Vzdelávanie a uplatňovanie ľudských práv v základných a stredných školách Zodpovedný riešiteľ: Mgr. Viera Poláková

Vzdelávanie a uplatňovanie ľudských práv v základných a stredných školách Zodpovedný riešiteľ: Mgr. Viera Poláková Výskumná úloha Vzdelávanie a uplatňovanie ľudských práv na základných a stredných školách bola realizovaná v nadväznosti na Národný plán výchovy a vzdelávania k ľudským právam na Slovensku. Cieľom výskumnej úlohy je jednak analýza kvality výučby k ľudským právam v základných a stredných školách z pohľadu žiakov a učiteľov (miera spokojnosti žiakov a učiteľov s doterajšou formou výučby, návrhy na vylepšenie, schopnosť využívať získané poznatky, aktivita) a zároveň analýza uplatňovania ľudských práv v základných a stredných školách (možné nedostatky v dodržiavaní ľudských práv, riešenie). Výskumná úloha bola spracovaná v dvoch záverečných správach (žiaci a učitelia). Vzdelávanie a uplatňovanie ľudských práv v stredných a základných školách z pohľadu žiakov Výber výskumnej vzorky pre realizáciu výskumu zabezpečovala externá agentúra pre zber dát Agentúra sociálnych analýz, s.r.o. Výberový súbor stredných škôl bol utvorený voľným kvótovým výberom so znáhodnením v poslednom kroku zo základného súboru mladých ľudí SR vo veku 15 až 19 rokov. Výberovými kritériami boli pohlavie, vek, typ navštevovanej školy, ročník, veľkosť sídelnej jednotky a kraj. Zber empirických dát bol uskutočnený metódou štandardizovaného rozhovoru (pomocou dotazníka). Po zhodnotení úrovne terénnych prác a kontrole jednotlivých dotazníkov bolo štatisticky spracovaných 1021 dotazníkov, čo predstavuje 92,8 % návratnosť z plánovaného rozsahu výberovej vzorky 1100. Výberový súbor základných škôl bol utvorený na základe nasledujúcich výberových kritérií: kraj, veľkosť sídelnej jednotky a ročník. Do výberu bol zahrnutý iba 8.ročník základných škôl. Zber empirických dát bol uskutočnený metódou štandardizovaného rozhovoru (pomocou dotazníka). Po zhodnotení úrovne terénnych prác a kontrole jednotlivých dotazníkov bolo štatisticky spracovaných 265 dotazníkov, čo predstavuje 94,6 % návratnosť z plánovaného rozsahu výberovej vzorky 280. Cieľom analýzy vzdelávania a uplatňovania ľudských práv v stredných a základných školách z pohľadu žiaka bolo zmapovať oblasť vzdelávania k ľudským právam (spôsob výučby, miera spokojnosti žiakov so spôsobom výučby), zmapovať právne vedomie žiakov (teoretické a praktické vedomosti), ako aj zistiť možné nedostatky v uplatňovaní ľudských práv v školskom prostredí. Na základe výsledkov výskumu možno skonštatovať: Žiaci stredných škôl sa učia o ľudských právach predovšetkým na občianskej náuke (57,1 %), etickej výchove (35, 4 %), na náuke o spoločnosti (22, 5 %) a na dejepise (17 %). Medzi ostatné predmety, ktoré uviedli žiaci patria aj nasledujúce: náboženská výchova (9,3 %), spoločenský styk alebo spoločenská komunikácia (5,1 %), právna náuka alebo základy práva (4,6 %), ekonomika (3,6 %), slovenský jazyk a literatúra (3,2 %), psychológia (2,9 %), spoločensko-vedný seminár (2 %), ekológia (1,6 %) a zemepis, geografia (1,3 %). 2,3 % žiakov uviedlo ako predmet, na ktorom sa učia o ľudských právach triednickú hodinu. 2,1 % žiakov uviedlo iný predmet. 13,2 % žiakov uviedlo, že sa o ľudských právach neučia (na žiadnych predmetoch) a 2,4 % žiakov nevie, na ktorých predmetoch sa učia o ľudských právach. Vo väčšej miere uviedli predmet etická výchova, náuka o spoločnosti a dejepis žiaci gymnázií. Občiansku náuku uviedli vo väčšej miere žiaci študujúci v stredných odborných učilištiach s maturitou a bez maturity. Náboženskú výchovu uvádzali v menšej miere žiaci študujúci v stredných odborných učilištiach. Predmety etická výchova, náboženská výchova a dejepis sú pre žiakov predmetmi o ľudských právach

skôr v prvých ročníkoch a náuka o spoločnosti u žiakov štvrtých ročníkov. Žiaci štvrtých ročníkov tiež vo väčšej miere ako žiaci iných ročníkov uviedli predmet psychológia. Etickú výchovu uviedli vo väčšej miere žiaci v Banskobystrickom kraji, náuku o spoločnosti žiaci v Bratislavskom kraji a občiansku náuku žiaci v Žilinskom kraji. Žiaci základných škôl sa učia o ľudských právach predovšetkým na občianskej výchove (95,5 %). Medzi ďalšie predmety, ktoré žiaci uviedli, patria: etická výchova (26,5 %), dejepis (25 %), náboženská výchova (13,6 %), slovenský jazyk a literatúra (11 %), triednická hodina (4,2 %), vlastiveda, zemepis (2,3 %) a iný predmet (1,5 %) (hudobná výchova, prírodopis, matematika). V stredných školách je najfrekventovanejším spôsobom výučby ľudských práv na vyučovacej hodine používanie učebnice a dopĺňanie jej informácií rôznymi príručkami alebo inými materiálmi (46,2 %). Menej častým spôsobom je používanie príručiek alebo iných materiálov a ich dopĺňanie učebnicou predmetu (23,2 %). Iba 12,7 % žiakov uviedlo, že učiteľ vyučuje problematiku ľudských práv len na základe učebnice. 18 % žiakov uviedlo iný spôsob výučby, a to najmä diskusiu, prezentovanie vlastných skúseností učiteľa, používanie vlastných poznámok, prezentovanie žiackych referátov, používanie videa a podobne. 10,4 % žiakov uviedlo, že výučba ľudských práv sa na vyučovacej hodine neuskutočňuje. Na základe učebnice bez používania iných materiálov sú ľudské práva vyučované predovšetkým v stredných odborných učilištiach, vlastné materiály alebo alternatívne spôsoby výučby používajú najmä učitelia gymnázií. Alternatívne spôsoby výučby ľudských práv zaznamenali vo väčšej miere žiaci prvých ročníkov, na druhej strane príručky a iné materiály dopĺňané učebnicou sa využívajú najmä vo štvrtých ročníkoch stredných škôl. Využívanie iných materiálov ako učebníc a príručiek rastie úmerne s veľkosťou sídelnej jednotky a ich využívanie uvádzali predovšetkým žiaci Nitrianskeho a Bratislavského kraja. K výučbe ľudských práv používajú vo väčšej miere učebnicu bez iných materiálov učitelia v Banskobystrickom kraji a v Trnavskom kraji. Učebnicu bez iných materiálov využívajú všeobecne učitelia najmä na hodinách náuky o spoločnosti, naopak na hodine etickej výchovy sú využívané najmä príručky a iné materiály. Kombináciu učebnice a príručky využívajú učitelia predovšetkým na náboženskej výchove. Viac využívajú učebnicu než alternatívne spôsoby výučby ľudských práv tí učitelia, ktorí preferujú direktívny prístup pri vyučovaní nad partnerským prístupom. V základných školách je najfrekventovanejším spôsobom výučby ľudských práv na vyučovacej hodine používanie učebnice a dopĺňanie výučby príručkami alebo inými materiálmi (63,6 %). Nasleduje vyučovanie na základe príručiek a doplnenie informácií z učebnice (14,9 %), používanie učebnice bez ďalších materiálov (12,3 %) a využívanie iných materiálov či spôsobu výučby (9,2 %). Žiaci stredných škôl sa o ľudských právach vzdelávajú predovšetkým na vyučovacích hodinách (88,9 %). Z násteniek alebo školských časopisov sa o ľudských právach dozvedá 21,4 % žiakov, na besedách sprostredkovaných školou 16,3 % žiakov a na prednáškach 12,5 % žiakov. Iným spôsobom je vzdelávaných 6 % žiakov. 1,9 % žiakov sa oboznamuje s problematikou ľudských práv na rôznych súťažiach. 8,8 % žiakov tvrdí, že vedomosti o ľudských právach prostredníctvom školy nezískali. Na besedách a prednáškach sa vo väčšej miere o ľudských právach dozvedajú žiaci študujúci v stredných odborných školách, iným spôsobom (internet, TV atď.) sú vzdelávaní predovšetkým žiaci združených stredných škôl a žiaci gymnázií. 2

Besedami, prednáškami, nástenkami, školskými časopismi sú vzdelávaní vo väčšej miere prváci, súťažami a iným spôsobom vo väčšej miere štvrtáci. Na formu výučby ľudských práv významne vplýva miera aktivity školy v oblasti ľudských práv. Ak je daná škola zapojená do projektov zameraných na problematiku uplatňovania ľudských práv, žiaci majú väčšiu príležitosť získať vzdelanie inou formou než na vyučovacej hodine. Žiaci základných škôl sa o ľudských právach vzdelávajú predovšetkým na vyučovacích hodinách (96,6 %). 21,6 % žiakov získalo informácie z násteniek a školských časopisov, 18,6 % žiakov na besedách a 8,3 % na prednáškach odborníkov. 0,8 % žiakov získalo vzdelanie na súťažiach a iným spôsobom získalo informácie 4,5 % žiakov. Najväčšiu mieru spokojnosti (hodnotenie jednotlivých zložiek vzdelávania k ľudským právam od 1 po 5) prejavili žiaci stredných škôl so spôsobom výučby ľudských práv na hodine (priemer: 2,55). O niečo menšiu mieru spokojnosti prejavili žiaci s obsahom tém, prezentovaných z oblasti ľudských práv (2,69). Približne rovnakú mieru spokojnosti prejavili žiaci s priestorom na diskusiu (2,74) a s kvalitou informácií (2,75) získaných v oblasti ľudských práv. Premietnutie teórie o ľudských právach do praxe, teda poukázanie na možnosti využitia získaných vedomostí v bežnom živote sa umiestnilo vyjadrením miery spokojnosti žiakmi na piatom mieste (2,83). Úroveň prednášok, besied o ľudských právach je oblasť vzdelávania k ľudským právam, s ktorou žiaci vyjadrujú väčšiu mieru nespokojnosti (2,88). S materiálmi k výučbe ľudských práv, s ich aktuálnosťou, či pútavosťou vyjadrili žiaci taktiež väčšiu mieru nespokojnosti (2,90). Medzi oblasti vzdelávania ľudských práv, s ktorými vyjadrili žiaci najväčšiu mieru nespokojnosti, patrí rôznosť foriem výučby ľudských práv (2,92) a názorné riešenie porušenia ľudských práv (2,96). Na mieru spokojnosti žiakov s jednotlivými zložkami vzdelávania k ľudským právam vplýva niekoľko faktorov. Medzi najvýraznejšie patrí typ prístupu učiteľa k žiakovi, miera možnosti prejavu názoru na vyučovacej hodine, spôsob výučby, miera zapojenia školy do projektov v oblasti ľudských práv, ako aj typ školy a ročník, ktorý žiak navštevuje. Najväčšiu mieru spokojnosti vyjadrili žiaci základných škôl so spôsobom výučby ľudských práv na hodine (priemer: 1,99), väčšiu mieru spokojnosti s priestorom na diskusiu (2,32), s kvalitou informácií (2,37) a s obsahom tém (2,48). Menšiu mieru spokojnosti prejavili žiaci s typom materiálov (2,54), praktickými vedomosťami (2,55) a s úrovňou prednášok či besied (2,6). Najväčšiu nespokojnosť prejavili žiaci základných škôl s rôznosťou foriem výučby a s názorným riešením porušenia ľudských práv ( zhodne 2,62). Žiaci stredných škôl navrhujú nasledujúce zmeny doterajšieho spôsobu výučby k ľudským právam: realizácia väčšieho počtu vzdelávacích aktivít mimo vyučovacej hodiny, a to najmä formou besied, prednášok, či súťaží (39,8 %), venovať viac času vzdelávaniu v oblasti ľudských práv (37,1 %), zmena materiálov k výučbe ľudských práv (22,2 %), orientovať výučbu viac na prax (18,3 %), zvýšiť odbornosť ľudí, ktorí sa vzdelávaním k ľudským právam zaoberajú (10,2 %), aktuálnosť pri výučbe ľudských práv (7,5 %), zmena spôsobu výučby k ľudským právam (3,9 %), rôznorodosť tém (3,6 %). 3,6 % žiakov uviedlo, aby sa do výučby k ľudským právam zahrnuli nasledujúce témy: rasová diskriminácia, otázky týkajúce sa porušenia ľudských práv, práva žien v iných krajinách a konkrétne ľudské práva. 3

Žiaci základných škôl navrhujú viac besied, prednášok či súťaží (33,8 %), viac času otázke ľudských práv (25,4 %), zmeny materiálov, viac príkladov z praxe (zhodne 22,5 %), odbornosť vyučujúcich (16,9 %), zmena spôsobu výučby k ľudským právam (7 %), aktuálnosť, rôznorodosť tém a konkrétne témy (zhodne 1,4 %). Žiaci stredných škôl získali na predmetoch výučby k ľudským právam nasledujúce informácie: konkrétny typ špecifického práva (42,9 %), rôzne definície ľudských práv (38,3 %), informácie o existencii porušovania ľudských práv a spôsoby jeho riešenia (10,9 %), dokumenty ľudských práv (7,5 %), história ľudských práv (7,1 %), špecifické témy (napr. diskriminácia, rasizmus, šikanovanie, týranie detí, menšiny, kriminalita) (5,5 %), spôsoby prejavu a správania sa k ostatným (5 %) a informácie o organizáciách venujúcich sa otázkam ľudských práv (3,1 %). 13,4 % žiakov stredných škôl (z celkového počtu) tvrdí, že nemá predmety, na ktorých sa vyučujú ľudské práva a až 21,9 % žiakov nevie, aké informácie o ľudských právach na predmetoch získali. Vedomosti o tom, ako sa správať k ostatným a rôzne definície ľudských práv získali žiaci vo väčšej miere na hodinách náboženskej výchovy a vedomosti z oblasti špecifických tém získali žiaci prevažne na hodinách etickej výchovy. Vedomosti o dokumentoch ľudských práv a o konkrétnych ľudských právach získali žiaci vo väčšej miere na hodinách náuky o spoločnosti. O histórii ľudských práv, dodržiavaní ľudských práv a o organizáciách zaoberajúcimi sa ľudskými právami sú žiaci informovaní najmä na hodinách dejepisu. O konkrétnych typoch ľudských práv sú vo väčšej miere informovaní žiaci združených stredných škôl a žiaci tretích, štvrtých ročníkov. O porušovaní a riešení porušovania ľudských práv sú vo väčšej miere informovaní žiaci gymnázií a informácie zo špecifických tém získali vo väčšej miere žiaci stredných odborných učilíšť s maturitou, žiaci združených stredných škôl a žiaci prvých a štvrtých ročníkov. Žiaci základných škôl získali na predmetoch výučby k ľudským právam nasledujúce informácie: definície ľudských práv (55,7 %), konkrétne práva (47,1 %), porušovanie, riešenie porušovania ľudských práv (10 %), dokumenty o ľudských právach (5,4 %), vedomosti o tom, ako sa správať k ostatným (4,5 %), história ľudských práv (3,6 %), organizácie (2,7 %) a špecifické témy (0,9 %). 14,4 % žiakov základných škôl nevie, aký typ informácií o ľudských právach na predmetoch získali. Žiaci stredných škôl získali prostredníctvom prednášok alebo besied k ľudským právam nasledujúce informácie: rôzne špecifické témy (49 %), ako napríklad: práva dieťaťa, práva žiakov, právo na vlastný názor, šikanovanie, diskriminácia, rozdiely medzi bohatými a chudobnými ľuďmi, utečenci, kriminalita, trestanie mladistvých, drogy, neznášanlivosť národov, rasizmus, holokaust, korupcia, obchod s bielym mäsom, menšiny, eutanázia, ďalej informácie o základných ľudských právach a o histórii ľudských práv (20,5 %), definície ľudských práv (17,2 %), informácie o porušovaní ľudských práv (10,6 %), ľudské práva v praxi (7,9 %) a informácie o činnosti organizácií v oblasti ľudských práv (7,3 %). 39,5 % žiakov stredných škôl (z celkového počtu) uviedlo, že škola, ktorú navštevujú, besedy alebo prednášky o ľudských právach neorganizuje. 20,5 % žiakov nevie alebo si nepamätá, o čom boli prednášky, besedy a 23,5 % žiakov sa besied alebo prednášok organizovaných školou nezúčastnilo. Pri porovnaní informácií získaných žiakmi na vyučovacích predmetoch a mimo predmetov je zjavné, že na prednáškach a besedách sú žiaci informovaní prevažne o špecifických témach z oblasti ľudských práv, kým na vyučovacích predmetoch najmä o typoch ľudských práv a o definíciách ľudských práv. 4

Žiaci základných škôl získali prostredníctvom prednášok alebo besied k ľudským právam nasledujúce informácie: rôzne špecifické témy (65,4 %), definície ľudských práv (17,3 %), informácie o porušovaní ľudských práv (13,5 %), základné ľudské práva, história (11,5 %) a informácie o organizáciách v oblasti ľudských práv (3,8 %). 34,2 % žiakov základných škôl (z celkového počtu) uviedlo, že škola, ktorú navštevujú, besedy alebo prednášky o ľudských právach neorganizuje. 22,5 % žiakov sa organizovanej prednášky alebo besedy nezúčastnilo a 21,7 % žiakov nevie alebo si nepamätá, o čom boli prednášky, besedy. Žiaci stredných škôl by chceli z oblasti ľudských práv získať nasledujúce ďalšie informácie: rôzne špecifické témy (26,5 %), ako sú napríklad: rasová problematika, diskriminácia, xenofóbia, fašizmus, šikanovanie, týranie žien a detí, drogy, zatknutie a pojednávanie, národnostné menšiny, korupcia, eutanázia, interupcie, sexuálna oblasť, európske občianstvo, hodnotenie v práci, veková diskriminácia, právo na informácie, právo na vyjadrenie názoru, práva profesorov, práva politických väzňov, právo voliť, pracovné právo, trestné právo, rodinné právo a podobne, ďalej viac informácií o základných právach, ľudských právach platných v Slovenskej republike (18,7 %), informácie o ľudských právach v zahraničí (11,9 %), práva žiaka (8,4 %), informácie o riešení porušovania ľudských práv (5,5 %), ľudské práva v praxi (5,2 %), informácie o prevencii v oblasti ľudských práv (4,8 %), oblasti porušovania ľudských práv (3,9 %), informácie o histórii ľudských práv (3,2 %), spôsoby trestania za porušenie ľudských práv a informácie o znení dokumentov (zhodne 2,9 % žiakov). 19,4 % žiakov uviedlo nekonkrétnu odpoveď (získať viac, ďalšie informácie, dozvedieť sa všetko, čo sa dá a podobne). Možno skonštatovať, že žiaci stredných škôl majú záujem rozšíriť svoje už získané poznatky z oblasti ľudských práv, ďalšie informácie nepožadujú iba v dvoch sledovaných oblastiach, a to definície ľudských práv a definovanie, ako sa má človek správať voči iným ľuďom. 23,9 % žiakov stredných škôl (z celkového počtu) sa nepotrebuje dozvedieť žiadne ďalšie informácie a 44,2 % žiakov nevie, aké ďalšie informácie z oblasti ľudských práv by sa chceli dozvedieť. Žiaci základných škôl by chceli z oblasti ľudských práv získať nasledujúce ďalšie informácie: informácie o ľudských právach v zahraničí (21,5 %), základné, ľudské práva v SR (20,3 %), špecifické témy ľudských práv (19 %), tresty za porušenie ľudských práv (8,9 %), využitie v praxi a práva žiakov (zhodne 6,3 % žiakov), prevencia a boj za ľudské práva (5,1 %), riešenie porušovania ľudských práv a oblasti porušovania ľudských práv (zhodne 3,8 %), história ľudských práv a znenie dokumentov (2,8 %). Nekonkrétnu odpoveď (získať viac, ďalšie informácie, dozvedieť sa všetko čo sa dá a podobne) uviedlo 19 % žiakov. Až 37,9 % žiakov základných škôl (z celkového počtu) sa nepotrebuje dozvedieť žiadne ďalšie informácie a 31,8 % žiakov nevie, aké ďalšie informácie z oblasti ľudských práv by sa chceli dozvedieť. 60,2 % žiakov stredných škôl by sa zúčastnilo akcie k ľudským právam v škole len v tom prípade, ak by bola účasť na akcii povinná. Menej ako polovica žiakov (39,8 %) by sa školskej akcii k ľudským právam zúčastnila, aj keď by účasť na nej nebola povinná. 54 % žiakov základných škôl by sa zúčastnilo na školskej akcii k ľudským právam iba v prípade povinnej účasti. V prípade nepovinnej účasti, by sa na akcii zúčastnilo 46 % žiakov. 5

71,7 % žiakov stredných škôl nevie, či škola, ktorú navštevujú, realizuje projekt Olympiády ľudských práv. 15,6 % žiakov uviedlo, že ich škola do projektu zapojená nie je. Z tých žiakov, ktorí uviedli účasť školy na projekte sa Olympiády ľudských práv zúčastnilo iba 23 žiakov. Na Olympiáde ľudských práv sa zúčastnili predovšetkým žiaci stredných odborných učilíšť s maturitou a žiaci gymnázií, žiaci tretích a prvých ročníkov, žiaci, ktorých rodičia majú najvyššie ukončené vzdelanie stredoškolské, žiaci z obcí od 10 001 do 50 000 obyvateľov a žiaci Bratislavského kraja. 72,2 % žiakov stredných škôl nevie, či je ich škola do projektov v oblasti ľudských práv zapojená. 10,3 % žiakov uviedlo, že škola, ktorú navštevujú, je zapojená do projektov v oblasti ľudských práv (Olympiáda ľudských práv, Unicef, Kvapka vody, Človek v ohrození, Panáčik pre Afganistan, Zdravá škola, Deň nenarodených detí, Rovnosť je šanca aj pre teba a iné). 17,5 % žiakov stredných škôl uviedlo, že do projektov v oblasti ľudských práv ich škola zapojená nie je. Vo väčšej miere uviedli existenciu projektov žiaci gymnázií, v menšej miere žiaci stredných združených škôl a žiaci stredných odborných učilíšť bez maturity. Vo väčšej miere uviedli existenciu projektov na škole žiaci z obce nad 100 000 obyvateľov, v menšej miere žiaci z obcí od 2 001 do 10 000 obyvateľov. Žiaci Košického kraja uviedli participáciu školy v projektoch vo výrazne väčšej miere, žiaci Prešovského kraja v menšej miere. 64,5 % žiakov základných škôl nevie, či je ich škola do projektov v oblasti ľudských práv zapojená. 9,2 % žiakov uviedlo, že škola, ktorú navštevujú, je zapojená do projektov v oblasti ľudských práv (Zdravá škola, Panáčik pre Afganistan, rómska komunita o drogách, rasizmus, drogy, šikanovanie a iné). 26,3 % žiakov základných škôl uviedlo, že ich škola do projektov v oblasti ľudských práv zapojená nie je. Na stredných školách sa v najväčšej miere podieľa na príprave akcií k ľudským právam učiteľ (41, 5 %) a výchovný poradca (37,9 %). Na príprave akcií k ľudským právam sa v menšej miere podieľa rada školy (26,3 %) a riaditeľ školy alebo jeho zástupca (20,3 %). Na príprave akcií k ľudským právam participuje na škole aj žiacka školská rada (10,5 %), psychológ (8,6 %), vychovávateľ (4,7 %) a iné osoby (1,3 %). Až 37 % žiakov stredných škôl nevie, kto na ich škole pripravuje rôzne akcie k ľudským právam. 17,4 % žiakov tvrdí, že akcie k ľudským právam na škole nepripravuje nikto, respektíve, že sa akcie tohto typu na škole nekonajú. Učiteľa ako účastníka na príprave akcií k ľudským právam uviedli vo väčšej miere žiaci stredných odborných učilíšť bez maturity a tiež žiaci gymnázií. Radu školy, riaditeľa školy alebo jeho zástupcu a psychológa uviedli vo väčšej miere žiaci stredných odborných učilíšť s maturitou. Výchovného poradcu a vychovávateľa uviedli ako účastníkov na príprave akcií vo väčšej miere žiaci stredných odborných škôl a žiacku školskú radu žiaci gymnázií. Na základných školách sa v najväčšej miere podieľa na príprave akcií k ľudským právam učiteľ (48,4 %), rada školy (37,9 %) a výchovný poradca (34,8 %). Na príprave akcií k ľudským právam sa v menšej miere podieľa riaditeľ školy alebo jeho zástupca (29,8 %) a psychológ (10,6 %). Na príprave akcií k ľudským právam participuje na škole aj žiacka školská rada a vychovávateľ (zhodne 9,9 %), ako aj iné osoby (2,8 %). 21,5 % žiakov základných škôl nevie, kto na ich škole pripravuje rôzne akcie k ľudským právam. 18,1 % žiakov tvrdí, že akcie k ľudským právam na škole nepripravuje nikto, respektíve, že sa akcie tohto typu na škole nekonajú. 6

Na stredných školách sa s porušením práv stretlo 542 žiakov (56,6%). Najfrekventovanejším typom porušenia práva v škole je šikanovanie (45,4 %). Dôležitým zistením pri analyzovaní daného typu porušenia práva je, že niektorí žiaci napriek tomu, že uviedli šikanovanie ako porušenie práv, jeho existenciu berú ako samozrejmosť a zároveň jeho existenciu ospravedlňujú tým, že ide len o akúsi formu zábavy, ktorá nikomu nevadí. Druhým najčastejším porušením práva v škole je nemožnosť prejavenia svojho názoru (29,7 %). Medzi porušenia práv, ktoré žiaci uvádzali vo väčšej miere než ostatné, patrí aj diskriminácia (21,2 %). Ponuku, predaj a požívanie drog ako porušenie práv v školskom prostredí zaznamenalo 17,5 žiakov. V menšej miere ako šikanovanie, nemožnosť prejaviť svoj názor, diskrimináciu a ponuku, predaj a požívanie drog, uviedli žiaci medzi porušenia práv, s ktorými sa stretli v škole psychický trest (14,2 %), fyzický trest (11,3 %) a nespravodlivé ohodnotenie (5,9 %). Medzi porušenia práv v škole žiaci zahrnuli aj nasledujúce typy porušenia práv, frekvencia výskytu odpovedí je však menšia ako 4 percentá: nekonkretizované porušenie práva (3,7 %), iné (2 %), nedostatočné možnosti stravovania (1,5 %), krádež (0,9 %) a sexuálne obťažovanie (0,2 %). So šikanovaním sa v škole vo väčšej miere stretli ženy, žiaci prvých a druhých ročníkov a žiaci gymnázií. Šikanovanie uviedli vo väčšej miere tiež žiaci Žilinského kraja, v menšej miere žiaci Trnavského kraja. Vo väčšej miere bolo zistené šikanovanie v obciach od 50 001 do 100 000 obyvateľov. Neumožnenie prejavu alebo neakceptovanie názoru, pociťujú muži a ženy v rovnakej miere. Nespokojnosť žiakov s možnosťami prejavu názoru vzrastá úmerne s pribúdajúcim vekom. Žiaci združených stredných škôl a žiaci stredných odborných škôl uviedli nemožnosť prejavenia svojho názoru v menšej miere. Na nemožnosť prejavu sa sťažujú vo väčšej miere žiaci v obciach nad 100 000 obyvateľov a žiaci Bratislavského a Prešovského kraja. Možno tiež skonštatovať, že svoj názor nemôžu prejaviť vo výrazne väčšej miere tí žiaci, ktorých učitelia preferujú direktívny prístup a tí žiaci, ktorí nemajú možnosť prejavu svojho názoru na žiadnych alebo viacerých vyučovacích hodinách. Diskrimináciu pociťujú v školskom prostredí ženy v o niečo menšej miere než muži a žiaci štvrtých ročníkov vo väčšej miere než žiaci ostatných ročníkov. Diskrimináciu pociťujú žiaci všetkých typov škôl približne v rovnakej miere. Vo väčšej miere než v iných krajoch pociťujú diskrimináciu žiaci Banskobystrického kraja. Diskrimináciu pociťujú vo väčšej miere žiaci, ktorých učitelia preferujú direktívny prístup a žiaci, ktorí majú ľahostajný vzťah so spolužiakmi. Muži uviedli porušenie práv v spojitosti s drogami vo väčšej miere než ženy, podobne ako pri predchádzajúcom type porušenia práva - diskriminácii. Je možné tiež skonštatovať, že čím vyšší ročník žiak navštevuje, tým v menšej miere sa stretáva v škole s problematikou drog, alebo tým v menšej miere považuje za porušenie práv v škole problematiku drog. Ponuku, predaj a požívanie drog uviedli vo výrazne menšej miere žiaci gymnázií, vo väčšej miere žiaci združených stredných škôl. S týmto typom porušenia práv sa vo väčšej miere stretávajú žiaci z menších sídelných jednotiek a žiaci Nitrianskeho kraja. Problematiku drog uviedli vo väčšej miere žiaci s ľahostajným vzťahom ku spolužiakom a žiaci, ktorých učitelia preferujú partnerský prístup ku žiakom. Psychický ako aj fyzický trest uviedli vo väčšej miere muži, nespravodlivé ohodnotenie uviedli vo väčšej miere ženy. Fyzický trest uviedli vo väčšej miere žiaci študujúci v stredných odborných učilištiach s maturitou, nespravodlivé ohodnotenie žiaci gymnázií. Fyzický a psychický trest uviedli vo väčšej miere žiaci z obcí do 2 000 obyvateľov, nespravodlivé ohodnotenie žiaci z obcí od 10 001 do 50 000 obyvateľov. Fyzický a psychický trest uviedli vo väčšej miere žiaci Prešovského kraja, nespravodlivé ohodnotenie žiaci Trnavského kraja. Uvedené typy porušenia práv uviedli vo väčšej miere tí žiaci, ktorých učitelia 7

preferujú direktívny prístup. Vo výrazne väčšej miere nechodia do školy radi tí žiaci, ktorí uviedli ako typ porušenia práva fyzický trest a nespravodlivé ohodnotenie. Tí žiaci, ktorí sa sťažujú na fyzické a psychické trestanie u učiteľov, označili tiež v menšej miere vzťah so spolužiakmi za kamarátsky. Na základe porovnania typov porušenia práv v stredných školách zmapovaných v roku 2005 a vo výskume realizovanom v roku 2004 možno skonštatovať, že šikanovanie, diskrimináciu a fyzický trest uviedlo v roku 2005 výrazne viac žiakov než v roku 2004. V roku 2004 na otázku neodpovedalo až 17,5 % žiakov, kým v roku 2005 iba 6,3 % žiakov. Na základných školách sa s porušením práv stretlo 163 žiakov (64,9 %). Najfrekventovanejším typom porušenia práv v základných školách je šikanovanie (50,5 %). S nemožnosťou prejavu názoru, či s jeho neakceptáciou sa stretlo 23,3 % žiakov, s psychickým trestom 22,1 % žiakov a s fyzickým trestom 20,9 % žiakov. S diskrimináciou (14,7 %) a s ponukou, predajom a požívaním drog (14,1 %) sa žiaci stretli v približne rovnakej miere. Medzi ostatné uvedené typy porušenia práv patria: nedostatočné možnosti stravovania (4,9 %), nespravodlivé ohodnotenie, nekonkretizované porušenie práva a iné porušenie práva (zhodne 2,5 %). Krádež uviedlo 1,8 % žiakov a nedostatočné vysvetlenie učiva 0,6 % žiakov základných škôl. Na stredných školách rieši porušovanie ľudských práv predovšetkým výchovný poradca (48,4 %) a riaditeľ alebo zástupca školy (42,9 %). V menšej miere sa venujú riešeniu porušovania práv v škole učitelia (25,5 %), rada školy (17,4 %) a psychológ (14,8 %). Riešeniu porušovania práv v stredných školách sa venujú aj vychovávatelia (5,9 %), žiacka školská rada (2,6 %) a iné osoby (1,5 %) - (školský parlament, rodičia, katechetka, žiaci a podobne). 25,6 % žiakov stredných škôl (z celkového počtu) nevie, kto rieši v škole problémy spojené s porušovaním ľudských práv a 3,3 % žiakov uviedlo, že sa riešeniu porušovania ľudských práv v škole nevenuje nikto. Výchovného poradcu, psychológa a žiacku školskú radu uviedli vo väčšej miere ako riešiteľov porušovania ľudských práv žiaci gymnázií. Radu školy a vychovávateľa uviedli vo väčšej miere žiaci navštevujúci stredné odborné školy. Riaditeľa či zástupcu školy uviedli ako riešiteľa prevažne žiaci stredných odborných učilíšť bez maturity. Radu školy a žiacku školskú radu uviedli ako riešiteľa porušovania ľudských práv vo väčšej miere žiaci štvrtých ročníkov. Na druhej strane, psychológa a vychovávateľa uviedli vo väčšej miere žiaci prvých ročníkov. Na základe porovnania sledovanej premennej s premennou mapujúcou participáciu zamestnancov na príprave akcií k ľudským právam možno skonštatovať, že osoby, či rady, ktoré sa venujú porušovaniu ľudských práv sa venujú tiež príprave akcií k ľudským právam. Na základných školách rieši porušovanie ľudských práv predovšetkým riaditeľ, zástupca školy (61,5 %), výchovný poradca (42,2 %) a učiteľ (41,7 %). Rada školy (25,7 %) a psychológ (17,9 %) participujú na riešení porušenia práv v menšej miere. Na riešení porušovania ľudských práv participujú aj iné osoby (3,7 %) - (rodičia, polícia, žiaci), vychovávateľ (2,8 %) a žiacka školská rada (1,8 %). 13,2 % žiakov základných škôl (z celkového počtu) nevie, kto rieši v škole problémy spojené s porušovaním ľudských práv a 4,5 % žiakov tvrdí, že sa riešeniu porušovania ľudských práv v škole nevenuje nikto. Žiaci stredných škôl sa najčastejšie obrátili pri riešení problému porušenia ľudských práv v škole na učiteľa (40,1 %), menej často na riaditeľa (9 %). Až 26,2 % žiakov si problém porušenia ľudských práv nechalo pre seba, teda ho prostredníctvom iných osôb neriešilo. 25,7 % žiakov sa s riešením problému obrátilo na svoju matku a 8

13,5 % na otca. S kamarátom riešilo problém porušenia práva 24,6 % žiakov, so spolužiakom 20,7 % žiakov, so súrodencom 6,7 % žiakov a so svojim partnerom 5,5 % žiakov. Na iného rodinného príslušníka sa obrátilo 2,7 % žiakov, na linku dôvery 2,1 % žiakov a 1,6 % uviedlo inú odpoveď. Traja žiaci sa obrátili s riešením porušenia práva na inštitúciu (psychologická poradňa, študentská rada). Na základe analýzy odpovedí podľa typu porušenia práva možno skonštatovať, že žiaci si nechávajú pre seba vo väčšej miere porušovanie práva spojené s drogami, fyzický trest a šikanovanie. Na učiteľa sa vo väčšej miere obracajú žiaci s problémom psychického trestu a so šikanovaním, na riaditeľa školy s diskrimináciou. S matkou riešia žiaci vo väčšej miere nespravodlivé ohodnotenie v škole a diskrimináciu, so spolužiakmi nespravodlivé ohodnotenie. Na kamaráta sa obracajú vo väčšej miere žiaci s riešením diskriminácie a nemožnosti prejavu názoru. Žiaci základných škôl sa najčastejšie obrátili pri riešení problému porušenia ľudských práv v škole na učiteľa (54 %), menej často na riaditeľa školy (13,8 %). 31,6 % žiakov sa obrátilo s riešením porušenia na matku a 24,7 % na otca. S kamarátom riešilo problém porušenia práva 26,4 % žiakov, so spolužiakom 20,1 % žiakov, so súrodencom 9,2 % žiakov a so svojim partnerom 5,7 % žiakov. Na iného rodinného príslušníka sa obrátilo 2,3 % žiakov, na linku dôvery 5,2 % žiakov a 2,9 % žiakov uviedlo inú odpoveď (výchovný poradca, psychologička). Na inštitúciu sa s riešením svojho problému neobrátil ani jeden žiak. 18,4 % žiakov základných škôl si nechalo riešenie problému porušenia práv pre seba. 41,5 % žiakov stredných škôl má možnosť anonymne riešiť porušenie ľudských práv. Z tých žiakov, ktorí uviedli možnosť anonymného riešenia, má 68,7 % žiakov možnosť oznámiť porušenie ľudských práv prostredníctvom schránky, zriadenej v škole, do ktorej môžu svoje sťažnosti vhadzovať. 31,3 % žiakov uviedlo iný anonymný spôsob riešenia porušenia ľudských práv (napríklad: napísať list a dať ho učiteľovi pred dvere, anonymný list riaditeľovi, napísaním mena na papierik, keď sa niečo stane, učiteľka nám rozdá papieriky, dotazník, napísať e-mail študentskej rade a podobne). 35,9 % žiakov (z celkového počtu) nevie, či je v ich škole možnosť anonymného riešenia porušenia ľudských práv a 22,6 % žiakov nemá možnosť vo svojej škole anonymne riešiť zistené porušenie ľudských práv. Z tých žiakov, ktorí nemajú možnosť anonymného riešenia porušenia ľudských práv v škole, uviedlo 25,6 % žiakov iný spôsob riešenia porušenia ľudských práv. Ide predovšetkým o kontaktovanie, oznámenie a konzultáciu problému s nasledujúcimi osobami: triedny učiteľ, učiteľ, výchovný poradca, riaditeľ školy, psychológ, rodič, polícia. 46,4 % žiakov základných škôl má možnosť anonymne riešiť porušenie ľudských práv v škole. Z tých žiakov, ktorí uviedli možnosť anonymného riešenia má 60,2 % žiakov možnosť oznámiť porušenie ľudských práv prostredníctvom schránky, zriadenej v škole, do ktorej môžu svoje sťažnosti vhadzovať. 39,8 % žiakov uviedlo iný anonymný spôsob riešenia porušenia ľudských práv (napríklad: lístoček, anonymne napísať na papier a odovzdať učiteľovi, schránka na sťažnosti, ale nie konkrétne na porušovanie ľudských práv, dať lístok do krabice, kde sa dávajú príspevky do školského časopisu). 28,7 % žiakov (z celkového počtu) nevie, či je v ich škole možnosť anonymného riešenia porušenia ľudských práv a 24,9 % žiakov nemá takúto možnosť vo svojej škole. Z tých žiakov, ktorí nemajú možnosť anonymného riešenia porušenia ľudských práv v škole, uviedlo 27,3 % žiakov iný spôsob riešenia porušenia ľudských práv. Ide predovšetkým o kontaktovanie, oznámenie a konzultáciu problému s nasledujúcimi osobami: triedny učiteľ, učiteľ, výchovný poradca, riaditeľ školy, polícia a vychovávateľ. 9

Žiaci stredných škôl sú s riešením porušenia ľudských práv skôr spokojní ako nespokojní (29,1 %). Úplne spokojných je 10,4 % žiakov a nerozhodnú odpoveď uviedlo 38,4 % žiakov (ani spokojní, ani nespokojní). 16,9 % žiakov je s riešením porušenia ľudských práv skôr nespokojných ako spokojných a úplne nespokojných je iba 5,2 % žiakov. Miera spokojnosti žiakov s riešením porušenia ľudských práv klesá s pribúdajúcim vekom žiaka a postupovaním do vyššieho ročníka. Vo väčšej miere sú s riešením porušenia ľudských práv spokojní žiaci gymnázií a žiaci v Nitrianskom kraji, v menšej miere žiaci stredných odborných učilíšť s maturitou a žiaci v Trnavskom kraji. S riešením porušenia sú vo výrazne väčšej miere spokojní tí žiaci, ktorí majú možnosť anonymného upozornenia na vzniknuté bezprávie a tí žiaci, ktorých učitelia uplatňujú partnerský prístup k žiakovi. Žiaci základných škôl sú s riešením porušenia ľudských práv skôr spokojní ako nespokojní (32,6 %). Úplne spokojných je 7,2 % žiakov a nerozhodnú odpoveď uviedlo až 40,3 % žiakov (ani spokojní, ani nespokojní). 14,5 % žiakov je s riešením porušenia ľudských práv skôr nespokojných ako spokojných a úplne nespokojných je iba 5,4 % žiakov. Medzi návrhy zmien súčasného spôsobu riešenia porušenia ľudských práv uviedli žiaci stredných škôl predovšetkým zmenu prístupu k vzniknutému problému (56,9 %), a to v zmysle zvýšenia záujmu zo strany učiteľov a v zmysle zmeny celého systému riešenia porušenia ľudských práv. 15,6 % žiakov navrhuje zaviesť väčšie postihy pre tých, čo práva porušujú a zlepšenie riešenia porušenia ľudských práv vidia žiaci aj v zmene správania (13,8 %) učiteľov a žiakov. 8,3 % žiakov navrhuje určenie konkrétnej osoby pre riešenie problému, ako aj zaviesť telefonické linky pre žiakov, či schránky na školách. Pre zlepšenie súčasného stavu riešenia porušovania ľudských práv navrhujú žiaci tiež väčšiu informovanosť (6,4 %), a to najmä formou besied a súťaží s témou porušovania ľudských práv. 5,5 % žiakov uviedlo inú odpoveď. Žiaci základných škôl navrhujú zmenu prístupu k vzniknutému problému (54,3 %), určenie konkrétnej osoby, schránky pre riešenie porušenia ľudských práv (20 %) a zmenu správania učiteľov a žiakov (11,4 %). Väčšie postihy za porušenie ľudských práv požaduje 8,6 % žiakov a väčšiu informovanosť v danej oblasti jeden žiak. Pre žiakov stredných škôl sú najznámejšími právami dieťaťa nasledujúce práva: právo na vzdelanie (67 %), právo na starostlivosť rodičov, právo na rodičov, na rodinu, domov a lásku (38,2 %), právo vyjadriť slobodne názor (35,3 %) a právo na zachovanie života a vývin dieťaťa (31,5 %). Medzi menej frekventované odpovede patria: právo na primeranú životnú úroveň (18,9 %), právo na najlepší zdravotný stav (15,3 %), právo na ochranu pred násilím (9,3 %), právo na oddych a hru (9,2 %), právo na meno a štátnu príslušnosť (6,2 %), právo na slobodu (6,2 %), iný typ práva (5,3 %), právo na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva (5 %), právo na súkromie (4,3 %), právo na združovanie (3,9 %), rôzne vekové obmedzenia (3,9 %), právo na nediskriminovanie (2,9 %), právo na sociálne zabezpečenie (2,6 %), právo obvinených (2,2 %), právo ochrany pred prácou (1,9 %) a právo na informácie (1,1 %). Medzi najmenej frekventované odpovede žiakov patria nasledujúce práva dieťaťa: právo na ochranu pred nezákonným užívaním narkotických a psychotropných látok (0,2 %), právo telesne a duševne postihnutých na špeciálnu starostlivosť (0,4 %), právo prvoradosti záujmu o dieťa (0,5 %) a právo ochrany pred vykorisťovaním a mučením (0,6 %). Žiaci spomenuli takmer všetky práva dieťaťa uvedené 10

v dokumente Dohovor o právach dieťaťa. Práva dieťaťa, ktoré žiaci nespomenuli vo svojich odpovediach ani raz, sú: zachovanie identity, nezákonné premiestnenie a nevrátenie detí, zachádzanie s deťmi počas ozbrojených konfliktov a právo na rehabilitačnú starostlivosť. 10,7 % žiakov stredných škôl (z celkového počtu) neodpovedalo na otázku a 8,2 % žiakov nevedelo vymenovať ani jedno právo dieťaťa. Práva dieťaťa nevedeli uviesť vo väčšej miere muži, žiaci prvých ročníkov, žiaci študujúci v stredných odborných učilištiach bez maturity a s maturitou, žiaci Žilinského a Trnavského kraja. V menšej miere nevedeli uviesť typy práv dieťaťa žiaci, ktorí sú o problematike ľudských práv vzdelávaní na vyučovacej hodine pomocou príručiek alebo iných materiálov, dopĺňaných učebnicami, kým u žiakov vzdelávaných iba na základe učebnice ide o výrazne väčšiu mieru neznalosti. Vo väčšej miere nevedeli uviesť typy práva tiež žiaci, ktorí navštevujú školy nezapojené do projektov v oblasti ľudských práv. Vo väčšej miere neuviedli žiadnu odpoveď na otázku znalosti typov práv dieťaťa muži, žiaci štvrtých ročníkov, žiaci stredných odborných učilíšť bez maturity, žiaci združených stredných škôl a žiaci Trnavského a Trenčianskeho kraja. V menšej miere neuviedli odpoveď na otázku tí žiaci, ktorí sú vzdelávaní o ľudských právach na vyučovacej hodine formou diskusie, vlastnými materiálmi, než žiaci, ktorí sú vzdelávaní kombináciou učebnice a príručky. V menšej miere tiež neuviedli odpoveď na otázku tí žiaci stredných škôl, ktorí sú vzdelávaní k ľudským právam formou besied či prednášok, než tí žiaci, ktorí sú vzdelávaní na vyučovacej hodine alebo z násteniek a časopisov. Na základe porovnania znalosti práv dieťaťa u žiakov stredných škôl v roku 2005 a vo výskume realizovanom v roku 2004 možno skonštatovať, že žiaci uviedli právo vzdelania, starostlivosti, názoru a zachovania života v oboch výskumoch na prvých štyroch miestach. Pri ostatných typoch práv došlo v niektorých prípadoch k zmene percentuálneho podielu, alebo poradia umiestnenia. Právo obvineného, prvoradosť záujmu dieťaťa a ochranu pred užívaním narkotických a psychotropných látok uviedli vo väčšej miere žiaci v roku 2004, na druhej strane právo na meno a štátnu príslušnosť, či právo na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva uviedli vo väčšej miere žiaci v roku 2005. V roku 2004 na otázku o typoch práv dieťaťa neodpovedalo až 27,2 % opýtaných, kým vo výskume v roku 2005 je to iba 10,7 % žiakov. Pre žiakov základných škôl sú najznámejšími právami dieťaťa nasledujúce práva: právo na vzdelanie (62,9 %), právo vyjadriť slobodne názor (41,3 %), právo na zachovanie života a vývin dieťaťa (34,2 %), právo na starostlivosť rodičov, právo na rodičov, na rodinu, domov a lásku (30,4 %), právo na primeranú životnú úroveň (24,2 %), právo na oddych a hru (18,3 %), právo na najlepší zdravotný stav (17,5 %), právo na ochranu pred násilím (13,3 %), právo na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva (12,9 %), právo na slobodu (7,5 %), iný typ práva (6,3 %), právo na nediskriminovanie (5,8 %), právo na súkromie, na združovanie (zhodne 4,6 %), právo obvinených, právo na meno a štátnu príslušnosť (zhodne 3,8 %), vekové obmedzenia (3,8 %), ochrana pred prácou (2,9 %), právo na informácie (1,7 %), ochrana pred užívaním narkotických a psychotropných látok (1,3 %) a právo telesne a duševne postihnutých na špeciálnu starostlivosť (0,8 %). 6,4 % žiakov základných škôl (z celkového počtu) neodpovedalo na otázku a 3,2 % žiakov nevedelo vymenovať ani jedno právo dieťaťa. 80,7 % žiakov stredných škôl si myslí, že deti povinnosti majú a iba 3,4 % žiakov si myslí, že deti povinnosti nemajú žiadne. 15,9 % žiakov stredných škôl nevedelo uviesť, či deti nejaké povinnosti majú. Žiaci uviedli nasledujúce okruhy povinností 11

detí: povinnosti voči rodičom, povinnosti voči škole, povinnosti voči iným ľuďom všeobecne a právne povinnosti. O existencii povinností detí vedia vo väčšej miere ženy, žiaci študujúci na gymnáziách, žiaci, ktorí žijú v domácnosti s jedným vlastným a jedným nevlastným rodičom a tí žiaci, ktorých rodičia majú najvyššie ukončené vzdelanie vysokoškolské. Názor, že deti povinnosti nemajú bol zistený vo väčšej miere u žiakov štvrtých ročníkov, žiakov združených stredných škôl a u žiakov z obcí nad 100 000 obyvateľov. 89,9 % žiakov základných škôl si myslí, že deti povinnosti majú a iba 1,5 % žiakov si myslí, že deti povinnosti nemajú žiadne. 10,6 % žiakov základných škôl nevedelo uviesť, či deti nejaké povinnosti majú. Žiaci uviedli nasledujúce okruhy povinností detí: povinnosti voči rodičom, povinnosti voči škole, povinnosti voči iným ľuďom všeobecne a právne povinnosti. 67,5 % žiakov stredných škôl nepozná žiadny dokument definujúci práva dieťaťa. 4,4 % žiakov uviedlo dokument Dohovor o právach dieťaťa. Iný názov ako Dohovor o právach dieťaťa uviedlo 28,1 % žiakov. Z tých žiakov, ktorí uviedli iný názov než Dohovor o právach dieťaťa uviedlo 29,3 % žiakov neexistujúci dokument, alebo dokument bližšie nešpecifikovali. 70,7 % žiakov uviedlo dokumenty, ktoré obsahujú práva dieťaťa, nie všetky z nich sú však obsahovo zamerané špeciálne na práva dieťaťa. Žiaci stredných škôl najčastejšie uviedli nasledujúce dokumenty: Deklarácia práv dieťaťa, Deklarácia ľudských práv, Deklarácia práv a slobôd dieťaťa a Charta práv dieťaťa). Názov dokumentu, v ktorom je uvedený úplný popis práv dieťaťa nevedelo uviesť viac mužov, ďalej žiaci iných typov škôl ako gymnázií, žiaci iných ročníkov ako tretích ročníkov, žiaci z menších sídelných jednotiek a žiaci Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Názov dokumentu nevedeli uviesť vo väčšej miere žiaci vzdelávaní na základe učebnice a na vyučovacej hodine, ako aj žiaci tých škôl, ktoré nie sú zapojené do projektov v oblasti ľudských práv. Na základe porovnania znalosti dokumentov obsahujúcich úplný popis práv dieťaťa u žiakov stredných škôl v roku 2005 a vo výskume realizovanom v roku 2004 možno skonštatovať, že žiaci uviedli Dohovor o právach dieťaťa ako názov dokumentu vo väčšej miere v roku 2004. V roku 2004 žiaci uviedli v menšej miere, že dokument s úplným popisom práv dieťaťa nepoznajú. Pri hodnotení rozdielností treba však brať do úvahy, že pri analýze premennej v roku 2004 bola do hodnotenia zahrnutá menšia vzorka respondentov. 50 % žiakov základných škôl nepozná žiadny dokument definujúci práva dieťaťa. 5,7 % žiakov uviedlo dokument Dohovor o právach dieťaťa. Iný názov ako Dohovor o právach dieťaťa uviedlo 44,3 % žiakov. Z tých žiakov, ktorí uviedli iný názov než Dohovor o právach dieťaťa uviedlo 26,5 % žiakov neexistujúci dokument, alebo dokument bližšie nešpecifikovali. 73,5 % žiakov uviedlo dokumenty, ktoré obsahujú práva dieťaťa, nie všetky z nich sú však obsahovo zamerané špeciálne na práva dieťaťa. Žiaci základných škôl najčastejšie uviedli nasledujúce dokumenty: Deklarácia práv dieťaťa, Všeobecná deklarácia práv dieťaťa a Deklarácia ľudských práv dieťaťa). 55,1 % žiakov stredných škôl nepozná žiadnu organizáciu venujúcu sa ľudským právam. 6,3 % žiakov uviedlo, že organizáciu poznajú, ale nakoniec neuviedli žiadny názov organizácie, alebo uviedli iný názov ako názov organizácie venujúcej sa ľudským právam. Organizácie venujúce sa ľudským právam pozná 38,5 % žiakov 12

stredných škôl. Ide predovšetkým o nasledujúce organizácie: UNICEF, OSN, linka dôvery, Amnesty International, Ombudsman, Európsky súdny dvor pre ľudské práva, UNESCO a iné. Vo väčšej miere poznajú organizácie venujúce sa ľudským právam žiaci gymnázií a v menšej miere žiaci stredných odborných učilíšť bez maturity. Vo väčšej miere poznajú organizácie žiaci tretích ročníkov, žiaci z obcí od 50 001 do 100 000 obyvateľov a žiaci Bratislavského kraja. V menšej miere poznajú organizácie venujúce sa ľudským právam žiaci Žilinského kraja. Možno tiež konštatovať, že čím je vyššie ukončené vzdelanie rodičov, tým je u žiaka väčšia znalosť organizácií venujúcich sa ľudským právam. Vo väčšej miere vedeli uviesť názvy organizácií tiež tí žiaci, ktorých školy sú zapojené do projektov v oblasti ľudských práv a tí žiaci, ktorí sú vzdelávaní k ľudským právam formou besied v škole. Na znalosť organizácie venujúcej sa ľudským právam významne vplýva aj skutočnosť, či sa žiak v škole stretol s porušením ľudských práv, tí žiaci, ktorí sa s porušením stretli, uviedli v oveľa menšej miere, že organizácie nepoznajú, než tí, čo sa s porušením práva ešte nestretli. 54,2 % žiakov základných škôl nepozná žiadnu organizáciu venujúcu sa ľudským právam. 6,4 % žiakov uviedlo, že organizáciu poznajú, ale nakoniec neuviedli žiadny názov organizácie, alebo uviedli iný názov ako názov organizácie venujúcej sa ľudským právam. Organizácie venujúce sa ľudským právam pozná 39,4 % žiakov základných škôl. Ide predovšetkým o nasledujúce organizácie: OSN, linka dôvery, UNESCO a UNICEF. Na základe analýzy postojov žiakov stredných škôl k jednotlivým modelovým situáciám porušovania ľudských práv možno skonštatovať, že žiaci stredných škôl reagujú vo väčšej miere na vzniknuté situácie porušovania ľudských práv pozitívne, či už aktívnym prístupom, alebo pasívnym. Možno však tiež skonštatovať, že do popredia vystupuje ľahostajný prístup žiakov, kedy žiak síce o situácii porušovania ľudských práv vie, ale nerieši ju. Na formovanie postojov žiakov v jednotlivých modelových situáciách vplýva viacero faktorov. Jednak je to oblasť vzdelávania k ľudským právam (spôsob výučby, možnosť prejavu názoru na vyučovacích hodinách, aktivita školy v oblasti ľudských práv), ďalej získané informácie v danej oblasti (teoretické vedomosti ako napríklad znalosť dokumentov definujúcich práva dieťaťa, alebo práv dieťaťa), typ prístupu k žiakovi (učiteľ žiak, ale aj žiak žiak), a na strane druhej demografické faktory (pohlavie, vek, typ školy, veľkosť obce, rodinné prostredie). Na základe analýzy postojov žiakov základných škôl k jednotlivým modelovým situáciám porušovania ľudských práv možno skonštatovať, že žiaci základných škôl reagujú vo väčšej miere na vzniknuté situácie porušovania ľudských práv pozitívne, pričom však medzi pozitívnym aktívnym a pozitívnym pasívnym postojom nie je zistený extrémny rozdiel v nameraných hodnotách. Možno však tiež skonštatovať, že do popredia vystupuje ľahostajný prístup žiakov, kedy žiak síce o situácii porušovania ľudských práv vie, ale nerieši ju. Vzdelávanie a uplatňovanie ľudských práv v základných a stredných školách z pohľadu učiteľov Výberový súbor základných a stredných škôl bol utvorený na základe zoznamu škôl vytvoreného pre výskum vzdelávania a uplatňovania ľudských práv v základných a stredných školách zameraného na žiakov. Daný zoznam bol doplnený pri výskume učiteľov o ďalšie základné školy, a to na základe nasledujúcich výberových kritérií: veľkosť sídelnej jednotky, 13

kraj a typ školy. Konečný výberový súbor pozostával z 80 základných škôl a 120 stredných škôl. Zber empirických dát bol uskutočnený pomocou dotazníka na vybraných základných a stredných školách na území Slovenskej republiky prostredníctvom riaditeľov základných a stredných škôl, ktorí dotazníky odovzdali na vyplnenie tým učiteľom, ktorí sa v najväčšej miere venujú výučbe ľudských práv. Po kontrole jednotlivých dotazníkov bolo štatisticky spracovaných 121 dotazníkov, z toho 53 dotazníkov zo základných škôl a 68 zo stredných škôl, čo predstavuje 60,5 % návratnosť z plánovaného rozsahu výberovej vzorky 200. Do výskumu sa zapojili v menšej miere základné školy Bratislavského a Trnavského kraja a stredné školy Prešovského a Banskobystrického kraja. Cieľom analýzy vzdelávania a uplatňovania ľudských práv v základných a stredných školách z pohľadu učiteľa bolo zmapovať oblasť vzdelávania k ľudským právam (spôsob výučby, miera spokojnosti učiteľov so spôsobom výučby), zmapovať aktivitu škôl a učiteľov v oblasti ľudských práv (zapojenie do projektov, vzdelávania), ako aj zistiť možné nedostatky v uplatňovaní ľudských práv v školskom prostredí. Na základe výsledkov výskumu možno skonštatovať: Žiaci základných a stredných škôl získavajú vzdelanie o ľudských právach prostredníctvom školy prevažne na vyučovacích hodinách (98,3 %). Frekventovaným spôsobom získania vzdelania je tiež čerpanie informácií z násteniek, alebo školských novín (49,6 %), besedy o problematike ľudských práv (33,1 %) a prednášky ľudí, ktorí sa venujú problematike ľudských práv (25,6 %). Informácie o ľudských právach získavajú žiaci aj prostredníctvom súťaží (22,3 %) a iným spôsobom (12,4 %). Na základe rozloženia odpovedí učiteľov podľa typu školy je zjavné, že besedy, ako spôsob získania vzdelania v oblasti ľudských práv, uviedli v o niečo väčšej miere učitelia základných škôl než učitelia stredných škôl a prednášky, súťaže vo väčšej miere učitelia stredných škôl. Pri výučbe ľudských práv používa 47,1 % učiteľov učebnicu predmetu a výučbu učebnicou dopĺňajú príručkami alebo inými materiálmi. Príručky (iné materiály) dopĺňané učebnicou používa 33,1 % učiteľov. Samotné príručky (iné materiály) bez využitia učebnice používa 14,9 % učiteľov a iba učebnicu predmetu využíva len 3,3 % učiteľov. Iný spôsob výučby uviedli dvaja učitelia. Na základe rozloženia odpovedí podľa typu školy je zjavné,že výučbu pomocou učebnice, dopĺňanej príručkami (inými materiálmi) realizujú vo väčšej miere učitelia základných škôl a výučbu pomocou príručiek (iných materiálov) a učebnice vo väčšej miere učitelia stredných škôl. Vyučovanie ľudských práv prebieha na vyučovacích hodinách formou možnosti prejavu názoru žiaka. Približne polovica učiteľov (49,6 %) tvrdí, že žiaci majú možnosť prejaviť svoj názor na informácie získané z výkladu učiva. Približne rovnaký počet učiteľov (50,4 %) uviedlo, že vyučovanie na ich hodine prebieha formou diskusie, a teda žiaci majú maximálnu mieru možnosti prejavu svojho názoru. Pozitívnym zistením je, že ani jeden z opýtaných učiteľov neuviedol formu výučby ľudských práv bez možnosti prejavu žiaka na hodine. Na základe rozloženia odpovedí podľa typu školy, je zjavné, že vyučovanie ľudských práv prebieha na hodinách formou diskusie vo väčšej miere na základných školách, než na stredných školách. Pri výučbe ľudských práv väčšina učiteľov (84,9 %) zdôrazňuje žiakom určité informácie viac, ako ostatné. 15,1 % učiteľov zdôrazňuje žiakom pri výučbe ľudských práv všetky informácie rovnakou mierou. Na základe rozloženia odpovedí podľa typu školy, možno skonštatovať, že základy o ľudských právach, definície, oblasť úcty a rešpektu k druhým zdôrazňujú svojim žiakom vo väčšej miere učitelia základných škôl, na druhej strane históriu problematiky ľudských práv, organizácie venujúce sa 14