Prognózy vývoja slovenského a európskeho hospodárstva: Zhodnotenie aktuálnej ekonomickej situácie, situácie na finančných trhoch a možný ďalší vývoj Pracovné raňajky s guvernérom Národnej banky Slovenska. Slovensko-rakúska obchodná komora, Radisson Blu Carlton, Bratislava 26. január 2017 Jozef Makúch guvernér Národnej banky Slovenska
Ekonomika je naďalej v prorastovej kondícii, aj keď sa očakáva vplyvom prepadu investícií mierne slabší rast v tomto roku. Automobilky výraznejšie podporia ekonomiku od roku 2018. Na trhu práce sa očakáva pokračovanie tvorby nových pracovných miest, mzdy porastú tak nominálne, ako aj reálne. Nezamestnanosť by mohla dosiahnuť v roku 2019 menej ako 8 %. Končí sa bezinflačné obdobie. 26. 1. 2017 2
Vývoj ekonomiky SR - výraznejší rast ku koncu horizontu predikcie 2015 2016 2017 2018 2019 HDP (%) 3,8 3,3 3,1 4,2 4,6 Rast zahraničného dopytu versus rast exportu, získavanie trhových podielov 2016 a 2017: Aktuálny prepad investícií sa premietol smerom k pomalšiemu rastu. Súkromné investície sú závislé od čerpania eurofondov, ktoré sa v tomto roku výrazne spomalilo. 2018 a 2019: Čerpanie EÚ fondov, silnejší domáci dopyt, rast zahraničného dopytu nábeh a plná produkcia novej automobilky akceleruje rast ekonomiky. Očakáva sa aj získavanie trhových podielov. 3
Odhadovaný vplyv nových auto-investícií do roku 2019 Pozitívny vplyv automobiliek na HDP kumulatívne zrýchlenie ekonomiky o 2,65 p. b., z toho vplyv JLR je 1,84 p. b. do roku 2020 (vrátane sekundárnych efektov). To by mohlo do roku 2020 vytvoriť približne 13000 nových pracovných miest (z toho JLR približne 9000). 5,0 4,5 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 Odhadovaný vplyv nových auto-investícií na rast reálneho HDP Zdroj: NBS. 3,8 3,3 0,3 3,1 2015 2016 2017 2018 2019 0,1 4,2 0,7 Vplyv automobiliek na rast HDP (p.b.) Rast HDP bez vplyvu automobiliek (%) Rast HDP podľa NBS P4Q-2016 (%) 4,6 1,1 Pozitívny vplyv automobiliek na export: 9 %- ná dynamika v roku 2019 (a získavanie trhových podielov v celom horizonte predikcie). 12 10 8 6 4 2 0 Odhadovaný vplyv nových auto-investícií na rast exportu tovarov a služieb Zdroj: NBS. 7,0 4,8 5,4 2015 2016 2017 2018 2019 7,6 2,2 Vplyv automobiliek na rast exportu (p.b.) Rast exportu bez vplyvu automobiliek (%) Rast exportu podľa NBS P4Q-2016 (%) Rast zahraničného dopytu (%) 8,8 3,4 4
1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 2011 2013 2015 2017 2019 Priaznivý vývoj automobilového priemyslu a vplyv na exporty Aj v 2016 by malo dôjsť k prekročeniu miliónovej hranice v počte vyrobených áut, ku koncu horizontu predikcie by to mohlo byť až 1,4 milióna Na raste exportu sa v roku 2016 podieľali výrobcovia áut jednou pätinou. Získavali sa nové exportné trhy, trhové podiely rástli mimo EA Krajiny, kde SR v roku 2016 najviac vyvážala automobily, kde najviac rástol/klesal export a kde Slovensko najviac získalo nové trhové podiely Poradie Objemovo najvyššie exporty Najvyšší medziročný rast Najväčší medziročný pokles Najväčší rast trhového podielu 1 Nemecko Argentína Rusko Argentína 2 Veľká Británia Francúzsko Austrália USA mil. ks 1,6 1,4 1,2 1 0,8 0,6 0,4 0,2 Počet vyrobených áut v SR (skutočnosť a predikcia) 100 80 60 40 20 0-20 3 Francúzsko Nemecko Mexiko Veľká Británia 0-40 4 USA Čína Turecko Japonsko 5 Taliansko Veľká Británia Kazachstan Francúzsko JLR KIA PSA VW Spolu (medziročný rast, pravá os) 5
Investície súkromné porastú, verejné budú nabiehať postupne 2015 2016 2017 2018 2019 Investície (%) 16,9-2,3 2,6 5,7 4,1 2016: Tlmiaci efekt kvôli nízkemu čerpaniu eurofondov predovšetkým vo verejnom sektore, napriek novým investíciám v automobilkách. 2017 a 2018: Postupný nárast súkromných investícií (automobilový priemysel, energetika, výstavba rezidenčných nehnuteľností) a PPP investícia (obchvat). 80 60 40 20 0-20 -40 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 Súkromné investície Verejné investície Celkové fixné investície 6
Mzda nominálna (%) Mzda reálna (%) Mzdy pokračujú v raste, očakáva sa postupná akcelerácia 2015 2016 2017 2018 2019 2,9 3,4 4,0 4,5 4,6 3,2 3,9 2,7 2,6 2,5 Prorastový vplyv vo vývoji miezd by mal mať aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý sa začína objavovať v prieskumoch medzi podnikmi a predstavuje jeden z podstatných faktorov ich rastu. Nedostatok zamestnancov v ekonomike SR (% respondentov, konjunkturálne prieskumy) Rast miezd postupne zrýchli vplyvom vyššej produktivity práce, dopytu po pracovnej sile a postupne aj vyššej inflácie. Oživenie inflácie mierne tlmí rast reálnych miezd v horizonte prognózy, nižší ako v bezinflačnom období. Faktory determinujúce rast nominálnej mzdy (%, yoy) 7
Zamestnanosť- vývoj na trhu práce by mal byť naďalej priaznivý Rast zamestnanosti (%) 2015 2016 2017 2018 2019 2,0 2,3 1,3 1,1 0,9 Prepad zamestnanosti v kríze a zotavenie (kumulatívny graf, počet osôb, dno krízy v r. 2010 = 0) Zamestnanosť prekonáva očakávania vzniká pnutie v niektorých odvetviach. Pracovných miest pribúda najmä v službách, v ktorých sa prejavuje reálna kúpyschopnosť z bezinflačného obdobia. Od roku 2018 podporia zamestnanosť najmä investície v automobilovom priemysle. Do roku 2019 by malo byť o 225 tis. pracovných miest viac v porovnaní s dnom krízy. Najvýraznejšie prispievajú služby a obchod (153 tis.), stavebníctvo stále nižšie. 8
Nezamestnanosť- sa zníži pod predkrízovú úroveň Miera nezamestnanosti (%) 2015 2016 2017 2018 2019 11,5 9,8 9,0 8,3 7,7 Miery participácie, SR a okolité krajiny (% z populácie vo veku 15 64 rokov) Nezamestnanosť klesá, ale miernejšie, ako by naznačoval rast počtu pracovných miest. Naďalej uvažujeme s dynamicky rastúcou mierou participácie (silnejší trh práce potrebuje zvýšené pracovné vstupy, čo vedie k vyššiemu zamestnávaniu dôchodcov, žien v domácnosti, teda pôvodne neaktívnych osôb). V medzinárodnom meradle má stále priestor na ďalší rast, keďže vyspelé ekonomiky dokážu dosahovať vyššiu úroveň participácie. V horizonte prognózy predpokladáme väčší prílev cudzincov ako v predošlých prognózach (8 tis. osôb za rok). Predkrízové minimum nezamestnanosti (8,9%) by mohlo byť dosiahnuté do konca roka 2017. Zdroj: Eurostat. 9
1.15 7.15 1.16 7.16 1.17 7.17 1.18 7.18 1.19 7.19 Inflácia v SR - končí sa bezinflačné obdobie 2015 2016 2017 2018 2019 HICP (%) -0,3-0,5 1,2 1,8 1,9 Zdroj: NBS. 6 4 2 0-2 -4-6 Zdroj: NBS. Now-casting Služby Priemyselné tovary bez energií Potraviny Energie HICP (v %) 2016: Slabé sú všetky zložky. Aktuálny vývoj zmierňovania prepadu cien je podľa očakávaní. +0,2% v decembri. 2017: Kladná inflácia - odznenie vplyvu nízkej ceny ropy a zníženia DPH. Vplyv rastu cien agrokomodít a vývoja na trhu práce (uzatváranie medzery nezamestnanosti). 2018-2019: Pokračujúce zrýchľovanie dynamiky cien sprevádzané uzavretím produkčnej medzery. 10
Predikcia SR z decembra 2016 2015 2016 2017 2018 2019 Skutočnosť HDP s. c. 3,8 3,3 3,1 4,2 4,6 HICP (priemer roka) -0,3-0,5 1,2 1,8 1,9 Nominálne mzdy 2,9 3,4 4,0 4,5 4,6 Reálne mzdy 3,2 3,9 2,7 2,6 2,5 Zamestnanosť ESA 2010 2,0 2,3 1,3 1,1 0,9 Nezamestnanosť 11,5 9,8 9,0 8,3 7,7 11
Slovenská ekonomika v medzinárodnom porovnaní Slovenská ekonomika patrí medzi jednu z najrýchlejšie rastúcich v rámci EÚ. Predkrízová úroveň HDP bola prekročená už v roku 2011 vďaka dynamickému exportu. Investície citlivo reagujú na celkový ekonomický sentiment a v rokoch 2015 a 2015 boli výrazne podporené dočerpávaním eurofondov (podobne ako v CZ). Najvýraznejší prepad zamestnanosti počas krízy bol v priemysle, kde dochádzalo k zvyšovaniu produktivity práce, k využívaniu nadčasov v dôsledku čoho rast ekonomiky generoval menšie prírastky nových pracovných miest. S postupným obnovovaním rastu sektora služieb sa zvyšovala aj dynamika zamestnanosti, ktorá prekročila svoju predkrízovú úroveň až v roku 2015. 125 HDP (2008=100) Investície (2008=100) Zamestnanosť (2008=100) 115 110 100 105 110 85 100 95 70 95 80 55 90 Euro area CZ AT PL SL SK Zdroj: Eurostat, NBS.. Euro area CZ AT PL SL SK Euro area CZ AT PL SL SK 12
Neštandardné menovo-politické opatrenia ECB Znižovanie kľúčových úrokových sadzieb na najnižšie úrovne zavedenie záporného úročenia prebytku likvidity. Zjednodušený prístup k refinančným zdrojom v operáciách ECB plné pridelenie zdrojov za pevnú úrokovú sadzbu, rozšírený zoznam kolaterálu, kolaterál s nižšou kreditnou kvalitou. Predĺženie refinančných operácií LTRO (6M, 1Y), VLTRO (3Y), TLTRO (4Y) cielená podpora úverov. Refinančné operácie v cudzej mene (CHF a USD) Programy nákupu aktív nákup krytých dlhopisov, nákup cenných papierov krytých aktívami (ABS), nákup dlhopisov emitovaných: centrálnou vládou, regionálnymi a miestnymi samosprávami, agentúrami, nadnárodnými inštitúciami, nebankovými podnikovými spoločnosťami. 13
Vývoj menovo-politických operácií ECB refinančné FTO 6m LTRO CBPP1 ABSPP MRR menové swapy MLF 3m LTRO TLTRO SMP AF sterilizačné FTO MRO 12m LTRO CBPP2 PSPP prebytočné rezervy MP STRO 3y LTRO CBPP3 CSPP DF CSPP 2 500 CBPP3, ABSPP VLTRO1 1 500 PSPP VLTRO2 2 000 2 000 1 500 TLTRO 1 000 1 000 500 0 v mld. eur v mld. eur 500 2007 2 500 0 2008 2009 2010 2011 2012-500 2013 2014 2015 2016 2017-500 -1 000-1 000-1 500-1 500-2 000-2 000-2 500-2 500 Zdroj: ECB, Bloomberg, vlastné spracovanie NBS 14
v % Historicky najnižšie úrokové sadzby ECB úroková sadzba pre O/N sterilizačné operácie základná úroková sadzba pre MRO úroková sadzba pre O/N refinančné operácie úroková sadzba EONIA 5,50 5,00 úroková sadzba pre O/N refinančné operácie 0,25 % 4,50 4,00 základná úroková sadzba pre MRO 0,00% 3,50 úroková sadzba pre O/N sterilizačné operácie - 3,00 2,50 2,00 1,50 1,00 0,50 0,00-0,50 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Zdroj: ECB, Bloomberg, vlastné spracovanie NBS 15
Vývoj výnosov štátnych dlhopisov vybraných krajín % 10y DE 10y SK 10y IE 10y PT 10y IT 10y ES 10y AT 10y GR (rhs) % 17,50 15,00 12,50 10,00 7,50 5,00 2,50 0,00 35,00 30,00 25,00 20,00 15,00 10,00 5,00 0,00-2,50-5,00 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Zdroj: Bloomberg, vlastné spracovanie NBS 16
Vývoj na finančnom trhu v SR ovplyvnený uvoľnenou menovou politikou Úvery rastú dynamickým tempom najmä v sektore domácností. K novembru 2016 dosiahli úvery retailu medziročný rast na úrovni 12,5 %. Dvojciferné medziročné dynamiky ako pri úveroch na bývanie, tak aj pri spotrebiteľských úveroch. Najrýchlejší rast spomedzi krajín EÚ. K novembru 2016 dosiahli úvery podnikom medziročný rast na úrovni 4,3 %. Rast ťahaný predovšetkým dlhodobými úvermi investičného charakteru. V novembri po Luxembursku a Litve tretí najrýchlejší rast úverov v rámci EÚ. Hlavné dôvody - nízke úrokové sadzby, silná konkurencia, trh nehnuteľností, pozitívny makroekonomický vývoj, pozitívny sentiment. Medziročný rast úverov retailu Medziročný rast úverov podnikov a príspevok k medziročnému rastu objemu podnikových úverov podľa vlastníctva podniku Zdroj: NBS. Zdroj: NBS. 17
Vývoj na finančnom trhu v SR ovplyvnený uvoľnenou menovou politikou Zmena čistej fin.j pozície (2015 Q1-2016 Q1) Rastúca zadlženosť domácností zvyšuje ich citlivosť na prípadný negatívny ekonomický vývoj. Napriek skutočnosti, že sa úroveň zadlženosti slovenských domácností postupne približuje k úrovni najvyspelejších krajín Eurozóny, tempo jej rastu v posledných rokoch zrýchľovalo. V porovnaní s ostanými krajinami v regióne už nemôžeme hovoriť o nízkej zadlženosti slovenských domácností Slovensko je na druhom mieste. Nedostatok finančných aktív domácností v porovnaní s ich dlhmi znamená vyššiu zraniteľnosť domácností pre ich nižšiu schopnosti splácať dlhy. Podiel úverov na disponibilnom príjme domácností 140% 0.2 Čistá finančná pozícia domácností 120% 100% 80% 0.15 0.1 HR LV HU 60% 40% 20% 0% 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Slovensko Eurozóna - jadro Eurozóna - periféria Krajiny strednej a východnej Európy Zdroj: ECB, Eurostat. 0.05 0-0.05 SK CY RO IE CZ PT LT SI PL ES LU DK DE UK MT NL FRAT GR FI EE SE BE IT -0.1 0 1 2 3 4 5 6 Čistá finančná pozícia (2016 Q1) Poznámka: Čistá finančná pozícia je podiel finančných aktív na finančných pasívach. Zdroj: Eurostat. BG 18
Rastúce tlaky na udržateľnosť obchodných modelov bánk Simulácia naznačuje možné výraznejšie zníženie ziskovosti v nadchádzajúcom období Rastúce tlaky na ziskovosť bankového sektora najmä v dôsledku: Výrazného poklesu úrokových príjmov dlhodobo nízke úrokové sadzby, dôsledok zmeny v oblasti maximálneho poplatku za predčasné splatenie, silná konkurencia. Mierneho nárastu nákladovosti kreditného rizika. Pokračovanie poklesu miery poplatkov v dôsledku silnej konkurencie bankového sektora a regulácie. V dôsledku aktuálneho a očakávaného vývoja (rast úverov, regulačné požiadavky) sa zvyšuje potreba ponechania si časti zisku vo forme kapitálu - miera vyplácania dividend, ktorá sa v rokoch 2012 až 2015 pohybovala na úrovni 65 % až 75 %, bude musieť byť v ďalších rokoch znížená pod 50 %. Simulácia zisku (mil. ) Simulácia primeranosti vlastných zdrojov Zdroj: NBS. Zdroj: NBS. 19
Signály z aktuálneho vývoja potvrdzujú našu predikciu, len mierne revízie Koncom januára NBS zverejňuje aktualizáciu decembrovej predikcie P4Q-2016. Mesačné indikátory sú v poslednom štvrťroku 2016 priaznivé, priemyselná produkcia vzrástla v novembri o 1,1% medzimesačne (kĺzavý štvrťrok o 4,6 %), export bol v novembri tiež pozitívny. Slabé investície horší 3Q2016 a predpoklad slabších verejných investícií v ďalšom období avšak rýchlejší zahraničný dopyt. Priaznivý vývoj na trhu práce pokračuje zamestnanosť mierne rýchlejšie rastie ako očakávania, mzdy v súlade s predikciou. Cena ropy vyššia ako v decembrovej predikcii prorastové riziko pre infláciu. Brexit negatívne riziko pre prognózu vývoja ekonomiky SR. 20
Prognózy vývoja slovenského a európskeho hospodárstva: Zhodnotenie aktuálnej ekonomickej situácie, situácie na finančných trhoch a možný ďalší vývoj Ďakujem za pozornosť... Pracovné raňajky s guvernérom Národnej banky Slovenska. Slovensko-rakúska obchodná komora, Radisson Blu Carlton, Bratislava 26. január 2017 Jozef Makúch guvernér Národnej banky Slovenska