Ročník Cena 35 Sk

Ročník 56 3 Cena 35 Sk 2004

Stanovisko odborníkov k tlmeniu KMO v populáciách diviačej zveri Zníženie početnosti diviačej zveri V poslednom čase sa vyskytlo viac prípadov KMO v chove ošípaných na západnom Slovensku, čo viedlo k vyhláseniu mimoriadnych opatrení na zníženie populačnej hustoty diviačej zveri, ku ktorým dávame toto vyjadrenie. V súčasnosti sa u nás dosiahol maximálny úlovok diviačej zveri, a to 11,7 ks.1 000 ha -1 lesa, resp. 5,2 ks.1 000 ha -1 plochy celého štátu. Z globálneho, stredoeurópskeho pohľadu to síce nie je až tak veľa, ale faktom zostáva, že súčasná denzita tejto zveri je, osobitne v niektorých regiónoch, neúnosne vysoká, a to nielen u nás, ale v celej Európe a treba ju znížiť. Vo výške úlovku na 1 000 ha lesnej poľovnej plochy sme spomedzi 7 stredoeurópskych štátov na 5. mieste. Pred SR je Maďarsko (úlovok je 4,5- krát vyšší), Nemecko (4,3-krát viac), ČR (2,3-krát viac) a Poľsko (úlovok je takmer rovnako vysoký). Za SR je len Rakúsko a Švajčiarsko, ale to sú alpské krajiny s nevhodnými podmienkami pre diviačiu zver. Pokiaľ ide o výšku úlovku na 1 000 ha výmery štátu, SR je na 4. mieste, keď pred nami je Nemecko (2,9-krát viac), Maďarsko (1,9-krát viac) a Česká republika (1,7-krát viac) a za nami je Rakúsko, Poľsko a Švajčiarsko. Je pozoruhodné, že hoci je v Maďarsku a v ČR úlovok diviačej zveri podstatne vyšší ako u nás, nemajú v súčasnosti také problémy s KMO ako my. Avšak v Nemecku tieto problémy majú aj napriek tomu, že už veľa rokov vykonávajú perorálnu imunizáciu diviačej zveri proti KMO (na základe výnimočného povolenia EÚ). To im síce pomáha omnoho rýchlejšie likvidovať ohniská KMO, ale finančné náklady na to sú značné a okrem toho stále vznikajú nové ohniská. Je zrejmé, že vysoká denzita diviačej zveri v Nemecku je neúnosná i zo zverozdravotného hľadiska. Z uvedených údajov je prekvapujúca najmä vysoká denzita diviačej zveri v Nemecku, ktoré má len 29,4-percentnú lesnatosť, ale obrovskú hustotu obyvateľstva (asi 230 osôb na km 2 ) a v Maďarsku len s 19,2-percentnou lesnatosťou, ale s takmer rovnakou hustotou obyvateľstva (180 osôb na km 2 ) ako u nás. Aj v ČR je lesnatosť nižšia (32,4) ako u nás a hustota obyvateľstva o niečo vyššia (129,4 osôb na km 2 ) a predsa majú viac diviačej zveri ako my. Z globálneho stredoeurópskeho pohľadu je náš úlovok diviačej zveri pod medzinárodným priemerom. Podľa úlovku sa dá len približne odhadnúť početnosť populácie. Teoreticky možno predpokladať, že v optimálnych podmienkach môže úlovok dosiahnuť 130 200 % z JKS (tak to predpokladáme napr. v Maďarsku a v Nemecku), v priemerných podmienkach je to asi 100 130 % z JKS a v podmienkach horských revírov a predačného tlaku vlka len okolo 70 10 % z JKS. Teda kým napr. v Nemecku a v Maďarsku bude JKS diviačej zveri podľa nášho predpokladu skôr nižší, ako je hlásený úlovok, u nás bude skôr rovnaký, lebo časť prírastku zoberú vlky, čím sa úlovok znižuje. LVÚ Zvolen vypracoval koncepcie manažmentu zveri v jednotlivých poľovných oblastiach a navrhol globálny cieľový kmeňový stav cca 19 000 jedincov diviačej zveri (t. j. priemerne asi 8,4 ks.1 000 ha -1 lesa a 5,1 ks.1 000 ha -1 celej poľovnej plochy. To je síce asi o 46 % viac ako je súčasný, veľmi hlboko podhodnotený NKS, ale súčasne asi o 21 % menej ako je súčasný, podľa nášho názoru neúnosne vysoký JKS. Sú to globálne celoslovenské čísla a je jasné, že lokálne, kde je prezverenie osobitne veľké, toto potrebné zníženie početnosti diviakov vysoko presiahne spomenutých 21 % a inde možno nebude potrebné vôbec. Štát Úlovok na 1 000 ha v ks lesnej plochy plochy celého štátu Maďarsko 52,6 10,1 Nemecko 50,6 14,9 Česko 26,8 8,7 Poľsko 11,8 3,4 Slovensko 11,7 5,2 Rakúsko 8,2 3,9 Švajčiarsko 5,1 1,5 Zlepšenie sociálnej (pohlavnej a vekovej) štruktúry populácií diviačej zveri Pretože na KMO sú najvnímavejšie diviačatá a čiastočne aj lanštiaky, treba maximálne zintenzívniť ich odstrel. Dospelé diviaky a diviačice však treba čo najviac chrániť a podľa možností v ohnisku KMO ich vôbec neloviť, kým sa nákaza neutlmí, lebo sú proti KMO spravidla imúnne a vírus nerozširujú. K tejto zásade pripomíname, že už pri zvýšení lovu dospelej zveri nad úroveň 10 15 % sa zvyšuje zastúpenie diviačat v populácii, ktoré rozširujú vírus KMO, diviačatá predčasne vstupujú do reprodukcie, zaostávajú v raste, sú menej vitálne a rovnaké bude aj ich potomstvo. Takáto populácia je náchylnejšia na chorobu, premnožuje sa (hierarchia je vážne narušená) a robí aj väčšie škody. Čiže deti robia deti, čo je chovateľsky absolútne nežiaduce. Sociálna štruktúra diviačej zveri sa celkom dezorganizovala nesprávnym lovom, lebo namiesto 75 % diviačat sa u nás loví priemerne len 54 %! Podobná situácia je aj v Nemecku, preto napr. známy zvermajster a publicista Wandel požaduje trojročný zákaz lovu dospelej diviačej zveri na celom území, teda nielen v ohniskách KMO. Ak sa u nás bude plánovať 15 30 %- né zastúpenie dospelej zveri na úlovku, prehĺbi sa sociálny rozvrat diviačej populácie, zvýši sa reprodukcia, vzrastú škody v poľnohospodárstve a telesne slabá zver (mláďatá vyprodukované mláďatami) budú omnoho náchylnejšie na choroby. Ďalej je nevyhnutné zamedziť zákazy a často aj sankcie za odstrel diviačíc udeľované poľovníckymi hospodármi, ako sa to u nás bežne robí (s výnimkou diviačíc vodiacich pásikované diviačatá a vedúcich diviačíc, t. j. vodkýň čried). Ak sa u nás za posledné 3 roky síce ulovilo 7 % diviakov (z celkového úlovku), ale len 4,8 % diviačíc, tak sa tým vážne narušil pomer pohlaví v populácií a umelo sa zvyšuje jej reprodukcia. Ako usmerňovať spoločné poľovačky na diviačiu zver Prvou zásadou je v ohnisku KMO a v jeho ochrannom pásme neorganizovať nadhánky a nátlačky na diviačiu zver, lebo tým sa nákaza umelo rozširuje. Najmä tam, kde sú menšie komplexy lesov, môžu sa diviaky pri nadhánke (dočasne) premiestniť aj na vzdialenosť 10 a viac km. Na spoločných poľovačkách by sa mali loviť len diviačatá a slabé lanštiaky. Dospelá zver by sa zásadne mala loviť len na individuálnej poľovačke a to do výšky 10 12 % z celkového úlovku. Lanštiaky by na ňom mali byť zastúpené asi 15 % (ak sa splní požadovaná kvóta odstrelu diviačat). Iba pri silnom predačnom tlaku vlka je odôvodnené loviť o niečo menej diviačat a o málo viac dospelej zveri, ako tu uvádzame. Poľovníkov treba k odstrelu diviačat (aj pásikavých), keď sú už trochu väčšie, stimulovať (napr. tak, že strelec si môže ponechať úlovok a pod.). V ohniskách KMO by sa mali diviaky loviť len na individuálnych poľovačkách, najlepšie na postriežkach pri početných vnadiskách s menším množstvom krmiva. Má sa podávať tak, aby si ho diviaky museli samé vypracovať, t. j. vyryť zo zeme, spod kameňov a pod., ale pritom ho mali stále k dispozícii. Nadhánky by sa nikdy nemali konať vo vegetačnom období. Predovšetkým v neprehľadnom teréne nie je možný výber a keby v revíroch zostalo veľa osirotených diviačat, podporovalo by to šírenie nákazy. Aj psy by zrejme zahrdúsili veľa mláďat a nielen diviačej zveri, ale i srnčiat atď. Okrem toho sa v neprehľadnom teréne veľmi zvyšuje nebezpečenstvo postrelenia či dokonca usmrtenia ľudí. Veľmi neistá býva tiež spoločná poľovačka uprostred zimy pri vysokom snehu. Stratégia zimovania zveri spočíva v tom, že si vytvorí tukové zásoby, zníži látkový metabolizmus, príjem potravy a pohyb. Ak ju vyrušíme a musí bežať vo vyššom snehu, zvyšuje sa spotreba jej energie (podľa Bubeníka až desaťnásobne).odporúčame preto spoločné poľovačky na diviačiu zver len v posledných troch mesiacoch roka, zásadne nie po celý rok. Hlavná príčina ľudský faktor Veľmi významný podiel na pretrvávaní a rozširovaní nákazy KMO na našom území má človek. Pri výkone práva poľovníctva sa rozširuje KMO preto, lebo v mnohých regiónoch sa pripustil neúnosný nárast početnosti diviačej zveri; podporuje sa zvyšovanie jej reprodukcie tým, že sa jej v mnohých revíroch ponúka nadmerne veľa krmiva; nesprávnym lovom sa rozvrátila sociálna, najmä veková štruktúra populácií diviačej zveri, čo pre elimináciu KMO neprináša nijaký efekt; nedostatočne sa dodržiavajú zásady zoohygieny pri vyvrhovaní, transporte a ďalšej manipulácii s ulovenou zverou. Veľký podiel na rozširovaní KMO majú aj chovatelia ošípaných, lebo v mnohých chovoch je až zarážajúci neporiadok a nedodržujú sa základné preventívne opatrenia, čoho najlepším dôkazom (ale len vrcholom ľadovca) boli zábery televízie na desiatky kadáverov svíň, ktoré v poľnohospodárskom podniku zahynuli od hladu a smädu a potom tam dlho zahnívali neodvezené a neasanované; aj súkromní drobnochovatelia prevážajú, kupujú a predávajú ošípané bez toho, aby ich dali veterinárne prehliadnuť; nekontroluje sa likvidácia kadáverov a poplatky za kafilérne služby sú vysoké; nie všetky veľkochovy sú dôkladne oplotené, nie vždy majú pracovníci možnosť preobúvať sa a preobliekať a dodržiavať ďalšie zoohygienické predpisy a veterinárnu prevenciu; v blízkosti ošipární sa nedostatočne likvidujú domáce a voľne žijúce živočíchy, ktoré môžu prenášať KMO. Záver Nie je správne všetku vinu za šírenie KMO zvaľovať na diviačiu zver, pretože podľa nášho názoru hlavným vinníkom je človek. Sme presvedčení, že keby sa odstránili nedostatky, na ktoré sme poukázali, podarilo by sa nám utlmiť nákazu. Pritom by významne pomohla vakcinácia ošípaných proti KMO aspoň v najohrozenejších regiónoch. Preto konštatujeme, že zníženie početnosti diviačej zveri sa musí vykonať biologicky správnym spôsobom a keď sa kvôli tomu povoľujú rôzne výnimky, mali by byť také, aby nepôsobili prípadne aj kontraproduktívne, či už na lov diviačej zveri, ale najmä na tlmenie nákazy KMO. Okrem toho treba k manažmentu diviačej zveri pristupovať diferencovane. To znamená, že iné opatrenia sú potrebné v ohniskách KMO a v ich ochranných pásmach, a iné na ostatnom území bez KMO. Preto v tejto súvislosti nie je správne vydávať jednotné smernice pre územie celého štátu. Za Sekciu trvalo udržateľného manažmentu zveri Odboru lesníctva SAPV: doc. Ing. PAVEL HELL, CSc., hosť. prof. doc. Ing. JURAJ CIBEREJ, CSc. prof. Ing. PETER GARAJ, CSc. doc. Ing. JOZEF GAŠPARÍK, CSc. doc. Ing. JOZEF KONÔPKA, CSc., hosť. prof. doc. Ing. JAROSLAV SLAMEČKA, CSc. 3

POĽOVNÍK v marci 4 ZAUJÍMAVOSTI BRAZÍLIA BRÁNA DO PEKLA. V minulosti takto nazývali územie južnej oblasti Mato Grossa, z veľkej časti pokryté tropickým pralesom a močariskami. V najjužnejšom cípe sa nachádza vodný svet Pantanal. Vody rieky Paraguaj a jej prítokov od marca do septembra zaplavujú územie veľké takmer 200 tis. km 2. Ťažko dostupné územie je aj dnes iba riedko osídlené, no o to bohatšia je živočíšna ríša, domov nespočetných druhov vtákov: od najmenších kolibríkov až po bociana obrovského. Pantanal je aj domovom mnohých mäsožravcov: šakala brazílskeho, obrovskej riečnej vydry, jaguárunda (druh mačky s pretiahnutým telom a veľmi krátkymi nohami). Zo všežravcov tu žije niekoľko púm, zornosť už od začiatku roku. Okrem prikrmovania, ktoré má vplyv na jej telesnú kondíciu, pozornejšie si všímajme jej prirodzených nepriateľov, najmä líšky a havranovité vtáky. Ich stavy by sme mali legálnymi spôsobmi redukovať. V mnohých poľovných revíroch končia nájomné zmluvy. Na túto skutočnosť by nemala doplatiť zver. Zachovajme sa ako skutoční chovatelia a ochrancovia. Neriaďme sa heslom po nás potopa. Stavy zveri nie je ťažko znížiť, ale oveľa ťažšie, čo trvá roky, je zvýšiť ich na požadovanú úroveň a kvalitu. Tam kde je to možné odvodňujeme lúčky a políčka pre zver. Začíname s ich výsadbou, sejbou ocelotov a asi 12 jaguárov. V roku 2002 v oblasti vznikol Jaguar Predation on Livestock Výskumný ústav, ktorý si ako hlavnú úlohu vytýčil pozorovanie tunajšieho najvzácnejšieho dravca jaguára. RAKÚSKO NÁVRAT IBISA SKALNÉHO. Existujú aj krajšie vtáky, napr. farbami hýriace papagáje alebo štíhle elegantné volavky hodvábne. S holou červenou hlavou, dlhým ohnutým červeným zobákom, s čiernym strapatým perím v záhlaví a na krku pôsobí priam neskutočne. Vyhľadáva čerstvo pokosené lúky a živí sa larvami chrústov a iného hmyzu. Keď ho ľudia zbadajú, neveria, že patrí do stredoeurópskej prírody. Faktom je, že ibis čierny vymrel u nás Východy a západy a svit Slnka a Mesiaca Marec 2004 Slnko Mesiac deň východ západ svit východ západ svit Po 1 6,24 17,27 11,03 11,08 3,38 16,30 Ut 2 6,22 17,28 11,06 12,05 4,29 16,24 St 3 6,20 17,30 11,10 13,11 5,10 15,59 Št 4 6,18 17,31 11,13 14,24 5,42 15,18 Pia 5 6,16 17,33 11,17 15,40 6,07 14,28 So 6 6,14 17,35 11,20 16,57 6,28 13,32 Ne 7 6,12 17,36 11,24 18,15 6,46 12,32 Po 8 6,10 17,38 11,27 19,33 7,03 11,30 Ut 9 6,08 17,39 11,31 20,53 7,20 10,27 St 10 6,06 17,41 11,35 22,15 7,38 9,22 Št 11 6,04 17,42 11,38 23,40 7,59 8,20 Pia 12 6,02 17,44 11,42 8,26 8,26 So 13 6,00 17,45 11,45 1,03 9,03 8,00 Ne 14 5,58 17,47 11,49 2,20 9,51 7,31 Po 15 5,56 17,48 11,53 3,25 10,54 7,29 Ut 16 5,54 17,50 11,56 4,15 12,09 7,54 St 17 5,52 17,51 12,00 4,52 13,29 8,37 Št 18 5,50 17,53 12,03 5,19 14,50 9,31 Pia 19 5,47 17,54 12,07 5,40 16,08 10,28 So 20 5,45 17,56 12,11 5,58 17,23 11,25 Ne 21 5,43 17,57 12,14 6,13 18,36 12,23 Po 22 5,41 17,59 12,18 6,28 19,48 13,19 Ut 23 5,39 18,00 12,21 6,43 20,58 14,15 St 24 5,37 18,02 12,25 7,00 22,09 15,08 Št 25 5,35 18,03 12,28 7,20 23,19 15,58 Pia 26 5,33 18,05 12,32 7,45 16,15 So 27 5,31 18,06 12,36 8,17 0,26 16,09 Ne 28 6,28 19,07 12,39 9,57 2,27 16,30 Po 29 6,27 19,09 12,43 10,50 3,22 16,32 Ut 30 6,24 19,11 12,46 11,52 4,07 16,15 St 31 6,22 19,12 12,50 13,02 4,42 15,40 už v 17. storočí. Ibisa skalného bolo možno ubiť palicou a dokonca chytiť holými rukami ako sliepku. Profesor Kotrschal, vedúci Výskumnej stanice Konrada Lorenza v Grünau, obhajuje pokusy o jeho návrat do voľnej prírody, ktoré trvajú už desiatky rokov. Čas súri o to viac, že v posledných rokoch sa počas masových výskytov kobyliek v Turecku a Maroku (kde sú najväčšie populácie ibisa skalného) používali insekticídy, ktoré spôsobili, že pravdepodobne v budúcnosti ibisa skalného bude možné vidieť iba v súčasných archách Noemových v zoologických záhradách. V poslednej divej kolónii pri Agadíre v Maroku žije 200 vtákov. Ibisy skalné sú však sťahovavé vtáky a v zoo tento inštinkt dedený z generácie na generáciu stratili. Výskumníci z Grünau 18. augusta m. r. pomocou závesného CHOV, OCHRANA A STAROSTLIVOSŤ O ZVER Tohtoročná zima je vrtošivá. Aj keď snehová pokrývka trvá oveľa kratšie ako po iné roky, neznamená to, že sa nemusíme starať o zver. Preto aj v tomto mesiaci pokračujeme v prikrmovaní poľovnej zveri, najmä v revíroch, kde sa ešte udržala vysoká snehová pokrývka. V takom revíri musíme dať zveri viac dužinatých krmív, siláže a lesných plodov bohatých na vitamíny, aby si ľahšie privykala na prechod na zelenú pašu. Osobitne sa staráme o ochranu zveri, ktorá je po zimnom období zoslabnutá. V nížinách už začína zver intenzívne prijímať zelenú potravu, pričom ešte nemá na jej spracovanie dostatočne prispôsobenú žalúdočnú mikroflóru. Z toho dôvodu často trpí zažívacími poruchami a hnačkami. Na riešenie tohto prechodu veľmi dobre pôsobí predkladaná soľ, preto nezabúdajme dopĺňať soľníky. Vlaňajšie poľovačky na malú zver nám ukázali aký zlý vplyv na jej stavy malo dlhotrvajúce sucho. Z uvedeného dôvodu by sme jej mali venovať väčšiu poa hnojením, čím zlepšujeme prírodné prostredie pre zver. LOV ZVERI Podľa vyhlášky č. 230/2001 Z. z. možno v marci loviť ondatru pižmovú (len chytať), od 16. marca morku divú ( len kohúta) a sluku lesnú. V súvislosti s nebezpečenstvom šírenia sa klasického moru ošípaných MP SR po dohode s MŽP SR povolilo výnimku na lov dospelých diviakov, lanštiakov a diviačat (okrem vodiacich diviačíc) pre všetkých užívateľov poľovných revírov na území Slovenska. Po celý rok možno loviť líšku hrdzavú, psíka medvedikovitého, medvedíka čistotného, tchora tmavého, vranu túlavú a straku čiernozobú. Ing. JOZEF HERZ, PhD. Snímka na obálke Miroslav Zumrík Pripravované podujatia SPZ Levické poľovnícke dni 25. marca až 3. apríla. Exkurzia Stredoeurópsky inštitút ekológie poľovnej zveri, Viedeň, Nitra, Brno a Slovenský poľovnícky zväz usporiadajú 2. apríla 2004 exkurziu do jedného z pokusných poľovných revírov v Dolnom Rakúsku so zameraním na chov malej zveri. Podrobnejšie informácie: Slovenský poľovnícky zväz, tel. 02/5249 8976, fax 5249 2296, spz@polovnictvo.sk. klzáka zlákali ibisa na let do teplých krajín. Denne urazili 30 50 km, zimovať mali v Grosette v Taliansku, spočiatku vo voliérach, neskôr vo voľnej prírode. FRANCÚZSKO POCHÚŤKA Z DIVINY. Francúzski poľovníci sa usilujú mäso z ulovenej divej zveri aj sami spotrebovať, vďaka čomu vznikajú vždy nové recepty. Okrem iných sa preslávenou stala jazvečia šunka, ktorá patrí medzi vyhľadávané lahôdky. Jej cena sa pohybuje okolo 40 eúr. POĽSKO RYSY NEOVPLYVŇU- JÚ STAV ZVERI. Do palety divožijúcej zveri vo východnom Poľsku patria aj rysy a vlci. Poľský poľovnícky zväz potvrdil, že nepôsobia negatívne na výskyt iných druhov divej zveri, ktorej stavy sú dlhodobo stabilné. Aj vplyv rysov na srnčiu zver je zanedbateľný.

Iba jedno slučie pierko... Prílet sluky lesnej, tohto neveľkého vtáka s dlhým zobákom, veľkými čiernymi očami a pestrým sfarbením, už pre viaceré generácie našich poľovníkov symbolicky otvára brány novej jari. Na rozdiel od súčasnosti, keď sa v tomto období okrem líšky môže loviť kvôli klasickému moru ošípaných aj diviačia zver, bývala sluka lesná aj prvým úlovkom prvým poľovným druhom novej poľovníckej sezóny. Sluka sa vždy lovila na večernom alebo rannom ťahu. Večer sa ťah slúk odohráva medzi 18. a 19. hodinou a ranný, ktorý býva hneď na brieždení, je ešte kratší. Lov slúk, hoci sa na ne poľuje postriežkou, možno zaradiť medzi spoločné poľovačky, aj keď podľa vyhlášky č. 230/2001 Z. z. 5, sluka nie je uvedená medzi druhmi, na ktoré sa poľuje spoločne. Tak ako viaceré iné druhy, aj stavy sluky lesnej sa u nás v dôsledku zmien životného prostredia a iných činiteľov postupne znižujú. Napriek tomu, že príčiny sú mimo poľovníkov, často sa znesie kritika na ich hlavy. Ochrancovia prírody predstavujú verejnosti poľovníkov ako ničiteľov tohto pekného vtáka, ktorí striehnu len na to, ako ich čo najviac uloviť a svoj zelený klobúk si ozdobiť čím väčším počtom slučích pierok. Pravda je však kdesi inde, lebo v skutočnosti sa už pred rokmi jarný ťah slúk stal pre našich poľovníkov akýmsi sviatkom jari, udalosťou pri ktorej sa stretajú na lesných čistinkách, aby začuli prvé slučie zakvorkanie. Na stretnutie chodia zvyčajne v poľovníckych rovnošatách, so psíkmi a ak je priaznivé počasie, posedia si pri ohníku a počas opekania slaninky sa rozprávajú poľovnícke príhody a zaujímavosti. Ak je rok, v ktorom prilieta do revíru viac slúk, rozhodnú sa v združení (čo zákon dovoľuje) ich aj loviť, no v skutočnosti sú ich úlovky minimálne. Pri love však treba dodržiavať isté zásady poľovnícky hospodár musí rozostaviť poľovníkov a hostí na presne určené stanovištia a každý zo zúčastnených sa musí správať nanajvýš disciplinovane. Nikto nielenže nesmie vykrikovať, ale ani nahlas hovoriť, aby nerušil tok a ostatných obyvateľov lesa. Okrem toho si každý uvedomuje nevyhnutnosť dodržiavať bezpečnostné zásady, lebo pri streľbe na letiaci cieľ to inak ani nie je možné. Medzi poľovníkmi platí niekoľko nepísaných pravidiel svedčiacich o ich ohľaduplnosti k poslovi jari. Predovšetkým nikto nevystrelí na prvú sluku, ktorú zazrie. Prvá sluka sa len s klobúkom v ruke pozdraví a privíta v našich končinách. Takisto platí, že neslobodno vystreliť na prvú sluku ak letia v páre, lebo v ňom je sliepočka vždy prvá. Na jarnom ťahu prevažne prelietajú kohútiky, ktoré počas letu pískajú a kvorkajú atak si vyhľadávajú sliepočky sediace na zemi. Tie im odpovedajú jemným pískaním. Keď sluka letí medzi domácim poľovníkom a hosťom, dostane prednosť hosť, prípadne starší poľovník. Poľovník nezacieli na sluku ani vtedy, keď letí veľmi nízko nad zemou. Dopad zasiahnutej sluky sa musí veľmi pozorne sledovať a potom dohľadať: miesto dopadu sa označí klobúkom a dôkladne sa prezrie celé okolie. Hľadanie býva neraz veľmi náročné, lebo vďaka svoju sfarbeniu sluka dokonale splýva s napadaným lístím. U nás sa na sluky nepoľuje kvôli divine (napriek tomu, že v niektorých krajinách sa jej mäso považuje za delikatesu), ale predstavuje iba symbolický začiatok novej poľovníckej sezóny. A že ju naši poľovníci oddávna považovali za úlovok výnimočný, o tom svedčí i to, že si jej trofej paletky a štetôčku za chvostovou žľazou umiestňovali za stuhu klobúka. Lov slúk na Slovensku v nijakom prípade nepredstavuje výraznejší zásah do jej stavov, lebo početne je doslova zanedbateľný. Na sluky sa ročne vyberie asi jedna desatina z počtu slovenských poľovníkov a z nich prevažná väčšina ide do revíru naozaj len privítať peknú dlhozobku. Správanie k sluke by mali zmeniť poľovníci v niektorých západoeurópskych krajinách (Taliansko, Španielsko, Francúzsko), kde ich ročne ulovia desaťtisíce ba státisíce. Pre nás ostáva sluka peknou dlhozobkou, ktorej privítanie považujeme za príležitosť stretnúť sa uprostred prebúdzajúcej sa prírody, pozorovať, ako neraz len váhavo, no neodvratne odchádza zima, ako na krajinu padá podvečerný súmrak, ako les a stráne začínajú voňať jarou. Napokon je príznačné, že medzi našimi poľovníkmi sa oddávna traduje zásada podľa ktorej stačí jedno slučie pierko za klobúkom a veru, nemá ho každý poľovník. Prevažnej väčšine stačí privítať sluku ako posla jari. JOZEF BÔR V Bratislave sa 20. 1. konalo zasadnutie prezídia SPZ, ktoré viedol prezident SPZ Ing. M. Lipka, CSc. Prezídium vzalo na vedomie aktuálny stav na úseku poľovníckej legislatívy a súčasne uložilo výkonnému riaditeľovi kancelárie SP zaktivizovať členov koordinačnej skupiny, odoslať im návrh zákona o poľovníctve z MP SR a SPZ. Predsedom jednotlivých odborných komisií SPZ uložilo odoslať pripomienky k obidvom verziám zákona o poľovníctve a skompletizovať verziu SPZ. Ďalej sa prezídium zaoberalo novelizáciou skúšobných otázok pre skúšky z poľovníctva a ich zhodnotením za 2. polrok 2003. V tejto súvislosti súhlasilo s návrhom na zmenu Skúšobného poriadku pre skúšky v 14 a 15. Po schválení zmien Ministerstvom pôdohospodárstva SR bodú s nimi písomne oboznámené OkO a RgO SPZ. Zo zasadnutia prezídia SPZ Zasadnutie prezídia prerokovalo tiež streleckú činnosť za rok 2003 a informáciu o prerozdelení finančných dotácií z prostriedkov MP SR na zverozdravotné opatrenia. V súvislosti s ďalším bodom návrhom na udeľovanie medailí na chovateľských prehliadkach trofejí pripomenul prezident SPZ Ing. M. Lipka, CSc., že pri udeľovaní jednotlivých stupňov medailí sa musia dodržiavať predpísané kritériá stanovené CIC. Takto udelené medaily majú platnosť a záväznosť iba na území SR. Ich medzinárodnú platnosť môže potvrdiť len medzinárodná hodnotiteľská komisia V záujme minimalizácie nákladov spojených s udeľovaním týchto medailí odporučil ich jednotný vzor v troch stupňoch (zlato, striebro, bronz) s jednotným námetom. Spolu s medailou by sa mal udeľovať i písomný certifikát diplom potvrdzujúci jej udelenie s príslušnými náležitosťami. Takéto medaily si hradí strelec sám alebo príslušná OkO-RgO SPZ zo svojich zdrojov. Prezídium uložilo predsedovi KPŽP SPZ a výkonnému riaditeľovi SPZ pripraviť komplexný návrh na oceňovanie medailových trofejí. Prezídium sa ďalej zaoberalo informáciou o stave finančných prostriedkov na účtoch SPZ, vyhodnotením seminára k zákonu o zbraniach a strelive, ktorý sa konal 17. 1. v Bratislave na výstavisku INCHEBA. Na programe rokovania bol aj návrh na zvýšenie koncepčnosti práce ústredia SPZ a nový systém delegovania skúšobných komisií na skúšky z poľovníctva a zväzového dozoru, členov Slovenskej hodnotiteľskej komisie na chovateľské prehliadky ako aj návrh na delegovanie hlavných rozhodcov na jednotlivé kynologické podujatia. ELENA ORAVCOVÁ 5

KOLÍSAJÚCA POČETNOSŤ TETROVA HOĽNIAKA Ing. MIROSLAV SANIGA, CSc., Ústav ekológie lesa SAV ROZŠÍRENIE V EURÓPE Tetrov hoľniak (Tetrao tetrix) sa vyskytuje v celej palearktickej oblasti. Obýva areál lesnej a lesostepnej zóny Európy a Ázie. Najpočetnejšie populácie žijú v Škandinávii, Bielorusku, európskej časti Ruska a aj v pobaltských štátoch. V centrálnej Európe žijú populácie tetrova hoľniaka v oblasti Álp a Karpát. Vo väčšine krajín európskeho areálu výskytu v ostatných desaťročiach majú populácie tetrova hoľniaka mierne až výrazne klesajúci trend. Pomerne stabilné z dlhodobého hľadiska sa javia populácie tohto operenca v severských krajinách (Nórsko, Švédsko, Fínsko). Niektoré populácie tohto kurovitého vtáka v Rusku sú sťahovavé. V európskej časti areálu výskytu žijú kohúty väčšinou sedentárne, avšak pri sliepkach sa zistili prelety z hniezdísk do vzdialenosti 50 až 100 km. Zriedkavé presuny aj na väčšie vzdialenosti zaznamenali v jesennom období vo Švédsku. ROZŠÍRENIE NA SLOVENSKU Za posledných tridsať až štyridsať rokov sa územie, kde sa kedysi vyskytovali lokálne populácie tetrova hoľniaka na Slovensku, do určitej miery zmenšilo. V súčasnosti prežívajú lokálne populácie v pohoriach a kotlinách severného a severovýchodného Slovenska Belianske, Vysoké, Západné a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra. Ďalej sa lokálne populácie vyskytujú v Chočskom pohorí, v oblasti Liptovskej a Oravskej kotliny, Oravskej Magury a Oravských Beskýd. Na východe nášho štátu zasahuje areál tetrova hoľniaka až do Čergova, Levočských vrchov a Spišskej Magury. Zatiaľ čo ešte v roku 1975 poľovnícka štatistika uvádzala pre územie Slovenska 2 200 jedincov tetrova hoľniaka, na prahu tretieho milénia sú reálne odhady, opierajúce sa o výskum v pohoriach stredného Slovenska, už len na 400 až 600 jedincov! Výsledky pätnásťročného výskumu populačnej dynamiky tetrova hoľniaka v pohorí Veľkej Fatry poukazujú na kolísajúcu početnosť v lokálnych populačných jednotkách. V celoslovenských pomeroch pokles početnosti vtákov zaznamenali najmä v južne exponovaných lokálnych populáciách. Znižovanie početnosti v lokálnych populáciách tetrova hoľniaka spôsobujú viaceré negatívne faktory, dlhodobo pôsobiace v súčinnosti (strata vhodných biotopov, nevhodné spôsoby obhospodarovania lúk a pasienkov, imisná záťaž životného prostredia, zvýšený predačný tlak, masová a časovo-priestorovo neusmerňovaná turistika, masový zber lesných plodov, čierne pytliactvo). V súčasnosti je tetrov hoľniak celoročne chránený Vyhláškou Ministerstva životného prostredia z roku 1999 na ochranu živočíchov a v sadzobníku je ohodnotený na 50 000 Sk. HNIEZDNY BIOTOP Tetrov hoľniak, pôvodne charakteristický obyvateľ palearktického boreálneho lesa, je v strednej Európe aspoň do určitej miery viazaný tak na lesné ako aj lúčne prostredie. V prírodných pomeroch Slovenska žijú dve viac-menej od seba izolované populácie tetrova hoľniaka kotlinová a hôrna. Kotlinová populácia prežíva v súčasnosti v oblasti Oravskej a Liptovskej kotliny (500-900 m n.m.). Hôľne populácie osídľujú pôvodné alebo druhotne ľudskou činnosťou vytvorené horské lúky subalpínskeho pásma nad hornou hranicou lesa (1 300 až 1 900 m n.m.) vo vysokých pohoriach stredného a východného Slovenska (Malá a Veľká Fatra, Západné, Belianske, Vysoké a Nízke Tatry). Optimálny biotop tetrova hoľniaka predstavujú lúky a pasienky s rozptýlenými solitérnymi stromami a krovinami (smrek obyčajný, smrekovec opadavý, breza bradavičnatá, borovica kosodrevina, jarabina vtáčia, jelša zelená). V prírodných pomeroch Západných Karpát nachádza tetrov hoľniak ideálne podmienky z hľadiska dlhodobého prežívania lokálnych populačných jednotiek v subalpínskom pásme nad hornou hranicou lesa s rozvoľnenými porastmi smreka obyčajného a borovice kosodreviny (1 450 1 600 m n.m.). O početnosti tetrova hoľniaka u nás je len málo údajov. Vo Veľkej Fatre bola zistená najvyššia hustota v jarnom aspekte 3,0 ind./100 ha. Tetrov hoľniak vykazuje najväčší stupeň teritoriality počas zimných a jarných mesiacov (november až máj), pričom kohútiky sú viac teritoriálne ako sliepočky. Mimo tokaniska, tzv. arény (niekoľko desiatok štvorcových metrov), si kohútiky v období jarného toku (marec až jún) vydržiavajú väčšie potravné teritóriá (niekoľko hektárov). Pre tetrova hoľniaka sú charakteristické sezónne pohyby medzi jednotlivými stanovišťami biotopu. VÝSKYT A POČETNOSŤ V ZIME Na Slovensku je tetrov hoľniak stálym vtákom. Jedince prežívajú zimné obdobie vo svojich trvalých stanovištiach. Ako ukázali výskumy v pohorí Veľkej Fatry, počas zimných mesiacov sa vtáky zhlukujú do kŕdľov (3-40 jedincov) a spoločne v charakteristických holubích formáciách sa premiestňujú medzi potravnými a odpočinkovými stanovišťami. Charakteristické rozdiely v uprednostňovaní biotopu počas zimných mesiacov (partie so stromami, resp. krovinami) sú podmienené vhodnosťou odpočinkových a úkrytových miest ako aj priaznivejšími mikroklimatickými pomermi. Nemenej významným faktorom v tomto období je i potravná ponuka (plody a púčky stromov a kríkov), ako aj ochrana pred potenciálnymi predátormi. V subalpínskom prostredí využívajú tetrovy hoľniaky na odpočinok aj skalné útvary, ktoré im nahrádzajú hlúčky zakrpatených stromov absentujúce v týchto polohách. Tu nachádzajú vhodný úkryt pred potenciálnymi predátormi (najmä pred orlom skalným a jastrabom lesným) ako aj priaznivejšie mikroklimatické podmienky ako na voľnom priestranstve. PRÍČINY OHROZENIA DRUHU Výrazné kolísanie početnosti v lokálnych populačných jednotkách tetrova hoľniaka spôsobuje viacero v súčinnosti pôsobiacich negatívnych faktorov. Z komplexu negatívnych činiteľov prostredia sa v Európe za hlavnú príčinu ohrozenia druhu vo všeobecnosti považuje naru- 6

Biotop tetrova hoľniaka podhorské lúky so skupinami stromov a kríkov (Veľká Fatra, 1 000 1 567 m n.m.). V subalpínskom prostredí využívajú tetrovy hoľniaky na odpočinok aj skalné útvary, ktoré im nahrádzajú hlúčky zakrpatených stromov absentujúce v týchto polohách (Veľká Fatra, 1 300 1 555 m n.m.). šenie celistvosti vhodných biotopov (slatiny, rašeliniská) v dôsledku ich rozčlenenia intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou. Aplikácia nevhodného poľnohospodárskeho, resp. lesohospodárskeho manažmentu v životnom prostredí tetrova hoľniaka môže mať za následok jeho postupnú degradáciu. Na jednej strane príliš intenzívna pastva dobytka a oviec, na druhej strane zasa ponechanie lúčneho biotopu vytvoreného druhotne činnosťou človeka prirodzenému vývoju spôsobujú znižovanie kvality životného prostredia tetrova hoľniaka. Časovo-priestorovo nelimitovaná pastva hospodárskych zvierat spôsobuje zmeny v rastlinných spoločenstvách pasienkov. Na stanovištiach s neúmernou koncentráciou stád vedie až k úplnému zošľapávaniu vegetačného krytu. Na životné prostredie tetrova hoľniaka rovnako negatívne pôsobí ak sa lúky a pasienky ponechajú prirodzenému vývoju, lebo pionierske dreviny postupne zalesňujú otvorené stanovištia. Globálne i lokálne znečistenie životného prostredia takisto výrazne vplýva na zhoršujúcu sa kvalitu biotopu tetrova hoľniaka a následne na zníženie pestrosti potravnej ponuky (znižuje sa druhová pestrosť bylinného podrastu a následne i hmyzích spoločenstiev). Tlak, ktorý predstavuje zvyšujúci sa turistický ruch v letnom aj v zimnom období (klasické lyžovanie, výstavba lanových dráh až nad hornú hranicu lesa, skialpinizmus) ako aj veľmi rozšírený zber lesných plodov sa prejavuje tiež negatívne na životaschopnosti lokálnych populácií tetrova hoľniaka. K týmto antropogénnym negatívnym faktorom sa v ostatných rokoch pridružuje aj ďalší významný negatívny prírodný činiteľ nepriaznivé klimatické pomery v období výchovy mláďat. Chladné a vlhké počasie najmä počas júna veľmi vážne ovplyvňuje úspešnosť hniezdenia tetrova hoľniaka. Určitý podiel na kontinuálne znižujúcich sa populačných stavoch tetrova hoľniaka majú aj prirodzení predátori (kuna lesná a skalná, líška hrdzavá, diviak lesný, vlk dravý, orol skalný a krkavec čierny). ČO MÔŽEME UROBIŤ, ABY PREŽIL V oblastiach s výskytom lokálnych populácií tetrova hoľniaka treba zabezpečiť celistvosť vhodných biotopov. Praktické obhospodarovanie lúk rušivo vplýva na tetrova hoľniaka počas jeho reprodukčného obdobia. Poľnohospodárske aktivity na lokalitách (pastva, kosba), v ktorých sú situované tokaniská, by sa mali počas toku a vodenia chúlostivých mláďat vylúčiť (marec až júl), resp. obmedziť na čo najmenšiu mieru. Premyslené a citlivo riadené spásanie biotopu ovcami, resp. vhodná kosba môžu zabrániť prirodzenej sukcesii, premene pasienkov a lúk vzniknutých druhotnou činnosťou človeka na les a zabezpečia vhodnú štruktúru biotopu tetrova hoľniaka. Podobne opatrne s ohľadom na zachovanie kvality biotopu tetrova hoľniaka treba uvažovať o prípadnom znovuzalesňovaní druhotne vytvorených subalpínskych lúk. Akékoľvek ľudské aktivity (turistika, cykloturistika, klasické lyžovanie, výstavba lyžiarskych vlekov, skialpinizmus, zber lesných plodov) v oblastiach výskytu tohto kriticky ohrozeného druhu treba časovopriestorovo limitovať so zreteľom na jeho ročný cyklus. Takisto je nevyhnutný celoročný monitoring, ale i na únosnej miere udržovanie populácií predátorov (kuna lesná a skalná, líška hrdzavá, diviak lesný, vlk dravý a krkavec čierny), tetrova hoľniaka, ktorých negatívny vplyv na prežívanie lokálnych populačných jednotiek je známy. Kresba a snímky autor Tokaniská tetrova hoľniaka sú situované na hrebeňoch (Veľká Fatra, 1 380 m n.m.). Biotop tetrova hoľniaka vo Veľkej Fatre druhotne ľudskou činnosťou vytvorené horské lúky nad hornou hranicou lesa (1 300 1 592 m n.m.). 7

SUCHÉ ROKY, VEĽA PREDÁTOROV MENEJ ZAJACOV A BAŽANTOV Počasie v roku 2003 narobilo veľké starosti a problémy nielen poľnohospodárom, záhradkárom, vodohospodárom, energetikom, lesníkom a dovolenkárom, ale aj poľovníkom. Teplotné a zrážkové pomery mali veľký vplyv aj na populačnú dynamiku malej zveri, najmä v prírastkoch a počte úlovkov. Výsledky poľovníckej štatistiky za rok 2002, uverejnené na stránkach PaR, (Pokračuje nárast lovu, č. 7 a Prekonali sme stagnáciu, č. 9 a 10) navodili optimizmus medzi členmi PZ. Opatrnosti však v tomto smere nie je nikdy dosť (nehovor hop, kým nepreskočíš) a eufóriu v očakávaní dobrých úlovkov v roku 2003 vystriedalo sklamanie z nečakaného kolapsu v populácii malej zveri. Na príklade Nitrianskeho okresu môžeme zdokumentovať negatívny vplyv niektorých činiteľov na výkyvy v početnosti zajaca a bažanta. Dynamika v početnosti populácie malej zveri sa považuje za zložitý a neustále sa meniaci proces, ktorý nie je doposiaľ úplne preskúmaný, ani pokiaľ ide o vzťah k životnému prostrediu. Populačné vlny (cykly) cicavcov a vtákov sú výsledkom protikladných síl, predovšetkým biotického potenciálu živočíšneho druhu a odporu prírodného, dnes už značne narušeného prostredia. Pritom sa uplatňujú aj vnútrodruhové činitele. POMERNE DOBRÝ ROK 2002 Na populačné vlny malej zveri, ktoré v určitých rokoch majú špecifický priebeh, vplývajú aj zrážkové, teplotné, vlhkostné a veterné pomery, dĺžka slnečného svitu, pôdny typ a nadmorská výška. Pri synchrónnom pôsobení viacerých priaznivých podmienok sa zvyšuje biotický potenciál druhu, vrchol populačnej vlny sa zväčší, dochádza k premnoženiu (gradácii), pri nepriaznivých nastane pokles (retrogradácia). Z pohľadu klimatologických charakteristík, ich ING. BRANISLAV SOVIŠ, člen poľovníckej komisie OkO SPZ v Nitre kvality a kvantity, boli roky 2002 a 2003 pomerne rozdielne. Napriek určitým výkyvom a zmenám v teplotných a zrážkových pomeroch bol rok 2002 vcelku priaznivý pre reprodukčné cykly zajaca a bažanta. Nasvedčuje tomu aj kulminácia úlovkov od roku 1997, a to pri zajacovi od 1 186 až do výšky 4 144 jedincov v roku 2002, pri bažantovi od 3 361 na úroveň 6 389 jedincov v roku 2002. Úlovky zajaca sa zvýšili 3,5-násobne a bažanta 1,9-násobne. V roku 2002 po suchom a teplom jarnom počasí, mierne nad 40-ročným priemerom, sa denné teploty a zrážkové úhrny podstatne zvýšili a maximum dosiahli v auguste a septembri, čiastočne i v októbri. V uvedenom období bolo zaevidovaných 25 tropických dní a nocí a celkový zrážkový úhrn dosiahol 283 mm (174,6 % zo 40- ročného priemeru). Vo vegetačnom období, od apríla do októbra, dosiahol úhrn zrážok 483 mm (86 nad normál). Pravda, za celý kalendárny rok prekročil zrážkový úhrn dlhodobý priemer len o 1,7 % pretože 6 mesiacov bolo výrazne deficitných (január, máj a december) a 6 mesiacov tzv. mokrých. Z nich extrémne vlhký, ale pomerne teplý bol september, keď počas 11 výdatných zrážok napršalo 126 mm (242 % zo 40-ročného priemeru). Nepotvrdil sa tým poznatok, že mokré mesiace musia byť zároveň aj teplotne podpriemerné; nasvedčuje tomu aj rozdiel denných teplôt od 10 do 30,5 o C. Najteplejším mesiacom bol júl, kedy sa denné teploty pohybovali počas 16 dní vysoko nad 30 o C, z toho bolo 9 tropických dní v jednom slede a 7 nocí s teplotami 21 až 24 o C (10. augusta). Pomerne priaznivé rozloženie zrážok a teplôt od apríla do augusta, vytvorilo dobré podmienky pre kladenie mláďat zajaca a inkubáciu znášok bažanta s minimálnymi stratami na prírastkoch. Poľovnícke združenia preto dosiahli najvyššie úlovky od roku 1990. V úlovkoch obidvoch druhov splnil pomer dospelých a mladých jedincov očakávanie pri zajacovi od 1:1 až do 1:1,5, pri bažantovi od 1:1,2 ku 1:1,7. SUCHÝ ROK 2003 Zrážkové a teplotné pomery v roku 2003 mali oproti roku 2002 celkom odlišný charakter. Celý rok bol výrazne suchý a teplotne vysoko nad nor- 8

málom. Na prelome rokov 2002 a 2003 pri rýchlom striedaní denných a nočných teplôt i zrážok vo forme snehu a dažďa, sa teploty pohybovali od 9 o C až po -18 o C. Tieto zvyčajné teplotné rozdiely boli aj príčinou vzniku holomrazov, v dôsledku čoho z osevných postupov vypadli porasty repky ozimnej a niektoré oneskorene vysiate oziminy. Tým sa značne obmedzili potravné zdroje pre zajace a srnčiu zver. V jarnom období sa museli preorientovať plodinové systémy takmer v každom poľovnom revíri. Nepochybne najteplejším mesiacom v roku 2003 bol august s priemernou dennou teplotou takmer 23 o Cavýrazným rozdielom oproti 40- ročným priemerom o 3,72 o C. Z celkového počtu 19 tropických dní nasledovalo za sebou až 13. Relatívne najväčší teplotný rozdiel bol však už v júni (o 3,9 o C), keď v prvej polovici mesiaca bolo v jednom slede 10 tropických dní. V dôsledku mimoriadne nízkeho zrážkového úhrnu od apríla do konca júna vyschli v mnohých lokalitách všetky mokrade, derivačné vlásočnice a potôčiky s periodickým prietokom. Nočné a ranné hodiny boli bez žiaducej rosy a hodnoty sýtostného doplnku (tzv. nedosýtenosti vzduchu) boli také ako v kritickom roku 1947. Preto sa mnohé znášky doslova prehriali a žĺtkový vak spolu s embryonálnym močovým vakom s dýchacím cievnym obehom (allantois) priam prischli ku škrupinovým blanám. Pretože bolo vysoké odparovanie, znižoval sa obsah vody vo vajciach a nedošlo k normálnemu procesu liahnutia kurčiat. Sliepky bez ochladenia nestačili upraviť potrebnú teplotu vajíčok a veľa hniezd ostalo opustených. Pokiaľ došlo k úspešnému liahnutiu, mnohé kurčatá uhynuli počas prívalových dažďov a búrok v júli, kedy zrážkový úhrn dosiahol takmer 130 mm (214 % priemeru). Zajačiu zver takisto postihli vysoké zrážky, najmä mladé jedince z druhého vrhu. Iba 3 mesiace boli mokré, ostatných 9 bolo deficitných (január-jún, august-september a december). Poľovnícka komisia OkO SPZ v Nitre znížila na základe týchto poznatkov plány lovu bažantov o 30 % a plán lovu zajacov schválila podľa pôvodných návrhov PZ. V novembri 2003 z plánovaného počtu 4 000 zajacov sa ulovilo len 357 kusov (9 %) a zo zníženého plánu lovu bažantov 4 545 kohútov iba 1 118 (24 %). Preto väčšina PZ obmedzila počet poľovačiek na obidva druhy, prípadne odvolala aj odchyt zajacov. PZ, ktoré tak neurobili, siahli hlboko do beztak nízkych kmeňových stavov a narušili tým aj samotnú štruktúru populácie. V prešetrených úlovkoch pripadli na 1 mladého jedinca 2 až 3 dvojročné a staršie kohúty, ojedinele bol vzácny pomer 1:1. Z ďalších abiotických faktorov môžu výrazne pôsobiť na dlhodobé populačné cykly aj kozmické faktory a to prostredníctvom vonkajšieho prostredia a vnútrodruhových mechanizmov, ktoré sú zatiaľ neobjasnené. V tejto súvislosti, pri opakovaní tzv. dobrých a zlých rokov, ide najmä o periodicitu v intenzite výskytu slnečných škvŕn. V roku 2003 bola evidentne zvýšená aktivita Slnka a možný je aj vplyv ozónových dier. POTRAVA, PREDÁTORI A POPULAČNÉ CYKLY Mimoriadne významným biotickým činiteľom a príčinou populačných vĺn malej zveri je potrava, jej množstvo, kvalita a dostupnosť počas celého roka. Tento faktor je nevyhnutný pre zachovanie života, ovplyvňuje oestrálny cyklus a tým rozmnožovanie. Patrí teda medzi najdôležitejšie činitele rozvoja populácie, najmä základného (zvyčajne 4-ročného) alebo dlhodobého (spravidla 6 až 8- ročného) cyklu, ktoré sú podmienené ročným generačným cyklom, vyvolávajúcim výkyvy hustoty populácie. V zimnom období 2002/2003 v dôsledku holomrazov vymŕzali porasty repky a ozimín. Malá zver tak stratila dôležité glycidové a bielkovinové zložky obživy, čo sa pravdepodobne prejavilo aj v zásobe energetických zdrojov potrebných na rozmnožovanie. Náhradné osevné postupy sa orientovali prevažne na pestovanie slnečnice, kukurice na siláž a zrno, menej na cukrovú repu a viacročné krmoviny. Prieskum v PZ potvrdil, že na zimné prikrmovanie nemali dostatok vhodných a kvalitných objemových, jadrových Opustená bažantia znáška. a dužinatých krmív. Zatiaľ sa málo využívajú rozličné dopady z výrobní kŕmnych komponentov, cukrovarov, pivovarov a čističiek osív. V roku 2003 sa výrazne prejavil aj vplyv predátorov. V roku 2002 výdatné dažde spôsobili totálny úbytok a vymiznutie drobných hlodavcov (najmä hraboša poľného) a populačný útlm menších druhov spevavcov ako primárneho potravného zdroja šeliem, dravcov, sov a krkavcovitých vtákov. V rokoch 2001 a 2002 vrcholila gradácia populácie líšok, ktorých početnosť dokázataľne ovplyvnila aj výšku prírastku zajaca a bažanta. V roku 2001 sa v revíroch Nitrianskeho okresu ulovil nasledujúci počet tzv. škodiacej zveri: 531 líšok, 15 jazvecov, 52 kún, 30 tchorov, 1 164 strák a vrán, 1 065 túlavých mačiek a 418 túlavých psov. V roku 2002 sa v okrese ulovilo až 589 líšok a viac ako 2 900 ďalších predátorov. Úlovok 1 líšky pripadol približne na 145 ha poľovnej plochy v prepočte na úlovky malej zveri 1 líška na 9 ulovených zajacov, resp. 1 líška na 13 bažantov. V niektorých poľovných revíroch pripadol úlovok 1 líšky na 50 ha, ba dokonca sa vyskytli prípady, že bolo ulovených viac líšok ako zajacov. Je prirodzené, že výpadok primárnej Spýtali ste sa 1. Môže lesný úrad zastaviť alebo neschváliť plán lovu určitej zveri, keď poľovne upotrebiteľný pes na túto zver (a jediný v PZ) prekročí 12. rok života, pretože neexistuje žiadny predpis alebo vyhláška, ktorá by poľovnú upotrebiteľnosť určovala (12 rokov určila kynologická rada). Postačí toto rozhodnutie kynologickej rady pre lesný úrad? 2. Už dlhší čas sa v poľovníckej verejnosti prezentuje, že nové zmluvy na revíry PZ sa musia uzatvárať už vzhľadom na určené poľovné oblasti a že napr. jelenia oblasť musí mať min. 2 000 ha. Preštudoval som si dostupné zákony a vyhlášky, v ktorých som zistil, že pre výmeru revírov stále platí zákon z r. 1962, v ktorom sa píše min. o 500 ha. Vyhláška z r. 1997, určujúca jednotlivé poľovné oblasti síce hovorí, ktoré územia (revíry) do ktorej oblasti patria, neuvádza však požadované minimálne rozmery revírov pre danú poľovnú oblasť. V učebnici pre hospodárov (Hell) som už našiel uvedených 2 000 ha pre jeleniu oblasť vo vysvetlivkách k zákonu z r. 1962, ale v samotnom zákone sa to nespomína. Existuje nejaký doplnok zákona? Ing. ERIK KADLEC potravy orientoval predátorov na malú zver. Dôkazom toho bol aj rozbor obsahu zažívadiel líšok a krkavcovitých. Časť potravy zrejme pochádzala z chytenej zveri, z úhynov po poranení pri poľovačkách, zo skládok odpadových látok a zdochlinísk. Evidentný bol aj nárast rastlinných zložiek, napr. šípok, tŕnok, hrozna a iného ovocia. Rok 2003 pri synchronizácii a synergizme abiotických a biotických faktorov negatívnej povahy, ako odpor prostredia, veľmi významne prispel k stagnácii rozmnožovania, úbytku prírastkov a tým k zníženiu úlovkov. Viaceré vonkajšie a vnútorné mechanizmy ovplyvnili časť alebo aj celú populáciu v určitom regióne a tým aj populačné cykly zveri. Treba len dúfať, že retrogradácia (opätovné zníženie stavov) bažanta a zajaca je iba prechodným javom. Potvrdzujú to aj 30-ročné údaje z poľovníckej štatistiky okresu, z ktorých je zrejmé, že minimá a maximá populačného cyklu sa u zajaca vyskytujú vždy po 5 až 7 rokoch (zriedkavejšie po 4 a vzácne po 9-12 rokoch). Bažant má populačné cykly kratšie (najčastejšie štvorročné). Snímky autor 1. Kritériá poľovnej upotrebiteľnosti psov poľovných plemien sú stanovené v 2 ods. 1 Pokynov MP SR č. 126/1998-700 v platnom znení, ktoré vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR na základe 28 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v platnom znení. V ustanovení Pokynov nie je poľovná upotrebiteľnosť psa obmedzená žiadnou vekovou hranicou, preto dosiahnutie určitého veku nemôže byť dôvodom pre zánik poľovnej upotrebiteľnosti psa. Kynologická rada svojím uznesením nemôže meniť ani dopĺňať všeobecne záväzný právny predpis vydaný MP SR. Preto ani okresný úrad nemôže neschválenie plánu lovu určitej zveri odôvodňovať tým, že pes, ktorý má príslušné skúšky poľovnej upotrebiteľnosti prekročil určitú vekovú hranicu. 2. Podľa 46 ods. 3 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v platnom znení výmera poľovných revírov začlenených podľa predpisov v akostných triedach poľovných revírov do oblastí s chovom jelenej zveri a v ktorých je podľa týchto predpisov jelenia zver hlavným druhom zveri, nesmie klesnúť pod 2 000 ha. Z uvedeného vyplýva, že min. výmera poľovných revírov v týchto oblastiach je 2 000 ha. PaedDr. IMRICH ŠUBA, výkonný riaditeľ kancelárie SPZ 9

Predchádzajme kolíziám so zverou Ing. RASTISLAV PLAVÝ O kolíziách so zverou na cestách sa už veľa napísalo, pretože ide o mimoriadne vážny problém. Veď stretnutie automobilu so zverou sa neraz môže skončiť tragicky nielen pre ňu, ale aj pre človeka. Mnohým stretnutiam aj s vážnymi následkami sa však dá predísť. No pre bezpečnosť ľudí aj zveri na cestách treba niečo urobiť. Náš dnešný článok o tejto téme vás zoznámi s niekoľkými možnými, najmä však účinnými opatreniami, ktoré by mohli zvýšiť bezpečnosť na cestách. Možností, ako znížiť počet kolízií áut so zverou je veľa, no tento problém musíme chcieť riešiť. Takisto si musíme uvedomiť, že nové diaľnice alebo úprava už vybudovaných hlavných a vedľajších ciest a stále väčšia premávka spôsobujú, že tradičné životné prostredie sa vážne narušuje. ZAČAŤ UŽ V AUTOŠKOLÁCH Predovšetkým treba začať pôsobiť na ľudí, osobitne na vodičov či už pri príležitosti rôznych školení, publikovaním odborných článkov, ale aj krátkych správ, informáciami prostredníctvom rozhlasu, televízie a pod. Každý vodič si musí uvedomiť, že voči zveri na cestách musí byť ohľaduplnejší, lebo tak vlastne chráni aj sám seba. Motoristi však spravidla nerešpektujú výstražné tabule Pozor zver, pod ktoré by bolo vhodné umiestniť aj značku oznamujúcu, že na úseku treba obmedziť rýchlosť na 60 km/hod. Pritom sú u nás už i značky Pozor, tiahnutie žiab! alebo Pozor, vydra! Na takto označených úsekoch je nevyhnutné nielen znížiť rýchlosť, ale aj stlmiť svetlá, lebo najčastejšie dochádza k stretom so zverou v nočných hodinách a za súmraku. S takouto výchovou vodičov však treba začať už v autoškolách. TREBA PÔSOBIŤ AJ NA SPRÁVANIE ZVERI Pôsobiť môžeme aj na správanie zveri žijúcej v blízkosti ciest. Predovšetkým tak, že v dostatočnej vzdialenosti od ciest budeme pre ňu zakladať lúčky a políčka, na ktorých po celý rok nájde dostatok vhodnej paše. Takisto musíme pre ňu pripraviť i napájadlá, aby nemusela za potravou a vodou prechádzať cez cestu (Hell, 1999). Bývajú s tým ťažkosti, pretože majitelia pozemkov a lesov nie sú vždy ochotní poskytnúť plochy na podobný účel. Políčka by mali byť od okraja lesa vzdialené 200 až 300 m s rozlohou 0,2 ha. Aby políčka priniesli želateľný efekt, mali by byť približne na každý kilometer dĺžky cesty na okraji lesa alebo pozdĺž miesta známeho prechodu. S poľnohospodármi alebo s majiteľmi poľnohospodárskej pôdy sa treba dohodnúť, že by pozdĺž cesty nemali pestovať žiadne vysokovýživné medziplodiny, ale iba také, ktoré sú pre zver neatraktívne, pričom pre pôdu cenné, napr. horčicu. TECHNICKÉ OCHRANNÉ OPATRENIA Počet kolízií zveri s motorovými vozidlami možno znížiť aj vhodnými technickými opatreniami. Sú rôzne od jednoduchých (reflexné fólie, zrkadielka, pachové clony, rôzne typy oplotení z hustého pletiva) až po veľmi nákladné (podchody a nadchody), ktoré musia byť súčasťou projektových dokumentácií. Pri ich realizácii je dôležité sledovať migračné trasy zveri, aby sme stavby umiestnili čo najvhodnejšie. Miesta, na ktorých najčastejšie dochádza ku kolíziám so zverou sa dajú dobre lokalizovať, treba len pritom využiť skúsenosti poľovníkov, lesníkov, cestárov, polície a ochrancov prírody. Uvádzam niekoľko druhov technických opatrení, niektoré z nich možno vhodne uplatniť na rôznych cestných úsekoch. REFLEXNÉ NALEPOVACIE FÓLIE Je to polypropylénová (hliníkom nastriekaná) fólia odolná proti roztrhnutiu a vysokej teplote. Proti starnutiu je opatrená odolným akrylátovým lepidlom, ktorý zaručuje dobrý reflexný účinok a dlhú životnosť. S lepidlom ju možno použiť i na kmene stromov, príp. na stĺpy vedľa ciest. Svetlo automobilových reflektorov sa odráža od fólií a tak odrádza zver od prechodu cez cestu. Je to pomerne účinná ochrana a finančne najmenej náročná (100 m fólie stojí cca 500 Sk). Spôsob aplikácie reflexnej fólie na kmene stromov v blízkosti cesty. VÝSTRAŽNÉ ODRAZOVÉ REFLEKTORY Odrazové reflektory možno naskrutkovať na zadnú stranu zvodidiel alebo na drevené stĺpiky vzdialené od seba najviac 20 m. Svetlo protiidúcich vozidiel sa odráža široko do priestoru v pravom uhle od cesty. Keď sa zver priblíži k svetlu, odradí ju. Husto inštalované reflektory osvietia porasty okolo cesty a okrem toho majú aj psychologický vplyv na vodičov, ktorí intuitívne znížia rýchlosť a zvýšia pozornosť. Účinnosť reflektorov znižuje počet zrážok so zverou až o 80 %. Reflektory si však vyžadujú stálu údržbu (ich čistenie a vykášanie trávy v ich okolí). Vyrábajú sa v dvoch prevedeniach (biele a čer- 10

vené) a cena za kus sa pohybuje od 250 do 300 Sk. Odrazový reflektor z matnej čiernej plastovej skrinky s veľkosťou 86x182 mm a s dvoma symetricky rozmiestnenými reflexnými tabuľkami skla. PACHOVÁ CLONA V posledných rokoch sa osvedčila aj pachová clona po oboch okrajoch na kratších úsekoch ciest, na miestach, kde najčastejšie dochádza ku kolíziám so zverou. Dôležité je, aby sa husto postriekali aspoň dva rady kmeňov, pričom postrek treba pravidelne oživovať. Účinnosť clony pri správnej aplikácii a jej obnovovaní je pri raticovej zveri od 50 do 70 %. Súpravu pozostávajúcu zo striekacej pištole, 2 plechovíc pachovej peny, 1 plechovice pachového koncentrátu a1 plechovice čističa (stačí obojstranne na 500 m dlhý úsek cesty) možno kúpiť zhruba za 9 000 Sk (hodnota 3 ks ulovenej srnčej zveri). brať do úvahy aj humánne hľadisko ochrany zvierat (Hell-Slamečka). Ukázalo sa tiež, že oplotenie takmer vždy vytvára nové miesta nehôd, lebo zver sa nevzdáva voľného pohybu, iba zneistie. Ochranné oplotenie v blízkosti silne frekventovanej cesty. PODCHODY A NADCHODY Aby sa jednotlivé populácie zveri nerozdrobovali a od seba neizolovali, bolo by treba pre ne budovať podchody a nadchody. Závisí od konfigurácie terénu, ktorú stavbu zvolíme. Podchod by mal mať prirodzené dno, bočné steny upravené suchou guľatinou. Do podchodu a jeho okolia je vhodné vysadiť kroviny (rôzne druhy kaliny, bazu, vŕbu, rakytu, krušinu jelšovú, drieň, liesku, černice, maliny a pod.). Miestne druhy tráv a krov, ale i stromov nízkeho vzrastu sa budú udržiavať prirodzeným výsevom. Ďalšie rozširovanie hustej vegetácie na okrajoch je síce vhodné, ale z hľadiska lesného hospodárstva nie vždy možné. Bezprostredne hraničiace oblasti lesov by mali byť podľa možnosti čo najviac zarastené, aby v každom čase poskytovali úkryt a pastvu z kríkov a tráv. To si vyžaduje od lesného personálu ich neustálu kontrolu. Aby sa v bezprostrednej blízkosti podchodu oslabili rušivé vplyvy dopravy (svetlá reflektorov, hluk) na najmenšiu možnú mieru, je dobré umiestniť pozdĺž diaľnice vo vzdialenosti 30 m vpravo aj vľavo od podchodu 2 m vysoké protisvetelné a protihlukové zábrany. Zábrana musí byť nepriehľadná a prispôsobená okoliu, preto sa odporúča, aby bola z dreva. Na koniec zábrany sa pripája ochranný plot, aby zver nemala nijakú inú možnosť prejsť cez cestu. Vytvorenie nadväznosti ochranného plota možno aplikovať aj na vchod do podchodu, ak na stavbe nie je iná protihluková a protisvetelná bariéra. Kde nie je možné vybudovať podchody, vhodné je na dlhých diaľničných úsekoch využiť možnosti, ktoré nám ponúkajú nadchody (ekomosty), ktoré by mali byť zatrávnené a vysadené krami a nízkymi stromami. Po stranách by mala byť umiestnená vizuálna zvuková bariéra. Dôležité je, aby zver pomocou plotov, živých plotov či pásovej výsadby drevín bola nenápadne a čo najprirodzenejšie nasmerovaná do priechodu a tak by sa umožnila jej prirodzená migrácia. Iste, výstavba takýchto mostov na diaľniciach nie je lacná. V porovnaní s celkovým objemom výstavby diaľníc sú však finančné náklady na ne zanedbateľné. Ak sa porovnajú tieto náklady so stále vznikajúcimi nehodami s voľne žijúcou zverou, ktoré sú spojené s ľudským utrpením a tragédiami, vynaložené náklady budeme posudzovať inakšie. Vhodným a plánovaným uplatnením aspoň niektorých z uvedených opatrení, môžeme dosiahnuť významné zníženie počtu kolízií a tak predísť nielen finančným stratám, stratám na zveri, ale najmä na ľudskom zdraví a životoch. Spôsob aplikácie pachovej clony. ODPLAŠOVANIE ZVERI ULTRAZVUKOVÝMI SIGNÁLMI Prístroj, ktorý sa používa na takéto odplašovanie zveri vyzerá ako väčšie odrazové sklo na stĺpikoch na okraji cesty vo vzdialenosti 70 m od seba. Zachytí svetlo z reflektorov áut a premení ho na elektrickú energiu. Krátky elektrický impulz indukuje ultrazvukový tón, ktorý zver odradí od cesty keď tadiaľ v noci prechádza dopravný prostriedok. Ultrazvukový pískavý tón je nerovnomerný a neozýva sa neustále, takže zver si naň nezvykne. Cena prístroja je cca 2 100 Sk. OCHRANNÉ PLOTY Ďalšou možnosťou je plot z hustého pletiva, no aj ten je pomerne drahý a, žiaľ, treba rátať aj s jeho odcudzením. Plot si vyžaduje aj údržbu, lebo ľudia často úmyselne robia diery do pletiva. Okrem toho treba kontrolovať aj spodnú časť plota a upchávať prízemné diery. No ak cesta vedie cez dobré zajačie lokality, kde pravidelne bývajú veľké straty zveri, oplotenie sa vypláca. Veď ak plot zachráni ročne len 20 zajacov, za 10 rokov prinesie zisk 360 tisíc Sk, čo je suma, za akú možno obojstranne oplotiť úsek dlhý 2 km. Plot by však mal vydržať dlhšie ako 10 rokov a okrem materiálneho prínosu treba Podchod pre diviačiu, resp. srnčiu zver, kde stačí výška 3 m a šírka 6 až 12 m (pre jeleniu zver musí byť podchod vysoký aspoň 5-6 m). Výsadba krov stúpa po svahu a plot by mal byť umiestnený ešte vyššie nad krovinami. Vhodnou úpravou takéhoto premostenia sa vytvoria podmienky pre bezpečný prechod zveri v miestach, kde je silná premávka. 11

CHORVÁTSKO OČAMI POĽOVNÍKA PAVEL HELL JAROSLAV SLAMEČKA Keď Slovák počuje spomenúť Chorvátsko, vybaví sa mu obraz krásnej dovolenky, slnkom zaliata pláž a čľapot morských vĺn. Krásne je však aj chorvátske vnútrozemie s mnohými kultúrnymi a historickými pamiatkami a rozľahlými regiónmi nedotknutej prírody. Takže je veľmi zaujímavé aj pre poľovníkov a rybárov a všetkých milovníkov prírody. Mali sme možnosť stráviť tam niekoľko pekných a zaujímavých dní a radi by sme sa s čitateľmi nášho časopisu podelili o svoje dojmy. kuropty, prepelice a sluky, na ktoré veľmi radi poľujú najmä Taliani, pričom odstrelová taxa je 21 eur za kus (vrátane diviny). Za kuroptu je taxa dokonca až 25 eur. Organizačný poplatok pri poľovaní na divé kačice, sluky a prepelice je okrem toho 60 eur na poľovníka za deň. LUŽNÉ JELENE Navštívili sme štátny revír Repaš s výmerou 6 000 ha (4 300 ha lesa). V porastoch prevládajú duby a buky, ale je tam aj hrab, brest, jaseň a ďalšie dreviny, z ktorých len 2 % tvoria ihličnany. Riaditeľstvo v Koprovnici má 4 poľovné revíry dva nížinné na rovine a na pahorkatinách pri Dráve a dva horské. Revír leží pri Dráve, ohraničený riekou a štátnou hranicou s Maďarskom, takže je pre pytliakov ťažko prístupný. Jelenia zver tu má dobrý cezhraničný kontakt s kvalitnou jeleňou populáciou v Maďarsku. Oficiálne hlásia v JKS 80 ks jelenej zveri (skutočnosť bude asi vyššia) a ročne lovia cca 20 ks, z toho 7 jeleňov (spravidla sú všetky medailové). Kvalita trofejí je vynikajúca. Srnčej zveri majú asi 135 ks a ročne lovia 35 ks a diviačej zveri hlásia v JKS 48 jedincov a lovia 50-60 ks. Poplatkovými lovcami sú najmä Taliani, ktorí sem často chodia aj na sluky. HORSKÁ RATICOVÁ ZVER Z Repáša sme sa presunuli do horského revíru Smrekova Draga Gurmence v polesí Kana. Patrí do lesného riaditeľstva Delnice v horskom regióne Gorski kotar. Regiónom vedie autostráda k moru, ktorá sa v súčasnosti dokončuje a značne naruší migrácie zveri. Je celá oplotená, dokonca aj vrátane úsekov, ktoré sú ešte vo výstavbe. Pre zver postavili už aj nadchod, tzv. zelený most, kde sa pomocou technických zariadení monitoruje aj pohyb zveri. Vidno úsilie zmierniť negatívny dosah diaľnice na zver. Výhodou je, že terén je vertikálne členitý, takže diaľnica na mnohých úsekoch vedie nad úrovňou zeme, čo uľahčí migrácie zveri. Chata, v ktorej sme sa usadili sa volá Sucho a je v n. v. 1 016 m v krasovej oblasti. Nadmorská výška revíru siaha od 350 do 1 500 m, priemerná výška je asi 850 m. Škála drevín je veľmi pestrá rastie tu jedľa, smrek, borovica, buk, javor, jaseň a dub. Sú to dva štátne poľovné revíry s rozlohou 46 000 ha. Hlavnou ekonomicky najzaujímavejšou zverou je medveď, o ktorom sa ešte zmienime. Medvede i raticovú zver prikrmujú celoročne. Jelenej zveri evidujú asi 350 jedincov, z ktorých sa ročne uloví asi 70 ks, z toho 15-20 jeleňov, pričom každý piaty je medailový, bronzový alebo strieborný (do 207 bodov CIC). Vlci strhnú ročne minimálne 35 ks. Srnčej zveri majú asi 250 jedincov, pričom ročne ulovia asi 12 srncov. Srny a srnčatá nelovia vôbec, lebo vlci strhnú asi 80 % z celoročného 12 Chorvátsko má rozlohu 56 538 km 2 atakmer 5 miliónov obyvateľov. Lesy zaberajú 36,5 % územia, pasienky 36 % a orná pôda len 23,5 %. Samostatnosť získala Chorvátska republika v roku 1990, s čím však boli spojené aj vojenské konflikty. Na početné míny, ktoré pri tom boli položené, doplácala i zver, napr. aj nejeden medveď. Až v r. 1998 získalo Chorvátsko späť Východnú Slavóniu, ktorá je známa prekrásnymi dubovými lesmi a kvalitnou jeleňou zverou. Nový zákon o poľovníctve vydali v Chorvátsku v roku 1994. Na výmere 1,68 mil. ha poľovnej plochy vzniklo 311 štátnych revírov, z ktorých chorvátske lesy vo vlastnej réžii obhospodarujú 37 revírov, a 607 spoločenstevných s výmerou cca 4 mil. ha. Revíry sa prenajímajú na 10 rokov, ale kvalitné štátne revíry sa dávajú do koncesie aj na 30 rokov. Revíry sa prenajímajú verejnou dražbou. Revír si môže prenajať aj fyzická osoba. Stav jelenej zveri sa má zvýšiť z terajších 6 000 na 20 000 jedincov, danielej z 2 500 na 10 000, srnčej zo 60 000 na 150 000, diviačej sa má udržať na súčasnej úrovni asi 12 000 jedincov a medvedia na úrovni 400 jedincov, muflónia zver sa má zvýšiť z terajšieho počtu 2 500 na 5 000 (10 000) jedincov, kamzíčia z 1 500 na 5 000, zajačia z 200 000 na 500 000, bažantia z 250 000 na 300 000 a ostatná pernatá zver z 200 až 250 tis. ks na 3 tisíc ks. Patria k nej najmä divé kačice, jarabice, J. Gašparík a P. Hell pri poľovníckej chate v revíri Repaš.

prírastku. Diviakov evidujú v JKS asi 200 jedincov, z ktorých ulovia ročne asi 70, z čoho je asi 80 % diviačat a lanštiakov. Ročne ulovia asi 7 kancov, z ktorých sú 2-3 medailové (max. 130 bodov CIC). Diviaky lovia po celý rok, väčšinou na vnadiskách. Ročne skŕmia 150 ton kukurice, 100 ton repy, 100 ton sena, 40 ton senáže a 8 ton soli. Majú 9 hájnikov strážiacich nielen zver, ale aj les. Príjmy za poľovníctvo sú o tretinu nižšie ako náklady, aj napriek tomu, že sa tu zver temer výlučne loví len za poplatok. Stratu si kompenzujú príjmami, resp. ziskom z lesného hospodárstva. Škody spôsobované zverou sú minimálne, ale škody vzniknuté pri kolíziach áut so zverou musia hradiť. Na 1 000 ha lesa pripadá asi 17 km lesných ciest, ktoré sú pre zver prínosom ako ekotóny, lebo frekvencia vozidiel je na nich minimálna. MEDVEĎ, VLK A RYS S medveďom hospodária v Chorvátsku celkom inak ako u nás. Predovšetkým málo lovia medvede s hmotnosťou pod 100 kg, ale prevažne len väčšie jedince, lebo poplatok za ich lov je samozrejme vyšší, takže ich cieľom je uloviť čo najväčšie kusy. Domnievame sa, že to nie je celkom správne a omnoho lepší je podľa nášho názoru slovinský model, ktorý predpokladá takúto hmotnostnú štruktúru lovu: 70 % do 100 kg, 15 % do 150 kg a 15 % nad 150 kg. Nesprávny je však aj náš súčasný model, ktorý nám vnútili ochrancovia prírody, podľa ktorého možno loviť len medvede do 100 kg, ktoré sa vo väčšine prípadov ešte nereprodukujú, takže vlastne temer vôbec nemôžeme zasiahnuť do reproduktívnej časti populácie. Treba konštatovať, že malé medvede do 50 kg sa spravidla nikde na svete cielene nelovia, aj keď to v Slo- Biotop medveďov a ďalšej horskej zveri v regióne Gorski katar. vinsku ochrana prírody začína odporúčať a percento lovu veľkých medveďov odporúča znížiť. Vnadiská pre medvede udržujú v Chorvátsku po celý rok, aby mali prehľad o početnosti a štruktúre medvedej populácie, s osobitným zreteľom na prírastok, ktorý predstavuje 25 % z JKS (Majnarič 2002). Na porovnanie uvádzame, že u nás sme v r. 1992 zistili 21- percentný prírastok (Hell, Sabadoš, 1995), teda len o málo nižší. Samozrejme, časť týchto medvieďat do dosiahnutia prvého roka života, resp. aj dospelosti ešte uhynie. Počet vnadísk nie je obmedzený a ich lokalizácia závisí výlučne od užívateľa príslušného poľovného revíru. V Slovinsku platí dokonca predpis, že v revíroch s výskytom medveďa musí byť na každých 6 000 ha min. jedno celoročne (okrem obdobia brloženia) udržiavané vnadisko, na ktorom sa medveďom ponúka najmä živočíšna potrava, v lete však prevažne rastlinná. Na vnadiskách sa v Chorvátsku podáva medveďom tak rastlinná (kukurica, jablká a i.) ako aj živočíšna potrava (kadávery hospodárskych zvierat, ktoré neuhynuli na nejakú nákazlivú chorobu, odpad zbitúnka a i.). Tieto vnadiská navštevujú aj diviaky, líšky, prípadne vlci a iná zver. Jedno takéto vnadisko sme navštívili a pôsobilo na nás dosť negustiózne, lebo tam bol nielen zápach, ale aj priveľa starých kostí (údajne ich občas odstraňujú). Nebolo to však na závadu, lebo v okruhu 15 km sa nenachádzala žiadna ľudská usadlosť a turisti sa sem zatúlajú, len celkom výnimočne. Kukurica pre diviaky a medvede sa na mnohých vnadiskách podáva velektronicky riadených automatických kŕmidlách, ktoré v určený čas rozmetajú isté množstvo krmiva na krmovisko. Sú inštalované na železných trojnožkách vysoko nad zemou, aby sa k nim medvede nedostali a nezničili ich. Pri ich kontrole a dopĺňaní sa do jednej z nožičiek zasunú stúpačky a po skončení práce sa zas vytiahnu a odložia, lebo inak by po nich k automatu vyliezol aj medveď. U nás by takéto automatické kŕmidlá v revíri asi dlho nevydržali, lebo sú príliš lákavé pre zlodejov (dvojnohých). Snímky Jaroslav Slamečka Biotop lužného jeleňa v revíri Repaš. Automatické elektronické kŕmidlo pre diviaky a medvede. 13

Prečo je medzi nami stále málo žien? Typicky ženské sviatky Medzinárodný deň žien a Deň matiek mi navodili niekoľko myšlienok o ženách v poľovníctve, o ktoré by som sa rád podelil aj s čitateľmi. Ide mi najmä o otázku, prečo je medzi nami stále tak málo žien, napriek tomu, že u nás sú podľa zákona obidve pohlavia rovnoprávne a ženy sa čoraz viac emancipujú: už dávno vykonávajú rôzne, predtým typicky mužské práce, avsúčasnosti mnohé z nich sú aj úspešnými podnikateľkami a manažérkami. Myslím si, že je to dané geneticky. Už pravekí lovci mali deľbu práce v tom zmysle, že muži sa venovali najmä lovu veľkej zveri, zatiaľ čo ženy skôr zberu semien, plodov, hľúz, lapaniu malých živočíchov a, samozrejme, starostlivosti o deti, príprave stravy a pod. Nepochybne sa zúčastňovali aj na deľbe väčšej koristi, transporte diviny do bydliska, spracovávaní koží a šití odevu. Môžeme však predpokladať, že už vtedy boli medzi ženami aj úspešné lovkyne, veď ženy boli dokonca i bohyňami lovu Artemis v gréckom a Diana v rímskom panteóne. V stredoveku sa poľovníctvu venovali ženy z radov šľachty a holdovali najmä parforsným štvaniciam, čo bolo pre ne skôr spoločenskou udalosťou ako poľovníckou činnosťou. Aj v západoeurópskych štátoch je síce menej žien medzi poľovníkmi síce, ale mnohé z nich sú veľmi úspešné. Sú medzi nimi aj mnohé významné kynologičky, trubačky a členky poľovníckych hudieb, propagátorky jedál z diviny, ale i mnohé vynikajúce lovkyne exotickej zveri a dokonca aj správkyne svojich vlastných revírov. U nás je situácia podobná. Poľujú viaceré dámy z kruhov smotánky, ale aj mnohé radové poľovníčky, čo je veľmi dobre, lebo vnášajú do poľovníctva viac humánnosti, etiky a zjemňujú vzťahy v našom mužskom spoločenstve. Pre ženu nie je ľahké byť poľovníčkou, lebo starostlivosť o deti a domácnosť ju nepochybne zaťažuje viac ako muža. Preto mnoho žien len príležitostne sprevádza svojich mužských partnerov na postriežkach, pobytoch v poľovníckej chate, či pomáha pri príprave sena alebo iných prácach v revíri, aj keď nie sú poľovníčkami. Mal som možnosť poznať viac úspešných poľovníčok a poľovať v ich prítomnosti. Najkrajšie poľovnícke zážitky ma spájajú s pani Vysloužilovou, známou chovateľkou jazvečíkov z Važca. No aj v našom PZ Bučina v Babinej mám jednu poľovníčku, Andreu Petrovú (1974), ktorú by som vám rád predstavil aj preto, aby aj ďalšie dámy vstúpili do nášho poľovníckeho cechu. Andrea Petrová pracuje ako zdravotníčka a bola ochotná odpovedať mi na niekoľko otázok: Čo všetko ste už ulovili? Ako prvú zver som ulovila jelenicu. Potom to bolo niekoľko danielíc, daniel druhej vekovej triedy, muflónica, niekoľko diviakov a líšok. Ale na prvý úlovok sa nezabúda. Aká je vaša najcennejšia trofej? Je to daniel II. vekovej triedy, ktorého som ulovila v roku 2002. Dlho som za ním chodila, ale nikdy sa mi nepodarilo dostať sa k nemu na dostrel. Vždy sa popásal s ostatnými danielmi. Ale po troch dňoch intenzívneho chodenia za ním sa mi vďaka hmle podarilo priblížiť sa k nemu na dostrel. Aký je váš najzaujímavejší poľovnícky zážitok? Zážitkov bolo veľa, ťažko vybrať ten najzaujímavejší. Napríklad jeden sa spája s ulovením muflónice. Ráno sme sa viacerí vybrali na postriežku a rozmiestnili sme sa pozdĺž troch lúk. Ja som ostala hneď na začiatku, na Gašparke. Asi po hodine čakania vyšla na lúku črieda muflónej zveri. Zver sa najprv opatrne držala okraja lesa, ale postupne, popásajúc sa dostala sa až doprostred lúky. Vybrala som si muflónicu stojacu trochu bokom od čriedy a vystrelila som. Po rane sa črieda aj s mojou muflónicou rozbehla priamo ku mne. Rýchlo som prebila, črieda už bola tesne predo mnou, preto som takmer bez mierenia vystrelila na bežiacu muflónicu. Zostala ležať v ohni, asi dva metre odo mňa. Zvyšok čriedy prefrčal popri strome, pred ktorým som stála. Už prvý zásah bol smrteľný, ale znakovanie muflónice som nespozorovala a to ma pomýlilo, takže som zdupľovala. Lebo, ako hovoria starí poľovníci, s olovom sa ťažšie beží. Budete poľovať aj keď sa vydáte? Vstupom do manželstva sa určite veľa vecí zmení a niektorých záľub sa asi budem musieť aj vzdať, no verím, že to nebude poľovníctvo. Ako sa cítite medzi mužmi v poľovníckom kolektíve? Celkom dobre. V našom PZ Bučina ma takmer všetci poznali už predtým, ako som sa stala členkou, takže to pre mňa nebolo neznáme prostredie. Keď prídem niekedy poľovať do revíru iného PZ, v ktorom nie je žena poľovníčka, niektorí si ma zvedavo obzerajú a len ťažko zbierajú odvahu prihovoriť sa. Iní to však berú celkom normálne. Už som si zvykla na zvedavé pohľady a otázky, ale po prvýkrát som sa cítila ako nahá v tŕní! Poľovníčok naozaj nie je až tak veľa, preto v mužských kolektívoch vždy budú vzbudzovať zvýšenú pozornosť. Vo všeobecnosti sú však muži pozorní a ochotní pomôcť. Nemáte problémy s vyvrhovaním ulovenej zveri? Ulovenú zver dokážem vyvrhnúť, ale niekedy sú muži galantní a urobia to za mňa. Ste dobrá strelkyňa? Ťažko povedať. Sama by som sa označila za priemer. Niekedy však sa mi podarí zasiahnuť aj bežiacu zver. Ale už sa mi stalo, že som dostala od vzrušenia triašku a zver som netrafila alebo som ranu strhla. Odporúčate ženám poľovníctvo? Všetci by sme mali robiť to, čo nás baví. A keď je to poľovníctvo, tak prečo nie? Boli skúšky z poľovníctva ťažké? Nie, určite nie, iste aj preto, lebo som sa od otca už pred skúškami mnohému naučila. Na skúškach vládla príjemná atmosféra. Samozrejme, svoje spraví aj tréma. Ako akceptujú vašu záľubu v rodine? Oco, ktorý vzbudil môj záujem o poľovníctvo, ma podporuje. Mama bola spočiatku proti a ani nevedela, že sme si s bratom podali prihlášku do prípravného kurzu. V januári, keď sa začali prednášky, práve odišla na liečenie a o všetkom sa dozvedela až po návrate. Prvý a druhý rok namietala, keď som išla na poľovačku, že to nie je pre dievča, ale potom si zvykla. Čo sa vám podarilo uloviť v minulom roku? Vlani to bol diviak, dve jelenice a jelienča, takže uplynulý poľovnícky rok bol pre mňa naozaj úspešný. PAVEL HELL Snímka autor 14

Galéria fotografov prírody... u nás je najkrajšie! Pamätáte sa ešte na to, kedy ste prvý raz stisli spúšť fotoaparátu v prírodnom ateliéri? Na začiatku bolo, samozrejme, poľovníctvo. Dostal som sa k nemu vďaka švagrovi, ktorý bol strážcom zveri v TANAP-e. Tam som bol prvý raz svedkom jelenej ruje v majestáte tatranských lesov. Bolo to počas víkendu a ja som už najbližší pondelok podal prihlášku na poľovnícky kurz. Absolvovať sa mi ho však podarilo až po piatich rokoch vtedy bola taká doba. Keďže som teda zatiaľ nemohol aktívne poľovať, vzal som si do lesa aspoň fotoaparát. Okrem toho sa mi v tom čase dostala do rúk kniha Slávu Štochla nazvaná Lovcem živé krásy, ktorá ma mimoriadne ovplyvnila. Prečítal som ju vari tridsaťkrát. O rok neskôr som už fotoaparátom poľoval na medveďa. Vtedy som, samozrejme, mal k dispozícii iba čiernobiely film. Mimoriadne ma teší, že tieto začiatky mi pomohol sprostredkovať pán Ing. Bevilaqua. Vďaka nemu mám dodnes v Čiernom Balogu niekoľko veľmi dobrých kamarátov. Bez vzťahu k prírode by to, samozrejme, nešlo... K prírode ma to ťahalo odmalička. Členom rybárskeho zväzu som sa stal vari už ako žiak 3. triedy ZŠ. Dobre sa pamätám na to, ako ma bývalý československý reprezentant Paľo Gavura učil viazať mušky mal som vtedy asi trinásť rokov. Neskôr, už ako člen výboru MO SRZ v Poprade, som organizoval stretnutie bývalého krúžku muškárov Československa a svojou návštevou nás poctil aj pán Ing. Šimek. Rybárstvo som však musel zanechať, pretože všetko sa jednoducho robiť nedá. Navyše moje tri deti ešte študujú a aj povolanie mi neposkytuje časový priestor na viacero záľub. Ako milú provokáciu som chápal, keď mi obchodní partneri z Brna kúpili na päťdesiate narodeniny prekrásny muškársky prút. Možno sa k rybkám ešte niekedy vrátim. Zaviala vás vaša záľuba aj za hranice našej vlasti? Za poľovníckymi fotografiami som skutočne prešiel kus sveta. Zatiaľ najďalej som sa dostal na Aljašku. Bolo to pred šiestimi rokmi a dosiaľ sa mi to zdá ako čosi neskutočné. Som však lokálpatriotom a tvrdím, že predsa len najkrajšie je u nás na Slovensku. Stretnutie s kamzíkmi, jeleňmi či srncami nemôže nič nahradiť. A keďže mám navyše aj zopár dramatických zážitkov zo stretnutia s medveďmi, čo viac si môžem želať. A keď už sme v tom zahraničí, treba ešte vari spomenúť, že ma českí priatelia zvolili za viceprezidenta Klubu fotografov prírody pri ČMMJ v Prahe. Je to klub, v ktorom sa schádza skutočne vynikajúca partia. Ako vyzerá vaša fotografická prítomnosť? Musím povedať, že sa mi momentálne celkom darí. Už druhý rok za sebou mi napríklad vyšiel autorský kalendár. V roku 2000 sme sa s Rosťom Stachom podieľali na podobnom kalendári, ktorý vyšiel v Čechách a pred minulými Vianocami vydali takisto v Čechách Encyklopédiu myslivosti (pripravuje sa aj jej slovenské vydanie), v ktorej mám okrem titulnej fotografie medveďa aj ďalších štyridsať fotografií. Momentálne pripravujem obrázky do knihy Národné parky Slovenska, ktorá by mala vyjsť v druhej polovici tohto roku. K autorskej spolupráci ma prizval známy fotograf Vladimír Bárta. Napokon, mám ešte na filmoch Ing. Miroslav Zumrík sa narodil v r. 1951 v Poprade, kde je od roku 1988 členom tamojšieho PZ Dubina. Pracuje ako riaditeľ servisu Whirlpool v Čechách na Slovensku. Je otcom troch detí a posledných šesť rokov býva v Borinke pri Bratislave. veľa, veľa prázdnych políčok a to ma zdravo provokuje. Nie je škoda, že klubová činnosť fotografov prírody na Slovensku už dlhší čas stagnuje? Práve to mi je nesmierne ľúto. Dôvodom je zrejme nedostatok financií, ale myslím, že si to vyžaduje predovšetkým urobiť rozhodujúci iniciatívny krok. Viem, že máme na Slovensku veľa výborných fotografov, len akosi o nich nepočuť. Klub fotografov prírody (KFP) je tiež členom Európskej federácie klubov fotografov IFWP. Už niekoľko rokov ma žiadajú, či by nebolo možné zorganizovať výročné stretnutie na Slovensku. Napríklad pred piatimi rokmi sa takéto stretnutie uskutočnilo v Židlochoviciach, potom bolo vo Fínsku, Maďarsku, Švédsku a minulý rok v Poľsku. Možno by stálo za to pozhovárať sa s členmi osvetovej komisie pri SPZ alebo SRZ. Veď napríklad za fotografické práce dr. Áča, Miroslava Zontága, Jindru a Zdena Vlachovcov, Juraja Ksiažeka a iných by sme sa určite nemuseli hanbiť. Nuž, priatelia fotografi prírody čo takto stretnúť sa tohto roku vo Svätom Antone? Založíme si klub? do Vážení čitatelia fotografi prírody, na stránkach Poľovníctva a rybárstva sa počas existencie tohto časopisu vystriedalo množstvo kvalitných a pozoruhodných fotografií prírodných scenérií i zveri, ktorá žije v našich lesoch a horách. Veľa z týchto záberov možno smelo označiť ako malé umelecké dielka. Okrem toho, že sa za nimi skrývajú často dlhé hodiny či dni putovania po prírode, obsahujú aj nesporné množstvo autorskej invencie. Je veľkou škodou, že naši fotografi prírody pracujú zväčša osamelo, bez možnosti oficiálne sa stretávať, vymieňať si zážitky a skúsenosti. Povedané inými slovami na Slovensku neexistuje klub, ktorý by združoval práve týchto odborníkov a ktorý by súčasne mohol položiť aj základy výchovy mladej generácie fotografov prírody. Nie je zatiaľ v silách našej redakcie zorganizovať a založiť takýto klub, rozhodli sme sa preto uverejňovať aspoň malé profily našich fotografov prírody, aby sa individuálne pracujúci fotografi prírody navzájom spoznali. Priznáme sa, že máme ambíciu s vašou pomocou v krátkom čase aspoň organizačne prispieť k vzniku takéhoto klubu. Preto očakávame vaše cenné rady, podnety, prípadne aj praktické skúsenosti z činnosti podobných klubov v zahraničí. Stránky nášho i vášho časopisu radi prepožičiame realizácii tejto myšlienky. red 15

Z LESOV, POLÍ A LÚK Keď absentuje zodpovednosť Vždy, keď si zaspomínam na môjho, dnes už, žiaľ, nebohého primára, ktorý ma pritiahol medzi ľudí so zelenou krvou, prebehnú mi mysľou spomienky na naše spoločné pôsobenie nie iba na nemocničnom oddelení, ale aj pri spoločnej záľube poľovačke. Bol to človek, v ktorom ako by sa stretávali dva temperamenty. V práci na oddelení bol nesmierne prísny (niektorí kolegovia tvrdili, že až tvrdý), no pri poľovačkách ho akosi zodpovednosť opúšťala. Nikdy napríklad nedodržiaval to, čo učia každého kandidáta poľovníctva už na prvých hodinách kurzu že pred príchodom do chaty treba vybiť pušku. Nedbal na to ani vtedy, keď sa stal vinníkom udalosti, ktorá sa mu stala takmer osudnou. Boli sme na poľovačke u jeho bývalého žiaka, vtedy už známeho primára v okresnom meste a, samozrejme, vášnivého poľovníka. Rád si naňho spomínam, pretože ma, na rozdiel od šéfa, o poľovníctve skutočne veľa naučil. Môj šéf mi skôr ticho závidel, lebo, na rozdiel od neho, sa mi takmer vždy v sobotu nadránom podarilo niečo uloviť, kým on nevidel ani srsť. Často mi v zlosti dokonca vynadal. Do chaty sme vtedy prišli v pomerne chladnom počasí a môj prednosta, ako vždy, nevybil pušku. Zbraň stála opretá v rohu miestnosti, práve na mieste, kam sa z nejakého dôvodu potreboval dostať ďalší z hostí poľovačky. Stalo sa, čo sa stať nemalo hosť sa zachytil o remeň, remeň o kohútik a puška vystrelila. Bývalého žiaka pána prednostu zasiahla guľka do päty. V okamihu nastal veľký rozruch. Krik zraneného, krv. Našťastie však neišlo o náboj veľkého kalibru a tak, hoci sme si už všetci vypili po kalíšku alkoholu, zraneného sme rýchlo ošetrili, naložili do auta a zaviezli na najbližšiu chirurgiu. Nešlo o nič Gunár tetrovec vážneho, no hospitalizácia a nasledujúca práceneschopnosť boli nevyhnutné. Zranený sa tomu spočiatku vyhýbal vraj bude svoje oddelenie viesť z pracovne, kde si môže odležať aj zranenie. Službukonajúci lekár, druhoatestovaný chirurg, si však nedal povedať a zavolal políciu. Chápali sme ho, veď ak by prípad neohlásil, mohlo to mať preňho katastrofálne následky. Nášmu prednostovi zobrali pušku do čistiarne... Hoci si návrat zbrane vybavil až o niekoľko mesiacov, na poľovačky chodiť neprestal. Pušku mu vždy požičali kamaráti, hoci sa vraví, že žena a puška sa nepožičiavajú. Darmo, vášeň má magickú silu. Či sa však naučil pušku pred chatou vybíjať, nevedno. Faktom je, že žiadnu podobnú nehodu už nespôsobil. MUDr. JOZEF KOVÁČ, Bratislava K Liptovskej Tepličke sa viažu najkrajšie roky môjho učiteľovania aj množstvo poľovníckych zážitkov. Za mnohé vďačím dnes, žiaľ, už nebohému priateľovi Milanovi Gruskovi, s ktorým som často chodieval za zverou. Nad prameňmi, na miestach, kde sú dnes lyžiarske vleky, bolo v tom čase niekoľko tokanísk tetrovov hoľniakov. Schovaní v senníku sledovali sme s Milanom približne piatich kohútov. Odrazu sa namiesto zvyčajného šuikania a bublania čiernomodrých rytierov ozval zvláštny škrek. Čo to môže byť? Vzápätí sme v pomerne veľkej vzdialenosti od nás zočili akési čudo. Nebola to sliepka, ani kohút. Škriekadlo poskakovalo po tokanisku, kymácalo sa z boka na bok, až sa nám zdalo, že má akúsi ťažkú hlavu. Navyše sa mu týčila na vysokom krku. Práve kvôli vysokému krku som ho nazval gunárom. Len čo vyšlo slnko, škriekajúce stvorenie odletelo. Nevedel som si vysvetliť, čo to bolo za tvora, nuž po príchode domov som sa rýchlo utiekal k odbornej literatúre. V knihe Poľovníctvo sa dozvedám, že tam, kde sa tetrovy hoľniaky stýkajú s hlucháňmi, Tvárou v tvár Ilustračná snímka dokumentácia PaR dochádza občas ku kríženiu tetrova s hluchánicou alebo hlucháňa s tetrovicou. Krížencom, ktoré takto vzniknú, sa vraví tetrovce. Nuž, práve na jedného z nich sme mali v ten deň šťastie. Márne sme na toto miesto ešte niekoľkokrát zašli, tetrovca sme viac nevideli. IMRICH ONTKO, Liptovský Mikuláš Ráno bolo nepríjemne chladné. Hviezdy jasne svietili na ešte tmavej oblohe a pod horou ručal jeleň. Stál som doma na terase a uvažoval, kam ísť. Miesto, odkiaľ sa ozýval paroháč dobre poznám, no mal som naplánovanú celkom inú trasu. Napokon som sa rozhodol a onedlho som už míňal posledné dedinské domy. Zastal som až na akomsi nároží. odkiaľ je dobrý výhľad na zalesnený kopec i na lúky vpravo i vľavo. Podo mnou zas dobre vidno starou nepokosenou trávou zarastený pás klesajúci do malej, ale pomerne strmej doliny. Z tohto miesta som ručanie jeleňa počul ešte lepšie, ba možno by som ho aj videl, keby tma trochu zredla. Vedel, som, že stojí pri jeleniciach a že sa od nich ďaleko nepohne. Napriek tomu som vytiahol roh a krátko smerom k nemu zavábil. Ihneď zareagoval. Ďaleko odo mňa, v bukovej hore ostro praskla haluz. Po ďalšom dialógu s ručiacim jeleňom sa praskot opakoval a niečo ťažké sa začalo valiť do údolia podo mnou. Vedel som, že to je ďalší jeleň, ktorý zabral na moje vábenie a začal sa približovať. Pokým schádzal dolu, nevydal ani hlások. Ja som sa medzitým pretruboval s čoraz rozbláznenejším jeleňom pri jeleniciach. Už aj parohmi začal v hati vystrájať, ručal a lomozil, až mi behal mráz po chrbte. Hľadajúci jeleň sa prvý raz ozval až na dne doliny. Zato však agresívne a zlostne. Hneď som, teraz už priamo jemu, odpovedal rovnakým tónom. Nastalo ticho. Ba predsa. Pri pozornejšom započúvaní sa mi zdalo, že vo vysokej tráve počujem kroky. Jeleň čoraz rýchlejšie stúpal dohora ku mne. Už ho bolo počuť i dychčať, no stále som ho nevidel. Srdce mi bilo takmer v krku. Z nervozity vystupujem dva-tri kroky z tieňa liesky na lúčku. Oči som si išiel vyočiť, krk naťahoval, keď tu zrazu jeleň vystúpil na desať krokov odo mňa spoza neveľkého osamoteného kríka, ktorému som predtým ani nevenoval pozornosť. Hneď sa v rýchlom kroku zarazil a obaja sme prekvapene zízali na seba. Tma už dávno ustúpila a ja som sa nemohol nabažiť pohľadom na deväť až desaťročného mierne zhrbeného desatoráka. Krásny korunový kus s pomerne dlhými a súmernými parohmi to však nevydržal. Odbehol kúsok bokom, kde sa ešte raz zastavil a potom nenávratne zmizol v blízkej bukovej hore. Ešte dlho som počul slabnúci pomaly sa vzďaľujúci lomoz. Bolo šesť hodín a až vtedy mi došlo, čo som práve zažil. Neskoro bolo ľutovať, že som tak ľahkovážne vystúpil na otvorený priestor, že som nevydržal v bezpečnom tieni liesok, odkiaľ som mohol oveľa dlhšie vychutnávať nevšedný zážitok. Videl som v to ráno ešte dosť jelenej zveri, no mysľou som bol stále tvárou v tvár prekvapenému desatorákovi. JURAJ HLÚŠEK, Červený Kameň 16

Z LESOV, POLÍ A LÚK Keď ide o život Raz popoludní za pekného počasia som sa vybral so psíkom na potulky revírom. Schyľovalo sa k večeru keď som sa vracal vinicami domov. Psík prehľadával vysokú zelinu pri ceste. Bol o čosi pozadu, keď som ho začul nepretržite hlásiť na jednom mieste. Keď to trvalo dlhšie, pomaly som sa vrátil pozrieť sa, na čo tak vytrvalo doráža. Približoval som sa k hustej čiernej baze, ktorú u nás volajú huler, popretkávanej pupencom a rozličnou burinou. Začul som ho hlásiť blízko predo mnou, ale kvôli hustému porastu som ho nevidel. Zložil som pušku z pleca a začal som ňou prehŕňať porast. Neurobil som hádam ani krok, keď som stupil do prázdna presne na miestach, kde sa odkiaľsi z hĺbky hlásil môj psík. V týchto viniciach je podzemná kanalizácia na odvádzanie vody a na niektorých miestach sú vyhĺbené šachty. Niektoré vyčnievajú nad zem a niektoré sú zarovno zemou. Šachty mávali kovové poklopy, no čiasi starostlivá ruka sa však postarala, aby tam poklopy zbytočne nehrdzaveli, najmä keď ich možno výhodne predať do zberných surovín. Zostali iba prázdne otvory. Poznám tú šachtu, ale vtedy som na ňu pozabudol, hoci predtým som do nej viackrát pozeral. Bola hneď vedľa cesty. O tom, že bol jej otvor husto zarastený zelinou, svedčí i skutočnosť, že ani psík ho nezbadal a spadol doň. To isté sa stalo aj mne, pričom som si zlomil ruku. Mal som však šťastie, že som stále držal pušku, Varíme z diviny ktorá padla krížom cez otvor a ja som sa na nej zachytil. Tak som zostal visieť na skríženej puške a skúšal som oprieť sa nohami o stenu šachty. Bola však priďaleko. Keď som sa spamätal z prvého šoku, začal som uvažovať pokojnejšie. Skrčil som nohu v kolene a pomaly ju tlačil dohora, hoci otvor bol úzky, až som ju dostal tak vysoko, že som sa dotkol obruby otvoru. Vtedy som si mohol dovoliť pustiť sa pušky, lebo som bol natoľko utesnený, že by ma do šachty nikto nedostal, aj keby ma ťahal za nohu. Pomaly som sa zaprel lakťom o zem a kolenom si pomáhal. Centimeter po centimetri som sa vyťahoval. Keby som sa bol prepadol a nič sa mi nestalo, ani tak by som nebol dosiahol na okraj otvoru a kým by nás tam niekto objavil, dávno by nám už líšky kosti poobhrýzali. Kričať by som dlho nevládal a aj psík, keď ma zbadal, prestal hlásiť vedel, že ho tam nenechám. Keď som doma odložil pušku, išiel som na pohotovosť, aby ma ošetrili. Podstata ošetrenia však spočívala v tom, že mi napísali lístok do nemocnice v Piešťanoch. Ako sa tam však večer dostanem, to už nikoho nezaujímalo. Našťastie ma cestou na polikliniku stretol priateľ Paľko, ktorý bol ochotný zaviezť ma svojím autom nielen na pohotovosť, ale aj do Piešťan. Napokon ma do nemocnice vlastne viezol jeho syn, pretože Paľko, ktorý pozná revír práve tak dobre ako ja, vzal povraz Recept pripravil MARIÁN KUPEC, šéfkuchár hotela MAXIM, Bratislavská 52/11, Svätý Jur Steak z daniela s opečeným ananásom a pórkovo-šampiňónovou omáčkou Potrebujeme: 200 g pleca z daniela, štipku soli, po štipke mletého čierneho korenia, bazalky, oregána a bobkového listu, 1 ks mrkvy, 1 ks petržlenu, 1 ks zeleru, 1 koliesko ananásu, 1 cl slivovice, 1 až 2 póry, 4 ks šampiňónov, 1 dcl červeného vína, 100 g zelenej fazuľky, 50 g slaniny. Plece z daniela dôkladne umyjeme, nakrájame na hrubšie pláty (steaky), osolíme, okoreníme korením na divinu (čierne mleté korenie, bobkový list, bazalka, oregáno, tymian), naložíme ho do oleja spolu s koreňovou zeleninou (mrkva, petržlen, zeler) a necháme odležať aspoň 24 hodín. Steak potom vyberieme a opečieme aj s kolieskom ananásu. Ak bude do polovice hotový, prilejeme slivovicu a oflambujeme. Steak vyberieme, položíme na opečený plátok ananásu a do výpeku pridáme na hrubšie plátky nakrájaný umytý pór a šampiňóny, podusíme a jemne podlejeme červeným vínom. Steak s ananásom podlievame omáčkou. Ako prílohu podávame dusenú zelenú fazuľku zabalenú v slaninke a spolu opečenú. Vhodnou prílohou môžu byť varené zemiaky. Snímka Ľubo Trefný aspomocou manželky išiel vyslobodiť psíka. Keď som sa vrátil z lekárskeho vyšetrenia, psík ma už čakal doma. Výchovný prešľap Nie nadarmo sa vraví, že v núdzi poznáš priateľa. JÁN MIKLOVIČ, Hlohovec Príbeh sa stal pred niekoľkými rokmi, keď dcérka ešte navštevovala základnú školu. Práve sme spolu listovali učebnicou prírodopisu a zhovárali sme sa o zvieratkách, ktoré boli v nej vyobrazené. Dcérku, ktorá má veľký záujem o prírodu, mimoriadne zaujal kráľ našich hôr jeleň. Bývame na konci dediny pod horou, takže z nášho balkóna bolo často počuť ručanie jeleňov, ale živého jeleňa dcérka ešte nevidela. Mal som práve povolenku na jeleňa a tak som dcérkinu túžbu stretnúť sa s ním neodmietol. Najprv som jej však vysvetlil, ako sa má v lese správať, že sa neslobodno prezradiť aj keď by nás štípali komáre, lebo inak neuvidíme nič. Bolo veľmi pekné počasie a príroda vyzerala ako umelecké dielo dokonalého maliara. Našli sme si stanovište na starom rozkonárenom buku na miestach, kade prechádzala zver. Všetko sme obdivovali dokonca aj neúnavnosť pavúkov, ktoré si znovu a znovu opravovali svoje jemné siete, do ktorých sa zachytávali trblietavé kvapky rosy. Dcérka nevnímala ani dotieravého komára, čo jej sadol na krk, iba dychtivo vyvaľovala oči na miesta, kde túžobne očakávala jeleňa. Medzitým sa zvečerilo. Stromy sa čoraz viac zahaľovali do chmár súmraku, vtáčiky spievali posledné denné trilky a slnko pomaly opúšťalo viditeľnú časť oblohy, keď tu odrazu zaznelo ručanie jeleňa. Čoskoro zaprašťali haluze a ozvalo sa známe ööh-ööh. Potom opäť zavládlo ticho. Namiesto toho sme začali zreteľne rozoznávať obrysy statného velikána, ktorý, zdá sa, mal namierené priamo k nám. Už ho mám na muške a kontrolujem situáciu. Dcérka zmeravela, kŕčovito mi zovrela koleno, ústa otvorené, usilovala sa skríknuť, ale nevydala ani hlások. Odrazu ako by sa hrádza prelomila a dolinou zaznel jej výkrik: Jeleň! Spolu s ním vyšiel aj výstrel z mojej guľovnice. Jeleň sa vzoprel a skočil do lesa, odkiaľ sa ozvalo zaprašťanie a potom nekonečné ticho. V tom tichu si začínam uvedomovať, že som asi urobil neodpustiteľnú chybu, keď som dcérke predstavil jeleňa práve týmto spôsobom. Skutočne. Zosmutnela a len nerada kráčala za mnou na nástrel a potom ešte asi sto metrov ďalej, kde statný štrnástorák skončil svoj život. Ocko, prečo sme ho zastrelili? Veď bol taký krásny, keď žil. Ani ja som nemal z úlovku veľkú radosť. Dcérka zanevrela na moju záľubu a už som sa nikdy viac netešil z jej spoločnosti na postriežke. ADAM KLIMEK, Zlaté 17

Kalendár kynologických podujatí SPZ na rok 2004 Medzinárodné, celoštátne a oblastné výstavy psov Celoštátna výstava psov, CAC 13. 3. 14. 3. Nitra Národná výstava psov, CAC 9. 5. Banská Bystrica Oblastná výstava psov 16. 5. Veľký Meder Medzinárodná výstava psov, CACIB 29. 5. 30. 5. Nitra Oblastná výstava psov všetkých plemien 20. 6. Dvorianky Celoštátna výstava psov, CAC 18. 7. Košice-mesto Oblastná výstava psov všetkých plemien 8. 8. Dolný Kubín Medzinárodné výstavy psov, CACIB 21. 8. 22. 8. Bratislava Medzinárodná výstava psov, CACIB 6. 11. 7. 11. Nitra Šampión šampiónov SR 11. 12. Bratislava Klubové výstavy Špeciálna výstava psov 30. 5. Bernolákovo poľovných plemien, CAC Klubové výstavy SK, 26. 6. Zvolen farb., jazv., jagdt., bígl., dur., CAC, KV Špeciálna výstava molossov, CAC 13. 3. Nitra Špeciálna výstava teriérov, CC 14. 3. Bratislava Klubová výstava 14. 3. Nitra amerických kokeršpanielov, KV, CAC Klubová výstava čs. vlčiakov, KV, CAC 14. 3. Nitra Klubová výstava SČ 14. 3. Nitra Memoriál prof. Hrůzu, CAC, KV Klubová výstava bullteriérov, KV 4. 4. Dubová pri Modre Klubová výstava bíglov, KV, CAC 24. 4. Dechtice Klubová výstava hrubosrstých stavačov, KV, CAC 24. 4. Dolný Štál Klubová výstava pekinézov, KV, CAC 24. 4. Nové Zámky Klubová výstava cavalier 1. 5. Bratislava a king span., KV, CAC Záhorská Bystrica Klubová výstava retrieverov, KV, CAC 1. 5. Nitra Klubová výstava bloodhoundov, KV, CAC 8. 5. Donovaly Klubová výstava landseérov, KV, CAC 9. 5. Jelenec Klubová výstava briardov, KV, CAC 15. 5. Kamenný mlyn Klubová výstava severských 15. 5. Mošovce poľovných psov, KV, CAC Špeciálna výstava slovenských kopovov, CAC 16. 5. Liptovský Hrádok Klubová výstava ridžbekov, KV, CAC 16. 5. Martin-Piatrová Klubová výstava maďarských stavačov, KV, CAC 16. 5. Veľký Meder Klubová výstava 23. 5. Vištuk AS, WS, ČR, NDl. -MüS, MS - KV, CAC Klubová výstava bassetov, KV, CAC 29. 5. Mošovce Klubová výstava bearded a border collií, KV, CAC 29. 5. Nitra Klubová výstava pudlov, KV, CAC 29. 5. Nitra Špeciálna výstava bassetov, CAC 30. 5. Mošovce Špeciálna výstava poľovných sliedičov, CAC 30. 5. Nitra Špeciálna výstava bullteriérov, CAC 6. 6. Nitra Klubová výstava jazvečíkov, KV, CAC 7. 7. Dvorianky Špeciálna výstava teriérov, CAC 17. 7. Košice-mesto Špeciálna výstava ridžbekov, CAC 29. 8. Martin-Piatrová Klubová výstava alp. jazvečíkovitých 4. 9. Svätý Anton duričov, KV, CAC Špeciálna výstava bullteriérov, CAC 5. 9. Belušské Slatiny Špeciálna výstava cavalier 11. 9. Bratislava a king span., CAC Záhorská Bystrica Špeciálna výstava briardov, CAC 11. 9. Kamenný mlyn Klubová výstava molossov, CAC, KV 11. 9. Nové Mesto nad Váhom Špeciálna výstava pekinézov, CAC 18. 9. Bratislava Špeciálna výstava bíglov, CAC 6. 11. Nitra Európska výstava čs. vlčiakov, CAC 7. 11. Nitra Európska výstava slovenských čuvačov, CAC 7. 11. Nitra Špeciálna výstava amerických kokeršpanielov, CAC 7. 11. Nitra Klubová výstava poľovných sliedičov, KV, CAC 7. 11. Nitra Klubová výstava teriérov, KV, CAC 7. 11. Nitra Špeciálna výstava bearded a border collií, CAC 7. 11. Nitra Špeciálna výstava retrieverov, CAC 7. 11. Nitra Vrcholové skúšky organizované SPZ Medzinárodné skúšky v brlohárení, 14. 15. 8. Sereď CACIT, CACT Memoriál Josefa Kadleca, CACT 11. 12. 9. miesto neurčené Memoriál Kolomana Slimáka, CACIT, CACT 18. 19. 9. Šaľa Memoriál Františka Sigeta, CACT 4. 5. 12. miesto neurčené Všestranné skúšky stavačov a malých plemien 28. 29. 8. Michalovce Klubové podujatia Skúšky vytrvalosti psov (čs. vlčiakov) 9. 10. Trenčín Skúšky odvahy severských poľovných psov 6. 3. miesto neurčené Preteky Agility 13. 14. 3. Nitra Skúšky vytrvalosti psov (čs. vlčiakov) 3. 4. Trenčín Medzinárodný FT stavačov, CACIT, CACT 9. 4. Bernolákovo Medzinárodný FT stavačov, CACIT, CACT 10. 4. Bernolákovo Medzinárodný FT anglických stavačov, 11. 4. Bernolákovo CACIT, CACT Medzinárodný FT stavačov, CACIT, CACT 11. 4. 2004 Bernolákovo Medzinárodný FT anglických stavačov, 18. 4. Senec CACIT, CACT Skúšky hlasitosti jagdteriérov 24. 4. Komjatice Skúšky hlasitosti a odvahy jazvečíkov 24. 4. Matúškovo Národný FT anglických stavačov, CACT 25. 4. Senica Skúšky hlasitosti jagdteriérov 1. 5. Gyňov Preteky Agility 8. 9. 5. Kamenný mlyn Skúšky vlôh a odvahy maďarských stavačov 8. 5. Šaľa Skúšky odvahy slovenských hrub. stavačov 29. 5. Zálesie Skúšky vlôh slovenských hrub. stavačov 29. 5. Zálesie Chovné skúšky jazvečíkov (BL) 12. 13. 6. Dvorianky Medzinárodné skúšky v BL jagdteriérov, 19. 20. 6. miesto neurčené CACIT, CACT Chovné skúšky teriérov (BL) 3. 7. Vranov nad Topľ. Chovné skúšky maďarských stavačov 4. 7. Topoľníky Klubové farbiarske skúšky teriérov, CACT 4. 7. Vranov nad Topľ. Klubové farbiarske skúšky sliedičov 17. 7. Závod Klubové ŠVP anglických stavačov, CACT 18. 7. Šenkvice Chovné skúšky jazvečíkov (BL) 31. 7. Lubina Medzinárodné skúšky v brlohárení 31. 7. 1. 8. Lubina jazvečíkov, CACIT Klubové lesné skúšky teriérov, CACT 31. 7. Miloslavov Klubové farbiarske skúšky 15. 8. Babia Hora alp. jazvečíkovitých duričov Memoriál Š. Krasňanského 28. 29. 8. Cífer (klub. JS ČF), CACT Memoriál A. Mészárosa, CACIT, CACT 28. 8. Gabčíkovo Klubové jesenné skúšky dlh. a münst. stavačov 28. 8. Galanta-Jelka Klubové jesenné skúšky weimarských stavačov 28. 8. Ilava Medzinárodné skúšky v brlohárení teriérov, CACIT 28. 8. Lubina Klubové lesné skúšky sliedičov, CACT 28. 8. Malacky- Suchohrad Klubové farbiarske skúšky bullteriérov, CACT 4. 9. Ilava- Vršatec Klubové jesenné skúšky sliedičov 4. 9. Malacky-Suchohrad Memoriál Bohuslava Zemku, CACIT, CACT 4. 5. 9. miesto neurčené Klubové farbiarske skúšky bíglov (FD) 11. 9. Dechtice Klubové ŠVP slov. hrubosrstých stavačov 12. 9. Nitrianska Blatnica Medzinárodné všestranné skúšky 25. 26. 9. Suchohrad sliedičov, CACIT Medzinárodné farbiarske skúšky 25. 9. Veľká Ves bassetov (FD), CACIT Chovné skúšky nem. krátkosrstých stavačov 3. 10. Boleráz Majstrovstvá sveta stavačov a sv. Huberta, 7. 9. 10. Bernolákovo CACIT, CACT Klubové JS hrubosrstých stavačov 9. 10. miesto neurčené Klubové JS slov. hrubosrstých stavačov 9. 10. Nitrianska Blatnica Skúšky odvahy slov. hrubosrstých stavačov 9. 10. Nitrianska Blatnica Jesenný národný FT anglických stavačov, CACT 10. 10. miesto neurčené Klubové JS retrieverov, CACT 16. 10. Zlaté Moravce Klubové JS angických stavačov, CACT 17. 10. Budmerice Fatranský pohár - reg. skúšky farbiarov 22. 24. 10. Ľubochňa Medzinárodné špec. skúšky jazvečíkov, 23. 24. 10. Topoľčianky CACIT, CACT Medzinárodné duričské skúšky jagdteriérov, 30. 31. 10. Teplý vrch CACIT Memoriál Fridricha Konráda, CACIT, CACT 5. 7. 11. Topoľčianky Klubové SD alp. jazvečíkovitých duričov 6. 7. 11. Slovenské Pravno Memoriál Andreja Renču, CACIT, CACT 13. 14. 11. Badín Klubové SD alp. jazvečíkovitých duričov 13. 14. 11. Partizánske Národný FT retrieverov, CACT 13. 11. Zlaté Moravce Medzinárodné duričské skúšky jazvečíkov, 20. 21. 11. Krupina CACIT,CACT Klubové SD alp. jazvečíkovitých duričov 20. 21. 11. Prešov Celoštátne SD alp. jazvečíkovitých duričov, 27. 28. 11. Kulháň CACT Memoriál Jozefa Sedlačka 27. 28. 11. Levoča (Klubové SD duričov) Klubové duričské skúšky teriérov, CACT 27. 28. 11. Žiar nad Hronom Medzinárodný FT retrieverov, CACIT, CACT 18. 12. Komárno Skúšky vlôh malých plemien 17. 4. Rožňava Skúšky vlôh stavačov a malých plemien 17. 4. Galanta 18. 4. Senica 24. 4. Malacky, Piešťany, Senec 25. 4. Košice-mesto, Trebišov 2. 5. Trnava 8. 5. Košice-okolie, Nitra, Šaľa, Trenčín Jesenné skúšky stavačov a malých plemien 8. 8. Trenčín 14. 8. Dunajská Streda 4. 9. Pezinok, Rimavská Sobota 5. 9. Košice-okolie, Senica, Sobrance 11. 9. Nitra, Nové Zámky, Piešťany, Trebišov 18. 9. Malacky 25. 9. Galanta, Komárno, Topoľčany 26. 9. Bratislava, Lučenec, Michalovce 2. 10. Dunajská Streda, Senec 9. 10. Zlaté Moravce Farbiarske skúšky malých plemien 22. 5. Galanta, Malacky, Senec 23. 5. Michalovce 29. 5. Dunajská Streda 5. 6. Levice, Trnava 12. 6. Košice-okolie, Spišská Nová Ves, Šaľa 13. 6. Bratislava 13. 6. Košice-mesto 19. 6. Piešťany, Topoľčany 20. 6. Gelnica, Senica 27. 6. Trebišov 4. 7. Čadca 10.7. Stará Ľubovňa 17. 7. Zvolen 7. 8. Lučenec 8. 8. Prešov 21. 8. Brezno 28. 8. Rožňava 4. 9. Banská Bystrica, Martin 5. 9. Levoča, Považská Bystrica, Ružomberok, Svidník 11. 9. Bardejov, Ilava 12. 9. Poprad 18. 9. Žiar nad Hronom 19. 9. Detva, Zlaté Moravce 25. 9. Trenčín 26. 9. Rimavská Sobota 3. 10. Liptovský Mikuláš 9. 10. Komárno, Nitra, Nové Zámky 16. 10. Partizánske Lesné skúšky malých plemien 30. 5. Sobrance 26. 6. Žilina 18. 7. Zvolen 7. 8. Prešov 22. 8. Lučenec 4. 9. Prievidza, Vranov nad Topľ. 26. 9. Humenné 3. 10. Dolný Kubín Jesenné skúšky stavačov 7. 8. Levice 21. 8. Šaľa 28. 8. Galanta 4. 9. Trnava 11. 9. Skalica 2. 10. Trnava 9. 10. Galanta, Levice Farbiarske skúšky stavačov 22. 5. Galanta 23.5. Malacky 29. 5. Levice 6. 6. Trnava 12. 6. Skalica 13. 6. Šaľa 20. 6. Topoľčany 18. 9. Zlaté Moravce 10. 10. Nitra Lesné skúšky stavačov 3. 7. Levice 7. 8. Zvolen 12. 9. Košice-mesto Špeciálne skúšky z vodnej práce 17. 7. Dunajská Streda 18. 9. Partizánske Predbežné skúšky farbiarov 11. 9. Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa 12. 9. Stropkov 19. 9. Lučenec 25. 9. Rimavská Sobota 2. 10. Pezinok, Vranov nad Topľ. 3. 10. Považská Bystrica 9. 10. Bardejov, Krupina, Prievidza, Trenčín, Zvolen, Žilina 10. 10. Čadca, Humenné, Liptovský Mikuláš, Námestovo 16. 10. Banská Bystrica, Rožňava, Topoľčany, Žiar nad Hronom, Košice-mesto 17. 10. Brezno, Košice-okolie 23. 10. Gelnica, Ilava, Veľký Krtíš 24. 10 Levoča, Poprad, Prešov, Ružomberok, Senica 30. 10. Levice 6. 11. Malacky Skúšky duričov 23. 24. 10. Lučenec, Považská Bystrica, Žilina 6. 7. 11. Ilava, Krupina, Ružomberok, Vranov nad Topľ. 13. 14. 11. Čadca, Liptovský Mikuláš, Prešov, Prievidza, Trenčín, Veľký Krtíš, Zlaté Moravce 20. 21. 11. Bardejov, Poprad, Rimavská Sobota, Rožňava, Senica, Topoľčany, Žiar nad Hronom 27. 28. 11. Levoča, Lučenec, Martin, Tvrdošín 4. 5. 12. Banská Bystrica, Humenné, Piešťany, Sobrance, Vranov nad Topľ. 11. 12. 12. Stará Ľubovňa, Svidník, Zvolen Farbiarske skúšky duričov 13. 6. Košice-okolie 12. 9. Bratislava 18. 9. Rožňava 19. 9. Prešov 25. 9. Ilava 9.10. Piešťany, Stará Ľubovňa 10. 10. Malacky 16. 10. Nové Zámky 17. 10. Galanta, Levice 23. 10. Topoľčany, Trenčín 30. 10. Trnava 27. 11. Skalica 4. 12. Zvolen 18

Motív zveri a lovu vo výtvarnom umení (1) Praveká zver Lov, vyvierajúci z prirodzeného pudu sebazáchovy, je starý ako ľudstvo samo a už v praveku bol hybnou silou rozvoja výrobných síl. Vrodená lovecká vášeň prežívala v človeku počas celého historického vývoja spoločnosti a súčasne s formovaním jej sociálneho zloženia menil sa názor na význam a funkciu zveri, lovu a neskôr poľovníctva. Lov sa ako niť vinie paralelne s vývojom spoločnosti, ktorú súčasne sleduje aj kultúrno-historická a najmä umelecká činnosť čerpajúca motívy z lovu, prípadne zveri. Súčasne so zmenami nazerania spoločnosti na zver a lov menila sa Jaskynná maľba zubra zo španielskej jaskyne Altamira. G aj charakteristika výtvarného prejavu. Nie je len verným svedectvom majstrovstva a veľkosti ducha, ale aj cenným dokumentom stavu spoločnosti a najmä kultúry v príslušnej dobe. Treba si uvedomiť, že kultúra nie je len pasívnym odrazom a charakteristickým prejavom stavu spoločnosti, ale sama na ňu aktívne pôsobí, ba často ju aj dotvára. Preto umelecky stvárňovaný motív lovu, zveri a živej prírody neodzrkadľuje iba obraz minulosti, nie je iba verným odrazom ducha spoločenského prostredia, v ktorom vznikol, ale usiluje sa aj pozitívne pôsobiť a ukazovať správny smer ďalšieho vývoja spoločnosti a pohľadu do Okienko veterinárneho lekára Svalová dystrofia Myodystrofia budúcnosti prírody, zveri, jej ochrany, poľovníckeho obhospodarovania, prípadne aj jej záchrany pred vyhynutím. Cieľom nášho seriálu je poskytnúť krátky prierez vzájomnej spätosti motívu lovu, zveri a výtvarného prejavu v rozličných vývojových obdobiach kultúrnej histórie ľudstva. Už pri kolíske ľudskej civilizácie zohrával významnú úlohu lovec ochranca družiny a živiteľ rodu. Jeho činnosť však inštinktívne sprevádzali rozličné tajomstvá a mysticizmus, pretože objektívne sily prírody ho nútili veriť niečomu, čo je mimo neho. Vysvetľoval si to ako nadpozemské sily, ktorých pomoc očakával najmä vtedy, keď túžil po loveckom úspechu. Lov teda môžeme pokladať za prvé cieľavedomé konanie človeka vyvolané nevyhnutnosťou zabezpečiť svoju existenciu. Toto konanie však spätne ovplyvnilo jeho duševný svet i spoločenský život. Okrem toho si človek, ktorý žil v lone prírody, vytvoril často až intímny vzťah k zveri, s ktorou prišiel do styku, spoznával jej zvyky, spôsob života a usiloval sa prispôsobiť jej návykom, pričom k nej mal aj istý mystický rešpekt. Práve z tejto mýtickej oblasti života pračloveka sa zachovalo množstvo kultových predmetov amuletov, talizmanov a sošiek znázorňujúcich zver. Lovci ich nosili stále so sebou, najčastejšie vo forme šperkov, v nádeji, že im dajú čarovnú moc, lovecké šťastie, prípadne, že im umožnia prevziať na seba vlastnosti lovenej zveri. Okrem týchto drobných predmetov sa však zachovali aj odkazy paleolitických lovcov vo forme jaskynných malieb a rytín, s ktorými sa stretávame v podstate na celom svete. Prvé boli objavené v r. 1879 na stenách jaskyne Altamira v severnom Španielsku. Červenými, čiernymi a hnedými farbami tu lovci znázornili vyše 150 zubrov, divých koní a jeleňov. Vek kresieb vedci určili na 13 500 rokov. Jaskyne s podobnými maľbami objavili aj v južnom Francúzsku. V jaskyni Trois Fréres je znázornená zver a v jaskyni Lascaux dokonca postava čarodejníka odeného do zvieracej kože. Maľby majú vek 15 000 rokov. V týchto dvoch štátoch ja známych takmer 200 jaskýň, v ktorých je vyše tisíc kresieb rozličnej zveri. Bohaté nálezy sú aj v Nórsku, Švédsku, Taliansku, Turecku a najmä v Rusku, kde dosiaľ objavujú ďalšie nálezy. Pozoruhodné je, že v strednej Európe sa s podobnými kresbami nestretávame. Aj na niektorých ďalších kontinentoch sú známe maľby a rytiny na skalách stojacich na voľnom priestranstve. Praveký lovec zásadne zobrazoval iba zver, ktorú lovil, nikde sa nestretneme s bájnymi postavami zveri, ako to bolo v iných kultúrach. Prevažne išlo o bylinožravce, z ktorých mnoho druhov žije dosiaľ zubor, antilopa, divý kôň (tarpan), kozorožec, jeleň, sob a los. Menej sa objavuje diviačia zver a nestretneme sa ani s jaskynným medveďom či inými šelmami. Z dnes už vyhynutých druhov pravekí umelci znázorňovali mamuta, nosorožca dlhosrstého, jeleňa obrovského a pratura. Zobrazovaná zver býva najčastejšie sama, ale vyskytuje sa aj v čriede, prípadne zasiahnutá šípom. Pozoruhodné je, že tvorcovia týchto kresieb mimoriadne verne znázorňovali jednotlivé druhy zveri a ich fenotypové vlastnosti, čo je dôkazom, že predmety lovu dobre poznali. Preto kresby i dnes slúžia paleontológom pri opise a identifikácii vyhynutých druhov zveri. Ing. LADISLAV MOLNÁR, PhD. récka predpona myo je prvou časťou zložených slov a významovo znamená sval. Dystrofia je tiež slovo gréckeho pôvodu a znamená poruchu vo výžive niektorých orgánov, v našom prípade svalov. Na obrázku je írsky seter postihnutý myodystrofiou. Ak sa pozorne zahľadíme na jeho hlavu a porovnáme ľavú a pravú stranu, zistíme, že čelová oblasť na ľavej strane (z nášho pohľadu) je preliačená akoby tam bola jama, pravé oko je zapadnuté a jarmová kosť je zvýraznená ako by vystupovala na povrch. Navonok sa to javí ako by bola ľavá strana opuchnutá. Tomuto stavu hovoríme myopatia. Konkrétne u tohto psa ide o chronickú myozitídu hlavových svalov s atrofiou. S týmto ochorením sa stretávame pri viacerých plemenách a v rozličných vekových skupinách. Môže sa objaviť aj v akútnej forme, vtedy ide o imúnne podmienené ochorenie (na vysvetlenie: akútny z latinského slova prudko prebiehajúci, náhly, chronický z gréckeho slova dlhotrvajúci, zdĺhavý). Atrofia, ktorú vidíme na obrázku, je chradnutie, ochabovanie spojené so zmenšovaním konkrétneho svalu. Aká je príčina? Zvieratá postihuje viacero myopatií. Najdôležitejšie sú tzv. nutričné myopatie, ktoré spôsobuje nedostatok selénu a vitamínu E. Vyskytujú sa u všetkých zvierat, najmä hospodárskych, ale aj u zvierat v zoologických záhradách. Sú to vždy akútne ochorenia a sú schopné postihnúť už mláďatá, dokonca aj počas dojčenia. Prejav klinicky závisí od toho, ktoré svaly sú postihnuté a aké vedľajšie príznaky sa pridružia. Toxické myopatie nie sú až také časté a sú ťažko diagnostikovateľné. Môže ísť o toxicitu rastlinami, železom, ionoforami. Ostatné myopatie (záťažová myopatia, myopatia divokých zvierat chovaných v zajatí, eozinofilná myozitída, postanestetická myopatia...) si vyžadujú dobrú diferenciálnu diagnostiku. Psy najčastejšie postihujú myozitídy žuvacích svalov, eozinofilná myozitída (najčastejšie u nemeckého ovčiaka) a chronická myozitída hlavových svalov, ktorú vidíme aj na obrázku. Diagnostika myopatií je zložitá kvôli rôznorodosti myopatií a vyžaduje si skúseného veterinárneho lekára, ktorý pomocou diferenciálnej diagnózy a laboratórnych nálezov stanoví diagnózu. Liečba musí zodpovedať správnej diagnóze, preto zviera s takýmto ochorením patrí výlučne do rúk veterinárneho lekára. Pokiaľ ide o psíka na obrázku, zdá sa, že sa podarilo zastaviť pokračovanie myozitídy na hlave, pretože proces už zachytával aj žuvacie svaly, ale stav sa zlepšil, pes ožil a začal lepšie spracúvať potravu. Pri chronickej myozitíde, akú má aj tento írsky seter, je podľa odbornej literatúry dubiózna až nepriaznivá prognóza. Našťastie ho majú majitelia veľmi radi a spolu s nami bojujú o jeho záchranu. MVDr. MILAN KOPČOK Snímky autor 19

Moped už v rukách výhercu Moped Ramzey prvú cenu predplatiteľkej súťaže časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, prevzal začiatkom februára od šéfredaktorky tohto časopisu Mgr. Júlie Drienovskej šťastný výherca Jozef Drúžek z Radošoviec (na snímke). Moped v hodnote 27 600 Sk do súťaže venovala redakcia časopisu Poľovníctvo a rybárstvo vydavateľstvo PaRPRESS. Jozef Drúžek pracuje ako traktorista v Pôdohospodárskom družstve Radošovce a štyri roky je členom Poľovníckeho združenia Vieska Pavlov. Správa o tom, že vyhral prvú cenu, ho zastihla práve počas osláv dvadsiatych šiestych narodenín. Blahoželáme dvojnásobne. red Farbiare o Fatranský pohár V Terchovej sa 14.-16. novembra m. r. konal II. ročník oblastných skúšok farbiarov o Fatranský pohár. Mladý kolektív chovateľov farbiarov pod vedením riaditeľa skúšok Ing. Petra Nemčoka, Anny Malobickej, Branislava Porubčanského, Václava Špirku a ďalších za pomoci sponzorov v krásnom prostredí Vrátnej doliny dobre pripravil skúšky. Výkony psíkov posudzoval zbor rozhodcov Ing. Peter Grellneth, Ján Surma, MUDr. Štefan Bračok, František Vrlík a Ján Brňák. Po absolvovaní náročných skúšok 4. miesto patrilo Donarovi spod Viechy s vodičom Jánom Retlichom, 3. bol Bes zo Starej Hájnice s vodičom Jurajom Zvolenským, 2. miesto patrilo Móre Ležisko s vodičom Ing. Petrom Chrústom. Prvé miesto a Fatranský pohár získala Oľa Fatra s vodičom Branislavom Porubčanským. Po všetky tri dni skúšok vládla priateľská atmosféra. Neľahké zápolenie ukončili kynológovia v chate Vrátna kultúrnym programom a poľovníckymi signálmi. Ing. PETER GRELLNETH, hlavný rozhodca, Terchová Rozhodca Ján Brňák po úspešnej dohľadávke odovzdáva zálomok neskoršiemu víťazovi Branislavovi Porubčanskému, ktorý viedol sučku BF Oľa Fatra. Mláďatá by neprežili Je všeobecne známe, že v Trenčianskom regióne sa premnožila diviačia zver. Ale po spoločnej poľovačke na diviaky, ktorú 26. 12. 2003 organizovalo PZ Belený vrch Trenčianske Stankovce sme si viacerí položili otázku: Čo sa to v prírode deje? Na výrade sa totiž objavili šesť až desaťdňové prasiatka (na snímke). Zimu by nemali šancu prežiť, preto bolo lepšie skončiť ich trápenie. Aké diviačice ich však priniesli na svet? Staršie alebo mladšie? Aký bol pravý dôvod takého výrazne oneskoreného vrhu? Na podobné otázky by nám mali dať odpoveď odborníci, lebo poľovníkovi je ťažko keď musí mieriť na niekoľkodňové mláďa. PAVOL ROJKOVIČ, Trenčianske Stankovce 21

Strelecké výsledky v r. 2003 Ing. MARIÁN ŠEBO, JÁN PIVKO Na praktickej skúške zo strelectva sa vlani zúčastnilo 4 624 uchádzačov o prvý poľovný lístok. Na ich regulárnosť dohliadali SPZ delegovaní skúšobní komisári, oprávnení vykonávať funkciu streleckého rozhodcu a inštruktora. Praktickú skúšku zo strelectva samostatne usporiadali SPU v Nitre, UVL v Košiciach, SOUL Sigor-Kokošovce, SOUL Bijacovce a ZSŠP Ivanka pri Dunaji. Aj v minulom roku sa potvrdilo, že nie všetci uchádzači o prvý poľovný lístok majú dostatočné vedomosti o zaobchádzaní so strelnou zbraňou, čo má za následok pomerne časté úrazy pri výkone práva poľovníctva pretože sa pri zaobchádzaní so strelnou zbraňou nedodržiavajú zásady bezpečnosti. Na kontrolných streľbách sa v r. 2003 zúčastnilo 13 583 držiteľov poľovných zbraní, avšak nie každé OkO-RgO SPZ ich usporadúva pravidelne hoci podľa Smernice o kontrolných streľbách je povinné organizovať ich raz za 5 rokov. V r. 2003 sa kontrolné streľby nekonali v Brezne, Dolnom Kubíne, Komárne, Krupine, Námestove, Pezinku a v Skalici. Pretože mnohí členovia ignorujú povinné streľby, 12. 12 2003 prijala strelecká komisia SPZ uznesenie o novelizácii Smernice o kontrolných streľbách týkajúce sa najmä disciplinárneho konania voči členom, ktorí si neplnia túto povinnosť. Na okresných majstrovstvách, ktoré sú najpočetnejšie zastúpenou streleckou súťažou SPZ, sa vlani zúčastnilo 2 897 strelcov. Okresné majstrovstvá samostatne organizujú jednotlivé OkO a RgO SPZ podľa činnosti svojich streleckých komisií. Oblastné majstrovstvá sa v minulom roku konali 7. a 8. júna a zúčastnilo sa na nich 273 strelcov. Už siedmy rok klesá záujem o ne a na príčine je zrejme ich vysoká finančná náročnosť a nízka motivácia účastníkov. Víťazi oblastných majstrovstiev Malokalibrový trojboj M-600, Senica-Čáčov, hlavný rozhodca Augustín Jurkovič (57 strelcov): 1. Ing. Jozef Jurkovič, Malacky, 585/600 MS; 2. Gustáv Kósa, Komárno, 577/600 I. VT; 3. Ernest Jurkovič, Skalica, 575/600 I. VT. Žiar n/hronom-drieňová, hlavný rozhodca Ing. Lambert Jokl (29 strelcov): 1. Štefan Myšiak, Prievidza, 589/600 MS; 2. Stanislav Littva, Ružomberok, 589/600 MS; 3. Ladislav Mäsiar, Dolný Kubín, 587/600 MS. Košice-Nižná Hutka, hlavný rozhodca Anton Balčák (25 strelcov): 1. Ing. Ján Šíma, Prešov, 596/600 MS; 2. Miroslav Voľanský, Vranov n/t., 585/600 MS; 3. Milan Kurnát, Poprad, 584/600 MS. Batéria, Trnava- Štrky, hlavný rozhodca Ing. Jozef Fedora (63 strelcov): 1. Dušan Buda, Nové Zámky, 91/100 I. VT; 2. Jozef Stanko, Galanta, 91/100 I. VT; 3. Ing. Viliam Kocsis, Komárno, 89/100 II. VT. Zvolen-Sielnica, hlavný rozhodca Jozef Mlynárik (9 strelcov): 1. Milan Terem, B. Bystrica, 94/100 I. VT; 2. Peter Krchňavý, V. Krtíš, 86/100 II. VT; 3. JUDr. Elemír Lászlo, Rim. Sobota, 84/100 II. VT. Košice-Nižná Hutka, hlavný rozhodca Ing. Ján Líška (25 strelcov): 1. Marián Engler, Trebišov, 87/100 II. VT; 2. Július Vass st., Trebišov, 86/100 II. VT; 3. Kristián Šallai, Trebišov, 84/100 II. VT. Oblúkové strelište, Trnava-Štrky, hlavný rozhodca Majstrovstvá SPZ v disciplínach OS a B sa konali 28.-29. júna 2003 na strelnici Trnava-Štrky, M-600 12. júla, na strelnici Zvolen- Sielnica a disciplína poľovnícky desaťboj 23.-24. augusta na strelnici Trnava-Štrky. Organizátormi minuloročných majstrovstiev SPZ boli SPZ Bratislava, RgO SPZ Trnava a OkO SPZ Zvolen a zúčastnilo sa na nich 115 strelcov. Najlepší strelci boli delegovaní na Majstrovstvá SPZ, pričom si cestovné výdavky hradili sami z vlastných prostriedkov, SPZ poskytol strelivo a vecné ceny. Na majstrovstvách sa mohli na vlastné náklady zúčastniť aj strelci, ktorí nesplnili kritériá postupu z oblastných majstrovstiev, ale sú v príslušnej streleckej disciplíne držiteľmi titulu MS alebo I. VT. Výsledky M 600 Zvolen-Sielnica, hlavný rozhodca Ing. Lambert Jokl (41 strelcov): 1. Ladislav Mäsiar, D. Kubín, 594/600 MS; 2. Ing. Ján Šíma, Prešov, 591/600, MS; 3. Milan Kurnát, Poprad, 591/600 MS. Batéria Trnava-Štrky, hlavný rozhodca Ing. Jozef Fedora (34 strelcov): 1. Erik Varga, Galanta, 92/100 I. VT; 2. Stanislav Švec, Trenčín, 92/100 I. VT; 3. Milan Terem, B. Bystrica, 92/100 I. VT. Oblúkové strelište Trnava-Štrky, hlavný rozhodca Jozef Fedora (22 strelcov): 1. Peter Kaššák, Trnava, 74/80 I. VT; 2. Tomáš Franko, Trnava, 74/80 I. VT; 3. Igor Solnica, Trnava, 73/80 I. VT. Poľovnícky desaťboj Trnava-Štrky, hlavný rozhodca Ing. Jozef Fedora (18 strelcov): 1. Ing. Viliam Kocsis, Komárno, 841/1 000 II. VT; 2. Ing. Miroslav Sivčák, Žilina, 833/1000 II. VT; 3. Ing. Jaroslav Ďurík, Martin, 832/1000 II. VT. Verejné strelecké súťaže sa vykonali vo všetkých streleckých disciplínach buď samostatne alebo kombinovane. Zúčastnilo sa na nich 5 100 (v r. 2002 to bolo 6 177) strelcov. Po sedemročnom náraste početnosti po prvý raz klesla účasť na verejných streleckých súťažiach. Na verejných streleckých pretekoch Zlatá puška Ing. Jozef Fedora (23 strelcov): 1. Oliver Pistovčák, Bratislava, 77/80 MS; 2. Peter Kaššák, Trnava, 76/80 I. VT; 3. Tomáš Franko, Trnava, 73/80 I. VT. Zvolen- Sielnica, hlavný rozhodca Jozef Mlynárik (28 strelcov): 1. Milan Terem, B. Bystrica, 73/80 I. VT; 2. Jozef Urda, Zvolen, 73/80 I. VT; 3. Tibor Kabzan, Lipt. Mikuláš, 71/80 II. VT. Košice-Nižná Hutka, hlavný rozhodca Ing. Ján Líška (14 strelcov): 1. Ján Očenáš, Humenné, 60/80 III. VT; 2. Peter Vysočanský, Humenné, 58/80 III. VT; 3. Jozef Weber, Humenné, 57/80. v Banskej Štiavnici na strelnici Drieňová 14. 9. 2003 a Príbelský strapec v Príbelciach 21. 9. 2003 v disciplíne M-600 Ing. Ján Šíma vytvoril nový rekord 599/600 bodov. Celkove sa na všetkých streleckých podujatiach usporiadaných SPZ zúčastnilo 26 592 strelcov (v r. 2002 25 142) strelcov. Strelecká liga Strelecká liga sa v r. 2003 vyhodnotila podľa výsledkov na streleckých podujatiach v týchto OkO-RgO SPZ v disciplíne OS-80 Trenčín, Piešťany, Vranov n/top., Trnava, B. Bystrica, Šaľa, Košice-okolie, Nitra. Výsledky streleckej ligy Oblúkové strelište: 1. Igor Solnica, Trnava, 229/240; 2. Jozef Urda, Zvolen, 224/240; 3. Daniel Huliak, Zvolen, 222/240. Podmienky na vyhodnotenie streleckej ligy v disciplíne OS 80 splnilo 31 strelcov. M-600: Strelecká liga v disciplíne M-600 bola vyhodnotená v B. Bystrici, Zvolene Prešove, Leviciach, Malackách, v okrese Košice-okolie, D. Kubín, Brezno, Martin, Prievidza, Žiar n/hr. a Veľký Krtíš: 1. Ing. Ján Šíma, Prešov, 1 795/1 800; 2. Ladislav Mäsiar, D. Kubín, 1 792/1 800; 3. Milan Kurnát, Poprad, 1 787/ 1 800. Podmienky na vyhodnotenie streleckej ligy v disciplíne M-600 splnilo 36 strelcov. Držitelia titulu majster streľby a I. VT v r. 2003 V disciplíne poľovníckeho desaťboja nikto nesplnil limit na udelenie MS. I. VT získali: Igor Solnica, Trnava, Juraj Kelecsényi, Levice, Ing. Anton Molnár, Šaľa, Peter Krchňavý, Veľký Krtíš, Ing. Milan Papeš, Nové Zámky. V disciplíne redukovaný trojboj titul majster streľby obhájili: Ing. Ján Šíma, Prešov, Ladislav Mäsiar, Dolný Kubín, Milan Kurnát, Poprad, Štefan Myšiak, Prievidza, Stanislav Littva, Ružomberok, Viliam Kocsis, Komárno, Miroslav Voľanský, Vranov nad Topľou, Jozef Kultan, Čadca, Rastislav Štrama, Levoča, Ing. Štefan Bugyi, Levice, Marián Forro, Trnava, Gustáv Kósa, Komárno, Ing. Jozef Jurkovič, Malacky, Marek Pankuch, Vranov nad Topľou, Ján Vasiľ, Prešov, Miloš Mišenko, Prešov. I. VT získali: Daniel Jurkovič, Malacky, Ing. Štefan Bugy, Levice, Marek Pankuch, Vranov n/topľou, Rastislav Štrama, Levoča, Daniel Uhrimský, Prievidza, Jozef Oller, Prievidza, Gustáv Kósa, Komárno, Ján Pekár, Prievidza, Štefan Myšiak, Prievidza, Ing. Milan Papeš, Nové Zámky, Ing. Miroslav Sivčák, Žilina, Koloman Antal, Komárno, Ernest Jurkovič, Skalica, Peter Ježík, Poprad, Miroslav Voľanský, Vranov n/topľou, Marián Hlavatý, Brezno, Ing. Róbert Láska, Žiar n/hronom, Ondrej Orosz, Komárno, Ing. Jaroslav Ďurík, Martin, Michal Pástor, Trebišov, Marián Forro, Trnava, Viliam Pecháček, Ilava, Martin Semančík, Humenné, Libor Kraft, Ružomberok, Ing. Anton Molnár, Šaľa, Jozef Kopp st., Martin, Ing. Ondrej Dvouletý, Košicemesto, Miroslav Medveď, Brezno, Ing. Viliam Kocsis, Komárno, Ján Vasiľ, Sobrance, Štefan Beňo, Levice, Mgr. Mária Antalfiová, Levice, Miloš Mišenko, Prešov, Norbert Nagy, Levice, Peter Krchňavý, Veľký Krtíš, Miroslav Kristek, Čadca, František Szabó, Partizánske, Juraj Kelecsény, Levice, Jozef Wéber, Humenné, Marián Šaliga, Dolný Kubín, Róbert Topor, Ilava, Ján Fecko, Prešov, Miroslav Faith, Ilava, Branislav Gábor, Veľký Krtíš, Peter Gažík, Humenné, Ing. Stanislav Haramia, Malacky, Peter Hudák, Ružomberok, Pavel Dvorský, Prievidza, Róbert Krakovský, Banská Bystrica, Ján Uhrinec, Senica n/myjavou, Štefan Muchanič, Vranov n/topľou, Ján Badáň, Dolný Kubín, Ján Petrek, Čadca, Ing. Anton Molnár, Šaľa, Rastislav Bezák, Partizánske, Ivan Oleják, Prešov. V disciplíne batéria titul majster streľby obhájil: Peter Krchňavý, Veľký Krtíš. I. VT získali: Milan Terem, Banská Bystrica, Erik Varga, Galanta, Stanislav Švec, Trenčín, Dušan Buda, Nové Zámky, Jozef Stanko, Galanta, Ivan Cisár, Piešťany, Stanislav Valovič, Piešťany, Ľubomír Holbík, Trnava, Peter Novanský, Galanta, Peter Cisár, Piešťany. V disciplíne oblúkové strelište titul majstra streľby obhájili: Peter Kaššák, Trnava, Igor Solnica, Trnava, Oliver Pistovčák, Bratislava-mesto, Jozef Urda, Zvolen. I. VT získali: Peter Kaššák, Trnava, Daniel Huliak, Zvolen, Igor Nekoranec, Martin, Igor Solnica, Trnava, Tomáš Franko, Trnava, Mojmír Holec, Piešťany, Ján Popier, Košice-okolie, Jozef Urda, Zvolen, Vladimír Repáň, Martin, Miloš Bílik, Trnava, Andrej Štefeček, Nitra, Peter Tekula, Piešťany, Pavol Javorčík, Nitra, Milan Terem, Banská Bystrica, Martin Lichner, Martin, Peter Krchňavý, Veľký Krtíš, Ladislav Kuráli, Levice, Ing. Bruno Čopej, Humenné, Oliver Pistovčák, Bratislava-mesto, Rudolf Huliak, Zvolen. Podľa Streleckého poriadku SPZ časť B, bod 4.2 uverejňujeme len strelcov, ktorí splnili limit na udelenie titulu majster streľby alebo splnili limit stanovený pre priznanie I. VT. Dosiahnutie II. a III. VT vo všetkých streleckých disciplínach eviduje príslušná OkO resp. RgO SPZ. Ilustračná snímka Jozef Herz 22

STOPAMI ZVERI Predjarie Koncom zimy sa v nižších polohách a v nížinách ohlasujú prvé neklamné príznaky blížiacej sa jari. V marci od nás odchádza zima a s ňou aj sneh a ľad. Pravda, niektoré dni nám ju ešte môžu pripomínať, ale aj tie sa čoraz viac predlžujú. Pod stále žičlivejšími lúčmi slnka sa postupne prebúdza celá príroda. Koncom marca začína pribúdať zelene v lesoch i na poliach a miznú aj posledné zvyšky snehu. Pri troche šťastia možno niekedy zazrieť, ako z neho vyčnieva jelení zhod. Pomaly ožíva aj zvuková kulisa lesa a polí, lebo zo zimovísk sa už vracajú prvé operence. Keď zeleň začne rašiť aj z pukov na konároch stromov a kríkov, začne sa tok bažantov, slúk, hlucháňov. Je to neklamný znak, že jar je tu. mm Okienko vedúceho V marci nás môže počasie ešte neraz prekvapiť, preto ho netreba podceňovať a na prechádzku v prírode sa treba dobre obliecť. Okrem jedného stretnutia v interiéri možno si už naplánovať aj dve tematické vychádzky. Najskôr sa rozhodneme, čím konkrétne sa budeme zaoberať v nadchádzajúcich mesiacoch. Aktuálnymi témami počas jari je naučiť sa vyhľadať v prírode správne miesto na táborenie, pozorovať správanie zveri, základy ovládania vzduchovky a pravidlá bezpečnosti pri zaobchádzaní s ňou. Zaujímavé je i sledovať, ako klíčia rastliny, stopovanie v rozmoknutom teréne, ťah vtákov, zber nerastov a pod. Ak poznáte spolužiakov, ktorí majú záujem o prírodu, pokúste sa ich získať za členov vášho krúžku. MARIÁN MAZÚR Najkrajšia odmena Ako členka osvetovej komisie OkO SPZ Galanta, sa venujem najmä práce s deťmi a mládežou, pretože práve im v dnešnej dobe počítačov chýba styk s prírodou. Hneď na jar chodievame s deťmi na vychádzky, na ktorých sa zameriavame na poznávanie okolia a ochranu prírody. Deti už vedia, že v lese sa majú správať ticho, aby nerušili vtáctvo ani zver. Po vychádzke deti zvyčajne nakreslia, čo v lese videli a zažili. Deti zo Šoporne sa zapojili aj do literárnej súťaže o Cenu J. Serdela a všetkých nás potešilo, keď v r. 2002 práca jedného nášho žiaka získala nielen 2. miesto, ale aj pozvanie do Tajova na celoslovenské stretnutie KMPP Stopami zveri. Na stretnutie v Tajove Pinka čaká na jar Pinka lesná je síce sťahovavým spevavcom, ale ak zima príde zavčasu a napadne sneh, niektoré pinky nestihnú odletieť do teplejších krajov. Potom sa zdržiavajú na okrajoch lesov, prilietajú do nižších polôh, do parkov, záhrad a neraz ich možno vidieť aj na dvoroch ľudských obydlí. Jedinou starosťou pinky, ktorá zmeškala odlet, je neustále si hľadať potravu. Pinky majú najradšej rôzne semená lesných a poľných kríkov a stromov. Často ich vídať aj v záhradách na kríkoch šípových ruží a len čo sa trocha oteplí, začínajú sa ozývať akoby svojím hlasom chceli čo najskôr privolať jar. Text a snímka J. K. dodnes spomíname, bola tam výborná atmosféra, každý sa dobre cítil. Deti boli rady, keď medzi ne zavítal aj prezident SPZ Ing. M. Lipka. Vo vlaňajšej súťaži práca jedného člena z nášho krúžku získala 3. miesto. Naše deti sa prihlásili i do 5. ročníka Medzinárodnej súťaže detskej kresby s motívmi zveri a ochrany prírody, ktoré vyhlásilo Múzem vo Sv. Antone a od nás do súťaže putovalo až 50 kresieb. Vlani v decembri sme pre deti pripravili besiedku, na ktorej sme sa zhovárali o tom, aké Vianoce by sme pripravili pre zvieratá. Práca s deťmi je náročná najmä na čas, ale vypláca sa. Vynaložená námaha sa nám vracia v podobe dobrého vzťahu detí k prírode a všetkému živému a to je pre nás najkrajšia odmena. ANNA GÁLOVÁ, Šoporňa Environmentálne minimum (3) Svetové globálne problémy - globálne otepľovanie 2. Aj keď vedci stále nie sú jednotní v otázke, akou mierou prispieva človek svojou činnosťou ku klimatickým zmenám, je isté, že minimálne spaľovaním fosílnych palív (uhlie, plyn, ropa) a odlesňovaním, to napomáha. Ako ježibaba chcela okradnúť zvieratá (Rozprávka) Kde bolo-tam bolo, v malej horárni za potokom žil poľovník Maťko. Zvieratá ho mali rady, lebo sa o ne staral. Keď nadišla zima, Maťko musel náhle odcestovať do Afriky. Jemu tam bolo teplo, no zvieratá doma trápila zima a hlad. Poľovníci im síce priniesli krmivo, ale to nestačilo. Preto sa zvieratá rozhodli vyhrabávať si vlastné zásoby, ktoré si odložili na zimu. Aj medveď Martin im prispel dvoma súdkami medu. Lenže horšie bolo, že v lese žila aj zlomyseľná ježibaba, ktorá mala veľa služobníkov. Boli nimi myši. Jedno ráno ich ježibaba poslala ukradnúť zvieratám zásoby. Našťastie v tom lesnom kráľovstve prebývala aj dobrá víla, ktorá chránila zvieratá. Dozvedela sa, čo chystá ježibaba a keď sa už myši chceli pustiť do zásob, premenila ich na mravce. Od tej chvíle sa z mravcov stala lesná polícia. No ježibaba sa nevzdávala a medzi zvieratá poslala svojich posledných pomocníkov muchy. Jednak znepríjemňovali zvieratám život a jednak prenášali choroby. Muchy sa vydali na cestu, no to už sedel v lietadle aj poľovník Maťko, ktorý sa z Afriky vracal domov. Ešte dobre, že si stade niesol pavúky. Vo chvíli, keď muchy chceli napadnúť zvieratá, Maťo prikázal pavúkom, aby spustili svoje siete. Takto prekazil plány zlej ježibaby a pohrozil jej, že ak ešte raz bude chcieť okradnúť zvieratá, pošle ju na planétu XYZ. Potom jej už neostalo iné, len sa utiahnuť do svojej chalupy a nevymýšľať zlomyseľné plány. JANKA PLEVKOVÁ, 7. roč. ZŠ Chmeľová Kamarát poľovník Pozná každý strom a krík, nedovolí v lese robiť krik. Do lesa chodí často a rád, veď poľovník je zvieratám kamarát. MILAN KAMINSKÝ, 7. roč. ZŠ Chmeľová nov. Celková zmena klímy má negatívny dosah na ekosystémy. Napríklad polárne medvede na severe Kanady hladujú, pretože ľad sa tvorí neskoro, čo im bráni migrovať do zimných teritórií a čriedy sobov zase nestihnú prísť na letné pastviny ešte predtým, ako tráva prechádza do semena. Ing. IVAN DUBNIČKA, PhD. Kresba autor Odlesňovanie je celosvetovým problémom súvisiacim s globálnym otepľovaním. Rastliny a teda aj stromy totiž pohlcujú oxid uhličitý, ktorý ako už vieme vzniká pri spaľovaní fosílnych palív a je teda najvýznamnejším skleníkovým plynom. Pri procese, ktorý sa nazýva fotosyntéza, dochádza v listoch rastlín za pomoci slnečného žiarenia k premene oxidu uhličitého na kyslík, cukor a vodu. Nenadarmo sa teda hovorí, že lesy sú pľúcami Zeme. Navyše, odlesňovanie vedie k uvoľňovaniu veľkého množstva uhlíka z biomasy do ovzdušia, kde sa s kyslíkom zlučuje na oxid uhličitý. Odhaduje sa napríklad, že v roku 1989 sa takto pri odlesňovaní uvoľnilo do ovzdušia až 2,4 miliardy ton uhlíka. Pre lepšiu ilustráciu v spomínanom roku došlo k celosvetovému odlesneniu na celkovej ploche 142 299 km 2, čo predstavuje úbytok lesov 390 km 2 denne, 16 km 2 za hodinu a 27 hektárov za minútu. V súčasnosti teda odlesňovanie prispieva až 30 % k celkovému rastu koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére. A naostatok, les je aj dobrým pohlcovačom slnečnej energie. Odráža len 20 % tepla, zatiaľ čo napríklad piesok na púšti odráža až 49 %. Globálne otepľovanie v konečnom dôsledku okrem iného teda prinieslo aj to, že urýchlilo vyparovanie a cirkuláciu vody, čím sa v 20. storočí zvýšili priemerné ročné zrážky až o 20 %, čoho výsledkom sú záplavy. Tie už nie sú neznámym pojmom ani na našom území. Celosvetovo dochádza aj k stenčovaniu ľadovcov a stúpajú hladiny svetových morí a oceá- 23

Nezabudnite na marec Mesiac knihy 310,- Sk 285,- Sk 275,- Sk 210,- Sk 340,- Sk 504,- Sk 150,- Sk 175,- Sk 162,- Sk 145,- Sk 170,- Sk 138,- Sk 150,- Sk 110,- Sk 110,- Sk 110,- Sk 105,- Sk 95,- Sk 95,- Sk 95,- Sk 138,- Sk 145,- Sk 132,- Sk 143,- Sk 132,- Sk 144,- Sk 138,- Sk 95,- Sk 175,- Sk 170,- Sk 68,- Sk 180,- Sk 152,- Sk 95,- Sk 504,- Sk K CENE OBJEDNANEJ KNIHY (RESP. INÉHO TOVARU Z NAŠEJ PONUKY) PRIPOČÍTAVAME POŠTOVNÉ A BALNÉ PODĽA HMOTNOSTI. Knihy si môžete kúpiť aj v uvedených kníhkupectvách a v predajniach poľovníckych potrieb. Vo vydavateľstve si môžete objednať knihy a ďalší tovar z našej ponuky písomne, telefonicky na číslach 02/5556 4791-2, 0907 482 080 alebo cez internet na e-mailovej adrese parpress@micronet.sk UVEDENÉ CENY PLATIA IBA PRI OBJEDNÁVKACH PRIAMO V PaRPRESS-e. 50,- Sk Pracovné listy 54,- Sk Papierové obrúsky 33x33 cm, 20 ks 1 bal. 65,- Sk 28

Poľovnícke kravaty 1 1 2 450,- Sk 3 4 Reprodukcie obrazov akad. maliara L. Beráka, bez rámu 1 kus 250,- Sk (rozmery 47x34 cm) 5 6 Skladací vyvrhovací nôž 610,- Sk Zelený obrus s potlačou s poľovníckymi motívmi, rozmery 136x134 cm, 100 % bavlna 360,- Sk 7 950,- Sk 1 2 3 4 5 Benzínový ohrievač rúk 510,- Sk Terče 1 kus 1,- Sk 1 2 3 Modrý obrus s potlačou s rybárskymi motívmi, rozmery 136x134 cm, 100 % bavlna 320,- Sk Ručná maľba na dreve 650,- Sk/ks Dekoračná keramika Medveď 30,5 cm 520,- Sk Bažanty 23 cm 390,- Sk Jazvečík 14 cm 220,- Sk Kačice 25 cm 390,- Sk ZOZNAM PREDAJNÍ, V KTORÝCH SI MÔŽETE ZAKÚPIŤ TOVAR Z NÁŠHO VYDAVATEĽSTVA BRATISLAVA: Poľovník, Vajnorská 46, tel. 02/44258067, Kníhkupectvo Pištek FREDDIE, Obchodná 2, tel.: 02/5464 0814, Kníhkupectvo LARS, Krížna 62, tel.: 02/5556 1442; BANSKÁ BYSTRICA: Poľovníctvo Lesona, Dolná 32, tel.: 048/4151430; BARDEJOV: Poľovnícke potreby, Štefánikova 2, tel.: 054/4729406; BREZNO: Kníhkupectvo Pohoda, M. R. Štefánika 7, tel.: 048/6114997; BYTČA: Poľovnícke a rybárske potreby ATHOS, Hlinkova 680, tel.: 041/5532 873; ČADCA: Poľovníctvo Rimi, Kysucká cesta 940, tel. 041/4331170; DOLNÝ KUBÍN: INTERTEAM, Radlinského 1736/27, tel.: 043/5864 126, 864 126, MC-ÚSIP, Obchodný dom Kocka, Na sihoti 1110; FIĽAKOVO: Szabmix-rybárske a poľovnícke potreby, Jilemnického 32, tel.: 047/4381484; HOLÍČ: Kniha Bystrických, Kátovská 2937, Nám. Sv. Martina, tel.: 034/6683524; HUMENNÉ: Jäger poľovnícke potreby, Nám. Slobody 12, tel.: 057/7756994, Kníhkupectvo, Nám. Slobody Centrum, tel.: 057/7757138; KOMÁRNO: Konkurent, Palatínova 37, tel.: 035/730944, Artemis, Jókaiho 21; KOŠICE: Poľovníctvo MN, Hlavná 82, tel.: 055/6258544.; LEVICE: Kníhkupectvo Herka, Štefánikova 1, tel.: 036/6228 833; LUČENEC: Kníhkupectvo Leto, OD Prior, 0903 695 466; MALACKY: Kniha Bystrických, Obchodný dom Stred, I. poschodie; NÁMESTOVO: Poľovnícke potreby, Hviezdoslavova 18/15, tel.: 043/5523674; NITRA: Ekonomická kancelária, Štefánikova 51, tel.: 037/418942, Kníhkupectvo Viera, Kmeťkova 26, tel.: 037/7721388; NOVÉ MESTO NAD VÁHOM: Kníhkupectvo Ľ. Mikušková, F. Kráľa 11, tel.: 032/7712533; POPRAD: Poľovnícke potreby DIANA, nám. sv. Egídia 61, tel.: 052/7721313, Poľovnícke potreby DYNAX, Centrum 12/17; POVAŽSKÁ BYSTRICA: Kníhkupectvo, Nám. A. Hlinku 25/30, tel.: 042/4322841, MC ÚSIP, Centrum 27/33, tel.: 042/4323410; PREŠOV: Poľovnícke potreby, Svätoplukova 8; PRIEVIDZA: EZOP, A. Hlinku 12, tel.: 046/5425 002, LESKOW, Mišuta 73, tel.: 046/5433255; PÚCHOV: MC-ÚSIP, Dom kultúry prízemie, tel.: 042/4633 722; REVÚCA: Poľovnícke potreby LESONA, Železničná 6, tel.: 058/4426516; ROŽŇAVA: Kníhkupectvo Leto, Nám. Baníkov 13, tel.: 058/7331308; RUŽOMBEROK: MC-ÚSIP s. r. o., Mostová 4/D, Obchodný dom Jánoš; SENEC: Predajňa zbraní a streliva, SNP 81, tel.: 0903 419996; SENICA: Kniha Bystrických, Dom kultúry; SKALICA: Kniha Bystrických, Tržnica, Pivovarská ul; SNINA: Juvena Centrum, Komenského 2660/10, tel.: 057/7685 170; TOPOĽČANY: Reja, Škultétyho 1145/6, tel. 038/5320 405; TREBIŠOV: Hubertlov, M. R. Štefánika 1941, 056/6727188; TRENČÍN: Afa, Legionárska 5, tel. 032/529353; TRNAVA: Kníhkupectvo AMICUS, Hlavná ul.; TRSTENÁ: Poľovnícke potreby, 8/4 M. Klepkoň; VRANOV N/TOPĽOU: Kníhkupectvo Petrova, Nám. Slobody 2, tel. 057/22391; ZLATÉ MORAVCE: Kniha Eminent, Nám. A. Hlinku 4; ZVOLEN: Kníhkupectvo Leto, nám SNP OD PRIOR, tel.: 045/5325018, Leštáchovo kníhkupectvo, Nám. SNP 4, tel.: 045/5323472; ŽILINA: Poľovnícke potreby, Komenského 7, tel. 041/7232 977, Poľovnícke potreby, Národná 13, tel. 041/5643 124, Poľovníctvo RIMI, Pivovarská 1069, tel.: 041/5640512. 29

Ako dopraviť nehlučne a presne návnadu na miesto lovu Vyklápačka pre bič Niekoľko jednoduchých pomôcok nám umožní vyrobiť si potrebné kŕmidlá priamo pri vode. Schopnosť dopraviť návnadu presne na určené miesto je jedným z predpokladov úspešného lovu na plavák. Originálne kŕmidlá pre lov bičom, ktoré vyvinul Pjotr Minenko, ruský poplavočnik špecialista na lov plavákom, umožňujú absolútne nehlučné vnadenie s doslova zlatníckou presnosťou. Niektoré z nich sú vhodné skôr pre rekreačných rybárov, iné, nedávno schválené Medzinárodnou organizáciou športového rybolovu, môže zaradiť do svojej výbavy aj profesionálny pretekár. BIČ NÁČINIE PRE KAŽDÉHO Rybárske biče u nás už pred mnohými rokmi prestali byť výsadou pretekárov - ligistov a stali sa súčasťou štandardnej výbavy väčšiny športových rybárov. Hlavnou príčinou ich stále väčšej obľuby je okrem dostupnosti aj výnimočná efektívnosť. Tí, čo zvládali základy lovu na bič a aspoň raz si to skúsili, vedia, o čom je reč. Maximálna vzdialenosť, na ktorú môžeme loviť bičom, presne zodpovedá jeho dĺžke. Ak máte v arzenáli napr. 10-metrový prút, ktorý možno kúpiť za prijateľnú sumu, je to vaše dištančné maximum. Na oficiálnych pretekoch je povolená maximálna dĺžka biča 14,5 m, no v rybárskej praxi sa vyskytujú aj prúty dlhé 18 m. Značné obmedzenie vzdialenosti, na ktorú môžeme loviť bičom, kompenzuje iná prednosť tejto techniky: plavák sa nachádza bezprostredne pod hrotom prúta, takže rybár môže presne viesť nástrahu v akomkoľvek smere vertikálne i horizontálne, provokujúc k záberu aj tú najlenivejšiu a najnáladovejšiu rybu. Existuje predsudok, podľa ktorého je bič vhodný iba na lov malých rýb. Samozrejme, lov beličiek, plotíc alebo červeníc v zložitých podmienkach rybárskych pretekov je hlavným poslaním biča, no tento prút zvládne aj oveľa väčšiu záťaž. Pri správne zvolenej hrúbke amortizéra možno vybojovať úspešné súboje aj s menšími kaprami, nehovoriac o kilogramových karasoch. S prihliadnutím na to, že možnosti využitia biča sú veľmi široké, keďže ním možno loviť v tečúcej i stojatej vode, na veľkých i malých nádržiach, mali by si toto náčinie všimnúť aj tí rekreační rybári, ktorí jeho výhody zatiaľ nedocenili. Na rozdiel od pretekárov sa navyše nemusia obmedzovať ani dĺžkou prúta, ani spôsobmi vnadenia. Niekoľko netradičných spôsobov vnadenia pri love bičom opísal v ruskom rybárskom časopise Rybolov Elite spomenutý špecialista P. Minenko. Jeho technika prikrmovania podstatne zvyšuje presnosť dopravovania návnady na potrebné miesto a v dôsledku toho aj efektívnosť lovu. Reč je o kontajneroch, ktoré sa upevňujú na vrchole prúta, niektoré bližšie, iné ďalej od hrota, no nikdy nie ďalej ako 70 cm od konca prúta. Znamená to, že návnada sa spúšťa do vody buď priamo v bode, kde bude ležať plavák alebo bližšie k rybárovi, čo mu umožňuje viesť nástrahu s plavákom k sebe, do miesta vnadenia. Dokonca aj vtedy, keď je kŕmidlo upevnené v určitej vzdialenosti od vrcholu prúta, nie je problém posunúť udicu trochu dopredu a vyprázdniť kontajner priamo nad miestom lovu. Kŕmidlový pohárik geniálne jednoduchý, maximálne účinný. Kŕmidlo zo škatuľky od kinofilmu môžeme vyrobiť pri vode za niekoľko sekúnd, pravda, jeho objem je pomerne malý. Do vrchnáka od spreja sa vmestí viac návnady. 30

Tento dômyselný systém ocenia najmä tí, ktorí nemajú bezchybnú techniku ručného nahadzovania návnady. ŠKATUĽKY OD KINOFILMOV V posledných rokoch sa fotoaparát stáva súčasťou výbavy mnohých rybárov, najmä tých, čo lovia systémom chyť a pusť. Po každom založení nového filmu im zostáva škatuľka od filmu, ktorú možno využiť práve na zhotovenie kontajnera na dopravovanie návnady pri love bičom. Vrchnák môžeme zahodiť, a pohárik poslúži ako vhodná nádoba na menšiu dávku krmiva. Na to, aby sme ju spoľahlivo upevnili na vrchole biča, stačí urobiť pozdĺžny zárez do dna. Na rybačke zľahka stlačíme pohárik z dvoch strán, aby sa zárez rozšíril, a pohárik navlečieme na bič. Udicovú montáž pritom nemusíme snímať z prúta. Hmotnosť takéhoto kontajnera je pomerne malá, preto ho možno umiestňovať dosť blízko k hrotu, no posúvať ho až na koniec sa nemusí vyplatiť. Napokon, tých 15-20 cm nehrá významnú rolu. Takéto kŕmidlo je ideálne na prikrmovanie počas lovu neveľkými porciami v tvare guľôčok, ktoré sa neprilepia k stenám pohárika a rýchlejšie klesajú na dno. Aj pri tomto spôsobe vnadenie musíme mať dostatok zručnosti na to, aby sme návnadu dopravili na miesto lovu. Nešikovný pohyb môže spôsobiť, že krmivo vypadne z kontajnera na nevhodnom mieste a odláka ryby z miesta lovu. Samozrejme, pri nasadzovaní pohárika na bič musíme dbať na to, aby stál vo vertikálnej polohe. Okrem guľôčok zvyčajného krmiva môžeme do pohárikov nasypať veľké zrná (napr. kukuricu) a loviť plotice, pleskáče i menšie kapry, nesmieme však zabudnúť na dostatočne pevný amortizér. VRCHNÁKY ZO SPREJOV Ak potrebujeme na bič väčšie kŕmidlo, použijeme na výrobu kontajnera namiesto škatuľky od kinofilmu plastový vrchnák z bežného domáceho spreju. Vyhýbajme sa však vrchnákom z jedovatých chemikálií a silno zapáchajúcich látok, ktorých zvyšky by mohli mať na ryby úplne opačný účinok. Vrchnáky z mäkkých plastov môžeme upraviť rovnako ako škatuľky od filmov, teda pozdĺžnym zárezom na dne. Takýto kontajner je vhodné umiestniť ďalej od hrotu prúta opatrnosť v tomto prípade nezaškodí. Teraz môžeme dopraviť na miesto lovu až trikrát viac krmiva. Niekedy, napr. pri love beličiek treba prikrmovať povrchovou suchou a sypkou návnadou. Jej čiastočky sa budú po namoknutí pomaly potápať, vytvoria kalný oblak, v ktorom sa budú tieto rybky preháňať. Ak by sme použili kŕmidlo so zárezom na dne, časť suchej návnady sa vysype, preto je ideálne použiť vrchnáčik z tvrdého plastu. Na jeho upevnenie na bič treba len kúsok rúrky odpílený zo starého, zlomeného biča, ktorý nie je vo výbave rybára až takou zriedkavosťou... Priemer rúrky musíme zvoliť tak, aby sa do nej ľahko zasúval hrot prúta a aby sa vo vzdialenosti asi 20-30 cm od neho pevne zafixovala. Zostáva nám už len pomocou sekundového lepidla prilepiť rúrku dlhú asi 3-5 cm ku dnu vrchnáka. Keďže v tomto prípade zostáva dno vrchnáka neporušené, môžeme v kontajneri bez problémov prepravovať nielen sypké krmivo, ale napr. aj kostné červy z tohto kŕmidla sa im nepodarí ujsť. Táto konštrukcia má však menší nedostatok keď chceme kŕmidlo nasadiť na prút, musíme buď odopnúť udicovú montáž alebo vnadiť osobitným bičom bez udicovej montáže. Predísť tomu možno prispôsobením rúrky, ktorou sa kŕmidlo uchytáva na bič. Stačí, ak z rúrky asi tretinu jej priemeru ešte pred nalepením na dno vrchnáka po celej dĺžke spílime a prilepíme ju ku dnu kontajnera výrezom smerom dolu. Aj rozrezaná rúrka pevne objíma telo biča a spoľahlivo fixuje kŕmidlo, pričom ho možno za niekoľko sekúnd nasadiť na prút bez toho, aby sme museli odopnúť udicovú montáž. Mimochodom, rovnaký postup môžeme uplatniť aj pri kŕmidle z kinofilmovej škatuľky, čím sa takisto stane univerzálnejším. PLASTOVÉ FĽAŠE Návnadové poháriky sú ideálnym riešením pri priebežnom prikrmovaní, nestačia však na základné navnadenie rýb pred lovom. Na to potrebujeme podstatne väčšie porcie, najmä pri love menších kaprov, statnejších plotíc, pleskáčov, karasov a pod., presnejšie asi 7-10 rozmernejších gúľ krmiva. Dopraviť ich na vzdialenosť 10-14 m s presnosťou niekoľkých centimetrov nie je pre netrénovaného rekreačného rybára jednoduché. Riešením je technická pomôcka vyrobená z päťlitrovej fľaše na pitnú vodu okrúhleho alebo pravouhlého prierezu. Môžeme použiť aj fľaše menšieho objemu, no práve 5-litrová umožňuje vybaviť štartovacie vnadenie na jeden-dva razy. Na zhotovenie takéhoto objemného kŕmidla potrebujeme okrem fľaše aj kúsok pevného polyfilného (spletaného vlasca), kancelárske spinky, rúrku na upevnenie kŕmidla k prútu, ktorú podobne ako v predchádzajúcom prípade vypílime z úlomku starého biča, ostrý nôž, nožnice, kliešte, šidlo, sekundové lepidlo. Z plastovej fľaše odrežeme pomocou ostrého noža hornú časť. Na získané vedierko priviažeme ako rukoväť slučku z pevného polyfilného vlasca hrubšieho priemeru predtým však urobíme do stien vedierka dva otvory oproti sebe. Zmysel konštrukcie spočíva v tom, aby bolo možné po zavesení háčika za rukoväť zdvihnúť celý kontajner. Potom prepichneme ešte jeden otvor do prostriedka dna nádoby a prevlečieme ním ďalší kúsok polyfilného vlasca, pričom ho na dne zafixujeme pomocou kancelárskej spinky. Z protiľahlej strany k tomuto nadväzcu z polyfilnej šnúry, ktorý musí byť asi trikrát dlhší, ako je výška vedierka, prilepíme pomocou sekundového lepidla fixujúcu rúrku, no najskôr určíme miesto, kde na nadväzci priviažeme háčik zo spinky. Je to preto, aby bolo možné po zavesení háčika za rukoväť zdvihnúť celú konštrukciu. Vedierko musí visieť vo zvislej polohe tak, aby sa neprevracalo. Keď sú háčik a rúrka už pripevnené k nadväzcu, môžeme sa vydať k vode. Na brehu si pripravíme zvyčajné krmivo, z ktorého vytvarujeme gule potrebnej veľkosti, no o niečo menšie, ako používame pri ručnom vnadení. Návnadu však nedopravujeme vzduchom, lebo takú záťaž by nevydržal nijaký bič. Vedierko naplníme návnadou, položíme ho pred sebou na vodu, pričom ešte predtým zachytíme háčik za rukoväť a zafixujeme rúrku na vrchole prúta. Keďže záťaž na bič je v tomto prípade značná, použijeme nerozrezanú rúrku a navliekame ju, samozrejme, na bič bez udicovej montáže. Plastové vedierko s primeraným množstvom návnady spoľahlivo pláva, takže ho posúvaním biča ľahko a nehlučne dostaneme na miesto lovu. Úlohou biča je len posúvať vedierko na napnutom nadväzci, teda ho nevystavujeme nijakej mimoriadnej záťaži. Na mieste lovu skloníme hrot prúta k vode, čím zvesíme háčik z rukoväte vedierka (preto musí byť polyfilný vlasec nadväzca dostatočne pevný) a udicu opäť zdvihneme. Nadväzec upevnený na dne vedierka ho automaticky prevráti hore dnom a návnada sa vysype presne na určenom mieste. Zostáva už len pritiahnuť prázdne kŕmidlo k brehu a o 10-15 minút môžeme začať loviť. Budeme mať čas práve na to, aby sme si pripravili bič a naladili sa na úspešný lov. (juh) Vľavo je kontajner s rúrkou určenou na nasadenie na bič bez udicovej montáže, vpravo so zrezanou rúrkou, ktorú možno osadiť aj na kompletne zmontovanú udicu. Čím väčší je priemer rúrky, tým ďalej od hrotu prúta sa zafixuje kŕmidlo. Kŕmidlová vyklápačka je jediným spôsobom, ako dopraviť presne na miesto lovu bičom suchú návnadu. 31

Stretnutie s rybármi MsO SRZ Dunajská Streda Krstení Dunajom O členoch MsO SRZ v Dunajskej Strede naozaj možno povedať, že sú krstení dunajskou vodou. Potvrdzuje to už samotná poloha mesta a priľahlých obcí na Žitnom ostrove cez ktorý tečie Dunaj. Nečudo, že prvá rybárska organizácia v Dunajskej Strede vznikla už pred sedemdesiatimi rokmi, no dávno predtým sa po dlhé stáročia mnohí obyvatelia živili rybolovom. Lovilo sa najmä čereňom, ktorý mali možno v každom dome ako bežnú súčasť hospodárskeho náradia a z vôd Dunaja, jeho ramien a zátočin sa každý chlapec už odmala pokúšal vyloviť nejakú rybku. Je veľká škoda, povedal s ľútosťou v hlase tajomník MsO SRZ Dezider Nagy, že zo začiatkov našej organizácie sa nezachovali žiadne písomné doklady. Iste by sa dalo z nich vyčítať veľa zaujímavého o počte členov v jednotlivých rokoch, ale aj o úlovkoch či zážitkoch našich predchodcov. Zvlastnej minulosti vedia však v organizácii aspoň toľko, že medzi zakladateľov pôvodného spolku rybárov patrili Dezider Varga z Dunajskej Stredy a Michal Varga z Gabčíkova. V priebehu desaťročí prešla organizácia viacerými zmenami. Podľa organizačnej štruktúry z osemdesiatych rokov MsO SRZ má päť obvodov: Dunajská 32 Streda, ktorej predsedom je Rudolf Bölcs má 724 členov, Gabčíkovo s predsedom Alexandrom Feketem má 462 členov, Jahodná, kde je predseda Štefan Seszták má 192 členov, Michal na Ostrove s predsedom Deziderom Vargom má 276 členov a Eliašovce s predsedom Zoltánom Farkasom má 148 členov. Spočiatku bolo v organizácii okolo 600 členov, v roku 2002 ich počet vzrástol na 1 400 a v súčasnosti je zaevidovaných 1 834. K výraznému zvýšeniu počtu členov došlo po prijatí nového zákona o rybárstve číslo 139 Z. z. účinný od 1. 4. 2002 a novelou Trestného zákona 181 d pytliactvo. V lete usporadúva mestská organizácia stretnutia mladých rybárov. Povedané inými slovami alebo celkom otvorene a nahlas, komentuje túto skutočnosť predseda mestskej organizácie Ladislav Gányovics si zrejme mnohí uvedomili, že pytliačiť už nebude také jednoduché. Preto si vstúpili nielen do svedomia, ale aj do organizácie. Zrátali si, že ak aj budú mať isté povinnosti, na druhej strane tým získavajú i právo loviť bez obavy, aby ich rybárska stráž pristihla ako pytliakov. Osobitne nás teší, že v poslednom čase zaznamenávame aj menej priestupkov. Taký veľký počet rybárov a vôd, koľko má mestská organizácia si vyžaduje, aby každý obvod mal svojho predsedu, hospodára a rybársku stráž, ktorí sa starajú o celú činnosť organizácie v jednotlivých obvodoch. Z VÔD NEMOŽNO LEN BRAŤ Mestská organizácia SRZ v Dunajskej Strede so svojimi obvodnými organizáciami obhospodaruje 40 rybníkov s rozlohou 92 ha, vody Klátovského ramena s rozlohou 57 ha, ale aj 77 ha žitnoostrovských kanálov a Malý Dunaj. Aj keď ide o pomerne úživné vody, nevyhnutné je tiež ich zarybňovanie. Preto každý rok zarybňujú, konkrétne v poslednom ročnom období organizácia vydala za násady cca 1 080 000 korún. Boli to najmä K3, K2, násady šťuky, zubáča, ale aj karasy a pleskáče, ktoré vysadzovali do všetkých vôd. Nepodarilo sa im zarybňovanie lieňom. Aj vlani sme pokračovali v zarybňovaní, hovorí hospodár MsO SRZ Ladislav Tuman konkrétne Kr, ktorého sme vysadili 60 tisíc kusov, ďalej to bolo 3 200 kg K2, 8 300 kg K3, pleskáča 2 400 kg, karasa striebristého 4 300 kg... Vysadili sme aj 2 000 kusov sumca 1 a 2. Suma-sumárum celkove to bolo 18 200 kg a 62 000 ks násad. Robili sme aj záchranný výlov zo zavlažovacích kanálov, ktoré sa na zimu vypúšťajú: 4 000 kg všetkých druhov a 63 000 ks menších rybičiek. Ak sa pozrieme do štatistiky úlovkov členov dunajskostredskej rybárskej organizácie, možno nájsť medzi nimi viacero zaujímavých, ktoré potešia každého rybára. No pokiaľ ide o množstvo, zatiaľ zo svojich vôd vyberajú menej, ako do nich dávajú. Napríklad v roku 2002 ich úlovky celkove predstavovali 14 706 kg rýb a podľa odhadu aj vlaňajšie boli približne podobné. Vedia však, že je nemožné riadiť sa jednoduchými počtami: koľko do vody dám, presne toľko z nej aj vyťažím. Preto i tohto roku majú v pláne pokračovať v zarybňovaní svojich revírov a do vôd dajú 4 500 ks kapra-rôčika, 4 600 kg K2, 6 000 kg K3, 2 450 ks lieňa, 2 900 ks zubáča a 3 250 ks šťuky. ROZPÍNAVÝ SUMČEK HNEDÝ Každý revír dunajskostredskej mestskej organizácie je svojím spôsobom pekný a zaujímavý a rybári si v nich môžu nájsť všetky druhy nížinných rýb. V súčasnosti však v nich robí šarapatu nepôvodný druh sumček hnedý. Ukazuje sa ako veľmi rozpínavý, lebo niekde začína vytláčať pôvodné druhy. Svoju anabázu nastúpil niekde vo vodách Váhu, odkiaľ sa dostal do Malého Dunaja a stade aj do ostatných vôd. Je nebepečný, lebo požiera ikry iných druhov rýb a sám nemá prirodzených nepriateľov. Dorastá do hmotnosti 0,80 až 1 kg, ale pre ikry akéhokoľvek druhu je vážnou hrozbou. Nečudo, že ohrozuje doslova už každú vodu. No nielen sumček hnedý robí škody vo vodách. Ďalším nepriateľom rýb sú kormorány, ktorých takisto z roka na rok pribúda. Niekedy celé veľké kŕdle podnikajú na vody priam zničujúce nálety. Keďže zatiaľ rybári nemôžu použiť Zľava Ladislav Tuman, Dezider Nagy a Ladislav Gányovics. žiadnu účinnú ochranu, rozhodol sa výbor MsO SRZ v Dunajskej Strede aspoň monitorovať ich výskyt. Proti kormoránom máme zatiaľ iba dotazníky, ironizujú rybári, ale súčasne uznávajú, že ak v každej z miestnych organizácií v určitý deň zrátajú ich počet, bude aspoň možné posúdiť neúnosnosť výskytu. Vykázané počty potom MsO SRZ poskytne Rade SRZ, kde ich vyhodnotia a raz sa možno aj určí, ako riešiť problém. PRETEKY PRIŤAHUJÚ AJ DETI O členstvo v SRZ majú čoraz väčší záujem deti a mládež, preto v každej obvodnej organizácii pôsobí krúžok mladých rybárov. Potvrdzuje sa, že opláca sa investovať čas a námahu do získania detí pre rybársky šport. Ak sa raz mladý človek začne zaujímať

oprírodu a zistí, aké vzrušujúce je uloviť rybu, zvyčajne ostane verný svojej záľube a dá jej prednosť pred inými, nebezpečnými lákadlami. Mnohí chlapci, ktorí sú teraz členmi krúžku mladých rybárov, túžia raz sa ocitnúť v pretekárskom družstve. Farby Dunajskej Stredy v lige obhajuje jedno družstvo v zložení Csaba Méhes, Jozef Gyurkovics, Alexander Tomasovics a Štefan Pupák. Vlani na tradičných pretekoch funkcionárov získalo družstvo MsO SRZ v Dunajskej Strede v zložení L. Gányovics, L. Tuman a Ing. J. Taho Medera a z Lehníc. Najnovšie sa rozvíja spolupráca aj s rybármi z maďarského mestečka Repcalak. Rybári sa zapájajú i do spoločenského života mesta a obcí, v ktorých pôsobia. Napríklad veľmi dobré meno má Katarínsky rybársky ples, ktorého 2. ročník sa konal na 3. obvode v Jahodnej. OTÁZKY, KTORÉ SÚ STÁLE AKTUÁLNE Keď sme v Dunajskej Strede navštívili Rybársky dom, funkcionári mestskej organizácie mali na Divízne družstvo. ký preukaz, pretože každý člen je povinný odpracovať počas roka najmenej 5 hodín. Brigády sa konajú zväčša na začiatku sezóny, pri čistení brehov a pred jesenným zarybňovaním. Počas zimy zase treba niekedy presekávať ľad, aby sa voda prevzdušnila. Na výročnej členskej schôdzi mali byť významným bodom programu pripomienky členov k novelizácii zákona o rybárstve a k vykonávacej vyhláške, ktoré neskôr ešte dôkladnejšie overí prax. Členovia výboru pripravili informáciu Miesto, kde sa tohto roku v januári odohrala dramatická udalosť a chlapcov zachraňovali aj rybári. bačár putovný pohár. Tohto roku sa preteky funkcionárov budú konať v Dunajskej Strede. Bude to príležitosť, akú si nenechajú ujsť najmä mladí rybári, ktorých vždy zaujímajú podobné podujatia a hojne ich navštevujú. Aj preto vo všetkých obvodných organizáciách každoročne pripravujú rybárske preteky, ktoré sa budú konať v termínoch od 1. do 15. mája. Môžu sa na nich zúčastniť nielen členovia MsO SRZ Dunajská Streda, ale aj hostia z iných organizácií. Dunajskostredskí rybári už dávnejšie nadviazali priateľské vzťahy so susednými organizáciami, konkrétne z Galanty, Šamorína, Veľkéstole pred sebou rôzne výkazy a hlásenia práve sa konalo jedno z pracovných stretnutí s jediným bodom programu: výročná členská schôdza, na ktorej rozoberú všetky otázky, ktoré sú síce stále aktuálne, ale v organizácii sa vždy iná dostáva do popredia. Výbor zostavil nielen finančnú bilanciu, ktorú predloží členom, ale aj množstvo ďalších informácií týkajúcich sa celoročného pôsobenia organizácie. Podľa slov tajomníka MsO SRZ Dezidera Nagya si členovia priamo na schôdzi môžu kúpiť povolenku na tento rok, takže nemusia kvôli nej cestovať do okresného mesta. S povolenkami im odovzdajú aj brigádnic- Rekordného kapra (16,5 kg) sa podarilo uloviť Ladislavovi Kozmerovi. Mnohí z rybárov majú pri vode chaty, Stanislav Grundai, jeden z najstarších členov MsO SRZ v Dunajskej Strede ju má takto vyzdobenú. vtedy zachránil dvoch chlapcov. Podobná sa zopakovala 4. januára tohto roku, keď dvaja chlapci si chceli skrátiť cestu krížom cez zamrznuté rameno. Stalo sa to pre nich takmer osudné, lebo ľad sa preboril a chlapci sa ocitli v ľadovej vode, v ktorej zápasili o život. Našťastie chlapcov zazreli chatári a rybári členovia MsO SRZ Dunajská Streda, medzi ktorými boli Stanislav Grundai, Alexander Kizek, Štefan Charvát, Jozef Bello a ďalší. Dvanástim záchrancom sa podarilo chlapcov napokon ceo dobrej spolupráci s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Dunajskej Strede pri ochrane vôd pred pytliakmi. Stále aktuálna je aj príprava a činnosť rybárskej stráže: MsO SRZ pripravila vo všetkých obvodoch školenie jej členov. Posledné skúšky 46 členov sa konali v Gabčíkove. DRAMATICKÉ CHVÍLE NA ĽADE Pri vode sa v lete nelovia iba ryby, ale mnohí sa v nej aj radi kúpu. Keď je hlboká a kúpajúci je slabým plavcom, ľahko môže dôjsť i k nešťastiu. Členovia dunajskostredskej organizácie počas rybačiek zažili už nejednu podobnú situáciu. Rovnako dramatické situácie však môžu nastať vzime, keď hladinu pokryje ľad. Na jednu spred rokov si spomenul aj Ladislav Gányovics, ktorý lých modrých a premrznutých vytiahnuť, no na ich nerozvážnosť životom zaplatil jeden zo záchrancov. Možno aj kvôli podobným udalostiam je dobre, ak rybári venujú toľkú starostlivosť výchove mladých, aby vždy vedeli, ako sa v prírode treba správať a dokázali predvídať aj nebezpečenstvo, aké môže predstavovať zamrznutá hladina vody. Našťastie sú podobné udalosti výnimočné, oveľa viac je takých, pri ktorých sa rybár teší z vody, úlovkov, prírody, ktoré mu prinášajú oddych i vzrušenie z lovu. Verme, že nadchádzajúca sezóna členom MsO SRZ Dunajská Streda prinesie len pekné chvíle. JÚLIA DRIENOVSKÁ Snímky Viliam Drienovský a dokumentácia MsO SRZ Dunajská Streda 33

spádom max. 2 promile, ale naopak ich šírka presahuje 10 m; sú pomerne hlboké a majú veľký prietok. Ich povodie môže tvoriť až 2 000 km 2. Nerovnosť zemského povrchu spôsobuje odlišnosti v spáde medzi jednotlivými tokmi. V horských a podhorských oblastiach je spád potokov najväčší a majú charakter rýchlo prúdiacich tokov s vodopádmi a perejami. Smerom k nižšie položeným častiam krajiny, ako sú pahorkatiny, pribúda na toku čoraz viac tíšin, ktoré sa striedajú s prúdovými úsekmi. V nížinných oblastiach preukazujú rieky vysoký prietok, avšak len s pomalým prúdom. Tak, ako narastá prietok riek, často sa zvyšuje aj teplota vody, obsah biomasy, a to nielen rýb obývajúcich toto životné prostredie. Naopak klesá obsah kyslíka vo vode a zväčša aj jej priezračnosť, čo spôsobuje zvýšený obsah organických čiastočiek i drobných organizmov. V neposlednom rade sa mení aj zloženie rybích spoločenstiev v závislosti od spomenutých zmien. Túto zmenu najlepšie vyjadril vo svojej klasifikácii vodných tokov Frič už v r. 1871, ktorý vyčlenil na základe dominantného (najhojnejšieho) výskytu jednotlivých druhov rýb tzv. rybie pásma. Hoci striktne vymedziť pásmo výskytu jednotlivých druhov rýb je ťažké až nereálne, pretože zmeny životných podmienok v tokoch sú len pozvoľné, v hrubom náčrte je však tento model klasifikovania vôd na jednotlivé pásma užitočný a často sa využíva najmä v rybárskej praxi. Takto možno vyčleniť štyri základné pásma: pstruhové, lipňové, mrenové a pleskáčové so špecifickými životnými podmienkami v nich. Pstruhové pásmo. Dominantnou rybou pstruhového pásma je pstruh potočný, vedľajšími druhmi sú sivoň americký, pstruh dúhový, lipeň tymianový. Sprievodnými druhmi sú hlaváče, čerebľa, slíž, občas aj mihula potočná. Typickými pstruhovými pásmami sú horské bystriny až podhorské potoky s kamenistým až štrkovitým dnom. Ich spád sa pohybuje od 25 po 4,5 promile, šírka do 8 m. Pôvodné pstruhové pásma sa vyskytujú len v nad- Životné prostredie sladkovodných rýb Mgr. RÓBERT KOŠÍK Vo všeobecnosti možno sladké vody rozdeliť na dva typy tečúce a stojaté. Oba typy majú značne odlišné podmienky na existenciu a život jednotlivých druhov rýb. Medzi najzákladnejšie podmienky určujúce zloženie rybieho spoločenstva tej-ktorej vody patria najmä teplota vody, obsah rozpusteného kyslíka vo vode, obsah iných rozpustných látok a iónov udávajú tzv. chemizmus vody, ktorý je čiastočne zohľadnený aj v ph vody. Okrem týchto faktorov je v tečúcich vodách dôležité aj prúdenie vody vyjadrované v promile. V neposlednom rade sú veľmi dôležitou podmienkou aj biotické pomery vodného toku. Sú nimi zloženie rastlinných a živočíšnych spoločenstiev v samotnom toku i v jeho blízkosti. Tečúce vody možno ešte ďalej členiť podľa užších špecifík. Medzi tečúce vody patria vodné toky, vody v záplavových kanáloch a v neposlednom rade vodné kanály. Vodné toky sú prirodzenými vodnými systémami, v súčasnosti aj viac alebo menej pretvorené človekom, ktoré odvádzajú povrchovú vodu zo zrážok späť do mora a oceánov. Tento systém začína drobnými potôčikmi, tzv. vlásočnicami, ktoré sa navzájom spájajú do väčších a väčších potokov. Aj potoky sa spájajú do väčších potokov, riečok, ktoré neustále priberajú pozdĺž svojho toku ostatné menšie až sa z nich stávajú obrovské rieky, ktoré ústia do morí. Aj vodohospodárska charakteristika vodných tokov ich rozdeľuje na potoky, riečky a rieky. Potoky. Potoky sú malé toky, ktorých šírka nepresahuje 5 m a ich spád sa pohybuje od 10 promile. Aj veľkosť ich povodia, z ktorého odvádzajú vodu, je malé do 100 km 2 a sú typické rozkolísanými stavmi a prietokmi vody. Drobné potôčiky nedosahujúce tieto parametre, označujú sa ako bystriny. Riečky. Väčšie toky v podhorskej oblasti a v oblasti pahorkatín, ktoré pohlcujú potoky a ich šírka sa pohybuje od 5 do 10 m sú riečky. Tvoria akýsi prechod medzi potokmi a riekami. Aj ich povodie je väčšie a predstavuje niekoľko stoviek štvorcových kilometrov. Rieky. Rieky sú prevažne nížinné toky s malým morských výškach nad 500 m. Prúd vody je v takýchto úsekoch dosť silný, prevláda v nej turbulentné prúdenie s výraznou mechanickou areáciou (premiešavaním sa vzduchu s vodou) a eróziou (narúšaním koryta a splavovaním jemnejšieho materiálu). Teplota vody je nízka, v lete nepresahuje 10 o C a v celoročnom priemere sa pohybuje okolo 7 o C. Okysličenie vody je takmer 100 % (10-15 mg/l). Za týchto podmienok sa v týchto vodách nevyvíja planktón a len ťažko sa tu uchycujú vyššie rastliny. Preto je potravná ponuka rýb tohto pásma zúžená len na drobné ulitníky, kriváky, nalietavajúci hmyz a jeho larvy. Početnosť a biomasa rýb sa tu pohybuje okolo 1 000 ks/ha a 500 kg/ha. Vzrast a váha rýb je pomerne nízka, prevládajú krátkoveké druhy rýb. Lipňové pásmo. Vo vodách lipňového pásma je prevládajúcou rybou lipeň tymianový, vedľajšími druhmi pstruh potočný a dúhový, mieň, hlavátka, podustva, jalec a občas aj šťuka. Sprievodnými druhmi sú hlaváče, čerebľa, slíž, pĺže, hrúz škvrnitý. S lipňovými pásmami sa možno stretnúť za pstruhovými, v nadm. výškach od 400 do 600 m, kde spád tokov je 1,5-4,5 promile a šírka často do 16 m. Dno pri menšom prúdení a vyššom vodnom stĺpci môže už výraznejšie tvoriť štrk. Voda dosahuje v letnom období až 20 o C, no priemerná ročná teplota je len 8 o C. Nasýtenie kyslíkom je však ešte stále vysoké, približne 90 % (8-11 mg O 2 /l). V lipňovom pásme sa začínajú objavovať aj vyššie rastliny a výraznejšie je tu zastúpený aj zoobentos, okrem lariev podeniek, pošvatiek a potočníkov sú to aj rôzne kôrovce, červy a larvy pakomárov. S rozšírenou potravnou ponukou sa zvyšuje aj početnosť a biomasa rybej osádky na niekoľkotisíc kusov na hektár a ich hmotnosť na 600 kg/ha. Mrenové pásmo. Ichtyofaunu mrenového pásma reprezentujú okrem mreny aj podustva, hlavátka, mieň, jalce, nosáľ a v spodných častiach pásma aj jeseter, šťuka, ostriež, zubáč, úhor a boleň. Sprievodnými druhmi sú mrenica, kolok vretenovitý, hrúz škvrnitý a bieloplutvý, ploska pásavá. Vodné toky patriace do tohto pásma bývajú v oblastiach pahorkatín v n. v. 250 až 400 m a ich spád je len 0,35-1,5 promile. Koryto je pomerne plytké a široké až 20 m. Dno tvoria štrkopieskové lavice a len miestami sa vyskytujú aj sedimenty. Voda býva občas mierne zakalená, v lete sa prehrieva ajej teplota dosahuje až 23 o C. (Priemerná ročná teplota býva 9 o C.). Tým klesá aj obsah kyslíka vo 34

vode na 7-10 mg/l. Bežné sú tu zárasty mäkkých vodných rastlín s rozmanitým spoločenstvom bezstavovcov, čo dovoľuje výskyt niekoľkotisíc rybích jedincov na 1 ha a s biomasou až 1 000 kg/ha. Pleskáčové pásmo. Okrem typického pleskáča sú v tomto pásme hojne zastúpené aj iné druhy kaprovitých rýb ako kapor, karas plotica, červenica, boleň, belička, lopatka, hrúz a ojedinele šabľa krivočiara. V pleskáčovom pásme žijú aj dravé druhy ako sumec, ostriež, zubáč, hrebenačka, šťuka. Toto pásmo je charakteristické pre nížinné úseky tokov, ktoré sú pomerne hlboké a široké aj niekoľko desiatok metrov. Voda sa v letnom období výrazne prehrieva a dosahuje až 25 o C. Pomerne často sa v ich inundačnom území vytvárajú aj bočné ramená. Okrem pieskovitoílovitého dna hlavného toku sa vytvárajú v zátočinách a ramenách bohaté naplaveniny a sedimenty s hustými porastami vodných rastlín (leknice, lekná, kotvice, stolístka, vodomoru atď.) a bohatým výskytom drobných bezstavocov ako napr. rôznych kôrovcov, červov, lariev hmyzu. Priaznivejšie podmienky umožňujú v týchto vodách rozmach života. Je to pásmo s najväčším druhovým zastúpením nielen rýb, ale aj rastlín a ostatných vodných živočíchov. Početnosť ichtyofauny môže byť až stotisíc ks/ha a jej biomasa aj viac ako 1 000 kg/ha. Obsah kyslíka vo vodách tohto pásma je nízky 4-8 mg/l nedosahuje v priemere ani 70 % nasýtenia. Cez deň síce môže nasýtenie miestami dosiahnuť až 100 %, v noci naopak obsah kyslíka môže hraničiť až s kritickými hodnotami. Stojatými vodami, ako napovedá aj samotný názov, sú označované vody bez neustáleho a výraznejšieho jednosmerného prúdenia vody podľa sklonu terénu, hoci nepatrné prúdenie, samozrejme, vždy existuje. Z hľadiska pôvodu, významu, veľkosti a aj iných kritérií možno vyčleniť nasledujúce typy stojatých vôd: Jazerá. Jazerá ako prírodné vodné telesá rôznej veľkosti vznikli zaplavením terénnych depresií bez ľudského pričinenia. Na našom území ich reprezentujú najmä horské plesá. Voda v nich je studená s vysokým obsahom kyslíka. Majú najmä rekreačný význam bez rybárskeho využitia, keďže sa nachádzajú na území národného parku. Ichtyofauna v nich je zväčša umelo vytvorená, no sú v nich dobré podmienky pre život lososovitých rýb, lipňov, v ich prítokoch aj pre hlaváče. Vodné nádrže. Ide často o obrovské vodné plochy umelo vybudované človekom prehradením vodného toku. Objem vodnej nádrže sa pohybuje nad 1 mil. m 3 vody a slúži na kumuláciu vody. Okrem tohto základného vodohospodárskeho významu majú vodné nádrže často aj viacero ďalších využití (výrobu elektrickej energie, rezervoár závlahovej vody, ale slúžia aj na rekreačné využitie). Okrem toho sa často sekundárne využívajú i na rybárske účely. Kvalita vody je v nich závislá najmä od jej hĺbky, charakteru prítoku, nadmorskej výšky a klimatických pomerov. Nádrže s chladnejšou a prekysličenejšou vodou sú vhodným biotopom pre výskyt pstruhov, sivoňa lipňa, síhov, ale aj drobných studenomilných sprievodných druhov rýb. Často sa označujú aj ako nádrže pstruhového charakteru. Naopak, nádrže s nižšou kvalitou vody v kotlinách a nížinách, vyhovujú najmä rybám pleskáčového pásma - kaprovi, amurovi, sumcovi, šťuke, zubáčovi, úhorovi, boleňovi a pod., často v spoločenstve množstva vedľajších a sprievodných druhov tohto pásma. Účelové nádrže. Účelové nádrže zväčša majú menšiu kapacitu, slúžia ako rezervoár vody na zavlažovanie, pre priemyselné podniky a na vodárenské účely. Ich využívanie na rybárske účely je len vedľajšie, podriadené hlavnej funkcii, prípadne sú výrazne obmedzené. Vyskytujú sa v nich najmä nížinné druhy rýb, samozrejme, v závislosti od kvality vody. Rybníky. Menšie nádrže vybudované na chov rýb, sú rybníky. Ide o nádrže s menšou hĺbkou a obsádka v nich závisí od hospodárskych zámerov a kvality vody v nej. Možno ich rozdeliť na kaprové a pstruhové rybníky podľa preferovaných a hospodársky cenených druhov rýb. Nie je však zriedkavosťou aj chov iných druhov rýb, prípadne zmiešané obsádky. Časté problémy v rybníkoch spôsobuje prítomnosť nežiaducich sprievodných druhov rýb, ktoré sa označujú ako burinné. Štrkoviská a banské prepadliny. Pri ťažbe nerastných surovín, keď spodná alebo dažďová voda vyplní takto vzniknuté jamy, vznikajú štrkoviská a banské prepadliny. Kvalita vody v týchto typoch je zväčša dobrá, čo umožňuje život rôznym druhom rýb. Hoci sú to často len malé vodné plochy, bývajú pomerne hlboké, čo sťažuje ich intenzívnejšie rybohospodárske využitie. Mŕtve ramená. Ide o prirodzené drobné vodné plochy, ktoré vznikli erozívnou činnosťou vodného toku a následným oddelením sa od toku. Obsádka v nich býva bohatá a pozostáva najmä z rýb pleskáčového pásma. Dňa 1. februára sa v Leviciach konala porada predsedov, tajomníkov a hospodárov MO SRZ Nitrianskeho kraja za účasti ichtyologičky Ing. M. Janoušovej. Poradu viedol viceprezident pre Nitriansky kraj Ing. Ján Habáň. Na porade boli prítomní aj prezident SRZ J. Harvánek a tajomník SRZ Ing. F. Baláž. Ako je známe, v uplynulom roku hlavnou úlohou SRZ bolo vypracovať nové stanovy SRZ, ktoré vlani v decembri schválil mimoriadny snem SRZ. Vtomto roku čakajú rybárov dve veľké úlohy. Predovšetkým je to novelizácia vykonávacej vyhlášky avsúvislosti s ňou všetky MO SRZ majú do 15. apríla písomne predložiť svoje konkrétne návrhy, ktoré by sa mali objaviť v novej vyhláške. Treba si však uvedomiť, že vyhláška bude platiť na celom území Slovenska nielen jeden rok, ale dlhodobo, preto treba každý návrh dobre uvážiť. Nové úlohy pred organizáciami SRZ Druhým vážnym problémom, ktorý slovenských rybárov, predovšetkým funkcionárov, čaká, je ochrana majetku SRZ. Z tohto hľadiska je nevyhnutné čo najskôr majetkoprávne vysporiadať rybárske domy, pozemky a pod. Slovensko sa aj tohto roku stane stredobodom pozornosti rybárskej verejnosti, predovšetkým rybárov-muškárov na celom svete. V dňoch 30. 8. až 5. 9. sa na Liptove uskutočnia Majstrovstvá sveta v love rýb na umelú mušku, teda bude to už druhé svetové podujatie na našich vodách, ktorého úroveň by sa mala vyrovnať úrovni minuloročného svetového podujatia. Rada SRZ sa rozhodla už v tomto roku výrazne obmedziť drancovanie našich kaprovitých vôd. V tejto súvislosti stanovila, že v roku 2004 na jednu povolenku možno uloviť len 50 kaprov. Keď ich rybár uloví, povolenku musí odovzdať a ak chce ďalej chytať, musí si kúpiť novú. Veľkým problémom, ktorý trápi nielen rybárov Nitrianskeho kraja je neúnosný stav kormoránov na ich vodách. Rybári často zaznamenávajú kŕdle s viac ako 500 kormoránmi, ktoré dokážu doslova zdecimovať vody. Škody spôsobované kormoránmi na násadách presahujú desiatky miliónov korún. Ministerstvo školstva SR pripravuje od 1. 9. 204 projekt mimoškolskej činnosti mládeže zameraný na zníženie drogovej závislosti, do ktorého bude treba zainteresovať aj rybárske organizácie. Porada predsedov, tajomníkov a hospodárov odporučila po prepracovaní vydať v PaRPRESS-e už existujúce príručky pre mladých rybárov. V roku 2004 deti do 15 rokov za rybársky lístok vydaný na obecnom úrade neplatia. Diskusia ukázala, že problémov, s ktorými sa rybári v súčasnosti stretávajú, je veľa. Pri ich riešení je nevyhnutná predovšetkým dobrovoľná účasť širokej rybárskej základne. jh 35

Rady rybárom a chovateľom (1) Cieľom príspevkov o chove sladkovodných rýb je poskytnúť rybárskym hospodárom, začínajúcim ale aj profesionálnym chovateľom potrebné teoretické a praktické poznatky z rybničného chovu šťuky severnej, zubáča veľkoústeho, kapra rybničného, sumca veľkého a v prípade záujmu aj vybraných perspektívnych a atraktívnych druhov ako napr. jeseter malý, mrena severná, jalec hlavatý, podustva severná, boleň dravý. Bol by som rád, keby táto problematika zaujala čo najširší okruh záujemcov a vyprovokovala ich k diskusii, výmene skúseností a doplneniu poznatkov aj z chovu lososovitých druhov rýb, prípadne aj ďalších pôvodných druhov našej ichtyofauny. Zber a prechovávanie. Vhodné ikernačky a mliečniakov si môžeme zabezpečiť z jesenných alebo vhodne načasovaných jarných výlovov chovných rybníkov. Na odlovené generačky je vhodný menší rybník najlepšie komorového typu srozlohou 2 až 6 árov (0,02-0,06 ha) s maximálnou hĺbkou vody 1,2 až 1,5 m. Na jeseň odlovené šťuky vyžadujú dostatok prirodzenej potravy. Odporúčam preto na každý kg matečného stáda zabezpečiť 1-3 kg tzv. bielej ryby (karas striebristý, plotica červenooká, červenica ostrobruchá, belička európska, hrúzovec sieťovaný, ostriež zelenkavý a pod.) Mliečniaci, ale najmä ikernačky prijímajú potravu až do jari. Dostatok potravy preto ovplyvňuje kvalitu pohlavných produktov a tie sú zas predpokladom životaschopného potomstva. Z vlastných skúseností však vieme, že zaobstaranie väčšieho množstva kŕmnych rýb nie je vždy jednoduchá vec, pretože ich prechovávanie si vyžaduje pri výlove osobitné kade s prevzdušňovaním a neskôr aj prepravu v živom stave. Ak sa nám podarí už na jeseň zabezpečiť potrebný počet generačných jedincov, nezabudnime v zimnom období počas silných a dlhotrvajúcich mrazov vysekať a udržiavať prierubeň (1x2 m) a prípadne z ľadu odstraňovať vyššiu snehovú prikrývku. Keď sa ľad roztopí, začnime so sledovaním teploty vody. Meria sa buď ortuťovým alebo liehovým teplomerom najlepšie v blízkosti odtoku Rybník komorového typu. ROZMNOŽOVANIE A CHOV ŠŤÚK vody 15 až 20 cm pod hladinou obvykle popoludní, keď je teplota vody vyrovnaná. Pri vzostupe teploty vody na 6 až 8 o C si pozorne všímame plytšie prehriatie a najmä zarastené brehové partie rybníka, kde sa zdržiavajú šťuky najmä popoludní. Je to prvý signál ich predneresovej aktivity. Na budúcich neresiskách sa zvyčajne ako prví objavujú samci. V našich zemepisných šírkach sa prirodzený neres (výter, rozmnožovanie) rôznych populácií šťúk môže uskutočniť už od polovice februára a zvyčajne trvá do začiatku apríla. Rozhodujúca je, samozrejme, teplota vody v rozmedzí 6 až 14 o C a výskyt neresového podkladu (zaliata tráva). Triedenie a výber. Pravidelné sledovanie predneresového správania šťúk nám umožní včas sa rozhodnúť pre ich výlov, čo znižuje riziko prípadného nekontrolovaného a nežiaduceho neresu. Pri kontrolnom odlove je dôležité posúdiť pohlavie, pohlavnú zrelosť generačiek a rozdeliť ich podľa pohlavia do dozrievacích rybníčkov nepresahujúcich zvyčajne 1 ár, kde ich pravidelne denne kontrolujeme. Pre začiatočníkov je dôležitá informácia, že samčeky dozrievajú už v prvom roku života, pričom nedosahujú ani 0,5 kg. Na umelý výter však odporúčam jedince od 0,8 do 2,0 kg vo veku 2-4 rokov. Samičky dozrievajú zväčša v druhom roku života a na výter si vyberáme kusy od 1 do 4 kg. Pri triedení generačiek je tiež dôležitým rozlišovacím znakom močopohlavná bradavka mliečniakov vo farbe tela pripomínajúca tvar úzkej pozdĺžnej štrbiny, kým ikernačky ju majú širšiu oválnu, svetloružovej farby s výrazne zriasenou kožou medzi močopohlavným a ritným otvorom. Pri posudzovaní pohlavia a výbere generačiek musíme Močopohlavná bradavka mliečniaka (vľavo) a ikernačky (vpravo). Dozrievacie rybníčky. 36

Predelený prenosný bazén so vzduchovaním. okrem vizuálnej prehliadky vždy kontrolovať zrelosť pohlavných produktov a to obojstranným masážnym tlakom na telovú dutinu vedeným od konca prsných plutiev po vyústenie pohlavného otvoru. Zrelý samček pri tejto kontrole na začiatku neresového obdobia zvyčajne vylúči kvapku hustého mlieča smotanovitej konzistencie s miliónmi spermií, kým v neskoršom období sa mlieč stáva vodnatejším. Dozrievajúca ikernačka môže uvoľniť niekoľko zlatožltých ikier. V takomto štádiu je nevyhnutné nechať ich dozrievať ešte 2-3 dni. Ak nám potenciálne generačné šťuky nevylúčia ejakulát alebo ikry, odporúčam ich ponechať na ďalšie sledovanie a potom o ich osude rozhodne chovateľ. Umelý výter a oplodnenie. Na rozdiel od väčšiny kaprovitých rýb, dozrievanie pohlavných produktov šťúk nestimulujeme gonádotropnými hormónmi napr. hypofýzou. Na umelý výter z dozrievacích rybníčkov vyberáme len tečúcich samčekov a ikernačky, ktoré pri zvislej polohe samovoľne vypúšťajú ikry. V praxi je vžitý aj postup, pri ktorom vhodné generačné jedince umiestňujeme v liahni vybavenej ohrevom vody kvalitným vzduchovaním. Pri obidvoch postupoch ich však zvyčajne prechovávame v liahni vybavenej ohrevom vody kvalitným vzduchovaním. Pri obidvoch postupoch však zväčša prechovávame v liahni samičky a samčekov oddelene, čo je výhodnejšie kvôli plynulej Výterové misky na ikry a stierka na miešanie ikier a mlieča. manipulácii a odlovu generačných jedincov. Na každú ikernačku rátajme s 1,5 až dvojnásobným počtom samčekov. Výber dostatočného počtu tečúcich samčekov a získanie potrebného množstva mlieča býva niekedy problémom. V núdzovom prípade môžeme tiež odobrať semenníky z usmrteného jedinca. Postupuje sa tak, že šťuka sa najprv usmrtí obvyklým spôsobom, potom sa prestrihnú žiabrové cievy. Po vykrvácaní otvoríme brušnú dutinu rezom smerujúcim od ritného otvoru k hlave a vyberieme párové semenníky, ktoré majú obvykle snehobielu farbu. Poutierame ich dôkladne do sucha, nastriháme na malé kúsky a cez mlynársky hodváb alebo detskú plienku vytlačíme obsah semenníkov do sklenej nádobky. V prípade potreby môžeme nadbytočný mlieč uskladniť na niekoľko hodín v chladničke a použiť na ďalší výter. Pri umelom výtere ďalej postupujeme tak, že tečúce ikernačky preložíme do malej kade alebo vaničky s pripraveným uspávacím roztokom. Ako uspávadlo môžeme použiť MS 222 Sandoz v dávke 1 g prášku na 10-20 l vody, Propaxat v dávke 3 mg na 1 l vody alebo Phenoxyetanol, v dávke 2 ml na 10 l vody. Približne po 2-3 minútach sa ryby upokoja, strácajú rovnováhu a začínajú sa obracať na bok. Po znehybnení môžeme ihneď začať s umelým výterom. Ikernačku vyberieme opatrne tak, že palcom upcháme pohlavný otvor a uložíme na pracovný stôl. Pomocník ju poutiera do sucha tak, aby sa ikry nedostali do styku s vodou. Optimálne zrelá ikernačka uvoľňuje ikry tak dobre, že nám na to stačí len ľahká masáž, aby sa takmer všetky dostali z vaječníka von. Obvykle vytierame 3-5 samíc za sebou, každú do samostatnej misky. Ak sú ikry rovnakej kvality, môžeme ich sústrediť do väčšej misy, kde ich zakryjeme a odložíme na bezpečné miesto v liahni. Rovnakú procedúru s uspávaním absolvujú aj samčeky. Pri samotnom výtere samčí ejakulát buď vytláčame priamo na už vytreté ikry alebo odporúčam najprv sústrediť mlieč od viacerých samčekov do sklenej nádobky alebo skúmavky a až potom pridávať na ikry. Podľa mojich poznatkov a literárnych údajov na 1 l ikier stačí 1 ml mlieča, čo zodpovedá 15 až 20 kvapkám tejto drahocennej tekutiny. Ďalší postup spočíta v tom, že na ikry pridáme potrebné množstvo mlieča, dokonale premiešame najlepšie husím pierkom alebo stierkou z plastu a zmes pohlavných produktov necháme asi 15 minút v pokoji. Medzitým si pripravíme oplodňovací roztok. V prírode je to voda so svojím fyzikálnochemickým zložením. V liahni použijeme buď vodu alebo oplodňovací roztok, v ktorom sa vďaka jeho zloženiu predlžuje akt oplodnenia. Z používaných roztokov je to buď fyziologický (6-7 g kuchynskej soli NaCl na 1 l vody), Hámorov roztok (6 g NaCl + 0,2 g CaCl 2 + 4, 5 g močoviny na 1 l vody) alebo roztok č. 752 (7 g NaCl + 0,24 g tris + 0,38 g glycinu na 1 l vody. Ďalej postupujeme tak, že k vytretým ikrám s mliečom sa pridá voda alebo zvolený oplodňovací roztok v množstve 1-2 cm nad povrch ikier, všetko sa premieša nechá 5 až 10 minút v pokoji. V tomto okamihu sa vydajú spermie na cestu oplodnenia ikier. Keď spermia dosiahne obal ikry je akt oplodnenia zavŕšený. Každú ikru môže oplodniť len jedna spermia, pričom si môžeme pre zaujímavosť predstaviť, že niekoľko miliónov spermií súperí prakticky len o niekoľko desiatok tisíc ikier. Pri oplodňovaní neslobodno zabudnúť na dôležitú zásadu, že teplota vody alebo roztoku musí byť rovnaká ako teplota vody v liahniarskych aparátoch. Po oplodnení ikry premyjeme niekoľkokrát vodou a v prípade prirodzenej lepivosti ikier vodným roztokom škrobu. Pretože oplodnené ikry sú citlivé na otrasy a manipuláciu, je vhodnejšie ich zvlášť neodlepovať a po dôkladnom premytí vodou priamo naliať do inkubačných fliaš. MVDr. JURAJ MÉSZÁROS Snímky a kresba autor Rastliny pobreží a vôd Ľulok sladkohorký Solanum dulcamara Z čeľade ľuľkovité (Solanaceae) je na brehové porasty nižších astredných polôh viazaná menšia liana popínavý poloker, ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara), ľudovo nazývaný aj potmechuť. Z plazivého podzemku so zväzkovitými koreňmi sa dokáže táto liana vyšplhať až do výšky 2 m. Jej stopkaté listy s jednoduchou až trojlaločnatou čepeľou majú strelovitý tvar. Rastlinu nám však bezpečne prezradia až charakteristické drobné kvety, veľmi podobné kvetom zemiakov. Sú nápadné kontrastom fialovej koruny a sýtožltých zrastených peľníc. Ľuľok sladkohorký kvitne pomerne neskoro, od júna až do augusta septembra. Plodom sú drobné vajcovité bobule, ktoré sú spočiatku zelené, koncom leta sčervenejú. Semená v nich obsiahnuté rozširujú vtáky živiace sa bobuľami, v menšej miere sa dostávajú na nové lokality aj vodou. Celá rastlina je jedovatá, obsahuje alkaloid solanín, ktorý sa vyskytuje bežne aj vo vňati zemiakov a horký saponínový glikozid dulkamarín. Napriek tomu bobule obsahujúce až 32 % fruktózy vyhľadávajú viaceré plodožravé živočíchy, ktoré ich konzumujú bez ujmy na zdraví. V prijateľnom množstve má ľuľok sladkohorký liečivé účinky a používa sa v humánnom i veterinárnom liečiteľstve, podobne ako ľuľok vtáčí (S. aviculare). Toxické glykoalkaloidy poskytujú po úprave steroidné hormóny. Pôvodne sa ľuľok slad- kohorký vyskytoval najmä v lužných lesoch a jelšinách, v pobrežných spoločenstvách rýb, na okraji trstín a pod., prispôsobil sa však aj ľudskej činnosti a tak ho môžeme nájsť aj na rumoviskách, skládkach a výsypkách. Je zaujímavé, že dokázal obsadiť aj taký špecifický biotop, akým sú staré hlavované vŕby, na ktorých sa nachádza dostatok humusu i práchna na zakorenenie tohto, resp. i ďalších druhov rastlín. Pre ryby tento druh nemá prakticky žiadny význam, ktovie, či by sa na jeho drobné bobule nedali zlákať niektoré druhy rýb, napríklad jalce. RNDr. JOZEF MÁJSKY 37

Na zamyslenie (čo ukázal rozbor kriminality GP SR za rok 2003) Podľa najnovšieho rozboru kriminality v SR bolo v r. 2003 pre trestný čin pytliactva podľa 181d Tr. zák. trestne stíhaných celkom 612 osôb, z ktorých bolo 438 obžalovaných. V prvom čísle ide oproti roku 2002 o nárast o 18 osôb, v druhom o pokles o 82 osôb. Podiel osôb, stíhaných za skutky pytliactva v poľovníctve je naďalej zanedbateľný 12 a nedosahuje ani dve percentá z celkového počtu (1,96). Uvedené čísla majú významnú výpovednú hodnotu. Pokiaľ sme sa doposiaľ opájali významnými rozdielmi v počtoch stíhaných páchateľov pytliactva oproti roku 2000, dnes je zrejmé, že víťazný nástup bojovníkov proti tomuto nebezpečnému spoločenskému javu sa v uplynulom roku pribrzdil, takmer zastavil. Je to skutočný obraz o stave pytliactva na Slovensku. No je situácia v tejto oblasti naozaj taká stabilná, že počet stíhaných pytliakov sa reálne pohybuje okolo 600 osôb, plus mínus pár desiatok? Aby ma nikto nepodozrieval z profesionálnej deformácie, hovoril som o tejto otázke s viacerými odborníkmi tak z oblasti právnej prognostiky ako aj z oblasti rybárstva. V neposlednom rade som sa opýtal aj niekoľkých rybárov. Rezultát je jednoznačný. Stagnácia. O úbytku pytliakov v oboch oblastiach nemôže byť ani reči. Skôr opak je pravdou. Latencia dosahuje minimálne 50 % a v poľovníctve až 80-90 %. Reálny stav v žiadnom prípade nevystihuje skutočnú situáciu pytliactva v našich revíroch. Tajomník SRZ Ing. Ferdinand Baláž odhaduje reálne číslo pytliakov na úseku rybárstva na 1 200 až 1 400 ročne. V tom sa celkom isto zhodujeme. Kde sú teda príčiny stagnácie a výrazného zníženia počtu podaných obžalôb z pytliactva? OBJEKTÍVNE PRÍČINY Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že príčíny sú objektívne a subjektívne. K tým objektívnym iste patria reálne možnosti orgánov ochrany práva, najmä Rybárskej stráže a Policajného zboru SR. Je známe, že minuloročné zákonom predpísané testy RS zredukovali jej počty zhruba na polovicu. Pribudlo asi 40 nových adeptov z novembrových testov. Zdá sa, že otázka kvantity je ešte vždy v našom prostredí dominantná. Celkom úprimne však musím povedať, že aj mnohí z tých, ktorí zostali, mali predpísané vedomosti na hranici a my sme sa v skúšobných komisiách utešovali, že potrebné komplexné vedomosti doženú. No výsledky ukazujú, že naše nádeje boli predčasné. Krátko a dobre nižší počet členov RS (z ktorých mnohí neboli dostatočne odborne pripravení) možno považovať za základnú objektívnu príčinu stagnácie. Ďalšou sú nepochybne materiálne možnosti oboch uvedených orgánov. To je limit, cez ktorý sa u nás len ťažko preráža. Sotva možno žiadať, aby člen RS zadarmo, alebo policajt za súčasný plat, iniciatívne pôsobili v smere málo atraktívneho postihu pytliactva. To, čo môže poskytnúť členom RS organizácia (zľavnená, v lepšom prípade bezplatná povolenka) ani zďaleka nemá cenu rizika, číhajúceho na týchto dobrovoľných ochrancov rybárskeho práva. Na viac nikto nemá. Pokiaľ mám dobré informácie, tak pri SRZ pôsobí niekoľko polo či celkom profesionalizovaných členov RS. O výsledkoch ich činnosti nemám žiadne informácie, akiste ich pozná a poskytne samotný zväz. Áno, postupná profesionalizácia RS je iste správnou víziou účinnej ochrany rybárskych revírov, avšak dnes a v tejto podobe mi pripadá ako nesystémový krok. Spôsobuje totiž, že dobrovoľní členovia RS sa môžu cítiť potláčaní, neohodnotení 38 avdôsledku toho môžu prenášať vlastné povinnosti práve na profesionálov. K objektívnym príčinám by som napokon ešte zaradil aj nepochybné prispôsobenie sa páchateľov pytliactva aktivitám RS a jej možnostiam. Za všetky uvediem príklad z Liptovskej Mary z júla minulého roku. Traja páchatelia mali v člne 11 rýb, z toho osem zubáčov a troch ostriežov. Traja členovia RS ich zo svojho člna vyzvali, aby predložili doklady, no kým k nim stihli priplávať, pytliaci vyhádzali všetky nadbytočné ryby zo svojho člna, a zostalo v ňom len zákonných šesť zubáčov. Pri vypočúvaní potom označili zasahujúcich členov RS za vulgárnych opilcov a k pozbieraným rybám sa, samozrejme, nehlásili. Je z toho nechutný právny spor, ktorý by som neprial nikomu riešiť. SUBJEKTÍVNE PRÍČINY Zo subjektívnych príčin by som na prvé miesto zaradil celkové ochabnutie spolupráce s orgánmi PZ (česť výnimkám), spôsobené už spomínanými materiálnymi možnosťami, no nezriedka aj osobnostnými prístupmi k postihu pytliakov. Neraz dochádza k vlastnému výkladu možností a postihu zisteného skutku, k neprofesionálnej výmene názorov, vzájomnému podozrievaniu a nedôvere. Ba vyskytli sa aj prípady, že orgány ochrany práva sa postavili na stranu pytliakov. Minuli sa časy úvodného nadšenia zo vzájomnej spolupráce a úspechov, ktoré prinášala v podobe účinného a efektívneho postihu pytliactva. Policajti sa v súčasnosti spoliehajú viac-menej na vlastné sily a účasť členov RS na svojich akciách buď striktne odmietajú alebo považujú za nevyhnutné zlo. Považujem za úlohu č. 1 a so všetkou naliehavosťou sa obraciam na všetkých zodpovedných funkcionárov SRZ, vrátane Rady, aby sa osobne pričinili v tejto oblasti o zásadný zvrat. Treba si totiž uvedomiť, že účinnosť pôsobenia RS bez profesionálneho prístupu, právomocí a materiálnych možností Policajného zboru SR je veľmi obmedzená, nedostatočná a v konečnom dôsledku nevystihuje skutočné potreby boja proti pytliakom. Medzi dôležité subjektívne príčiny by som zaradil aj nejednotnosť výkladu platnej rybárskej legislatívy. Zdá sa, že prax nastavila dosť krivé zrkadlo najmä Vyhláške MP SR č. 238/2002 Z. z. vykonávajúcej niektoré ustanovenia zákona o rybárstve. Inak povedané, to isté konanie je v Bratislave trestným činom, vbanskej Bystrici disciplinárnym previnením a v Košiciach ničím. Čo rybársky strážca, to iný výklad. Samozrejme netvrdím, že musí existovať šablóna na rovnaké posudzovanie protiprávneho konania. Naopak. Členom RS som počas školení často zdôrazňoval nevyhnutnosť individuálneho posúdenia každého konkrétneho skutku. To sa však týkalo len a výlučne posudzovania stupňa spoločenskej nebezpečnosti, určite nie samotnej podstaty skutku. Inak povedané pri vražde nemožno postúpiť skutok na disciplinárne konanie, pretože vražda je vraždou, má svoje zákonom predpísané kritériá, ktoré sa nesmú zmeniť vlastným výkladom. Výklad skutkovej podstaty trestného činu pytliactva má význam len vtedy, ak sa čo najviac približuje vo všetkých aspektoch realite, vrátane stupňa spoločenskej nebezpečnosti. Úloha novelizácie vyhlášky, ktorú si Rada SRZ stanovila na tento rok, sa mi z tohto uhla pohľadu javí ako mimoriadne aktuálna. Za subjektívny problém možno označiť aj súčasnú benevolentnú prax orgánov činných v trestnom konaní pri rozhodovaní o trestnom čine pytliactva. Srdce ma bolí, keď musím konštatovať, že sú to práve orgány prokuratúry, ktoré výrazne zmiernili pôvodný prístup k posudzovaniu trestného činu pytliactva, pričom sa stále zreteľnejšie spoliehajú na prísnu vnútrozväzovú legislatívu. Prudký rast počtu podaných obžalôb v r. 2003 je toho najlepším dôkazom. Začína prevládať názor, že prísny disciplinárny postih v rámci zväzu môže byť pre páchateľa pytliactva oveľa citeľnejší ako rozsudok súdu. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že takéto tvrdenia sú nepravdivé, zavádzajúce a sú aj v rozpore so zákonom. Ak by mali platiť, tak by neboli potrebné trestné súdy, stačilo by všetko postihnúť a vybaviť prísnymi disciplinárnymi senátmi. Ale aby som si len sám nesypal popol na hlavu, iste by v tejto súvislosti bolo zaujímavé vidieť aj štatistiku činnosti disciplinárnych senátov SRZ a využívanie ich opravných prostriedkov voči nezákonným postúpeniam jasných trestných činov na disciplinárne konanie. Na Generálnej prokuratúre SR som sa stretol iba s jediným podobným prípadom a aj ten iniciovala Rada SRZ. Napokon, prečo si to nepriznať, v subjektívnych príčinách stagnácie postihu pytliactva sa iste vyskytujú aj pochopiteľné ľudské nedostatky, najmä strach, nedostatok komunikatívnosti, neochota podrobiť sa úkonom vyšetrovania a pod. Tu možno poradiť iba jedno. Keď sa niekto z akýchkoľvek dôvodov necíti na výkon funkcie RS, spojenej s pojmom verejného činiteľa, akiste bude lepšie, ak sa tejto funkcie vzdá a prenechá ju tým, ktorí si na jej výkon po každej stránke trúfajú. Zdá sa mi to oveľa čestnejšie než predstierať lojálnosť a kdesi v kúte vypisovať hlásenia o vykonaných kontrolných akciách, ktoré sa ako vždy skončili bez výsledku. Uverejnené údaje o stave postihu pytliactva na Slovensku v r. 2003 nechcem dramatizovať. Ešte vždy ide o vzostupné čísla. V systéme trestných činov všeobecne nebezpečných podľa IV. hlavy osobitnej časti Trestného zákona si početne udržuje pytliactvo bezpečne dominantné postavenie. Keby som bol takpovediac z iného cesta, vedel by som tento príspevok postaviť aj celkom inak, napr. ako ódu na naše významné úspechy v oblasti boja proti pytliakom. Usilujem sa však vidieť veci reálne. Situáciu považujem za nie kritickú, ale určite povážlivú a vhodnú na opätovné zamyslenie. Pokúsil som sa načrtnúť, aspoň všeobecne, jej možné príčiny a prípadné návody na riešenia. Iste sú aj iné a možno lepšie. Preto prosím každého, kto k tejto vážnej problematike má čo povedať, nech prispeje k tomuto zamysleniu a potom aj ku konkrétnym činom. Podľa mňa je najvyšší čas. JUDr. LADISLAV HANNIKER Ilustračná snímka Ladislav Prikler

Devízou je dôvera zákazníkov Našu predajňu nájdete vo Fiľakove, mestečku na juhu stredného Slovenska. Fiľakovo má niekoľko zaujímavostí. K najväčším patrí zrúcanina stredovekého hradu, ktorý každý rok navštívi množstvo návštevníkov. Ak sa medzi návštevníkmi nájdu aj rybári alebo poľovníci, môžu návštevu pamätihodností spojiť aj s návštevou našej špecializovanej predajne s rybárskymi a poľovníckymi potrebami SZABMIX na Jilemnického ul. 32. Okrem rybárskeho a poľovníckeho tovaru v predajni poskytujeme aj množstvo iných služieb. Už takmer desať rokov vydávame aj rybárske povolenia a hosťovacie lístky pre rybárov z Fiľakova a blízkeho okolia. Tým sa im usilujeme pomôcť, pretože inak by museli cestovať do okresného mesta. Ku skvalitneniu našej činnosti prispieva aj to, že som už tretí rok predsedom mestskej organizácie SRZ, ktorá má 460 dospelých členov a 100 detí. Pôsobím teda ako spojovací článok medzi členskou základňou a okresným vedením SRZ. Mesačne sa zúčastňujem na schôdzkach vedenia a preto dokážem tlmočiť obom stranám závažné fakty týkajúce sa rybolovu. Priestory predajne skutočne nie sú veľké, usilujeme sa však v čo najväčšej miere splniť požiadavky našich rybárov a poľovníkov. Hlavným produktom pre rybárov sú výrobky firmy DAM, možno však u nás nájsť aj tovar značiek MITCHELL, CUKK, KETTNER, CORMORAN a pod. V ponuke máme kompletné rybárske vybavenie, ako sa ľudovo vraví: od a po zet. Poľovníci si u nás môžu vybrať najmä výrobky firiem SELLIER & BELLOT a ČZT. Ponúkame zbrane, náboje, poľovnícke nože, vzduchovky, ďalekohľady a rozličné drobnosti. Zaujať môže tiež množstvo kníh s poľovníckou tematikou z vydavateľstva PaRPRESS. Našu predajňu navštevujú zákazníci všetkých vekových kategórií od 5 do 90 rokov. Vyznávame starú a osvedčenú zásadu dobrých obchodníkov: Náš zákazník, náš pán. Nehovorím to iba ako frázu, my sa touto zásadou v praxi skutočne riadime a zákazníkovi sa usilujeme vždy vyhovieť. Každému, kto nás o to požiada, poradíme. Dokážeme zaobstarať aj tovar, ktorý si zákazník objedná z katalógu. Usilujeme sa o to, aby k nám zákazníci chodili radi, aby sa k nám vrátili vždy, keď niečo potrebujú, aby mali k nám dôveru. Je samozrejmosťou, že u nás možno nakupovať aj na splátky prostredníctvom systému Home Credit a Quatro. VOJTECH SZABÓ 39

Torysa prvá lokalita. Tichý Potok plánovaná vodárenská nádrž Ing. PETER BELEŠ, Ing. STANISLAV GÉCI, Ing. TIBOR KRAJČ, Slovenský rybársky zväz Rada Žilina Vodu v súčasnosti pokladáme za jeden z najvzácnejších prírodných zdrojov. Jej dostupnosť a kvalita určuje podmienky existencie života na Zemi. Je súčasťou každého živého organizmu a je jedným z hlavných faktorov určujúcich biologickú diverzitu na celej planéte. Preto štát musí venovať zvýšenú pozornosť ochrane a racionálnemu využívaniu vôd na našom území. Do r. 2010 sa v súvislosti s budúcim vývojom na úseku vodných diel navrhujú viaceré investičné a koncepčné aktivity (Generel ochrany a racionálneho využívania vôd 2. vydanie 2002). Jednou z nich je dokončenie projektovej prípravy realizácie vodárenskej nádrže Tichý potok (21,7 mil. m 3 ) na rieke Torysa, ktorá by v oblasti Prešova a Košíc mala slúžiť na zásobovanie pitnou vodou. Okrem vodohospodárskych ukazovateľov bolo treba v tomto štádiu prípravy zistiť súčasný stav ichtyofauny záujmovej lokality, aby sa mohol určiť charakter plánovanej vodárenskej nádrže a jej vhodné účelové rybárske obhospodarovanie. Keďže sa vo vodárenských nádržiach ovplyvňuje a vylepšuje kvalita vody účelovým rybárskym hospodárením, musí sa naplánovať vhodná účelová rybia obsádka, ktorá by mala vychádzať predovšetkým z pôvodných (autochtónnych) druhov rýb. 40 Pre potreby objednávateľa (Vodohospodárska výstavba, š. p. Bratislava) sa vykonal ichtyologický prieskum v oblasti plánovanej výstavby vodárenskej nádrže, ktorou je časť rieky Torysa rybársky revír č. 4-2940-4-1 Torysa č. 6 a ktorého užívateľom sú Vojenské lesy a majetky SR, š. p. Pliešovce, o. z. Kežmarok. Prieskum sa zameral na aktuálny stav ichtyofauny, jej biodiverzitu, základné ichtyologické ukazovatele (početnosť, ichtyomasa). Na základe zistených výsledkov bolo našou úlohou navrhnúť účelovú rybiu obsádku. Rieka Torysa pramení v južnej časti Levočských vrchov nad obcou Torysky na území Vojenského obvodu (ďalej len VO) Javorina, tečie južným smerom, pri obci Nižné Repáše sa zatáča na severovýchod a znovu preteká cez VO. Od obce Krivany tečie juhovýchodným smerom a ústi do rieky Hornád pod Košicami. Jej prameň a podstatná časť horného úseku preteká územím, ktoré je súčasťou VO Javorina. Horný úsek Torysy sa nachádza na území, ktoré z geologického hľadiska patrí do flyšového pásma a tvoria ho ílovce a pieskovce. Z hľadiska výškovej zonácie predstavuje tok Torysa v jeho hornom úseku, t. j. od prameňov po obec Brezovica, horskú zónu. Koryto toku je pomerne široké, málo meandrujúce, dnový substrát je štrkovito-kamenistý s veľkým množstvom pieskovcových balvanov a lavíc. Brehový porast si zachoval prirodzenú drevinovú skladbu (vŕba biela, jelša lepkavá, javor horský a v menšej miere aj smrek obyčajný). Územie patrí do ochranného pásma zdrojov povrchových vôd 3. stupňa. Lesnatosť lokality sa pohybuje od 50 do 70 %. Ichtyologický prieskum sa uskutočnil v dňoch 14. a 16. júla 2003. Po dôkladnom preštudovaní vodohospodárskej mapy a vykonaní terénnej ohliadky záujmového územia (predpokladaná vodná stavba so zátopovým územím) bolo zvolených 6 lokalít, na ktorých sa vykonali kontrolné odlovy rýb. Z celkového počtu deviatich prítokov ústiacich do rieky Torysy boli zvolené 4 lokality priamo na toku Torysa a po 1 na ľavostranných prítokoch Zatrichovec a Filipovec. Kontrolný výlov sme vykonali batériovým elektrickým agregátom. Organizácia lovu spočívala v tom, že jeden pracovník šokoval (omračoval) ryby, dvaja ich chytali do podberáka a ďalší ulovené ryby prenášali vo vedre postupujúc za loviacimi. Dvaja pracovníci zabezpečovali terénne spracovanie ulovených rýb. Spracované ryby sa prechovávali v priestranných vaničkách. Po skončení lovu v jednej lokalite a ukončení spracovania vylovených rýb, sa späť vypúšťali do vody cca 100 m pod lokalitou v ktorej boli ulovené, pričom sa na najmenšiu možnú mieru znížila možnosť, aby migrovali do iných lokalít. Z dôvodu značnej členitosti dna a následne reálneho stanovenia výsledných hodnôt ichtyomasy a abundancie zistené hodnoty sa prepočítali cez koeficient neúspešnosti lovu. Koeficienty sa vždy stanovili individuálne v závislosti od obtiažnosti jednotlivých lokalít v teréne. Zo všetkých lokalít sme odobrali tri vzorky rýb jeden pstruh potočný, jeden pstruh dúhový a jeden hlaváč, aby bolo možné makroskopicky zistiť ich potravnú orientáciu. POPIS JEDNOTLIVÝCH LOKALÍT Lokalita č. 1 úsek rieky Torysa cca 500 m proti prúdu od hranice VO Javorina v obci Tichý Potok úsek pod budúcim hrádzovým telesom VN). Lokalita č. 2 úsek rieky Torysa nad ústím potoka Zatrichovec. Lokalita č. 3 - úsek potoka Zatrichovec. Lokalita č. 4 úsek rieky Torysa nad ústím potoka Filipovec. Lokalita č. 5 úsek potoka Filipovec. Lokalita č. 6 úsek rieky Torysa pri ústí potoka Škapová (úsek nad budúcim vzdutím hladiny VN). Všetky lokality sme lovili smerom proti prúdu, pričom dĺžka každej predstavovala 100 m. Výlovom na uvedených šiestich lokalitách sa pokrylo celé záujmové územie s celkovou rozlohou 25 689 km 2. Pri každej lokalite sme vyznačili a zmerali 100 m úsek toku, jeho šírku a plochu a vylovené vzorky rýb sme spracovali: určil sa druh, zmerala dĺžka tela a hmotnosť. Zo získaných údajov sme vyhodnotili druhovú diverzitu, početnosť populácie (abundancia) a ichtyomasu na 1 ha toku. IBA TRI DRUHY Na šiestich lokalitách rieky Torysa boli zistené iba 3 druhy rýb pstruh potočný, pstruh dúhový a hlaváč pásoplutvý, ktoré patria do 2 čeľadí. V porovnaní s výsledkami v lokalite Torysa poniže sútoku s potokom Škapová a lokalita Torysa povyše obce Tichý Potok je to v porovnaní s rokom 1981 (Kirka) o tri druhy menej. Zo zistených druhov rýb jeden pstruh dúhový patrí medzi nepôvodné druhy, ktoré sa však môžu rozširovať za hranicami zastavaného územia obce, a ani jeden zo zistených druhov nepatrí medzi celoročne chránené druhy a sú typickými obyvateľmi horskej zóny. V lokalitách č. 1, 3 a 5 sa zistili len dva druhy: pstruh potočný a hlaváč pásoplutvý. V lokalitách č. 2, 4 a6 sa zistili tri druhy: pstruh potočný, hlaváč pásoplutvý a pstruh dúhový. POČETNOSŤ A ICHTYOMASA Z výsledkov z jednotlivých lokalít možno konštatovať, že populácie dvoch druhov sú pomerne podobné. Vo všetkých sledovaných úsekoch rieky Torysy sa potvrdil výskyt obidvoch dominantných druhov pstruha potočného a hlaváča pásoplutvého. Na troch lokalitách zo šiestich sme zaznamenali výskyt pstruha dúhového. Žiadny iný druh na sledovaných úsekoch sme nezaznamenali. Najvyššiu abundanciu pstruha po-

Hlaváče pásoplutvé z druhej lokality. točného 3 080 ks.ha -1 sme zistili v lokalite č. 5. Súčasne sme tu zistili aj najvyššiu hodnotu ichtyomasy 88 kg.ha -1. Najnižšiu početnosť 586 ks.ha -1 sme u pstruha potočného zaznamenali v lokalite č. 3. Najnižšiu hodnotu ichtyomasy 13,9 kg.ha -1 sme zistili v lokalite č. 4. Z hľadiska početnosti hlaváč pásoplutvý jasne dominoval na štyroch zo šiestich lokalít. Najvyššiu početnosť hlaváča 4 800 ks.ha -1 sme zistili v lokalite č. 5 a najnižšiu 287 ks.ha -1 v lokalite č. 6. Najvyššia hodnota ichtyomasy 34,4 kg.ha -1 bola vlokalite č. 2 a najnižšia 4 kg.ha -1 v lokalite č. 6. Zo zistených parametrov pstruha dúhového (jedince od 10 do 15 cm) možno usudzovať, že bol do toku umelo vysadený spolu s násadou pstruha potočného. Zároveň možno konštatovať, že pstruh dúhový svojím počtom neovplyvnil celkový výsledok ichtyomasy. Pri porovnávaní hodnôt celkovej ichtyomasy na jednotlivých lokalitách sa zistili, že najvyššia (119,9 kg.ha -1 ) bola v lokalite č. 5, ďalej nasledovali v poradí (96,1 kg.ha -1 ) lokalita č. 1, (67,3 kg.ha -1 ), lokalita č. 2 (58,3 kg.ha -1 ), lokalita č. 6, (43,3 kg.ha -1 ), lokalita č. 3 a najnižšia (41,8 kg.ha -1 ) bola v lokalite č. 4. Priemerná hodnota celkovej ichtyomasy zo 6 lokalít prepočítaná na 1 ha vodnej plochy predstavuje 71 kg.ha -1 a priemerná abundancia 1 170 ks.ha -1. Porovnaním zistených výsledkov s výsledkami Kirku (1981) sme zistili, že početnosť je v súčasnosti vyššia o 100 % a ichtyomasa o 20 %, keďže spomínaný autor uvádzal v lokalite Torysa poniže sútoku s potokom Škapová početnosť 789 ks.ha -1 a ichtyomasu 62,1 kg.ha -1 avlokalite Torysa povyše obce Tichý Potok len 618 ks.ha -1 a ichtyomasu 55,9 kg.ha -1. Uvedený rozdiel mohlo spôsobiť zúženie druhového spektra rýb. POTRAVNÁ ORIENTÁCIA Makroskopicky sme z obsahu tráviacej sústavy zistili, že pstruh potočný uprednostňuje imága druhov čeľade pakomárovité a potočníky, ďalej larvy druhu podenky a pošvatky. Pretože pstruh dúhový bol v štádiu adaptácie, zistili sme, že jeho potravná orientácia smerovala na náletový hmyz. Hlaváč sa orientoval na rovnaké zložky potravy ako pstruh potočný avšak v iných vývojových štádiách. Uprednostňuje larvy uvedených druhov, ale v opačnom poradí. Možno teda konštatovať, že obidva dominantné druhy si v trofických vzťahoch vzájomne nekonkurujú. Pstruhy potočné zo šiestej lokality. NOVÉ ZAUJÍMAVÉ POZNATKY Uskutočnením ichtyologického prieskumu čiastkového povodia rieky Torysa sme zistili nové poznatky o ichtyofaune na území plánovanej výstavby vodárenskej nádrže Tichý Potok. Informácie bude možno využiť pri ďalšom formovaní ichtyofauny resp. obhospodarovaní toku. V súčasnosti možno konštatovať, že od nášho posledného kompletného prieskumu spred 22 rokov nastali určité zmeny v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení ichtyofauny. Znížilo sa druhové zastúpenie rýb, ale takmer dvojnásobne sa zvýšila ich početnosť a o 20 % hodnota ichtyomasy. Priemerná hodnota ichtyomasy zo šiestich sledovaných lokalít bola 71 kg.ha - 1, čo je v porovnaní s hodnotami ichtyomasy v nezdevastovaných úsekoch iných slovenských horských riek s podobnými geomorfologickými a ekologickými parametrami o niečo nižšia hodnota. Príčin môže byť viacero. Primárnou je podľa nás meliorácia toku, ktorá je pravidelnou eróziou koryta už narušená a naďalej sa mení a dotvára. Keďže rieka má široké, takmer priame koryto s niekoľkými veľkými oblúkovými meandrami, vyznačuje sa nízkou hustotou a variabilitou úkrytových možností pre pstruha potočného. Sekundárnu úlohu zohráva aj zarybňovanie, kde pri optimálnom rybárskom obhospodarovaní možno docieliť oveľa lepšie výsledky. Svoj podiel na výsledkoch má aj nelegálny lov pytliactvo. Výsledky ďalej potvrdili hmotnostnú dominantnosť pstruha potočného v štyroch zo šiestich lokalít a tak sa zároveň potvrdilo správne zaradenie predmetného úseku, ktorý je súčasťou rybárskeho revíru Torysa č. 6 medzi revíry lososové pstruhové. Najpočetnejší druh, hlaváč pásoplutvý, vytvoril v povodí už silné populácie. Najväčší odlovený hlaváč mal 150 mm a 47 g. Z vylovených hlaváčov tvorili podstatnú časť veľké exempláre pochádzajúce najmä z lokalít č. 2 a č. 4, kde sme zistili vyššiu hmotnostnú dominantosť práve u hlaváča. Najväčší z odlovených pstruhov potočných bol 280 mm dlhý a 224 g vážiaci exemplár. Väčšie pstruhy neboli zastúpené, čo mohlo byť spôsobené ich permanentným lovom (udica, sieť a pod.), prípadne nižšou úživnosťou toku, ktorá však nebola predmetom nášho výskumu. Najväčší pstruh dúhový meral 151 mm a vážil 44 g. Od užívateľa sme sa neskôr dozvedeli, že plôdik pstruha potočného a s ním i pstruh dúhový boli vysadené len niekoľko týždňov pred prieskumom. Do určitej miery bolo zaujímavé, že sa nepotvrdil výskyt čereble pestrej ani slíža severného, čo sú bežne sa vyskytujúce druhy v podobných typoch pstruhových vôd. V území VO Javorina sa nenachádzajú prakticky žiadne zdroje znečistenia, ktoré by mohli výraznejšie ovplyvňovať početnosť rýb. K menšiemu organickému znečisteniu však zrejme dochádza v úsekoch toku pri obci Torysky a Nižné Repáše. 41

MOKRÉ PRÍBEHY 42 Prefúkaná šťuka Nie, vážení čitatelia, nepomýlil som sa: šťuka nebola prefíkaná, ale naozaj prefúkaná. Ale pekne po poriadku. Naša rybárska aktivita v ramenách Dunaja vrcholila niekedy pred rokom 1980, keď sme boli schopní počas rybárskej sezóny absolvovať okolo tridsať celodenných rybačiek. Napriek tomu, že lokalita do ktorej sme zvykli chodievať bola vzdialená 80 až 100 kilometrov. Pravda, benzín bol vtedy oveľa lacnejší ako dnes. Príbeh, na ktorý si spomínam, sa začal jesenným skorým ránom, keď naša trojica naložila do auta objemné rybárske potreby a na brieždení sme vyrazili na dunajské ramená neďaleko Bodíkov. Dohovorili sme sa, že od chatovej osady sa člnom preplavíme cez dunajské ramená na dva ostrovy a budeme loviť dravce v malých jazierkach. V jeseni zvykli byť plytké, menej zarastené ako v lete a v ich vodách bývali pekné šťuky. Máloktorý rybár, okrem domácich, poznal tieto lokality a preto tam bol len minimálny rybársky tlak. V to ráno sme sa predrali džungľou žihľavy, potom v lužnom lese aj naplavenými a popadanými konármi a napokon sme sa utáborili na brehu jedného z jazierok. Do vody padli naše nastražené rybičky a potom sme už len netrpezlivo čakali na prvý záber. Tie aj prišli len čo sa začala dvíhať ranná hmla. Počas dopoludnia sme ulovili tri šťuky. V nádobe s nástrahovými rybkami ostalo už len niekoľko červenoočiek, iba jedna bola o čosi väčšia. Na tie najmenšie zabrali dva ostrieže a väčšiu si dal na svoju udicu Juraj. No aj s väčším plavákom mu preplávala skoro celú polovicu jazierka, preto ju musel viackrát vytiahnuť a nahodiť až sa konečne ako-tak upokojila a ostala stáť pri väčšom lekne. Uložiac udicu do rázsošky, podišiel sa pozrieť, ako nám berú ostrieže. Naraz sme sa všetci traja strhli začuli sme totiž a potom aj zazreli, ako z rázsošiek padá Jurajova udica na breh a ako sa vzápätí dáva do pohybu. No to už za ňou utekal aj Juraj. Udica sa ťahom ryby posunula asi o dva metre, zatiaľ čo Juraj prebehol po brehu asi desať metrov. K udici mu chýbali už len dva-tri kroky, keď sa naraz zastavila. Rýchlo ju schmatol, no vlasec, ktorý bol v tom okamihu našponovaný, zrazu ovisol. Po dvoch-troch minútach navinul vlasec a vytiahol na háčiku nastraženú rybičku. Len sa na ňu poďte pozrieť, volal nás smutný Juraj, držiac v jednej ruke pomliaždené telo červenoočky. Pohľad na rybičku nám prezradil, že vo vodách jazierka musí byť veľká šťuka. V tú chvíľu čo i len jedna-jediná trocha väčšia nástrahová rybka by bola mala pre nás cenu zlata. No ostali nám len dve malé rybičky. Skúšali sme ísť na šťuku blyskáčmi, ale neuspeli sme. Zopakovať si lov v tejto lokalite prichádzalo do úvahy až o týždeň. Lenže chyba: práve vtedy sa mal konať dlho ohlasovaný deň veľkej kontroly motoristov či jazdia bez alkoholu a aký je technický stav ich automobilov. Skonštatovali sme, že Mirova fiatka by mohla pri kontrole obstáť, takže bolo rozhodnuté. V priebehu týždňa sme si zaobstarali dos- tatok nástrahových rybičiek. Na víkend sme čakali ako malí školáci na prázdniny, rátali sme nielen dni, ale pomaly aj koľkokrát sa ešte vyspíme v obavách, aby nás niekto nepredbehol a vysnívanú šťuku nám pred nosom neulovil. Konečne nadišla sobota. Z domu sme vyrazili ešte za tmy a na svite sme sa už loďkou plavili k miestu nášho lovu. Keď slnko začalo presvitať cez koruny vysokých topoľov, naše plaváky boli už vo vode, kde pred týždňom mal Juraj záber. Snímka Ján Dubeň Prešli asi tri hodiny a nič sa nedialo. Čo tak zmeniť miesto a skúsiť vyprovokovať šťuku niekde inde? Na pôvodnom mieste ostala len Mirova udica. Postupne sa nás zmocňovali pochybnosti, či v jazierku je šťuka alebo nie. Alebo ju už niekto ulovil? Potom Miro zvolal: Mám záber! Plavák na jeho udici sa pomaly, ale isto pohyboval a bol ponorený tak, že z vody trčalo z neho len brčko a aj to sa neskôr potopilo. Miro, inak skúsený rybár, sa spýtavo pozrel na nás akoby chcel radu, no my, keďže sme tiež netušili, ako ďalej, tvárili sme sa nechápavo. Zasekol a po niekoľkých minútach s Jurajovou pomocou vytiahol krásne vyfarbenú šťu- ku, ktorá mohla mať asi tak osem kilogramov. Všetci sme si mysleli, že je to tá, na ktorú sme celý týždeň mysleli. V ten deň naša rybárska aktivita dosiahla vrchol. Potom sme už len akoby z povinnosti ostali pri vode ešte asi pol hodiny. Keď zvony na vzdialenom kostole ohlásili poludnie, zbalili sme sa a pobrali domov. Cestou sme sa zastavili v prvej dedine, kde Miro v miestnej krčme kúpil pollitrovku čerešňovice, z ktorej nám nalial po pol deci a pre seba objednal kofolu. No hneď za dedinou nás zastavil červenobiely terčík dopravnej hliadky. Miro podstúpil dychovú skúšku a pokračovali sme ďalej. Asi po desiatich minútach jazdy sme zistili, že v aute cítiť čerešňovicu. Zastavili sme a zistili, že z fľaše uloženej v košíku, v ktorom bola v plátne zabalená ulovená šťuka, sa vylial zvyšok čerešňovice. Nečudo, že interiér auta pripomínal krčmové ovzdušie. Vnasledujúcej obci nás opäť zastavila dopravná hliadka. Keď Miro otvoril okno, príslušník VB hneď významne niekoľkokrát potiahol nosom. Veziete so sebou celú pálenicu? spýtal sa a Miro zase musel fúkať. Potom hliadka chcela vedieť, čo vezieme v aute a nasledovala prehliadka. Po štvrťhodine sme mohli pokračovať v ceste. Tretej hliadke sme po zastavení už sami začali vysvetľovať, že ideme z úspešnej rybačky a že sa nám z fľašky vyliala čerešňovica. Hliadka chcela vidieť rybu a veru, aj tú bolo cítiť alkoholom. Keby mohla fúkať, povedal jeden člen hliadky určite by nafúkala. Už sme sa obávali, že ak ďalej pôjdeme takýmto tempom a s toľkými zastávkami, domov sa dostaneme až večer. Zabalenú rybu sme potom umiestnili do záhradky na strechu auta, aby sa vetrala a pokračovali sme s otvorenými oknami. Možno vďaka tomu sme prišli už o štvrtej popoludní, lebo ďalšie tri hliadky nás zdržali len minimálne, iba Miro neustále fúkal. Lenže poriadne prefúkaní sme boli aj my aj šťuka v záhradke na streche auta. Ing. PETER JAVOR, Hlohovec

Osamelý bojovník Na stole predo mnou leží plutva. Pripomína tak trochu rozprestretú vtáčiu peruť. Alebo z dvoch tretín rozvinutý orientálny vejár. Keď sa na ňu dívam zboku, matne sa leskne a príliš nevyniká. No stačí ju zdvihnúť k oknu, k slnečným lúčom, ktoré sú teraz v zime také skúpe, náhle sa rozžiari jasnými farbami. Jednotlivé lúče od bázy po hrebeňovitý okraj menia farby ako vzácny nerast. Od zelenohnedej po sivočiernu, ktorá sa od lúča k lúču šíri v pretiahnutých obdĺžnikoch. O rad vyššie sú zase pre zmenu obdĺžniky ohnivočervené so žltým lemovaním, nad nimi znova sivočierne, občas pretkané červenohnedými škvrnkami a pruhmi, posledné lúče sú fialovočervené pílkovite vykrojené a len miestami fŕkané sivastými škvrnkami. Keď položím plutvu na dlaň s vystretými prstami, prekrýva ju skoro celú. To je všetko, čo zostalo z Osamelého bojovníka. Vlastne všetko nie. Ostalo mi toho oveľa viac. Ostala mi v duši navždy spomienka na naše prvé a preňho osudné stretnutie. Nie je to tak dávno, čo som po prvýkrát vzal do rúk muškársky prútik. Jeho čaro je úžasné. Prepadol som mu celým svojím bytím. Pochopil som, že toto je to pravé športové zápolenie, dávajúce temer rovnakú šancu obom stranám rybárovi aj rybe. Varíme z rýb Grilovaný pstruh na mandliach Začal som postupne chápať, koľko to vyžaduje umu, vytrvalosti, pozorovania a premýšľania. Ryba to je superbystrý a inteligentný tvor. Oklamať muškou pstruha nie je až taký kumšt, pravda, ak má chuť brať. Ale dostať starého, prešibaného, vyškoleného lipňa to je muškárska maturita. Moje maturitné vysvedčenie leží predo mnou na stole. Má tvar vejára, či vtáčej perute vyberte si. Popravde Abafyho pláň na Orave som viac-menej ignoroval. Meno má po bývalom grófovi, ktorého kaštieľ je len niekoľko desiatok metrov od rieky, práve v mieste kde je pláň. Rieka v strede vytvorila štrkovitý námeľ, ktorý ju delí na dve ramená. Za námeľom sa obe ramená spájajú a vytvárajú hlbokú, prúdivú pláň. Je to krásne muškárske miesto a pretože je také lákavé, vari ani jeden muškár neodolá a prešvihá ho. To bola príčina, prečo som Abafyho pláň tak často obchádzal. Nemám rád príliš prechytávané úseky. Ryby tam boli mimoriadne vyškolené. Najradšej som chytával poniže v prúdoch medzi ostrovčekmi. Boli tam krásne pstruhy a mimoriadne temperamentné lipne, ktoré po záseku skákali nad vodu ako dúhaky. Lipne to boli pekné, bojovné, ale máloktorý mal Recept pripravil JURAJ ŠVORC z reštaurácie U VODNÍKA, Lovinského 11, Bratislava Potrebujeme: 250 g pstruha, soľ, mandle lupienky Grilovacia poleva: rybacie korenie, grilovacie korenie, olivový olej, cesnak, čerstvá bazalka, petržlenová vňať viac ako tridsaťsedem centimetrov. Magickú štyridsiatku nie a nie chytiť. Osud však chcel inak a stalo sa. Čas bol netypický. Orava bola po daždi prikalená, hladina zvýšená. Každý normálny muškár by v taký deň nešiel k vode. Mne však nedalo, zachcelo sa mi len tak zašvihať prútom na sviežom vzduchu. Vybral som si miesto najbližšie Abafyho pláň, pár krokov od našej chalupy. Kdesi som čítal, že do prikalenej a zvýšenej vody sú najlepšie svetlé a veľké mušky. Vybral som si kočišku pstruhovej veľkosti a chytal na mokro. Rátal som prinajmenšom so pstruhom. Nádej však bola malá, ryby sa na hladine vôbec neukazovali. Postupoval som od námeľa dolu vodou a bezúspešne nahadzoval. V dolnej časti pláne, kde prúd už strácal svoju silu a rozplýval sa v hlbočine, zdržal som sa dlhšie. Zo desať minút pochytám a potom to zbalím, pomyslel som si. Záber prišiel tak prudko a nečakane, že som zabudol zaseknúť. Ryba však visela, zasekla sa sama tesne predtým, ako som sa chystal vyšľahnúť z vody vyrovnanú šnúru. Do oblúka zohnutý prút stačil odpružiť jej prvý nápor. Povolil som brzdu navijaka a sledoval dlhý únik ryby. Na hladine sa neukázala, myslel som však, že to bude veľký pstruh. Podarilo sa mi ju zastaviť a navádzať k pravému brehu s plytkou vodou. Rybe sa však môj manéver vôbec MOKRÉ PRÍBEHY nepozdával a znova unikala do bezpečia hlbočiny. Trocha nervózne, ale razantne som ju zastavil. Vtedy som videl s kým mám tú česť. Nádherný lipeň sa vymrštil nad hladinu, tak ako tie moje z prúdu pri ostrovčekoch. Toto bol však iný chlapík! Podarilo sa mi napriek roztraseným rukám postupne naviesť veľkého lipňa do plytčiny, kde som ho po niekoľkých neúspešných pokusoch dostal do podberáka. Až vtedy som zistil, že môj súboj sleduje zopár mládencov z dediny. S pocitom triumfu som sa dobrodil k brehu a konečne ešte stále rozrušený si mohol v pokoji pozrieť toho krásavca. Bol to mohutne stavaný tmavý mliečniak s vysokou a krásne vyfarbenou chrbtovou plutvou. Mládenci, inak moji rodáci, ktorí často pozorujú rybárov, sa dušovali, že takého lipňa tu ešte nevideli chytiť. Viem, že to prehnali, chceli byť so mnou solidárni. Žičili mi viac ako cudzím rybárom. A to je bodka. Vlastne ešte nie. Lipeň mal štyridsaťsedem centimetrov. Osamelý bojovník z Abafyho pláne. Ale bol ozaj osamelý? Vŕta mi to v hlave. Verte mi, že to ešte pôjdem na tom mieste skúsiť! Dovetok po rokoch. Skúšal som to opakovane. Nebol osamelý. MUDr. ROMAN LAJŠ, PhD., Košice Pstruha nafiletujeme, pričom treba použiť filetovací nôž, nasolíme a potrieme grilovacou polevou. Grilujeme vo vyhriatom grile cca 10 minút. Pstruha treba potrieť počas grilovania. Potom vyberieme, posypeme mandľovými lupienkami a necháme krátko zapiecť. Grilovacie poleva: olivový olej zmiešame so štipkou grilovacieho a rybacieho koprenia, vmiešame pretlačený cesnak, nasekáme čerstvú bazalku a petržlenovú vňať a pomiešame. 43

Hoci sme boli v Nórsku na rybačke už trikrát, nikdy to z hľadiska výskytu a správania sa rýb nebolo rovnaké. Napríklad vo fjorde Ardalsfjord bola najčastejším úlovkom makrela, po nej nasledovala treska obyčajná, treska tmavá, treska polak, mieň a ostriež morský. Makrely nám počas lovu poriadne zamotali hlavu najmä svojou dravosťou. Len veľmi ťažko sa totiž dostával pilker až na dno, kde sme chceli loviť trofejné jedince. Veľké húfy makriel sa bezhlavo vrhali na každú návnadu, ktorú sme sa usilovali dostať do väčších hĺbok. Hoci nás to občas rozčuľovalo, naučili sme sa napokon vychutnávať úžasný pocit rybára, ktorému sa na udicu zavesilo niekedy až päť makriel. S rybárskym prútom v nórskom fjorde Po chvíľke čakania prišiel záber špičku prúta prehlo až pod hladinu. Záber z hĺbky viac ako sto metrov nás prekvapil svojou prudkosťou. Takmer trištvrtemetrová treska tmavá robila riadny harmatanec. Nechcelo sa jej opustiť chladný tmavý podmorský domov a vzdať sa rybárovi... To je iba jeden z mnohých rybárskych zážitkov z Nórska, ktoré sa stáva čoraz častejším cieľom rybárskych nadšencov zo Slovenska i z Čiech. Táto krajina je medzi rybármi obľúbená nielen vďaka bohatým loviskám, ale aj vďaka krásnej prírode vychýrených nórskych fjordov. Rybársku dovolenku sme prežili na jednom z najkrajších juhozápadných fjordov na fjorde Ardalsfjord a okrem zážitkov sme si priniesli aj bohaté úlovky chutných morských rýb. Vari najťažšou časťou cesty do Nórska bola 24-hodinová jazda autobusom. Kto si nepribalil pilulky na spanie, oľutoval, lebo spáčom predsa len ubiehala cesta rýchlejšie. Odmenou i osviežením po trmácaní v autobuse bez klimatizácie bol pohľad na priam rajsky pôsobiaci fjord. Ubytovanie síce poznačili menšie problémy, no napokon sme dostali nielen útulnú izbu v peknej chatke, ale aj pomerne rýchly čln s pätnásťkoňovým motorom. Rybačke už nič nestálo v ceste... NOVÁČIK NÁS VYCVIČIL Na prvý lov sme vzali so sebou úplného nováčika. V Nórsku bol prvý raz a hoci s nami šiel so zámerom niečomu sa priučiť, napokon nás vycvičil on a ukázal nám, ako sa lovia ryby v mori. My sme neulovili nič a on chytal makrely jedna radosť. Celé tajomstvo spočívalo v tom, že si kúpil od vedúceho zájazdu náväzec s pierkami, kým my sme sa usilovali chytať na staré osvedčené ripery a twistery. Našťastie začalo pršať, takže sme mali dôvod vrátiť sa do chaty. Hneď sme si kúpili náväzce s pierkami a výsledky sa okamžite zlepšili. Detail hlavy tresky obyčajnej KEĎ JE RYBÁM TEPLO Lov väčších rýb nám navyše komplikovalo aj počasie. V lete panovali v Nórsku nezvyčajne vysoké teploty. Cez deň sa ortuť teplomera vyšplhala často až na neuveriteľných 30 o C a teplota morskej vody dosahovala tiež vyše 20 o C, čo našim vytúženým rybám vôbec nevoňalo, preto sa zdržiavali v hĺbkach okolo 80 m ba i hlbšie. Museli sme sa tomu prispôsobiť a vyhľadávať vhodné miesta na lov s primeranou hĺbkou. Loviť sme začínali v hĺbke okolo 40 m, tam však okrem všadeprítomných makriel nič iné nebolo. Skúšali sme to teda v hĺbkach nad 60 m a výsledky nenechali na seba dlho čakať tresky obyčajné i tmavé, ktoré sme ulovili, mali viac ako polmetrovú dĺžku. Náš lov sa v konečnom dôsledku sústredil na dve časové obdobia. Prvé bolo ráno: budili sme sa okolo piatej hodiny a hneď sme vyplávali na vodu. Lovili sme však vždy len približne do deviatej hodiny. Končili sme spravidla pri východe slnka, pretože ryby ulovené neskôr už rýchlo podliehali skaze. Počas dňa sme v prístave čistili úlovky a pripravovali sme ich na zmrazenie. Súčasne sme sa stihli aj naraňajkovať a okolo desiatej hodiny sme sa už opäť hojdali včlne na morskej hladine. Nebol to však čas bohatého rybolovu a dajaký riadnejší úlovok bol viac-menej iba dielom náhody ašťastia. Najbohatší bol večerný lov. Ryby však intenzívne migrovali, takže sme ich museli neustále hľadať. Na mieste, kde sme mali po dva dni pekné úlovky, sme odrazu nechytili vôbec nič, pravda ak nerátam zopár makriel. 44

NEPRÍJEMNÉ MAKRELY Najvydarenejšiu večernú rybačku sme zažili druhý deň pobytu. Celý deň sme sa motali kade-tade po fjorde a večer sme sa konečne rozhodli ísť loviť do blízkosti sádok lososov. Hneď po príchode sme svorne konštatovali, že sme si našli výborný flek. Sonar totiž na týchto miestach signalizoval veľké množstvo rýb. Aj náš hĺbkový rozbor ukázal prítomnosť niekoľkých skutočne pekných exemplárov s dĺžkou okolo metra. Nedostatkom tohto miesta bolo vari iba to, že sa tu dno zvažovalo do hĺbky sto a viac metrov. Dolu síce plávali veľké ryby, no v stĺpci sa pohybovalo niekoľko húfov dravých makriel. Keď ste spustili pilker s náväzcom do vody, pár metrov pod hladinou sa na návnadu vrhli makrely a nenechali ju padnúť na dno. Hoci 250 300 gramový pilker ťahal náväzec s pierkami ku dnu riadnou rýchlosťou, makrely ho aj tak dostihli a okamžite sa na návnadu zavesili. Z vody sme síce vyťahovali rybu za rybou, žiadny pozoruhodnejší úlovok sa však neukázal. Návnada sa na dno jednoducho nedostala... Pouvažovali sme a napokon sme z udice zvesili náväzec s pierkami a nechali sme tam len pilker, čím celý systém získal dynamiku. Tristogramový pilker, ktorý už nebrzdili pierka, letel ku dnu ako blesk, makrely mali menšiu šancu dostihnúť ho a oveľa častejšie sa dostal až na dno. Asi po hodinovej námahe bola naša trpezlivosť odmenená riadnym záberom. Z vyše stometrovej hĺbky sme vytiahli tresku tmavú, ktorá mala takmer trištvrte metra. Na to miesto sme sa, samozrejme, vracali aj v nasledujúcich dňoch, ale už sa nám nikdy nepodarilo nájsť tu toľko rýb. Príčinou bola možno i vysoká teplota vody, pretože, ako som už spomínal, slniečko veru riadne pripekalo. Domáci vraveli, že také krásne leto si vari ani nepamätajú. Ryby to vyriešili svojsky z teplej vody odtiahli do hlbšej a teda i chladnejšej, alebo sa pohli smerom na sever. PREMENLIVÉ FJORDY V roku 2001 sme boli na rybačke na ostrove Finnoy, ktorý bol asi 45 minút plavby Rekordná trištvrtemetrová treska tmavá. Tieto tresky zabrali naraz. Cenný úlovok mníka. od nášho tábora. Bolo to v máji a rybačka sa nám vydarila. Spomínali sme, aká bonanza bola pri majáku neďaleko ostrova. Keďže maják stojí pomerne blízko ústia fjordu Ardalsfjord, rozhodli sme sa urobiť si celodenný výlet a ísť si zachytať do týchto končín. Asi po hodine plavby krásnymi malebnými zákutiami sme dorazili k majáku na ostrove Finnoy. Na naše prekvapenie však sonar mlčal, neukazoval žiadne ryby. More nám jednoducho chcelo dokázať svoju premenlivosť a vrtošivosť. Pred rokom v máji sme totiž práve na týchto miestach zažili rybačku ako hrom, teraz však bonanza zívala prázdnotou. Nezostávalo nám iné, ako vybrať sa do hlbších vôd. Asi kilometer ďalej sa situácia obrátila a ryby začali brať. Raz sa jedna z udíc prehla natoľko, že sme uverili, že zabral vysnívaný obor. Po riadnej námahe, keď špička prúta každú chvíľu mizla vo vode, sa na hladine ukázali dve tresky tmavé, ktoré sa chytili naraz. Každá z nich merala okolo 60 cm. OZAJSTNÝ RYBÁRSKY RAJ Naspäť sme sa vracali pomedzi množstvo malých malebných ostrovčekov. Boli na nich roztrúsené útulné drevené domčeky a v prístavoch kotvilo veľa menších jácht, z ktorých by si zaiste vedel vybrať hociktorý rybár. Všetko dovedna pripomínalo rybársky raj. Týždenný pobyt v Nórsku nám ubehol ako voda. Ani sme sa nenazdali a už sme sa zas balili na spiatočnú cestu. Naše úlovky boli také bohaté, že sme z nich mohli čosi venovať aj menej úspešným kolegom. Zmrazené úlovky sme uložili do autobusového prívesu, no ten sa počas jazdy na diaľnici odtrhol. Bola to smola, no našťastie sa nikomu nič nestalo, odnieslo si to iba zopár škatúľ s rybami a niekoľko prútov. Rybačka v Nórsku nám teda opäť vyšla k plnej spokojnosti. Prežili sme nádherný týždeň a domov sme si okrem úlovkov priniesli aj množstvo pekných spomienok. A ešte čosi sme si pribalili do batožiny na spiatočnú cestu predsavzatie, že sa na rybačku do Nórska opäť vrátime. JAROSLAV KĹČ, PAĽO ADAMEC Snímky Jaroslav Kĺč 45

Bratislavský sumček Drahomíra Prihela Narodil sa v Bratislave, absolvoval najstaršiu strednú sklársku školu na svete v severných Čechách v Kamenickom Šenove a sklárske výtvarníctvo vyštudoval opäť na bratislavskej vysokej škole. Orientoval a orientuje sa predovšetkým na sklenú plastiku, brúsenú plastiku a mimoriadne rád modeluje. Dodnes s nadšením spomína najmä na stredoškolské štúdiá. Stredná škola mi dala veľmi veľa, hovorí akademický sochár Drahomír Prihel. V Kamenickom Šenove sa spájal nádherný kraj s nádhernými ľuďmi. Pedagógovia nám ochotne odovzdávali všetko, čo sami vedeli. Vravíte, že sklo, dokonca aj v stuhnutom stave, tečie rovnako ako voda. Je to dôvod, pre ktorý sa vo svojej tvorbe často vraciate k téme vody a rýb? K vode, rybám a rybárčeniu som mal vzťah od detstva. Bolo to zrejme dedičné, pretože som chodieval na ryby so starým otcom a neskôr aj sotcom a dosiaľ rád lovím ryby. Žiaľ, dnes už na to nemám veľa času. Do povedomia rybárskej verejnosti ste sa zapísali ako autor víťazného, hoci napokon nerealizovaného návrhu maskota Bratislavy, ktorý tiež námetovo čerpal z mokrého prostredia. V roku 1991 sme si mali pripomenúť 700. výročie udelenia mestských práv vtedajšiemu Prešporku a pri tejto príležitosti v roku 1987 vyhlásili súťaž na maskota Bratislavy. Navrhol a nakreslil som postavičku sumca a súťaž som vyhral. Chcel som, aby postavička bola nielen dvojrozmerná, ale aj trojrozmerná, preto som prizval na pomoc kolegov grafika a bábkára. Maskot sa mal, samozrejme, vyrábať aj ako nálepka, plyšová figúrka, obrázok na balón a podobne. Návrhy prešli všetkými možnými schvaľovacími komisiami, potom však prišiel november 89 a oslavy výročia jednoducho zrušili. Prečo práve sumec a nie tradičný dunajský kapor? Túto otázku som si tiež položil keď som uvažoval nad mestským maskotom a nad tým, čo by mohlo toto mesto symbolizovať. Tých symbolov bolo zdanlivo veľa. Vychádzal som napríklad z toho, že Bratislava bola významným strediskom obchodu. Okrem toho tu boli nezanedbateľné náleziská kovov, najmä železa a medi, z čoho sa zas Skica jednej z podôb navrhovaného a nerealizovaného maskota Bratislavy. odvíjal rozvoj remesiel. Zaujímavé je, že anglický kráľovský dvor v stredoveku odoberal cínový riad výlučne zo Slovenska, pritom sa hovorí, že hlavnou oblasťou spracovania cínu bolo v tom čase Nemecko a významnými vývozcami cínovej rudy boli Angličania. Čo iné by ešte mohlo symbolizovať Bratislavu navonok? Máme tu hrad, historické brány, kostoly, no vybrať bolo treba čosi, z čoho by sa dala vytvoriť napríklad aj hračka. Uvažoval som teda ďalej. Bratislava mala povinnosť dodávať ako daň na cisársky dvor husy a bratislavskí rybári boli zas povinní raz za rok zásobiť viedenský dvor rybami. Išlo o vyzy. V tom čase to boli ryby, ktoré dosahovali dĺžku štyroch aj piatich metrov. V tunajších vodách sa však dlho nezdržiavali, pretože tiahli ďalej, no typickou rybou bratislavských vôd bol sumec. Sumcov, rovnako dlhých štyri až päť metrov, tu bolo veľa a zdržiavali sa tu stále. Navyše ma ovplyvnilo aj to, že sa mi veľmi páčila ich papuľka s dlhými fúzmi. Začal som si teda túto rybu skicovať a zistil som, že je to veľmi dobrý materiál, pretože sumec dokáže vyjadriť všetky remeslá a profesie, ktoré boli pre Bratislavu typické. Môže ležať, stáť ba dokonca aj sedieť, môže držať strapec hrozna typický pre tunajšiu vinársku oblasť, možno z neho vytvoriť vojaka, kráľa, cisára, rektora univerzity alebo môže predstavovať niektorého z množstva bratislavských remeselníkov. S motívom sumca by sa tiež ľahko vytvárali plyšové hračky, trojrozmerné sadrové modely, maľby na balónky, skrátka všetko, čo sa od správneho maskota mesta očakáva. Keď ste vytvárali postavičku sumca, preštudovali ste si aj dajakú odbornú literatúru? Samozrejme, že som mal k dispozícii atlas rýb, niečo som si aj pamätal a pri kresbe a modeli som, pochopiteľne, aj výdatne štylizoval. Umelecké dielo nemôže byť kópiou skutočnosti. Umelec, ktorý stvárňuje zvieratá či iné živočíchy, často balansuje na tenkej niti, pretože je veľmi ľahkým terčom pre tých, ktorí len číhajú, aby ho obvinili z tvorby gýčov. Ako ste sa tomu vyhli? Základný tvar treba dodržať príroda gýče nevytvára. Umením je možno odpútať sa od statického pohľadu na stvárňovaný objekt. Pokiaľ ide o sumca, na obrázkoch ho väčšinou vidíte ako rovného, vystretého, no keď ho vyťahujete z vody, prestáva byť statický. Naopak, bojuje, skrúca sa, odrazu má mnoho polôh a podôb. Sumec je vo svojom prirodzenom prostredí málokedy celkom rovný a úlohou umelca je zachytiť ho práve v jeho mnohorakých podobách, polohách, pózach a pohyboch. To je napokon veľmi užitočné aj vtedy, keď chcete vytvoriť figúrku, ktorá bude vhodná na Akademický sochár Drahomír Prihel vo svojom ateliéri. ďalšie spracovanie na hračky, suveníry, spomienkové predmety. Zostali ste pri sumčekovi, alebo ste ešte niekedy načreli do rybích modelov? Nuž, či išlo priamo o ryby, nevedno, ale v deväťdesiatych rokoch ma inšpirovali Andersenove rozprávky a spolu s českým výtvarníkom Václavom Štěpánom sme vytvorili napríklad postavu Malej morskej víly. Technicky a remeselne sme ju pripravovali pol roka, pretože si to vyžadovalo najmä dostať do nej pohyb. Napriek tomu, že vyriešenie tohto konkrétneho problému nám zabralo iba asi 40 až 45 minút, postavičku sme napokon dotvárali celé tri dni. Úchvatný vodný svet som sa usiloval stvárniť aj v celej sérii akýchsi fľaškorýb fľašiek s motívmi rýb na uzáveroch. Niektoré z týchto fľašiek dopĺňajú jemné maľby s vodnou tematikou, ktoré zas zhotovuje moja sestra. Vyštudovala strednú umelecko-priemyselnú školu so zameraním na keramiku, ale v poslednom čase ju uchvátila maľba na sklo. Aj ona sa pri tvorbe často inšpiruje motívmi rýb, ale na rozdiel odo mňa, svoj záujem rozšírila aj na chobotnice, pavúky, motýle a podobne. Vidno, že voda je pre vás skutočne inšpiratívna. Je to iba sladká voda, alebo vás inšpirujú aj morské hlbiny? Voda a vodné živočíchy nie sú jedinou témou mojich prác. Inšpiruje ma všetko, čo na mňa zapôsobí. Rovnako ako voda môže to byť napríklad aj vesmír. Pokiaľ však ide o vodu, nedávno som zhotovil rozsiahlu vitráž s tematikou morského dna. Hutne modelovanú sklenú plastiku za horúca realizujem v sklárňach v severných Čechách. Tvorbu týchto rozmerných diel sklárska technológia na Slovensku neumožňuje. Severočeské sklárne majú osvedčenú technológiu predovšetkým chladenia sklenej masy, čo je pre úspech a trvanlivosť finálneho diela nesmierne dôležité. Aby sa sklo nezdeformovalo, musí sa chladiť pomaly, aby jeho vnútorná teplota bola rovnaká ako vonkajšia. Inak vzniká medzi vnútrom a vonkajškom tlak a sklo jednoducho praskne. Musíme vychádzať z toho, že sklo je v podstate stále kvapalina, ktorá dočasne stuhla. Preto sa môže stať, že sklený predmet, ktorý máte napríklad doma vo vitríne, pomaly pracuje a povedzme po piatich rokoch sa odrazu rozletí na márne kúsky. Aký je váš vzťah k poľovníctvu? Mám rád prírodu, veľmi rád sa túlam po horách, ale nikdy mi nenapadlo vziať do ruky zbraň. Všetko živé radšej obdivujem z bezpečnej vzdialenosti. Rybačka, to je čosi iné. Rybičky dokonca aj rád konzumujem. Obdivujem najmä dravé ryby, napríklad zubáče či šťuky. No ako som už spomínal, mimoriadne blízke sú mi sumce. Napriek tomu sa mi dosiaľ žiadneho nepodarilo uloviť. ĽUBO TREFNÝ Snímky autor 46

SPOLOČENSKÁ KRONIKA BLAHOŽELÁME Životné jubileum oslávili a oslávia títo poľovníci a rybári: PZ Sinec Hnúšťa: 65 r. Ján Trocha, Pavel Banský, 55 r. Július Kiseľ, 45 r. Jozef Zrak, Stanislav Dlháň, Miroslav Polóni, 40 r. Dušan Trocha. OkO SPZ Galanta: 85 r. Štefan Ingeli, 75 r. František Klokner, Severín Kráľovič, 70 r. Ján Grosman, Karol Balušík, Jozef Madarász, Jozef Gucký, Juraj Antalec, 65 r. Štefan Takáč, Štefan Valovič, Karol Banič, Ladislav Takáč, Ing. Štefan Dikan, Ján Lantaj, 60 r. Ing. Kornel Somogyi, Andrej Végh, Pavol Kiss, Arpád Sándor, Gejza Lukácz, Štefan Kiss, 55 r. Ladislav Nyáršik, Milan Gála, Vladimír Stanko, Ján Šimko, Vincent Nagy, 50 r. Karol Szalonnás, Jozef Németh, Ing. Jozef Kubík, Ing. Ladislav Fábrik, Ivan Haberland. PZ Senica Bažantnica: 60 r. Vladimír Brázdovič. PZ Lopeník Nová Bošáca: 60 r. Ján Uko. PZ Líška Vinné: 50 r. Štefan Friga, 45 r. Ing. Jozef Kráľ. SPZ MPS Poľana Spišská Belá: 65 r. Jozef Ferencko, 55 r. Ing. Ján Michlík, 50 r. Jozef Mitura. PZ Hanová Chyžné: 70 r. Bartolomej Lipták, 55 r. Milan Hrivnák, Ing. Ján Buksa, 50 r. Ján Belica. PZ Sĺňava Drahovce: 75 r. Viliam Vozár. Dňa 6. marca 2004 oslávi 70 rokov náš člen Emil Matušík. Do rodiny poľovníkov patrí už 50 rokov a 25 rokov bol predsedom nášho PZ. Pri tejto príležitosti mu želajú všetci členovia PZ Sĺňava Drahovce pevné zdravie, veľa šťastia a dobrú mušku. Významného životného jubilea 80 rokov sa 15. 2. 2004 dožil Jozef Kralovič, člen PZ Morava Devínska Nová Ves. Jubilantovi pri tejto príležitosti všetci členovia PZ srdečne blahoželajú a do ďalších rokov života prajú veľa zdravia, pohody a poľovníckych zážitkov. Pekného životného jubilea 85 rokov sa 19. 1. 2004 dožíva dlhoročný člen a funkcionár PZ Orlovec v Jaklovciach Imrich Humeňanský. Členovia PZ želajú jubilantovi v jeho ďalšom živote dobré zdravie a ešte veľa poľovníckych zážitkov. Krásne životné jubileá oslavujú v roku 2004 členovia PZ Háj Hrušovo v tomto poradí: Ján Gregorčok 75 rokov Ján Báti st., Milan Ligač 70 rokov Ján Baláž st., MUDr. Samuel Šemetka, Štefan Zvara 55 rokov Stanislav Koniar 50 rokov Do ďalších rokov života na poli poľovníckej činnosti v PZ a v rodine im členovia želajú dobré zdravie, pevnú ruku na spúšti, presné oko na muške a veľa pekných zážitkov s kamarátmi v prírode. Významného životného jubilea 50 rokov sa dožíva 4. 3. 2004 dlhoročný člen a predseda PZ Kurinec Rimavská Sobota Jozef Varga. Výbor a ostatní členovia mu želajú dobré zdravie a veľa poľovníckych zážitkov v kruhu priateľov. Krásneho životného jubilea 50 rokov sa v tomto roku dožíva predseda PZ Dolinka Veselé Jozef Jančovič. Do ďalších rokov života veľa zdravia a poľovníckych zážitkov želajú členovia PZ Dolinka Veselé. Ku krásnemu životnému jubileu 50 rokov, ktorého sa dožíva 28. marca Mgr. Peter Kušík, predseda komisie poľovníckej a životného prostredia OkO SPZ Veľký Krtíš, blahoželajú členovia OkO Veľký Krtíš a PZ Nová Ves. Do ďalších rokov mu želajú pevné zdravie, veľa elánu, tvorivých síl aj v poľovníckej činnosti a krásne poľovnícke zážitky. Významného životného jubilea sa v roku 2004 dožili a dožijú členovia PZ Dolné Srnie Ivan Blažej 60 rokov, Stanislav Šimnovič 50 rokov, Štefan Margetín 50 rokov, Miroslav Zámečník 50 rokov. Členovia PZ im touto cestou ďakujú za prácu, ktorú vykonali v prospech poľovníckeho združenia a do ďalších rokov im želajú veľa zdravia, šťastia a mnoho pekných poľovníckych zážitkov v kruhu svojich priateľov. Vzácne životné jubileum 70 rokov oslávil 31. 1. 2004 Ján Vlk, zakladajúci a stále aktívny člen OkO SPZ v Skalici, ktorý sa poľovníctvu venuje od roku 1954. Ďakujeme mu za doterajšiu prácu v prospech prírody i OkO SPZ Skalica. Do ďalších rokov života mu členovia Predstavenstva OkO SPZ v Skalici želajú pevné zdravie, presnú mušku a veľa krásnych poľovníckych zážitkov. Dňa 18. januára 2004 oslávil 50. narodeniny Ing. Ondrej Hromádka, člen PZ Nová Ves, dobrý poľovník, chovateľ a zanietený ochranca zveri. Všetci členovia PZ mu do ďalších rokov života želajú pevné zdravie a nespočetné množstvo vzrušujúcich poľovníckych zážitkov. Krásneho životného jubilea 70 rokov sa dožil avkruhu svojich blízkych 1. 1. 2004 oslávil František Kožúrik. Pri tejto príležitosti mu členovia PZ Poľana Dolná Mariková želajú pevné zdravie, mnoho poľovníckych zážitkov a krásnych chvíľ v našej prírode. Vladimír Brož Pavel Sviatko Ernest Loszka Július Mišurovic Ján Selecký st. Významné životné jubileá v roku 2003 oslávili členova PZ Hubert Krupina Vladimír Brož a Pavel Sviatko 70 rokov Ernest Loszka a Ján Selecký st. 65 rokov Július Mišurovic 60 rokov Všetci členovia im touto cestou želajú veľa zdravia, šťastia a poľovníckych zážitkov. Krásneho životného jubilea 70 rokov sa 24. 1. 2004 dožil Anton Valentovič, dlhoročný člen PZ. Pri tejto príležitosti mu za celoživotnú obetavú prácu ďakujú a do ďalších rokov života pevné zdravie, veľa krásnych poľovníckych zážitkov, presnú mušku a príjemnú pohodu želajú všetci členovia PZ Priehrada Blatné. 47

SPOLOČENSKÁ KRONIKA Dňa 27. 3. 2004 sa dožíva krásneho životného jubilea 60 rokov náš dlhoročný obetavý člen PZ Šivetice Zoltán Szuhay. Členovia nášho združenia mu blahoželajú a do ďalších rokov prajú pevné zdravie a veľa poľovníckych úspechov. ODIŠLI Z NAŠICH RADOV PZ Tribeč Kovarce s hlbokým zármutkom oznamuje, že vo veku 61 rokov nás 24. 12. 2003 náhle navždy opustil Eduard Kunkel. Svoj život ako člen a dlhoročný funkcionár venoval v prospech poľovníctva. PZ stráca v ňom nielen dobrého poľovníka, ale predovšetkým dobrého priateľa a človeka. Česť jeho pamiatke! PZ Poľana Dolná Mariková s hlbokým zármutkom oznamuje, že 9. 10. 2003 po krátkej chorobe vo veku 77 rokov opustil naše rady Jozef Orgoník, dlhoročný a zakladajúci člen nášho PZ. Česť jeho pamiatke. Desiateho novembra 2003 odišiel z našich radov tragickou smrťou dlhoročný člen PZ Háj Hrušovo vo veku 61 rokov Ľubomír Gregorčok z Drienčan. Venujte mu prosím tichú spomienku! Významného životného jubilea 70 rokov sa dožil vo februári 2004 náš člen Eduard Lipták. Členovia PZ Ždiarska Vidla v Ždiari mu k životnému jubileu srdečne blahoželajú a prajú ešte veľa krásnych chvíľ v prírode a poľovníckych zážitkov. PZ Priehrada v Blatnom s hlbokým zármutkom oznamuje poľovníckej verejnosti, že 13. 8. 2003 vo veku 73 rokov nás navždy opustil dlhoročný člen Ing. Ľudovít Brezula. Česť jeho pamiatke! PZ Dolné Srnie s hlbokým zármutkom oznamuje širokej poľovníckej a rybárskej verejnosti, že 4. 12. 2003 navždy opustil naše rady vo veku 76 rokov dlhoročný člen nášho PZ Ján Hurtoň. Stratili sme v ňom dobrého kamaráta, obetavého človeka, ktorý celý svoj život obetoval v prospech rozvoja poľovníctva a rybárstva a ochrane našej prírody. Venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke! PZ Javor Slovenská Volová s hlbokým zármutkom oznamuje poľovníckej verejnosti, že 31. 12. 2003 po zákernej chorobe vo veku nedožitých 47 rokov nás navždy opustil priateľ, kamarát Bohuslav Nemtuda, dlhoročný funkcionár OkO SPZ a predseda našej organizácie, ktorý celý život zasvätil rozvoju poľovníctva a ochrane našej prírody. Česť jeho pamiatke. MALÝ OZNAMOVATEĽ PSY UPOZORNENIE: Redakcia PaR v rubrike Psy - predaj, resp. kúpa neuverejňuje inzeráty na predaj, resp. kúpu psov BEZ PREUKAZU PÔVODU. PREDAJ Prijímam záväzné objednávky na kúpu psíkov jagdteriéra a ich výcvik na skúšky poľovnej upotrebiteľnosti. Zn.: Písomná dohoda spoľahlivosť. 0907 040 587. 5-2-04 Predám šteniatka malého münsterlandského stavača po výborných rodičoch. 0908 966709, 02/64775230. 15-3-04 Predám šteňatá NKS beloše. Odber 29. 2. 2004. O.: CACIB, M.: CAC, Víťazka triedy. Cena dohodou. 0903 368 385. 17-3-04 Predám šteniatka českého fúzača. Odber koncom februára. 0903 761774. 59-3-04 Predám šteniatka labrador retrievera po výborných rodičoch. 0905 195146. 63-3-04 Predám šteniatka jagdteriéra s PP po vynikajúcich poľovne vedených rodičoch. 058/4433506, 0902 206220. 52-3-04 Predám štence ČF výborné spojenie. Odber začiatkom marca. 0042059/5052459. 38-3-04 Predám šteniatka nemeckého drôtosrstého stavača NDS, hnedý beloš, z chovnej stanice z Čárskeho vily. Otec: CACIB, CAC, Víťaz triedy JS I.c., skúšky chovnosti I.c., matka: CACIB, CAC, JS I.c. a skúšky ostrosti IV. Odber ihneď. 034/6621835, 0903 756741. 61-3-04 Predám šteňatá jazvečíkovitého duriča. Odber ihneď. 054/7322392. 50-3-04 Predám sučku a psíka jazvečíkov dlhosrstých s PP so skúškami. Najradšej do poľovníckych rúk. 0908 724801. 9-3-04 Bretónsky stavač beriem záväzné prihlášky na šteňatá. 0908 428909. 31-3-04 Predám šteniatka českých fúzačov. 0905 589253. 98-3-04 Predám štajerských, bernských duričov, západosibírsku lajku, výborné na diviaky, dohľadávku. 0903 105537. 74-3-04 Predám šesťročného anglického špringeršpaniela s PP bez skúšok, poľovne vedeného, farba trikolór, veľmi pekný, cena 2 000 Sk. 0903 382930, 02/45259505. 41-2-04 Chovná stanica BF ČAJMAR prijíma písomné objednávky na odber šteniat BF po výborných rodičoch v apríli 2004. Mária Čajková, Ľuborčianska 33, 914 41, Nemšová, 0905 773209. 22-3-04 Predám šteňatá anglického kokeršpaniela farebné, O.: CACT, JS I.c., FD I.c., LS I.c., M.: Šampiónka krásy SR, FS I.c., obaja poľovne vedení. 0903 903929. 49-3-04 Predám chovného psa jagdteriéra 2,5-ročného, sučky 10 a 20-mesačné s PP. 0908 023557, 054/4792479. 73-3-04 Predám šteniatka velšteriéra, obaja rodičia šampióni, brlohárske skúšky. 031/7878228, 0905 714043. 35-3-04 Predám 6-mesačné šteniatko psíka weimarského stavača po výborných rodičoch. 0905 210067. 87-3-04 Predám 5-mesačné šteňatá NKS po výborných rodičoch. 033/5331437, 031/7846167, 0915 138016. 89-3-04 Predám chovnú pracovnú sučku írskeho teriéra so skúškou poľovnej upotrebiteľnosti, osvedčená na diviačiu zver. 0905 867901. 53-3-04 Predám šteňatá českého fúzača po výborných rodičoch, odber začiatkom apríla. TO 0903 186002, 0903 569778. 97-3-04 Darujem jednotlivo tri trojmesačné čiernobiele šteniatka anglického špringeršpaniela. 035/6500230, 0905 229045. 99-3-04 Predám šteniatka WSS po pracovne a exteriérovo výborných rodičoch. 0908 275062. 102-3-04 Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého s PP. 032/6598502, 0905 387439. 71-3-04 Predám šteniatka labrador retrievera s PP. 032/6598502, 0905 387439. 72-3-04 Predám chovného borderteriéra FD, FS, PL a šteniatko borderteriéra. 0907 022833. 60-3-04 Predám šteňatá NKS po všestranných rodičoch. 0907 179101. 83-3-04 Predám 5-mesačné šteniatka NDS hnedý beloš. 0903 420295. 44-3-04 Predám šteniatka foxteriéra hladkosrstého po poľovne vedených rodičoch, výhodná cena. 0905 964553, 051/7941646. 10-4-04 Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého s PP. 0905 867174. 11-4-04 Predám šteňatá foxteriéra hladkosrstého a chovnú sučku. 0903 648898. 12-4-04 Nemecký prepeličiar predám 3,5-ročnú sučku FSMP, JS, LSMP, II.c. FD I.c. 0903 648 898. 12-4-04 ZBRANE PREDAJ Vymením guľovnicu ZBK-110 kal. 5,6x52R za brokovnicu 12/12. 0905 141253, 045/5597315. 50-3-04 Predám guľovnicu kal. 7x57 s optikou, ZH SKEET, malokalibrovku s optikou. Pištoľ ČZ kal. 7,65. 0903 805946. 12-3-04 Predám pištoľ ČZ 75 9 m PARA, puzdro na opasok a podpažné 16 000 Sk. 0903 264235. 40-3-04 Predám guľovnicu 308 W r. v. 1998. 0902 528867. 96-3-04 Predám 30-06 CZ 550 r. v. 2002 s optikou 3-12x50, svetelný bod, špeciálne nastrieľaná, dva druhy streliva, 30 000 Sk, prípadne dohoda. 0905 424 081. 36-3-04 Predám guľovnicu Remington 223, novú s puškohľadom za výhodnú cenu. 055/4663248. 46-3-04 Predám brokovnicu ZH 12/12, cena 8 000 Sk. 0905 334943. 39-3-04 Kúpim guľobrokové kozlice v dobrom stave a brokové hlavne. 0908 817 879. 33-3-04 Predám troják 9,3x74R/16/16 Sauer&Sohn, Suhl vo výbornom stave s puškohľadom Artemis 2000 (6x42) + náboje. 0902 648564. 66-3-04 Kozlica kal. 12/70-7x65 R NOD 2 Uh. Brod dvojka 12x70 SUHL zrkadlovo čisté, končím vážna choroba. 046/5485170. 100-3-04 Predám luxusné reprezentačné brokovnice MERKEL s ejektormi 2 ks, kal. 16/16 a 20/20, hlboké poľovnícke gravírovanie, ako nové, uspokoja požiadavky aj najnáročnejších poľovníkov (59 000 Sk/ks). 0907 811177. 65-3-04 Predám luxusnú reprezentačnú brokovú kozlicu MERKEL 200B, kal.. 16/16, ako nová, nepoužívaná, ultra ľahká, uspokojí požiadavky aj najnáročnejších poľovníkov (59 000 Sk). 0907 811 177. 65-3-04 Predám brokovnicu MERKEL kal. 12/12, zrkadlovo čistá, pekná tmavá pažba, výborné krytie (36 000 Sk). 0907 811 177. 65-3-04 48

A KO I N Z E R OVAŤ? Text inzerátu napíšte čitateľne a uveďte presnú adresu. Redakcia vám obratom zašle poštovú poukážku, na ktorej je uvedená suma za inzerát. Váš inzerát zaradíme do najbližšieho čísla (príp. dohovoreného) až keď dostaneme z pošty potvrdenie o zaplatení (čo trvá 7-10 dní). Ak posielate inzerát krátko pred uzávierkou, priložte k textu aj fotokópiu ústrižku pošt. poukážky ako doklad o zaplatení (text a ústrižok možno poslať aj faxom). Cena textového inzerátu pre súkromných inzerentov: jedno slovo 10 Sk (za slovo sa považuje aj predložka, spojka, PSČ, č. telefónu, č. domu). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 80 Sk, pre podnikateľov: jedno slovo 15 Sk (+ 19 % DPH). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 150 Sk. Číslo účtu: VÚB Bratislava-mesto, 54337-012/0200. Blahoželanie a nekrológ: za každé slovo (vrátane predložiek, spojok, skratiek) 10 Sk. Za štandardnú fotografiu 180 Sk, za rámček 80 Sk. Texty v rubrike Blahoželáme a v rubrike Odišli z našich radov (s uvedením iba veku a mena), ktoré nám pošlú PZ a MO SRZ, uverejňujeme bezplatne (v prípade rubriky Blahoželáme uverejňujeme bezplatne iba jubilantov od min. veku 50 rokov). Z jednotlivých PZ a MO SRZ však nemôžeme naraz v jednom čísle uverejniť oznamy o všetkých ich členoch, ktorí počas celého roka slávia životné jubileum. Termíny uzávierok najbližších čísel: číslo 4/2004: 3. marca, číslo 5/2004: 1. apríla. PROSÍME, PÍŠTE ČITATEĽNE! Predám kozlicu ZH 121 16/16 + výmenná hlaveň ZH 104 7x57 R 12 s optikou. 0905 841743. 105-3-04 Predám guľovnicu Marlin 30-30 s puškohľadom za 20 000 Sk + náboje. 0908 970 025. 67-3-04 Predám guľobrok, lankaster, Krupp, kal. 16/9,3x72 R pre náročného, 0903 657053. 108-3-04 Predám brokovnicu 12/12 CZ 581 M4. 0903 870281. 109-3-04 Predám guľobrok ZH 224 757/16 po tlakovej skúške, zachovalý, 14 tisíc Sk. 0903 659 692. 5-4-04 Predám 3-ročnú, málo používanú guľovnicu CZ 527, kal. 223Rem., s orig. montážou a puškohľadom Artemis 2000 7x50. Cena 22 900 Sk. 0903 771550. 9-4-04 Predám guľovnicu CZ 550 Lux kal. 270 W, puškohľad 7x50 Artemis 2000, násuvná montáž. 0905 440953, 046/5412287 po 16. hod. 78-3-04 OPTIKA PREDAJ Predám nepoužitý puškohľad Swarovski 6x42. 0907 187605. 25-3-04 Predám puškohľad Tasco 4x40 T kríž, s montážou na guľobrok. 0903/583302. 69-3-04 Predám puškohľad Tasco 1,5-7x50, cena 5 200 Sk, Edenberger 3-12x50, cena 6 300 Sk. 0908 172804. 76-3-04 Vykonávam činenie surových koží diviak, líška, ovca, zajac atď. Možnosť zasielať aj poštou: Imrich Šimon, Ul. 1. mája, 174, 956 22 Prašice. 0907 429300. 22-11-03 Predám puškohľad Meopta 3-9x42, cena 8 000 Sk. 0905 5334943 39-4-04 RÔZNE Zoopreparatórium Alexander Ruš. Zhotovím preparáty srstnatej, pernatej zveri a predložky podšité a lemované filcom. Do 100 km zabezpečím odvoz aj dovoz. 053/4424022, 0903 104562, 0903 302146. 56-12-03 Medikovectvo Jozef Hupka, Spojovacia 7, 949 01 Nitra. Medené kotlíky (gulášové, bačovské). Opravy: prietokové ohrievače, pestovateľské pálenice. 037/6522107, 0903 134705, 0903 394460. 23-1-04 Kúpim navijaky Shakespeare staré, poškodené. 054/7422220 večer. 51-3-04 Predám 3-ročného diviaka, vhodného i na ďalší chov. 0903 865621. 16-3-04 Predám sonar Humybyrt 250 DX dohoda istá. 0905 600068. 11-3-04 Kurz uchádzačov o prvý poľovný lístok a kurz vábenia zveri. Okresná organizácia SPZ v Leviciach oznamuje všetkým záujemcom, že organizuje kurz uchádzačov o prvý poľovný lístok a kurz vábenia srnčej zveri, líšok, slúk, divých kačíc a diviačej zveri s možnosťou zakúpenia mg nahrávok, videokaziet a vábničiek. Bližšie informácie: 036/6312259, 0905 159 365. 86-3-04 Výstava Nože 2004 Bratislava, V. ročník Medzinárodnej predajnej výstavy remeselne vyrábaných nožov a iných chl. zbraní sa bude konať dňa 3. 4. 2004 v DK Ružinov (Cultus) od 8. do 16. hodiny. Informácie: 0903 719 695. 62-3-04 Predám Ladu Nivu, 4x4, preclená, r. v. 1988, terénne pneumatiky, 50 000 Sk. Dobrý stav, bez korózie. 0907 719 089. 37-3-04 Predám pneumatiky s oceľovými hrotmi na Nivu 16, do horského terénu. 0905 424081. 37-3-04 Hľadám možnosť poľovačky v dobrom revíri. Ešte za ľudové ceny, prípadne honorujem. 0908 813 613. 37-3-04 Vyrábam sedačky, trojnožky, materiál drevo a koža. Zašlem na dobierku. Cena 690 Sk. 0903 477007. 32-3-04 Predám diviačice. 0905 967043. 42-3-04 Predávame plastové sudy 100 200 l v cene od 350,-Sk vhodné na celoročné prikrmovanie diviačej zveri, zber ovocia, prípravu senáže a siláže pre zver. Gastroservis 0905 471301. 106-3-04 Poľovnícke trofeje www.trofeje.sk. Predaj trofejí, preparovanie. 0903 967239. 80-3-04 JÁN KÁN. Nákup kelcov, trofejí a zhodov raticovej zveri. Cenník zašlem na požiadanie. Pri sprostredkovaní nákupu väčšieho množstva zhodov provízia. Adresa: Clementisova 25, 976 67 Závadka nad Hronom. 048/6183508, 0905 515380, fax: 048/6183838, mail: nakupzhodov@nextra.sk Rodinná dovolenka v súkromí v Chorvátsku priamo pri mori spojená so športovým rybolovom. Výstroj: motový čln, návnady, sprievod k dispozícii. Trošel, Joso Paklinica, 0038 523369434, informácie v SR: 053 4511767 dopoludnia, 053 4514835 popoludní. 49

ÚLOVKY DO SÚŤAŽE SLAVOMÍR MARTINČO: MO SRZ Varín. Hlavátka: 22 000 g, 1 370 mm., Orava č. 2, 1. 11. 2003. Svedkovia: Jozef Križo, Jaroslav Kabač. Posielame zlatý odznak. BRANISLAV DEVEČKA: MO SRZ Liptovský Mikuláš. Ostriež zelenkavý: 1 850 g, 450 mm. Liptovská Mara, 20. 7. 2003, na ťažko. Posielame strieborný odznak. ❿ PETER ŠENIGLA: MO SRZ Holič. Mrena severná: 4 300 g, 720 mm. Morava, 2. 11. 2003, na ťažko. Svedkovia: Patrik Zloch, Vladimír Šenigla. Posielame zlatý odznak. ❿ Mgr. PETR KOVANDA: MO SRZ Banská Štiavnica. Jalec hlavatý: 2 000 g, 510 mm. VN Banská Belá, 31. 7. 2003, živá rybka, na ťažko. Svedkovia: Miroslav Pavúk, Dušan Slávik. Posielame bronzový odznak. ➐ FRANTIŠEK KATONA MO SRZ Sereď. Sumec veľký: 40 000 g, 1 800 mm. Váh, 1. 6. 2003. Svedkovia: D. Fidler, R. Marcinkech, bez plaváka, splavované. Posielame zlatý odznak. 50

ÚLOVKY DO SÚŤAŽE PAVEL LAURENČÍK: MO SRZ Tornaľa. Kapor rybničný: 13 000 g, 940 mm. VN. Leukuška, 8. 7. 2003. Svedkovia: Tomáš Laurenčík, Ivan Dezider, Ladislav Kožiak. Posielame bronzový odznak. ❿ ➐ PETER DOBROVODA: MO SRZ Bratislava III. Zubáč veľkoústy: 13 200, 1120 mm. Dunaj, 28. 6. 2003, na ťažko, nástraha rybka. Svedkovia: Dalibor a Helena Dobrovodovci. Posielame zlatý odznak. VILIAM BIELKO: MO SRZ Piešťany. Mrena severná: 3 100 g, 710 m. Váh č. 4410, 27. 9. 2003. Svedok: Andrej Bednár. Ryba vrátená do vody. Posielame strieborný odznak. ➐ MAREK HARIŇ: MO SRZ Ružomberok. Pstruh potočný: 4 070 g, 800 mm. VN Liptovská Mara, 30. 8. 2003, prívlač. Svedok: Ján Hric. Posielame zlatý odznak. ANTON MAGER ml.: MO SRZ Svidník. Šťuka severná: 23 500 g, 1 200 mm. Vodná nádrž Domaša-Valkov, 11. 10. 2003, na ťažko. Svedkovia: Ing. Anton Mager, Milan Halkoci. Posielame zlatý odznak. ❿ ➐ ONDREJ BENDO: MO SRZ Komárno. Zubáč: 13 800 g, 1 003 mm. Komárno, revír 2-4440 1-1, 29. 11. 2003, prívlač. Posielame zlatý odznak. NORBERT MÉSZÁROŠ: MO SRZ Šaľa. Amur biely: 13 000 g, 970 mm. Váh 1-4370-1-1, 14. 6. 2003, na plávanú. Svedok: Michal Chytiel. Posielame bronzový odznak. ❿ 51

Onedlho sa prihlásia kliešte S prvými lúčmi slniečka začínajú vyliezať po prezimovaní i kliešte, ktoré napádajú človek alebo iné obratlovce. Kliešte počas svojho života cicajú krv z rôznych hostiteľov od drobných hlodavcov (larva kliešťa) cez malú zver, ako sú ježkovia, veveričky či vtáky (nymfa kliešťa) až po lovnú i voľne sa pasúcu domácu zver, psy a mačky. Na jednom hostiteľovi môže dospelá samička cicať krv až dva týždne. Okolo prisatého kliešťa koža sčervenie a v mieste pohryznutia kliešťom sa vytvorí pupenec. Táto reakcia môže pretrvávať aj po odstránení kliešťa. Napadnuté miesto po čase svrbí. Čím skôr sa prisatý kliešť odstráni, tým je menšie riziko prípadného ochorenia. O význame prenosu kliešťovej encefalitídy kliešťami svedčia opakované izolácie týchto vírusov z nýmf i dospelých kliešťov v prírodných ohniskách kliešťovej encefalitídy. Okrem prenosu infekcie kliešťami treba rátať s tým, že k prenosu vírusu na človeka dochádza nielen pri cicaní kliešťov, ale aj cez tráviaci trakt konzumáciou surového nepasterizovaného kozieho, kravského i ovčieho mlieka a mliečnych výrobkov predovšetkým v prírodných ohniskách kliešťovej encefalitídy. Vírus kliešťovej encefalitídy nedosahuje v mlieku kráv také hladiny ako vmlieku kôz a oviec. Nemožno tiež vylúčiť ani infekciu ľudí aerosolom kontaminovanými kvapôčkami vzduchu pri dojení kôz, oviec a kráv. Prenos infekcie z človeka na človeka nie je možný. Pre kliešťovú encefalitídu je typický endemický výskyt, ktorý v danej lokalite je podmienený prírodnými faktormi umožňujúcimi cirkuláciu vírusu. Pre takéto endemické oblasti sú charakteristické listnaté a zmiešané lesy, kliešte a rezervoárové zvieratá, napr. myšovité hlodavce, raticová zver, vtáky. Pri cicaní krvi z rezervoárových zvierat sa nakazia kliešte, ktoré potom prenášajú infekciu na domáce zvieratá a človeka. Ochorenia v týchto oblastiach majú sezónny charakter od apríla do októbra s maximom v júni a v septembri. Endemické ohniská kliešťovej encefalitídy sú vo svete známe, ich počet a lokalita sa počas ostatných desaťročí významnejšie nezmenili. V Európe sú to oblasti so zvýšeným výskytom infikovaných kliešťov najmä na území Slovenska, Českej republiky, Nemecka, Maďarska, Chorvátska, Slovinska a Poľska. U nás na Slovensku je známych asi 33 endemických ohnísk kliešťovej encefalitídy, ktoré boli určené na základe vykonaných monitorovacích štúdií prítomnosti vírusu kliešťovej encefalitídy kliešťov. Na základe týchto výsledkov vznikla mapka endemických ohnísk na Slovensku, ktorá je súčasťou publikovanej a všeobecne známej mapy rozšírenia vírusu kliešťovej encefalitídy v Európe. V r. 1997 boli na Slovensku zistené 4 nové ohniská: tri na východnom Slovensku Nižný Medzev-Miklošice-Gemerská Poloma a jedno na strednom Slovensku Sielnica. PRIEBEH OCHORENIA Výskyt ochorení na kliešťovú encefalitídu je vo všeobecnosti sporadický (zaznamenávajú sa jednotlivé ochorenia bez vzájomných súvislostí), zriedkavo epidemický (nahromadený výskyt ochorenia majú vzájomnú súvislosť) v endemických oblastiach. Každoročne je na Slovensku diagnostikovaných niekoľko desiatok ochorení (92 v roku 2000 a 75 v roku 2001) často s veľmi závažným klinickým priebehom. Ochorenia sa vyskytujú vo všetkých časových skupinách, pričom najvyššia chorobnosť je u dospelých. Čas od infikovania sa po prejavenie prvých klinických príznakov (inkubačný čas) je priemerne 7 až 14 dní s rozptylom od 3 do 21 dní. Kliešťová encefalitída zápal mozgu a mozgových blán je akútne horúčkovité ochorenie postihujúce centrálny nervový systém, ktoré môže mať jednofázový alebo dvojfázový priebeh. Pri jednofázovom sa príznaky (bolesti hlavy, horúčka, slabosť) stupňujú od prvých príznakov ochorenia až k príznakom meningoencefalitídy (zápalu mozgu a mozgových blán). Pri dvojfázovom priebehu ochorenia sa okrem bolestí hlavy a horúčky môžu pridružiť ťažkosti tráviaceho traktu alebo bolesti v kĺboch, chrbte či končatinách. Po niekoľkých dňoch dochádza k úľave, ale v priemere po 1 až 20 dňoch znova vystúpi teplota, objavia sa úporné bolesti hlavy, stuhnutie šije a ďalšie príznaky charakteristické pre postihnutie centrálneho nervového systému. Ochorenie sa prevažne končí uzdravením, prípadné následky po ochorení sa prejavujú bolesťami hlavy, obrnami, úbytkom svaloviny. Výnimočne sa ochorenie končí smrťou. Ochorenie môže mať aj tzv. abortívny priebeh teda bez akýchkoľvek klinických prejavov. PREVENCIA OCHORENIA Najspoľahlivejším spôsobom ochrany je očkovanie, aj keď by sa nemal podceňovať (ani pri prechádzkach v lese a na miestach pokrytých vegetáciou) význam osobnej ochrany správnym odevom, resp. použitie repelentov alebo kozmetických insekticídov. Kontrola odevu, bielizne i kože po návrate domov a včasné odstránenie kliešťa významne znižujú riziko ochorenia. Konzumovať by sa malo iba pasterizované alebo prevarené mlieko (vírus sa inaktivuje pri 65 o C za 10 min). Pri kúpe mliečnych výrobkov od súkromníkov neslobodno zabudnúť na možnosť, že by mohli byť pripravené z nepasterizovaného (neprevareného) mlieka. Najjednoduchší, ale i najefektívnejší spôsob ochrany je očkovanie, ktoré sa všeobecne odporúča nielen pre skupiny obyvateľstva žijúcich alebo pracujúcich v oblastiach s vyššou aktivitou kliešťov, ale všeobecne pre celú populáciu, deti i dospelých. Na Slovensku sú registrované a v lekárňach bežne dostupné očkovacie látky proti kliešťovej encefalitíde, ktoré si možno po predložení receptu zakúpiť. Základné očkovanie pozostáva z troch dávok, pričom druhá dávka sa podáva 1 až 3 mesiace po prvej dávke a tretia dávka 9 až 12 mesiacov po druhej dávke. Pokiaľ sa očkovanie proti kliešťovej encefalitíde plánuje, najvhodnejšie je prvú dávku vakcíny podať ešte v zimných mesiacoch, teda ešte pred nástupom sezónnej aktivity kliešťov. Ak sa základné očkovanie začne v letných mesiacoch, vhodnejšie je druhú dávku vakcíny podať už za dva týždne po prvej dávke, aby sa rýchlejšie dosiahla ochranná hladina protilátok. Po základnom očkovaní pretrváva ochranný účinok imunizácie aspoň tri roky, preočkovanie sa teda odporúča vykonať po troch rokoch. Očkovacia látka sa všeobecne znáša, jej podanie je kontraindikované, okrem všeobecne platných kontraindikácií pre očkovanie s výnimkou osôb, ktoré sú alergické na vaječný bielok. Na bezprostrednú ochranu neočkovanej osoby pred expozíciou alebo po uhryznutí kliešťom (do 96 hodín) sa indikuje pasívna ochrana špecifickým imunoglobulínom (jedna dávka vakcíny nechráni pred ochorením na KE). Na Slovensku je zaočkovanosť populácie proti kliešťovej encefalitíde pomerne veľmi nízka. Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že vakcína sa poskytuje bezplatne iba osobám profesionálne vystaveným zvýšenému riziku nákazy tým, ktoré sú v priamom kontakte s vírusom KE (laboratórni pracovníci, pracovníci vykonávajúci odchyt kliešťov a pod.) a osobám pracujúcim v prírodných ohniskách kliešťovej encefalitídy. Očkovať by sa však mali aj osoby vystavené riziku akvirovania (získania) infekcie v prírodných ohniskách KE. Všeobecne sa však odporúča očkovanie každej osoby, ktorá o očkovanie proti kliešťovej encefalitíde požiada, pričom vakcínu si hradí žiadateľ sám. MUDr. EVA MÁDEROVÁ, CSc. 52

RYBÁR v marci Marec v našich podmienkach symbolizuje príchod jari, tá astronomická sa začína 21. marca. Zime však ešte nemusí byť koniec, najmä v severných regiónoch zvykne často ešte vládnuť celý mesiac. Inokedy zase poslušne zloží svoje zbrane a odovzdá štafetu jari. Snehová pokrývka a ľadový pancier sa pod čoraz silnejšími lúčmi pomaly roztápa a začína sa zobúdzať vegetácia. Po odchode ľadov a snehových vôd býva lov rýb pomerne úspešný. Pri zvýšených prietokoch a zakalenej vode sa ryby zdržiavajú v pokojnejších zátokách a tíšinách pri brehoch. K rybám, ktoré brali počas zimy, pribudne v závislosti od počasia aj pleskáč, mrena a boleň. Na ich lov použijeme lov na plávanú tak, aby sa nástraha ľahko kĺzala po dne alebo len nepatrne nad dnom. Tento spôsob si však vyžaduje vopred zistiť hĺbku vody v mieste, kde mienime loviť. V lipňových a pstruhových vodách naďalej platí zákaz lovu všetkých druhov rýb. Lov rýb je povolený v kaprových vodách, pričom je v marci denná doba lovu od 5. do 21. hodiny. Od 15. marca sa však začína zákaz lovu rýb na kaprových vodách (slepé, mŕtve a odstavené ramená, povrchové vody umelo vzduté v koryte vodného toku). Zákaz bude platiť až do 31. mája. V druhej polovici mesiaca môžeme teda loviť ryby iba v kaprových vodách, ktoré sú vodným tokom (tečúce vody). Naďalej možno loviť amura, beličku, červenicu ostrobruchú, karasa striebristého, ploticu červenookú, tolstolobika, síha, úhora, ostrieža a ostatné druhy bez času individuálnej ochrany. Postupne začína svoju aktivitu prejavovať úhor, pomerne čulou zostáva aj plotica a červenica. Pri rybolove praktizujeme naďalej zimné spôsoby a techniky lovu. Toto obdobie sa usilujeme využiť na opravu a údržbu rybárskeho náradia, zdokonalenie sa v športovom rybolove, prípadne na doplnenie výstroja na nadchádzajúcu sezónu. V marci sa konajú výročné členské schôdze a mestské konferencie, na ktorých by sme sa mali zúčastniť, pretože je to zväzová povinnosť každého člena. Nezabudnime, že členské schôdze a mestské konferencie sú najvyšším orgánom základnej organizácie, ktorá rozhoduje o všetkých dôležitých a zásadných záležitostiach týkajúcich sa jej života. Pri žiadosti o výnimku na skorší lov kapra by mali užívatelia prostredníctvom rybárskych hospodárov vytipovať iba tie vody, v ktorých nemôže dôjsť k poškodeniu prirodzenej reprodukcie rýb a iných živočíchov. Vzhľadom na to, že zarybňovacie plány boli predložené na schválenie už v minulom roku na obdobie troch rokov netreba vypracovávať nové. Pre organizácie, ktoré majú vlastné odchovné zariadenia je začiatok jari obdobím príprav na novú vegetačnú sezónu. Treba vykonať údržbu elektrických agregátov, podberákov, sietí a kadí. Vypustené rybníky sa po tzv. zimovaní musia vydezinfikovať, pričom je najvýhodnejšie použiť pálené a hasené vápno, ktoré sa aplikuje v množstve 50 kg.ha -1. Vápno má totiž viaceré pozitívne účinky, napriek jeho komplexným melioračným vplyvom ho však nemožno použiť všade a preto pred jeho aplikáciou odporúčame poradiť sa s odborníkmi. Ing. PETER BELEŠ Snímka autor ZAUJÍMAVOSTI MALEDIVY OHROZENÝ KO- RALOVÝ ÚTES. Dva a pol km dlhý korálový útes je magnetom pre potápačov z celého sveta. Žiaľ, ak sa nezmení správanie ľudí, hrozí mu zničenie, veď napríklad útvar s rozlohou 10 cm 2 si vyžaduje prácu nespočetného množstva koralov počas jedného roka. Výskumníci zistili, že títo neúnavní stavebníci, drobunké morské živočíchy, ktoré trpezlivo budujú svoj rozprávkový svet, sú veľmi citlivé už na dotyk ľudskej ruky, čo môže spôsobiť skazu celého útesu. Experti vyzvali účastníkov potápačských zájazdov, aby sa nedotýkali koralov. Okrem stále populárnejšieho potápačského turizmu ďalším faktorom spôsobujúcim úhyn koralov je všeobecné otepľovanie svetových morí. RAKÚSKO KONFLIKT PO- KRAČUJE. Pri rakúskej časti Bodamského jazera minulú jeseň napočítali 900 kormoránov, ktoré denne skonzumovali tisíce rýb. Šokovaní rybári sa rozhodli proti tomu niečo robiť. Na stretnutí vo vorarlberskom rybárskom stredisku sa zúčastnili predstavitelia príslušných úradov, rybárov, ochrancov prírody aj ornitológov. Proti používaniu poplašných zariadení vystúpili ornitológovia a ochrancovia prírody s argumentom, že by nerušilo iba kormoránov, ale aj tisíce odpočívajúcich divých kačíc. Úradníci sa dostali do konfliktu s rybárom, ktorý kormoránov znepokojoval rapkáčom a tlieskaním rúk. Pozorujúci ornitológ však konštatoval, že komfort ostatných vtáčích druhov to takmer vôbec nerušilo. Výsledok: na vorarlberskej časti Bodamského jazera ostalo iba 150 vtákov. Zaznel tam dokonca aj návrh vyrúbať všetky stromy, na ktorých môžu kormorány hniezdiť. USA PRÍČINA ÚHYNU VEĽ- RÝB. Výskumníčka Darlene Kettenová, uverejnila výsledok svojich pozorovaní, podľa ktorých príčinou masového úhynu veľrýb je narušenie ich orientačného zmyslu pôsobením vojenských rádiolokátorov a iných zvukov. Vyšetrovaním mozgu a vnútorného sluchového ústroja 16 veľrýb na brehu Bahamských ostrovov ukázalo prekrvenie, ktoré vzniká v dôsledku zvýšených frekvencií hluku. Vynára sa aj otázka, či škody neutrpeli aj iné morské živočíchy, napr. delfíny. KANADA VYSNÍVANÁ RYBAČ- KA. Krištáľovočistá voda, jazerá plné rýb vôkol vrchy so snehovými čiapkami, dych vyrážajúca krása riek s tiesňavami aj vodopádmi. Také pocity má návštevník rieky Yukon najmä počas tzv. indiánskeho leta v septembri. Na háčik rybárov sa dostávajú všetky druhy pstruhov, lososy a lipne. Na Yukone nie je problém na jednom stanovišti chytiť 50 aj viac rýb, ktoré sa takmer všetky dostávajú späť do vody. Počas rybačky na jazere Dezedeach nie sú nijakou zvláštnosťou sedemkilogramové miene a ešte ťažšie pstruhy. Často sa však stane aj to, že kým sa rybár usiluje dostať rybu na breh, uchmatne mu ju tuleň. FRANCÚZSKO ZNOVUOŽIVE- NIE LEGENDY. Vo vianočnom čísle istých francúzskych novín oživili starú legendu (mohla to byť aj vianočná rozprávka). Legendárny francúzsky kráľ Karol I. Veľký (747-814), ktorý na svojich panstvách vlastnil množstvo jazier, riek a rybníkov, raz v lete na letnom sídle Champ-le-Duc lovil v rybníku a na háčiku mu uviazla obrovská šťuka. Nádherná ryba sa mu natoľko zapáčila, že sa jej rozhodol darovať život. Na hlavu jej však pripevnil zlatý zvonček a podľa legendy, kto túto rybu uloví, bude z neho boháč. Aj keď ju dosiaľ nikto nechytil, legenda ďalej žije. Šťuka sa údajne naozaj občas vynorí a šťastlivci vraj vtedy počujú slabé zvuky zvončeka... 53

Kresba Vlado Javorský titul anglického šľachtica nepochybná pravda cirkevný hodnostár značka argónu 3. časť tajničky ohrada kód Tvrdošína plošná miera otec starého otca dieťa s výraznými voly (náreč.) očami a podobne Tréningové aplikačné centrum Peter Gossányi POMÔCKY: ZVAČEC, FACH IPOH KUPA 1. časť tajničky spojovací klinec zakvičanie ženské meno Zákonník práce 5. časť tajničky tvrdý magnetický materiál praobyvateľ Peru popínavá rastlina, pupenec podivenie, čudo odborník v etike ázijský medvedík drevená krhla (nár.) zápor jestvuješ 2. časť tajničky recepis oceán Malajzijské mesto Ľubomír Kotrha otázka na prvý pád nástroj na pluhu srknutie knokaut onedlho, v krátkom čase útržkovitá 4. časť tajničky hvizd, písknutie kód Kežmarku pálená hlina jestvujete násadec na flaute značka telúru roztavuj značka traktorov veľký stepný vták ázijský jeleň pre, česky časový úsek, doba ľahostajnosť (cit.) zacúval (kraj.) tadiaľ polodrahokam odborník pre ofsetovú tlač pracovný odbor pieza pera (bás.) tak je, dobre (angl. skr.) dá do ruky žrď na voze staroegyptský boh slnka zlietnutie Psychiatria? Môj starý splnil zlatej rybke tri želania! Vlado Javorský Vylúštenie tajničky z čísla 1/2004:... a treba nám kúpiť neprestreľné vesty. Výhercovia: Věra Dvorská, Praha 8, Marek Štibraný, Trnava a Zdena Žigová, Banská Bystrica. Vydavateľstvo PaRPRESS venuje výhercom knihy zo svojej produkcie. odborno populárny časopis pre poľovníkov a rybárov, ktorý vydáva SPZ, SRZ a Mgr. Ladislav Grman Vychádza vo vydavateľstve PaRPRESS s. r. o., P. O. Box 3, 820 05 Bratislava 25 - písomný kontakt. Redakcia: Koceľova 17, 821 08 Bratislava 2. Tel.: 02/5556 4791, 0903 425 729, 0905 441 337, distribúcia kníh a časopisu 02/5556 4792, fax 02/5556 4792. E-mail: parpress@micronet.sk http://www.netax.sk/~parpress/ Šéfredaktorka: Mgr. Júlia Drienovská julia.drienovska@micronet.sk Zástupca šéfredaktorky: PhDr. Ľubomír Trefný par.redakcia@micronet.sk Technický redaktor: Ing. Karol Végh parpress@micronet.sk Tlač: Slovenská Grafia a. s., 834 03 Bratislava- Krasňany. Redakčná rada: Časť poľovníctvo: Ing. Jozef Horváth (predseda), Ing. Marián Lipka, CSc., Ing. Karol Lacko, Ing. Marián Číž, Ing. Dušan Krajniak, JUDr. Jaroslav Puškáč, Ing. Blažej Beňačka, Anton Balčák, Ing. Štefan Štefík. Časť rybárstvo: Rudolf Harvánek, Ing. Ferdinand Baláž, Ing. Magdaléna Janoušová, Ing. Stanislav Géci, Ing. Tibor Jančok, Mária Hodasová. Vychádza 12-krát do roka, ročné predplatné v roku 2004 je 300,- Sk (platí len v prípade predplatenia cez redakciu!), cena jedného čísla 25,- Sk pre predplatiteľov, ktorí si časopis objednajú vredakcii. Cena jedného čísla vo voľnom predaji je 35,- Sk. Rozširuje Slovenská pošta, Mediaprint Kapa a iní distribútori. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta š. p. Individuálne a kolektívne objednávky prijíma aj redakcia PaR. Inzeráty a inzertné požiadavky posielajte na adresu redakcie. Redakciou neobjednané rukopisy, fotografie a farebné diapozitívy nevraciame. Preberanie článkov je možné len so súhlasom redakcie. Za pravdivosť údajov a obsah článkov zodpovedá autor. Redakcia uverejňuje aj články a názory s ktorých obsahom nemusí súhlasiť. Vydavateľ podľa zákona nie je zodpovedný za obsah a kvalitu inzerátov, ani za prípadne spôsobené škody. Indexové číslo: 49 466 Registračné číslo: MK 11/17 Podávanie novinových zásielok povolené č.j. 17-RP-12/98 Bratislava. Pošta 12 zo dňa 1. 1. 1998. 54