Magma žeravotekutá silikátová tavenina + prchavé zložky Vzniká vo vrchnom plášti (zriedka v spodnej kôre) Teplota 650 1300 C Pri vystupovaní k povrchu chladne a kryštalizuje
Iba malá časť magmy prenikne v podobe lávy až na zemský povrch. Väčšina magmatickej hmoty stuhne ešte v útrobách Zeme.
Časť magmatických pochodov, odohrávajúcich sa pod povrchom Zeme, sa nazýva plutonizmus. Proces rozpínania magmy pod zemským povrchom sa nazýva intrúzia. Magma počas svojho podpovrchového pohybu sa dostáva do chladnejších časti zemskej kôry a postupne tuhne. Vytvára pritom rozličné typy intruzívnych magmatických telies. Plutonizmus sa len zriedkavo podieľa navznikuaktívnych morfoštruktúr. Stáva sa to len v prípadoch, keď magma prenikne pomerne blízko k zemskému povrchu (ale naň neprenikne), pričom sa zároveň vyklenie zemský povrch nad vytvárajúcim sa intruzívnym magmatickým telesom.
Ak sa magme podarí preniknúť až na zemský povrch, dochádza k vulkanizmu. Na rozdiel od plutonizmu sa vulkanizmus v plnej miere zúčastňuje formovania aktívnych morfoštruktúr, a preto sa tieto magmatické procesy nazývajú aj vulkanické geomorfologické procesy. Výsledkom ich činnosti sú vulkanické morfoštruktúry, ktoré patria medzi skupinu aktívnych morfoštruktúr.
Miesto na zemskom povrchu, kadiaľ vystupuje magma, sa nazýva vulkanické centrum. Spravidla ním je sopka - sp, ale miestami dochádza k prieniku magmatickej hmoty aj cez rôzne štrbiny a pukliny v zemskej kôre. Od vuklanické centra (od krátera krsopky) smeruje dovnútra Zeme sopečný komín (sopúch - so). Zabezpečuje prívod magmy z magmatického krbu - mk ležiaceho v hĺbke 5-10 km pod zemským povrchom do vulkanického centra. Sopečný komín sa zvyčajne rozvetvuje do bočných sopečných komínov, ktoré smerujú do kráterov parazitických sopiek - ps. kr ps ps sp so mk
efúzie - výlevy lávy explózie - výbuchy
- Vylievanie magmy na zemský povrch. Efúzie produkujú efuzívne geomorfologické formy, napríklad efuzívne sopky, lávové prúdy a lávové príkrovy.
- spôsobuje vyšší obsah plynov a pár v láve. Explóziami vznikajú explozívne geomorfologické formy, napríklad krátery, explozívne kaldery a tufové pokrovy.
havajská erupcia, strombolská erupcia, vulkánska erupcia, Pokojná, neexplozívna Vulkanická aktivita peléeska erupcia, Mierna vulkanická akti- Vita, trvajúca nepretržite 2,5 tis. rokov islandská erupcia, Vysokoexplozívna aktivita po období dlhšieho pokoja plíniovská erupcia Kyslá magma upcháva kráter, plyny a pary unikajú bočnými trhlinami Opakované výlevy bazaltovej lávy, tvorba plošných výlevov a prúdov Extrémne silné explózie Z centrálneho krátera Po období pokoja katmajská erupcia. Ignimbritová aktivita
vulkanické plyny a pary, láva a úlomkovitý materiál.
vytekajúca zo sopiek alebo puklín a zlomov sa dostáva do styku so zemským povrchom a ovzduším a tuhne v dôsledku ich ochladzujúcich účinkov. Rychlosť premeny tekutej žeravej lávy na pevnú horninu závisí od chemického zloženia lávy, najmä od obsahu prchavých zložiek a SiO 2. Podľa obsahu SiO 2 sa rozlišujú štyri typy lávy: ryolitové (kyslé) lávy, andezitové (neutrálne) lávy, bazaltové (bázické) lávy a ultrabázické lávy.
Podľa povrchovej štruktúry sa rozlišuje päť typov lávy: pahoehoe láva (povrazovitá láva), aa láva (trosková láva), pillow láva (vankúšovitá láva), bloková láva a hyaloklastitová láva.
Podľa veľkosti sa vulkanoklastiká členia na: sopečné bloky a balvany (nad 250 mm), sopečné bomby (63-250 mm), lapily (2-63 mm), sopečný piesok (0,063-2 2 mm) a sopečný popol a prach (do 0,063 mm).
Vulkanické (sopečné) formy reliéfu, spolu vytvárajú vulkanický (sopečný) reliéf. Ak sa reliéf určitého územia vytvára vulkanickými geomorfologickými procesmi, nazýva sa vulkanický typ reliéfu.
Pyroklastický kužeľ Štítová sopka Stratovulkán s parazitickými Kaldera Maar (Fudži) (Mauna Loa) krátermi (Etna) (Vezuv)
Havajské ostrovy Puklinové erupcie, plató bazalty, trappy
Lávový dóm v kráteri Mt. S. Helens, Washington, U.S.A.
Andezitová ihla na Mt. Pelée, po erupcii v r, 1903 výška 375 m Ryolitové teleso Szabóova skala pri Hliníku nad Hronom
Kráter kráter Pyroklastický materiál Podložie prívodný kanál vyplnený Prívodný lávou a úlomkami kanál (komín) horniny
Aljaška, Mexiko, Nemecko, Francúzsko, Maďarsko, Slovensko Tufový val Sedimenty na dne krátera tufový val okolo krátera tuf napadaný na dno krátera prívodný Prívodný kanál kanál vyplnený (komín) úlomkami horniny Nevulkanické podložie
Maar Hodejov
Maar Fiľakovo
V jednom vulkanickom centre spravidla dochádza k viacerým opakovaným vulkanickým erupciám, pričom sa môžu striedať efúzie s explóziami. V takých prípadoch sa vytvárajú zmiešané vulkanické geomorfologické formy stratovulkány. Majú pomerne vysoký kužeľovitý tvar, ktorý je vystužený lávovými vrstvami. Na vrchole majú morfologicky výrazné krátery so strmými vnútornými stenami. V centrálnej časti stratovulkánov často dochádza ku kolapsom, ktoré vedú k tvorbe kaldery. V centrálnej kaldere sa v dôsledku opakovaných erupcií vytvára kužeľ novej sopky.
Vytekajúca láva láva Kráter kráter Parazitický klráter Prívodný kanál (komín) prívodný komín Striedanie lávových hornín a pyroklastického materiálu
Mnohonásobným striedaním oboch Typov vulkanickej aktivity vznikne Zvrstvená sopka - staratovulkán Vývoj stratovulkánu: Vývojové štádiá Vezuvu v rokoch 1906-1926 Explozívna aktivita produkuje pyroklastický materiál Efúzie výlevy lávy
Kaldery tvoria typickú súčasť zrelých sopečných kužeľov. Názov pochádza od otlovitej depresie Caldera na ostrove La Palma (Kanárske ostrovy). Kaldery sú veľké kotlovité depresie, ktoré môžu mať rôznu genézu. Rozlišujú sa:
Vývojové štádiá kaldery:
sopka nek lakolit dajka sill magmatický krb
Šibeničný vrch pri Žiari nad Hronom asymetrický lakolit bazaltoidného andezitu
Kráter pôvodnej sopky Nek pôvodná sopka pôvodný povrch Dajky súčasný povrch
Bazaltové neky v Cerovej vrchovine na južnom Slovensku Soví hrad, Šurice Hajnáčka, hradný vrch Okolie obce Šurice, v pozadí lávový príkrov Pohanský hrad
Bazaltový nek Kalvária v Banskej Štiavnici
Šomoška Steblová skala Lávové prúdy a najmladšia sopka na Slovensku Pútikov vŕšok
Vulkanické oblasti sveta
Prešov Prievidza B. Bystrica Brezno 12 Žiar n. Hronom 6 8 7 5 Zvolen 1 4 Lučenec Košice 11 Michalovce Levice 3 2 10 Poľana (1) Zad. Poľana 1 458 m n.m. Štiavnické vr. (7) Sitno 1 009 m n.m. 9 Javorie (2) Javorie 1 044 m n.m. Pohronský Inovec (8) Krupinská planina (3) Kopaný závoz Veľký Inovec 901 m n.m. 775 m n.m. Burda (9) Burdov 388 m n.m. Ostrôžky (4) Bralce 817 m n.m. Cerová vrch. (10) Karanč 728 m n.m. Kremnické vr. (5) Flochová 1 318 m n.m. Slanské vr. (11) Šimonka 1 092 m n.m. Vtáčnik (6) Vtáčnik 1 346 m n.m. Vihorlatské vr. (12) Vihorlat 1 076 m n.m.