ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Okresný súd Trnava Spisová značka: 13C/126/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110216932 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2110216932.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trnava, samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v právnej veci žalobcu: D. A., narodený XX.X.XXXX, bytom R. XX, K., v konaní zastúpeného advokátom Mgr. Matejom Czenkym, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, proti žalovaným: 1. Ing. V. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. XX, K., zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, so sídlom T. Tekela 23, Trnava a 2. Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpenému advokátskou kanceláriou SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova 28, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, t a k t o r o z h o d o l : I. Žalovaní 1 a 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 307,47 eura ako náhradu škody, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaní 1 a 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 40.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením do 30. dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1 a 2, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 3.365 eur ako náhradu nákladov a tiež sumu 165.969,59 eura ako náhradu nemajetkovej ujmy, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu nahradili trovy konania. Svoj nárok žalobca odôvodňoval tým, že dňa X.X.XXXX o 18.00 hod. v K. na ulici P. pred rodinným domom č. XX, došlo k dopravnej nehode tak, že žalovaný 1 vyšiel von k svojmu pred domom odstavenému osobnému motorovému vozidlu zn. X., EČ: K., na ktorom otvoril dvere vodiča vozidla, vošiel do vozidla za účelom si z tohto niečo zobrať, pričom pri opätovnom vystupovaní z vozidla sa dostatočne nepresvedčil, či tak môže bezpečne urobiť, následkom čoho pri otváraní dverí vodiča vozidla ich spodným rohom narazil do okoloidúceho bicykla na ktorom sa viezla poškodená T. A., narodená XX.X.XXXX, vo svojom jazdnom pruhu popri odstavenom vozidle žalovaného 1 k ul. O.. Po náraze dverí žalovaného 1 poškodená T. A. po strate stability počas jazdy spadla z bicykla hlavou na cestu, pričom došlo k ťažkému zraneniu poškodenej T. A., utrpela prasklinu záhlavia lebky, v oblasti pravého záhlavia krvácanie pod pavúčnicu, pomliaždenie mozgu a pod. Poškodená bola prevezená do nemocnice v Trnave, avšak následne stratila vedomie, upadla do kómy a aj napriek operácii zraneniam, ktoré utrpela v dôsledku tejto dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX o 9:30 hod. podľahla. Dňa XX.X.XXXX bolo žalovanému 1 vznesené obvinenie pre prečin usmrtenia. Žalobca je manželom poškodenej T. A., nebol účastníkom dopravnej nehody. Žalovaný 1 mal v čase predmetnej dopravnej nehody riadne uzatvorenú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so

žalovanou 2. Žalobca preto kontaktoval podaním zo dňa 31.7.2009 žalovanú 2 a vyzval ju na náhradu nákladov spojených s úmrtím poškodenej T. A. a tiež k náhrade nemajetkovej ujmy. Žalovaná 2 odpovedala listom zo dňa 14.10.2009 a vyzvala žalobcu na zaslanie podkladov k vyčísleniu náhrady škody. Žalobca tak učinil listom zo dňa 23.10.2009. Žalovaná 2 listom zo dňa 6.10.2009 žalobcovi oznámila, že uplatnené nároky budú posúdené a uhradené až po doručení právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní. Listom zo dňa 10.6.2010 žalobca zároveň vyzval k náhrade nákladov a nemajetkovej ujmy aj žalovaného 1, ktorý však žalobcu odkázal na poisťovňu. Žalobca si nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy riadne a včas uplatnil aj v rámci trestného konania, a to jednak náhradu nákladov v sume 3.490 eur a nemajetkovú ujmu v sume 165.969,59 eura. Náhrada nákladov, spojených s úmrtím poškodenej T. A., ktoré žalobca požaduje na žalovaných pozostáva z položiek: pohrebné služby v sume 310,03 eura, pohrebné služby v sume 12,28 eura, cintorínske služby - nájomné v sume 35,55 eura, cintorínske služby v sume 151,288 eura, cintorínske služby - základ hrob v sume 162,65 eura, náklady na pohreb - farár v sume 13,27 eura, náklady na liečbu zosnulej v sume 125,12 eura, náklady za pomník v sume 1.991,63 eura, oblečenie pre zosnulú a jej rodinu v sume 207,36 eura, kvety na pohreb v sume 147,05 eura, fotoslužby v sume 6,64 eura, kríž v sume 2,16 eura, náklady za telefón v sume 199,92 eura, celkom teda v sume 3.365 eur. Žalobca k jednotlivým uplatneným položkám predložil príjmové pokladničné doklady a faktúry, pričom dôvodil, že nie na všetkých dokladoch je uvedené jeho meno, pretože nebol schopný všetky veci okolo pohrebu zabezpečiť osobne, väčšinu vecí zabezpečoval jeho syn Roman A. a jeho manželka, s tým, že žalobca im poskytol finančné prostriedky na zaplatenie jednotlivých položiek. Z tohto dôvodu, je na viacerých dokladoch uvedený J. A. prípadne F. A., pričom v skutočnosti všetky položky zaplatil žalobca. Žalobca zároveň požadoval zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165.969,59 eura, keď svoj nárok opieral o ustanovenia 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a dôvodil, že právo na ochranu súkromia, resp. rodinného života jednoznačne zahŕňa tiež právo fyzických osôb vytvoriť a udržovať vzťahy s ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, pričom protiprávnym zásahomdopravnou nehodou bolo uvedené právo porušené zásahom značnej intenzity, keď žalobca stratil svoju manželku. Trauma, ktorá mu vznikla bude prakticky neodstrániteľná z jeho citového života, ktorý v dôsledku uvedenej udalosti už nikdy nebude úplne normálny, pričom náprava následkov dopravnej nehody podľa ustanovenia 13 ods. 1 OZ by bola nedostačujúca. Preto sa žalobca domáha priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa 13 ods. 2 OZ. Predčasnou smrťou manželky žalobcu privodenou v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a konaním žalovaného 1 došlo k vážnej ujme žalobcu, mimoriadne traumatizujúcej skutočnosti v jeho živote, ktorá je nezvratná a svojou povahou neodstrániteľná. V čase dopravnej nehody žil žalobca s manželkou v spoločnej domácnosti v šťastnom a spokojnom manželstve. Poškodená sa nadštandardne starala o spoločnú domácnosť, ako aj o svojho manžela a deti. Počas svojho života so žalobcom vychovali dve deti, ktoré sú už dospelé. Pre žalobcu je mimoriadne ťažké vyrovnať sa psychicky so smrťou svojej milovanej manželky, navyše v takom veku. Smrťou manželky žalobca stratil akúkoľvek možnosť naďalej byť súčasťou všetkých bežných či výnimočných situácií v živote svojej manželky. Ani požadovaná finančná kompenzácia nemôže v žiadnom prípade zhojiť bolesť, ktorou žalobca trpí. Suma, ktorú si žalobca uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy je výsledkom jeho duševného a psychického stavu, vnútorných pocitov, ale nikdy v skutočnosti nemôže nahradiť stratu manželky. Táto udalosť zanechá v živote žalobcu trvalé následky, ktoré možno len ťažko akýmkoľvek možným spôsobom úplne odstrániť. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenie 420 ods. 1 a 3 OZ, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorej sa môže zbaviť len vtedy ak preukáže, že škodu nezavinil. Ďalej poukazoval na ustanovenie 427 OZ, ktoré upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Dôvodil, že v rovine občianskoprávnej je princíp zodpovednosti koncipovaný ako zodpovednosť objektívna, bez ohľadu na zavinenie. V prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby je objektívna zodpovednosť za výsledok, čo znamená, že občianskoprávna sankcia vzniká na objektívnom základe, a teda nastúpenie tejto zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Žalovaný 1 zavinenie skutku popieral, podľa neho k zraneniu poškodenej nedošlo v dôsledku jeho protiprávneho konania, preto žalobou uplatnený nárok žalobcu na náhradu nákladov, náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy neuznával. Ďalej poukazoval na nedôvodnosť výšky náhrady nákladov vynaložených žalobcom v celkovej sume 3.365 eur, ako aj na nedôvodnosť uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobu žalobcu navrhoval zamietnuť.

Žalovaný 2 uviedol, že pokiaľ ide o náhradu škody, rozsah zodpovednosti poisteného žalovaného 1 na dopravnej nehode dňa X.X.XXXX je pre žalovaného 2 jedným z podstatných faktorov určujúcich rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že rozsah povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva z 4 ods. 2 z. č. 381/2001 Z. z., z ktorého je zrejmé, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je krytá a nesúvisí s dojednaným povinným zmluvným poistením, neexistuje preto právny titul, na základe ktorého by mal žalovaný 2 plniť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch. V časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch preto vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2, ktorý ako poisťovateľ vozidla je povinný poskytnúť žalobcovi ako poškodenému náhradu škody vzniknutej v dôsledku predmetnej dopravnej nehody v prípade zodpovednosti žalobcu, pričom rozsah tejto náhrady vymedzuje 4 z. č. 381/2001 Z. z. V zmysle tohto ustanovenia žalovaný 2 nie je povinný za žalovaného 1 poskytnúť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s úmrtím manželky žalobcu, v zmysle 469 ods. 2 OZ, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. V zmysle 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. sa primerané náklady spojené s pohrebom určia podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania a náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eura. V zmysle 101 ods. 3 z. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu smrti manželky žalobcu, je suma náhrady nákladov spojených s pohrebom najviac 50.000 Sk, pričom na zvýšenie tejto sumy platí 94 ods. 4 z. č. 461/2003 Z. z. rovnako. Žalobca si však uplatňuje náhradu nákladov súvisiacich so zriadením pomníka v sume 1.991,63 eura, teda v niekoľkonásobne vyššej sume ako je maximálna suma náhrady určená všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto náklady spojené so zriadením pomníka prevyšujúce sumu 663,88 eura sú síce nákladmi na zriadenie pomníka, avšak už nie primeranými nákladmi, a teda žalobca ako poškodený nemá nárok na ich náhradu. Žalobca si taktiež uplatňuje náhradu ostatných nákladov spojených s pohrebom, avšak vo vyššej sume ako je suma určená podľa 101 ods. 3 z. č. 461/2003 Z. z., tieto prevyšujúce náklady sú síce nákladmi spojenými s pohrebom, avšak už nie primeranými nákladmi, a teda žalobca ako poškodený, nemá nárok na ich náhradu. Žalobca tiež nepreukázal súvislosť uplatnených nákladov na telekomunikačné služby v celkovej výške 199,92 eura s úmrtím manželky, teda oprávnenosť jeho nároku na náhradu týchto nákladov voči žalovanému 1. Žalobu žalobcu navrhoval vzhľadom na uvedené, v celom rozsahu zamietnuť. Uznesením č. k. 13C/126/2010-87 zo dňa 2.6.2011 bolo predmetné konanie prerušené do právoplatného skončenia trestného konania na Okresnom súde Trnava vedenom pod sp. zn. 4T/80/2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.7.2011. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý však následne vzal podané odvolanie späť, na základe čoho Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/172/2011-106 zo dňa 3.4.2012 odvolacie konanie zastavil. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaných 1 a 2, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to uznesením o vznesení obvinenia ČVS: ORP-116/OVK-TT-2009Po zo dňa 30.6.2009, záznamom z dopravnej nehody zo dňa X.X.XXXX, oznámením o úmrtí, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 2.12.2008, zo dňa 7.4.2009, zo dňa 3.12.2008, faktúrou č. XXXX/XXXX, vyúčtovaním č. XXXX/XX/XX, vyúčtovaním č. XXXX/XX/XX, pokladničnými dokladmi predloženými žalobcom na č. l. 26 až 35 spisu, originálmi pokladničných dokladov z pripojeného trestného spisu sp. zn. 4T/80/2010, faktúrami za telefonické hovory mobilných operátorov Slovak Telekom a.s. a Orange Slovensko a.s., oboznámil sa s obsahom pripojeného trestného spisu sp. zn. 4T/80/2009, oboznámil sa s obžalobou Okresnej prokuratúry Trnava č. k. 2Pv 893/08-56 zo dňa 8.11.2010, trestným rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 4T/80/2010-273 zo dňa 30.6.2011, uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 6To/57/2011-298 zo dňa 23.2.2012, oznámením Generali Slovensko poisťovňa a.s. o poskytnutej náhrade zo dňa 19.7.2012, znaleckým posudkom znalca Ing. X. A., PhD. č. XX/XXXX podaným v trestnej veci sp. zn. 4T/80/2010 ako aj výsluchom znalca Ing. X. A., PhD., pričom zistil nasledovný skutkový stav: Z rozsudku Okresného súdu Trnava v trestnej veci č. k. 4T/80/2010-273 zo dňa 30.6.2011 vyplýva, že Ing. V. M. (žalovaný 1) bol uznaný vinným, že dňa X.X.XXXX v čase asi o 17:55 hod. v K. na P. ulici pred rodinným domom č. XX vystupoval z miesta vodiča tam zaparkovaného motorového vozidla zn. X.

XXX, EČ: K., odstaveného pri pravom okraji cesty v smere jazdy, pričom bol pri vystupovaní otočený chrbtom k vozovke a dostatočne sa nepresvedčil, či môže z vozidla vystúpiť bez ohrozenia bezpečnosti iných účastníkov cestnej premávky, otvoril dvere na strane vodiča vozidla, ktorými narazil do pravej strany bicykla, ktorý viedla poškodená T. A., ktorá v tom čase prechádzala popri zaparkovanom vozidle, ktoré mala po svojej pravej strane, v dôsledku čoho došlo k pádu poškodenej T. A. na vozovku, pri ktorom utrpela odreninu nosa bez známok zlomeniny nosových kostí, prasklinu pravého záhlavia lebky s krvácaním pod pavúčnicu s ložiskami pomliaždenia mozgu, ktorým zraneniam počas hospitalizácie vo fakultnej nemocnici Trnava dňa XX.XX.XXXX podľahla; čím spôsobil inému z nedbanlivosti smrť, a preto bol za prečin usmrtenia odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, so skúšobnou dobou jedného roka. Poškodený D. A. (žalobca) bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v konkrétnom prípade je nesporné a nepopierateľné, že obžalovaný (žalovaný 1) sa nachádzal v odstavenom, zaparkovanom osobnom motorovom vozidle a pri vystupovaní z miesta vodiča sa napriek tomu, že bol otočený chrbtom k vozovke dostatočne nepresvedčil, či môže vystúpiť z vozidla bez toho, aby tým ohrozil bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky. Obžalovaný, ktorý má dlhoročné vodičské skúsenosti, nakoľko je držiteľom vodičského oprávnenia od r. 2001, musel vedieť, že pri otvorení dverí vozidla smerom do vozovky, môže ohroziť bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, Obžalovaný svojím konaním porušil ustanovenie 23 ods. 1 z. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Otvorením dverí na strane vodiča narazil do pravej strany bicykla jazdiacej T. A. a v priamej spojitosti s nárazom dverí vozidla do pravej strany bicykla došlo k jej pádu, čím jej spôsobil zranenie, ktorému v nemocnici neskôr podľahla. Súd pri ustaľovaní viny obžalovaného vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku znalca Ing. X. A., PhD. Na obhajobu obžalovaného súd uviedol, že z analýzy nehodového deja zo znaleckého posudku vyplýva, že spôsob jazdy cyklistky popri vozidle bol nesprávny, nakoľko cyklistka nedodržala minimálny bočný odstup od stojaceho vozidla. Za minimálny bočný odstup možno považovať vzdialenosť medzi dvermi vodiča a bicyklom cca 73 cm. Obžalovaný sa však mal pred tým, ako vystupoval z auta presvedčiť, či otvorením predných dverí pri vystupovaní z vozidla neohrozí nielen svoju bezpečnosť, ale i bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky, aby zbytočne neprišlo k ohrozeniu na ľudských životoch, ako aj k poškodeniu majetku. Povinnosť pri otváraní dverí pred vystúpením z vozidla preveriť situáciu v okolitej cestnej premávke otočením hlavy, resp. pohľadom do spätného zrkadla, patrí k základným povinnostiam vodiča, ktorá u dlhoročných a skúsených vodičov už musí byť zautomatizovaná. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/57/2011-298 zo dňa 23.2.2012 bolo odvolanie obžalovaného Ing. V. M. a poškodeného D. A. zamietnuté. Z odôvodenia tohto uznesenia vyplýva, že zo znaleckého posudku znalca z odboru dopravy Ing. X. A., PhD. je zrejmé, že argumentácia obžalovaného, že pri vystupovaní z vozidla pootvoril dvere len o dva až tri centimetre je neakceptovateľná. Za týmto účelom znalec vykonal vyšetrovací pokus, pričom bolo zistené, že dvere sa otvorili pri vystupovaní obžalovaného vo väčšom rozsahu, a to až o cca 40 cm. Podaním zo dňa 6.9.2012 žalobca vzhľadom na čiastočnú úhradu nákladov zo strany žalovaného 2 zobral svoju žalobu čiastočne späť, a to v sume 1.045,56 eura a zároveň vzal čiastočne späť žalobu aj v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to v sume 95.969,59 eura. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, súd rozsudkom č. k. 13C/126/2010 zo dňa 21.11.2012 konanie v časti nároku o náhradu nákladov do výšky 1.045,56 eura a v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 95.969,59 eura zastavil, pričom predmetný výrok nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2013. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 2.319,44 eura titulom náhrady škody a sumy 70.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca uviedol, že trvá na svojich uplatnených nárokoch, nakoľko následkom dopravnej nehody dňa X.X.XXXX zomrela jeho manželka, pričom za tento skutok bol žalovaný 1 v trestnom konaní uznaný vinným a odsúdený. Žalovaný 1 mal v čase dopravnej nehody uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným 2. Žalobca žil s manželkou 40 rokov, bol na nej závislý a jej smrťou utrpel veľkú ujmu. Svoj návrh vzal späť v časti o zaplatenie sumy 1.045,56 eura titulom náhrady škody, vzhľadom na to, že žalovaný 2 poukázal túto sumu na účet žalobcu. Žalovaný 2 pritom pôvodne uznal nároky žalobcu v

celkovej výške 1.573,32 eura, avšak túto sumu krátil o pohrebné poskytnuté Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia a tiež ju krátil o 30% z titulu spoluviny poškodenej v zmysle ust. 441 OZ. S krátením tejto umy však žalobca nesúhlasil, nakoľko nebolo relevantným spôsobom preukázané, že by poškodená T. A. mala akýkoľvek podiel viny na predmetnej dopravnej nehode. Zo znaleckého posudku Ing. A. nevyplýva, že by bola technika jazdy T. A. neprávna. Znalec to uvádza len ako jednu z alternatív, pričom s touto polemizuje. Zo znaleckého posudku a trestného rozsudku jednoznačne vyplýva, že k dopravnej nehode došlo z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného 1. Vo vzťahu k ostatným položkám, ktoré poisťovňa žalobcovi neuhradila - náklady na liečbu zosnulej, náklady na lieky, na telefón, žalobca uviedol, že na úhrade týchto nákladov trvá. K námietke žalovaného 2 o absencii jeho pasívnej legitimácie v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca uviedol, že jeho pasívna legitimácia je aj ohľadom tohto nároku daná. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 72/166/EHS zo dňa 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel, obvykle sa nachádzajúcich na jeho území, je pokrytá poistením. S použitím eurokonformného výkladu pojmov náhrada škody, škoda na zdraví v zmysle ustanovenia 4 ods. 1, 4 ods. 2, 4 ods. 4 a 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (smernica Rady 90/232/EHS, 84/5/EHS), ako aj s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah v osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel, sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody za ktorú možno priznať náhradu podľa 13 ods. 2 a ods. 3 OZ. Náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné v širšom ponímaní v súlade s právnymi predpismi EÚ považovať za škodu na zdraví podľa 4 ods. 2 písm. a) z. č. 381/2001 Z. z., teda jednoznačne spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia. Dôvodil, že protiprávnym konaním žalovaného 1 došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti v zmysle 11 OZ v spojitosti s ustanovením 13 OZ. Posúdenie výšky nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu v zmysle vykonaného dokazovania. V čase dopravnej nehody mal žalobca 65 rokov, s manželkou žili sami dvaja v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili a jej strata ho hlboko zasiahla. Manželmi boli 42 rokov, vychovali dvoch chlapcov, ktorí sú už samostatní. Žalobca uviedol, že bol na manželku veľmi citovo naviazaný, doteraz veľmi psychicky trpí stratou manželky. Manželka sa starala pred nehodou o celú domácnosť, varila, upratovala, preto si žalobca teraz musí najímať osoby, ktoré mu pomáhajú v domácnosti. Manželka sa starala aj o vnúčatá. Žalobca má narušený spánok, pravidelne každý týždeň chodí na cintorín na hrob manželky a plače. Hoci v predchádzajúcich obdobiach bol veľmi činnou osobou, ťažko znáša útrapy života bez manželky. Zhoršili sa mu aj zdravotné výsledky v súvislosti s cievami, vysokým krvným tlakom a obličkami. Žalobca má doteraz problémy s kĺbami v súvislosti s poškodením nervov, vzhľadom na jeho psychický stav. Do dôchodku odišiel v roku 2003, avšak pracoval ešte tri roky po smrti manželky. S manželkou mali plány na dôchodok, že si ho budú užívať v kľudnom prostredí, bez nejakých zásadných povinností, čo však nehoda prekazila. Pokiaľ ide o jednotlivé uplatnené náklady na ošatenie, náklady liečenia poškodenej, žalobca poukazoval na dôkazy vykonané v trestnom konaní, ako aj v tomto konaní. Pridržiaval sa pôvodného návrhu, ktorý bol čiastočne upravený dňa 6.9.2012, iné dôkazy k uvedenému neuvádzal. Pokiaľ ide o náklady liečenia jednotlivé uplatnené položky boli vynaložené v čase, keď bola manželka žalobcu v nemocničnom ošetrení. Mal za to, že tieto náklady boli vynaložené účelne, pretože jeho manželka bola dva a pol mesiaca v kóme, navštevovali ju v nemocnici a poskytovali starostlivosť aj prostredníctvom vecí, ktoré žalobca uplatnil ako liečebné náklady, resp. náklady na jej očistu. Pokiaľ ide o náklady na telefonické hovory, tieto telefóny sa používali a náklady na telefonické hovory skutočne vznikli, čo však žalobca nevedel bližšie preukázať, faktúry za telefonické hovory boli vystavené na nevestu žalobcu. Pokiaľ ide o oblečenie, toto oblečenie bolo použité pre žalobcu, jeho dvoch synov a ich manželky, čo je najbližšia rodina poškodenej. Uviedol, že pančuchy boli pre nevesty synov poškodenej, tričko v sume 238 Sk bolo pre žalobcu, odevy z C&A opasok a bunda v sume 2.346 Sk boli určené pre žalobcu, pánske prádlo v sume 275 Sk bolo pre žalobcu, obuv v sume 1.990 Sk bola určená pre žalobcu, tričko od spol. Zara v sume 399 Sk bolo pre nevestu a šaty od spol. Orsay v sume 1.920 Sk boli určené pre nevestu. Trval na podanom návrhu a žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaní 1 a 2 sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.319,44 eura ako náhradu nákladov a rovnako sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť mu sumu 70.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poukazoval na to, že situácia, v ktorej sa ocitol bola pre neho stresujúca, pretože bol odkázaný na svoju manželku, ktorá mu varila, prala, starala sa o domácnosť,

poberala dôchodok z ktorého spoločne aj s jeho dôchodkom žili. Úmrtím manželky sa mu prevrátil celý život, takže sa nevedel o seba postarať, zostal sám. Žalovaný 1 uviedol, že z trestného rozsudku vyplýva, že na dopravnej nehode mala spoluvinu aj poškodená. Cyklistke bolo vytýkané, že nezachovala potrebný odstup od motorového vozidla, v danom prípade mal byť odstup 73 cm od uvedeného vozidla, pričom cyklistka išla vo vzdialenosti 40 cm od vozidla. Poukazoval tiež na to, že poškodená nemala povinnú výbavu - prilbu. Žalovaný 2 predovšetkým poukazoval na nesprávny spôsob konania poškodenej T. A. a potrebu zohľadniť primeranosť priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, nielen vo vzťahu k osobe poškodenej a žalobcu, ale taktiež k osobe a situácii žalovaného 1 a taktiež k okolnostiam za akých došlo k vzniku dopravnej nehody. V zmysle doterajšej judikatúry náhrada nemajetkovej ujmy nemá predstavovať úplnú náhradu všetkých strát, ktoré utrpela poškodená osoba, ale má predstavovať len určitú satisfakciu za vzniknutý stav, príp. zmiernenie následkov vzniknutého stavu. Žalobcom považované odškodnenie je podľa žalovaného 2 neprimerane vysoké, nielen vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, ale aj vzhľadom na doterajšiu judikatúru v prípadoch priznávania náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku úmrtia fyzickej osoby pri dopravnej nehode. Priznané odškodnenia sa pohybujú v sumách max. 10.000-20.000 eur, ale len výnimočne vo vyššej sume, ale aj v týchto výnimočných prípadoch suma neprevyšuje čiastku 30.000 eur. Pokiaľ ide o nárok na náhradu liečebných nákladov, podľa žalovaného 2 nejde o nevyhnutne a účelne vynaložené náklady v súvislosti s liečbou poškodenej, resp. ide o náklady v rozpore vzhľadom na všeobecne záväzné právne predpisy určujúce výšku primeranosti nákladov a resp. o náklady vynakladané treťou osobou odlišnou od žalobcu. Žalovaný 2 ďalej nesúhlasil s eurokonformným výkladom pojmov náhrada škody a škoda na zdraví v zmysle ustanovení z. č. 381/2001 Z. z. a teda, že by sa nemajetková ujma mala považovať za súčasť náhrady škody na zdraví. Dôvodil odlišnosťou práva na náhradu škody na zdraví a práva na náhradu nemajetkovej ujmy, keď každé z uvedených práv je samostatným právom ničím nesúvisiacim s druhým z uvedených práv. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy je upravené v 11 až 17 OZ upravujúcich ochranu osobnosti, právo na náhradu škody na zdraví je upravené v 420 až 450 OZ. Odlišnosť oboch práv potvrdzuje aj odlišný režim premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy a práva na náhradu škody na zdraví, pretože kým právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, právo na náhradu škody sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej, resp. trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Účelom náhrady škody je odškodnenie vzniknutej ujmy, zatiaľ čo účelom náhrady nemajetkovej ujmy je poskytnutie satisfakcie za takýto neoprávnený zásah, nie však odškodnenie vzniknutej ujmy. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy, preto nie je súčasťou práva na náhradu škody na zdraví. Ak by sa náhrada nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody mala posudzovať ako súčasť náhrady škody na zdraví, uvedené by muselo platiť pre všetky prípady náhrady škody na zdraví, nielen pre náhrady škody na zdraví vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody. Smernica EÚ je normatívnym aktom, adresovaným členským štátom a nie občanom, jednotlivcom, či orgánom členských štátov, preto je záväzná len pre členské štáty avšak len pokiaľ ide o dosiahnutý výsledok a nie pokiaľ ide o formu či metódy použité členskými štátmi na dosiahnutie určeného výsledku. Jednotlivcom nevznikajú priamo zo smernice žiadne práva či povinnosti, práva a povinnosti im vzniknú len z vnútroštátnych predpisov obsahujúcich implementáciu smernice. Ak členský štát neimplementuje smernicu včas do svojho vnútroštátneho poriadku, zodpovedá za uvedený stav orgánom EÚ, jednotlivci sa však nemôžu domáhať práv zo smernice ani v takomto prípade. Smernice uvádzané žalobcom upravujú otázky poistenia zodpovednosti za majetkovú škodu a škodu na zdraví vzniknutú v dôsledku dopravnej nehody, vôbec sa nezmieňujú o náhrade nemajetkovej ujmy. Nadväzujúce smernice používajú aj pojem ujma na zdraví, avšak nikdy nie ujma spôsobená zásahom do osobnostných práv. Preto nie je správny záver žalobcu, že v zmysle ním uvádzaných smerníc je náhrada nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody súčasťou náhrady škody na zdraví. Eurokonformný výklad pojmov náhrada škody na zdraví a náhrada nemajetkovej ujmy je neprípustným extenzívnym výkladom zákona. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy, nie je v žiadnom prípade súčasťou práva na náhradu škody na zdraví. Opakovane preto namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa žalovaného na veci nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora vo veci C-22/12 zo dňa 24.10.2013, v ktorom Súdny dvor zaujal názor, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného škodcu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor teda v žiadnom

prípade nevyslovil názor, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v každom členskom štáte zahŕňa aj poskytovanie náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do osobnostných práv pozostalých. V slovenskom právnom poriadku úprava zodpovednostného vzťahu škodca - poškodený neobsahuje žiadnu zmienku o nahrádzaní nemajetkovej ujmy. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká z iného ako zodpovednostného vzťahu. Právna úprava povinného zmluvného poistenia neobsahuje žiadnu zmienku o vzťahovaní sa poistenia na nemajetkovú ujmu spôsobenú tretím osobám poisteným. V zmysle slovenskej právnej úpravy má povahu náhrady nemajetkovej ujmy poskytovanej na základe zodpovednosti škodcu náhrada škody na zdraví, ktorá je upravená vnútroštátnym právom a je zahrnutá do rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súdny dvor nemá kompetenciu na podávanie výkladu vnútroštátnych právnych noriem, poskytuje len výklad právnych predpisov EÚ. Je oprávnený vysloviť záver, že individuálny vnútroštátny akt je v rozpore s príslušnou smernicou, avšak v predmetnej veci Súdny dvor nevyslovil, že rozsah povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle z. č. 381/2001 Z. z. (vecná škoda a škoda na zdraví) je v rozpore s príslušnými smernicami a v žiadnom prípade nevyslovil záver, že v zmysle z. č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný z povinného zmluvného poistenia odškodňovať aj náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej zásahom do osobnostných práv poškodených. Žalovaný poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Prahe sp. zn. 36C/16/2004, ktorý rozhodol v súlade s vyššie uvádzaným, ďalej na rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 21C/15/2011-480, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/176/2012 zo dňa 26.9.2013, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/171/2012 zo dňa 15.5.2013 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 zo dňa 17.1.2012. Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. X. A., PhD., č. XX/XXXX, vypracovaného pre potreby trestného konania ČVS: ORP-180/DI-2008 vyplýva, že možno konštatovať, že Ing. M. otvoril dvere vodiča v čase, kedy prechádzala popri vozidle bicyklistka, pričom v dôsledku kontaktu dverí s bicyklom, došlo k pádu bicyklistky. Z výpovede Ing. M. vyplýva, že sa nepresvedčil, či sa za ním pohybuje iný účastník cestnej premávky. Vzhľadom na to, že vozidlo X. stálo vo vozovke a vzhľadom k šírkovým pomerom na vozovke, bolo opodstatnené, aby pasažier vystupujúci z vozidla X. pred otvorením dverí vyhodnotil situáciu vedľa svojho vozidla. Vzhľadom k uvedenému možno spôsob vystupovania Ing. M. považovať za nesprávny. Z analýzy nehodového deja vyplýva, že bicyklistka sa pohybovala tesne pri vozidle X. do cca 40 cm od obrysu vozidla. Z technického hľadiska nie je možné vyhodnotiť, či tesne pred zrážkou boli dvere vodiča úplne zavreté, alebo čiastočne otvorené. V oboch prípadoch bol však spôsob jazdy bicyklistky popri vozidle nesprávny, nakoľko bicyklistka nedodržala minimálny bočný odstup od stojaceho vozidla. Za minimálny bočný odstup možno považovať vzdialenosť medzi dverami vodiča a bicyklom cca 73 cm. Technickú príčinu dopravnej nehody znalec vyhodnotil pre dva varianty. Variant A vychádzal zo stavu, že tesne pred zrážkou boli dvere vodiča vozidla X. pootvorené, potom by pri dodržaní bezpečného bočného odstupu bicyklistky od pootvorených dverí nedošlo k zrážke. V takomto prípade, boli technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody dva nezávislé prvky, a to nesprávny spôsob otvorenia dverí Ing. M. a nesprávna technika jazdy bicyklistky. Nesprávny spôsob otvorenia dverí Ing. M. bol tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a nesprávna technika jazdy bicyklistky bol tým prvkom nehodového deja, ktorý bicyklistke znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Variant B vychádzal zo stavu, že tesne pred zrážkou boli dvere vodiča vozidla X. úplne zavreté, potom by pri dodržaní bezpečného bočného odstupu bicyklistky od pootvorených dverí k zrážke došlo. V takomto prípade bol technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody iba nesprávny spôsob otvorenia dverí Ing. M.. Technika jazdy bicyklistky síce nebola správna, ale ani pri správnej technike jazdy by bicyklistka dopravnej nehode zabrániť nemohla a preto nesprávna technika jazdy bicyklistky (nedodržanie bezpečného bočného odstupu od vozidla X.) nemá vplyv na technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody. Znalec Doc. Ing. X. A., PhD. v konaní uviedol, že pre potreby trestného konania vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Posudok vypracoval v dvoch variantoch, z dôvodu, že bol opis deja iba z jednej strany. Predpokladal, že mohli nastať aj iné podmienky v situácii pred nehodou, a to za predpokladu, že dvere by boli zatvorené pred danou udalosťou. Technicky sa podľa znalca nedá zistiť, či boli dvere na vozidle otvorené alebo zatvorené. Variant A, spočíva v tom, že dvere vozidla boli čiastočne pootvorené v prípade, že jedna noha je už von z vozidla. Variant B posudku obsahuje dej za predpokladu zatvorených dverí. Najpravdepodobnejšou situáciou je tá, že bicyklistka prechádzala tesne popri vozidle a v tom čase sa na aute otvorili dvere, týmto došlo ku kontaktu medzi cyklistikou a vozidlom. Otvorenie dverí na

aute podľa jeho názoru nebolo veľmi pomalé, pretože bolo zadokumentované poškodenie na spodnej časti dverí vozidla - zobrazené na strane 15 znaleckého posudku, kde je roh dverí zatlačený smerom do vnútra, toto je možné vysvetliť tak, že dvere sa otvárajú a vtedy dôjde k nárazu bicykla. Pokiaľ ide o spôsob jazdy cyklistky, táto v prípade, že by bola videla, že ide oproti vozidlo, mala buď spomaliť jazdu alebo zastať, kým vozidlo prejde. Spôsob jazdy cyklistky nebol správny, nakoľko nedodržala bezpečný odstup od vozidla vo vzdialenosti približne 73 cm, pričom sa pohybovala približne v rozpätí asi 40 cm. V predmetnom mieste nebola plná čiara, preto bola možnosť vytvorenia bezpečného odstupu od auta. V užších priestoroch ulice táto situácia zvádza na nedodržanie väčšieho odstupu od motorového vozidla, to však neznamená, že to je správne. Z uznesenia Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Trnava zo dňa 30.6.2009 vyplýva, že bolo vznesené obvinenie žalovanému 1 za prečin usmrtenia poškodenej T. A. pri dopravnej nehode dňa X.X.XXXX. Zo záznamu z dopravnej nehody zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že dňa X.X.XXXX o 18.00 hod. došlo v K. na ulici P., pred rodinným domom č. XX k dopravnej nehode medzi účastníkmi - žalovaným 1 a T. A., pričom z popisu dopravnej nehody vyplýva, že žalovaný 1 mal pri otváraní dverí vodiča vozidla naraziť do pravého pedála bicykla zn. Liberta cyklistky A., ktorá jazdila na bicykli po ul. P. smerom k ul. O. a táto jazdila vo svojom jazdnom pruhu popri odstavených vozidlách priamym smerom, pričom po náraze spadla z bicykla vľavo hlavou k stredu cesty. Pri dopravnej nehode došlo k ťažkému zraneniu cyklistky. Z oznámenia o úmrtí vyplýva, že poškodená T. A. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.12.2008 vystaveného J. A. vyplýva úhrada sumy za základ hrob č. XX/XXX v sume 4.900 Sk t. j. 162,65 eura; z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.12.2008 vyplýva úhrada Rímskokatolíckemu farskému úradu za pohreb T. A. v sume 400 Sk, t. j. 13,28 eura; z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 7.4.2009 vystaveného D. A. vyplýva úhrada za pomník v sume 1.991,63 eura; z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.12.2008 vystaveného J. A. vyplýva úhrada pohrebných služieb v sume XX,XX eura; z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.12.2008 vystaveného J. A. vyplýva úhrada pohrebných služieb v sume 310,03 eura (vyúčtovaných Pohrebnou službou - PIETA faktúrou č. XXXX/XXXX), z vyúčtovania č. XXXX/XX/XX zo dňa 2.12.2008 vystaveného RIGSTAV, spol. s r.o. vyplývajú náklady na cintorínske služby v sume 35,55 eura, z vyúčtovania č. XXXX/ XX/XX zo dňa 2.12.2008 vystaveného RIGSTAV, spol. s r.o. pre J. A. vyplývajú náklady na cintorínske služby v sume 151,288 eura; z pokladničného dokladu X. B. zo dňa X.XX.XXXX vyplýva úhrada fotoprác v sume 200 Sk, t. j. 6,64 eura; z dvoch pokladničných dokladov Kvetinárstvo Sophia zo dňa 1.12.2008 vyplýva úhrada nákladov na umelé a rezané kvety v sume 3.550 Sk, t. j. 117,84 eura a v sume 880 Sk, t. j. 29, 21 eura, spolu teda 147,05 eura; z pokladničného dokladu Spolok svätého Vojtecha zo dňa 3.12.2008 vyplýva úhrada nákladov za kríž v sume 65 Sk, t. j. 2,16 eura; z pokladničného dokladu zo dňa 28.11.2008 vyplýva úhrada za 2 x dámske pančuchy v sume 70 Sk (t. j. 25 Sk + 45 Sk), t. j. 2,32 Sk; z pokladničného dokladu H &M zo dňa 30.11.2008 vypláva úhrada za tričko v sume 238 Sk, t. j. 7,90 eura; z pokladničného dokladu C&A zo dňa 30.11.2008 vyplýva úhrada za opasok, doplnky a bundu v sume spolu 2346 Sk, t. j. 77,87 eura; z pokladničného dokladu C&A zo dňa 30.11.2008 vyplýva úhrada za pánske prádlo v sume 275 Sk, t. j. 9,13 eura; z pokladničného dokladu MH OBUV s.r.o. zo dňa 2.12.2008 vyplýva úhrada za pánsku spoločenskú obuv v sume 1.990 Sk t. j. 66,06 eura; z pokladničného dokladu ZARA Slovakia s.r.o. zo dňa 30.11.2008 vyplýva úhrada za tričko v sume 399 Sk, t. j. 13,24 eura; z pokladničného dokladu ORSAY zo dňa 30.11.2008 vyplýva úhrada sumy 929 Sk, t. j. 30,84 eura; z pokladničného dokladu Lekáreň VITA zo dňa 9.9.2008 vyplýva úhrada sumy 409 Sk, t. j. 13,57 eura za lieky Corsodyl, Menalid K a Peggy gel; z pokladničného dokladu LIDL v.o.s. zo dňa 20.9.2008 vyplýva úhrada sumy 21,90 SK, t. j. 0,73 eura za sprchovací gél Wild Splash; z pokladničného dokladu LIDL v.o.s. zo dňa 30.9.2008 vyplýva úhrada sumy 21,90 SK, t. j. 0,73 eura za sprchovací gél Wild Splash; z pokladničného dokladu Lekáreň MAX TT s.r.o. zo dňa 8.10.2008 vyplýva úhrada sumy 264 Sk, t. j. 8,76 eura za Nutridrink; z pokladničného dokladu Lekareň Marianum zo dňa 9.10.2008 vyplýva úhrada sumy 195 Sk, t. j. 6,47 eura za kozmetiku Menalid; z pokladničného dokladu Lekamed s.r.o. zo dňa 10.10.2008 vyplýva úhrada sumy 177 Sk, t. j. 5,88 eura za liek Citrovital; z pokladničného dokladu Lekáreň farmacia zo dňa 13.10.2008 vyplýva úhrada sumy 369,50 Sk, t. j. 12,27 eura za Nutridrink; z

pokladničného dokladu Lekareň Marianum zo dňa 13.10.2008 vyplýva úhrada sumy 109 Sk, t. j. 3,62 eura za Peggy gel; z pokladničného dokladu Lekáreň Farmacia zo dňa 24.10.2008 vyplýva úhrada sumy 528 Sk, t. j. 17,50 eura za 10x Nutridrink; z pokladničného dokladu LIDL v.o.s. zo dňa 24.10.2008 vyplýva úhrada sumy 21,90 Sk, t. j. 0,73 eura za sprchový gél sen.passion; z pokladničného dokladu Lekáreň Marianum zo dňa 28.10.2008 vyplýva úhrada sumy 439,50 eura, t. j. 14,59 eura; z pokladničného dokladu Drogéria-kozmetika Kabárová zo dňa 28.10.2008 vyplýva úhrady sumy 25 Sk, t. j. 0,83 eura za hubku kúpeľovú, z pokladničného dokladu Lekáreň Farmacia zo dňa 24.11.2008 vyplýva úhrada sumy 248,50 eura, t. j. 8,25 eura za Peggy mentol a dermo-chlorop; z pokladničného dokladu Lekáreň MAX- TT s. r.o. vyplýva úhrada sumy 490,50 Sk, t. j.16,28 eura za lieky Corsodyl, Menalid K a Masážny gel; z pokladničného dokladu Lekáreň Vita zo dňa 24.10.2008 (ktorého originál je v pripojenom spise sp. zn. 4T/80/2010) vyplýva úhrada sumy 160,50 Sk, t. j. 5,33 eura za lieky; z pokladničného dokladu Lekáreň Vita (ktorého originál je v pripojenom spise sp. zn. 4T/80/2010) zo dňa 12.11.2008 vyplýva úhrada za lieky v sume 288 Sk, t. j. 9,56 eura. Z faktúry č.xxxxxxxxxx vyhotovenej dňa 4.9.2008 a vystavenej na meno F. A. a pripojeného ústrižku poštového peňažného poukazu vyplýva zaplatenie sumy 1.102 Sk, t. j. 36,58 eura za hlasové služby F. A.; z faktúry č.xxxxxxxxxx vyhotovenej dňa 4.10.2008 a vystavenej na meno F. A. a pripojeného ústrižku poštového peňažného poukazu vyplýva zaplatenie sumy 2.291 Sk, t. j. 76,05 eura za hlasové služby F. A.; z faktúry č.xxxxxxxxxx vyhotovenej dňa 26.8.2008 a vystavenej na meno F. A., vyplýva predpis sumy na zaplatenie 1.364 Sk, t. j. 45,28 eura; z faktúry č.xxxxxxxxxx vyhotovenej dňa 25.9.2008 a vystavenej na meno F. A., vyplýva predpis sumy na zaplatenie 1.266 Sk, t. j. 42,02 eura. Z oznámenia o náhrade zo dňa 19.7.2012 vyplýva, že žalovaný 2 v rámci likvidácie nárokov na náhradu škody z dopravnej nehody dňa X.X.XXXX, uznal zo žalobcom uplatnených nárokov nasledovné: náklady na pomník v sume 663,88 eura, nájomné na hrobové miesto v sume 35,55 eura, úprava hrobu - základ pre jeden hrob v sume 162,65 eura, cintorínske služby 151, 29 eura, pohrebné služby 322,31 eura, Rímskokatolícky farský úrad 13,28 eura, kvetinová výzdoba + fotoslužby 153,69 eura, jedna tretina výdavkov na smútočné ošatenie v sume 70,67 eura, spolu teda uznal celkové náklady v sume 1.573,32 eura, avšak z týchto odpočítal pohrebné poskytnuté Sociálnou poisťovňou v sume 79,67 eura a 30% spoluvina poškodenej v zmysle 441 OZ (nesprávna technika jazdy T. A.), t.j. sumu 448,09 eura. Žalobcovi tak z povinného zmluvného poistenia plnil sumu celkom 1.045,56 eura. Žalovaný 2 neuznal náklady na liečbu zosnulej, náklady na lieky, ktoré neboli predpísané ošetrujúcim lekárom na recept, účtovné doklady za sprchovacie šampóny a náklady za telefón, pretože nepovažoval za splnenú podmienku účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením podľa 449 OZ. Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 13C/126/2010-152 zo dňa 21.11.2012, ktorým žalovaných 1 a 2 zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.319,44 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 70.000 eur žalobu zamietol, žalovaných 1 a 2 zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania, konanie v časti nároku na náhradu nákladov do výšky 1.045,56 eura a v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 95.969,59 eura zastavil, žalovaných 1 a 2 zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za žalobu v sume 139 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaných 1 a 2 zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania štátu v sume 106,71 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti náhrady nákladov žalobcu tak, ako bola uplatnená v žalobe, a to v súvislosti s nákladmi spojenými s úmrtím poškodenej T. A., a ktorá bola uplatnená v celkovej výške 3.365 eur, avšak v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby bola táto pohľadávka znížená na sumu 2.319,44 eura. Trestným rozhodnutím proti žalovanému 1 bola daná jeho zodpovednosť za vznik predmetnej škody v zmysle 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2 zodpovedá za predmetnú škodu z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle 440 Občianskeho zákonníka. Možnú spoluvinu zo strany poškodenej v zmysle 441 Občianskeho zákonníka súd nezohľadnil, pretože nebolo preukázané jednoznačne, že by bola škoda spôsobená aj zavinením poškodenej. V časti uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu súd žalobu zamietol, pretože ustanovenia 11 až 17 Občianskeho zákonníka upravujú ochranu osobnosti, ktorá nesúvisí s náhradou škody na zdraví inej osoby, teda náhrada nemajetkovej ujmy sa neposudzuje ako súčasť náhrady škody na zdraví, a to nielen pre náhradu škody na zdraví vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody.

Súd konanie zastavil v časti nároku na náhradu nákladov do výšky 1.045,56 eura a v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 95.969,59 eura v ktorej časti vzal žalobca žalobu späť a žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili. Žalobca v podanom odvolaní voči tomuto rozsudku poukazoval na to, žalobcovi vznikla nemajetková ujma úmrtím jeho manželky v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1. Žalobca tak bol významným spôsobom ukrátený o rodinný život, v dobe úmrtia manželky práve vstupovali do dôchodkového veku, tešili sa na spoločné chvíle, radosť z vnúčeniec. Po smrti manželky žalobca upadol do letargie, stratil chuť do života. Konaním žalovaného 1 tak bola narušená celistvosť rodiny žalobcu, bolo zasiahnuté do jeho rodinného a súkromného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné. Žalovaný 1, v podanom odvolaní poukazoval na to, že súd nezohľadnil spoluzavinenie poškodenej, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že nedodržala bezpečný bočný odstup od vozidla žalovaného 1 a jej spôsob jazdy nebol správny, v prípade jeho dodržania by k nehode nedošlo. Rovnako je potrebné zohľadniť, že poškodená nebola vybavená na jazdu na bicykli povinnou výbavou - prilbou. Žalovaný 2 v odvolaní poukazoval na to, že súd sa vôbec nevysporiadal s namietanými skutočnosťami, že žalobcom uplatnená náhrada prevyšuje sumu nákladov určenú príslušnými všeobecne záväznými predpismi ako sumu primeraných nákladov spojených s pohrebom a tiež že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nákladmi na telekomunikačné služby a úmrtím poškodenej. Poukazoval na 469 ods. 2 OZ a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojitosti s 101 ods. 3 a 94 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorých primerané náklady spojené s pohrebom sa uhrádzajú sumou najviac 50.000,- Sk, náklady na zriadenie pomníka a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eura. Žalobcovi bola priznaná suma niekoľkonásobne vyššia, zo strany žalobcu nešlo o primerané náklady, a preto nemá právo na ich náhradu. Žalobca nepreukázal súvislosť uplatnených nákladov na telekomunikačné služby vo výške 199,92 eura s úmrtím poškodenej. Žalobca nesúhlasil s možnosťou spoluzavinenia poškodenej, teda že ak by poškodená dodržala bezpečný odstup od vozidla, tak by k nehode nedošlo, ako ani s argumentom, že poškodená nebola v čase dopravnej nehody vybavená povinnou výbavou. Žalobca si uplatnil náhradu škody podľa 420 ods. 1 OZ, táto mu v súvislosti so zriadením pomníka vznikla vo výške 1.991,63 eura, bez ohľadu na ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. Náhrada škody spôsobená telekomunikačnou prevádzkou bola dostatočne preukázaná, žalobca využíval telefón výlučne na zariaďovanie záležitostí súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou o manželku a následne súvisiacich s pohrebom. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24 Co/101/2013-180 zo dňa 21.5.2013 bol tento rozsudok, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, zrušený a vec bola súdu v zrušenom rozsahu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené, súd prvého stupňa správne vec právne posúdil, keď skonštatoval, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody došlo k vzniku škody, za ktorú nesie zodpovednosť žalovaný 1, v zmysle 420 ods. 1 Obč. zákonníka titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu, pričom otázka vzniku zodpovednosti za škodu nebola ani medzi účastníkmi sporná. Súd prvého stupňa však neskúmal, či bola daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného 1 a vznikom škody, a to vo vzťahu ku každej jednej uplatnenej položke, tiež sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného 2, ktorý poukázal na to, že žalobcom uplatnená náhrada prevyšuje sumu nákladov určenú príslušnými všeobecne záväznými predpismi ako sumu primeraných nákladov spojených s pohrebom, poukazujúc na 469 ods. 2 OZ a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojitosti s 101 ods. 3 a 94 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorých primerané náklady spojené s pohrebom sa uhrádzajú sumou najviac 50.000,- Sk (t.j. 1.659,70 Eur), náklady na zriadenie pomníka a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 Eur. Súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal ani s otázkou prípadného spoluzavinenia zo strany poškodenej v zmysle 441 OZ. Prvostupňový súd ďalej nepriznanie žalobou uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil len tým, že táto súvisí s ochranou osobnosti, avšak nesúvisí s náhradou škody na zdraví inej osoby, ide o odlišný režim týchto práv, avšak takéto odôvodnenie je v rozpore s ust. 157 ods. 2 O.s.p. a postupom prvostupňového súdu došlo tým k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Odvolací súd bol s poukazom na ustanovenia 11 a 13 OZ toho názoru, že v danom

prípade došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcu chráneného 11 OZ, ktorého súčasťou je i rodinný život, kedy z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá dopadá na zostávajúcich členov rodiny, takže primeraným zadosťučinením v danom prípade je i náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle 13 ods. 2 OZ. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení OZ o ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv. postmortálna ochrana) je ich osobným záujmom, ide o najbližších príbuzných, manžela, deti, rodičov. Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Satisfakcia prichádza do úvahy v prvom rade v podobe morálnej, napr. ospravedlnenie. Nárok na priznanie finančnej satisfakcie - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy len vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd vždy vychádzať - a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za akých došlo k neoprávnenému zásahu. Právo na náhradu škody v zmysle 420 a nasledujúcich OZ a uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu osobnosti sú celkom svojbytné a samostatné nároky, ktorým OZ poskytuje osobitnú ochranu a preto uplatnenie práva na náhradu škody nedoplňuje, nerozširuje, ani nenahrádza uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu osobnosti. Preto ak prvostupňový súd v podstate uzavrel, že poskytnutím nárokov žalobcovi z titulu náhrady škody boli vyčerpané jeho zákonné nároky v súvislosti s úmrtím jeho manželky, zároveň vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho ani nevykonal navrhnuté dôkazy. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného 2 vo vzťahu k uplatneným nárokom vyplývajúcim z náhrady škody a vo vzťahu k uplatnenému nároku náhrady nemajetkovej ujmy, odvolací súd dal do pozornosti prvostupňovému súdu uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/127/2010 zo dňa 8.11.2011, ktorým tento súd predložil podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vec Súdnemu dvoru Európskej únie na riešenie prejudiciálnych otázok: I. má sa článok 1 ods. 1 smernice Rady 90/232 EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v spojení s čl. 3 ods. 1 smernice 72/166 EHS vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava (akou je právna úprava vyplývajúca z 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a 6 zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za škodu způsobenú provozem vozidla), podľa ktorej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepokrýva nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peňažnej forme, spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla? II. V prípade takej odpovede na prvú otázku, že uvedená právna úprava nie je v rozpore s právom Spoločenstva, majú sa ustanovenia 4 ods. 1, 4 ods. 2, 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za škodu způsobenú provozem vozidla vykladať tak, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v súlade sa článkom 1 ods. 1 smernice Rady 90/232 EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v spojení s čl. 3 ods. 1 smernice 72/166 EHS priznal nárok na nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ako poškodeným aj v peňažnej forme? Súd zároveň prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Krajský súd v Prešove poukázal na to, že rozhodnutia súdov Slovenskej republiky o tejto otázke nie sú jednotné. Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k. 11Co 12/2009-370 zo dňa 3. marca 2010 zaujal nasledovný názor: S použitím eurokonformného výkladu pojmov náhrada škody, škoda na zdraví v ust. 4 ods. 1, 4 ods. 2, 4 ods. 4 a 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel - sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa 13 ods. 2 a 3 OZ, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa 13 ods. 2 a 3 OZ preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa cit. zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva iný názor vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 168/2009 z 20. apríla 2009: Povinnosť poisťovne na plnenie z