A k č n ý p l á n v y u ž í v a n i a b i o m a s y NOVEMBER 2007
OBSAH 1. ÚVOD VŠEOBECNÝ VÝZNAM BIOMASY... 2 2. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU... 4 2.1 EKONOMICKÉ ASPEKTY VYUŽÍVANIA BIOMASY... 4 2.2 CHARAKTERISTIKA BIOMASY, JEJ VÝHODY A NEVÝHODY...5 2.3 STAV V EÚ...6 2.4 STAV NA SLOVENSKU...7 3. POTENCIÁL BIOMASY...8 3.1 POTENCIÁL POĽNOHOSPODÁRSKEJ BIOMASY...8 3.2 POTENCIÁL LESNEJ BIOMASY...9 4. CIELE...14 4. 1 CIEĽ: 1. Zhodnotenie fyzickej dostupnosti biomasy...14 4. 2 CIEĽ: 2. Určene priorít využívania biomasy...28 4. 3 CIEĽ: 3. Legislatíva...34 4. 4 CIEĽ: 4. Podpora vedy a výskumu...35 4. 5 CIEĽ: 5. Informačná kampaň...38 STR. Zoznam príloh Príloha 1 Zoznam právnych predpisov a dokumentov...40 Príloha 2 Návrh podprogramu (projektu) štátneho programu...42 1
1. ÚVOD VŠEOBECNÝ VÝZNAM BIOMASY Biomasa svojím komplexným zložením a rôznorodým pôvodom s premenlivým energetickým obsahom a multifunkčným využitím má v rozvinutých ekonomikách postavenie produktu a zároveň suroviny. Má svoju nezastupiteľnú funkciu v zložitých a navzájom sa prelínajúcich sektoroch národného hospodárstva (pozri schému č.1 na str.12). Komplexne vzaté produkcia biomasy je životne dôležitá z hľadiska výživy obyvateľstva, zabezpečenia produkcie živočíšnej výroby, tradičného spôsobu výroby tepla, ale z pozície energonosiča má stále väčší význam ako surovina na výrobu tepla, chladu, elektrickej energie, ale taktiež na výrobu pohonných látok a ďalších biogénnych palív. Produkcia biomasy má rozhodujúci význam v poľnohospodárstve, lesníctve, zasahuje do energetiky, dopravy, ale svojím postavením zásadne ovplyvňuje nadväzujúce priemyselné odvetvia, životnú úroveň obyvateľstva s dopadom na rozvoj vidieka, ale i s dopadom na otázky týkajúce sa životného prostredia a ovplyvňovania klimatických zmien vyvolaných civilizačnými zmenami. Významu a hospodárskemu potenciálu biomasy nebola v Slovenskom hospodárstve dodnes venovaná adekvátna realizačná pozornosť. Potenciál biomasy, nanovo odhadnutý v predkladanom Akčnom pláne pre biomasu, dosahuje každoročnú produkciu v energetickom vyjadrení úroveň cca 160 PJ, čo v korunovom prepočte len cez teplo ( 200 Sk/GJ ) predstavuje čiastku 42,7 miliárd Sk. Pre hlbšie uvedomenie si potenciálu, ktorý nechávame zväčša ležať ladom, je energetický potenciál biomasy ekvivalentný 3,9 miliónom ton ropy ročne, respektíve ekvivalentný 4,71 miliardám m 3 zemného plynu. V čase predkladania Akčného plánu do pripomienkového konania týchto 3,9 miliónov ton ropy predstavuje finančnú čiastku vo výške 64,5 miliárd korún. Objem uloženej energie v biomase si snáď ešte výraznejšie uvedomíme po jednoduchom prepočte, z ktorého vplýva, že v biomase je uloženej toľko elektrickej energie, koľko vyrobí za rok niekoľko jadrových reaktorov s inštalovaným elektrickým výkonom 440 MW. Týmto prirovnaním by sme nechceli navodiť dojem, že poľnohospodári nie sú za energetický mix v ktorom významnú úlohu musí zohrávať jadrová energetika. Chceme týmto upozorniť na potrebu využiť surovinu, ktorú máme doma. Prognózy vývoja cien energií sú nezvratné a súčasné obdobie je charakteristické zvyšovaním geostrategického napätia v Európe, ale i na celom svete. Na biomasu musíme začať nazerať ako na strategickú surovinu. Z hľadiska strategickej energetickej bezpečnosti štátu biomasa zohráva minoritnú rolu a jej teoretický potenciál predstavuje cca 20% z celkovej vyprodukovanej energie národného hospodárstva. Širšie využívanie biomasy pre teplárenstvo, energetiku a výrobu palív je v súlade so zámermi znižovania energetickej závislosti a najmä diverzifikácie energetických zdrojov. Z ťažiskového hľadiska slovenského poľnohospodárstva je potrebné biomasu považovať i za významný prostriedok umožňujúci zvýšenie konkurencieschopnosti produktov agrárneho sektora, pričom synergicky rieši také dôležité oblasti národného hospodárstva, ako je znižovanie nezamestnanosti, revitalizácia vidieka prostredníctvom potrebnej reprofilácie pracovnej sily v smere trvaloudržateľného rozvoja aktivít majúcich jednoznačne pozitívny vplyv na zásadné problémy riešenia otázok spojených so zvyšovaním kvality životného prostredia. 2
V decembri 2005 Európska komisia vydala Akčný plán o biomase, ktorý je reakciou na potrebu koordinovaného a aktívnejšieho prístupu k využívaniu biomasy. Závery Akčného plánu predstavujú pokyn na vypracovanie čiastkových akčných plánov v jednotlivých členských štátoch, pričom zámerom je zdojnásobenie využívania biomasy v roku 2010 v porovnaní s rokom 2005. Slovenská republika uvedomujúc si potenciál biomasy a jeho nedostatočné využívanie prijala úlohu na vypracovanie národného Akčného plánu pre biomasu, vyjadrenú uznesením č. 383/2007 k Stratégii vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov v SR.Uznesenie ukladá ministrovi pôdohospodárstva v spolupráci s ministrom hospodárstva predložiť na rokovanie vlády SR Návrh akčného plánu využívania biomasy. Akčný plán využívania biomasy je vypracovaný v súlade so Stratégiou vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov v SR. Akčný plán využívania biomasy predstavuje koordináciu postupných krokov komlexného využitia biomasy. Prvý koordinačný krok stanovuje opatrenia na podporu využívania biomasy pri vykurovaní, pri výrobe chladu, pri výrobe elektrickej energie a v doprave prostredníctvom podpory výroby biopalív. Po týchto opatreniach nasledujú prierezové opatrenia týkajúce sa zásobovania biomasou, financovania a výskumu. Dopĺňa ho všeobecné hodnotenie vplyvu na životné prostredie a ekonomiku. Dôraz na vypracovanie akčných plánov položilo aj tohtoročné jarné zasadnutie Európskej rady. Predsedovia vlád a hlavy štátov dosiahli v oblasti energetiky a klímy politickú dohodu predovšetkým v stanovení záväzných ( pre EÚ ako celok) strednodobých cieľov v oblasti redukcie skleníkových plynov (20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990), úspor energie (20 % z plánovanej spotreby na rok 2020), zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie (20 % do roku 2020) a podielu biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty v doprave (minimálne 10% do roku 2020). Stanovené ciele pre biopalivá nie sú indikatívne, sú záväzné pre všetkých členov Európskeho spoločenstva. 3
2. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU 2.1 EKONOMICKÉ ASPEKTY VYUŽÍVANIA BIOMASY Využite biomasy a zhodnotenie ekonomických prínosov jej vyššieho využívania je náročná úloha interdisciplinárneho charakteru. Jeden z hlavných parametrov biomasy je jej funkcia energonosiča, v ktorej prostredníctvom fotosyntetických reakcií dochádza ku konzervovaniu primárnej slnečnej energie. Z uvedeného dôvodu bude posudzovanie biomasy z hľadiska energetického obsahu a využitia procesov premeny energií do foriem lepšie využiteľných človekom nosnou úlohou. Biomasa svojou podstatou umožňuje premenu jej energetického obsahu najmä na : Produkciu tepla Produkciu tepla a elektrickej energie Produkciu tepla, chladu a elektrickej energie Produkciu ušľachtilejších foriem pohonných hmôt a biogénnych palív Vzhľadom k tomu, že do dnešných dní silne prevláda využitie fosílnych palív, je porovnanie ekonomiky produkcie energie možné a nutné zrealizovať v porovnaní s ekonomikou premien fosílnych palív na jednotlivé formy energie prostredníctvom rutinne využívaných a dobre prepracovaných technológií. Fakt využívania rozšírených a dobre prepracovaných klasických technológií je silne určujúci pri celkovom zhodnotení ekonomiky výroby energie z biomasy, ako i z iných obnoviteľných zdrojov energií, nakoľko základnou charakteristickou črtou nových a moderných technológií je ich vysoká cena práve z dôvodu ich novosti a teda nerozšírenosti, ktorá spôsobuje ich vysoké nadobúdacie náklady. Ekonomika výroby nových technológií je najlepšie ilustrovateľná na príklade produkcie fotovoltaických článkov, pri ktorých nadobúdacia cena prudko v posledných rokoch klesá práve v dôsledku masového nasadenia ich výroby. Toto je jeden z hlavných dôvodov pre ktorý sa v budúcnosti ráta so značným znižovaním celkovej nákladovosti produkcie všetkých foriem energií z obnoviteľných zdrojov a rastu konkurencieschopnosti ceny energie z obnoviteľných zdrojov energie ( OZE) voči klasickým fosílnym palivám. Porovnanie obsahu energie a jej ceny je možné na základe prepočtu kedy výhrevnosť paliva a jeho nadobúdaciu cenu uvedieme v korunovom vyjadrení. Tak napríklad objem 1 m 3 zemného plynu má výhrevnosť 34 MJ. Priemerná nadobúdacia cena 1 m3 zemného plynu v dnešných podmienkach je cca 12,50 Sk včítane DPH. Podielom ceny v korunách výhrevnosťou predmetného paliva získavame : 12.50 Sk / 34 MJ = 0.3571 Sk/ MJ, obvyklejšou jednotkou v energetike je vyjadrenie korunovej ceny na energetický obsah 1000 krát vyšší, teda dostávame cenu 357,10 Sk / GJ. Ak túto cenu energie porovnávame napríklad s cenou energie získanej z 1 tony suchej slamy dostávame pomer 1 000 Sk / 19 GJ = 52.60 Sk/ GJ. Porovnaním merných cien môžeme konštatovať, že teplo z biomasy v uvedenom príklade je 6,8 krát cenovo výhodnejšie ako teplo získané zo zemného plynu. Samozrejme uvedený najtriviálnejší príklad nezohľadňuje cenu spaľovacieho zariadenia a rad ďalších technologických aspektov. Pre konkrétne projekty je potrebné vypracovať podrobný výpočet vo forme štúdie uskutočniteľnosti, kedy do ekonomiky projektu vstupujú ďalšie parametre charakterizujúce špecifiká lokality a projektu. 4
Z makroekonomického hľadiska v úvode Akčného plánu pre biomasu bolo uvedené, že potenciál biomasy predstavuje energiu zhmotnenú v 4,71 miliardách m3 zemného plynu, čo v obstarávacích cenách pre maloodberateľa predstavuje čiastku 58,9 mld. Sk. Na základe kvalifikovaného odhadu je možné orientačne uviesť, že náklady na výrobu biomasy o výhrevnosti 163 PJ predstavujú 11,7 mld Sk. Náklady do strojov a technologických zariadení vrátane nákladov na pracovné sily predstavujú sumu 18,5 mld Sk. Dosiahnutá úspora pri využití vlastných zdrojov biomasy v porovnaní s dovozom a spotrebou zemného plynu predstavuje hodnotu 2,3 mld. m3, čo vo finančnom vyjadrení prezentuje 28,7 mld Sk ročne. Úvahy o ekonomických aspektoch využívania biomasy pre energetické účely sa musia viesť vo viacerých rovinách. Cena GJ tepla, alebo TWh elektrickej energie nie je jediným kritériom pri posudzovaní celkovej výhodnosti využívania biomasy. Je nutné si uvedomiť indukčné efekty, ktoré majú vplyv na mieru nezamestnanosti, ktoré majú vplyv na klimatické podmienky a ktoré v neposlednom rade majú pozitívny vplyv na diverzifikáciu energetických zariadení. Sled uvedených argumentov je možné uzatvoriť konštatáciou, že biomasa je náš domáci energetický potenciál, ktorý môže významne ovplyvňovať naše saldo zahraničného obchodu a najmä, ktorý môže znižovať našu energetickú závislosť. Z hľadiska budúcej očakávanej napätej energetickej situácie v rámci členských krajín Únie sa dá očakávať nárast cien fosílnej energie s čím porastie i hnacia sila rozvoja nových technológií spätých s OZE. Pre presnejšiu kalkuláciu makro a mikroekonomických efektov využívania biomasy na energetické účely bude nevyhnutné spracovať samostatnú analýzu. Táto analýza by mala odhadnúť reálny trhový investičný potenciál postavený na ekonomickom potenciáli biomasy na Slovensku, vrátane ekonomických, ekologických a sociálnych dopadov jej využívania na národnej a regionálnej úrovni. Špecificky by sa mala táto analýza zamerať na reálne možnosti produkcie energie z biomasy v rezorte pôdohodpodárstva, ako aj v sektore energetiky. Za reálne považujeme také nasadenie biomasy, ktoré zodpovedá reálnym ekonomickým podmienkam z hľadiska technológii a ich dostupnosti, vhodného mixu zdrojov biomasy z hľadiska regiónov a ich špecifík, ako aj reálneho využiteľného dopytu po finálnych energetických komoditách, tzv. absorpčnej schopnosti trhu pri zachovaní čo najvyššej energetickej efektívnosti a účinnosti premeny a využitia energie. Analýza by mala obsahovať regionálne zmapovanie a ekonomické modelovanie ponuky a dopytu po biomase a energii z nej vyprodukovanej, s odhadom dopadov na emisie skleníkových plynov a TZL, zamestnanosť, ceny energie a inovácie. Syntézou bude možné vyčísliť dopady na národnej úrovni a posúdiť vplyv na importnú závislosť SR na primárnych energonosičoch, ušetrené náklady, ekonomické a sociálne prínosy z makroekonomického hľadiska. 2.2 Charakteristika biomasy, jej výhody a nevýhody Biomasou nazývame materiál rastlinného a živočíšneho pôvodu, vhodný na priemyselné a energetické využitie. Zahrňuje aj odpady a druhotné suroviny, ktoré vznikajú pri jej pestovaní a spracovaní, ako aj príslušnú biologicky rozložiteľnú časť komunálneho odpadu. Biomasa v podobe rastlín je chemicky zakonzervovaná slnečná energia. Je to súčasne jeden z najuniverzálnejších a najrozšírenejších zdrojov energie na Zemi. Biomasu môžeme rozdeliť do troch základných skupín: 5
- dendromasa, t.j. biomasa zdrevnatenej rastlinnej hmoty, - fytomasa, t.j. biomasa ostatných rastlín, - zoomasa, t.j.biomasa zvierat. Medzi prednosti využitia biomasy ako obnoviteľného zdroja energie patria nasledovné skutočnosti: 1. Biomasa je energetická surovina dopestovateľná na našom území každoročne. 2. Biomasa je stabilný OZE, ktorého objem produkcie, energetický potenciál a cenu môžeme určiť na dlhšie časové obdobie. 3. Výroba energie z biomasy je neutrálna vo vzťahu k tvorbe skleníkových plynov. 4. Pestovanie plodín na energetické využitie má pozitívny vplyv na biodiverzitu, ochranu pôdy a vodné zdroje. 5. Predstavuje možnosti pre ekonomický rast vidieckych regiónov. 6. Vytvára predpoklady pre vznik pracovných príležitostí vo výrobe a obsluhe zariadení. 7. Aktivuje rozvoj nových vedných odborov (napr.: biotechnológie). 8. Väčšie a efektívnejšie využitie biomasy na energetické účely zníži nároky na dovoz fosílnych palív. 9. Využije sa vhodný pôdohospodársky fond, ktorý ležal ladom a môžu sa využiť i plochy, ktoré nie sú vhodné na potravinársku výrobu (detoxikácia pôd). Medzi určité nevýhody využívania biomasy (slabé stránky, podľa SWOT analýzy) patrí: 1. nízky merný obsah energie, čím sú ovplyvňované náklady na dopravu a logistiku 2. potreba skladovania z dôvodu sezónnosti pestovania 3. potreba zabezpečenia dlhodobo spoľahlivej dodávky biomasy 4. potreba sušenia účelovo pestovanej biomasy pred spracovaním na tuhé palivo Z týchto nevýhod najväčšie obavy plynú z dlhodobej spoľahlivosti dodávok z pohľadu kontrahovaných a stabilných cien biomasy. 2.3 Stav v EÚ Využitie biomasy predstavuje najdôležitejší zdroj energie zo všetkých obnoviteľných zdrojov nakoľko biomasa v súčasnosti predstavuje asi polovicu obnoviteľnej energie, ktorá sa využíva v EÚ. EÚ v súčasnosti pokrýva biomasou 4 % svojich celkových energetických potrieb. Opatrenia v Akčnom pláne o biomase by mali viesť k zvýšeniu využitia biomasy zo 69 Mtoe 1 v roku 2003 na približne 150 Mtoe v roku 2010. Predstavuje to menej než je úplný potenciál 185 Mtoe v roku 2010, ktorý je v súlade s osvedčenou poľnohospodárskou praxou. V zásade ide o proces stabilizácie pomerov, pri zabezpečení trvalo udržateľnej výroby, bez významného ovplyvnenia ceny domácej výroby potravín v dôsledku pestovania energetických plodín. Výhody zdvojnásobenia využívania biomasy: Podiel fosílnych palív na energetickom mixe EÚ poklesne z 80 % na 75 %, čo znamená 8 % pokles dovozu nespracovanej ropy. To by mohlo celkovo pozitívne ovplyvniť ceny ropy a pohonných hmôt. 1 Milión ton ropného ekvivalentu (41.868 PJ) 6
Emisie skleníkových plynov poklesnú o 209 miliónov ton, vyjadrených ekvivalentom CO 2 ročne, čo pomôže únii splniť záväzky Kjótskeho protokolu. V sektore poľnohospodárstva a lesníctva členských štátov EÚ sa vytvorí 250-300 tis. dodatočných pracovných miest. Vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ sa zväčšila potenciálna dostupnosť biomasy v dôsledku zväčšenia celkového trhu. Očakáva sa postupne znižovanie obstarávacích cien technológií potrebných k zberu a spracovaniu biomasy v dôsledku zvyšovania počtu produkovaných technologických zariadení. 2.4 Stav na Slovensku Stav využívania biomasy je charakteristický dôsledok nedostatočnej podpory minulých vlád predmetnej problematike, najmä realizačnej časti, ktorá trpela hlbokou podfinancovanosťou a neschopnosťou založiť filozofiu komplexného a systémového manažmentu. Okrem verbálneho podporovania OZE vzniklo a realizovalo sa len málo projektov, k tomu aby mohol byť na nich založený ucelený a systémovo jednotný prístup defakto nových interdisciplinárnych aktivít nachádzajúcich sa na rozhraní poľnohospodárstva, energetiky, teplárenstva, palivárskej chémie a biotechnológií. Prakticky len postupným tlakom Európskej Únie na rozvoj analyzovanej problematiky a určitým malým a nedostatočným tlakom zo spodu začal narastať záujem o prelomové riešenia. Prelomom v produkcií OZE na Slovensku boli investičné zámery zrealizované viacerými spoločnosťami produkujúcimi MERO a bioetanol. Kompletné informácie o stave rozvoja biopalív je možné získať z pravidelných júlových reportov hlásenia stavu plnenie smernice 30/2003/ES zo zdrojov MH SR. 7
3. POTENCIÁL BIOMASY 3.1 Potenciál poľnohospodárskej biomasy Biomasa má v najbližších 5 až 10 rokoch aj v SR najväčší technický potenciál v rámci OZE. Využívanie biomasy vzhľadom na jej technický potenciál je nedostatočné a jej využívanie v roku 2005 bolo 17 PJ, čo je len 2 % z celkovej spotreby energie. Biomasa má veľkú perspektívu pri výrobe tepla pre vykurovanie najmä v centrálnych vykurovacích systémoch vo forme drevných peliet, štiepok a slamy a v domácnostiach vo forme palivového dreva, peliet a brikiet. Pomerne rýchlym riešením zvýšeného využívania biomasy je spaľovanie v tepelných elektrárňach a pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla (teplárne). V prípade väčších zariadení jedným z dôležitých faktorov je optimalizácia logistických nákladov. Využívaniu biomasy ako obnoviteľného zdroja energie sa venujú viaceré dokumenty a jej využívanie podporujú legislatívne predpisy. Zoznam dokumentov a právnych predpisov je uvedený v prílohe č. 1. Tab. 1 Celkový energetický potenciál biomasy Druh biomasy Množstvo t Energetický potenciál v PJ Poľnohospodárska biomasa na spaľovanie 2 031 000 28,6 Lesná dendromasa 2 432 000 26,8 Drevospracujúci priemysel 1 835 000 22,0 Biomasa na výrobu biopalív 200 000 7,0 Komunálny drevný odpad 300 000 3,6 Výlisky a výpalky pri výrobe biopalív 400 000 8,4 Exkrementy hospodárskych zvierat 13 700 000 10,0 Účelovo pestovaná biomasa na výrobu 4 050 000 56,8** energie včítane bielych plôch * Spolu 24 948 000 163.2 * Účelovo pestovaná biomasa na výmere 300 00 ha bola vyhodnotená na základe predpokladu, že celá plocha sa využije k pestovaniu rýchlorastúcich drevín. Vypočítaný energetický obsah je potrebné považovať za orientačný, nakoľko pri pestovaní iných energetických plodín ( kukurice, repky a trávy) je energetický potenciál ešte vyšší. Energetický potenciál biomasy na bielych plochách je 3,9 PJ ** výpočet pre predpokladanú pestovanú plochu 325 000 ha: 325 000 ha.10 t.ha -1.17,5 GJ.t -1 =3.10 6.17,5 GJ=56.8 PJ.rok Energetický potenciál pôdohospodárskej biomasy je značne vysoký a predstavuje teoreticky 20.4 % ročnej spotreby energie v Slovenskej republike, ktorá je 800 PJ. Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy bol stanovený pre výhrevnosť pri obsahu vlhkosti pri zbere 12-15 %. Energetický potenciál lesnej biomasy bol stanovený na základe priemerného obsahu vody 35 % po krátkodobom skladovaní. Energetický potenciál zdrojov biomasy v drevospracujúcom priemysle a komunálneho odpadu sa stanovil z priemernej výhrevnosti biomasy 12 GJ.t -1. Okamžite dostupný potenciál, ktorý je minimálne využívaný, je v poľnohospodárskej biomase na spaľovanie, ktorá je najvhodnejšia pre väčšie tepelné zdroje. V roku 2004 bola 8
vyhodnotená ročná produkcia poľnohospodárskej biomasy vhodnej na spaľovanie a jej energetický potenciál. Tab. 2 Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy vhodnej na spaľovanie Druh biomasy Možná ročná produkcia na Energetický ekvivalent energetické účely v t TWh PJ Slama: - obilná 729 000 2,8 10, 4 - kukuričná 668 000 2,61 9,4 - repková 206 000 0,82 2,9 - slnečnicová 220 000 0,81 2, 8 Drevný odpad 208 000 0,9 3, 1 (sady, vinohrady) biomasa na spaľovanie spolu 2 031 000 7,94 28,6 Z teoretického množstva energie vyrobenej spaľovaním biomasy 28,6 PJ by bolo možné za priaznivých podporných mechanizmov využiť v odvetví poľnohospodárstva 10 až 30 %. Na trhové účely vo forme paliva (balíkovaná slama, brikety, pelety) alebo energie (teplo, elektrina) by bolo možné využiť 10 až 20 % hlavne predajom paliva, poprípade tepelnej energie pre komunálnu sféru (obce). V prípade nahradenia časti fosílnych palív biomasou aj vo veľkých energetických zdrojoch (teplárne, elektrárne), by podiel biomasy ponúknutej na trh mohol predstavovať až 30 50 %. 3.2 Potenciál drevnej biomasy Využiteľný potenciál lesnej biomasy (dendromasy) v SR predstavuje ročne hodnotu 2,46 mil. ton s energetickým ekvivalentom 26,8 PJ. Významným zdrojom energeticky využiteľného drevného odpadu je aj drevospracujúci priemysel, ktorý vytvára 1,84 mil. ton drevného odpadu ročne. Z tohto množstva je 1 365 000 ton mechanický odpad a zostatok 470 000 ton predstavuje čierny výluh pri chemickom spracovaní dreva. Celková energetická hodnota využiteľného odpadu z drevospracujúceho priemyslu je 22,0 PJ, z toho sú 69 % z mechanického spracovania dreva a 31 % z čierneho výluhu. Po roku 2010 sa bilancia disponibilnej lesnej dendromasy môže reálne zvýšiť o potenciál z produkcie energetických porastov založených na základe vykonanej rajonizácie území vhodných pre pestovanie energetických lesov na výmere 45 400 ha s produkciou cca 440 tis. ton ročne prevažne rýchlorastúcich drevín topoľov a vŕb a agáta pri krátkom produkčnom cykle 3 20 rokov. Potenciál lesnej dendromasy využiteľnej na energetické účely bol stanovený na základe rešpektovania technologických a ekologických obmedzení. Nepočíta sa s energetickým využitím kvalitnejších sortimentov dreva v prípade cenových výkyvov z dôvodu zabezpečenia plynulých dodávok dreva pre potreby domáceho drevospracujúceho priemyslu. Počíta sa s postupným znižovaním exportu surového dreva a jeho komplexným spracovaním v tuzemsku. 9
Rast využívania potenciálu dendromasy sa zabezpečí štiepkovaním korunových častí stromov čím sa dosiahne zužitkovanie doteraz nevyužívanej tenčiny a hrubiny korún stromov. Takto možno vyprodukovať v súčasnosti ročne až 1,86 mil.t dendromasy v rezorte pôdohospodárstva. Nepredpokladá sa výrazný rast produkcie palivového dreva. Nezanedbateľným zdrojom dendromasy na energetické využitie je komunálny drevný odpad vrátane suroviny s ošetrovania stromovej zelene z intravilánov a extravilánov obcí a líniových výsadieb na nepôdohospodárskej pôde. Ročný využiteľný potenciál sa odhaduje na 300 tis. t ročne s energetickou hodnotou 3,6 PJ. Ďalším zdrojom dendromasy pre energetické využitie sú existujúce porasty drevín na nelesných pozemkoch ktoré vznikli najmä prírodnou sukcesiou lesných drevín na dlhodobo neobhospodarovaných poľnohospodárskych pozemkoch, ktorých ročný využiteľný potenciál je 352 tis. t s energetickou hodnotou 3,9 PJ. Celkový súčasný ročný využiteľný potenciál dendromasy na Slovensku je 4,567 mil. t s energetickou hodnotou 52,4 PJ. Drevnú biomasu možno využiť na výrobu tepla, elektrickej energie a tiež na výrobu kvapalných a plynných biopalív v závislosti od rozvoja technológií a ekonomickej efektívnosti jednotlivých spôsobov využitia. Využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy a jej energetická hodnota je uvedený v tabuľke 3. Tab. 3 Využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy Producent druh biomasy Ročný využiteľný potenciál, t Energetický potenciál PJ Lesná pôda 2 462 000 26,8 z toho palivové drevo 800 000 8,8 štiepky 1 632 000 18,0 Drevospracujúci priemysel 1 835 000 22,0 z toho tuhé odpady 365 000 16,4 kvapalné odpady 470 000 6,6 Komunálna sféra 300 000 3,6 z toho palivové drevo 50 000 0,7 štiepky 250 000 2,9 Celkom 4 597 000 52,4 Poznámka: v tabuľke nie je uvedená dendromasa ovocných sadov a viníc, ktorá je uvedená v tabuľke 2. Aby Slovensko splnilo požiadavku vyplývajúcu zo smernice 2003/30/EC o podpore využitia biopalív musí vyčleniť výmeru 100 000 ha na pestovanie repky ako suroviny na výrobu metylesterov rastlinných olejov ako biologickej zložky do motorovej nafty (bionafta) a na pestovanie vhodných komodít na produkciu bioalkoholov ako biologických zložiek do benzínov. Predpokladaná ročná produkcia biopalív je 200 000 ton s energetickým potenciálom 7.0 PJ. Pri výrobe takéhoto množstva biopalív vzniká ako odpad vo forme výliskov alebo výpalkov ďalších 400 000 ton biomasy vhodnej na energetické využitie buď 10
formou spaľovania, alebo výrobou bioplynu. Energetický potenciál tejto biomasy predstavuje hodnotu 8,4 PJ. Pri spracovávaní exkrementov hospodárskych zvierat (ošípaných a časti hovädzieho dobytku) anaérobnou fermentáciou a následným energetickým využitím vzniknutého bioplynu pri kombinovanej výrobe tepla a energie v kogeneračných jednotkách je možné ročne vyrobiť 1.03 TWh elektrickej energie a 2.8 PJ t technicky využiteľného tepla ( cca 50% vyrobeného tepla je potrebné využiť na vlastný ohrev fermentorov, ak sa jedná o mezofilné fermentácie). Elektrickú energiu 1,03 TWh e môže vyprodukovať napríklad 258 bioplynových staníc kombinovaných s kogeneračnými jednotkami s priemerným inštalovaným výkonom 500 kw. Pri navrhovaní takýchto kombinovaných zariadení je potrebné zabezpečiť kontinuálnu spotrebu voľného technologického tepla, nakoľko bez jeho racionálneho využitia nemožno počítať s ekonomickou návratnosťou investície. Pri vyšších inštalovaných výkonoch treba počítať s faktorom špičkového zaťaženia prenosových sieti a orientovať sa najmä na produkciu elektrickej energie dodávanú do distribučných sieti podľa spoločenskej potreby. Z celospoločenských dôvodov je potrebné podporovať len najmodernejšie techológie s fermentačnými reaktormi II. generácie s garantovaným odberom aj tepelného výkonu. Slovenské poľnohospodárstvo môže vyčleniť 300 tis. ha na účelové pestovanie zelenej biomasy na výrobu energie, buď vo forme zelených rastlín na výrobu bioplynu (dendromasa, kukurica, obilniny, strukoviny, apod.) a následnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla alebo formou energetických rastlín na produkciu paliva na výrobu tepla na vykurovanie, ohrev teplej úžitkovej a technologickej vody alebo v sušiarenstve (energetický štiav, ozdobnica čínska, cirok, krídlatka, technické konope a pod.) je možné vyrobiť ďalších 32 PJ energie. V účelovo pestovnej biomase sú zahrnuté aj porasty rýchlorastúcich drevín na produkciu palivovej dendromasy. Prehľad jednotlivých typov biomasy a ich využívanie je v nasledujúcom grafe. Graf č. 1: Technický potenciál biomasy a jej využívanie Účelovo pestovaná biomasa Poľnohospodárska biomasa na spaľovanie Exkrementy hospodárskych zvierat Biomasa na výrobu palív Komunálny odpad Využívanie Energetický potenciál Lesná biomasa Drevospracujúci priemysel 0 10 20 30 40 50 60 PJ Zdroj: MP SR 11
Účelovo pestovaná biomasa je zdrojom ktorého produkcia sa predpokladá v krátkom budúcom období. Ich špecifikácia bude závisieť od rozvoja najnovších technológií získavania biopalív II. generácie. Možnosti využitia biomasy na energetické účely Pôdohospodársku biomasu možno rozdeliť z hľadiska energetického využitia do troch základných skupín. Biomasa vhodná na spaľovanie (výroba tepla na vykurovanie, ohrev teplej úžitkovej a technologického tepla, sušenie produktov, výroba elektriny), fytomasa rastlín (slama), dendromasa (palivové štiepky, palivové drevo, odpady po spracovaní dreva), energetické rastliny (ozdobnica čínska, cirok, štiav, konope, topoľ, vŕba, agát), výrobu biopalív vo forme metylesterov rastlinných olejov ako zložka do motorovej nafty (repka, obilie), alebo forme bioalkoholu ako zložka do benzínov (kukurica, obilniny, cukrová repa, zemiaky, a očakáva sa i ohlásenie nových technológií umožňujúcich rozklad dendromasy v smere získavania bioetanolu a nádejné sú i nové technologické postupy umožňujúce rozklad celulózy a lignínov na biobutanol), výrobu bioplynu s následnou kombinovanou výrobou tepla a elektriny kogeneráciou (exkrementy hospodárskych zvierat, zelené rastliny, siláž, dendromasa). Všeobecná schéma vybraných možností využita biomasy je znázornená na Schéme č.1, vyjadruje vzájomné prelínanie použiteľných technológií, či už pre poľnohospodársku, tak aj pre lesnícku biomasu. Schéma č.1 Niektoré možnosti energetického využívania biomasy Zdroj: So OZE, MP SR 12
Všeobecná schéma vybraných možnosti využita biomasy je znázornená na schéme č2. Schéma č.2 Niektoré možnosti energetického využívania biomasy poľnohospodárska biomasa biomasa na spaľovanie biomasa na výrobu biopalív biomasa na výrobu bioplynu slama drevný odpad MERO bioalkohol exkrementy pšeničná kukuričná vinohrady zelené rastliny jačmenná slnečnicová sady siláž ražná repková nálet z TTP ovsená energetické plodiny rýchlorastúce dreviny tritikale (pšenica x raž ) lúčne seno Zdroj: TSÚP Rovinka 13
4. CIELE Základným cieľom Akčného plánu využívania biomasy v horizonte do roku 2015 s ohľadom na schválený materiál Stratégia vyššieho využitia OZE v SR je naplniť cieľ v oblasti využívania biomasy pre obdobie do roku 2015. Na dosiahnutie tohto cieľa tento materiál má rozpracované nasledujúce ciele. 4.1 Cieľ 1 Zhodnotenie fyzickej dostupnosti biomasy Zhodnotenie fyzickej dostupnosti biomasy naznačuje investorom aj ekonomickú dostupnosť rôznych druhov biomasy. Zhodnotila sa dostupnosť poľnohospodárskej biomasy, živočíšnych exkrementov a drevnej biomasy. Spoľahlivosť dodávok a logistické náklady súvisiace s dovozom biomasy závisia od geografickej polohy umiestneného zariadenia. Celková výmera územia a štruktúra plôch podľa krajov v SR je v tabuľke 3. Tab. 4 Štruktúra plôch krajov Slovenskej republike v ha Kraj Orná pôda Poľnohos. pôda* Lesné pozemky Vodné plochy Zastavané plochy Ostatné plochy** Bratislavský 46 141 66 012 75 429 5 582 14 230 19 683 Trnavský 264 323 294 322 65 205 14 363 26 546 28 650 Trenčiansky 100 097 186 891 220 537 6 296 22 601 20 164 Nitriansky 407 032 469 763 96 094 15 653 37 088 31 428 Žilinský 64 437 248 067 376 191 12 814 24 591 31 210 Banskobystrický 168 621 419 634 462 113 7 861 32 660 31 117 Prešovský 154 921 218 055 440 504 14 131 30 861 40 459 Košický 205 591 338 469 266 056 16 231 33 898 36 715 SR 1 411 163 2 439 408 2 002 129 92 932 222 475 146 404 Zdroj: ŠÚ SR (za rok 2003) * rozdiel medzi poľnohospodárskou a ornou pôdou predstavuje súhrn plôch chmeľníc, viníc, záhrad a ovocných sadov, TTP ** ostatné plochy vrátane vodných plôch V roku 2004 došlo ku zmene metodického prístupu štatistického vykazovania výmery využívanej poľnohospodárskej pôdy a to na základe ortofotomáp. V roku 2005 predstavovala celková výmera využitej poľnohospodárskej pôdy 1 941 380 ha. Tab. 5 Výmera poľnohospodárskej pôdy v SR v ha Ukazovateľ Rok 2003 2004 2005 Využitá poľnohospodárska pôda 2 236 036 1 934 659 1 941 380 z toho: orná pôdy 1 379 379 1 360 893 1 357 201 trvalé trávne porasty 794 733 514 478 524 110 Zdroj: MP SR 14
Poľnohospodárska biomasa Výmery poľnohospodárskej pôdy, na ktorých sa pestujú hlavné poľnohospodárske plodiny, predstavujú v súčasnej dobe aj najväčší zdroj produkovanej biomasy. Je to biomasa, ktorá vzniká ako odpad pri hlavnej výrobe, vo forme slamy, odrezkov pri reze ovocných drevín alebo vinnej révy. Osobitnú skupinu tvorí produkcia sena a drevnej hmoty z krov na trvalých trávnych porastoch. Podľa meraní a zisťovaní ročnej produkcie biomasy pri pestovaní poľnohospodárskych plodín, ktoré boli vykonané na TSÚP Rovinka v roku 2004, je priemerná produkcia biomasy v grafe č. 2. Pri meraniach boli zistené rôzne hodnoty, ktorí boli závislé od pestovanej odrody, lokality pestovania, pôdnych a klimatických podmienok v danom období. Najmä odrody plodín (kukurica, repka, slnečnica ) dosahovali veľkú variabilitu produkcie biomasy. Graf č. 2: Priemerná hektárová produkcia biomasy v roku 2004 Nálet z TTP do veku 3 rokov 2 Drevný odpad Vinohrady Sady 2 3,9 Slnečnicová 3,6 Kukuričná 5,9 Slama Repková Ovsená 1,5 2 Triticale 2,1 Ražná 3,7 Jačmenná Pšeničná 2,5 2,7 Produkcia v t.ha-1 Celková produkcia slamnatej biomasy vyprodukovanej pri pestovaní hustosiatych obilnín (pšenica, jačmeň, raž, ovos a tritikale) pestovaných na výmere 637 752 ha, predstavuje hmotnosť 1 671 961 ton. Z tejto produkcie biomasy je možné, podľa odborných odhadov (po odpočítaní slamy na kŕmenie, podstielanie...) využiť na energetické účely cca 40 %, to znamená cca 669 000 ton. Produkcia ostatných druhov rastlinnej biomasy (slama pri pestovaní kukurice na zrno, repky, slnečnice a drevnej hmoty z TTP, sadov a vinohradov) produkovanej na ploche s výmerou 872 946 ha, predstavuje hmotnosť 1 839 048 ton. Z tejto produkcie biomasy môžeme podľa odborného odhadu využiť na energetické účely asi 70 %, čo predstavuje hmotnosť asi 1 287 333 ton. Celková využiteľná produkcia biomasy z plodín podľa tabuľky 5 (údaje z roku 2005) sa môže líšiť od hodnoty uvedenej v tabuľke 2 s prihliadnutím na variabilnosť výmery plôch pestovaných plodín. 15
Tab. 6 Výmera plôch v hektároch (ha) a produkcia biomasy v tonách (t) poľnohospodárskych plodín za rok 2005 Kraj Pšenica Jačmeň Raž Ovos Tritikale Výmera,ha Prod. t Výmera,ha Prod. t Výmera,ha Prod. t Výmera,ha Prod. t Výmera,ha Prod. t BA 17 844 48 179 9 606 24 015 4 215 15 596 1 246 1 869 1 226 2 575 TT 71 927 194 203 43 609 109 023 3 094 11 448 1 542 2 313 1 792 3 763 TN 25 330 68 390 13 859 34 684 1 259 4 658 1 531 2 296 2 086 4 380 NR 125 576 339 055 69 176 172 940 3 296 12 195 1 593 2 389 1 210 2 541 ZA 8 822 23 819 6 240 15 600 2 099 7 766 2 257 3 385 508 1 067 BB 44 960 121 392 13 515 33 788 6 494 24 028 3 710 5 565 3 369 7 075 PO 25 486 68 812 17 919 44 798 1 463 5 413 4 339 6 508 4 609 9 679 KE 53 017 143 146 30 322 75 805 2 246 8 310 2 938 4 407 2 422 5 086 SR 372 962 1 006 996 204 246 510 653 24 166 89 414 19 156 28 732 17 222 36 166 Pokračovanie tab. 6 Kraj Kukurica - zrno Repka Slnečnica TTP Sady Vinohrady Výmera,ha Prod. t ha t ha t ha t* ha t ha t BA 9 681 57 118 2 342 4 684 5 750 20 700 5 614 3 740 335 1 306 2 900 5 800 TT 47 982 283 094 7 650 15 300 18 756 67 522 7 934 5 290 1 112 4 337 3 091 6 182 TN 4 656 27 470 6 031 12 062 4 539 16 340 43 599 29 066 1 006 3 923 49 98 NR 64 900 382 910 28 653 57 306 37 272 134 179 8 161 5 440 2 061 8 038 7 486 14 972 ZA 109 643 3 270 6 540 83 299 106 778 71 185 140 546 11 22 BB 13 187 77 803 17 547 35 094 7 676 27 634 131 960 87 973 256 998 1 521 3 042 PO 1 534 9 050 13 745 27 490 3 237 11 653 132 044 88 029 282 1 099 6 12 KE 12 036 71 012 26 966 53 932 13 833 49 799 62 655 41 770 803 3 132 1 707 3 414 SR 154 085 909 100 106 204 212 408 91 146 328 126 498 745 332 493 5 995 23 379 16 771 33 542 v prípade TTP počítame produkciu sena a náletov len z 30 % plôch Zdroj: TSÚP Rovinka, s použitím údajov ŠÚ SR 16
Produkcia živočíšnych exkrementov Produkcia exkrementov hospodárskych zvierat je rôzna podľa veku a chovnej kategórie zvierat, ale pre účely tejto práce boli použité priemerné údaje uvádzané v prácach Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. Údaje o produkcii exkrementov sú v tab.7. Tab. 7 Priemerná produkcia exkrementov hospodárskych zvierat Hospodárske zviera Produkcia exkrementov v kg/ks/deň Produkcia exkrementov v kg/ks/rok HD 50,3 18 100 Ošípané 4,35 1 580 Hydina 0,18 60 Zdroj: TSÚP Rovinka Tab. 8 Stavy hospodárskych zvierat v ks a produkcia exkrementov v t.rok -1 Kraj Hovädzí dobytok Ošípané Hydina ks t.rok -1 ks t.rok -1 ks t.rok -1 BA 16 756 303 283 25 890 40 906 487 259 29 235 TT 87 240 1 579 044 278 275 439 675 2 101 932 126 115 TN 53 285 964 458 120 808 190 876 2 332 641 139 958 NR 83 539 1 512 056 317 470 501 602 3 738 784 224 327 ZA 72 516 1 312 540 36 700 57 986 1 242 994 74 579 BB 81 510 1 475 331 139 109 219 792 1 451 716 87 102 PO 81 139 1 468 616 83 724 132 283 1 183 055 70 983 KE 51 904 939 462 106 289 167 936 1 545 689 92 741 SR 527 889 9 554 790 1 108 265 1 751 056 14 084 079 845 040 Zdroj: TSÚP Rovinka, s použitím údajov ŠÚ SR Produkcia exkrementov hospodárskych zvierat predstavuje ročne hmotnosť 9 554 790 ton od hovädzieho dobytka, 1 751 056 ton výkalov ošípaných a 845 040 ton trusu od hydiny. Celková hmotnosť exkrementov predstavuje hodnotu 12 150 886 ton ročne. Túto produkciu môžeme v celom objeme použiť na energetické účely. Zhrnutie analýzy poľnohospodárskej biomasy a exkrementov podľa krajov V nasledujúcich grafoch č. 3 až č. 6 je znázornená celková produkcia jednotlivých druhov poľnohospodárskej biomasy, podiel druhov poľnohospodárskej biomasy v jednotlivých krajoch v závislosti na ich celkovej produkcii v SR a podiel exkrementov živočíšnej výroby v jednotlivých krajoch na celkovej živočíšnej výrobe v SR v roku 2005. 17
Graf č. 3 : Celková produkcia biomasy v jednotlivých krajoch v roku 2005 t/rok 1300000 1200000 1100000 1000000 900000 800000 700000 600000 500000 400000 300000 200000 100000 0 BA TT TN NR ZA BB PO KE kraj slama obilná slama ostatná drevný odpad živočíšna výroba celkom Graf č. 4 : Podiel produkcie slamy obilnej v jednotlivých krajoch na jej celkovej produkcii v SR v roku 2005 8% 14% 6% 19% 11% 7% 3% 32% BA TT TN NR ZA BB PO KE 18
Graf. č. 5 : Podiel slamy ostatnej v jednotlivých krajoch na jej celkovej produkcii v SR v roku 2005 13% 6% 4% 28% 11% 1% 4% 33% BA TT TN NR ZA BB PO KE Graf č. 6: Podiel exkrementov živočíšnej výroby v jednotlivých krajoch na ich celkovej produkcii v SR v roku 2005 25% 8% 12% 4% 6% 3% 15% 27% BA TT TN NR ZA BB PO KE 19
Lesná biomasa Domáci využiteľný potenciál drevnej biomasy na Slovensku vhodnej na energetické využitie vo vzťahu k celkovej ročnej spotrebe primárnych energetických zdrojov môže v blízkej budúcnosti nadobudnúť podstatne väčší význam, ako má v súčasnosti. Ďaleko najväčším potenciálom disponujú Fínsko a Švédsko. Potenciál Slovenska je porovnateľný s Rakúskom, Švajčiarskom a Rumunskom. Celková porastová plocha lesov na Slovensku sa od roku 1980 zvýšila z 1 861 600 ha na 1 931 600 ha, čo znamená nárast o 70 000 ha t.j. o 3,8 %. Z hľadiska produkčných možností je dôležitá výmera lesov využiteľných na produkciu dreva, ktorá je v súčasnosti 1 751 200 ha a tvorí 90,7 % celkovej rozlohy. Podľa súhrnných informácií sa zásoby dreva v lesoch SR trvale zvyšujú. V porovnaní s rokom 1970 sa celkové zásoby dreva zvýšili z 313,3 mi. m 3 na 438,9 mil. m 3 hrubiny bez kôry, t.j. o 40,8 % a hektárové zásoby zo 171 m 3 na 229 m 3, t.j. o 33,9 %. Na vykazovanom zvyšovaní zásob dreva sa podieľa najmä nerovnomerné vekové zloženie lesov SR s nadnormálnym plošným zastúpením zväčša 50 až 90 ročných lesných porastov. Z hľadiska využiteľného potenciálu je dôležité, že zásoby dreva využiteľné na produkciu dreva sú v súčasnosti viac ako 403 mil. m 3, čo zodpovedá celkovým zásobám dreva v lesoch v polovici deväťdesiatich rokov 20. storočia. S rastom zásob dreva súvisí rast jeho ročných ťažieb, ktoré vzrástli od roku 1990 z 5,276 mil. m 3 na 7,268 mil. m 3. Popri rastúcej ťažbe dreva sa menila aj sortimentová štruktúra ťaženého dreva. Podiely sortimentov dreva v jednotlivých rokoch sú ovplyvnené najmä kvalitou ťaženého dreva (tiež vplyv náhodných ťažieb), vývojom cien jednotlivých sortimentov dreva, domácim a zahraničným dopytom a výrobnými nákladmi v lesnom hospodárstve. Dochádzalo k znižovaniu podielov sortimentov 1. až 4. triedy akosti. Naopak narastal podiel vlákninového dreva a v posledných rokoch aj dreva na energetické využitie. Vývoj rozlohy lesov SR, zásob dreva, ročných ťažieb a podielov sortimentov 1. až 5. triedy kvality je uvedený v tab. 9. Tabuľka 9 - Vývoj rozlohy lesov SR, zásob dreva, ročných ťažieb a podielov sortimentov 1. až 5. triedy kvality Parameter Rok 1990 1995 2000 2004 Výmera porastovej plochy, tis. ha 1861,6 1879,8 1921,4 1931,6 Zásoba dreva, mil. m 3, h. b. k 348,5 382,7 410,0 438,9 Veľkosť ročnej ťažby dreva, mil. m 3, h. b. k 5,276 5,745 6218,0 7248,1 Podiel sortimentov 1. až 4. triedy akosti, % 51,1 48,8 46,0 43,9 Podiel sortimentov 5 triedy akosti, % 38,4 41,7 44,6 46,9 Palivová drevná biomasa je priamo z lesov dodávaná vo forme palivového dreva a lesných štiepok. V rokoch 1970 až 1990 spotreba palivového dreva vplyvom regulovaných cien fosílnych palív a intenzívnej plynofikácie miest a obcí stagnovala a pohybovala sa v rozpätí 300 až 350 20
tis. m 3 ročne. Postupne sa znižovala aj vlastná spotreba palivového dreva v lesnom hospodárstve. Graf č. 7: Vývoj podielu sortimentov od roku 1990 Podiel sortimentov, % 100% 80% 60% 40% 20% 0% 1990 1995 2000 2004 Roky Iné sortimenty, % Podiel sortimentov 5 triedy akosti, % Podiel sortimentov 1. až 4. triedy akosti, % Lesné štiepky sa na výrobu energie nevyrábali. Jediným odberateľom boli OFZ Istebné v ročnom množstve cca 12 tis. m 3. Od roku 1990 najmä v dôsledku postupnej liberalizácie cien palív a energie postupne vzrastal záujem domácich odberateľov o palivovú drevnú biomasu. V rokoch 1990 až 2000 vzrástla spotreba palivového dreva z 368 tis. na 471 tis. ton, t.j. o 28 %. Od roku 2000 vzrástla jeho spotreba na 640 tis. ton, t.j. o 36 %. Rýchly rast spotreby v posledných rokoch spôsobil výrazné zvýšenie cien zemného plynu pre maloodberateľov po roku 2002. Veľký nárast zaznamenala tzv. samovýroba palivového dreva. Najmä menší vlastníci lesov z ekonomických dôvodov uprednostňujú výrobu palivového dreva pre miestne obyvateľstvo pred výrobou vlákniny. Od roku 1999 nebol domáci dopyt po lesných palivových štiepkach a ich ročná výroba sa pohybovala v rozsahu 2 3 tis. ton. Prvým odberateľom palivových štiepok v SR boli SES a.s. Tlmače. Najväčším výrobcom palivových štiepok sú Lesy SR š.p. Banská Bystrica, ktoré v roku 2004 vytvorili samostatnú organizačnú jednotku na výrobu štiepok a postupne zvýšili ich výrobu. Ročná produkcia lesných palivových štiepok vzrástla od roku 2000 z 5 tis. na 150 tis. ton, t.j. 30 násobne. Približne 85 % vyrába podnik Lesy SR š.p., zvyšok malovýrobcovia. Domáca spotreba palivových štiepok rástla pomalšie ako ich produkcia. Z tohoto dôvodu sa v rokoch 2004 až 2005 viac ako 50 % produkcie exportovalo do Maďarska, Čiech a Rakúska. Podiel exportu palivovej dendromasy sa napriek pretrvávajúcim cenovým rozdielom doma 21
a v zahraničí postupne zmenšuje. Vývoj produkcie palivovej drevnej biomasy, jej cien od roku 1990 je uvedený v tabuľke 10. Tabuľka 10 Vývoj produkcie palivovej drevnej biomasy v lesnom hospodárstve a jej cien od roku 1990 Palivo Rok 1990 1995 2000 2003 2006 Palivové drevo: - ročná produkcia, tis. ton 368 406 471 546 640 - cena Sk.t -1 266 330 482 545 882 Palivové štiepky: - ročná produkcia, tis. ton 2 3 5 14 160 - cena Sk.t -1 350 480 950 1050 1400 Celková ročná produkcia, tis. t 369 409 476 560 800 Pozn: Cena palivového dreva sa udáva na parite EXW sklad dodávateľa. Cena palivových štiepok sa udáva na parite EXW sklad odberateľa. Výroba palivového dreva sa najčastejšie vykonáva motomanuálne z korunových častí stromov pri pni resp. pri sortimentácii dreva na lesných skladoch. Výroba palivových štiepok sa najčastejšie vykonáva bubnovými, menej diskovými sekačkami umiestnenými na závese univerzálnych kolesových traktorov. Štiepkujú sa najmä celé koruny stromov s maximálnou hrúbkou kmeňa 15 cm, menej celé stromy z výchovných ťažieb do 50 rokov. Graf č. 8: Vývoj produkcie palivovej drevnej biomasy v lesnom hospodárstve Objem, tis. ton 800 700 600 500 400 300 200 100 0 1990 1995 2000 2003 2006 Roky Palivové štiepky Palivové drevo Spolu 22
Graf č. 9: Vývoj cien palivovej drevnej biomasy v lesnom hospodárstve Sk/t 1400 1200 1000 800 600 400 200 0 1990 1995 Roky 2000 2003 2006 Palivové drevo Palivové štiepky Zdroje biomasy z drevospracujúceho priemyslu Celková ročná spracovateľská kapacita drevospracujúceho priemyslu vzrástla od roku 1990 zo 4,18 mil. na 6,80 mil. m 3, t.j. o 63 %. Z toho kapacita drevárenského priemyslu vzrástla z 2,3 mil. na 4,4 mil. m 3 t.j. o 91 %.Vývoj spracovateľskej kapacity tohto odvetvia zodpovedá vývoju domácej ťažby dreva a tiež reaguje na zmeny v jej sortimentovej štruktúre. Prevláda výroba papiera a celulózy, aglomerovaných materiálov a porez dreva s malou mierou finalizácie. Ročná produkcia tuhých a kvapalných odpadov vhodných na energetické využitie vzrástla z 1,4 mil. na 1,75 mil. ton, t. j. o 25%. Ide o jemnozrnné odpady a odrezky z mechanického opracovania dreva a kvapalné odpady z výroby papiera a celulózy. Kvapalné odpady sa na energetické účely pre vlastnú spotrebu producentov využívajú od roku 1990 v celom rozsahu. Energetické využitie drevných odpadov na krytie vlastnej energetickej spotreby stredných a veľkých drevárskych podnikov zaznamenalo od roku 1990 pomerne intenzívny rozvoj z dôvodu rýchlej návratnosti investícií. Rozvoj spomaľovala kríza odvetvia a časté zmeny vlastníckych vzťahov. Malé drevárske podniky s malou vlastnou spotrebou energie väčšinou odpredávajú drevný odpad na rôzne druhy využitia. V cenách drevných odpadov pretrvávajú veľké regionálne rozdiely spôsobené veľkosťou dopytu a ponuky. V posledných rokoch vzrástol export tejto suroviny pre následné energetické využitie. Vývoj ročného množstva energeticky využívanej palivovej drevnej biomasy v drevospracujúcom priemysle od roku 1990 je uvedený v tabuľke 11. Približne 24 %tuhých drevných odpadov vzniká z opracovania vysušeného dreva, ktorého výhrevnosť je 16 až 17,5 MJ.kg -1, pričom výhrevnosť čerstvého a mierne presušeného dreva je 8 až 11 MJ.kg -1. 23
Jemnozrnné drevné odpady sa na energetické účely používajú väčšinou bez ďalšej úpravy. Vysušené piliny možno použiť na výrobu peliet a brikiet. Tabuľka 11 Vývoj ročného množstva energeticky využívanej palivovej drevnej biomasy v drevospracujúcom priemysle od roku 1990 Palivo Rok 1990 1995 2000 2006 Tuhé odpady: - ročná produkcia, tis. ton 255 390 485 615 - priemerná cena, Sk.t -1 196 243 355 650 Kvapalné odpady, tis. ton 420 435 460 510 Spolu, tis. ton 665 825 945 1125 Pozn: Cena tuhých odpadov sa uvádza na parite EXW sklad dodávateľa Brikety sa na Slovensku vyrábajú od roku 1990 väčšinou na export. Výroba sa pohybuje v rozmedzí od 9 do 25 tis. ton v závislosti od zahraničného dopytu. S výrobou peliet sa v SR začalo v roku 2001, odkedy vzrástla ich ročná výroba z 8 tis. na 45 tis. ton. Väčšina produkcie sa exportuje z dôvodu pomerne vysokej ceny tohto paliva. Kusové drevné odpady sa buď rozmerovo upravujú stacionárnymi sekačkami, resp. drvičmi, alebo sa predávajú v pôvodnom stave. Graf č. 10: Vývoj ročného množstva energeticky využívanej palivovej drevnej biomasy v drevospracujúcom priemysle Tis. ton 1200 1000 800 600 400 200 0 1990 1995 2000 2006 Roky Tuhé odpady Kvapalné odpady Spolu 24
Potenciálne zdroje drevnej biomasy na nelesných pozemkoch Súčasnými zdrojmi dreva na nelesných pôdach sú najmä porasty drevín na dlhodobo nevyužívanej poľnohospodárskej pôde (tzv. biele plochy), ďalej brehové porasty tokov a stromy vo voľnej krajine, vrátane líniových výsadieb napr. vetrolamy, stromy v okolí ciest. Biele plochy vznikali niekoľko desaťročí v dôsledku ukončenia intenzívneho obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy, najčastejšie trvalých trávnych porastov (TTP) a ornej pôdy nižšej kvality. Biele plochy vznikali spravidla týmito spôsobmi: - prirodzenou sukcesiou lesných porastov a náletov pionierskych drevín (spravidla mäkkých listáčov) na hraniciach lesných a nelesných pôd najmä na TTP; - ukončením intenzívneho obhospodarovania poľnohospodárskych pôd, napr. Na zamokrených stanovištiach, zasolených alebo inak poškodených pôdach, stržiach a následným náletom drevín, ktorých druhové zloženie zodpovedá stanovištným podmienkam; - umelou výsadbou drevín na poľnohospodárskej pôde, pričom nejde o cielene obhospodarované intenzívne porasty rýchlorastúcich drevín. Značná časť bielych plôch bola do roku 1989 zaraďovaná do kategórie lesných pôd. Ich výmera po roku 1990 narastala najmä v dôsledku recesie poľnohospodárskej výroby. Ďalším faktorom ovlyvňujúcim zväčšovanie rozlohy bielych plôch je zníženie výmery poľnohospodárskej pôdy, na ktorú je poskytovaná dotácia (dotovaná pôda). Celková rozloha bielych plôch je cca 275 000 ha a zásoba dreva je 36 mil.m 3. Vzhľadom na horšiu sortimentovú štruktúru sa predpokladá minimálne 28 % podiel palivovej drevnej biomasy z celkovej súčasnej zásoby. Brehové porasty a stromy vo voľnej krajine Brehové porasty tvoria stromy rastúce do vzdialenosti 5 m od brehovej čiary toku. Ich hlavnou úlohou je mechanická a biologická ochrana brehov. Pri správnom obhospodarovaní plnia aj produkčnú funkciu. Brehové porasty vodných tokov sú tvorené stromovitými a krovitými druhmi mäkkých listnáčov a jelšou. Jelša sa vyskytuje najmä v horných častiach tokov. Z mäkkých listnáčov prevládajú šľachtené topole (Robusta, Marylandica, Serotina, Regenerata) a domáce čierne, biele a sivé topole. Z vŕb má najväčšie zastúpenie vŕba biela. Súčasný stav porastov možno označiť za funkčný, resp. čiastočne funkčný. Do kategórie stromov vo voľnej krajine sa v tomto prípade zaraďujú vetrolamy a líniové výsadby pozdĺž komunikácií, tvorené topoľmi, stromovými vŕbami, agátmi, resp. inými druhmi drevín. Súčasný stav stromov vo voľnej krajine je zanedbaný vplyvom nedostatočnej štarostlivosti. Porasty sú preriedené, s nedostatočnou funkčnosťou, vrátane produkčnej. Dĺžka brehových porastov a líniových výsadieb, zásoba dreva a ich sortimentová štruktúra nie je v súčasnosti evidovaná. Podľa odborných odhadov je v súčasnosti dĺžka brehových porastov využiteľných na produkciu dreva cca 2 800 km zo zásobou 672 tis. m 3 a líniových výsadieb 820 km zo zásobou 165 tis. m 3. Podiel palivovej drevnej biomasy z celkovej súčasnej zásoby sa odhaduje na 23 %. Skutočný potenciál brehových porastov a líniových výsadieb po ich rekonštrukcii je podstatne väčší. Na poľnohospodárskej pôde neboli od roku 1990 vysadené a následne obhospodarované produkčné porasty rýchlorastúcich drevín zamerané na intenzívnu produkciu drevnej biomasy. 25
Celková ročná produkcia palivovej drevnej bioamsy v lesnom hospodárstve, drevospracujúcom priemysle a nelesných pôdach vzrastala od roku 1990 z 1 039 tis. ton na 1835 tis. ton. Produkcia na nelesných pôdach podľa odborného odhadu vzrástla z 5 na 20 tis. ton. Uvedené údaje zahrňujú drevo, ktoré bolo spotrebované na energetické účely domácimi a zahraničnými odberateľmi. Celková ročná produkcia palivovej drevnej biomasy na Slovensku od roku 1990 je uvedená v tabuľke 12. Tabuľka 12 Celková ročná produkcia palivovej drevnej biomasy na Slovensku od roku 1990 Ročná produkcia palivovej drevnej biomasy, tis. ton Rok 1990 1995 2000 2006 1039 1 244 1 421 1 835 SWOT analýza výroby palivovej drevnej biomasy S - komplexné využitie suroviny, zvýšenie tržieb, využitie produkčnej plochy, zvýšenie efektívnosti výroby, W - časové zosúladenie výroby a odbytu, malá špecifická hmotnosť paliva, priestorová náročnosť skladovania, koncentrácia výroby, O - nový produkt zo stabilným odbytom a očakávaním priaznivého cenového vývoja, alternatívne využitie pôdy, zamestnanosť, zlepšenie životného prostredia, rozvoj výrobných odvetví, T - nerozvinutosť trhu, nevyjasnenosť legislatívy a finančnej podpory. Graf č. 11: Ročná produkcia palivovej drevnej biomasy na Slovensku od roku 1990 2500 2000 y = 79,75x 2-109,25x + 1087,3 R 2 = 0,9844 Tis. ton 1500 1000 500 0 1990 1995 2000 2006 Roky Výraznejší rast domácej spotreby podnietil výrazný rast cien fosílnych palív po roku 2002. Okrem rastúcej spotreby palivovej drevnej biomasy v drevospracujúcom priemysle a u obyvateľstva vzrastá jej využitie v centrálnych zdrojoch tepla (CZT) v bytovo-komunálnej sfére, energetike a priemysle. 26
V súčasnosti sa prevádzkujú CTZ pre bytovo-komunálnu sféru v Novej Dubnici, Šali, Kysuckom Novom Meste, Handlovej, Malackách, Hriňovej a Dobšinej. V priemysle sa uviedol do prevádzky zdroj v PPS Detva a v energetike sa dokončila rekonštrukcia teplárne vo Zvolene. Vývoj ročnej spotreby palivovej drevnej biomasy na Slovensku od roku 1990 je uvedený v tabuľke 13. Celková spotreba palivovej drevnej biomasy na Slovensku vzrástla od roku 1990 z 970 tis. ton na 1 706 tis. ton, t. j. o 76 %. Rozdiel v produkcii a spotrebe tvorí export, najmä drevných odpadov, štiepok, palivového dreva, peliet a brikiet. Tabuľka 13 -Vývoj ročnej spotreby palivovej drevnej biomasy na Slovensku od roku 1990 Rok Ročná spotreba palivovej 1990 1995 2000 2006 drevnej biomasy, tis. ton 970 1 126 1 233 1 706 SWOT analýza výroba energie z palivovej drevnej biomasy S - miestny zdroj paliva, redukcia emisií skleníkových plynov, zníženie a stabilizácia cien energie, W - malá energetická hustota paliva, strata energetickej hodnoty pri nesprávnom a dlhšom skladovaní, investičná náročnosť technológií, náročnosť prípravy projektov, O - zvyšovanie energetickej sebestačnosti štátu a regiónov, zlepšenie životného prostredia, rozvoj výrobných odvetví, zamestnanosť, zníženie importu palív, T - nerozvinutosť trhu s palivovou drevnou biomasou, nevyjasnenosť legislatívy a výkupných cien energie. Graf č. 12: Vývoj ročnej spotreby palivovej drevnej biomasy na Slovensku od roku 1990 Tis. ton 1800 1600 1400 1200 1000 800 600 400 200 0 y = 79,25x 2-164,75x + 1076,3 R 2 = 0,9715 1990 1995 2000 2006 Roky 27
4.2 Cieľ 2 Určenie priorít využívania biomasy Zo schémy č. 1 na str. 10 vyplýva, že stanovené priority sa rovnako týkajú poľnohospodárskej biomasy, ako i lesnej biomasy ako rovnocenných celkov, ku ktorým by mala v neskorších etapách pristúpiť i technológia spracovania triedených komunálnych odpadov včítane spracovania odpadov z kafilérií (FAME) obdobne ako sa dnes už spracovávajú použité jedlé oleje a tuky. Z hľadiska sortimentu koncových výrobkov určených na užitie sa doporučuje zamerať sa na : a/ výrobu peletiek b/ štiepok c/ biopalív, t.j. MERO, FAME, bioetanol d/ bioplyn Z hľadiska použitia koncových biopalív sa doporučuje zamerať sa na : a/ kotly na priame spaľovanie slamy, štiepok, peletiek na výrobu tepla, teplej úžitkovej vody a v prípade väčších zariadení i na výrobu elektrickej energie b/ využitie fermentačných procesov a následnú intenzívnu výstavbu bioplynových staníc s produkciou bioplynu a jeho spaľovaním a výrobou elektrickej energie, s nutnosťou racionálneho využívania tepla c/ produkciu nafty s 30% obsahom MERA, t.j. B-30 a výrobu benzínov s vyšším prídavkom bioalkoholu, optimálne E-85, t.j. benzíny s obsahom 85% bioetanolu s príslušným dopadom na technológiu vybavenia autoparkov Z hľadiska potrebných technológií je účelné sa zamerať na vývoj a otestovanie všetkých vymenovaných technológií t.j.: a/ komplexnej poľnohospodárskej a lesnej techniky potrebnej na pestovanie, zber a spracovanie biomasy do formy vhodnej na energetické využitie b/ komplexnej technológie na výrobu štiepok a kvalitných zmesných peletiek pozostávajúcich zo zmesi dendromasy a poľnohospodárskej biomasy c/ vývoj a testovanie moderných viacreaktorových fermentačných procesov s ich optimalizáciou bezpečnosti prevádzky s dôrazom na kvalitu a kvantitu získavaného bioplynu 28
Nasledujúca schéma č.3 stanovuje priority energetického využívania biomasy do roku 2015. Priority energetického využívania biomasy 1. Sektor vykurovania, príprava TUV, elektrina 2.Výroba biopalív Pre rezort pôdohospodárstva I. generácia biopalív Dodávka biomasy a energie na trh Fermentácia na bioplyn do roku 2010 po roku 2010 Dodávka bioplynu do siete II. generácia biopalív 1. Sektor vykurovania a výroby elektriny Vzhľadom na ciele v Stratégii vyššieho využitia OZE v SR je potrebné v sektore vykurovania a výroby elektriny dosiahnuť minimálne výrobu tepla podľa nasledujúcej tabuľky tab. 14. Tab. 14 Ciele výroby elektriny a tepla Výroba tepla v roku 2010 Výroba tepla v roku 2015 Biomasa 25 000 TJ 37 000 TJ Výroba elektriny v roku 2010 Výroba elektriny v roku 2015 410 GWh 650 GWh Zdroj: MH SR 29
Rezort pôdohospodárstva V rezorte pôdohospodárstva využitie biomasy prioritne na krytie svojich vlastných energetických potrieb s cieľom zníženia nákladov na energie a nákup energie (tepelnej, elektrickej), čím je bezosporu možné signifikantne zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych produktov v dôsledku zníženia výrobných nákladov. Podpora smart energy networks integrácia biomasy do existujúcich sietí. Ako prvé by mali byť uprednostnené zariadenia a prevádzky v rámci rezortu MP SR, ÚOŠS a ich príspevkových a rozpočtových organizácii spolu s univerzitami. Spadá sem aj prepojenie farmárov a obcí pri produkcii energie na báze biomasy, existuje tu predpoklad efektívnych PPP (farmári a obce ako spracovatelia biomasy a dodávatelia tepla). Uprednostnené a podporené by mali byť modelové riešenia s možnosťou efektívnej replikácie. Analytickú a vývojovú bázu by tvorili pracoviská rezortu, aplikácia by mala byť realizovaná plošne, decentralizovane so zohľadnením geografických špecifík a dostupných typov biomasy. Výsledky by mali tvoriť súčasť vzdelávania a informovanosti. Jednotlivé miesta realizácie by zároveň slúžili ako demonštračné prevádzky. Ich budovanie bude potrebné podporiť z PRV. Obdobne by to malo platiť aj pre bioplynové stanice a ostatné energetické zdroje s cieľom efektívneho využitia tepla. Program rozvoja vidieka v novom programovom období 2007-2013 ponúka možnosť finančnej podpory z osí 1 a 3 nasledovne: V opatrení Modernizácia fariem s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov lepším využívaním výrobných faktorov a uplatňovaním nových technológií a inovácií na využitie obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou veternej, vodnej a solárnej energie za podmienky, že prevažnú časť (t.j. nad 50 %) vyrobenej energie spotrebuje konečný prijímateľ vo vlastnom podniku. Žiadateľom sú len právnické a fyzické osoby, ktorých podiel príjmov/tržieb z poľnohospodárskej výroby na celkových príjmoch/tržbách je minimálne 30 %. Ak žiadateľ plánuje prevažnú časť vyrobenej energie odpredať, môže žiadať o podporu v rámci osi 3 z opatrenia Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam. Ak žiadateľ vykazuje podiel príjmov/tržieb z poľnohospodárskej prvovýroby nižší ako 30 %, môže v tejto oblasti požiadať o podporu v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorý je v gescii Ministerstva hospodárstva SR. Čiastkové ciele Akčného plánu: Čiastkový cieľ: Zariadenia na produkciu paliva na báze poľnohospodárskej a lesnej biomasy Pre podporu trhu s biomasou vybudovať v rezorte pôdohospodárstva technologické linky na spracovanie paliva na báze poľnohospodárskej a lesnej biomasy vo forme štiepky, peliet, brikiet, rastlinných olejov a kvapalných biopalív Prínos realizácie: - spracovanie hlavne odpadovej biomasy na palivo - zníženie potreby fosílnych palív - vytvorenie nových pracovných miest na vidieku Merateľné ukazovatele: - počet vybudovaných zariadení, - množstvo spracovanej biomasy v tonách, - environmentálny prínos pri náhrade fosílnych palív (exhaláty) Finančné zabezpečenie: Zdroje z fondov EÚ (Program rozvoja vidieka), súkromný kapitál Zodpovedné UOŠS a ďalšie inštitúcie: MP SR 30
Čiastkový cieľ: Zariadenia na výrobu tepla V intenciách Stratégie vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie, schválenej vládou SR v júli 2007 pri zabezpečovaní tepelnej energie pre poľnohospodárske a lesnícke podniky vybudovať ročne minimálne 30 tepelných zariadení na efektívne spaľovanie biomasy s priemerným inštalovaným výkonom 300 kw, čo predstavuje investičné náklady okolo 200 mil. Sk. Časová postupnosť realizácie: každoročne Prínosy realizácie: - ročne vyrobené teplo pri priemernej prevádzke 150 dní dosiahne 3,4 TJ, - ročná spotreba biomasy bude cca 2 100 ton, - ročné zníženie spotreby zemného plynu cca 100 tis. m 3. Merateľné ukazovatele: - počet vybudovaných tepelných zariadení, - inštalovaný tepelný výkon zariadení, - ekonomický prínos pri náhrade fosílnych palív. Finančné zabezpečenie: Zdroje z fondov EÚ (Program rozvoja vidieka), vlastné zdroje. Zodpovedné ÚOŠS a ďalšie inštitúcie: MP SR, MH SR Čiastkový cieľ: Výstavba bioplynových staníc Prioritou je využívanie exkrementov hospodárskych zvierat. Pre kombinovanú výrobu tepla a elektriny vybudovať ročne minimálne 10 bioplynových staníc s priemerným inštalovaným výkonom 750 kw, čo predstavuje očakávanú podporu na investičné náklady okolo 970 mil. Sk. Podporované budú BPS efektívne využívajúce aj vyrobené teplo. Časová postupnosť realizácie: každoročne Prínosy realizácie: - ročne vyrobená elektriny predstavuje 60 GWh, - ročne vyrobené teplo (okrem vlastnej spotreby) bude cca 200 TJ, - ročná spotreba materiálu (exkrementy, zelená hmota, biologicky rozložiteľný odpad) sa odhaduje na 800 tis. ton, - ročne vyrobené množstvo tekutého hnojiva (biokal) sa odhaduje na 900 tis. ton. Merateľné ukazovatele: - počet vybudovaných zariadení, - ročná výroba elektriny a tepla, - ročná produkcia biokalu. Finančné zabezpečenie: zdroje z fondov EÚ (Program rozvoja vidieka), vlastné zdroje, PPP Zodpovedné ÚOŠS a ďalšie inštitúcie : MP SR Dodávka biomasy a energie na trh Pre rozvoj využívania biomasy je potrebné naplniť nasledujúce ciele: 1. Vytvoriť trh s biomasou (štandardizácia). 2. Rozvinúť pestovanie energetických plodín. 3. Využívať dosiaľ nevyužívanú dendromasu z lesa. Pre dosiahnutie uvedených cieľov je potrebné vykonať: hodnotenie možností produkcie palivovej drevnej biomasy v jednotlivých regiónoch vzhľadom na prírodné podmienky, sociálne a ekonomické aspekty a alternatívne možnosti využitia produkcie, 31
hodnotenie možností produkcie palivovej fytomasy a zoomasy v jednotlivých regiónoch vzhľadom na prírodné podmienky sociálne a ekonomické aspekty a alternatívne možnosti využitia produkcie, hodnotenie možností spotreby palivovej drevnej biomasy v jednotlivých regiónoch z hľadiska množstva, štruktúry a smerov využitia, hodnotenie možností spotreby palivovej fytomasy a zoomasy v jednotlivých regiónoch z hľadiska množstva štruktúry a smerov využitia, hodnotenie noriem palivovej biomasy v krajinách EU a návrh noriem palivovej biomasy podľa spôsobu spracovania a využitia, návrh modelov produkcie a využitia palivovej biomasy s cieľom dosiahnutia optimálnych ekologických, ekonomických a sociálnych prínosov. Prioritou využívania biomasy je výroba tepla v centrálnom zásobovaní teplom. Cieľom je výroba tepla z biomasy v roku 2015 na úrovni 37 000 TJ. Podpora investícii v sektore vykurovania bude cez štrukturálne fondy. Vzhľadom na rastúci záujem domácností o vykurovanie biomasou je potrebné podporiť aj vhodné spaľovacie zariadenia pre rodinné domy. Z celkového energetického potenciálu ponúka rezort pôdohospodárstva na trh s biomasou reálne 1 mil. ton poľnohospodárskej biomasy vhodnej na spaľovanie (slama, drevný odpad), okolo 3,2 mil. ton lesnej biomasy a odpadov z drevospracujúceho priemyslu. Podľa potreby môže rezort pôdohospodárstva ponúknuť produkciu účelovo pestovanej biomasy z výmery cca 300 tis. ha plôch s energetickým potenciálom minimálne 56,8 PJ. Ponuka na strane biomasy tak bude obohatená o tieto pestované rýchlorastúce energetické rastliny. Biomasa vo forme pevného paliva na energetické účely( štiepka, peletky) by sa mala využívať v poradí v týchto zariadeniach: 1. teplárne s výrobou elektriny, 2. teplárne a výhrevne v systéme CZT, 3. kotly v domácnostiach, Teplárne s výrobou elektriny a výhrevne Je predpoklad, že teplárne a výhrevne vzhľadom na rastúce ceny plynu, budú vo zvýšenej miere využívať biomasu, najmä vo forme drevných štiepok. V tejto súvislosti je naliehavá potreba zosúladenia ponuky a potencionálneho výrazného zvýšeného dopytu po energetickej biomase. Výhodným riešením je spaľovanie drevnej štiepky a poľnohospodárskej biomasy. Ročný objem vhodnej biomasy je cca 1 mil. ton. Je nevyhnutné zamerať na túto oblasť aj vedu a výskum. Domácnosti Domácnostiam je potrebné ponúknuť tuhé ušľachtilé biopalivá (brikety, pelety) a podporiť záujem slovenskej podnikateľskej sféry o ich produkciu. MH SR vypracovalo Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach, ktorý podporuje využívanie biomasy na vykurovanie pre rodinné domy pre fyzické osoby vo forme dotácií na kotly na biomasu. Dotácie budú pridelené po splnení určitých kritérií a celková výška finančných prostriedkov vyčlenených na jeden rok vo výške 100 mil. Sk. Program trvá do roku 2015. 32
Tepelné elektrárne Tepelné elektrárne predstavujú rýchle riešenie zvýšeného využívania biomasy v procese je spoluspaľovania s fosílnym palivom. Nevýhodou je nižšia účinnosť, ale v starších zariadeniach, a veľké dodávky biomasy do elektrární. Dodávka bioplynu do siete Dodávka bioplynu do siete predstavuje efektívnejšie využitie bioplynu ako jeho spaľovanie na výrobu elektriny bez využitia tepla. Prioritou je po roku 2010 podporiť jeho dodávku do existujúcej siete. Je potrebné vyriešiť technologické problémy a finančnú náročnosť realizácie tejto dodávky. Je potrebné riešiť aj otázky spojené s využívaním bioplynu ako paliva v doprave 2) Výroba biopalív V oblasti biopalív je stanovený záväzný cieľ 10%- ného primiešavania biozložiek do klasických palív v doprave do roku 2020, ktorý sa má dosiahnuť nákladovo efektívnym spôsobom. Záväzný charakter tohto cieľa je primeraný pod podmienkou, že výroba bude trvalo udržateľná a postupne budú komerčne dostupné biopalivá druhej generácie a že sa zodpovedajúcim spôsobom bude meniť a dopĺňať smernica o kvalite palív, aby sa umožnilo pristúpiť k miešaniu vyššieho zastúpenia biozložiek do fosílnych palív Podiel biopalív vo výške 10 % v roku 2020 sa dá pravdepodobne dosiahnuť len s využívaním biopalív II. generácie. Pri stanovovaní cieľov je potrebné brať do úvahy - biopalivá druhej generácie ešte nie sú komerčne dostupné a pravdepodobne budú drahšie ako biopalivá prvej generácie, čo avšak bude závisieť od masovosti ich nasadzovania a tým môže dochádzať i k poklesu ich ceny, najmä mernej, vsťahovanej na jednotku vyrobeného produktu - biopalivá sa dajú vyrábať z mnohých surovín; na dosiahnutie výhody najvyššej bezpečnosti dodávok je žiadúce zachovávať širokú paletu surovín; je taktiež žiadúce uviesť na trh biopalivá druhej generácie tak, aby sa dala používať ešte širšia paleta východiskových produktov, - ak sa pestovanie surovín pre biopalivá realizuje na pôde, ktorá je vhodná pre tento účel, ekologický vplyv sa javí pozitívny, - ak zvýšené používanie biopalív povedie k tomu, že sa suroviny budú pestovať na pôde, ktorá je pre tento účel nevhodná, môže to spôsobiť znižovanie ekonomických prínosov. - oblasť pre vedu a výskum 33
4.3 Cieľ 3 Legislatíva Efektívna realizácia tohto akčného plánu vyžaduje relevantné úpravy v legislatívnom rámci, ktorý prakticky ovplyvňuje produkciu a energetické využívanie biomasy. V súčasnosti existuje množstvo bariér, ktoré sú definované aj v Stratégii vyššieho využitia OZE, prijatej vládou SR 25.4.2007 uznesením č. 383. Aby bolo možné tieto bariéry postupne odstraňovať, je nevyhnutné prijať nasledovné legislatívne opatrenia: V oblasti produkcie biomasy ide o tieto opatrenia: 1. Vytvoriť legislatívne predpoklady pre ekologicky prijateľné a efektívne zakladanie porastov poľnohospodárskej biomasy, olejnín, technických plodín, energetických plodín a rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde. Termín: 31.6.2008 MPSR, MŽP SR 2. Aktualizovať kategorizáciu poľnohospodárskej pôdy z hľadiska jej budúceho využívania na produkciu potravín, produkciu drevnej a ostatnej biomasy. Termín: 30.6.2008 MPSR V oblasti využívania biomasy na energetické účely ide o tieto opatrenia: 1. V zmysle uznesenia vlády SR č.383 z 25. apríla 2007 je prioritne potrebné v stanovenom termíne, t.j. do 31.12.2007 vypracovať a schváliť Zákon o obnoviteľných energetických zdrojoch. Absencia tohto Zákona patrí v súčasnosti ku najväčším bariéram zvyšovania podielu OZE, biomasu nevynímajúc, na konečnej spotrebe energie v SR. Termín: 31.12.2007 MH SR, MP SR 2. Podľa uznesenia vlády SR č.383 z 25. apríla 2007 je potrebné reálne zohľadniť stratégiu vyššieho využitia OZE v SR v regulačnej politike. S cieľom odstránenia existujúcich bariér stojacich v ceste dynamickému rozvoju využívania biomasy v tepelnej energetike je potrebné novelizovať Zákon č. 658/2004 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela Zákona by mala zabezpečiť systémovú bonifikáciu producentov tepla na báze biomasy. Termín: 31.12.2008 MHSR 3. V zmysle plnenia cieľov pre využívanie OZE definovaných v Stratégii vyššieho využitia OZE schválenej vládou SR 25.4.2007 je nevyhnutné zabezpečiť odstránenie prekážok pri obstarávaní technológii a produktov (v ďalšom tovaru ) na báze OZE. Bude preto potrebné novelou príslušného Zákona č. 25/2006 o Verejnom obstarávaní zabezpečiť, aby sa popri cene ako oprávnené kritérium pre obstarávanie uplatnila aj analýza životného cyklu obstarávaného tovaru. Termín: 31.12.2008 MPSR, MHSR, ÚVO 34
4.4 Cieľ 4: Podpora vedy a výskumu Veľmi dôležitú úlohu pri rozvoji využívania biomasy na energetické účely zohráva koordinovaná a finančne nepoddimenzovaná vedecká výskumná a poradenská činnosť, ktorá hrá vo vyspelých krajinách EÚ kľúčovú rolu v zavádzaní nových biotechnológií. Schéma č. 4 Možná schéma základného a aplikovaného výskumu Zdroj: So OZE, MP SR Rozvinuté štáty investujú miliardy do široko rozvetveného výskumného úsilia cieľom ktorého je zredukovať závislosť svojej ekonomiky od zväčša importovaných fosílnych palív. Na schéme č. 3 je zlomok aktivít, ktorými sa zaoberajú renomované výskumné centrá v Európe, USA, Japonsku. Hovoriť o vlastnom základnom a aplikovanom výskume pri svetovej úrovni poznania je viac ako zavádzajúce, bez vytvorenia základov aspoň najzákladnejších predpokladov je to sebaklam. Riešením je založiť základné centrá, ktoré po fúzií s významnými predstaviteľmi technologickej špičky zo zahraničia môžu preniesť časť svojich výskumných aktivít na naše výskumné ústavy, laboratória SAV, univerzity a. i., ktoré by boli schopné premostiť obdobie našej dlhodobej nečinnosti a zaostávania. Doporučujeme metódu postupných krokov v oblastiach pre Slovensko najpotrebnejších a najmä v oblastiach, kde máme na čom stavať. 35