TVORBA ÚLOH A TESTOV Z PRÍRODOVEDNEJ GRAMOTNOSTI Mária Berová NUCEM Abstrakt: Príspevok je zameraný na tvorbu úloh a testov z prírodovednej gramotnosti v rámci národného projektu Zvyšovanie kvality vzdelávania na ZŠ a SŠ s využitím elektronického testovania. V príspevku je prezentovaný rozbor a interpretácia úloh, z testu prírodovedná gramotnosť, ktorý bol vytvorený v rámci národného projektu a pilotovaný v máji 2014 na vybraných základných školách. Cieľovú skupinu tvorili žiaci 6. ročníka. Kľúčové slová: prírodovedná gramotnosť, tvorba úloh a testov z prírodovednej gramotnosti, elektronické testovanie, položková analýza. Úvod Projekt Zvyšovanie kvality vzdelávania v základných a stredných školách s využitím elektronického testovania sa začal 12. marca 2013 a potrvá do 30. novembra 2015. Je finančne podporený zo štrukturálnych fondov EÚ, v rámci operačného programu Vzdelávanie. Prijímateľom a realizátorom tohto národného projektu je Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NUCEM). Hlavné ciele národného projektu sú Vzdelávanie učiteľov v tvorbe e testov a e úloh; Vytváranie úloh a testov pre elektronické databázy školskú a NÚCEM; Zavádzanie elektronického testovania do škôl; Monitorovanie úrovne vedomostí, zručností a kľúčových kompetencií žiakov; Sledovanie trendov kvality škôl; Výskumné analýzy merateľných výstupov škôl. Ako vzniká test Didaktický test je zložený z testových úloh. Test nevznikne tak, že sa zhromaždí dohodnutý počet akýchkoľvek úloh, ale že sa vytvára podľa premysleného plánu. Testové úlohy sa účelovo tvoria alebo starostlivo vyberajú z banky úloh a tento výber podlieha viacerým odborným kritériám. Obsahovú a funkčnú vyváženosť testu zabezpečuje kompatibilita úloh rôzneho charakteru. Tvorca testu i testových úloh preto musí vedieť, aké druhy a typy úloh v teste možno použiť, čím sa medzi sebou odlišujú, resp. čím sa navzájom dopĺňajú a ako sa tieto ich vlastnosti prejavia v teste. Podstatou tvorby didaktického testu je preformulovanie špecifických cieľov do podoby úloh. Výraz testová úloha je základný a pomenúva samostatnú časť testu, ktorá je graficky jasne odčlenená, viaže sa na určený prvok učebného obsahu, zahŕňa konkrétny podnet na žiakovu činnosť, má priradené poradové číslo a je vyhodnocovaná (skórovaná) nezávisle na ostatných úlohách a čiastkových úlohách. Úloha môže byť zložená z viacerých čiastkových úloh, ktoré sú od seba neoddeliteľné (napr. viažu sa na ten istý východiskový text alebo na spoločnú úlohovú situáciu), sú s celým úlohovým komplexom obsahovo spojené, každá z nich má priradené svoje poradové číslo a každá z nich je vyhodnocovaná (skórovaná) nezávisle na ostatných čiastkových úlohách. V rámci projektu sa tvorili rozlišovacie testy (Norm Referenced = NR testy), ktorých cieľom nie je overenie miery osvojenia testovaných poznatkov a zručností žiakmi, ale porovnanie miery osvojenia poznatkov medzi žiakmi navzájom teda vytvorenie poradia testovaných žiakov podľa miery úspešnosti v danom teste priradením percentilu každému žiakovi (percentil určuje percento žiakov, ktorí dosiahli horší alebo rovnaký výsledok ako daný žiak). Celková priemerná úspešnosť žiakov 54
v takto zostavenom teste by sa mala pohybovať od 40% do 60%, čo je podľa teórie testovania hodnota všeobecne akceptovaná ako optimálna. Podobne ako testy PISA patria NR testom a ich cieľom nie je pokrytie celého preberaného učiva predmetov fyzika, chémia a biológia. Zastúpenie jednotlivých oblastí predmetu v teste je dané špecifikáciou testu, ktorá rešpektuje jednak záväzné pedagogické dokumenty, a jednak samotnú koncepciu testu. Príprava testu je dlhodobým procesom. Autormi testov sú učitelia základných, resp. stredných škôl z praxe, ktorí majú skúsenosti s tvorbou testov, metodikou či s autorstvom učebníc. Okrem autorov testových položiek sa na procese prípravy testovania podieľajú aj ďalší odborníci supervízori testov z radov pedagógov škôl rozličného zamerania. Obsah testovania tvorí téma, ktorá má význam v skutočnom živote. Nie sú to presne tematické celky definované v ŠVP pre daný predmet. Kritériom pre výber obsahu je vzťah k reálnemu životu a význam pre život v najbližšej budúcnosti a ich spojenie k vybranej situácii. Pri výbere obsahu sme postupovali tak, že sme hľadali spoločné prieniky v ŠVP pre všetky tri predmety fyziku, chémiu a biológiu. Tieto prieniky sme nazvali prírodovedné situácie. Pre tvorbu testov a definovanie špecifikácie testov z PG pre rok 2014 a 2015 boli zvolené nasledovné prírodovedné situácie: Globálne problémy; Človek; Energia; Voda. Stimul (podnet) je úvodná informácia, text, podľa charakteru úlohy môže ísť o text rôznej dĺžky doplnený tabuľkou, grafom, schémou, obrázkom alebo iným zobrazením. Text nastoľuje situáciu a problém, ktorý by mal žiak spracovať. Tabuľka č. 1 Špecifikácia testu z prírodovednej gramotnosti pre 6. ročník základnej školy Cieľ testovania Skúšobné testovanie určené žiakom 6. ročníka základnej školy, ktorého cieľom je monitorovať schopnosť žiakov ako vedia využívať poznatky z oblasti prírodovedných vied v rozmanitých situáciách a riešiť úlohy z reálneho života na základe získaných vedomostí v predmetoch fyzika, chémia a biológia po skončení 8. ročníka základnej školy. Predmet Prírodovedná gramotnosť fyzika, chémia, biológia, 6. ročník testovania Rozsah Rozsah učiva je v súlade s platnými pedagogickými dokumentmi pre ISCED testovaného 2 Štátny vzdelávací program. Situácie a kontext pre tvorbu úloh pokrývajú učiva obsah hlavných oblastí fyziky, chémie, biológie a ich aplikácie do vedy, techniky a technológií. Počet úloh 30 Počet textov Test bude obsahovať nesúvislé a súvislé texty rôznej dĺžky a zamerania. Charakteristika úloh Maximálny počet slov v súvislom texte je z intervalu od 100 do 220 slov. Úloha s výberom jednej správnej odpovede z ponúknutých možností/single choice Úloha s výberom viacerých správnych odpovedí z ponúknutých možností/multiple choice Úloha s krátkou odpoveďou/fill Úloha s doplnením odpovede/odpovedí do textu/custom fill Úloha s výberom jednej správnej odpovede v riadku / Single matrix Úloha s výberom viacerých správnych odpovedí v riadku / Multiple matrix Úloha zoraďovacia/ordering Úloha s označením odpovede v texte/marking text 55
Čas testovania Vymedzenie tematických okruhov Vymedzenie kognitívnej náročnosti Hodnotenie úloh Povolené pomôcky Úloha umiestňovacia/drag and Drop Úloha s označením odpovede v objekte/hotspot 90 minút Test pre prírodovednú gramotnosť je založený na troch hlavných aspektoch: Situácia Obsah Prírodovedné kompetencie Pre test boli vybrané 4 základné prírodovedné situácie, v ktorých kontexte sa bude zisťovať na akej úrovni si žiaci osvojili príslušné prírodovedné zručnosti a pojmy. Sú to: Voda; Energia; Človek; Globálne problémy. Kritériom pre výber obsahu je vzťah k reálnemu životu a význam pre život v najbližšej budúcnosti a ich spojenie k vybranej situácii. Úlohy v testoch sú zaradené do jednotlivých úrovní podľa Bloomovej taxonómie. V dimenzii poznatkov po úroveň procedurálnych poznatkov a v dimenzii kognitívnych procesov po úroveň hodnotenia. Vedieť Porozu Aplikovať Analyzovať Hodnotiť Tvoriť poznať mieť Faktické 2 3 vedomosti Konceptuálne 1 3 6 6 3 1 vedomosti Procedurálne 1 4 4 3 2 1 vedomosti Spolu 2 7 12 12 5 2 1 bod za správnu odpoveď.0 bodov za nesprávnu odpoveď alebo žiadnu odpoveď. Bežné písacie potreby, prehľad vzťahov, ktoré sú súčasťou testu, kalkulačka. Ukážka úloh z testu Prírodovedná gramotnosť Ako sme už povedali, test sa zostavuje podľa premysleného plánu z úloh, ktoré majú byť obsahovo, procesuálne i vzhľadom na svoju formu rozmanité. Úlohy spolu tvoria vyšší celok, ktorý má určité synergické vlastnosti, ale zároveň každá úloha (aj čiastková) je zmysluplná sama o sebe a možno ju analyzovať i hodnotiť ako takú. Zloženie testových úloh predpisuje už spomínaná špecifikácia testu. Test musí obsahovať úlohy rôznej náročnosti aj veľmi náročné položky, pri ktorých je predpoklad, že kvalitne rozlíšia práve žiakov najlepších výkonnostných skupín. Všetky úlohy prechádzajú pilotným testovaním na relevantnej vzorke žiakov, a ak sa po analýze výsledkov pilotného testovania ukáže, že je úloha extrémne náročná (max. 10% žiakov odpovedalo správne), resp. extrémne ľahká (aspoň 90% žiakov odpovedalo správne), je zo súboru úloh vylúčená. 56
Schéma č. 1: Charakteristické črty úloh z Prírodovednej gramotnosti Prírodovedná gramotnosť si vyžaduje istú úroveň čitateľskej aj matematickej gramotnosti Schopnosť prečítať a pochopiť text a následne vykonať matematické operácie Ak žiak nevie čítať z grafov, z tabuľky nie je schopný správne aplikovať vedomosti z prírodovednej gramotnosti Charakteristiky úloh Úspešnosť položiek je percentuálny podiel žiakov, ktorí správne riešili danú položku. Ak je hodnotenie zložitejšie, úspešnosť počítame ako percentuálny podiel počtu bodov, ktoré žiaci získali z počtu bodov, ktoré mohli získať. Čím je úspešnosť v riešení danej položky nižšia, tým je položka obťažnejšia. Citlivosť položiek Pod citlivosťou položky rozumieme schopnosť položky rozlíšiť dobrých a zlých žiakov. V našom prípade ide o rozdiel priemernej úspešnosti medzi najslabšou a najlepšou pätinou testovaných žiakov. (Všetci žiaci boli rozdelení do piatich výkonnostných skupín.) Obťažnosť položiek Úlohy, ktoré majú úspešnosť riešenia pod 30%, považujeme za veľmi obťažné položky. Položky, ktoré majú úspešnosť riešenia medzi 30% a 60% považujeme za priemerne obťažné položky. Položky, ktoré majú úspešnosť riešenia nad 60% sú hodnotené ako ľahké položky. Každý z testov musí obsahovať veľmi obťažné i veľmi ľahké položky, pričom väčšina položiek by sa mala pohybovať v rozpätí hodnôt stredne obťažnej položky. Obťažnosť úloh (percentuálny podiel žiakov, ktorí správne riešili úlohu) sa vyhodnocuje nasledovne: Tabuľka č. 3: Obťažnosť testových úloh Hodnota obťažnosti v % Obťažnosť položky 0; 20 veľmi obťažná (20; 40 obťažná (40; 60 stredne obťažná (60; 80 ľahká (80; 100 veľmi ľahká Point Biserial Hodnota Point Biserialu vyjadruje mieru korelácie položky so zvyškom testu. Vo všeobecnosti platí, že čím je P. Bis. korelácia vyššia, tím je test homogénnejší a spoľahlivejší. Z tohto dôvodu položky 57
s nízkou medzipoložkovou koreláciou znižujú celkovú reliabilitu testu. Nízka P.Bis hodnota prakticky znamená, že na danú položku nevedeli správne odpovedať práve tí žiaci, ktorí boli v riešení ostatných položiek úspešní. Neriešenosť položiek Neriešené položky predstavujú percentuálny súčet nedosiahnutých a vynechaných položiek. Vynechané položky sú položky, ktoré žiak pri riešení vynechal, ale niektorú z nasledujúcich úloh ešte riešil. Analýza položiek Pri analýze úloh z testu sa využívajú grafické znázornenia, ktoré pre lepšie pochopenie sú v úvode ukážky úloh podrobnejšie charakterizované, aby si čitateľ vedel vykonať vlastnú interpretáciu grafického znázornenia štatistických výsledkov tej ktorej konkrétnej úlohy. Úlohy sú označované v grafe anglickým slovom Item a poradové číslo nie je totožné s poradím úloh v tomto článku, ale odpovedá poradiu úlohy v teste. Os x predstavuje úroveň schopností žiakov a os y znázorňuje pravdepodobnosť správnej odpovede. S narastajúcou úrovňou schopností sa zvyšuje pravdepodobnosť správnej odpovede na položke. Podľa tvaru krivky vieme určiť náročnosť úlohy. Čierna krivka znázorňuje očakávanú pravdepodobnosť správnej odpovede Priemerná schopnosť žiakov zodpovedá nulovej hodnote Červenou krivkou je označená reálna pravdepodobnosť správnej odpovede pri určitej úrovni théta. Ďalej pri analýze položky budeme využíva aj nasledovné grafické znázornenie. V tomto prípade os x predstavuje výkonnostné skupiny žiakov od 1 do 5. Ak všetkých testovaných žiakov rozdelíme rovnomerne do 5 skupín podľa ich výkonu, potom najlepší výkon dosiahli žiaci skupiny označenej 1. Ich výkon mohol nadobúdať hodnoty od 75% do 100% čo znamená, že ich priemerná úspešnosť riešenia úlohy bola z intervalu (75%;100%. Najslabší výkon dosiahli žiaci skupiny označenej 5 a ich výkon sa pohyboval od 0% do 25%. Na grafe je uvedená aj citlivosť úlohy. Citlivosť vybratej úlohy je 64,2% čo znamená, že rozdiel medzi priemernou úspešnosťou najlepšej a najslabšej skupiny žiakov je 64%. 58
Citlivosť úlohy je 64,2% Ukážka úloh je z testu Prírodovedná gramotnosť pre žiakov 6. ročníka základnej školy z roku 2014. Úlohy boli zaradené do prírodovednej situácie Človek. Druhú dimenziu úlohy určuje Človek a technológie a poddimenzia Človek a objavy. Test obsahoval celkom 30 úloh z tohto počtu 11 úloh bolo zaradených do prírodovednej situácie Človek, čo v percentách predstavuje 37% z celkového počtu úloh. Priemerná úspešnosť testu bola 46,3%. Žiaci úlohy z prírodovednej situácie Človek riešili s priemernou úspešnosťou 49,5% čo boli najlepšie dosiahnuté výsledky zo všetkých prírodovedných oblasti zaradených v teste. Výkon žiakov z tejto prírodovednej situácie dosahoval úspešnosť od 2,9% po 83,5%. Hodnotenie konkrétnej úlohy je uvedené vždy za zadaním úlohy. V zadaní úlohy je správna odpoveď červeným písmom. V článku nie sú uvedené všetky štatistické parametre úloh/testu, pretože príspevok o štatistikách testu nepojednáva. Pri interpretácii štatistických výsledkov je však potrebné zohľadniť rôzny počet úloh prináležiacich do jednotlivých oblastí. Chlapci dosiahli v teste priemernú úspešnosť 45,3% a dievčatá 47,3%. Rozdiel medzi pohlaviami nebol však štatisticky významný. Pri grafickej prezentácii obťažnosti úlohy sú znázornené červenou farbou možnosť A, zelenou možnosť B, modrou možnosť C a čiernou farbou možnosť D. ČLOVEK Človek a objavy Obr. č. 1 G. D. Fahrenheit Zdroj www.converter.cz/fyzici/fahrenheit.htm [cit. 15. 3. 2014] Spoločný obsah Gabriel Daniel Fahrenheit bol najstarším z piatich detí. Po tragickej smrti oboch rodičov sa jeho plány na štúdium na gymnáziu rozplynuli. Musel pokračovať v otcovom remesle, aby sa postaral o svojich súrodencov. No nikdy sa nevzdal svojej záľuby fyziky. Zaoberal sa zhotovovaním fyzikálnych prístrojov, najmä sklených teplomerov. Pre svoje teplomery používal viacere stupnice, z ktorých bola neskôr jedna aj po ňom pomenovaná Fahrenheitova. Táto stupnica bola odvodená z troch základných bodov. Prvým bola teplota zmesi ľadu, vody a kuchynskej soli, ktorú označil ako 0 F. 59
Druhým bodom bola teplota zmesy ľadu a vody, ktorú označil ako 32 F.Tretí bod určovala teplota vriacej vody, ktorú označil ako 212 F. Táto stupnica sa ešte miestami používa v Anglicku a USA. Fahrenheint pri niektorých starších stupniciach používal tiež telesnú teplotu zdravého človeka ako jeden zo základných bodov. Ak si zobral teplomer do dlani, vždy sa stĺpček s otuťou zastavil na tom istom dieliku, preto aj tento bod nazval stálym. V SR sa Fahrenheitova stupnica na meranie teploty nepoužíva, ale používa sa Celziova stupnica. Vzťah, ktorý premieňa teplotu z Fahrenheitovej stupnice na Celziovu stupnicu môžeme zapísať v tvare: t( F) = 1,8. t( C) + 32, kde t( F) je teplota vyjadrená vo Fahrenheitoch a t( C) je teplota vyjadrená v stupňoch Celzia. Zdroj Borec T.,: Dobrý deň, pán Ampére, Alfa 1989 upravila Mária Berová Obr. č. 2 Teplomer s Celziovou stupnicou a Fahrenheitovou stupnicou. Zdroj http:// www.google.sk/url?/proc na Fahrenheitovej stupnici tak divne hodnoty [cit. 15. 3. 2014] Zadanie úlohy 1 Vypočítaj aká teplota na Fahrenheitovej stupnici odpovedala bodu, ktorý Fahrenheit nazval stalým bodom a označovala teplotu zdravého človeka. Výsledok zapíš celým číslom. Správne riešenie: 96 F, 97 F, 98 F Vyhodnotenie úlohy 1 Pri riešení tejto úlohy žiaci potrebovali nielen vedomosti nadobudnuté na hodinách fyziky, ale aj 60
Čítanie s porozumením textu stimulu, z ktorého mali získať potrebné informácie na riešenie úlohy. Nájsť stály bod a vedieť aká je teplota zdravého človeka. Je to základná vedomosť z predmetu biológia. Využiť informácie z textu na riešenie úlohy. Vyhľadať vzťah z textu a dosadiť do neho správnu hodnotu. Využiť matematické vedomosti. Počítať s desatinným číslom a výsledok zaokrúhliť. Táto úloha bola štatisticky vyhodnotená ako mimoriadne obťažná položka s dobrou rozlišovacou schopnosťou, ale iba u vysoko nadpriemerných žiakov. Citlivosť úlohy je asi 8,64%. Pri tejto úlohe neplatí pre všetkých žiakov, že s rastúcou úrovňou schopnosti žiakov (sú to žiaci znázornení na osi x napravo od 0) postupne rastie výkon žiakov. Žiaci z tretej výkonnostnej skupiny riešili danú úlohu lepšie ako žiaci z výkonnostnej skupiny 2. Teda opačne ako sa zvyčajne očakáva. 11% žiakov túto úlohu vôbec neriešilo. Celková priemerná úspešnosť bola 2,9%. Zadanie úlohy 2 Rozhodni, v ktorej vode by si sa mohol bezpečne kúpať, v tej ktorá má 100 F alebo 100 C? A. 100 C B. 100 F Vyhodnotenie úlohy 2 Úloha je dichotometrická, ktorá sa do testov zaraďuje len do nižších ročníkov základnej školy. Nie je najvhodnejšia z dôvodu, že jej pravdepodobnosť správnej odpovede je 50%. Táto úloha bola štatisticky vyhodnotená ako veľmi ľahká položka s priemernou rozlišovacou schopnosťou. Citlivosť tejto položky je 41,98%, čo znamená, že rozdiel medzi priemernou úspešnosťou najlepšej a najslabšej výkonnostnej skupiny žiakov je nižší ako 42%. Táto položka dobre rozlišovala podpriemerných žiakov. Najslabšia skupina žiakov dosiahla úspešnosť viac ako 50%. S rastúcou 61
úrovňou schopnosti žiakov klesá preferencia voľby nesprávnej odpovede, čo znamená, že dobrí žiaci nepreferovali nesprávnu možnosť. Znázorňuje to priebeh krivky červenej farby. Najlepší žiaci si vôbec nevybrali nesprávnu možnosť (krivka čiernej farby, ktorá znázorňuje správnu možnosť). 3% žiakov vôbec neriešilo danú úlohu, teda nezvolilo jednu z dvoch možností. Priemerná úspešnosť je 83,5%. Zadanie úlohy 3 Na grafe je znázornená teplota vody a teplota vzduchu v priebehu roka v jednotlivých mesiasoch v rekreačnej oblasti. Rodina Šťastných sa rozhodla ísť na dovolenku len keď teplota vody aj teplota vzduchu dosiahne viac ako 25 C. Označ, v ktorých mesiacoch by rodina Šťastných mohla ísť na dovolenku, aby ich podmienka bola splnená. Diagram č. 1 Závislosť teploty vzduchu a vody v jednotlivých mesiacoch Správne riešenie: júl, august Vyhodnotenie úlohy 3 Táto úloha patrila v teste medzi stredne obťažné položky s dobrou rozlišovacou schopnosťou. Citlivosť tejto položky je 66,67%, čo znamená, že rozdiel medzi priemernou úspešnosťou najlepšej a najslabšej výkonnostnej skupiny žiakov je nižší ako 67,7%. Čo potrebovali žiaci vedieť, aby sa dopracovali k správnemu výsledku? 62
Žiaci mali nájsť, v ktorých mesiacoch je teplota vody a vzduchu vyššia ako 25 C. Zadanie obsahovalo nesúvislý text, získanie informácie z grafu. Z matematického pohľadu text obsahoval existenčný kvantifikátor (viac ako) a najväčšie problémy robilo žiakom vylúčiť hodnoty, ktoré dosiahli práve 25 C. Najslabší žiaci riešili úlohu s 25% priemernou úspešnosťou a najlepší s 83% priemernou úspešnosťou. 1% žiakov vôbec neriešilo danú úlohu. Priemerná úspešnosť je 54,1%. Zadanie úlohy 4 Na základe údajov z grafu č. 1 označ, v ktorých mesiacoch je najväčší rozdiel medzi teplotou vody a teplotou vzduchu. Správne riešenie: január, november Vyhodnotenie úlohy 4 Mimoriadne obťažná položka s dobrou rozlišovacou schopnosťou, ale iba u vysoko nadpriemerných žiakov. Citlivosť tejto položky je 12,35%, čo znamená, že rozdiel medzi priemernou úspešnosťou najlepšej a najslabšej výkonnostnej skupiny žiakov je nižší ako 12%. Túto úlohu riešili neobvykle dobré žiaci zo 4. výkonnostnej skupiny, teda podpriemerní žiaci. Z grafu tiež vieme povedať, že vo výkone žiakov najslabšej skupiny (označená číslicou 5) a výkonnostných skupinách žiakov 3 a 2 nebol zaznamenaný skoro žiaden rozdiel, odpovedali nesprávne. Čo potrebovali žiaci vedieť, aby sa dopracovali k správnemu výsledku? 63
Nesúvislý text, zisťovanie údajov z grafu. Porovnávanie dvoch graficky zadaných veličín. Výber graficky znázornenej najväčšej diferencie veličín. Riešenie Riešenie Ako odpovedali žiaci? 4% 17% 35% 25% 1% žiakov vôbec neriešilo danú úlohu. Priemerná úspešnosť je 4,2%. Zadanie úlohy 5 Petra zaujala v novinách tabuľka o teplotných rekordoch. Sú v nej uvedené teploty v jednotlivých mestách Slovenska, ktoré boli minulú nedeľu a teploty v roku 2003. Tabuľka č. 4 Teploty vzduchu v jednotlivých mestách 64
Zdroj http:// www.cas.sk/clanok/teploty sa splhali k 39 C [cit. 15. 3. 2014] Peter si na základe údajov z tabuľky zapísal: V roku 2003 bola v našom meste rovnaká teplota ako v Nitre, ale minulú nedeľu bolo u nás chladnejšie. Vyber, v ktorom meste žije Peter. Správne riešenie: v Piešťanoch. Vyhodnotenie úlohy 5 Priemerne ťažká úloha. S priemernou rozlišovacou schopnosťou hlavne u dobrých žiakov. Úloha dobre rozlišovala slabých, podpriemerných a priemerných žiakov. Výkonnostne najslabšia skupina žiakov úlohu riešila s priemernou úspešnosťou 25%. Úspešnosť riešenia pomaly stúpa pri výkonnostných lepších skupinách 2 a 1 (výborní žiaci). Čo potrebovali žiaci vedieť, aby sa dopracovali k správnemu riešeniu? Čítanie s porozumením nesúvislého textu. Zisťovanie údajov z tabuľky. Porovnávanie dvoch veličín medzi riadkami. Výber veličín z dvoch stĺpcov. Ako odpovedali žiaci? Distraktor Sliač bol pre žiakov najatraktívnejší. Vo všeobecnosti platí, že s rastúcou úrovňou schopnosti žiakov postupne klesá preferencia distraktorov, bolo to tak aj pri riešení tejto úlohy. Slabší žiaci, ktorí volili distraktor Sliač si zamenili stĺpe v tabuľke. Teplota v nedeľu bola rovnaká v Nitre a na Sliači. Citlivosť tejto úlohy je 59,26%. 1% žiakov úlohu vôbec neriešilo. Priemerná úspešnosť je 60,4%. 65
Záver Ukázalo sa, že úspešnosť žiakov pri riešení testov z prírodovednej gramotnosti je priamo ovplyvnená úrovňou ich čitateľskej a matematickej gramotnosti. Podobne ako v medzinárodných meraniach PISA 2003 a 2006 aj výsledky testov z prírodovednej gramotnosti potvrdzujú, že žiaci majú problémy v čítaní a výklade grafických informácií a ďalej pracovať zo získanými informáciami. Problémy sa vyskytujú aj napriek tomu, že v učebniciach fyziky a matematiky pre 6. ročník je pomerne veľa úloh zameraných na meranie teploty a zasadených do reálneho kontextu. Zdá sa, ako keby žiaci pri riešení úloh z prírodovednej gramotnosti zabúdali využívať nadobudnuté matematické zručnosti a vedomosti. V rámci národného projektu je vytváraný špeciálny elektronický systém, v ktorom sú úlohy tvorené, hodnotené a uchovávane pre ďalšie použitie. Systém budú môcť využívať všetky školy ako aj samotný NÚCEM. Učitelia škôl, ktorí prejavia záujem, budú zaškolení na prácu v systéme a na využívanie školskej banky úloh ako aj na tvorbu testov. Týmto sa školám a učiteľom umožní vytváranie vlastných testov podľa ich špeciálnych požiadaviek napr. vytvorenie priebežného testu, výstupného testu, či len ako banku úloh na doplnenie úloh z učebnice. Systém umožní aj samotnú realizáciu testovania žiakmi a ponúka vyhodnotenie testov. Banka úloh pre školy a pre činnosť NÚCEM u bude oddelená. Poďakovanie Tvorba testov bola finančne podporená z Európskeho sociálneho fondu v rámci národného projektu, kód ITMS 26140130030. Autorka článku ďakuje pracovníkom NUCEM z oddelenia analýz a meraní, ktorí vypracovali položkovú analýzu úloh zaradených do testu. V článku bolo použité štatistické vyhodnotenie položiek z testu Prírodovednej gramotnosti pre 6. ročník ZŠ. Literatúra JÁNOŠIKOVÁ, E.: Správa štatistického spracovania pilotného testu Prírodovedná gramotnosť pre 8. ročník ZŠ máj 2014 KOVÁČIKOVÁ, D.: Funkčná negramotnosť ako negatívny fenomén súčasnej spoločnosti. Mládež a spoločnosť, VIII, 3/2002, s. 44 49. ISSN 1335 1109 PRUCHA, J.: Vzdelávaní a školství ve světe. Praha: Portál, 1999. ISBN 80 7178290 4 LAPITKA, M. HANULJAKOVÁ, H. DEMKANIN, P. KUBIŠ, T.: Metodika tvorby testových úloh a testov. Študijný materiál. Bratislava: NÚCEM, 2013. BEROVÁ, M., ČERNÁ, V.: Test Prírodovedná gramotnosť pre 8. ročník ZŠ, (ukážky úloh z fyziky) SCHINNDLER, R., a kol.,: Rukověť autora testových úloh, Praha 2006 ANDERSON, L., W., KRATHWOHL D., R., AIRASIAN, P., W., CRUIKSHANK, R., E.: A Taxonomy for Learning, Teaching a Assesing of Educational Objektives. New York: Longman, 2001. 352 s. ISBN 0 321 08405 5. Adresa autora RNDr. Mária Berová Národný ústav certifikovaných meraní Žehrianska 9 851 07 Bratislava E mail maria.berova@nucem.sk 66