Umelecké techniky Airbrush Technika americkej retuše, ktorá má už viac ako storočnú tradíciu. Ide v podstate o nanášanie farebného pigmentu na podklad rozprašovaním (striekaním), čo umožňuje neopakovateľné farebné a grafické kreácie. Práve preto má širokú škálu uplatnenia v oblasti reklamného a umeleckého využitia. Ide o veľmi efektnú výtvarnú techniku, ktorou sa dá docieliť až fotografická ilúzia. Ako materiál sa používajú akrylátové farby s UV filtrami a niekoľko vrstiev bezfarebného laku s vysokým leskom.
Akryl a tempera Pre svoju schopnosť rýchle schnúť a pomerne vysokú farebnú kvalitu a krivosť sa hodí na expresívne a dynamické maľby.
Akvarel Akvarel patrí k ďalším maliarskym technikám. Používanie akrylových farieb sa v poslednom čase stalo taktiež veľmi populárnym. Toto médium na báze vodových farieb sa ľahko aplikuje, rýchlo vysychá a postupom času netmavne.
Olejomaľba Tradovalo sa, že olejomaľba, ktorá vytlačila fresku a tempery počas renesancie, bola vyvinutá v neskorom stredoveku flámskými bratmi menom Jan van Eyck a Hubert van Eyck. Pravdepodobne bola však táto technika vynájdená omnoho skôr.
Grafika Grafika je druh výtvarného umenia, ktorý prenáša kresbový prejav do hmoty a technologickým postupom rozmnožuje do formy grafických listov. Pojem grafika pochádza z gréckeho slova grafein, čo znamená kresliť. V širšom zmysle pod týmto pojmom rozumieme transportovanie videných, alebo zažitých foriem do sústavy línií, bodov a plôch. V užšom zmysle je to tvorivé prehodnotenie umelcovej voľnej kresby remeselným spracovaním v príslušnom materiáli, z cieľom vytvoriť jeden alebo viac odtlačkov. Grafika bola vo svojich počiatkoch hlboko závislá na maliarstve. Neskôr sa od neho oddeľovala a vďaka niektorým veľkým umeleckým osobnostiam prestávala byť iba prostriedkom reprodukovania malieb. Postupne vzniklo delenie grafiky. Jednak na grafiku pôvodnú a reprodukčnú, jednak na grafiku voľnú a úžitkovú. Pôvodná alebo originálna grafika je grafika, ktorá vznikla ručným spracovaním diela umelca a v obmedzenom náklade. Naproti tomu reprodukčná grafika vzniká za pomoci fotomechanických prostriedkov a jej cieľom je za použitia moderných metód rozmnožiť predlohu čo najvernejšie a v čo najväčšom množstve. Voľná grafika predstavuje grafiku, ktorá nemá žiadny priamy účel či určenie, ide o slobodné znázornenie umelcových predstáv do grafickej podoby. Užitočná grafika je zase viazaná na nejakú praktickú úlohu, napríklad výzdoba a ilustrácia knihy, plagát, exlibris, novoročenka a pod. Celkové množstvo výtlačkov z jednej dosky nemôže presiahnuť určitý limit, ak má byť každý z nich považovaný za originál. Tento limit závisí od použitej techniky. Pri suchej ihle a mezzotinte bol tento náklad stanovený do 50 kusov, pri lepte a podobných technikách do 100 kusov, ostatné rytiny do kovu a dreva, litografia a serigrafia do 200 kusov. Zvyčajne býva náklad oveľa nižší, ako maximálny povolený počet výtlačkov. Čím je výtlačkov menej, tým sú vzácnejšie.
Tlačové techniky Tlačové techniky možno rozdeliť na niekoľko skupín podľa rôznych techník: Podľa materiálu, podľa spôsobu spracovania a najpresnejšie a najpoužívanejšie je rozdelenie podľa toho, ako sú na tlačovej forme umiestnené tlačové elementy. Rozoznávame 4 skupiny špecifických grafických postupov: tlač z výšky alebo vysoká tlač - najstarší súbor tlačových techník. Jej princíp spočíva v tom, že sa obraz nakreslí na formu a miesta, ktoré sa nemajú otláčať sa mechanicky, prípadne chemicky odstraňujú. Na ostatné nevyhĺbené miesta sa nanesie tlačová farba a tieto miesta sa za primeraného tlaku otlačia na papier. Tlačová forma môže byť z najrôznejšieho materiálu. Techniky tlače z výšky sú drevorez, drevoryt (xylografia), rytina do Mässrovej dosky, linorez, linoryt razená technika (šrotová tlač), kovoryt (kovorez), olovoryt a originálna zinkografia. tlač z hĺbky alebo hĺbkotlač tlač z plochy alebo plošná tlač tlač cez sito, alebo sieťotlač, čiže pretlač
Litografia Litografia alebo kameňotlač patrí medzi grafické techniky, do skupiny tlače z plochy. Vynález a vývoj litografie sa pripisuje Čechovi Alojzovi Senefelderovi (1771-1834). Sám nebol výtvarníkom, ale jeho vynález si osvojili umelci ako Goya, Ingres, Toulouse-Lautrec a i.litografia je založená na princípe vzájomného odpudzovania mastnoty a vody. Základným materiálom je litografický kameň alebo kamenná doska s úplne rovným povrchom. Na litografický kameň sa kreslí litografickou ceruzkou, litografickým tušom a inými materiálmi. Pokreslené miesta určené na odtláčanie priťahujú mastnotu - prijímajú farbu. Miesta, ktoré sa neodtlačia, priťahujú vodu a odpudzujú tlačiarenskú farbu. Na navlhčený litografický kameň sa položí papier a odtláča sa pomocou tlačiarenského lisu. Litografický kameň je jemnozrnný vápenec, zo skupiny treťohorných vápencov. Litografický kameň sa ťaží v hĺbke dvoch až troch metrov v lomoch v Solenhofene v Bavorsku, v Porýnii, v okolí Verdunu, v Anglicku a v Severnej Amerike. Pre účely grafické sú najlepšie kamene Solenhofenské. Vynikajú čistotou zloženia, rovnomernou tvrdosťou a nie sú tak lámavé. Litografický kameň sa láme z horizontálnych vápencových vrstiev v blokoch hrubých 5 20 cm. Opracovávajú sa hneď na mieste. Čím je kameň tmavší, tým je tvrdší a lepší pre litografiu. Z chýb kameňov sú najobávanejšie vápenné škvrny a žily. Takéto kamene pri tlači a tlaku praskajú. Solenhofenské lomy dodávajú kamene už hotové, prirezané a pribrúsené v žiadanej hrúbke a výške. Rozmery najväčších kameňov sú až 82 110 cm. Ich váha sa pohybuje okolo 235 kg. Šedé kamene sú však drahšie ako žlté, pretože sú trvanlivejšie. Častým brúsením strácajú litografické kamene počas doby svoju silu, až sa stávajú tenké a vzrastá nebezpečie puknutia v stroji pri tlači. Litografický tuš je svojím zložením a chemickým pôsobením na kameň totožný s litografickou kriedou. Prítomnosť mydla v tuši pôsobí ako vaječný žĺtok v olejovej tempere. Mydlo zvyšuje mastnotu tušu, ale robí ho zároveň aj rozpustným vo vode. Táto vlastnosť umožňuje mastný tuš v pevnom skupenstve, vo vode utrieť a ľubovoľne ho riediť vodou.
Litografický tuš sa vyrába v tekutom aj tuhom skupenstve. Pre umeleckú litografiu je vhodnejší tuhý tuš, je výdatnejší a možno ho podľa potreby na miske rozotrieť vodou alebo terpentínovou silicou na ľubovoľnú hustotu.
Drevoryt Drevoryt alebo xylografia je jednak synonymum pre drevorytectvo, teda umeleckú grafickú techniku tlače z výšky vyvinutú v roku 1771 Thomas Bewickom, jednak tlačová platňa na takúto tlač, a jednak odtlačok zhotovený takouto tlačou. Od drevorezu sa odlišuje bohatšou modeláciou a tieňovaním.
Fotografovanie Fotografovanie je spoločenská, vedecká a technická disciplína, zaoberajúca sa zhotovovaním trvalých obrazových záznamov pomocou účinku svetla (žiarenia), prípadne praktická činnosť zaoberajúca sa fotografovaním, spracovaním a výrobou fotografií. Fotografia je aj papierová, prípadne iná forma zobrazenia obrazového záznamu. Digitálna fotografia, na rozdiel od filmovej fotografie, používa elektronické zariadenia na nahrávanie obrázkov v binárnej forme. Toto uľahčuje ich uloženie a úpravu na osobných počítačoch a taktiež schopnosť vidieť a vymazať nevydarené obrázky z fotoaparátu. Digitálne fotoaparáty už predstihli v predaji filmové fotoaparáty a zahŕňajú funkcie, ktoré na filmových fotoaparátoch neexistujú, ako napríklad schopnosť nahrávať video alebo zvuk Senzory čítajú vstup svetelných údajov, ako je luminozita a chromatická informácia a digitálna pamäť ukladá informácie obrazu. Fotoaparát je opticko-mechanické zariadenie slúžiace na vytváranie fotografií pomocou svetla. Základom fotoaparátu je uzavretá svetlo tesná komora s otvorom vybaveným šošovkami, ktorý sa nazýva objektív. V momente, keď je stlačená spúšť, uzávierka sa na určitý čas otvorí a umožní svetlu vniknúť do vnútra komory. V jej vnútri sa vždy nachádza určitý druh svetlo citlivej záznamovej vrstvy, na ktorú dopadajúce svetlo kreslí obraz. Miesto, kam dopadá toto svetlo sa nazýva matnica.
Pop-art Popart alebo pop-art (skratka z angl. popular art - populárne/ masové umenie ) je dominantný smer výtvarníkov 60. rokov 20. storočia, ovplyvnený populárnou kultúrou a komerčným umením, inšpirujúci sa veľkomestskou kultúrou a jej vizuálnymi prejavmi (fotografia, film, reklama, masmédiá, komiksy). Popart sa šíril okolo polovice 50. rokov nezávisle z dvoch umeleckých centier Londýna a New Yorku. Nadviazal na myšlienky dadaizmu. Hnutie je späté predovšetkým s americkým výtvarníkom Andym Warholom, ktorého rodina pochádza zo Slovenska. Medzi jeho dielami nájdeme opakujúce sa rady vyobrazení produktov a osobností, napr. plechovky Campbelovej polievky, fľaše CocaColy, obrazy Marylin Monroe a Elvisa Presleyho realizované technikou sieťotlače. K ďalším predstaviteľom patria J. Johns, C. Oldenburg, T. Wesselman.
Keramika Keramika je názov pre výrobky vyrábané zo sušenej a pálenej hliny. Glazúra Glazúra alebo hovorovo poleva je prášok rozrobený vo vode, ktorý sa nanáša na výrobky urobené na hrnčiarskom kruhu po prvom výpale. Ak je výrobok nafarbený alebo namočený v glazúre, tak sa začistí, spodok oškrabe (v peci by sa inak prilepil na pec) a dá do pece, v ktorej sa to páli pri 1000 C. Tam sa ten prášok nanesený na výrobku roztaví, a pre obsah kremičitanov sa vytvorí sklovitý povrch, ktorý neprepúšťa vodu.
Sochárstvo Sochárstvo je trojrozmerný druh umenia, ktoré na svoju prezentáciu používa formovanie pevného (rôzne druhy kameňov - najčastejšie mramor, kov, drevo), alebo plastického materiálu (keramika, sklo, porcelán...). Sochy z pevného materiálu (skulptúry) sú vyrábané tesaním, vyrezávaním, odlievaním do foriem, brúsením, rezaním, zváraním... Sochy z plastického materiálu (plastiky) sú spravidla formované modelovaním, po ktorom nasleduje tepelné spracovanie, ktorým sa dosiahne pevná štruktúra výsledného sochárskeho diela. Hlavným dielom sochárskeho vyobrazenia sú skulptúry, či plastiky. Princíp trojdimenzionálneho modelovanie predstáv tvorcov v sochárstve zahrňuje širokú škálu prezentácií. Medzi obecne považované druhy sochárskych diel patria: Voľné sochárske dielo - socha, ktorá je trojrozmerná a predstavuje model viditeľný zo všetkých uhlov s výnimkou podstavca. Sochy môžu byť figurálne, zobrazujúce osobu, zvieratá, alebo ich skupiny. U vyobrazení jednotlivcov to môžu byť: busty (sochárske portréty) jazdecké, či iné oslavné vyobrazenia významných postáv, či sochárske alegórie vzťahujúcej na určitú významnú udalosť. Voľné, trojrozmerné sochárske diela môžu byť aj nefiguratívne, zobrazujúce abstraktné vyjadrenie predstáv umelcov. Reliéf je sochárske dielo, ktoré je spojené s pozadím. Je to určitá forma prechodu medzi maliarskym vyobrazením a sochárstvom. Medzi základné typy reliéfov patria: Basreliéf, vypuklý reliéf, vtlačený reliéf (vlys). K sochárskym dielam patria aj klenoty a šperkárske diela.medzi sochárske diela sa zaraďuje aj umenie formovania priestranstiev (záhrad, parkov...) v exteriéroch. Spojením záhradnej (parkovej) architektúry s viacerými sochárskymi dielami a technikami sú budované sochárske parky. Kinetické sochárske diela, ktoré využívajú pohyby spôsobené fyzikálnymi javmi: fontány, ktoré využívajú trojdimenzionálne efekty pohybujúcej sa vody mobilné (pohyblivé) skulptúrne diela využívajúce efekty fyzikálnych javov.
Kresba Kresba je plošný lineárny záznam ceruzkou, uhľom, kriedou, perom apod. na papieri, textile a i. materiáloch s možnosťou kolorovania a lavírovania.
Lept Lept patrí medzi grafické techniky, do skupiny tlače z hĺbky. Základným materiálom pre lept je kovová doska (meď, zinok). Kresba sa tvorí pomocou kyseliny, ktorá leptá nechránené miesta kovovej dosky. Plochy, ktoré nemajú byť vystavené účinku leptadla sa pokryjú tenkou vrstvou špeciálneho krytu (látka podobná vosku). Zadná strana dosky a okraje sa pokryjú lakom. Do krytu sa grafickou ihlou vytvorí kresba tak, aby ihla prenikla na kov. Kovová doska sa neskôr uloží do roztoku kyseliny a odhalený kov sa leptá. Po vyleptaní sa kryt odstráni a doštička sa pokryje tlačiarenskou farbou. Pre tlač sa používa navlhčený papier a odtláča sa na hĺbkotlačovom tlačiarenskom lise.
Mezzotinta Mezzotinta alebo škriabaná rytina je grafická technika patriaca pod tlač z hĺbky. V medzinárodnom označení má symbol C7. Pri mezzotinte sa vytvára modelovacia kresba vyškrabávaním, čiže zosvetľovaním tmavej plochy medenej alebo mosadznej husto ozrnenej dosky. Na túto techniku sa najlepšie hodí medená doska hrúbky 1,5 až 2 mm, na ktorej sa vytvorí potrebná zrnitosť pomocou kolísky alebo skobliny. Je to oceľový polkruhový nôž s ostrím vybrúseným do jedného či viac radov zubov. Kolískou sa najprv rozbrázdi celá plocha dosky v štyroch základných smeroch a v brázdení sa pokračuje dovtedy, kým sa celý povrch dosky nejaví ako rovnomerne tmavý. Táto práca je pomerne namáhavá a zdĺhavá. Na urýchlenie práce možno použiť tzv. kotúčový zrnič. Ozrnený povrch sa potom pretrie slabým nánosom riedkej farby a to buď čiernej tempery, alebo tlačovej černe zmiešanej s lojom. Vybudovanie mezzitintovej kresby prebieha opačne ako pri ostatných hlbokotlačových technikách začína sa od tmavej cez poltóny k svetlejším partiám. Praktizujeme to väčšinou zoškrabovaním a vyhladzovaním zrna v miestach, ktoré sa majú tlačiť svetlejšie. Čím nižšie je zrno, tým menej farby udrží. Zrno sa zoškrabáva trojhrannou oceľovou škrabkou, ktorú držíme naplocho, takmer vodorovne, aby sa príliš nezarezávala do hĺbky. Opravy chybných miest sa robia opätovným rozdrvením skoblinou.
Suchá ihla Suchá ihla je umelecká grafická technika tlače z hĺbky známa už v 17. stor. Vyznačuje sa mäkkými líniami, malebnými tónmi plôch vytvorenými rytím grafickej ihly do mäkkej kovovej dosky. Technika suchej ihly je typ lineárnej rytiny, ktorá však namiesto rydiel používa oceľovú ihlu na vyrývanie do hladkého povrchu medenej, prípadne zinkovej dosky. Názov vznikol z toho, že sa jedná o suchý proces bez použitia kyseliny. Prvýkrát sa táto technika objavila už v 15. storočí u anonyma zvaného Majster Amsterdamského kabinetu, neskôr Majster rukopisu Wolfegger Hausbush. Významnejšie výsledky však touto technikou dosiahli Albrecht Dürer a Rembrant van Rijn. Aj v neskoršom období sa tejto technike venoval značný počet umelcov. Suchá ihla býva najčastejšie zasadená v drevenom držiaku a pri kresbe ju držíme ako ceruzku. Hĺbka rýh, ktoré takto vznikajú v kove je priamo úmerná tlaku vyvíjanému na ihlu a ostrosti jej hrotu. Po obidvoch stranách vrypu sa súčasne vytlačuje kov v podobe mierneho výstupku, tzv. grátku, ktorý je typickým prvkom tejto techniky. Pri vyfarbovaní rytín totiž zadržuje farbu na okrajoch čiar a často tak kreslí viac, ako farba obsiahnutá v priehlbinách. Vyrytá kresba potom vyzerá mäkko, bez ostrého ohraničenia a dostáva zamatový vzhľad. Kresba sa môže urobiť aj diamantom vsadeným v drevenej násadke. Opravy príliš tmavých častí rytiny sa vykonávajú škrabkou a hladítkom. Tlač suchej ihly by mal vykonať autor sám. Pri tejto technike možno zatieraním a nanášaním farby viac než pri iných technikách ovplyvniť kvalitu výtlačku. Grátok sa pri každom natieraní farby rýchlo znižuje a preto je možné vytvoriť celkový náklad najviac približne 30 otlačkov. Galvanické poocelenie dosky môže v malej miere pomôcť k zvýšeniu nákladu.
Tempera Tempera (lat.) je druh krycej vodovej farby. Zdroj: h ttp://www.predajobrazov.sk/main.php?act=home