Súd: Okresný súd Trebišov Spisová značka: 15C/74/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914205924 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914205924.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: endue, a.s., IČ: 28062256, so sídlom Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad, práv. zast. JUDr. Zuzana Stavrovská, advokátka, Lamačská ceta 3, Bratislava, proti žalovanému: R. H., V.. XX.X.XXXX, B. P. E. Č.. XXX/XX, K., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom J.. R. S., L. T. Ú. N. T. B., o zaplatenie 2.108,71,-CZK s prísl. takto r o z h o d o l : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.108,71 CZK, 25% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.646,21 Eur od 1.4.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 65,50 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 30.4.2014 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.108,71 CZK Eur so sankčným úrokom vo výške 25% ročne zo sumy 1.646,21 CZK od 29.5.2010 do 1.4.2011 do zaplatenia. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že právny predchodca žalobcu, Česká sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovaným Zmluvu o sporožírovom účte - osobný účet Českej sporiteľne, a.s., dňa 26.8.2009. Žalovaný v priebehu roka 2010 zrealizoval výbery v hotovosti z bankomatu, čím na jeho účte vznikol ku dňu 5.5.2010 debetný zostatok. Vzhľadom na skutočnosť, že na účte došlo k prečerpaniu prostriedkov, čím vznikol nepovolený debet, právny predchodca žalobcu dňa 5.5.2010 zosplatnil celú pohľadávku na sporožirovom účte. Dňom zosplatnenia bola pohľadávka pod č. ID 4540202883 prevedená na evidenčný účet pohľadávok. K tomuto dňu dlžná suma predstavovala 1.730,41 Eur a pozostávala zo sumy nepovoleného debetu zostatku vo výške 1.646,21 CZK a zo sankčného úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 84,20 CZK. Nepovolený debetný zostatok bol ďalej úročený sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie vo výške 25%. Okresný súd Trebišov vydal dňa 26.6.2014 platobný rozkaz č.k. 15C/74/2014-27, ktorým žalobe vyhovel a ktorý bol pre nemožnosť doručenia žalovanému zrušený podľa ust. 173 ods. 2 O.s.p. uznesením zo dňa 15.12.2014. Za účelom zistenia pobytu žalovaného súd vykonal šetrenie, pri ktorom bolo zistené, že žalovaný sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, adresa jeho terajšieho pobytu nie je známa. Súd mu preto v zmysle 29 ods. 2 O.s.p., ustanovil opatrovníka, ktorá žalovaného v konaní zastupoval. Opatrovník dňa 12.12.2014 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Poukázal na to, že žaloba bola podaná na súde 30.4.2014 a debetný zostatok bol zosplatnený dňa 5.5.2010. Vzhľadom na uplynutie 3 ročnej premlčacej lehoty žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Podľa ust. 115 ods. 2 O.s.p., súd nenariaďoval pojednávanie, keďže ide o drobný spor, kedy možno rozhodnúť vo veci len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi. Výška uplatnenej pohľadávky neprekračuje hodnotu drobného sporu podľa 20ea O.s.p.. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to návrhom na začatie konania, Zmluvou o sporožirovom účte Osobný účet Českej sporiteľne zo dňa 26.8.2009, výpisom zo sporožirového účtu, výzvy Českej sporiteľne k zaplateniu dlhu zo dňa 5.5.2010, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.3.2011, dodatkom k zmluve zo dňa 31.3.2011 ktorého súčasťou je zoznam pohľadávok ku dnu postúpenia, oznámenie Českej sporiteľne o úrokových sadzbách, vyjadrením opatrovníka žalovaného a zistil tento skutkový stav: Na základe Zmluvy o sporožírovom účte Osobní účet České spořitelny a o poskytování souvisejících produktu a služeb zo dňa 12.8.2009 sa pôvodný veriteľ, Česká spořitelna a.s., zaviazala odo dňa 26.8.2009 zriadiť a viesť pre majiteľa účtu sporožírový osobný účet v mene CZK s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou. Výzvou datovanou 5.5.2010 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.730,41 CZK pozostávajúcej zo sumy nepovoleného debetu zostatku vo výške 1.646,21 CZK a zo sankčného úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 84,20 CZK. Zároveň žalovaného upozornil, že nepovolený debetný zostatok bude ďalej úročený sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie vo výške 25%. V prejednávanom prípade ide o spor s cudzím prvkom, žalobca má sídlo v Českej republike, (členský štát Európskej únie); žalovaný je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (členský štát Európskej únie) v obvode Okresného súdu Trebišov. Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať normy Európskej únie a to Nariadenie Rady /ES/ (č. 44/2011) z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej Nariadenie Brusel I). V zmysle č.l. 1 nariadenia Brusel I, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa na daňové, colné a správne veci. Rovnako sa nariadenie neuplatní na konania vymedzené podľa čl. 1 bod 2 nariadenia. Keďže v danom prípade ide obchodnú vec, je daná vecná príslušnosť podľa predmetného nariadenia. V zmysle čl. 2 Nariadenia Brusel I je zároveň daná i právomoc súdu Slovenskej republiky, pretože žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetnom konania je nárok zo zmluvy o bežnom účte. V zmysle kapitoly I č.l. 1 bod1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2008 (ďalej len Nariadenie Rím I), toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania je nárok, ktorý nie je v zmysle kapitoly I č.l. 1 bod 2 nariadenia Rím I vylúčený z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Podľa kapitoly II č.l. 3 Voľba rozhodného práva bod 1 Nariadenia Rím I, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo jej časť. V predmetnom prípade bola zmluva uzatvorená v zmysle 269 ods. 2 a 708 a násl. Obchodného zákonníka. V zmysle č.l. 1 Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne (ďalej len VOP), ktoré sú súčasťou zmluvy, sa právne vzťahy medzi klientom a bankou na základe týchto VOP riadia právnym poriadkom Českej republiky. V zmysle kapitoly II. č.l. 3 Nariadenia Rím I, došlo medzi účastníkmi k voľbe rozhodného práva, teda právneho poriadku Českej republiky. Podľa 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, věřitel může svou pohledávku i bez souhlasu dlužníka postoupit písemnou smlouvou jinému. S postoupenou pohledávkou přechází i její příslušenství a všechna práva s ní spojená.
Zmluvou o postúpení zo dňa 31.3.2011 bola pohľadávka pôvodného veriteľa, Českej sporiteľne, a.s., postúpená na žalobcu, čím žalobca preukázal aktívnu legitimáciu v konaní. Prílohu zmluvy je zoznam pohľadávok. Podľa ust. 261 ods. 3 písm. d/ Obchodního zákonníku (v ďalšom ObchZ), touto částí zákona se řídí bez ohledu na povahu účastníků závazkové vztahy ze smlouvy o prodeji podniku nebo jeho částí ( 476), smlouvy o nájmu podniku ( 488b), zástavní právo k obchodnímu podílu ( 117a), smlouvy o úvěru ( 497), smlouvy o kontrolní činnosti ( 591), smlouvy zasílatelské ( 601), smlouvy o provozu dopravního prostředku ( 638), smlouvy o tichém společenství ( 673), smlouvy o otevření akreditivu ( 682), smlouvy o inkasu ( 692), smlouvy o bankovním uložení věci ( 700), smlouvy o běžném účtu ( 708) a smlouvy o vkladovém účtu ( 716). Podľa ust. 708 ods. 1, 2 ObchZ, smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce. Smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu. Podľa ust. 710 ods. 1 1 ObchZ, banka je povinna přijímat na účet v měně, na kterou zní, vklady nebo platby uskutečněné ve prospěch majitele účtu a z peněžních prostředků na účtu uskutečnit podle příkazu majitele účtu nebo osob oprávněných podle odstavce 2 výplaty nebo platby majiteli účtu nebo jím určeným osobám. Podľa 710 ods. 2 1 ObchZ, s peněžními prostředky na účtu jsou oprávněny nakládat jen osoby uvedené v podpisových vzorech předaných majitelem účtu bance, jiné osoby pouze za podmínek stanovených ve smlouvě o běžném účtu. Podpisové vzory musí mít náležitosti plné moci. Banka je oprávněna nakládat s peněžními prostředky na účtu, stanoví-li tak zákon nebo smlouva o běžném účtu. Podľa 710 ods. 3, banka je povinna provést platby řádně a včas, pokud majitel účtu splnil požadavky stanovené zákonem a smlouvou o běžném účtu. Podľa 710 ods. 4, nejsou-li výše úplaty ani způsob jejího stanovení sjednány ve smlouvě o běžném účtu, je majitel účtu povinen platit úplatu obvyklou v době provedení služby. Podľa ust. 711 ods. 1 ObchZ, smlouva o běžném účtu muže stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu nemí dostatek peňežních prostředku na účtu. Nejsou-li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředku sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru ( 497 a násl.). Podľa ust. 497 ObchZ, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. Podľa ust. 499 ObchZ, za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele. Podľa ust. 392 ObchZ, u práva na plnění závazku běží promlčecí doba ode dne, kdy měl být závazek splněn nebo mělo být započato s jeho plněním (doba splatnosti). Spočívá-li obsah závazku v povinnosti nepřetržitě vykonávat určitou činnost, zdržet se určité činnosti nebo něco strpět, počíná promlčecí doba běžet od porušení této povinnosti. Podľa ust. 397 ObchZ, nestanoví-li zákon pro jednotlivá práva jinak, činí promlčecí doba čtyři roky.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah, predmetom ktorého bolo vedenie bežného účtu. Účastníci si nedohodli možnosť debetného zostatku. Výpisom zo sporožirového účtu mal súd za preukázané, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky v rámci nepovoleného debetu vo výške 1.646,21 CZK. Žalovaný v konaní nepreukázal, ba ani netvrdil, že by debetný zostatok na účte vyrovnal. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesol opatrovník žalovaného, súd dospel v tomto prípade k záveru, že právo žalobcu premlčané nie je. Ku splatnosti pohľadávky s príslušenstvom došlo dňa 5.5.2010, právny predchodca žalobcu mohol svoje právo prvykrát uplatniť žalobou na súde dňom nasledujúcim po splatnosti pohľadávky, t.j. dňa 6.5.2010. Žaloba bola podaná na súde dňa 30.4.2014, teda v štvorročnej premlčacej lehote, ktorá by žalobcovi uplynula až dňa 7.5.2014, keďže premlčanie pohľadávky súd posudzoval podľa Obchodného zákonníka (rozsudok NS ČR 32Cdo 3337/2010). Keďže súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa istiny a žalovaného na zaplatenie sumy 1.646,21 CZK zaviazal. Podľa ust. 365 ods. 1, 2 ObchZ, dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele. Podľa ust. 369 ods. 1 ObchZ, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Podľa 517 ods. 2 Občanského zákonníka, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. Podľa 1 nar. vlády č. 142/1994 Sb., výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí. Keďže žalovaný nesplnil pohľadávku v lehote jej splatnosti, dňa 5.5.2010 došlo k zosplatneniu celej sumy nepovoleného prečerpania. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, je naďalej v omeškaní. Nepovolený debetný zostatok je úročný sankčným úrokom z omeškania 25% ročne. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že úrok z omeškania vo výške 462,50 CZK vypočítaný ku dňu 31.3.2011 a rovnako i 25% ročný úrok zo sumy 1.646,21 CZK od 1.4.2011 do zaplatenia je uplatnený v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami a preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel. Podľa ustanovenia 142 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania súd priznal žalobcovi sumu 16,50 Eur. Podľa sadzby ustanovenej v 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje 16,60 Eur, čo za dva úkony v zmysle 14 písm. a/, písm. b/ (prevzatie veci a písomné podanie návrhu) predstavuje 33,20 Eur. Podľa 16 ods. 3 súd priznal k dvom úkonom právnej služby aj náhradu výdavkov vo výške uplatnenej advokátom 7,81 Eur /úkon v r. 20113 + 8,04 Eur /úkon v roku 2014r, spolu 16,08 Eur. Celkom odmena za právne služby advokáta predstavuje 49,05 Eur. Celkom súd priznal úspešnému žalobcovi trovy konania vo výške 65,55 Eur (49,05 Eur + 16,50 Eur). Podľa ust. 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil žalovanému, aby uhradil trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( 205 ods. 1). Podľa ust. 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.