Graf 10 Bilančná suma Eurosystému (bil. EUR) 4,5 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0. Zdroj: Bloomberg, vlastné spracovanie.

Transkript

1 Graf 9 Vývoj likviditnej pozície Eurosystému (bil. EUR) 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0-0,5-1,0-1,5-2,0-2,5-3,0-3, MLF Refinančné FTO MRO MP STRO 3m LTRO 6m LTRO 12m LTRO 3y LTRO TLTRO CBPP1 CBPP2 CBPP3 SMP ABSPP PSPP CSPP Zdroj: ECB, Bloomberg, vlastné spracovanie. AF MRR Prebytočné rezervy DF Sterilizačné FTO Menové swapy Graf 10 Bilančná suma Eurosystému (bil. EUR) 4,5 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1, Bilančná suma Eurosystému Zdroj: Bloomberg, vlastné spracovanie. sumu 2,4 bil., tvoril najväčší podiel program nákupu cenných papierov verejného sektora, a to takmer 80 %. Národná banka Slovenska sa zúčastňovala na programe nákupu cenných papierov verejného sektora, ktorého predmetom je nákup vládnych cenných papierov a cenných papierov nadnárodných finančných spoločností a na programe nákupu krytých dlhopisov. Ku koncu roka bola suma menovopolitického portfólia cenných papierov 20 mld., čo je 30 % medziročný prírastok. Vplyv menovopolitických operácií na bilanciu Eurosystému Bilančná suma Eurosystému stúpla v roku na novú historickú hodnotu 4,5 bil., čo je nárast o 0,8 bil v porovnaní s koncom roka Od vzniku finančnej krízy v roku 2007, kedy bola bilančná suma 1 bil., ECB aktívne využívala rôzne štandardné aj neštandardné menovopolitické nástroje, ktoré mali vplyv na zmenu vo veľkosti aj kompozícii bilancie Eurosystému. Tieto nástroje boli nevyhnutné na zabezpečenie plynulej transmisie uvoľnenej menovej politiky. 3 Vývoj na finančnom trhu Globálne ekonomické oživenie nabralo v priebehu roka na intenzite. Dôležitým impulzom bolo zvýšenie investičného dopytu na pozadí zlepšujúceho sa sentimentu v podnikovom sektore. Súvisiacim javom bola akcelerácia tempa zahraničného obchodu. Priaznivý vývoj makroekonomických indikátorov tak tlmí bezprostredné riziká pre finančnú stabilitu. Pri zlepšení výkonnosti ekonomiky sa však kumulujú viaceré trendy prispievajúce k tvorbe nerovnováh, ktoré môžu v strednodobom horizonte ohroziť finančnú stabilitu. Najvýznamnejším trendom je pokračujúci rast zadlženosti verejného a súkromného sektora na pozadí uvoľnených úverových podmienok. Pokračovanie obdobia nízkych úrokových sadzieb bude zrejme naďalej podporovať rizikový apetít vo finančnom sektore, čo vedie k nárastu zraniteľnosti finančného systému. Významným rizikom je aj náhle precenenie aktív na finančných trhoch. Vlnu precenenia na finančných trhoch môže spustiť neočakávaný priebeh normalizácie menovej politiky, odchýlka makroekonomického vývoja od očakávaní alebo aj eskalácia geopolitických napätí. 18

2 Rastová fáza ekonomického cyklu sa v priebehu roka prejavovala aj na Slovensku. Domáca ekonomika pokračovala v stabilnom raste na úrovni 3,4 %. Rast slovenského HDP sa v uplynulom polroku výrazne opieral o domáci dopyt a len v menšej miere o zahraničný dopyt. Osobitne priaznivý vývoj na pracovnom trhu sa odzrkadlil na vývoji spotreby slovenských domácností, ktorá rástla najrýchlejšie v pokrízovom období. Aktuálny výhľad naznačuje pokračovanie rastovej fázy ekonomického cyklu, pričom sa dá očakávať postupné prehrievanie ekonomiky. Takýto vývoj môže byť rizikom pre finančnú stabilitu predovšetkým v kontexte trhu práce, ktorého osobitne priaznivý vývoj nemusí byť dlhodobo udržateľný. Aktuálne už niektoré odvetia pociťujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V dôsledku toho sa zrýchľuje rast miezd rastú najrýchlejšie v pokrízovom období. Ziskovosť bankového sektora k decembru sa po odpočítaní mimoriadnych vplyvov medziročne výrazne nezmenila. Ak odhliadneme od mimoriadnych vplyvov, ktoré ovplyvnili ziskovosť bánk najmä v roku 2016, čistý zisk bankového sektora medziročne vzrástol o 8,1 %. Zisk zahrňujúci aj mimoriadne vplyvy bol k decembru 2016 výrazne vyšší ako zisk k decembru. Hlavným faktorom negatívne ovplyvňujúcim ziskovosť bánk sú klesajúce čisté úrokové marže. Ziskovosť bánk pozitívne ovplyvňovali nízke hodnoty miery nákladov na kreditné riziko. Kapitálová pozícia bankového sektora sa počas roka posilnila. K tomuto vývoju najvýraznejším spôsobom prispelo výrazné zvýšenie miery ponechaného zisku. Banky si v roku ponechali 42 % zisku vytvoreného v roku 2016, kým v rokoch bol tento podiel na úrovniach pod hodnotou 10 %. Hodnota ukazovateľa primeranosti vlastných zdrojov počas roka vzrástla z 18,0 % na 18,6 %. Ukazovateľ primeranosti vlastného kapitálu Tier 1 sa zvýšil z 15,8 % na 16,2 %. Kapitálová primeranosť zároveň rástla aj naprieč krajinami EÚ. Rast úverov sektoru domácností je naďalej najvýznamnejším trendom v domácom finančnom sektore. Medziročný prírastok retailových úverov dosiahol najvyššiu historickú hodnotu 3,55 mld. k augustu. V nasledujúcich Graf 11 Podiel jednotlivých finančných sektorov na aktívach finančného sektora (%) DSS OCP Fondy KI Poisťovne Banky 70,08 % Poisťovne 7,60 % Fondy KI 7,37 % OCP 0,36 % DSS 6,73 % Faktoring Lízing Splátkový predaj DDS Banky DDS 1,70 % Lízing 4,00 % Faktoring 0,28 % Splátkový predaj 1,88 % Zdroj:. Poznámky: Fondy KI fondy kolektívneho investovania, OCP obchodníci s cennými papiermi, DSS dôchodkové správcovské spoločnosti, DDS doplnkové dôchodkové spoločnosti. Údaje za poisťovne sú dostupné k septembru. mesiacoch sa postupne stabilizoval až mierne spomalil na 3,45 mld. (k decembru ). Medziročná dynamika rastu úverov dosiahla k marcu svoje pokrízové maximum na úrovni 13,7 % a ku koncu roka postupne klesla na stále vysokú hodnotu 11,7 %. Rast úverov na Slovensku je naďalej najrýchlejší v EÚ. Priaznivá makroekonomická situácia a nízke úrokové sadzby zlepšovali predpoklady trhu retailových úverov, kým demografické faktory a postupné nasycovanie trhu pôsobili opačným smerom. Rýchly rast retailových úverov spôsobil pokračovanie rastu zadlženosti domácností, ktorá sa dostala na najvyššiu úroveň v regióne strednej a východnej Európy. Naďalej rastie najrýchlejším tempom v rámci tohto regiónu a aj v rámci eurozóny. Najvýraznejším rizikom je tak výrazný nárast citlivosti sektora domácností na prípadné zhoršenie ekonomického vývoja. Rast úverov podnikovému sektoru zaznamenal počas roku priaznivý vývoj. Prvé tri štvrťroky úverová aktivita dosahovala úroveň až 10 % medziročne, kým počas posledných troch mesiacov nastalo zmiernenie rastu na 7 % medziročne. Naďalej však možno hovoriť o pomerne silnom raste podnikových úverov, čo ukazuje aj medzinárodné porovnanie s krajinami EÚ. 19

3 Slovensko naďalej patrí medzi krajiny s najvýraznejším rastom podnikových úverov. Dopyt po úveroch ovplyvnila priaznivá situácia v podnikovom sektore, optimistické vyhliadky ekonomického rastu a prostredie nízkych úrokových sadzieb. Tieto faktory sa premietli do pomerne plošného rastu úverov podnikom, keď rástli viaceré dôležité ekonomické odvetvia a aj úverové kategórie. Rástla tiež aktivita väčšiny bánk aktívnych v tomto segmente financovania. Úverové štandardy sa v roku zmierňovali vo veľmi obmedzenom rozsahu, a to len vo forme poklesu úrokových marží na pozadí konkurencie od ostatných bánk a dobrých ekonomických vyhliadok. aktívne reagovala na vývoj v domácom finančnom sektore, a to predovšetkým v reakcii na výrazný rast úverov a zadlženosti súkromného sektora. Dlhodobý rast úverov v sektore domácností aj podnikov bol v roku 2016 dôvodom rozhodnutia o zvýšení miery proticyklického kapitálového vankúša na 0,5 % s účinnosťou od 1. augusta. Vzhľadom na pretrvávajúce trendy na úverovom trhu a prehĺbenie viacerých nerovnováh sa táto miera od 1. augusta 2018 ďalej zvýši na úroveň 1,25 %. Rovnako sa zamerala na určenie obozretných podmienok poskytovania úverov. Od 1. januára je v platnosti opatrenie č. 10/2016, ktoré stanovilo podmienky na poskytovanie úverov na nehnuteľnosti. Tieto podmienky doplní od 1. januára 2018 opatrenie č. 10/, ktorým sa určia minimálne požiadavky pre oblasť spotrebiteľských úverov. Pokles objemu investícií do slovenských štátnych dlhopisov pokračoval aj v roku. Zastúpenie týchto investícií na celkových aktívach klesá prakticky už od roku 2012 a ku koncu tohto roka dosiahlo necelých 10 %. Tento podiel dosahuje v súčasnosti svoje historické minimá a je porovnateľný s predkrízovým podielom z roku Taktiež poklesol podiel investícií do zahraničných štátnych dlhopisov. Najvýraznejší podiel na celkových dlhopisoch majú poľské (3,6 %), talianske (3,4 %) a české (2,3 %) štátne dlhopisy ako dôsledok odpredaja väčšieho objemu talianskych štátnych dlhopisov a mierneho nárastu poľských a českých štátnych dlhopisov. Priaznivé makroekonomické podmienky aj v roku pozitívne vplývali na schopnosť podnikov a domácností obsluhovať svoj dlh. Podiel zlyhaných úverov na bývanie poklesol medzi decembrom 2016 a decembrom z 2,3 % na 1,9 %. V prípade spotrebiteľských úverov išlo o menej významné zlepšenie z 8,7 % na 8,1 %. V podnikovom sektore nastalo výrazné zlepšenie ukazovateľa podielu zlyhaných úverov zo 6,5 % na 5,2 %. Zlepšenie kreditnej kvality meranej podielom zlyhaných úverov je však prirodzeným javom v prípade expanzívneho ekonomického cyklu. Z pohľadu kreditného rizika je tak podstatné sledovať ukazovatele zadlženosti ako dlh k HDP alebo úverové zaťaženie, ktoré sú dôležitým indikátorom citlivosti týchto sektorov na zhoršenie ekonomickej situácie. Všetky dlhové ukazovatele rastú pod vplyvom priaznivého ekonomického vývoja a jeho optimistickej perspektívy. Čistý zisk poistného sektora po zdanení dosiahol ku koncu tretieho štvrťroka hodnotu 135 mil.. Na konečnú medziročnú dynamiku dosiahnutého zisku však vplývalo viacero faktorov 4. Dôležitú úlohu zohrali jednorazové vplyvy ešte z polovice roka 2016 (rozdelenie dividend dcérskej spoločnosti a rozpustenie rezervy na súdne spory). Hrubý zisk bez očistenia o tieto jednorazové vplyvy rástol na úroveň 3,6 %, kým po očistení dosiahol rast až 30 % medziročne. Za týmto nárastom stálo zlepšenie technického aj finančného výsledku. V prípade čistého zisku po zdanení a očistení o jednorazové vplyvy išlo už len o rast na úrovni 8,4 % (bez očistenia o jednorazové vplyvy čistý zisk medziročne poklesol o 12 %), a to predovšetkým v dôsledku nárastu nákladov na osobitný odvod poistného sektora. V roku sa krytie SCR výrazne nemenilo. September skončilo s hodnotou 211 %. Ku koncu prvého štvrťroka dosahovalo 208 %. Pri medziročnom porovnaní už však možno konštatovať pomerne výrazný pokles krytia SCR (230 % k septembru 2016). Solventnosť poistného sektora sa aj napriek medziročnému poklesu pohybovala na dostatočnej úrovni. Hrubé predpísané poistné v životnom poistení vzrástlo medziročne o 6 %, kým náklady na poistné plnenia mierne poklesli (o 2 % medziročne). Uvedený vývoj prispel k nárastu technického výsledku. Rast zaznamenal aj finančný výsledok v životnom poistení. Anualizovaný investičný výnos v životnom poistení (okrem IŽP) naďalej klesal a len tesne dokáže pokrývať garantovanú úrokovú sadzbu v zmluvách životného poistenia. Rovnako rástlo 4 Časť správy týkajúca sa poistného sektora je vypracovaná k septembru, keďže koncoročné údaje neboli v čase jej vypracovania dostupné. 20

4 hrubé predpísané poistné v neživotnom poistení (6 % medziročne). Kombinovaný ukazovateľ v neživotnom poistení zaznamenal zlepšenie a k septembru dosiahol 88,6 %. Najvýznamnejšie riziká pre poistný sektor naďalej predstavujú pros tredie nízkych úrokových sadzieb a silná konkurencia v poistení automobilov, v ktorej dôsledku sa kombinovaný ukazovateľ pohybuje pri tomto type poistenia na hranici ziskovosti. Objem čistej hodnoty aktív (NAV) v sektore dôchodkových správcovských spoločností dosiahol ku koncu roka úroveň 7,6 mld.. NAV sa medziročne zvýšila o 657 mil., pričom sa tento nárast pripisuje viacerým faktorom. V prvom rade išlo o prvé zo série zvýšení sadzby povinných príspevkov do druhého piliera dôchodkového sporenia zo 4,0 % na 4,25 % vymeriavacieho základu. Zvýšenie sumy pripísaných príspevkov ovplynil tiež rastúci počet sporiteľov a vyššie nominálne príjmy obyvateľstva. Zhodnotenie prostriedkov v dôchodkových fondoch sa podieľalo necelou jednou štvrtinou na náraste ich NAV. Zastúpenie jednotlivých typov fondov sa menilo v prospech indexových fondov na úkor dlhopisových predovšetkým v dôsledku zmeny preferencií časti sporiteľov. V roku nastali menej výrazné zmeny v základnej štruktúre majetku dôchodkových fondov, na druhej strane prestalo platiť viacero trvalejších trendov. Koniec roka priniesol menší odpredaj dlhopisových nástrojov v dlhopisových fondoch, čo predstavovalo ukončenie niekoľko rokov trvajúceho trendu posilňovania dlhopisovej zložky v majetku tohto typu dôchodkových fondov. Podobne aj podiel akciových investícií ostal v sledovanom období nezmenený na úrovni tesne pod hranicou 70 % NAV, čím sa takisto prerušil niekoľko rokov trvajúci trend rastúceho akciového vystavenia. Parametre splatnosti a durácie, ktoré zaznamenali v priebehu roka stabilizáciu alebo v mnohých individuálnych prípadoch pokles, sú zrejme do istej miery odrazom postupne sa meniacich očakávaní vo vzťahu k budúcemu vývoju úrokových sadzieb. Zastúpenie podnikových emisií dosiahlo z pohľadu skladby dlhopisového portfólia podľa sektora eminenta svoje historické maximum. Najvýznamnejšie postavenie si naďalej udržujú štátne dlhopisy. Celková vážená priemerná nominálna výkonnosť dôchodkových fondov za kalendárny rok bola o niečo nižšia ako v predošlom roku. Vzhľadom na nárast inflácie je rozdiel v reálne vyjadrenej výkonnosti ešte značnejší. V skupine dlhopisových dôchodkových fondov dosiahlo medziročné nominálne zhodnotenie úroveň 1,1 %. Priemerná medziročná výnosnosť v ostatných troch typoch dôchodkových fondov bola k 31. decembru na podobných úrovniach medzi 5,5 % až 6,7 %. Sektor doplnkového dôchodkového sporenia zaznamenal najvyšší nárast počtu sporiteľov za minimálne posledných desať rokov. V roku mal sektor 757 tisíc sporiteľov. Kumulácia prostriedkov v treťom pilieri dôchodkového sporenia napredovala dynamickým tempom na úrovni 12,5 %. K 31. decembru sa čistá hodnota aktív v systéme nachádzala na úrovni 1,92 mld., pričom čistý tok prostriedkov sa postaral o tri štvrtiny z nárastu NAV v sledovanom období. Podobné trendy ako v prechádzajúcom období pokračovali vo vývoji zloženia aktív fondov s vyváženou investičnou stratégiou. Predovšetkým išlo o zvýšenie akciovej zložky a úbytok dlhopisovej zložky. Skladba rastovo zameraných fondov zostala bez výraznejších zmien. Vážená priemerná zostatková splatnosť dlhových cenných papierov začala v priebehu roka klesať, čím sa skončilo obdobie jej neustáleho rastu. V rámci balíka dlhopisov, nachádzajúcich sa v doplnkových dôchodkových fondoch, sa zvýšil podiel podnikových emisií (na úkor postavenia štátnych dlhopisov). Medziročná priemerná nominálna výkonnosť za všetky doplnkové dôchodkové fondy dosiahla k 31. decembru hodnotu 3,7 %. Najvyšší výnos na úrovni 8,2 % zaznamenali rastovo orientované fondy. Vyvážené fondy dosiahli výnos 3,3 %, kým výnos v skupine príspevkových konzervatívnych fondov spolu s výplatnými predstavoval 0,2 %. Rok sa na Slovensku vyznačoval výrazným nárastom dopytu po investovaní prostredníctvom kolektívneho investovania. Nárast čistej hodnoty aktív v tuzemských a zahraničných podielových fondoch predstavoval mil., čím sa tesne priblížil k historickému rekordu z roku. Oživenie sa týkalo najmä tuzemských podielových fondov, ktoré sa postarali o približne dve tretiny celkového nárastu NAV. Menej výrazná akcelerácia bola zaznamenaná pri zahraničných podielových fondoch. Najväčší prísun nových prostriedkov do tuzemských podielových fondov bol zo sektora domácností. Nezanedbateľne sa na nákupe podielových listov podieľali 21

5 aj poisťovne. Naopak, zo strany ostatných finančných sprostredkovateľov prišli pomerne výrazné redemácie. Najväčší nárast NAV ako aj celkových predajov sa realizoval v zmiešaných podielových fondoch. S odstupom nasledovali realitné podielové fondy, kým dlhopisové podielové fondy sa vyznačovali relatívne vysokým objemom redemácií. Najvyššie zhodnotenie na úrovni 7,3 % dosiahli akciové podielové fondy. Kategórie zmiešaných a realitných fondov zaznamenali priemerný výnos 2,4 %. Najmenej sa darilo dlhopisovým fondom (0,5 %) a peňažným fondom (-1,5 %). 22