STRUKOVINY Situačná a výhľadová správa k

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ročník XXI, číslo 1,december 2016 ISBN 978-80-8058-568-6 STRUKOVINY Situačná a výhľadová správa k 30. 6. 2016 VÚEPP MPRV SR Trenčianska 55, 824 80 Bratislava Dobrovičova č. 12 Tel. číslo ++421/2/582 43 225 812 66 Bratislava E-mail: vuepp@vuepp.sk URL http://www.vuepp.sk

Autor: Ing. Mária Jamborová, NPPC-VÚEPP, kap. 2, 3 Odborný garant: Ing. Daniela Rudá, MPRV SR, kap. 1 Zdroje informácií Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Štatistický úrad Slovenskej republiky Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava http://www.agr.gc.ca http://faostat.fao.org http://www.statcan.gc.ca http://ec.europa.eu/agriculture Autorka touto cestou ďakuje za spoluprácu všetkým uvedeným organizáciám a ich odborným pracovníkom. Text neprešiel jazykovou korektúrou a za odbornosť zodpovedá autor. VÚEPP Bratislava ISBN 978-80-8058-568-6

Zoznam použitých skratiek AEO EAFRD EPFRV EÚ ES /ha euro FAO FOB FAOSTAT ha IP kg LFA LPIS mil. MJ MPRV SR NK ES NR ES NR SR PPA PRV Agroenvironmentálne opatrenia Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka European Agricultural fund for rural development Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka Európska únia Európske Spoločenstvo euro na hektár Organizácia spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo cena tovaru s dopravou do prístavu štatistika FAO hektár investičné projekty kilogram poľnohospodársky znevýhodnené oblasti SR Land parcel identification system Systém pre identifikáciu využitia pôdy milión merná jednotka Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Nariadenie Komisie Európskeho Spoločenstva Nariadenie Rady Európskeho Spoločenstva Národná rada Slovenskej republiky Pôdohospodárska platobná agentúra Program rozvoja vidieka p. b. percentuálny bod SR SPP Slovenská republika š. p. štátny podnik ŠÚ SR t tis. NPPC-VÚEPP Spoločná poľnohospodárska politika Štatistický úrad Slovenskej republiky tona tisíc Z. z. Zbierka zákonov Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum -Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

Obsah strana Úvod Súhrn 1. Regulačná a podporná politika trhu 4 1.1. Základná legislatíva 4 1.2. Colné opatrenia 4 1.3. Dotačná politika 4 1.3.1. Štátna pomoc a národná podpora 4 1.3.2. Priame platby 5 1.3.3. Program rozvoja vidieka 2014-2020 (PRV) 6 2. Situácia na trhu v SR 12 2.1. Hrach siaty 15 2.2. Fazuľa 18 2.3. Šošovica 20 2.4. Kŕmne strukoviny 22 3. Strukoviny v EÚ a vo svete 24 Prílohy

Úvod Správa nadväzuje na správu vydanú v decembri v roku 2015. Poskytuje informácie o ponuke a dopyte po strukovinách na zrno (hrach jedlý, hrach kŕmny, fazuľa jedlá, cícer baraní, šošovica, peluška kŕmna, vika siata, lupina siata, bôb, zmesi strukovín a strukovinovoobilné zmesi, ostatné jedlé a kŕmne strukoviny) v hospodárskom roku 2015-2016 a na základe dostupných štatistických údajov odhad ponuky a použitia v hospodárskom roku 2016-17. Súčasťou správy sú údaje o cenách výrobcov strukovín, informácie o regulačnej a podpornej politike trhu so strukovinami a v čase spracovania dostupné informácie o situácii na trhu so strukovinami v EÚ a vo svete. Celková bilancia strukovín zahŕňa bilanciu hrachu siateho, fazule, šošovice a kŕmnych strukovín. Bilancia hrachu siateho je spracovaná ako súčet bilancií hrachu jedlého a kŕmneho. Hospodársky rok pre strukoviny začína 1.7. príslušného roka a končí 30.6. nasledujúceho roka. Prepočty v celom texte správy sú počítané zo zaokrúhlených čísiel Správa je k dispozícii vo Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave a na internete http://www.vuepp.sk Súhrn Pestovanie proteínových plodín malo v posledných rokoch v EÚ klesajúcu tendenciu. Podobne tomu je i na Slovensku. Zberové plochy strukovín Slovenska tvoria 0,5 % z plôch krajín EÚ-28. Po vstupe SR do EÚ sa najviac strukovín na Slovensku zasialo v roku 2006 (18,1 tis. ha), ale v nasledujúcich rokoch pestovateľská výmera prudko poklesla až na 5,1 tis. ha v roku 2013. V roku 2014 sa situácia zmenila, kedy sa osev strukovín medziročne zvýšil o 21,9 % (1 110 ha) a zberová plocha o 31,4 % (1 450 ha). Situácia na trhu so strukovinami v roku 2015-16 bola nasledovná: zvýšila sa osevná plocha strukovín spolu a to medziročne o 71,8 % na 10 601 ha a zberová plocha o 66,5 % na 10 104 ha. Vplyvom priaznivých klimatických podmienok v roku 2015 sa zvýšila priemerná úroda z 1 ha medziročne o 11,3 % na 2,65 t/ha, pričom sa zvýšila úroda jedlých strukovín o 16,7 % (0,43 t/ha) na 3,01 t/ha, ale úroda kŕmnych strukovín poklesla o 19,8 % (0,33 t/ha) na 1,34 t/ha; zvýšila sa produkcia strukovín spolu o 85,4 % (o 12 341 t) na 26 794 ton, z toho produkcia jedlých strukovín (vrátane hrachu) sa zvýšila o 94,8 % (11 631 t) na 23 894 ton. Produkcia kŕmnych strukovín (bez hrachu) sa zvýšila medziročne o 32,4 % na 2 900 ton. Produkcia hrachu siateho spolu sa zvýšila o 93,5 % na 23 361 ton a šošovice viac ako šesťnásobne na 450 ton. Produkcia fazule poklesla o 31,3 % na 79 ton; zvýšila sa celková ponuka strukovín na zrno medziročne o 62,8 % (o 17 583 t) na 45 580 ton; zvýšila sa domáca spotreba strukovín celkom o 45,9 % (o 5 532 t) na 17 587 ton, pričom domáca spotreba jedlých strukovín sa zvýšila o 49,0 % (o 10 703 t) na 15 945 ton; v hodnotenom roku produkcia prevýšila domácu spotrebu strukovín na zrno

indexom 152,4; celková ponuka prevýšila celkové použitie o 61,8 % (17 413 t), čo spôsobilo zvýšenie konečných zásob strukovín medziročne až o 53,0 %; zvýšil sa vývoz strukovín na zrno medziročne o 131,9 % (najmä hrachu), pričom záporná hodnota salda zahraničného obchodu poklesla vo finančnom vyjadrení o 44,6 % na -2,1 mil.. Najvyššie záporné saldo sa dosiahlo s Kanadou (2,6 mil. ) a s Etiópiou (1,0 mil. ); Priemerné ceny výrobcov strukovín v roku 2015 boli oproti predchádzajúcemu roku vyššie pri šošovici jedlej o 10,9 %. Ceny hrachu jedlého poklesli o 11,7 % a hrachu kŕmneho o 10,1 %; V aktuálnom hospodárskom roku 2016-17 sa na Slovensku vývoj trhu so strukovinami bude odvíjať predovšetkým od produkcie odhadovanej o 1,2 % vyššej ako v predchádzajúcom roku na 27 187 ton. Základom odhadu vyššej úrody je medziročné zvýšenie pestovateľských plôch o 20,0 % na 12 719 ha. Jedným z dôvodov nárastu pestovateľských plôch strukovín je aj možné financovanie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, kde v rámci Oblastí ekologického záujmu, je možné získať platbu za pestovanie proteínových plodín. I napriek odhadovanému vyššiemu použitiu strukovín ako v predchádzajúcom roku, možno k 30. 6. 2017 predpokladať zvýšenie objemu strukovín na zrno na zásobách pre použitie v nasledujúcom roku o 19,8 %. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo rok 2016 za Medzinárodný rok strukovín v rezolúcii A/RES/68/231. Slogan tohto roku znie Výživné zrná pre trvalo udržateľnú budúcnosť. OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) má uľahčiť zavedenie do života Medzinárodného roku strukovín (the International Year of Pulses, IYP) v jednotlivých krajinách sveta ako aj spoluprácu s vládami, kompetentnými orgánmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími stranami aktívnymi v oblasti rastlinnej výroby a pôdohospodárstva. Podľa generálneho tajomníka OSN, strukoviny môžu prispieť k potravinovej bezpečnosti a zdraviu ľudí, najmä v boji proti hladu, podvýžive a k environmentálnym výzvam. 3

1 Regulačná a podporná politika trhu 1.1 Základná legislatíva - Zákon č. 152/1995 Z. z. z 27. júna 1995 o potravinách v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 597/2006 Z. z. z 20. októbra 2006 o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov. - Vyhláška MPRV SR č. 163/2014 Z. z. zo 16. júna 2014 o podmienkach používania dobrovoľného označovania poľnohospodárskych produktov a potravín na účely informovania spotrebiteľa. 1.2 Colné opatrenia - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/1754 zo 6. októbra 2015, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. - 1.3 Dotačná politika 1.3.1 Štátna pomoc a národná podpora V roku 2015 sa poskytovala štátna pomoc a národné podpory na základe nasledovnej legislatívy: - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ABER ), - Výnos MPRVSR č. 660/2014-100 z 10. decembra 2014 o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve a rybnom hospodárstve. - Výnos MPRV SR č. 536/2011-100 z 5. mája 2011 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov. 1.3.2 Priame platby - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 152/2013 Z. z. z 30. mája 2013 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení neskorších predpisov. - Usmernenie MPRV SR verzia 1.1. k nariadeniu vlády SR č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb. - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 v platnom znení. 4

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 v platnom znení. - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 v platnom znení. - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 v platnom znení. - Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 639/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu. - Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie. - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 641/2014 zo 16. júna 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. - Nariadenie vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov. - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením. - Usmernenie MPRV SR verzia 3.1. k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb. Usmernenie MPRV SR k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb. - Usmernenie MPRV SR verzia 2.0. k nariadeniu vlády SR č. 36/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb. - Nariadenie vlády SR č. 36/2015 Z. z. z 18. februára 2015, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb v znení neskorších predpisov. - Vestník MPRV SR o sumách sadzieb oddelených priamych platieb na rok 2015 a koeficientu úhrady finančnej disciplíny (č. 552/2015-100). - Vestník MPRV SR o sumách sadzieb viazaných priamych platieb na rok 2015 a koeficientu úhrady finančnej disciplíny (č.553/2015-100). 5

- Vestník MPRV SR o sumách sadzieb prechodných vnútroštátnych platieb na rok 2015 (č.337/2015-100). 1.3.3 Program rozvoja vidieka SR 2014 2020 Program rozvoja vidieka SR 2014 2020 (ďalej len PRV ), ktorý je spolufinancovaný z EÚ a ktorý Európska komisia schválila 13. februára 2015 je uverejnený na webovom sídle MPRV SR http://www.mpsr.sk/index.php?navid=1180&navid2=1180&sid=43&id=9945. V súčasnosti prebieha priebežné vyhlasovanie výziev na predkladanie projektov na jednotlivé opatrenia/podopatrenia programu v súlade s harmonogramom výziev pre PRV SR 2014-2020. Výzvy pre PRV sú uverejnené na webovom sídle PPA v časti Podpory Projektové podpory PRV 2014-2020. Poznámka: - Právne predpisy EÚ sú v Úradnom vestníku EÚ na stránke internetu www.eur-lex.europa.eu - Právne predpisy SR sú na stránke právneho informačného portálu: www.slov-lex.sk 2. Situácia na trhu v Slovenskej republike V roku 2015 sa zvýšila osevná plocha strukovín na zrno medziročne o 71,8 % (4 431 ha na 10 601 ha. Zberová plocha strukovín sa medziročne zvýšila o 66,5 % a produkcia o 85,4 % na 26 794 ton. Priaznivé počasie počas vegetácie sa prejavilo na úrode strukovín z 1 ha, ktorá sa medziročne zvýšila o 11,3 % na 2,65 t/ha. Produkcia jedlých strukovín (vrátane hrachu kŕmneho) sa medziročne zvýšila o 94,8 % na 23 894 ton a podiel jedlých strukovín na celkovej produkcií (vrátane hrachu kŕmneho) sa medziročne zvýšil na 89,2 %, t. j. o 4,4 p. b. V roku 2015 sa produkcia hrachu siateho zvýšila o 93,5 %, z toho hrach jedlý tvoril 45,9 %. Výrazne sa zvýšila produkcia šošovice, na 450 t, čo bolo iba o niečo menej ako v roku 2012. Produkcia fazule poklesla o 31,3 %. Celková ponuka strukovín na zrno v hospodárskom roku 2015-16, vytvorená počiatočnými zásobami, dovozom a produkciou sa medziročne zvýšila o 62,8 % na úroveň 45 580 ton, pričom dovoz poklesol o 0,3 %. Na základe disponibilných údajov k 30. 6. 2016, možno v hodnotenom roku 2015-16 konštatovať zvýšenie dopytu po strukovinách na zrno o 69,5 % pri zvýšení domácej spotreby o 45,9 %. Spotreba strukovín na kŕmne účely sa medziročne zvýšila o 69,5 %, a humánna spotreba o 11,1 %. Na zvýšení celkového použitia sa podieľal vývoz, ktorý sa medziročne zvýšil o 131,9 % na 10 579 ton. Na vývoze sa podieľal najmä hrach, ktorý tvoril 72,9 % z celkového vývozu strukovín na zrno. Ponuka strukovín prevýšila domácu spotrebu a celkové použitie, čo sa prejavilo na vývoji zásob, ktoré k 30. 6. 2016 dosiahli vyššiu úroveň ako v predchádzajúcom roku o 53,0 %. Hodnota záporného salda zahraničného obchodu so strukovinami na zrno medziročne poklesla o 44,6 % na - 2 117,8 mil.. Spomedzi krajín najvyššie záporné saldo vo finančnom vyjadrení sa dosiahlo s Etiópiou (1,0 mil. ) a to najmä s fazuľou a s Kanadou 2,6 mil. a to najmä so šošovicou. Pre úrodu v roku 2016 (k 20. 5. 2016, ŠÚ SR) sa zasiali strukoviny na zrno na výmere 12 719 ha, väčšej ako v roku 2015 o 20,0 % (2 118 ha). Strukoviny sa zasiali najmä v Nitrianskom kraji (39,3 %), potom nasledoval Trnavský kraj (22,1 %), Prešovský (10,0 %), 6

Košický (9,3 %), Banskobystrický (7,2 %), Trenčiansky (5,3 %) a Bratislavský (3,9 %). Priaznivé počasie počas vegetácie v tomto roku dalo predpoklad pre dosiahnutie vyššej úrody pri viacerých poľných plodinách vrátane strukovín na zrno. Vychádzajúc z tejto situácie a odhadu produkcie hrachu (ŠÚ SR k 15. 8. 2016), možno odhadovať produkciu strukovín na zrno vyššiu ako v roku 2015 o cca 1,5 % na 27 187 ton. Na základe odhadovanej úrody a dovozu, by celková ponuka mala dosiahnuť rekordných 51 431 ton, čo by znamenalo vyšší objem strukovín na domácom agrárnom trhu medziročne o 12,8 %. Vzhľadom na vyššie zdroje a trend v domácej spotrebe, možno v hospodárskom roku 2015-16 predpokladať zvýšenie vývozu strukovín. Bilancia strukovín na zrno spolu (ha, t/ha, t) Tabuľka č. 1 Ukazovateľ Skutočnosť Odhad 2009-10 2010-11 2011-12 2012-13 2013-14 2014-15 2015-16 2016-17 Osevná plocha 10 156 13 428 8 643 8 250 5 059 6 169 10 601 12 719s Zberová plocha 9 283 11 587 8 015 7 265 4 618 6 068 10104 12 719 Hektárová úroda 1,62 1,47 2,23 1, 39 1,95 2,38 2,65 2,14 Produkcia 14 998 17 007 17 861 10 086 8 999 14 453 26 794 27 187 Počiatočné zásoby 1) 5 531 4 938 5 387 8 104 5 164 6 116 11 382 17 413 Dovoz 8 434 7 721 7 160 8 321 9553 7 428 7 405 6 830 Celková ponuka 1) 28 963 29 666 30 408 26 511 23716 27 997 45 580 742 51 431 Domáca spotreba 1) 20 712 19 448 18 241 14 907 10 596 12 055 17 587 363 18 091 v tom: potravinárska 8 195 8 410 8 333 8 192 6 949 7 199 7 717 998 8 159 osivárska 2 508 2 398 1 659 1 720 1 207 1 493 3 701 4 280 krmivárska 9 750 8 400 8 009 4 800 3 216 3 159 5 355 579 5 100 v tom: 250 priame skrmov. 2 550 1 900 1 809 1 600 1 883 1 800 1 942 1 850 kŕmne zmesi 7 200 6 500 6 200 3 200 1 333 1 360 3 414 3 250 ostatná spotreba 259 240 240 195 224 204 450 533 552 Vývoz 3 313 4 831 4 063 6 440 6 003 4 561 10 579 12 475 Celkové použitie 1) 24 025 24 279 22 304 21 347 17 598 16 616 28 167 372 30 566 Konečné zásoby 1) 4 938 5 387 8 104 5 164 6 116 11 382 17 089 413 20 865 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 198 Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok 2014-15 sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 1. 9. 2015 a za rok 2015-16 zo súboru k 1. 9. 2016 vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok 2016-17 = odhad autorky Graf č. 1 7

Prameň: ŠÚ SR Ceny Priemerné ceny výrobcov strukovín v roku 2015 boli oproti predchádzajúcemu roku vyššie pri šošovici jedlej o 10,9 %. Ceny hrachu jedlého poklesli o 11,7 % a hrachu kŕmneho o 10,1 %. Priemerné ceny za I. polrok 2016 sa zvýšili oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka len pri šošovici jedlej o 2,8 %. Ceny hrachu kŕmneho poklesli o 24,4 % a cena hrachu jedlého poklesla o 12,6 %. Priemerné ceny poľnohospodárskych výrobcov strukovín /t Tabuľka č. 2 Plodina 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 1.-6.2015. 1. -6. 2016- Hrach jedlý 251,71 281,39 269,47 265,00 317,64 300,83 265,73 polpolrok 276,43 10-17I. 241,51 Hrach kŕmny 192,84 226,61 235,46 240,60 254,03 264,04 237,24 258,53 195,41 Šošovica jedlá 578,86 607,69 659,15 690,50 596,18 573,72 636,07 619,06 636,18 Bôb kŕmny 202,90 206,07 206,78 211,70 - - - - - Prameň: ŠÚ SR Graf č. 2 Prameň: ŠÚ SR 8

2.1 Hrach siaty V hospodárskom roku 2015-16 sa medziročne zvýšila zberová plocha hrachu siateho o 66,1 % na 7 469 ha, t. j o 2 972 ha. Zvýšenie úrody z 1 ha o 16,8 % na 3,13 t/ha, oproti predchádzajúcemu roku, sa prejavilo na zvýšení produkcie hrachu až o 93,5 % (11 287 t) na 23 361 ton. Celková ponuka hrachu na domácom agropotravinárskom trhu sa zvýšila medziročne o 95,2 % (o 15 788 t) na 32,4 tis. ton. Na základe disponibilných údajov k 30. 6. 2016, o objeme použitia hrachu, možno v hodnotenom hospodárskom roku 2015-16, konštatovať zvýšenie použitia (dopytu) hrachu viac ako dvojnásobne a to cca na 19,9 tis. ton. Domáca spotreba sa medziročne zvýšila o 81,5 % (5 489 ton) na čom sa podieľalo zvýšenie potravinárskej i krmovinárskej spotreby. Potravinárska spotreba sa zvýšila o 32,0 %, ale spotreba na kŕmenie viac ako o 100,0 %. Pozitívny vývoj sa zaznamenal v zahraničnom obchode s hrachom, keď dovoz poklesol o 12,3 % a vývoz sa zvýšil medziročne viac ako trojnásobne. Hrach sa vyviezol najmä do Nemecka 47,8 % (z celkového vyvezeného objemu), potom nasledovalo Taliansko 16,3 % a Poľsko 11,4 %. I napriek priaznivému vývoju na trhu s hrachom, ale vysokej ponuke sa odhadujú konečné zásoby k 30. 6. 2016 na úrovni 12,4 tis. ton, čo je viac o 54,3 % ako v predchádzajúcom roku. Sebestačnosť Slovenska v hrachu, meraná podielom produkcie na spotrebe dosiahla 191,2 %. Vysoká ponuka hrachu sa prejavila na vývoji cien za ktoré producenti predávali svoju úrodu. Tieto boli počas celého hospodárskeho roka pod úrovňou predchádzajúceho roka, pričom ceny za hrach kŕmny sa nachádzali počas väčšiny mesiacov pod hranicou 200 /t. K 20. 5. 2016 evidoval ŠÚ SR výmeru hrachu siateho na ploche 9 312 ha, čo znamenalo zvýšenie jeho pestovateľskej výmery medziročne o 18,0 % a podiel hrachu na strukovinách na zrno dosiahol 73,2 % (pokles o 1,2 p. b.). Hrach sa zasial najmä v Nitrianskom kraji. Výmera hrachu jedlého poklesla medziročne o 0,8 % na 3 384 ha a hrachu kŕmneho sa zvýšila o 32,4 % na 5 928 ha. K 15. 9. 2016 odhadoval ŠÚ SR úrodu hrachu z 1 ha 2,44 t/ha, čo znamená pokles úrody hrachu v roku 2016 o 22,0 %. V roku 2016 sa však vzhľadom na pestovateľské plochy očakáva opäť rekordná úroda hrachu a to 22 722 ton, čo je medziročne iba mierny pokles o 2,7 %. Zvýšenie celkovej ponuky medziročne o 11,7 % a vývoj spotreby hrachu na domácom trhu, umožní v hospodárskom roku 2016-17 vyviezť hrach vo väčšom objeme ako v predchádzajúcom roku. 9

Bilancia hrachu siateho (kŕmny a jedlý) (ha, t/ha, t) Tabuľka č. 3 Skutočnosť Odhad Ukazovateľ 2009-10 2010-11 2011-12 2012-13 2013-14 2014-15 2015-2016-17 Osevná plocha 7 028 9 817 6 114 5 173 3 256 4 614 7 892 9 312s Zberová plocha 6 462 9 046 5 771 4 609 3 026 4 497 7 469 9 312 Hektárová úroda 1,82 1,64 2,55 1,42 2,22 2,68 614 3,13 2,44 Produkcia 11 740 14 808 14 700 6 541 6 713 12 074 23 361 22 722 Počiatočné zásoby 1) 4 166 3 792 4 321 6 082 3 442 07420 3 429 8 064 12 445 Dovoz 1 716 840 532 828 1 572 1 081 948 1 000 Celková ponuka 1) 17 622 19 440 19 553 13 450 11 727 16 584 32 372 36 167 Domáca spotreba 1) 12 939 12 565 11 375 7 577 730408 6 321 6 731 12 220 12 490 v tom: potravinárska 3 419 3 575 3 575 3 501 2 907 3 286 4 339 4 339 osivárska 1 900 1 890 1 200 776 814 793707 1 154 3 095 3 651 krmivárska 7 500 7 000 6 500 3 200 2 431 2 142 4 305 4 000 v tom: priame skrmov. 1 500 1 500 1 500 1 200 1 583 1 500 1 642 1 500 kŕmne zmesi 6 000 5 500 5 000 2 000 848 642 2 664 2 500 ostatná spotreba 120 100 100 100 169 150 481 500 Vývoz 891 2 554 2 096 2 432 1 977 1 789 7 707 10 000 Celkové použitie 1) 13 830 15 119 13 471 10 009 8 298 8520 19 927 000 22 490 Konečné zásoby 1) 3 792 4 321 6 082 3 442 3 429 8 064 12 92709 445 13 677 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 965 Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok 2014-15 sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 1. 9. 2015 a za rok 2015-16 zo súboru k 1. 9. 2016 vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok 2016-17: odhad úrody z 1 ha a produkcie v roku 2016 = odhad ŠÚ SR k 15. 9. 2016, ostatné ukazovatele = odhad autorky Graf č.3 Prameň: ŠÚ SR 10

Osevná, zberová plocha, produkcia a hektárová úroda hrachu (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 4 Ukazovateľ Osevná plocha Zberová plocha Produkcia Hektárová úroda 2004-2005 Hrach jedlý 6 012 5 379 18 049 3,36 Hrach kŕmny 4 583 4 875 13 315 2,73 Hrach siaty 10 595 10 254 31 364 3,06 2005-2006 Hrach jedlý 6 495 6 076 15 369 2,53 Hrach kŕmny 5 215 5 505 12 838 2,33 Hrach siaty 11 710 11 581 28 207 2,44 2006-2007 Hrach jedlý 5 443 5 177 12 403 2,40 Hrach kŕmny 4 303 4 067 9 793 2,41 Hrach siaty 9 746 9 245 22 196 2,40 2007-2008 Hrach jedlý 4 599 5 156 10 870 2,11 Hrach kŕmny 4 608 4 497 8 382 1,86 Hrach siaty 9 207 9 653 19 252 1,99 2008-2009 Hrach jedlý 4 872 4 296 9 249 2,15 Hrach kŕmny 3 317 2 773 4 335 1,56 Hrach siaty 8 189 7 069 13 584 1,92 2009-2010 Hrach jedlý 3 689 3 243 6 672 2,06 Hrach kŕmny 3 339 3 219 5 069 1,57 Hrach siaty 7 028 6 462 11 741 1,82 2010-2011 Hrach jedlý 6 394 5 860 9 106 1,56 Hrach kŕmny 3 423 3 190 5 702 1,79 Hrach siaty 9 817 9 046 14 808 1,64 2011-2012 Hrach jedlý 3 772 3 778 9 514 2,52 Hrach kŕmny 2 342 1 993 5 186 2,60 Hrach siaty 6 114 5 771 14 700 2,55 2012-13 Hrach jedlý 2 953 2 640 4 297 1,63 Hrach kŕmny 2 219 1 968 2 244 1,14 Hrach siaty 5 173 4 609 6 541 1,42 2013-14 Hrach jedlý 1 974 2 052 4 490 2,19 Hrach kŕmny 1 282 974 2 224 2,28 Hrach siaty 3 256 3 026 6 713 2,22 2014-15 Hrach jedlý 2 483 2 478 6 792 2,74 Hrach kŕmny 2 131 2 019 5 283 2,62 Hrach siaty 4 614 4 497 12 077 2,68 2015-16 Hrach jedlý 3 412 3 107 10 712 3,45 Hrach kŕmny 4 479 4 362-12 649 2,90 Hrach siaty 7 891 7 469 23 361 3,18 2016-17 Hrach jedlý 3 384 Hrach kŕmny 5 928 Hrach siaty 9 312 *9 312 *22 722 *2,44 Prameň: ŠÚ SR, rozdiely v súčtoch vyplývajú zo zaokrúhľovania položiek *odhad úrody poľnohospodárskych plodín k 15. 8. 2016, ŠÚ SR 11

Priemerné ceny výrobcov hrachu Tabuľka č.5 Mesiac/ rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. /t Hrach jedlý 2000 185,89 178,15 176,49 179,81 179,25 175,93 182,57 196,67 193,35 189,21 189,2 2001 185,89 192,52 195,84 199,16 195,84 183,56 232,36 195,84 211,45 210,78 204,7 1 2002 200,82 199,16 200,82 202,48 199,16 200,82 199,16 199,16 214,10 220,74 199,11 2003 200,42 208,03 207,46 209,12 205,80 219,08 204,14 205,80 204,71 211,71 199,1 6 2004 203,48 204,14 205,80 216,32 220,74 199,16 206,13 223,66 215,76 205,80 194,1 6 2005 198,50 205,80 190,87 190,63 199,16 202,15 207,13 199,16 204,81 203,15 197,5 8 2006 178,42 171,51 171,78 172,61 184,23 182,23 208,46 206,13 209,79 185,89 192,1 0 2007 182,57 179,25 179,91 190,87 204,14 205,80 192,52 209,12 220,18 205,80 224,0 9 2008 206,13 205,47 227,38 229,04 230,37 231,69 267,87 289,88 268,87 278,83 281,4 6 2009 272,51 271,84 236,00 233,60 219,00 237,74 248,25 273,75 245,00 257,58 290,0 8 2010 276,84 300,00 289,12 286,70 272,17 276,24 281,53 304,89 260,00 261,57 263,0 2011 254,00 255,00 274,44 262,50 270,00 300,00 260,00 280,49 290,28 260,00 242,3 0 2012 260,57 253,34 255,00 237,42 243,33 266,00 265,00 261,25 275,28 300,67 304,1 2 2013 311,00 320,00 320,32 304,01 307,98 309,16 330,00 302,87 324,30 325,97 330,00 2014 330,00 314,44 295,09 285,09 283,18 300,00 307,04 309,50 302,50 292,50 291,3 0 2015 338,00 321,62 304,00 274,50 260,00 307,04 272,55 261,53 267,53 265,00 255,00 217,5 4 2016 242,00 236,25 222,50 221,00 210,00 251,00 265,60 260,00 0 Hrach kŕmny 2000 142,73 148,28 137,75 132,78 143,83 132,78 136,10 141,07 137,75 132,78 129,4 2001 137,75 139,41 138,42 144,39 148,71 149,37 147,71 182,57 170,95 165,97 164,3 6 2002 140,08 139,75 142,40 147,71 152,36 151,70 151,03 192,52 175,93 169,29 165,9 1 2003 149,37 141,07 147,71 162,65 154,35 152,69 156,01 185,06 175,93 177,59 167,6 7 2004 154,35 182,57 153,02 163,98 157,01 165,97 166,63 187,71 178,15 171,94 179,2 3 2005 165,97 186,88 167,63 172,41 165,97 165,64 165,97 165,41 164,31 160,16 161,9 5 /t 2006 160,43 175,93 161,99 162,65 160,99 163,48 179,25 169,29 168,19 173,44 174,8 2 2007 172,61 174,27 165,97 159,33 152,69 151,70 167,63 162,65 170,95 176,59 182,5 3 2008 182,57 184,23 181,57 178,92 180,24 183,23 185,35 179,25 188,87 193,19 198,1 7 2009 190,56 190,18 174,90 170,80 173,20 171,50 180,30 200,00 203,20 200,00 196,8 7 2010 198,07 202,50 201,92 200,23 201,92 205,14 200,99 212,87 247,01 251,50 247,5 4 2011 242,32 234,00 245,97 245,00 227,50 224,79 230,00 240,00 237,50 230,00 240,00 2012 230,00 210,00 211,00 209,12 207,76 208,09 225,22 250,00 260,00 256,26 259,0 0 2013 250,51 251,15 250,82 251,95 248,94 227,64 228,91 248,79 258,93 261,72 263,0 8 2014 258,00 262,86 263,67 264,16 268,27 258,91 260,60 263,24 262,90 262,90 266,1 6 2015 259,08 263,61 264,00 260,00 250,00 256,64 249,24 235,90 241,36 243,28 189,2 8 2016 181,50 191,67 192,72 202,00 199,21 200,06 174,50 171,43 7 Prameň: ŠÚ SR 199,16 229,04 214,93 214,93 193,45 185,89 186,88 215,76 274,51 284,97 276,34 269,87 310,00 350,70 296,30 226,95 162,65 163,65 159,33 169,29 172,94 162,82 171,78 180,24 191,86 209,00 262,50 238,25 258,25 250,00 255,93 181,82 2.2 Fazuľa V roku 2015 sa na Slovensku fazuľa jedlá pozberala z výmery vyššej ako v predchádzajúcom roku o 1,2 %, zo 60,4 ha. Pestovala sa na malých plochách vo všetkých krajoch okrem Bratislavského, najmä v Košickom kraji. V porovnaní s rokom 2014 medziročne poklesla úroda z 1 ha z 1,93 t/ha na 1,31 t/ha, čiže o 32,1 %. Celková produkcia fazule medziročne poklesla o 31,3 % na 79,1 ton. Celkové zdroje fazule pre domácu spotrebu a vývoz medziročne poklesli o 17,0 % (650 ton). Podieľal sa na tom pokles zásob z predchádzajúceho roka a čiastočne i pokles dovozu medziročne o 8,8 %. Podľa údajov ŠÚ v roku 2014 spotreboval obyvateľ Slovenska iba 0,4 kg fazule. V roku 2015 poklesla spotreba fazule medziročne o 25,0 % (0,10 kg) na 0,3 kg. Podľa disponibilných štatistických údajov v roku 2015-16 pokleslo celkové použitie fazule na Slovensku o 22,0 % a to aj dôsledkom poklesu vývozu medziročne o 18,5 %. Pokrytie domácej spotreby produkciou medziročne 12

pokleslo v roku 2015-16 o 0,5 p. b. na 4,8 %. Fazuľu sme doviezli najmä z Etiópie (50,9 %), z Číny (7,3 %), z Myanmaru (7,6 %) a z Kanady (10,1 %). Vývoz smeroval tak ako v predchádzajúcom hospodárskom roku najmä do Rumunska a Českej republiky. Pre úrodu fazule v aktuálnom hospodárskom roku 2016-17 sa odhaduje osev fazule na výmere vyššej ako v predchádzajúcom roku o 15,4, na 70,39 ha. Odhaduje sa, že produkcia fazule pri odhadovanej priemernej úrode z jedného hektára 1,40 t/ha dosiahne maximálne 99,0 ton, čo by znamenalo viac o 24,6 % ako v roku 2015-16. Dôvodom takéhoto odhadu je vplyv priaznivých klimatických podmienok počas vegetácie v roku 2016 na väčšinu zrnín. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odhaduje zvýšenie pokrytia domácej spotreby domácou produkciou fazule zo 4,8 % na 5,7 %. Vzhľadom na predpokladaný objem celkových zdrojov a domácej spotreby fazule sa odhaduje dovoz fazule aspoň v objeme predchádzajúceho roka. Bilancia fazule jedlej (ha, t/ha, t) Tabuľka č. 6 Skutočnosť Odhad Ukazovateľ 2009-10 2010-11 2011-12 2012-13 2013-14 2014-15 2015-16 2016-17 Osevná plocha 237 322 299 147 69 61 61 70 Zberová plocha 236 305 106 146 68 60 60 70 Hektárová úroda 0,96 0,53 0,86 0,70 0,96 1,93 1,31 1,40 Produkcia 227 162 92 103 65 115 79 99 Počiatočné zásoby 1) 386 547 758 684 88 324 9 201 Dovoz 3 698 4 056 3 850 4 136 4 300 3 385 3 086 3 100 Celková ponuka 1) 4 311 4 765 4 700 4 923 4 453 3 824 3 174 3 399 Domáca spotreba 1) 2 676 2 620 2 794 2 500 1 928 2 188 1 649 1 723 v tom: potravinárska 2 586 2 815 2 699 2 475 1 906 2 167 1 627 1 700 osivárska 40 55 45 25 12 11 12 13 ostatná 50 50 50 50 10 10 10 10 Vývoz 1 088 1 087 1 222 2 285 2 200 1 626 1 325 1 100 Celkové použitie 1) 3 764 4 007 4 016 4 835 4 128 3 814 2 974 2 823 Konečné zásoby 1) 547 758 684 88 324 9 201 576 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok 2014-15 sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 1. 9. 2015 a za rok 2015-16 zo súboru k 1. 9. 2016 vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok 2016-17 = odhad autorky 13

Priemerné mesačné ceny výrobcov fazule jedlej Tabuľka č. 7 Rok I. II. III. IV. V VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Sk/t 2003 16 610 16 680 19 000 0 0 0 0 17 050 17 000 17 190 17 030 16 440 2004 16 670 16 710 19 030 0 0 0 0 17 020 16 980 17 520 16 980 16 890 2005 17 220 16 970 18 050 0 0 0 0 17 140 16 760 17 340 16 720 16 690 2006 16 520 16 630 17 040 0 0 0 0 17 050 16 630 17 380 16 970 16 620 2007 16 730 16 860 17 030 0 0 0 0 16 760 16 590 17 340 17 120 16 450 2008 16 380 16 670 16 780 0 0 0 0 16 890 16 530 17 290 17 140 16 890 /t 2003 551,35 553,67 630,68 0 0 0 0 565,96 564,30 570,60 565,29 545,71 2004 553,34 554,67 631,68 0 0 0 0 564,96 563,63 581,56 563,63 560,65 2005 571,60 563,30 599,15 0 0 0 0 568,94 556,33 575,58 555,00 554,01 2006 548,36 552,01 565,62 0 0 0 0 565,96 552,01 576,91 563,30 551,68 2007 555,33 559,65 565,29 0 0 0 0 556,33 550,69 575,58 568,28 546,04 2008 543,72 553,34 556,99 0 0 0 0 560,65 548,70 573,92 568,94 560,65 Prameň: ŠÚ SR, ceny sú prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,126 Sk Poznámka: od r. 2009 ŠÚ SR ceny fazule neuvádza Graf č.4 Prameň: ŠÚ SR 2.3 Šošovica V roku 2015-16 sa situácia na trhu so šošovicou na Slovensku výrazne zmenila. Medziročne sa zvýšili pestovateľské plochy o 45,5 % na 400 ha, hektárová úroda sa zvýšila o viac ako dvojnásobne na 1,12 t/ha a produkcia viac ako šesťnásobne na 450 ton. Celková ponuka šošovice sa na domácom agropotravinárskom trhu zvýšila medziročne o 31,9 % (841 ton) na 3 478 ton. Domáca spotreba šošovice sa v dôsledku zvýšenia potravinárskej spotreby zvýšila o 17,9 % na 1 954 ton. Odhaduje sa, že pokrytie spotreby produkciou sa zvýšilo medziročne o 19,6 p. b. na 23,0 %. (Podľa ŠÚ SR spotreba šošovice na 1 obyvateľa za rok v roku 2015 dosiahla 0,4 kg). Vývoj zahraničného obchodu so šošovicou smeroval síce v prospech vývozu, no šošovice sa doviezlo viac ako v predchádzajúcom roku o 22,2 %. Už tradične dovoz šošovice pochádzal najmä z Kanady (87,2 % z celkového objemu) a 14

z Maďarska (4,4 %). Menšie objemy sa doviezli z Českej republiky, z Nemecka a zo Španielska. Vývoj cien šošovice bol v hospodárskom roku 2015-16 pre producentov priaznivý. Ceny sa od začiatku roka až do konca udržali nad 600 /t. Najmenej stála šošovica v júli 2015 (601,22 /t) a najviac v novembri, keď dosiahla 682,14 /t. Pre úrodu šošovice v roku 2016 sa šošovica zasiala na výmere 543 ha, t. j. vyššej o 35,8 %. Odhaduje sa, že priaznivé počasie v tomto roku ovplyvní i úrodu šošovice, ktorá by sa mohla zvýšiť až na 1,15 t/ha, a produkcia o 38,7 % na 624 ton. Domáca produkcia by mohla pokryť domácu spotrebu na 30,4 %, takže pre zabezpečenie domácej spotreby bude treba šošovicu doviezť aspoň v objeme 2 600 ton. Bilancia šošovice (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 8 Ukazovateľ Skutočnosť Odhad 2009-10 2010-11 2011-12 2012-13 2013-14 2014-15 2015-16 2016-17 Osevná plocha 347 764 691 608 370 275 400 543s Zberová plocha 343 697 690 608 362 180 400 543 Hektárová úroda 0,95 0,46 1,35 0,78 0,90 0,32 1,12 1,15 Produkcia 325 324 929 477 327 57 450 624 Počiatočné zásoby 1) 539 124 0 808 307 103 0 418 Dovoz 2 780 2 752 2 630 2 893 3 142 2 477 3 028 2 600 Celková ponuka 1) 3 644 3 200 3 559 4 178 3 776 2 637 3 478 3 642 Domáca spotreba 1) 2 186 2 010 2 019 2 173 2 056 1 657 1954 2 053 v tom: potravinárska 2 090 1 947 1 959 2 116 2 016 1 626 1 912 2 000 osivárska 42 53 50 47 30 22 32 43 ostatná 54 10 10 10 10 10 10 10 Vývoz 1 334 1 189 732 1 698 1 617 980 1 106 1 100 Celkové použitie 1) 3 520 3 200 2 751 3 871 3 673 2 637 3 061 3 153 Konečné zásoby 1) 124 0 808 307 103 0 418 488 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok 2014-15 sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 1. 9. 2015 a za rok 2015-16 zo súboru k 1. 9. 2016 vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok 2016-17 = odhad autorky Graf č. 5 15

Prameň: ŠÚ SR Priemerné ceny výrobcov šošovice jedlej Tabuľka č. 9 Mes./ I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. rok /t 2003 690,43 648,28 663,88 663,88 673,84 697,07 663,88 663,88 663,88 663,88 663,88 663,88 2004 691,10 697,07 693,75 668,86 684,46 693,75 667,53 665,87 614,09 617,41 608,54 656,58 2005 669,85 659,23 661,22 658,57 678,48 684,46 662,55 663,21 597,49 620,73 597,49 589,86 2006 590,85 621,39 620,39 592,84 611,10 632,01 597,49 646,29 600,48 616,74 569,28 565,96 2007 585,54 613,09 607,78 586,54 602,14 584,21 595,17 601,47 580,89 602,80 547,70 541,72 2008 531,10 551,02 556,66 558,65 594,84 591,52 587,86 596,49 607,78 579,90 562,97 556,33 2009 543,62 548,13 545,20 541,50 568,10 562,70 564,80 597,99 600,61 580,69 578,57 578,86 2010 567,45 562,30 557,82 552,58 554,77 546,60 550,95 555,77 663,38 640,91 637,09 630,81 2011 610,10 606,98 603,8 604,9 605,3 610,7 612,9 613,0 634,7 705,0 725,2 700,0 5 6 2 7 3 9 3 0 9 0 2012 698,60 690,43 700,50 715,00 705,37 698,70 698,03 699,89 750,00 675,00 653,79 630,02 2013 631,02 626,14 634,83 648,30 634,98 636,19 598,70 639,13 693,74 681,33 671,94 536,00 2014 572,00 600,00 580,00 588,06 597,49 593,84 595,83 611,37 568,10 611,89 613,86 535,42 2015 561,54 578,33 638,30 600,00 600,81 602,61 601,22 670,90 640,28 680,00 682,14 618,22 2016 632,88 624,16 632,46 660,70 638,79 627,46 626,32 634,23 Prameň: ŠÚ SR 16

Bilancia jedlých strukovín vrátane kŕmneho hrachu (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 10 Skutočnosť Odhad Ukazovateľ 2009-10 2010-11 2011-12 2012-13 2013-14 2014-15 2015-16 2016-17 Osevná plocha 7 648 11 522 7 336 6 169 3 831 4 969 8 360 9 971s Zberová plocha 7 069 10 083 6 668 5 604 3 456 4 756 7 934 9 930 Hektárová úroda 1,74 1,52 2,37 1,39 2,06 2,58 3,01 360 2,36 Produkcia 12 305 15 331 15 808 7 811 7 106 12 263 23 894 23 450 Počiatočné zásoby 1) 5 113 4 472 5 079 7 691 4 879 5 003 9 869 394 14 195 Dovoz 8 268 7 675 7 154 8 288 9 489 7 337 7 212 6 800 Celková ponuka 1) 25 686 27 478 28 041 23 790 21 474 24 602 40 650 499 44 445 Domáca spotreba 17 901 17 568 16 288 12 472 10 470 10 703 15 945 16 389 V tom: potravinárska 1) 8 195 8 410 8 333 8 192 6 949 7 192 199 7 998 8 159 Osivárska ) 1 982 1 998 1 295 920 900 1 193 3 141 3 710 Krmivárska 1) 7 500 7 000 6 500 3 200 2 432 2 142 4 305 019 4 000 v tom: 200 priame skrmov. 1 500 1 500 1 500 1 200 1583 1 500 1 642 1 500 kŕmne zmesi 6 000 5 500 5 000 2000 849 642 2 664 2 500 ostatná 224 160 160 160 189 169 501 520 Vývoz 3 313 4 831 4 062 6 439 6 001 4 506 10 359 12 420 Celkové použitie 1) 21 214 22 399 20 350 18 911 16 470 15 208 519 26 304 000 28 809 Konečné zásoby 1) 4 472 5 079 7 691 845 4 879 5 003 711 9 394 025 14 195 392 15 637 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 020 Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok 2014-15 sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 1. 9. 2015 a za rok 2015-16 zo súboru k 1. 9. 2016 vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok 2016-17 = odhad autorky Bilancia ostatných jedlých strukovín (ha, t, t/ha) (Bez hrachu, fazule, šošovice) Tabuľka č. 11 Ukazovateľ Skutočnosť Odhad 2009-10 2010-11 2011-12 2012-13 2013-14 2014-15 2015-16 2016-17 Osevná plocha 36 619 232 221 136 19 8 5s Zberová plocha 28 35 101 241 0 19 5 5 Hektárová úroda 0,46 1,06 0,86 2,86 0 0,86 0,89 1,20 Produkcia 13 37 87 690 0 17 4 5 Počiatočné zásoby 1) 22 9 0 117 1 042 1 147 1 320 1 132 Dovoz 74 27 142 430 476 394 150 100 Celková ponuka 1) 109 73 229 1 237 1 516 1 557 1 474 1 237 Domáca spotreba 1) 100 73 100 172 163 126 123 122 -potravinárska 100 73 100 100 120 120 120 120 Vývoz 0 0 13 23 207 111 220 220 Celkové použitie 1) 100 73 113 196 370 237 343 342 Konečné zásoby 1) 9 0 117 1 042 1 147 1 320 1 132 895 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok 2014-15 sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 1. 9. 2015 a za rok 2015-16 zo súboru k 1. 9. 2016 vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok 2016-17 = odhad autorky 17

2.4 Kŕmne strukoviny Zberová plocha kŕmnych strukovín (bez hrachu kŕmneho) sa v roku 2015 medziročne zvýšila o 65,5 % na 2 170 ha. Produkcia (bez hrachu kŕmneho) sa v porovnaní s rokom 2014 medziročne zvýšila o 32,4 % (710 ton), pričom úroda z jedného hektára medziročne poklesla o 19,8 % na 1,34 t/ha. Zvýšenie produkcie sa prejavilo i na zvýšení celkovej ponuky kŕmnych strukovín na agropotravinárskom trhu o 49,7 % na 5 081 ton. V hospodárskom roku 2015-16 sa zvýšil dovoz kŕmnych strukovín viac ako dvojnásobne. I keď sa v hodnotenom hospodárskom roku celkovo zvýšil dopyt po kŕmnych strukovinách, vzhľadom k vysokým zdrojom sa medziročne ku koncu hospodárskeho roka ( k 30. 6. 2016) konečné zásoby zvýšili. V aktuálnom roku 2016-17 sa pestovateľská výmera kŕmnych strukovín (bez hrachu kŕmneho) zvýšila o 22,7 % (o 509 ha) na 2 748 ha. Zvýšila sa výmera pelušky kŕmnej (2,8 %), viky siatej (o 75,0 %), lupiny siatej (o 8,0 %), zmesí strukovín a obilnín (o 184,4 %) a bôbu o 2,5 %. Poklesla iba výmera ostatných kŕmnych strukovín o 8,2 %. Na základe vývoja osevných plôch kŕmnych strukovín a priaznivých klimatických podmienok pre väčšinu poľných plodín počas vegetácie v roku 2016, možno odhadovať v hospodárskom roku 2016-17 vyššiu produkciu v porovnaní s rokom 2015 o 28,9 % na 3 737 ton. Odhaduje sa, že zvýšenie produkcie sa prejaví na zvýšení celkových zdrojov pre domáce použitie i vývoz o 37,5 %. Vychádzajúc zo situácie na domácom trhu s krmivami a so živočíšnou výrobou, možno predpokladať ku koncu hospodárskeho roka, (k 30. 6. 2017) opätovné zvýšenie konečných zásob. Vývoj osevných plôch kŕmnych strukovín (ha) Tabuľka č. 12 Ukazovateľ 2010-11 2011-12 2012-13 2013-14 2014-15 2015-16 2016-17 Peluška kŕmna 273 199 343 263 124 399 410 Vika siata 249 263 358 156 139 216 378 Bôb 204 236 361 232 278 795 815 Ostatné kŕmne strukoviny 995 11 D 24 41 73 67 Zmesi strukovín a strukovino-obilné zmesi 85 595 995 478 376 147 418 Lupina siata 99 4 7 76 242 609 658 Spolu 1 905 1 307 2 082 1 228 1 200 2 240 2 748 Poznámka: prípadné rozdiely v súčtoch vyplývajú zo zaokrúhľovania položiek Prameň: ŠÚ SR Graf č.6 18

Prameň: ŠÚ SR Zberové plochy a produkcia kŕmnych strukovín bez hrachu kŕmneho (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 13 Ukazovateľ Zberová plocha Produkcia Hektárová úroda 2014 2013 2015 2013 2014 2015 2013 2014 2015 Peluška kŕmna 335,6 130,7 383,4 602,1 222,3 688,9 1,79 1,70 1,80 Vika siata 139,9 125,2 312,6 139,0 68,7 286,4 0,99 0,55 0,92 Bôb kŕmny 203,2 268,8 744,9 480,4 606,7 920,7 2,36 2,26 1,24 Zmesi struk. a struk.-obil. 377,0 503,0 163,2 426,6 958,1 398,6 1,13 1,90 2,44 Ostatné strukoviny kŕmne 30,7 46,4 _ 115 80,5 _ 3,74 1,73 _ Lupina 75,9 237,3 565,4 130 253,6 605,4 1,71 1,07 1,07 Kŕmne strukoviny spolu 1162,3 Prameň: ŠÚ SR 1 311, 5 2 169,5 1893, 1 2 190,5 Bilancia kŕmnych strukovín na Slovensku bez hrachu siateho (ha, t, t/ha) 2 900, 1 1,63 1,67 1,34 19 Tabuľka č. 14 Ukazovateľ Skutočnosť Odhad 2009-2010-11 2011-12 2012-13 2013-14 2014-15 2015-16 2016-17 Osevná plocha 1009 2 508 1 905 1 307 2 082 1 228 1 200 2 240 2 748s Zberová plocha 2 214 1 504 1 346 1 661 1 162 1 311 2 170 2 789 Hektárová úroda 1,22 1,11 1,53 1,37 1,63 1,67 1,34 1,34 Produkcia 2 693 1 676 2 054 2 274 1 893 2 190 2 900 3 737 Počiatočné zásoby 418 466 308 413 285 1 113 1 987 3 218 Dovoz 166 46 6 34 64 92 193 30 Celková ponuka 3 277 2 188 2 367 2 721 2 241 3 395 5 081 6 985 Domáca spotreba 2 811 1 880 1 953 2 435 1126 1 352 1 642 1 702 v tom: osivárska 526 400 364 800 307 300 560 570 krmivárska 2 250 1 400 1 509 1 600 784 1 017 1 050 1 100 v tom: priame skrmov. 1 050 400 309 400 300 300 300 350 kŕmne zmesi 1 200 1 000 1 200 1 200 484 717 750 750 ostatná 35 80 80 35 35 35 32 32 Vývoz 0 0 1 1 3 55 221 55 Celkové použitie 2 811 1 880 1 954 2 436 1 129 1 407 1 863 1 757 Konečné zásoby 466 308 413 285 1 113 1 987 3 218 5 228

Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok 2014-15 sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 1. 9. 2015 a za rok 2015-16 zo súboru k 1. 9. 2016 vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok 2016-17 = odhad autorky Priemerné ceny výrobcov bôbu kŕmneho Tabuľka č. 15 Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. /t 2003 196,51 193,19 195,84 195,51 204,14-198,50 201,49 202,15 202,15 198,83 201,82 2004 197,17 197,84 196,51 197,84 201,82-193,52 202,81 201,49 201,82 200,49 198,17 2005 199,16 197,50 197,17 198,50 203,15-196,84 204,47 200,82 204,81 199,83 198,50 2006 196,51 198,17 196,51 197,17 204,81-177,59 165,97 204,14 205,47 215,76 189,21 2007 201,82 202,15 197,50 198,83 203,48-179,91 166,97 207,13 217,09 215,76 198,53 2008 215,76 216,42 209,45 208,13 210,12-191,20 188,54 198,17 211,45 213,44 212,11 2009 208,17 207,39 195,51 192,60 193,90-190,20 187,88 195,68 205,24 207,40 216,42 2010 210,71 212,04 204,37 202,08 202,01-195,05 198,17 202,12 204,11 207,93 213,94 2011 209,22 208,19 203,98 202,0 202,35 201,75-196,57 200,82 205,07 206,27 208,72 212,11 2012 213,07 210,78 207,03 205,84 204,31-200,99 205,97 210,95 212,94 213,44 218,05 Prameň: ŠÚ SR 2. 5 Strukoviny v EÚ a vo svete Najrozšírenejšou strukovinou na svete je sója, fazuľa a cícer. (Sója sa však zaraďuje medzi olejniny, zrejme z dôvodu použitia na výrobu oleja). Strukoviny patria medzi proteínové (bielkovinové) plodiny. Pestovateľské plochy strukovín v EÚ zaberajú 1-7 % ornej pôdy. Jedná sa o hrach, bôb a lupinu - plodiny bohaté na bielkoviny, ktoré sa využívajú v priemyselne vyrábaných kŕmnych zmesiach a taktiež na priame kŕmenie hospodárskych zvierat. K najväčším pestovateľom strukovín v EÚ patrí Španielsko, Poľsko, Francúzsko, Lotyšsko. Podľa údajov uvedených v správe o odhade situácie s plodinami pestovanými na ornej pôde, mliekom a trhom s mäsom jeseň 2016, publikovanej na http://ec.europa.eu/agriculture/, sa v roku 2015 zvýšili zberové plochy proteínových plodín (kŕmny hrach, bôb, lupina) v EÚ-28 o 38,1 % na 2 172,2 tis. ha. V roku 2016 sa očakáva v EÚ zvýšenie pestovateľských plôch strukovín, ale pokles úrod z 1 ha a pokles produkcie na 2,9 mil. ton (-4,1 %).. 20

Výmera, hektárové úrody a produkcia strukovín v EÚ-28 Tabuľka č. 16 Ukazovateľ 2014 2015e 2016f Hrach Zberová plocha (tis. ha) 530 724 834 Úroda (t/ha) 2,62 2,75 2,30 Produkcia (tis. t) 1 387 1 993 1 918 Bôb Zberová plocha (tis. ha) 389 621 642 Úroda (t/ha) 3,17 3,14 2,82 Produkcia (tis. t) 1 232 1 947 1 810 Lupina Zberová plocha tis. (ha) 118 256 257 Úroda (t/ha) 1,77 1,41 1,55 Produkcia (tis. t) 209 362 400 Proteínové plodiny spolu Zberová plocha (tis. ha) 1 037 1 600 1 733 Úroda (t/ha) 2,73 2,69 2,38 Produkcia tis. (t) 2 828 4 302 4 128 Poznámka: e=odhad; f= prognóza Prameň: http://ec.europa.eu/agriculture/ 21

Zberové plochy strukovín v EÚ (tis. ha) Tabuľka č. 17 Krajina/rok 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Belgicko. 2,95 1,7 1,7 1,98 2,72 : Bulharsko 5,7 5,4 6,21 2,65 17,49 : Česká republika 22,32 20,18 17,85 20,17 33,14 35,63 Dánsko 7,8 6,8 7,2 8,4 12,0 15,7 Nemecko 97,5 82,1 74,7 92,4 160,4 : Estónsko 8,5 11,0 13,6 19,1 31,3 54,5 Írsko 2,89 (d) 4,09 (d) 4,48 (d) 3,54 (d) 10,66 (d) 12,25 (d) Grécko 21,69 24,09 30,69 41,98 66,92 67,09 Španielsko 530,29 445,63 378,11 458,39 489,39 471,48 (p) Francúzsko 299,13 197,08 190,72 245,5 269,0 Chorvátsko 2,15 1,74 2,02 2,41 2,28 2,27 Taliansko 68,27 72,69 68,26 67,45 73,47 : Cyprus 0,34 0,37 0,37 0,37 0,66 0,76 Litva 3,7 4,2 6,9 11,7 31,1 : Lotyšsko 45,4 42,4 44,4 81,5 156,98 242,3 Luxembursko 0,27 0,17 0,28 0,38 0,59 0,7 Maďarsko 19,85 21,81 21,16 21,86 25,63 21,78 Malta 0 0 0 0 0 0 Holandsko 2,29 3,0 3,0 3,0 0 : Rakúsko 22,72 22,1 17,81 19,76 23,57 24,59 Poľsko 162,9 139,9 170,6 215,5 403,9 : Portugalsko 12,36 11,86 10,9 10,79 11,57 3,35 Rumunsko 53,25 55,24 53,9 50,0 54,33 58,33 Slovinsko 1,13 0,75 0,69 0,69 0,85 : Slovensko 8,00 7,27 4,62 6,07 10,1 12,72 Fínsko 14,5 12,9 11,3 14,3 23,2 22,8 Švédsko 32,52 31,26 30,17 33,76 47,96 : Veľká Británia 155 120 147 139 213 214 (p) EÚ-28 1 603,42 1 345,71 1 318,61 1 572,64 2 172,21 : Poznámka: úda j nie je k dispozícii; (p)=provizórny údaj, (e)=odhad; (d)=definitivně odlišnosti (pozri zdroj údajov); údaj za Slovensko v roku 2016=osevná plocha ŠÚ SR Prameň: http://ec.europa.eu/eurostat (posledná aktualizácia 14.10.2016) 22

Zberové plochy, hektárové úrody a produkcia strukovín - svet spolu Ukazovateľ 2011 2012 2013 2014 Hrach Tabuľka č. 18 Zberová plocha (ha) 6 608 511 A 7 162 856 A 6 724 997 A 6 868 131 A Úroda (t/ha) 1,5874 Fc 1,5050 Fc 1,7026 Fc 1,6501 Fc Produkcia (t) 10 490 238 A 10 780 059 A 11 450 199 A 11 332 772 A Fazuľa Zberová plocha (ha) 30 588 822 A 28 909 297 A 29 097 670 A 30 139 041 A Úroda (t/ha) 0,7515 Fc 0,8243 Fc 0,8149 Fc 0,8326 Fc Produkcia (t) 22 988 933 A 23 830 262 A 23 713 064 A 25 093 616 A Šošovica Zberová plocha (ha) 4 143 089 A 4 393 573 A 4 479 390 A 4 522 795 A Úroda (t/ha) 1,0741 Fc 1,0664 Fc 1,1839 Fc 1,0801 Fc Produkcia (t) 4 450 265 A 4 685 440 A 5 303 279 A 4 885 271 A Bôb Zberová plocha (ha) 2 410 465 A 2 512 607 A 2 420 474 A 2 366 962 A Úroda (t/ha) 1,8333 Fc 1,8156 Fc 1,7908 Fc 1,8156 Fc Produkcia (t) 4 419 747 A 4 561 900 A 4 334 484 A 4 297 465 A Cícer Zberová plocha (ha) 13 296 290 A 12 442 817 A 13 716 477 A 14 801 623 A Úroda (t/ha) 0,8835 Fc 0,9374 Fc 0,9711 Fc 0,9620 Fc Produkcia (t) 11 746 903 A 11 663 329 A 13 319 397 A 14 239 010 A Prameň: http://faostat.fao.org, október 2016 Poznámka: (A) = agregované údaje, môžu zahŕňať oficiálne, polooficiálne alebo vypočítané údaje (Fc) = údaj FAO Graf č.5 23

Prameň: http://faostat.fao.org, október 2015, prepočty autorka Graf č. 6 Prameň: http://faostat.fao.org, október 2015, prepočty autorka Kanada je popredným svetovým producentom hrachu, šošovice, fazule a cíceru. Produkcia strukovín v Kanade predstavuje takmer 10 % svetovej produkcie strukovín, 30 % produkcie hrachu a 17 % produkcie šošovice. 24

Osevné plochy a produkcia strukovín v Kanade (tis. ha, tis. t) Tabuľka č. 19 Plodina 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Osevné plochy Šošovica 1394,2 1035,0 1017,7 1100,7 1262,6 1632,9 2 363,3 Hrach 1466,9 986,0 1509,3 1345,4 1612,7 1 489,1 1 729,5 Produkcia Šošovica 2004,8 1573,5 1537,9 2261,7 1987,0 - - Hrach 3018,2 2502,0 3340,8 3960,8 3810,1 - - Prameň: http://www.statcan.gc.ca, 19. 10. 2016 Poznámka: posledná aktualizácia 5. 10. 2016 25

Prílohy 26

Príloha č. 1 Položky colného sadzobníka Vykonávacie Nariadenie komisie (EÚ) č. 1754/2015 zo 6. októbra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a Spoločnom colnom sadzobníku. Číselný znak KN Opis tovaru Zmluvné colné sadzby (%) Doplnkové jednotky 0713 Sušené strukoviny, lúpané, tiež ošúpané alebo polené: 0713 10 -Hrach (Pisum sativum): 0713 10 10 --Na siatie bez cla - 0713 10 90 --Ostatný bez cla - 0713 20 00 -Cícer bez cla - -Fazuľa (Vigna spp., Phaseolus spp.): 0713 31 00 --Fazuľa druhov Vigna mungo (L.) Hepper alebo Vigna radiata (L.) Wilczek bez cla - --Malá červená fazuľa (Adzuki) (Phaseolus alebo - bez cla 0713 32 00 Vigna angularis): --Fazuľa obyčajná, vrátane malej bielej fazule 0713 33 (Phaseolus vulgaris): 0713 33 10 ---Na siatie bez cla - 0713 33 90 ---Ostatná bez cla - 0713 34 00 - -Fazuľa druhu Vigna subterranea alebo Bez cla - voandzeia subterranea 0713 35 00 - -Vigna čínska (Vigna unguiculata) bez cla - 0713 39 00 --Ostatná bez cla - 0713 40 00 -Šošovica bez cla - 071350 00 -Bôb (Vicia faba var. major) a konský bôb (Vicia - faba var. equina, Vicia faba var. minor) 3,2 071360 00 -Kajan indický (Cajanus cajan) 3,2-0713 9000 -Ostatné: 3,2 - Prameň: Colný sadzobník EÚ na rok 2015 27