Daňové úľavy pre výskum a vývoj čo prinesú a komu? Vladimír Baláž Prognostický ústav SAV
Doterajší rámec Slovensko má zákon o stimuloch pre výskum a vývoj 185/2009. Na jeho základe môžu firmy požiadať Ministerstvo školstva o udelenie stimulu vo forme daňovej úľavy alebo dotácie. O udelení stimulov (v drvivej väčšine vo forme dotácie) rozhoduje ministerstvo. Určí komu a koľko dá alebo nedá. 2011-2013: 21 firiem dostalo stimuly najmä vo forme dotácie (87.9%). Zvyšok vo forme úľavy na dani.
Slovensko potrebuje podporiť podnikový výskum 1.4 1.3 1.2 1.1 1.0 0.9 0.8 0.7 0.6 0.5 0.4 0.3 0.2 0.1 Podnikové výdavky na VaV, (% HDP) Česko Poľsko EÚ28 Maďarsko Slovensko Vo výdavkoch na podnikový výskum patrí Slovensko ku koncovým svetlám európskeho vlaku. Podľa Eurostatu dosahujú len 0,38% hrubého domáceho produktu (=268,2 mil. eur). Horšie na tom sú len Lotyšsko, Litva a Rumunsko (na ktorých je to aj poznať). Ale v Rakúsku činia tieto výdavky 1,93% a vo Fínsku až 2,28% HDP. Už aj v Česku sa podarilo dosiahnuť úroveň 1,03% HDP.s 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Daňové úľavy Novela zákona o dani z príjmov 595/2003 je voči firmám vykonávajúcich výskum omnoho priateľskejšia. Superodpočet je nárokovateľnou položkou, ktorú nemusí nikto schvaľovať. Spochybniť ju môže len daňová kontrola. V praxi si podľa schválených zmien budú môcť podnikatelia uplatniť okrem reálnych nákladov vynaložených na výskum a vývoj aj dodatočných 25 % zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vývoj, dodatočných 25 % zo mzdových nákladov novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania (mladších ako 26 rokov), dodatočných 25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj. Percentá možno kombinovať Podnik uplatňujúci úľavy musí vopred podať finančnej správe dokument, kde zosumarizuje projekt výskumu a vývoja aby sa z daňových úľav nestala daňová práčka.
Čo prinesú daňové úľavy pre SAV? Pre SAV a aj vysoké školy je zaujímavá možnosť, aby podnikom účtovali externé dodávky služieb VaV Superodpočet si podniky nemôžu uplatniť na náklady, na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií, a na služby, licencie a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb. Ale: výnimka robí sa v prípade, ak ide o náklady na služby, ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od Slovenskej akadémie vied, verejných výskumných ústavov, verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl. Inak povedané: Ak si podnikateľ kúpi štúdiu/služby/výskum v SAV a/alebo verejnej VŠ, môže si aj tieto náklady zahrnúť v plnej výške plus 25%.
Pomôžu daňové úľavy výskumu? Hlavné výhody daňových úľav: (a) nepodliehajú schvaľovaniu (a teda ani korupcii a subjektívnym rozhodnutiam zhora, (b) umožňujú firmám slobodne sa rozhodnúť, do ktorej oblasti výskumu vložia svoje peniaze (c) na rozdiel od dotácií sú predvídateľné, (d) majú omnoho nižšie náklady ako dotácie (vypracovanie žiadosti o dotácie niečo s stojí). Kritika daňových úľav: a) chýbajú dôkazy o ich účinnosti. Vo Francúzsku, Británii či Belgicku je napríklad objem daňových úľav na výskum dlhodobo vyšší, ako je objem dotácií a grantov. Napriek tomu firmy v týchto krajinách za posledných 10 rokov nereportujú významné zvýšenie výdavkov na výskum. b) z daňových úľav profitujú hlavne veľké firmy, ktoré majú peňazí aj tak dosť. c) zníženie príjmov štátneho rozpočtu (odhad MFSR 2015: 26,4 mil. eur, 2016: 28,7 mil. eur).
Ktoré firmy vydávajú najviac na VaV? Máme len čiastkové vedomosti o vybraných firmách, ktoré sa o VaV zmieňujú vo svojich výročných správach 2013: Continental Matador Rubber: 21,452 mil. eur, US Steel: 3,1 mil. eur; Slovenské elektrárne: 2,5 mil. eur. Slovnaft: 0,466 mil. eur. Na porovnanie: Volkswagen group ma za rok 2013 výdavky 11,74 miliárd eur, = 16 x viac ako celkové výdavky Slovenska na VaV a 41,5 x viac ako celkové slovenské podnikové výdavky na VaV v roku 2013. Väčšina slovenských firiem žiadne údaje o podnikových výdavkoch na VaV nereportuje. ESET mal obrat 300 mil. eur, zisk 75,2 mil. eur, 922 zamestnancov a výskumné centrum v San Diegu (tiež s STU a UK). Reportované výdavky na VaV: 0. Slovenské firmy asi od roku 2015 začnú viac reportovať výdavky na VaV. Či ich aj reálne zvýšia, to sa ešte len uvidí.