DIAGNOSTIKA ÚROVNE STATICKEJ ROVNOVÁHY U 5-6 ROČNÝCH DETÍ VICZAYOVÁ Ildikó 1 KONTRA József 2 KALINKA Peter 3 1 UKF Nitra - SR 2 Univerzita v Kaposvári - MR 3 SPU Nitra - SR V príspevku sa zaoberáme diagnostikou a porovnaním úrovne statickej rovnováhovej schopnosti u detí predškolského veku v troch vybraných materských školách. V jednotlivých súboroch sme zisťovali okrem medzipohlavných rozdielov aj vzťah medzi statickou rovnováhou a telesnou výškou. Sledované dáta boli registrované v priebehu školského roka 2006/2007. Kľúčové slová rovnováhová schopnosť, koordinačné schopnosti, predškolský vek, diagnostika Úvod Rovnováhová schopnosť patrí medzi základné koordinačné schopnosti. Významnú úlohu zohráva nielen v bežnom živote človeka, ale je aj limitujúcim faktorom výkonnosti vo väčšine športov. Měkota Blahuš (1983) charakterizujú túto schopnosť ako úsilie udržať rovnovážnu polohu v relatívne kľudnom postoji alebo pri veľmi pomalých pohyboch tela. Podľa Streškovej (2002) a Šimoneka ml. (2002) spočíva statická rovnováha v pociťovaní polohy a je základom všetkých motorických činností, nezávisle od toho, či sa vykonávajú v stoji, v ľahu (plávanie, sánkovanie) alebo v polohách strmhlav (stojka). Autori ďalej uvádzajú, že rovnováhu nemožno chápať ako absolútnu nehybnosť, ale ako neustály návrat, či kolísanie okolo ideálnej dráhy alebo bodu. Najvhodnejšie obdobie pre rozvoj statickej rovnováhovej schopnosti je podľa Šimoneka (2003) vek 8 12 rokov. Na Slovensku sa okrem spomínaných autorov venuje problematike koordinačných schopností ešte Kasa (2006), Junger (2000), Šimonek ml. (1997, 1998, 2004), Moravec Kampmiller Sedláček a kol. (2002), Halmová (2002), Doležajová- Lednický (2002), Kalinková (2006) a iní. O úrovni koordinačných schopností detí predškolského veku je v literatúre pomerne málo poznatkov. Nedostatok literárnych údajov o spomínanej problematike bol podnetom pre náš výskum. Vychádzajúc z poznatkov prác autorov nás zaujali tieto otázky: Aká je úroveň rovnovážnej schopnosti detí predškolského veku? Budú preukázateľné medzipohlavné rozdiely v jednotlivých skupinách v tomto vekovom období? Cieľom výskumu bolo výsledkami výskumného sledovania prispieť k rozšíreniu poznatkov o úrovni koordinačných schopností u 5-6 ročných detí s osobitným zreteľom na statickú rovnováhovú schopnosť. Hypotézy Pri formulácii hypotéz vychádzame z existujúcich teoretických a praktických skúseností v danej oblasti. Predpokladáme, že rozdiel v sledovanom vekovom období v úrovni statickej rovnováhy medzi jednotlivými skupinami nebude významný. Taktiež neočakávame
významné intersexuálne rozdiely v rámci skupín. Predpokladáme však významnú tesnosť vzťahu medzi telesnou výškou a úrovňou statickej rovnováhovej schopnosti. Úlohy výskumu 1. Testovaním zistiť úroveň statickej rovnovážnej schopnosti 5-6 ročných detí v troch vybraných materských školách a vzájomne ich porovnať. 2. Zistiť medzipohlavné rozdiely v jednotlivých sledovaných výberoch. 3. Zistiť mieru tesnosti vzťahu medzi statickou rovnovážnou schopnosťou a telesnou výškou. Metodika Do výskumného sledovania bolo zapojených 94 detí (n = 53 chlapcov a 41 dievčat) vo veku 5-6 rokov z dvoch Bratislavských MŠ a jednej MŠ zo Šamorína. Pred uskutočnením prieskumu sme zisťovali materiálne i personálne podmienky jednotlivých materských škôl. Materská škola L. Sáru disponuje malou telocvičňou, MŠ Haanová a MŠ Šamorín telocvičňu nemá, ale má k tomuto účelu prispôsobenú jednu veľkú miestnosť. Všetky tri materské školy majú však k dispozícii veľký dvor. Prierezové pedagogické sledovanie sme realizovali začiatkom septembra v rámci telovýchovných chvíľok v priestoroch vybraných materských škôl v školskom roku 2006/07. Meranie somatických ukazovateľov sa uskutočnilo začiatkom septembra za spolupráce pedagógov. U každého probanda bola štandardnými postupmi meraná telesná výška a hmotnosť, z ktorých sme vypočítali hmotnostno - výškový index (BMI). Úroveň rovnovážnej výkonnosti sme skúmali štandardizovaným testom Plameniak (Moravec Kampmiller Sedláček, 2002). Na spracovanie získaných údajov sme použili metódu matematickej štatistiky. Sledovaný súbor sme charakterizovali aritmetickým priemerom (x), smerodajnou odchýlkou (SD) a variačným rozpätím. Štatistickú významnosť stanovených premenných sme skúmali t-testom pre nezávislé výbery. Súvislosť medzi telesnou výškou a statickou rovnováhou sme zisťovali pomocou Pearsonovho korelačného koeficientu. Výsledky výskumu Vek detí sme vypočítali podľa tabuliek určenia decimálneho veku. Podľa tab. 1 bola teda nami sledovaná skupina z hľadiska veku absolútne homogénna. Tab. 1 Početnosť a priemerný vek sledovaných skupín skupiny n chlapci dievčatá dec. vek "A" - MŠ L. Sáru 27 14 13 5,35 "B" - MŠ Haanová 28 16 12 5,65 "C" - MŠ Šamorín 39 23 16 5,50 Spolu 94 53 41 V tab. 2 uvádzame prehľad štatistických charakteristík základných somatických ukazovateľov a priemerné hodnoty testu statickej rovnováhy Plameniak.
Tab. 2 Základné štatistické charakteristiky somatických ukazovateľov a testu Plameniak MŠ - Sáru n = 27 MŠ - Haanová n = 28 MŠ - Šamorín n = 39 ch.: n = 14 d.: n = 13 ch.: n = 16 d.: n = 12 ch.: n = 23 d.: n = 16 P.č Premenná x s x s x s x s x s x s 1. Dec. Vek 5,45 0,268 5,25 0,302 5,64 0,471 5,67 0,452 5,67 0,467 5,26 0,462 2. Tv (cm) 118 3,922 116,1 3,303 118 3,83 116 4,285 117,8 3,717 112,8 3,55 3. Th (kg) 22,27 3,594 20,29 2,251 21,58 2,428 19,98 1,932 22,09 2,557 19,69 1,778 4. BMI 15,95 2,151 15,1 2,035 15,55 2,025 14,94 2,129 15,9 1,411 15,47 1,041 5. Plameniak 36,95 24,68 23,71 10,97 22,87 9,44 18,72 12,57 15,54 13,09 18,63 23,23 V tab. 3 vidíme štatistické vyhodnotenie a významnosť rozdielov v úrovni statickej rovnováhy medzi pozorovanými výbermi. Štatisticky významné rozdiely sme zaznamenali na 0,5% hladine medzi skupinami A a B, a na 0,1% hladine medzi skupinami A a C. Medzi výbermi B a C sme významný rozdiel nezistili. Tab. 3 Štatistické porovnanie výsledkov testu statickej rovnováhy medzi jednotlivými skupinami porovnávané skupiny "Plameniak" t-test p % A - B 2,579 * p < 0,05 A - C 3,343 ** p < 0,01 B - C 1,132 N Domnievame sa, že príčinou štatisticky potvrdeného významného rozdielu v prospech skupiny A v dvoch prípadoch môžu byť rôzne telovýchovné aktivity, absolvované mimo povinných telovýchovných chvíľok v tejto skupine. Nepotvrdil sa nám teda predpoklad, že rozdiely medzi sledovanými súbormi budú štatisticky nevýznamné.
Obrázok 1 - Priemerné hodnoty úrovne statickej rovnováhy v jednotlivých skupinách chlapci dievčatá skup. "A" 23,71 36,95 skup. "B" 18,72 22,87 skup. "C" 18,63 15,54 (sec) 0 5 10 15 20 25 30 35 40 V hypotéze č.2 sme vyslovili predpoklad, že v tomto vekovom období neočakávame významné rozdiely v úrovni statickej rovnováhy medzi pohlaviami. Podľa obr. 1 chlapci skupiny A a B dosiahli v priemere lepšie výsledky v teste Plameniak ako dievčatá tých istých skupín. V skupine C bola priemerná výkonnosť statickej rovnovážnej schopnosti vyššia u dievčat. Ako však vidíme v tab. 4, tieto rozdiely nie sú významné. Môžeme teda konštatovať, že v našom súbore sme po štatistickom porovnaní výsledkov sledovanej premennej nepotvrdili signifikantný rozdiel medzi dievčatami a chlapcami. Tab. 4 Štatistická charakteristika a významnosť intersexuálnych rozdielov v teste Plameniak skup. pohlavie n x sd t-test p % "A" "B" "C" chlapci 14,00 36,95 24,68 dievčatá 13,00 23,71 10,97 chlapci 16,00 22,87 9,44 dievčatá 12,00 18,72 12,57 chlapci 23,00 15,54 13,09 dievčatá 16,00 18,63 23,23 1,78 N 1,00 N 0,53 N
V poslednej čiastkovej hypotéze sme predpokladali, že súvislosť medzi telesnou výškou a úrovňou statickej rovnováhy bude štatisticky významná. Po porovnaní priemerných hodnôt dvoch premenných sa však ukázalo, že vzťah medzi nimi je nesignifikantný. Tab. 5 Štatistické vyhodnotenie vzťahu medzi telesnou výškou a statickou rovnováhou v jednotlivých skupinách skupiny r p% "A" 0,224 N "B" -0,078 N "C" -0,074 N Záver V našej práci sme sa zamerali na sledovanie statickej rovnováhovej schopnosti 5-6 ročných detí. Hypotézy, ktoré sme si stanovili, boli potvrdené len čiastočne. V sledovaných súboroch probandov jednotlivých MŠ sme pri porovnávaní zaznamenali signifikantné rozdiely v dvoch prípadoch v prospech tej istej skupiny, čo pripisujeme športovým aktivitám vykonávaným mimo povinných telovýchovných chvíľok. V rámci jednotlivých skupín sme po porovnaní výsledkov nezistili významné intersexuálne rozdiely, čím sa potvrdila hypotéza č.2. Korelačná analýza nepotvrdila v sledovanom súbore významný vzťah medzi telesnou výškou a statickou rovnovážnou schopnosťou, čím sa nepotvrdila naša posledná čiastková hypotéza. Literatúra 1. DOLEŽAJOVÁ, L. LEDNICKÝ, A.: Rozvoj koordinačných schopností. Bratislava, 2002. 2. HALMOVÁ, N.: Rozvoj koordinačných schopností u detí predškolského veku vo vybraných materských školách. KDP, Bratislava, 2002. 3. JUNGER, J.: Telesný a pohybový rozvoj detí predškolského veku. Prešov: KHPV PU, 2000. ISBN 80-8068-003-5 4. KALINKOVÁ, M.: Porovnanie závislosti vybraných testov u moderných gymnastiek v dvoch rozdielnych podmienkach. In Diagnostika motoriky mládeže. Ostrava : OU, 2006 5. KASA, J.: Pohybové predpoklady a ich diagnostika. FTVŠ UK v Bratislave, 2006 6. MĚKOTA, K. BLAHUŠ P.: (1983): Motorické testy v telesné výchově. Praha, SPN, 1983. 7. MORAVEC et al.: Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť školskej populácie na Slovensku. Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, Bratislava, 2002, ISBN 80 89075-11-8 8. STREŠKOVÁ, E.: Rozvoj koordinačných schopností v športovej príprave mládeže. Zborník národného inštitútu športu. Bratislava, 2002, s. 87-96. ISBN 80-7098-353-1 9. ŠIMONEK, J.: Rozvoj koordinačných schopností v športovej príprave mládeže. Zborník národného inštitútu športu. Bratislava, 2002, s. 100-111. ISBN 80-7098-353-1 10. ŠIMONEK, J.ml. et al.: Monitorovanie úrovne koordinačných schopností školskej populácie vo 10-17 rokov. Tel. Vých. Šport, 1997, 1, s. 17-21. 11. ŠIMONEK, J. ml.: (1998): Hodnotenie a rozvoj koordinačných schopností 10-17 ročných chlapcov a dievčat. Nitra, UKF, 1998, ISBN 80-88901-25-1. 12. ŠIMONEK, J. ml.: Význam koordinačných schopností a ich rozvoj v športe. In: Nové trendy v oblasti rozvoja a diagnostiky koordinačných schopností. Prednáška na seminári NŠC 31.3.2004. Bratislava: NŠC, 2004