre

32 Ocenenie ekologických funkcií poľnoh noh.. pôdy: priemerná cena ekologických funkcií pôdy: akumulátor vody 0,53 eura za 1 m 2 /rok filter nečistôt 0,43 eura za 1 m 2 /rok premena org.. znečisten istenín n 0,4 eura za 1 m 2 /rok spolu = 1,36 eura za 1 m 2 /rok navyše e okrem produkcie poľnohosp nohosp.. plodín (Bujnovský,, 2009)

33 Nočná Európa Plocha miest vo svete: 1-2 % (250 mil. ha) Priemer umelých zastavaných plôch v EÚ: 4,74 % (Eurostat,, 2012) Umelé zastavané plochy SR: 3,24 % (Eurostat,, 2012) 4,73 % (ÚGKK, GKK, 2011)

34 ZÁVER Zaobchádzaj s pôdou dobre! Nemáš ju od otcov, požičali ti ju deti.

35 ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ