Dopady zákona o ochrane prírody a krajiny na zabezpečovanie spracovávania náhodných ťažieb Ing. Igor Viszlai, Ing. Ján Švančara, Ing. Alena Ábelová, Ing. Ivan Špilda, Ing. Ľuboslav Mika
Najvážnejším problémom lesníctva na Slovensku je dnes hromadné hynutie smrečín. Jedným z prvotných dôvodov tohto problému je i zmena slovenskej legislatívy v oblasti ochrany prírody a krajiny v roku 2002, kedy boli do nového zákona o ochrane prírody a krajiny implementované smernice EÚ týkajúce sa tejto oblasti.
Nahlásená podkôrniková kalamita za LESY SR, š. p. B. Bystrica (m 3 )
Ponechaná podkôrniková hmota z titulu negatívnych rozhodnutí OŠS ŽP u LSR, š.p. B. Bystrica m3 Priama škoda ( ) Nepovolený zásah do biotopov EV a NV 42 399 1 291 000 Nepovolený zásah do prírodných rezervácií a A-zón 180 377 6 903 000 Nepovolené sprístupnenie kalamity (právoplantné rozhodnutia k 31.12.2010) 400 414 17 102 000 SPOLU 623 190 25 296 000 Objem nespracovaného kalamitného dreva v chránených územiach z dôvodu neudelenia výnimiek a súhlasov orgánov ochrany prírody...2 301 112m3 (od 2004-do 30.06.2011) (96 mil. )
Hustota lesnej cestnej siete v niektorých európskych krajinách Krajina Hustota (bm/ha) Rakúsko 37,1 Švajčiarsko 42,0 Švédsko 20,8 Slovensko 10,9
NP Nízke Tatry a jeho ochranné pásmo OZ Neprístupné lokality (ha) Neprístupná kalamita (m 3 ) Slovenská Ľupča 1 562 145 258 Beňuš 567 32 510 Čierny Balog 1 905 92 234 Liptovský Hrádok 5 349 313 583 Spolu LSR, š.p. 9 383 583 585
Potreba výstavby lesných ciest v NP Nízke Tatry a jeho ochrannom pásme OZ počet lesných ciest Dĺžka lesných ciest (km) Spádové územie (ha) Slovenská Ľupča 15 26,92 1 562,27 Beňuš 9 13,00 567,08 Čierny Balog 11 22,83 1 905,00 Liptovský Hrádok 35 84,70 5 349,10 Spolu LSR, š.p. 70 147,45 9 383,45
Stav podaných žiadostí v roku 2011 Spolu podali LSR, š.p. B. Bystrica v NP Nízke Tatry a jeho ochrannom pásme v roku 2011 31 žiadostí na OŠS ŽP o súhlas na výstavbu 70 lesných ciest. Podľa rozhodnutí OŠS ŽP spadá 58 z týchto lesných ciest pod hodnotenie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie EIA (všetky lesné cesty na OZ Beňuš, OZ Čierny Balog, OZ Slovenská Ľupča a časť ciest na OZ Liptovský Hrádok). Na ďalších 5 lesných ciest na OZ Liptovský Hrádok si vyžiadal KÚŽP Žilina projektovú dokumentáciu.
ďalších 5 lesných ciest na OZ Liptovský Hrádok posudzuje MŽP SR z hľadiska druhovej ochrany. na 1 lesnú cestu a časť ďalšej na území OZ Liptovský Hrádok vydalo MŽP SR súhlas na výstavbu Na základe vyššie uvedeného je jasné, že veľká časť NP Nízke Tatry nebude nateraz sprístupnená a to napriek tomu, že o výstavbu lesných ciest sa tu opakovane usilujeme už od roku 2005.
Bystrá dolina Výmera pôdneho fondu je 1 555 ha, z toho lesných pozemkov je 1 543 ha, z toho lesných porastov 1 414 ha. Všetky pozemky sú vo vlastníctve štátu. Územie je súčasťou CHVÚ Nízke Tatry, SKUEV 0302 Ďumbierske Nízke Tatry a SKUEV 0310 Kráľovohoľské Nízke Tatry. 19. 11. 2004 tu padlo 13 900 m 3 veternej kalamity (hlavne smrekovej). 6 332 m 3 nám orgány štátnej správy ŽP v roku 2005 zakázali z titulu Natury 2000 spracovať.
Žiadosti o sprístupnenie Bystrej doliny 1. etapa podávania žiadostí (rok 2005) 18. 3. 2005 požiadali LSR, š.p. B. Bystrica orgány štátnej správy ŽP o súhlas na výstavbu lesných ciest v dĺžke 12,28 km. 3. 5. 2006 vydalo Ministerstvo ŽP SR negatívne rozhodnutie z titulu možného poškodenia biotopov európskeho významu a biotopov druhov európskeho významu.
2. etapa podávania žiadostí (rok 2007) Do roku 2007 sa pôvodná veterná kalamita rozrástla o ďalších 17 500 m 3 podkôrnikovej kalamity. Preto sme 6. 8. 2007 opätovne požiadali orgány štátnej správy ŽP o súhlas na výstavbu 6 lesných ciest o dĺžke 15,02 km. Až 5. 3. 2009, t. j. o 1,5 roka, Ministerstvo ŽP SR vydalo definitívne negatívne rozhodnutie odvolávajúc sa na Naturu 2000.
3. etapa podávania žiadostí (rok 2011) Do roku 2011 sa pôvodná podkôrniková kalamita rozrástla na celkových cca 250 tis. m3 (hromadné hynutie smrečín v doline Bystrá) Preto sme 21. 3. 2011 opätovne požiadali už o výstavbu 12 lesných ciest v dĺžke 23,16 km. Dňa 28. 11.2011 nám MŽP SR oznámilo, že výstavba týchto lesných ciest spadá pod posudzovanie EIA.
V tom istom CHVÚ, v tých istých SKUEV, v susediacej doline, povolilo MŽP SR v roku 2008 inému obhospodarovateľovi lesa (Lesy mesta Brezno) výstavbu 7 lesných ciest.
Záujmy FSC Slovensko v doline Bystrá Do jednotlivých rokovaní vo veľkej miere negatívnym spôsobom zasiahli i mimovládne organizácie (FSC Slovensko). FSC Slovensko navrhuje vyhlásiť celú lokalitu (1 555 ha) za prírodnú rezerváciu s 5. stupňom ochrany z titulu ochrany pralesov (výsledok ich projektu Ochrana pralesov Slovenska sponzorovaného Nórskym finančným mechanizmom).
Podľa mapovania NLC Zvolen kritériá pralesa a prírodného lesa tu spĺňajú len ich fragmenty na ploche 216,47 ha, čo je 14 % navrhovaného chráneného územia.
Podľa stanoviska NLC Zvolen mali na prirodzenosť lesných porastov v záujmovom území v minulosti najväčší vplyv : 1. pastva na holiach a miernych hrebeňoch (doteraz sa tam vyskytuje ruderálna vegetácia) 2. ťažba veľkoplošným rúbaňovým spôsobom s umelým zalesňovaním, často neznámou provenienciou smreka (pôvodné vysokohorské ekotypy smreka sa zachovali len na neprístupných skalnatých, prípadne podmáčaných plochách) 3. banská činnosť 4. rizňovanie dreva z neprístupných lokalít.
Podľa lesnej hospodárskej evidencie sa väčšina porastov (cca 70 %) aj v súčasnej dobe obhospodaruje. Zaujímavé sú i výsledky mapovania biotopov EV, o ktoré sme taktiež požiadali Národné lesnícke centrum Zvolen. Podľa nich sa na 50 % územia nenachádzajú žiadne biotopy EV.
2009
Ďakujem za pozornosť Ďakujem za pozornosť